Šetrenie energiou v EÚ môže ohroziť miliardy z emisií

zdroj: flickr, autor: A guy with A camera

„Existuje reálna obava z negatívnych dôsledkov na ceny, ak sa táto záležitosť nebude riadne riešiť,“ uviedol pre agentúru Reuters zdroj z európskych inštitúcií, ktorý odmietol byť menovaný. „Niektoré štúdie naznačujú, že ceny uhlíka skolabujú.“

Zatiaľ nie je jasné, či európske vlády podporia opatrenia, ktoré narušia ceny uhlíka a môžu vážne ohroziť štátne príjmy v období rokov 2013-2020. Podlomiť by to mohlo aj investície do zelených technológií, ktoré sú kľúčovou hnacou silou nemeckého či dánskeho hospodárstva.

Koncom júna sa očakáva revízia smernice o energetických službách, v ktorej Komisia navrhne obmedziť energetickú spotrebu v budovách, vozidlách a priemysle. Niektoré priemyselné sektory a environmentalisti podporujú opatrenia energetickej efektívnosti v stavebníctve a doprave.

Podľa odborníkov na trhy s emisiami, vrátane niektorých z generálneho riaditeľstva EÚ pre klimatické opatrenia, by bolo chybou vytvoriť ďalšiu úroveň regulácie, ktorá by prevýšila hlavný nástroj EÚ pre obmedzovanie emisií skleníkových plynov – schému ETS. Anonymný zdroj z EÚ uviedol, že všeobecný mandát k zvýšeniu energetickej efektívnosti zníži dopyt po emisných povolenkách asi o 400 miliónov ton. Tie budú tým pádom na trhu tlačiť k zníženiu ceny uhlíka za tonu.

Uniknutá štúdia

Podľa štúdie, do ktorej Reuters nahliadol, sa predpokladá, že cena uhlíka poklesne na 14 eur za tonu. Iní hovoria, že by sa mohla prepadnúť až na nulovú hodnotu.

„Smernica o energetických službách by potenciálne mohla vymazať miliardy eur pre vlády naprieč EÚ, v prípade že sa neodloží určitá rezerva s povolenkami v rámci EÚ ETS,“ uviedol konzultant zo spoločnosti E3G.

Hovorkyňa komisára pre energetiku Marlene Holznerová odmietla tieto informácie a kalkulácie komentovať.

Hoci rozhodnutie nemeckej vlády o odstavení atómových elektrární do roku 2022 môže obchodovanie v rámci ETS naštartovať, podľa analytikov budú rovnako dôležité aj ďalšie politické kroky.

„Zdá sa, že Európska komisia sa vracia k starým zlým časom,“ uviedol predseda Medzinárodnej asociácie pre obchodovanie s emisiami (IETA) Henry Derwent. „Máme plazivú opätovnú prevahu príkazu a kontroly v časti svetového hospodárstva, ktoré sa kedysi pýšilo svojou tržnou orientáciou,“ dodal.

Problém, na ktorý odborníci poukazujú predpokladal aj tím pod vedením komisárky pre klimatické opatrenia Connie Hedegaardovej počas príprav plánu pre nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050. Ich návrhy odložiť niektoré prebytočné povolenky stranou však ostro kritizovali niektorí jej kolegovia. Odôvodňovali to práve ochranou priemyslu pred príliš vysokými cenami uhlíka.

Odborníci na trh EÚ s emisiami sa nedokázali zhodnúť na tom, či spor vypukol kvôli neobratnej tvorbe politiky alebo či sa komisár pre energetiku Günther Oettinger snažil obmedziť rolu ETS.

Vyhodnotenie vplyvov, ktoré z prostredia Komisie uniklo, naznačuje, že by to nemusela byť náhoda a že sa riaditeľstvo zodpovedné za energetiku snaží o zásadnú zmenu, kedy by ceny uhlíka už nehrali hlavnú rolu pri dekarbonizácii hospodárstva.

„Celkové náklady priemyslu sa znížia, čo povedie k rastúcej konkurencii na globálnych trhoch,“ uvádza sa v štúdii. Najmä ťažkému priemyslu by nízka cena uhlíka vyhovovala

„Bojíme sa, že neexistuje dostatočná koordinácia medzi tými, ktorí pracujú na zdanení, regulácii a výpočte ceny uhlíka,“ uviedol Derwent.

(EurActiv/Reuters)