Rýchla cesta boja s globálnym otepľovaním vedie cez sadze a smog

Podľa včera (14.6.) zverejnenej štúdie, ktorú vypracovalo viac ako 50 odborníkov pod záštitou Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) a Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), prísnejšie limity na emisie sadzí a smog poskytujú rýchlu a jednoduchú cestu ako bojovať proti globálneu otepľovaniu a zároveň chrániť zdravie ľudí a zvýšiť úrodu.

Autori štúdie načrtli rôzne opatrenia, ako sú opravy presakujúcich plynovodov, či vývoj lepších kachiel na spaľovanie dreva, s cieľom obmedziť „čierny uhlík“, teda sadze, metán a troposférický ozón, ktorý je významnou súčasťou smogu.

Zdôraznili, že je potrebná kombinácia opatrení pre boj so skleníkovými plynmi s dlhou trvácnosťou v atmosfére, na ktoré sa pozornosť primárne sústreďuje, a opatrení pre zníženie emisií čierneho uhlíka, ktorého životnosť je len niekoľko dní alebo týždňov. Ich kombináciou sa zvýšia šance udržať nárast priemernej globálnej teploty pod 2°C oproti pred-industriálnej úrovni, tak ako odsúhlasili delegáti viac ako 200 krajín na decembrovej konferencii v Cancúne. Svetová teplota sa už zvýšila asi o 0,8 stupňa Celzia a stále stúpa.

„Pri mnohých spomínaných opatreniach, hlavne v súvislosti s metánom, ide o úspory nákladov,“ povedal v Bonne, kde prebiehajú rokovania o príprave Durbanskej konferencie Johan Kuylenstierna zo Štokholmského environmentálneho inštitútu.

Zdravšia atmosféra, ľudia i plodiny

„Odborníci ukazujú ako malé množstvo opatrení pre zníženie emisií…poskytuje dramatické výhody pre ľudské zdravie, poľnohospodárstvo, ekonomiku a životné prostredie,“ uviedol Achim Steiner, výkonný riaditeľ UNEP.

Okrem dôsledkov pre zlepšenie stavu klímy autori analýzy poukázali aj na výhody pre verejné zdravie a potravinovú bezpečnosť – obmedzenie emisií sadzí pomôže znížiť respiračné ochorenia, počet hospitalizácií, ale tiež predčasných úmrtí spôsobených znečistením ovzdušia napríklad v Ázii.

Obmedzením ozónu v nízkej atmosfére (troposférický ozón), ktorý odplavuje chlorofyl z listov rastlín, by sa zlepšila aj kvalita poľnohospodárskej úrody – ročný výnos produkcie kukurice, ryže, sóje a pšenice by sa mohol zvýšiť o 1 – 4 percentá.

Zo správy vyplýva, že pre redukciu metánu je potrebné zlepšiť ventiláciu uhoľných baní, zefektívniť využívanie zemného plynu, zredukovať presakovanie plynovodných potrubí, zlepšiť recykláciu odpadu a reformovať poľnohospodárstvo.

Na obmedzenie sadzí zase navrhli prijať štandardy Európskej únie pre filtre pevných častíc dieselových motorov, rozšíriť používanie kachlí s čistejším spaľovaním a zakázať spaľovanie farmárskeho odpadu na otvorenom priestranstve.

Michel Jarraud, generálny tajomník WMO, zdôraznil, že okrem hlavných skleníkových plynov „sa počas nedávnych rokoch ukázalo, že priťažujúcou výzvou bude škála ďalších znečisťujúcich látok“. Preto bude WMO ďalej pracovať na zlepšení monitorovania ich dôsledkov na podnebie.

Výskumníci, ktorí získali od Švédska grant 200 tisíc dolár, budú ďalej skúmať výšku nákladov a oblasti, kde sa dá zaručiť najväčší prínos.

Prínos pre všetky kontinenty

Najväčšie pozitíva z obmedzenia vypúšťania sadzí sa pravdepodobne prejavia v oblastiach pokrytých ľadom v arktických regiónoch alebo Himalájach. Tmavé sadze, ktoré sa usadia na povrchu ľadu totiž pohlcujú viac tepla, čím sa zhoršujú následky globálneho otepľovania. Navrhované opatrenia by mohli napríklad spomaliť otepľovanie v Arktíde o 0,7 stupňa Celzia do roku 2040, čo sú takmer dve tretiny predpokladaného otepľovania v danom regióne.

Nižie koncentrácie pevných častíc v ovzduší by mohli ovplyvniť aj načasovanie a charakter monzúnov v Ázii, ktoré sú nevyhnutné pre zásobovanie kontinentu vodou a poľnohospodárske aktivity, ale tiež výrazne zredukovať čoraz častejšie narušenia tradičných vzorcov zrážok v Afrike.

(EurActiv/Reuters)