Štáty dostali 10 dní, aby Komisiu presvedčili, že chcú čisté ovzdušie

jelšava

Smogová situácia v Jelšave 29. januára [TASR/Milan Kapusta]

Slovensko sľúbilo v Bruseli opatrenia na podporu elektromobility.

Česko, Francúzsko, Maďarsko, Nemecko, Rumunsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko. Tieto členské štáty dostali v utorok 30. januára poslednú šancu, aby Európsku komisiu presvedčili, že boj so znečisteným ovzduším berú vážne.

Na spoločnom stretnutí ich komisár pre životné prostredie Karmenu Vella vyzval, aby do konca budúceho týždňa predložili plány, „ako zamýšľajú dosiahnuť dodržiavanie európskej legislatívy o kvalite ovzdušia.“

„Inak budú čeliť právnym krokom,“ napísala v tlačovej správe Komisia.

Krajiny s najznečistenejším ovzduším idú do Bruselu na koberček. Aj Slovensko

Ak členské štáty na stretnutí s Európskou komisiou nepreukážu dostatočnú snahu vyriešiť problém znečisteného ovzdušia, podá na nich podnet na Súdny dvor EÚ.

Slovensko na rokovaní v Bruseli zastupoval štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla (nom. Most-Híd). „Kvalita ovzdušia na Slovensku sa postupne zlepšuje,“ povedal Kurilla podľa tlačovej správy rezortu. „Urýchlené kroky“ však podľa neho „nemôžu byť len v réžii ministrov životného prostredia, ale sú úlohou pre celú vládu.“

Ak nepresvedčia, hrozí im žaloba

Stretnutie v Bruseli nazvala Komisia „posledným pokusom nájsť riešenia pre vážny problém znečistenia ovzdušia v Európskej únii.“

Komisár Vella pripomenul, že v dôsledku špinavého vzduchu každý rok umrie predčasne 400 tisíc ľudí. „A ďalší zbytočne trpia chorobami spojenými s kvalitou vzduchu,“ dodal.

Vella zopakoval, že heslom Komisie je robiť veľa vo veľkých veciach. „A nie je nič väčšie (závažnejšie) ako smrť v dôsledku znečistenia vzduchu,“ povedal komisár. Hlavnou starosťou Komisie je podľa neho „chrániť občanov“.

Komisár podčiarkol, že aj kolégium komisárov „je rozhodnuté konať so všetkou závažnosťou, ktorá je potrebná.“ Naznačil tak, že Komisia je pripravená spustiť podať na štáty žalobu pred Súdnym dvorom EÚ.

Ako pre EURCTIV.sk povedal Daniel Lešinský z Centra pre udržateľné alternatívy, problém znečistenia ovzdušia „sa so Slovenskom ťahá už spred roka 2010.“

Ministerstvo sľubuje rýchle výsledky

Štátny tajomník Kurilla v Bruseli povedal, že na Slovensku si znečistené ovzdušie ročne vyžiada okolo 5500 predčasných úmrtí. „Sú to alarmujúce čísla, vnímame to veľmi citlivo a cieľom je situáciu komplexne a efektívne riešiť,“ citovala Kurillu TASR.

Špecifikom Slovenska podľa neho je, že znečistené ovzdušie nie je problém na celom území, ale len vo vybraných lokalitách. V mnohých prípadoch ide o problém s vykurovaním a používaním rôznych tuhých palív.

Čo urobiť, aby environmentálne stratégie nezostali iba na papieri?

Znečistené ovzdušie a ďalšie problémy má pomôcť vyriešiť aj otvorenejší a pravidelnejší dialóg.

Kurilla predstavil Komisárovi opatrenia na podporu energetickej efektívnosti, vytvárania nízkoemisných zón a elektromobility. Ministerstvo tiež pripravuje Národný program riadenia znečisťovania ovzdušia a Stratégiu ochrany ovzdušia. Tá má obsahovať detailné kroky.

„Slovenská republika v predošlom období nespĺňala niektoré ustanovené kritéria určujúce dobrú kvalitu ovzdušia, najmä čo sa týka jemných prachových častíc PM10 a oxidov dusíka,“ priznal Kurilla.

Doplnil však, že „výsledky monitorovania ukazujú, že opatrenia prijaté v predchádzajúcom období viedli v mnohých oblastiach k zlepšenie kvality ovzdušia, preto veríme, že naše súčasné a najmä pripravované kroky povedú k ďalšiemu zlepšeniu kvality ovzdušia v blízkom období,“ povedal Kurilla.

Menej oblastí riadenia kvality ovzdušia

Ministerstvo v tlačovej správe zdôraznilo, že medzi rokmi 2004 a 2016 sa znížila rozloha oblastí riadenia kvality ovzdušia o 52 percent a počet obyvateľov v nich žijúcich o 54 percent.

„V roku 2016 sa pritom vyskytli prekročenia limitnej hodnoty (PM10) na ochranu ľudského zdravia pre 24-hodinové koncentrácie len vo Veľkej Ide,“ podčiarkol envirorezort.

Čo sa týka oxidov dusíka, v roku 2016 nebola podľa ministerstva prekročená limitná hodnota NO2 ani na jednej monitorovacej stanici.

Napriek „pozitívnemu trendu“, rezort podľa vlastných slov neprestáva analyzovať situáciu a snažiť sa o jej zlepšenie.

„Ministerstvo už napríklad implementovalo emisné limity pre veľké spaľovacie zariadenia, prijalo stratégiu pre častice PM10, do zákona o ovzduší presadilo povinnosť každé tri roky preskúmať programy na zlepšenie kvality ovzdušia a dalo obciam možnosť vyhlásiť nízkoemisné zóny,“ napísal rezort v tlačovej správe.

Komisia už zažalovala Bulharsko a Poľsko

Združenie environmentálnych organizácií European Environmental Bureau (EEB) interpretuje vyhlásenie Komisie tak, že štátom sa ju v utorok nepodarilo presvedčiť o premyslených plánoch.

„Keďže ministri dnes neohlásili žiadne dôležité opatrenia, už je nemožné zdôvodňovať ďaľší odklad v predkladaní prípadov týchto vlád pred súd. Očakávame, že Komisia tak urobí v najbližších dňoch,“ uviedla podľa tlačovej správy EEB jeho expertka Margherita Tolottová.

Bulharsko „urobí všetko pre ochranu záujmov uhoľných baní“

Podľa mimovládky ClientEarth by predsednícka krajina EÚ mala ukazovať líderstvo, nie sabotovať pravidlá, ktoré chránia európskych občanov pred toxickým znečistením.

„Právne kroky sú vhodným a najúčinnejším prostriedkom pre vysporiadanie sa s krajinami, ktoré porušujú európske právo,“ tvrdí Tolottová.

Združenie pripomína, že Komisia už zažalovala Bulharsko a Poľsko. Pod hrozbou sankcií nariadil súd okamžité opatrenia pre ochranu ovdzušia Bulharsku. Rozsudok v prípade Poľska sa očakáva 22. februára.