Šefčovič: Pri ťažbe je najväčšou výzvou získať podporu miestnych obyvateľov

Miestni obyvatelia protestujú proti otvoreniu bane na meď v meste Santiago de Compostela v Španielsku. [EPA-EFE/Xoan Rey]

Otvorenie baní na vzácne suroviny v Únii by podľa eurokomisie mohlo priniesť pracovné miesta, zníženie závislosti na dovoze a spravodlivú transformáciu regiónov. Môže však naraziť na odpor miestnych obyvateľov. Tí by mali podľa občianskych organizácií mať garantované právo ťažbu odmietnuť.

V súčasnosti je Európska únia takmer úplne závislá od dovozu kritických surovín z tretích krajín. Sú to kovy a minerály, ktoré sú kľúčové pri výrobe elektroniky, zelených technológií a v elektrickej mobilite.

Potenciál ťažby vzácnych surovín je v Európe vysoký, ale ťaží sa málo. Podľa Komisie je dôvodov viacero – nedostatok investícií, zdĺhavé vnútroštátne postupy udeľovania povolení a nízka popularita ťažby medzi domácim obyvateľstvom.

„Nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách je jednou z najväčších výziev získať podporu takéhoto projektu zo strany miestneho obyvateľstva. Chceme nájsť spôsob, ako presvedčiť ľudí, ktorí žijú v týchto lokalitách, že ťažba bude realizovaná za najväčších environmentálnych opatrení a maximálne citlivo,“ vyjadril sa podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič pre EURACTIV.

Maroš Šefčovič inicioval vznik Akčného plánu EÚ pre strategické suroviny, ktorého cieľom je „posilniť strategickú autonómiu Európy v oblasti kritických kovov a minerálov“.

Keď ho eurokomisár Šefčovič v septembri predstavoval, uviedol, že bezpečné a udržateľné dodávky surovín sú predpokladom odolnej ekonomiky.

„Nemôžeme dovoliť nahradiť súčasnú závislosť od fosílnych palív závislosťou od kritických surovín,“ dodal Maroš Šefčovič.

Dopyt po cenných surovinách prudko rastie, Komisia navrhuje ťažiť v Európe

Európska komisia predstavila vo štvrtok akčný plán pre kritické suroviny. Predpokladá v ňom, že európske ambície v oblasti klímy a digitalizácie povedú k prudkému zvýšeniu dopytu po kritických surovinách. Riešením má byť zníženie závislosti na ich dovoze, rozvoj ťažby v Európe a efektívnejšia recyklácia.

Ťažba surovín zvýši spotrebu

Po zverejnení Akčného plánu EÚ pre kritické suroviny napísalo viac než dve stovky občianskych a akademických organizácii Európskej komisii list. Vyjadrujú v ňom obavy, že zvýšenie ťažby v Európe môže viesť nárastu spotrebu zdrojov v EÚ. Je to podľa nich v rozpore s Európskou zelenou dohodou a nutnými globálnymi opatreniami na zníženie dôsledkov zmeny klímy.

Upozorňujú na to, že plán Komisie rozšíriť ťažbu kritických materiálov neobsahuje zhodnotenie dôsledkov  tohto plánu na životné prostredie a lokálne komunity. Podľa signatárov dlhoročné skúsenosti s ťažbou v Európe aj mimo nej svedčia o tom, že ťažba kovov a nerastov vedie k strate biodiverzity, často kontaminuje vzduch, pôdu a vodu.

Obyvatelia ťažobných lokalít v mnohých prípadoch čelia v dôsledku ťažby obmedzenému prístupu k ornej pôde, pitnej vode, vysídľovaniu, strate živobytia, zdravotnej ujme a konfliktom, hovoria signatári v liste.

Od Komisie požadujú, aby v akčnom pláne stanovila prioritu „znížiť celkové využívanie zdrojov v Európskej únii vrátane kritických surovín“. Plán Komisie totiž v súčasnej podobe neobsahuje v tomto smere žiadne záväzky.

Signatári listu zdôrazňujú, že ak bude dopyt po kovoch a mineráloch rásť súčasným tempom, recyklácia a sekundárne zdroje ho v žiadnom prípade nedokážu uspokojiť.

Organizácie a akademici pripomínajú, že na riešenie nedostatku kritických surovín sú potrebné prierezové politické opatrenia vo viacerých oblastiach vrátane priemyslu, ochrany klímy a energetiky, dopravy a obehového hospodárstva.

