Šéf UNEP varuje pred “tragickým momentom nerozhodnosti”

Zdroj: David Haberlah, www.creativecommons.org

„V tomto bode by sa mal každý extrémne znepokojovať nad tým, s čím z Durbanu odídeme,“ uviedol Achim Steiner, výkonný riaditeľ Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) v rozhovore pre EurActiv.

„Bez globálnej klimatickej dohody nebudeme nikdy schopní dosiahnuť úroveň zníženia emisií, ktorú potrebujeme a s každým rokom, ktorý prejde, sa čas skracuje,“ zdôraznil.

Podľa posledných údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) bolo minulý rok do atmosféry vypustených rekordných 30,6 gigaton CO2 – najviac v celej histórii. V súvislosti s takýmto vysokým nárastom emisií označil hlavný ekonóm IEA Fatih Birol cieľ celosvetovo udržať nárast teploty pod 2 stupne Celzia za „peknú utópiu“.

Generálna tajomníčka Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene Christiana Figueres podporila snahu niektorých krajín opäť otvoriť debatu o sprísnení globálneho záväzku udržať globálne otepľovanie na hranici 1,5°C (namiesto súčasných 2°C).

Vzhľadom na ubiehajúc čas bude podľa Steinera snaha dosiahnuť znížiť emisie CO2 v kratšom časovom rámci predstavovať „oveľa väčšie riziko pre globálnu ekonomiku a národné hospodárstva a tiež blaho ľudstva“.

Ciele pre Durban

Hlavným cieľom konferencie v Durbane má byť zabezpečenie svetovej klimatickej dohody, ktorá by nahradila prvé obdobie záväzkov Kjótskeho protokolu. To sa skončí v roku 2012.

Komisárka pre opatrenia na ochranu klímy Connie Hedegaardová ani americký vyjednávač Todd Stern nedávajú novej záväznej globálnej klimatickej dohode tento rok veľkú šancu.

Podľa zákulisných informácii Brusel nie je spokojný s prístupom vlády Juhoafrickej republiky a ostro ju kritizuje za nedostatok vodcovských schopností a nejasnosti v pred-summitových prípravách.

Komisárka Hedegaardová sa pre EurActiv vyjadrila, že nech už sa v Durbane stane čokoľvek, legislatíva EÚ zaistí, že od roku 2013 „budeme využívať ofsetový spôsob len pre najmenej rozvinuté krajiny a nie tak ako teraz aj pre rozvíjajúce sa krajiny“.

„Je to jedna z vecí, o ktorých budeme s našimi partnermi v Durbane diskutovať: oni chcú pokračovanie súčasného systému. V poriadku. Čo ale za to poskytnú?,“ dodala.

V Juhoafrickej republike sa bude tiež rozhodovať o detailoch Zeleného klimatického fondu, ktorý má slúžiť na pomoc a zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny v chudobných krajinách sveta, i o spôsobe kategorizácie „rozvinutých“ a „rozvojových“ sa krajín v súvislosti s klimatickými cieľmi.

Riaditeľ UNEP priznal, že ak sa v Durbane delegáti na novej klimatickej dohode nedohodnú, nezabráni to „prírastkovému pokroku“, avšak spôsobí to podľa neho „veľké sklamanie a frustráciu“.

„Myslím si, že historici jedného dňa odpíšu desaťročie 2010-2020 ako je jeden z tragických momentov nerozhodnosti medzinárodného spoločenstva a svetovej ekonomiky, ktorá bola perfektne schopná posunúť sa na ďalšiu úroveň dráhy emisií uhlíka, ale vybrali si tak neurobiť,“ povedal Steiner. Dodal, že dôvody tejto nerozhodnosti budú pritom v budúcnosti „úplne vedľajšie“.

Spojené štáty americké, ako najväčší znečisťovateľ ovzdušia emisiami CO2 v histórii, Kjótsky protokol neratifikovali a Čína, ktorá v súčasnosti vypúšťa najviac emisií, sa podľa terajšej úpravy považuje za rozvojovú krajinu.

Práve tým argumentujú Japonsko, Rusko či Kanada, ktoré odmietajú podpísať klimatickú dohodu, ktorá by mala Kjóto nahradiť.

Celý rozhovor s riaditeľom UNEP Achim Steinerom v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.