Redukcia emisií EÚ o 30 % je pre rozvojové krajiny „zásadná“

S poukázaním na analýzu, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia, Pa Ousman Jarju, predseda aliancie rozvojových krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky G77, potvrdil, že zvýšenie redukčného cieľa pre emisie do roku 2020 zo súčasných 20 % na 30 % by bolo oveľa lacnejšie než sa predpokladalo, a to z dôvodu poklesu ekonomickej aktivity v Európe.

„Myslím, že teraz máme príležitosť pre EÚ, aby sa zaistila realizácia druhého obdobia záväzkov Kjótskeho protokolu,“ povedal pre EurActiv a dodal, že táto záležitosť „bola symbolom pre mnohé strany.“

Na otázku, či by takýto krok zo strany EÚ privítal, odpovedal: „Definitívne, je to veľmi zásadné.“

Zástupcovia z celého sveta na decembrovom summite v Durbane súhlasili s klimatickou cestovnou mapou, ktorú predložila EÚ. Podľa nej majú globálne rokovania pokračovať tak, aby sa do roku 2015 mohla uzavrieť globálna dohoda o ochrane klímy. Do platnosti by mala vstúpiť najneskôr do roku 2020.

Pevné dodržiavanie

Akákoľvek dohoda do roku 2015 bude závisieť na medzinárodnom konsenze, ktorý ale ohrozilo rozhodnutie Kanady odstúpiť od Kjótskeho protokolu. Podľa Ousmana by to mohlo inšpirovať debatu o dodržiavaní takýchto dohôd.

„Režim dodržiavania musí byť robustnejší. Je to zložité, pretože dodržiavanie sa nikdy nepresadzovalo v tomto multilaterálnom procese a je tak trochu voľné,“ vysvetlil Ousman. „Dúfajme, že po roku 2020 zavedieme veľmi odolný režim dodržiavania.“

Predseda G77 dodal, že v intenzívne „hľadá riešenia s našimi kolegami z EÚ ako môžeme posilniť našu spoluprácu a rozšíriť túto skupinu pre rozhodnutia po Durbane“.

Prekvitajúca neformálna aliancia medzi EÚ a najmenej rozvinutými krajinami sveta sa v poslednom roku neustále posilňuje..

„Máme veľmi dobré kontakty s najmenej rozvinutými a najviac zraniteľnými krajinami,“ uviedla pre EurActiv v decembri komisárka pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard. Priznala ale, že títo partneri „si musia uvedomiť, že bez prispenia rozvíjajúcich sa ekonomík jednoducho nebudeme schopní tieto veci uskutočniť v rozsahu a tou rýchlosťou, ako potrebujeme“.

Spoločné ale rozlíšené záväzky

Ochota EÚ pristúpiť k druhému obdobiu kjótskych záväzkov v Durbane narazila na váhavosť niektorých rozvíjajúcich sa krajín zo skupiny BASIC (Brazília, Južná Afrika India a Čína). Spory vyvolala presná charakteristika princípu „Spoločných ale rozlíšených zodpovedností“. 

Ousman uviedol, že Európa demonštrovala svoju pozíciu svetového „klimatického lídra“, ale obáva sa toho, že „čert tkvie v detailoch“ nadchádzajúcich rokovaní. 

Dodal: „Tešíme sa na návrhy kvantifikovaných cieľov znižovania emisií,“ ktoré majú zúčastnené strany predložiť. „To nám dá jasný signál o tom, ako veľmi sú zapojení“.

Budúci mesiac budú predstavitelia koalície G77 diskutovať o stratégiách v Bangladéši a do júnovej konferencie OSN o udržateľnom rozvoji v Riu de Janeiro ich čakajú ešte ďalšie stretnutia.