Európska ekonomika by sa mala vyvíjať v rámci ekologických limitov. Je preto nutné, aby Európska únia stanovila záväzné ciele v oblasti znižovania spotreby materiálov a znižovania dopytu po energii. Tiež je potrebné naplánovať, ako budú znižovať svoju materiálovú stopu jednotlivé odvetvia ekonomiky, zdôrazňujú podpísané organizácie.

Signatári listu ďalej upozorňujú, akčný plán nezmieňuje, ako budú miestne spoločenstvá zapojené do rozhodovacieho procesu o prípadnej ťažbe. Obávajú sa, že „existuje len tlak na spoločenskú akceptáciu ťažby v EÚ bez zabezpečenia demokratických procesov na miestnej úrovni a práva komunít ťažbu odmietnuť“.

Ťažba kritických surovín by mala priniesť miestnym komunitám výhody, hovorí eurokomisár Maroš Šefčovič.

„Musíme im dať najavo, že chceme tieto suroviny získavať najšetrnejším a najčistejším spôsobom,“ povedal pre EURACTIV.

Podľa Šefčoviča prichádza ťažba do úvahy len v prípade, že bude „spĺňať všetky štandardy vrátanie súhlasu ľudí z tejto lokality“.

Európa je závislá od dovozu kritických surovín

Európska únia je závislá od dovozu kritických nerastných surovín. Väčšina z nich sa dováža z Číny, či Juhoafrickej republiky. V septembri predstavila Európska komisia stratégiu, závislosť od dovozu navrhuje znižovať využívaním domácich zásob, recykláciou a diverzifikáciou.

Zapájanie miestnych komunít chýba

Nový akčný plán však nezaručuje zapojenie miestnych obyvateľov do rozhodovania o ťažbe. Občianskych organizácie a akademici v liste upozorňujú, že o ťažobnej činnosti býva už často rozhodnuté v momente, keď verejnosť dostane šancu vyjadriť sa.

Žiadajú, aby Európska komisia napravila „nerovnováhu mocenských a znalostných asymetrií, ktoré existujú medzi štátmi a ťažobnými spoločnosťami na jednej strane a spoločenstiev na druhej strane“.

Podľa signatárov listu je totiž pri povoľovaní ťažby kľúčové, aby sa európska legislatíva dodržiavala na úrovni členských štátov. To sa však podľa ich tvrdenia často nedeje.

V liste apelujú na Európsku komisiu, aby promptne riešila sťažnosti, ktoré jej zaslali komunity priamo dotknuté ťažbou.

Aktivista: Prístup ku kontrole je formálny

Skeptický k prínosom ťažby je aj líder iniciatívy “Urán Košice STOP” Ladislav Rovinský, ktorá sa snaží zastaviť plány na ťažbu uránu na Jahodnej pri Košiciach.

Podľa Ladislava Rovinského ťažobné firmy, ktoré sa pokúšajú získať povolenie na ťažbu uránu, deklarujú, že robia len prieskum a ťažbu neplánujú.

„Keď narazili na nesúhlas, pokúšali sa obchádzať platné zákony. Napríklad ustanovenie geologického zákona vyžadujúce súhlas dotknutých samospráv s prieskumom rádioaktívnych nerastov sa snažili obísť tak, že pri novej žiadosti o prieskumné územie ho formálne deklarovali ako ‘prieskum nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy’, “upozorňuje Ladislav Rovinský.

Kontrola dodržiavania podmienok vykonávania geologického prieskumu je zo strany ministerstva životného prostredia nedostatočná, hovorí v stanovisku pre EURACTIV.

„Za celých 10 rokov existencie prieskumného územia Čermeľ – Jahodná vykonalo ministerstvo životného prostredia kontrolu len jediný raz a aj táto kontrola bola nanajvýš formálna. Neuskutočnila sa totiž na mieste vykonávania prieskumu, ale na pôde ministerstva v Bratislave,“ zdôrazňuje Rovinský v stanovisku.

S oblasťou Jahodnej pri Košiciach ráta Európska komisia v nových plánoch ako s potenciálnym ložiskom kobaltu.

Európski audítori: Spravodlivá transformácia regiónov musí mieriť vyššie

Európsky dvor audítorov v analýze upozorňuje na vysoké riziko zlyhania Fondu pre spravodlivú transformáciu. Podľa európskych audítorov hrozí, že neprinesie štrukturálne zmeny potrebné na naplnenie klimatických ambícií EÚ.

Zdroj konfliktov

Ťažba v Európe má okrem nových pracovných miest a „bezpečných a udržateľných dodávok surovín“ priniesť aj „zodpovedné získavanie a spracúvanie surovín“.

