Súd zamietol žalobu Poľska o prideľovaní emisných kvót

V júli 2011 podalo Poľsko žalobu týkajúcu sa rozhodnutia Komisie, ktorým sa ustanovili prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice 2003/87/ES. Všeobecný súd vo štvrtok (7.3.) žalobu zamietol vo všetkých 4 bodoch, ktorými ju Varšava odôvodnila.

Prvý žalobný dôvod bol, že Komisia nezohľadnila osobitosť každého členského štátu v oblasti palív, na výpočet indexov emisií použila referenčnú účinnosť zemného plynu a ako referenčné palivo použila zemný plyn. Poľsko poukazovalo na to, že každý členský štát má právo určiť podmienky využívania svojich energetických zdrojov, jeho voľby medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecnej štruktúry jeho zásobovania energiami. Komisia ale údajne podľa žalujúcej strany uprednostnila zemný plyn, ktorý prevláda len v určitých členských štátoch, v porovnaní s ostatnými palivami, ako je uhlie, ktoré sa používa ako hlavné palivo v iných členských štátoch, vrátane Poľska.

Druhý žalobný dôvod sa týkal práve údajného porušenia zásady rovnosti zaobchádzania tým, že EK údajne nezohľadnila skutočnosť, že regióny v Únii sa nachádzajú v rozdielnych situáciách.

„Súd zamieta argument Poľska, že by napadnuté rozhodnutie znížilo konkurencieschopnosť firiem v členských štátoch, ktorých produkcia je napojená najmä na uhlie ako palivo,“ uvádza sa v stanovisku.

Dosť priestoru pre manévrovanie

V treťom bode Poľsko tvrdilo, že EK porušila zásadu proporcionality keď určila referenčné úrovne emisií spôsobom, ktorý je prísnejší, ako to podľa vyžadujú ciele smernice 2003/87. Uviedlo, že záväzným cieľom pre EK a členské štáty je cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020, ale vzhľadom na napadnuté rozhodnutie zníženie presiahne hranicu 20 % od roku 2013.

Všeobecný súd ale došiel k záveru, že EK zohľadnila situáciu a hospodárstvo rôznych regiónov a zaviedla napríklad pravidlá na bezodplatné prideľovanie kvót pre diaľkové vykurovanie, ako aj spoločnú výrobu elektriny a tepla. Navyše môžu štáty prijať aj finančné opatrenia v prospech odvetví alebo pododvetví, ktoré sa považujú za výrazne ohrozené únikom uhlíka (presunom činností podnikov do tretích štátov, v ktorých sú menej prísne požiadavky v oblasti emisií) v súvislosti s premietnutím nákladov spojených s emisiami skleníkových plynov do cien elektriny, aby nahradili tieto náklady.

Štvrtý žalobný dôvod sa týkal skutočnosti, že Komisia údajne nemala právomoc na prijatie predmetného rozhodnutia.

Mini povzbudenie pre ETS

Verdikt bol jedným z mála pozitívnych správ pre systém obchodovania s emisiami EÚ ETS. V posledných mesiacoch bojuje s nadbytkom v ponuke kvót a veľmi nízkou cenou povoleniek, ktorá v súčasnosti nemotivuje k investíciám do nízkouhlíkových technológií.  

Hovorca komisárky pre klimatické opatrenia Isaac Valero-Ladron reagoval: „Potvrdzuje to interpretáciu smernice o EÚ ETS Komisiou a poskytuje  právnu istotu so zreteľom na bezodplatnú alokáciu.“

Podľa Karly Hill z environmentálnej organizácie ClientEarth je prípad „dôležitým potvrdením právomocí Európskej komisie stanoviť pravidlá pre prideľovanie emisií“.

Varšava sa voči rozhodnutiu Všeobecného súdu môže odvolať u Súdneho dvora EÚ, ktorý je najvyššou inštanciou. Ministerstvo životného prostredia Poľska uviedlo, že potrebuje zanalyzovať verdikt, ale mieni pokračovať v boji proti prísnym emisným cieľom EÚ pre rok 2020 i ďalšie obdobie.

„Musíme sa z tejto lekcie tvrdo poučiť. Teraz, keď pracujeme v horizonte 2030, budeme lepšie pripravený,“ poznamenal hovorca ministerstva Paweł Mikusek. Poľsko medzi inými tvrdo odmieta návrh EK o backloadingu. (EurActiv, 1.3.2013)

Sťažnosť oceliarov

Minulý rok Všeobecný súd zamietol podobnú sťažnosť voči použitému benchmarkingu Komisiou, ktorú podalo oceliarske združenie Eurofer.

Súd vtedy uviedol, že sťažnosť má riešiť národný súd po pridelení kvót na národnej úrovni, na čo oceliari reagovali, že ide len o „odklad“, ale akcia bude pokračovať na národnej a neskôr európskej úrovni.

V prípade Poľska ale Všeobecný súd skonštatoval, že systém benchmarkingu EK pre prideľovanie bezodplatných povoleniek bol v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania a ani nevedie k presunu činností podnikov do tretích štátov vzhľadom na možnosti iných kompenzácií.