Štúdia o dopadoch glyfosátu na zdravie musí byť verejná, rozhodol európsky súd

Demonštrácia proti glyfosátu pred budovou Európskej komisie v Bruseli. [TASR/AP/Virginia Mayo]

Existujú obavy, že povolený prostriedok proti burine ohrozuje zdravie. Európska agentúra pre potravinovú bezpečnosť urobila analýzu, ktorú musí teraz zverejniť.

Súdny dvor Európskej únie vo štvrtok (7. marca) rozhodol o povinnosti Európskej agentúry pre potravinovú bezpečnosť (EFSA) zverejniť štúdie o možných účinkoch glyfosátu na zdravie. EFSA odmietala štúdie o toxicite a karcinogenite glyfosátu zverejniť z dôvodu ochrany obchodných a finančných záujmov výrobcov.

Martin Hojsík, kandidát Progresívneho Slovenska na europoslanca, privítal rozsudok luxemburského súdu. „Je to práve glyfosát, ktorý vzbudzuje obavy z negatívnych účinkov na zdravie. Preto je neprípustné aby boli štúdie o možných dopadoch na zdravie a životné prostredie utajované, ako tomu bolo doteraz,“ povedal Hojsík vo vyjadrení, ktoré rozposlal médiám.

Obavy o zdravie

Glyfosát je najpoužívanejší prostriedok proti burine v EÚ a na svete. S jeho používaním sa však spájajú obavy o zdravie ľudí. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny označuje túto látku za pravdepodobne karcinogénnu.

Európska únia povolila glyfosát na ďalších 5 rokov

Členské krajiny rozhodli o licencii pre glyfosát. Najpoužívanejším herbicídom s obsahom tejto látky tak umožnili zostať na európskom trhu ďalších 5 rokov.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európska chemická agentúra (ECHA), o ktorých posudky sa opiera Európska komisia, však považujú glyfosát za neškodný.

Členské krajiny EÚ v novembri 2017 odsúhlasili používanie glyfosátu na ďalších päť rokov, do konca roku 2022. Európsky parlament po roku 2022 požaduje absolútny zákaz používania tejto látky.

Iniciatíva europoslancov

Súdny dvor EÚ vo štvrtok upozornil, že verejný záujem mať prístup k informáciám týkajúcim sa účinkov na životné prostredie znamená nielen poznať, čo sa uvoľní alebo sa môže uvoľniť do životného prostredia, ale aj pochopiť, ako by mohlo byť životné prostredie ovplyvnené sporným chemickým prvkom.

Súdna inštitúcia z Luxemburgu pripomenula, že EFSA po tom, ako v marci 2014 vo svojej hodnotiacej správe odobrila obnovenie licencie pre glyfosát, dostala dve oficiálne žiadosti o prístup k dokumentom, ktoré by jej rozhodnutie vysvetlili.

Medzi žiadateľmi bola aj skupina poslancov Európskeho parlamentu. Ich záujem sa týkal možnej toxicity a karcinogenity glyfosátu.

Obchodné záujmy?

EFSA tieto žiadosti odmietla, pričom svoje rozhodnutie zdôvodnila aj tým, že zverejnenie takýchto informácií by mohlo poškodiť obchodné a finančné záujmy spoločností, ktoré predložili správy o štúdiách, že neexistoval verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie uvedených dokumentov, a že neexistoval prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie častí štúdií, ku ktorým žiadatelia žiadali prístup.

Europoslanci chcú zákaz glyfosátu od 2022

Po občianskej petícii proti glyfosátu Európsky parlament odhlasoval úplný zákaz tohto herbicídu od roku 2022.

Neochota EFSA zverejniť požadované dokumenty skončila žalobou na Súdnom dvore EÚ.

Súd sa vo štvrtok odvolal na skutočnosť, že zverejnenie informácií, ktoré sa týkajú „emisií do životného prostredia“, sa považuje za „prevažujúci verejný záujem“ v porovnaní so záujmom o ochranu obchodných záujmov určitej fyzickej alebo právnickej osoby. To znamená, že EFSA sa nemôže odvolávať na ochranu obchodných záujmov v snahe zabrániť zverejneniu informácií o vplyvoch podozrivej chemickej látky.

Verejný záujem

Súd rozhodol, že v prípade látky glyfosát musí mať verejnosť prístup nielen k informáciám o emisiách ako takých, ale aj k informáciám o strednodobých až dlhodobých dôsledkoch emisií spôsobených glyfosátom na životné prostredie, a aké môžu byť účinky tejto látky na „necielené organizmy“ (čiže aj ľudí).

Podľa Súdneho dvora EÚ je verejným záujmom nielen samotný prístup k informáciám o emisiách určitej látky do životného prostredia alebo o tom, čo sa predpokladá, že sa môže dostať do životného prostredia.

Verejným záujmom je aj pochopiť spôsob, ako by mohlo byť životné prostredie ovplyvnené emisiami príslušnej látky.

Tlak na transparentnosť

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je podľa Martina Hojsíka z Progresívneho Slovenska (PS) potvrdením, že Únia potrebuje rozšíriť prístup k informáciám o životnom prostredí a zdravotných rizikách pesticídov.

Rada sa nedohodla na ďalšom využívaní glyfosátu, Slovensko bolo za

Ak sa štáty nezhodnú na licencii pre pesticídy, Európska komisia zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu.

„Preto je potrebné, aby novozvolený Európsky parlament vyvinul účinný tlak na zvýšenie transparentnosti v tejto oblasti, ale aj uprednostnenie prevencie a predbežnej opatrnosti pri ochrane zdravia pred komerčnými záujmami,“ povedal Martin Hojsík, ktorý kandiduje v májových eurovoľbách na spoločnej kandidátke PS-Spolu.

„Európa potrebuje v záujme ochrany zdravia a životného prostredia obmedziť používanie nebezpečných pesticídov ako v poľnohospodárstve tak pri iných použitiach, ako je napríklad na Slovensku deklarovaná ochrana lesov. Slovensko by malo tomuto úsiliu pomáhať a nie brániť ako tomu bolo v prípade glyfosátu, kde nepodporilo jeho zákaz,“ dodal Hojsík.