Európska komisia totiž ráta s tým, že členské štáty budú pri otváraní nových ťažobných lokalít kontrolovať dodržiavanie vysokých environmentálnych a sociálnych štandardov v súlade s európskou legislatívou.

Ťažba kritických materiálov, ktoré sa dovážajú do Európy, je v tretích krajinách často spojená s porušovaním ľudských a pracovných práv, nútenou prácou, násilným vysídľovaním a ozbrojenými konfliktami.

Cín, tantal, volfrám a zlato preto Európska komisia zaradila medzi takzvané konfliktné minerály. V politicky nestabilných oblastiach ozbrojené skupiny často využívajú na ťažbu týchto nerastov nútenú prácu. Z ich predaja potom financujú nákup zbraní a ozbrojené konflikty.

V snahe obmedziť obchod s konfliktnými nerastami prijala Európska únia v roku 2017 nové nariadenie. Cieľom je zastaviť dovoz konfliktných surovín do EÚ a presadiť, aby európske a svetové huty a rafinérie prestali konfliktné minerály využívať. To by malo obmedziť zneužívanie ľudí pri ich ťažbe.

Podľa nariadenia musia spoločnosti, ktoré dovážajú tieto kritické suroviny do Európy od 1. januára 2021 zaručiť, že boli získané „zodpovedne“. Oznamovacia povinnosť však platí len pre podniky, ktoré tieto suroviny priamo dovážajú. Spoločnosti, ktoré nakupujú komponenty a polotovary obsahujúce tieto nerasty ich pôvod vykazovať nemusia.

Ťažba ako nástroj spravodlivej transformácie?

Podľa Európskej komisie sa na Slovensku nachádzajú viaceré potenciálne ložiská vzácnych surovín. Najčastejšie sa tu vyskytuje vzácne zeminy, kobalt, antimón či grafit.

Aby zvýšil popularitu potenciálnej ťažby, podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič inicioval vznik skupiny, ktorá spája europoslancov a zástupcov regionálnych samospráv.

Cieľom je podľa slovenského eurokomisára zistiť, aký je postoj miestnych obyvateľov „a čo je potrebné urobiť preto, aby to pomohlo lokálnej ekonomike a celej krajine,“ hovorí Maroš Šefčovič pre EURACTIV.

Otvorenie nových ťažieb na území Európskej únie by podľa Komisie malo pomôcť uhoľným regiónom v Európe po útlme uhlia ako aj oblastiam, ktorých ekonomika je postavená na odvetviach ťažkého priemyslu s vysokými emisiami.

Podľa výročného prehľadu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra sa náleziská strategických surovín na Slovensku nachádzajú v oblastiach, ktoré sú historicky banskými oblasťami ako je Hodruša – Hámre, Ochtiná či Dúbrava.

Ťažba kritických materiálov by mohla poskytnúť nové pracovné príležitosti nielen pre bývalých baníkov, ale aj pre pracovníkov z uhlíkovo náročných odvetví hospodárstva, hovorí Komisia v akčnom pláne.

Šéf hospodárskeho výboru: Dopravná infraštruktúra je pre transformáciu hornej Nitry kľúčová

Horná Nitra je región číslo jeden, ktorý potrebuje spravodlivú, reálnu transformáciu, hovorí poslanec Peter Kremský (OĽaNO) s tým, že minulá vláda podľa neho tento problém ignorovala.

„Vzhľadom na zemepisné rozmiestnenie kritických surovín v Európe ponúka vývoj v oblasti surovín pre batérie, ako je lítium, nikel, kobalt, grafit a mangán, zaujímavé príležitosti. Spoločnosti vo viacerých členských štátoch sa už zapájajú do činnosti Európskej aliancie pre batérie, pričom v súvislosti s ťažbou surovín, ako aj s ich spracovaním v Európe využívajú finančné prostriedky súkromného sektora, EÚ a vnútroštátne finančné prostriedky“, hovorí akčný plán.

Eurokomisia dokonca ráta aj s potenciálnymi pracovnými miestami pri využití vyťaženého banského odpadu, „s cieľom vytvoriť novú hospodársku činnosť na existujúcich alebo bývalých miestach ťažby uhlia a zároveň zlepšovať životné prostredie.“

Keď budú členské štáty vypracúvať plány spravodlivej transformácie, mali by podľa Komisie „posúdiť potenciál  kritických surovín ako jedného z alternatívnych obchodných modelov a zdrojov regionálnej zamestnanosti“.

Mnohé ťažobné a technické zručnosti pracovníkov sú prierezové a možno ich využiť pri ťažbe kovov a nerastných surovín, uvádza eurokomisia v dokumente.