Rokovania o záväznom európskom dohovore o lesoch sa po rokoch podarilo odblokovať

Kôrovcová kalamita spôsobuje zvýšený úhyn smrekových, ale aj limbových porastov v najvyšších polohách Vysokých Tatier. [TASR / Milan Kapusta]

Slovenskému predsedníctvu v procese FOREST EUROPE sa v decembri podarilo dospieť k dohode o obnovení rokovaní o európskej právne záväznej dohode o lesoch. Stalo sa tak po 5 rokoch stagnácie.

FOREST EUROPE je paneurópsky politický proces pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov na celom kontinente. Signatármi procesu je 46 európskych krajín a EÚ. Slovensko spolu s Nemeckom predsedá jednotlivým zasadnutiam FOREST EUROPE a zároveň je hostiteľom sekretariátu procesu, tzv. Liaison Unit Bratislava.

Právne záväzná dohoda o lesoch v Európe by mala urobiť politiku európskych štátov voči lesom viac zladenú, vyváženú a trvalo udržateľnú.

Inými slovami mala by prispieť k „správe a užívaniu lesov a lesnej pôdy spôsobom a v rozsahu, ktorý udržiava ich biodiverzitu, produktívnosť, schopnosť obnovy, vitalitu a ich potenciál plniť, teraz aj v budúcnosti, zodpovedajúce ekologické, ekonomické a sociálne funkcie“.

Narábanie s lesmi by dohovor mal zladiť s medzinárodnými dohovormi ako sú Agenda 2030 OSN alebo parížska klimatická dohoda.

Postup k cieľu záväznej dohody bol zatiaľ zložitý, začal v roku 2011 na šiestej ministerskej konferencii v nórskom Osle. Na pracovnej úrovni sa pripravil text dohody, ale aj v roku 2013 ostali otázky, v ktorých sa konsenzus nenašiel a rokovania boli zastavené.

Išlo najmä o procedurálne spory, medzi nimi napríklad právo veta v zásadných rozhodnutiach, hlasovacie práva alebo účasť pozorovateľských organizácií.

Dohodnuté časti textu by sa v obnovených rokovaniach meniť nemali, akurát by sa mali zohľadniť medzičasom prijaté medzinárodne prijaté záväzky ako je aj spomenutá parížska dohoda.

Hory, lesy, dobre vám je?

Stav slovenských lesov je jedna z top environmentálnych výziev na Slovensku. Infografika ponúka základné štatisticky EÚ a OECD o dôvodoch a rozsahu úbytku lesov a ťažby dreva.

Kľúčová časť dohody a jednotlivé záväzky by mali byť usporiadané v štruktúre podľa šiestich celoeurópskych kritérií trvalo udržateľného obhospodarovania lesov postavenom na troch pilieroch – ekonomickom, ekologickom a sociálnom.

Výpočet šiestich kritérií:

  1. Zachovanie a primeraný rozvoj lesných zdrojov a ich príspevku do globálneho kolobehu uhlíka
  2. Zachovanie zdravotného stavu a vitality lesných ekosystémov
  3. Zachovanie a podpora produkčných funkcií lesov (drevné aj nedrevné produkty)
  4. Zachovanie, ochrana a primeraný rozvoj biodiverzity lesných ekosystémov
  5. Zachovanie a primeraný rozvoj ochranných funkcií lesov (najmä pôdoochrannej a vodoochrannej)
  6. Zachovanie ostatných sociálno-ekonomických funkcií a podmienok.

Zasadnutie FOREST EUROPE na úrovni expertov, ktoré je rozhodovacím orgánom celého ministerského procesu, prijalo 6. decembra 2018 v Bratislave rozhodnutie, že ďalšie rokovania o Právne záväznom inštrumente o lesoch v Európe sa uskutočnia pod hlavičkou OSN. Vo výsledku by tak malo ísť o regionálny dohovor OSN.

Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná dostala mandát po prijatí rozhodnutia európskymi ministrami zaslať príslušným organizáciám žiadosť o urýchlenú obnovu rokovaní.

Rozhodnutie na ministerskej úrovni by malo padnúť do roku 2020, kedy by tiež Slovensko malo zorganizovať ôsmu konferenciu ministrov FOREST EUROPE v Bratislave.