Slovenské ministerstvá sa dohodli, koľko peňazí dajú na znižovanie emisií

Štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla. [TASR/Dano Veselský]

Zo zákona schváleného parlamentom vyplýva, že Slovensko bude môcť do roku 2030 investovať do klímy 2,5 miliardy eur. Oproti dnešku sú prostriedky výrazne vyššie, nie však na úrovni odporúčanej európskou smernicou.

Zákon o využívaní príjmov z predaja emisných povoleniek, ktorý minulý týždeň schválila Národná rada SR, znamená „výrazný posun“.

Na podujatí Európskej komisie v Bratislave to v pondelok (16. septembra) povedal štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Norbert Kurilla (nom. Most-Híd).

Ak zákon podpíše prezidentka, na environmentálne účely bude Slovensko využívať aspoň  30 percent príjmov z predaja kvót v Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS).

Európska smernica o EÚ ETS pritom odporúča aspoň 50 percent.

Celkovo bude mať Slovensko podľa Kurillu na energetickú transformáciu k dispozícii v budúcom desaťročí 2,5 miliardy eur.

Politický kompromis

Kurilla na podujatí Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku vysvetlil, že dnes musí envirorezort každý rok vyjednávať s ministerstvom financií o príjmoch štátu z EÚ ETS, ktoré sa v Envirofonde využijú na ekologické účely. V praxi to bolo zväčša 10 až 20 percent. Zvyšok išiel na rôzne výdavky štátneho rozpočtu.

Slovensko sa nevie rozhodnúť, ako použije miliardu eur na zelené investície

Nová európska smernica o obchodovaní s emisiami umožní slovenským energetickým a priemyselným prevádzkam čerpať 1,8 miliardy eur na modernizáciu. Hoci od jej schválenia ubehlo už poldruha roka, slovenské ministerstvá sa stále nedohodli či a ako tieto prostriedky využijú.

„Išli sme nie z 10 percent, ale z nuly. Teraz to bude aspoň 30 percent,“ objasnil štátny tajomník posun, ktorý prináša nový zákon. V absolútnych číslach je to asi 700 až 800 miliónov eur ročne, čo je celkovo do roku 2030 asi miliarda eur.

Priznal, že schválený zákon je politickým kompromisom s ministerstvom financií. „Žijeme v reálnom svete,“ povedal Kurilla.

Zástupcovia ministerstva financií na podujatí nevystúpili.

Celkovo 2,5 miliardy eur

Kľúčový nástroj pre znižovanie emisií v priemysle je podľa Kurillu celoeurópsky  Modernizačný fond. Tiež ho tvorí časť príjmov z aukcií povoleniek. Slovenské prevádzky budú môcť z neho počas desiatich rokov čerpať celkovo 1,5 miliardy eur. Vysoké emisie má na Slovensku napríklad oceliarsky alebo cementárenský priemysel. Znižovanie emisií v priemysle a doprave bude podľa Kurillu zo všetkých slovenských sektorov „najbolestivejšie“.

„Aj keď to nepokryje všetky potreby priemyslu, štát nemôže vyriešiť všetko,“ podotkol štátny tajomník s tým, že očakáva aj súkromné investície.

„Celkovo sme na klimatickú a energetickú politiku do roku 2030 zabezpečili 2,5 miliardy eur,“ skonštatoval Kurilla.

Odhad vychádza z aktuálnych cien povoleniek na úrovni 25 eur za tonu CO2, očakáva sa však ich rast.

Ak sa k tomu pripočítajú kohézne fondy, ktoré bude mať Slovensko k dispozícii z plánovaného európskeho rozpočtu, celková suma sa môže vyšplhať až na 4,5 miliardy eur.

Úľava pre spotrebiteľov?

Na podujatí vystúpila aj vedúca oddelenia na generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre klímu, Slovenka Elena Višnar Malinovská. Tá si chce zákon najskôr preštudovať, v prvom hodnotení ho však označila za „krok správnym smerom“. Tiež si uvedomuje, že ide o politický kompromis.

Klimaštrajky tlačia summit OSN k vyšším ambíciám, Európa bude hovoriť o peniazoch

Slovenská prezidentka vystúpi na medzinárodnej konferencii o klíme ako predstaviteľka krajiny, ktorá sa prihlásila k uhlíkovej neutralite v roku 2050. Európska únia tam však pocestuje rozdelená.

Potvrdila však, že vo všeobecnosti by príjmy z predaja povoleniek „mali ísť na čistejšiu energetiku a ekologické opatrenia“. Za to, aby to bolo sto percent, sa v diskusii vyslovil ochranár Daniel Lešinský z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy.

Predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš zákon vo svojom vystúpení ocenil. „Tridsať percent je aspoň aká-taká záruka, že investície do zelených technológií nebudú presunuté na spotrebiteľa,“ dúfa Janiš.

„Ak sa všetky náklady presunú na spotrebiteľa, EÚ ETS sa rozsype,“ dodal šéf teplárov.