Prostredie v Európe je zdravšie, ale sú tu nové riziká

foto: Sninské rybníky, zdroj: TASR

Európska environmentálna agentúra (EEA) a Spoločné výskumné centrum (JRC) publikovali správu zameranú na vzťah medzi životným prostredím a ľudským zdravím, v ktorej poukazujú na to, že hlavné príčiny predčasných úmrtí a postihnutí nie sú nákazlivé – ide hlavne o podmienky súvisiace so životným štýlom, ako je obezita, kardiovaskulárne choroby, cukrovka a rakovina.

Tieto problémy je možné pripísať environmentálnym faktorom, preto je podľa autorov správy stále dôležitejšie riešiť tieto dve oblasti spolu.

„Ľudia sú teraz vystavení mnohým rôznym škodlivým faktorom, ktoré spolu redukujú dĺžku života a pohodu,“ poznamenala bývalá výkonná riaditeľka EEA Jacqueline McGlade, ktorú na čele agentúry po 10 rokoch vystriedal Hans Bruyninckx.

Na ľudské zdravie pôsobí počas života množstvo environmentálnych faktorov, preto je podľa správy potrebné preskúmať a pochopiť ich dopady, najmä na najzraniteľnejších členov spoločnosti ako sú ľudia, chudobní a seniori.

Veda by sa mala posunúť od zamerania na individuálne nebezpečenstvá a namiesto toho sa pozrieť na komplexné a kombinované vplyvy životného prostredia, štýlu a zvykov na ľudské zdravie.

Chemikálie, hormóny i hluk

V správe sa napríklad poukazuje na to, že svetový predaj produktov chemického odvetvia sa v období rokov 2000-2009 zdvojnásobil a na trh sa dostáva stále väčšia škála chemických látok, vrátané tých, ktoré naše zdravie negatívne ovplyvňujú.

Obavy vyvolávajú aj tzv. endokrinne disruptory, ktoré narúšajú fungovanie hormonálnej sústavy a nachádzajú sa napríklad vo farmaceutikách, pesticídoch a kozmetike.

Znečistenie ovzdušia sa zase spája so zvyšujúcim výskytom rakoviny, srdcových chorôb, bronchitídy či astmy a podľa odhadov znižuje očakávanú dĺžku života človeka v priemere o 8,5 mesiaca. Ďalším javom často prepojeným so znečistením vzduchu je hluk, ktorý nepriaznivo vplýva na kognitívny vývoj, spánok a kardiovskulárnu činnosť.

Elektromagnetické polia a nanotechnológie

Prístroje emitujúce elektromagnetické polia, napr. mobilné telefóny, podľa niektorých odborníkov tiež predstavujú  riziko vzniku rakoviny, avšak v tomto ohľade ešte neexistujú presvedčivé dôkazy, ktoré by tento kauzálny vzťah potvrdili. Vedecké výbory Európskej komisie tieto údaje pravidelne sledujú. V druhej polovici tohto roka zverejnia ich novú revíziu.

Za formujúce riziko sa označujú aj aplikácie nanotechnológií, keďže stále sa vie len málo o ich vplyvoch na ľudské telo.  „Vyžaduje to adekvátne hodnotenie potenciálnych rizík, aby sa garantovala bezpečná produkcia nanomateriálov a ich bezpečné použitie v spotrebiteľských výrobkoch,“ uviedla EEA.

Autori štúdie zároveň nabádajú mestských plánovačov, aby umožnili budovanie dostatočného množstva zelených plôch v mestách, keďže majú viacero výhod pre fyzickú i mentálnu pohodu.

Zatiaľ čo vo Švédsku a Fínsku majú mestá viac ako 40 % zelených plôch na svojom území, naopak v Maďarsku a Grécku sa toto číslo pohybuje pod 30 %.