Ochranári varujú, že ťažba dreva ohrozuje populáciu vtákov. Slovensko už čelí konaniu pre porušenie európskeho práva.
Masívna ťažba v slovenských lesoch ničí biotopy, a tým aj populáciu tetrova hlucháňa. Tvrdia to ochranárske organizácie OZ PRALES, slovenská pobočka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) a Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko.
Zároveň upozorňujú, že ich obavy potvrdila aj Európska komisia, ktorá poslala Slovensku v júli formálnu výzvu. Týka sa nedostatočnej ochrany prírody, ktorá spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva.
Ministerstvo životného prostredia reagovalo, že novelu zákona o ochrane prírody, ktorú požadujú ochranári, už pripravuje.
Slovensku chýbajú predpisy
Komisia zverejnila 19. júla pravidelný mesačný súbor rozhodnutí o prípadoch porušenia európskej legislatívy. Slovensko dostalo od exekutívy štyri formálne výzvy, z ktorých jedna sa týka nedostatočnej ochrany prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva.
Na základe európskych smerníc o vtákoch a biotopoch vznikla celoúnijná sieť chránených území Natura 2000. Podľa týchto právnych predpisov sa pred schválením plánov obhospodarovania lesov a ťažby dreva v chránených územiach musia posúdiť ich dôsledky.
V slovenských právnych predpisoch takéto ustanovenia chýbajú, čo podľa európskej exekutívy viedlo k zníženiu stavov populácie tetrova hlucháňa.
Pre hlucháňa môže byť neskoro
Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 počty tetrova hlucháňa klesli o polovicu.
Slovensko podľa informácií Komisie neprijalo pre tento druh osobitné ochranné opatrenia, ktoré sa vyžadujú podľa smernice o vtákoch. Na odpoveď máme dva mesiace. V opačnom prípade sa Komisia môže rozhodnúť, že zašle Slovensku odôvodnené stanovisko.
„To by znamenalo, že Slovensko svojimi krokmi Komisiu nepresvedčilo o dostatočnom riešení uvedených problémov a môže to viesť až ku konaniu pred Súdnym dvorom (Európskej únie). Veríme však, že sa tomuto Slovensko vyhne a prijme kroky skôr, ako o nich bude rozhodovať súd. Takýto súdny proces môže trvať roky, avšak pre záchranu hlucháňa v niektorých územiach v tom čase už môže byť neskoro. Pre jeho záchranu je najvyšší čas konať teraz,“ hovorí Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.
Vláda schválila programy ochrany
„Slovensko komunikuje s Európskou komisiou v tejto záležitosti a v súčasnosti pre ňu pripravujeme stanovisko. Pre korektnosť postupov nezvykneme k formálnym výzvam Komisie poskytovať médiám podrobnejšie informácie,” reagoval na otázky EURACTIV.sk hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.
Hovorca však dodal, že envirorezort „v posledných dvoch rokoch prijíma konkrétne opatrenia, ktorých cieľom je dôsledne zabezpečiť ochranu ohrozených druhov živočíchov vrátane tetrova hlucháňa ako aj území, na ktorých sa nachádzajú.”
Spresnil, že v posledných mesiacoch vláda schválila celkovo 13 programov starostlivosti o chránené vtáčie územia. „Rovnako minulý rok boli vypracované programy záchrany pre hlucháňa hôrneho, sokola červenonohého a jasoňa červenookého,” spresnil Ferenčák. Dodal, že ministerstvo chystá novelu zákona o ochrane prírody.
„Takzvaná ochrana pred lykožrútom“
Marián Jasík, člen občianskeho združenia PRALES, opatrenia vyjadrenia rezortu Lászla Sólymosa (Most-Híd) ako „bezzubé vyhlášky“.
Predseda PRALES Martin Mikoláš hovorí, že „významné biotopy hlucháňa zanikli a ešte stále zanikajú, najmä kvôli masívnej ťažbe dreva v horských smrekových lesoch, z dôvodu takzvanej ochrany lesa pred lykožrútom.” Tá podľa Mikoláša priviedla hlucháňa na Slovensku na „pokraj vyhynutia”.
Podľa ochranárov sa štátne orgány snažia riešiť problém iba formálne. „Slovensko sa pokúsilo podviesť Európsku komisiu tak, že v roku 2010 premenovalo lesné hospodárske plány na programy starostlivosti o les a zaradilo ich medzi dokumentáciu ochrany prírody,“ komentuje Jasík zo združenia PRALES.
Ohrozené sú aj ďalšie druhy
„Urobilo tak s jediným cieľom – vyhnúť sa posudzovaniu vplyvov navrhovaných lesníckych opatrení na predmety ochrany európskej sústavy chránených území. To by si však vyžadovalo zásadnú zmenu prístupu a filozofie vypracovania týchto plánov. Okrem názvu sa však nezmenilo absolútne nič,“ dodáva Jasík.
Ochranári preto žiadajú zmeny v zákone o lesoch a v zákone o ochrane prírody.
„Plánovaná aj takzvaná náhodná ťažba vynútená prírodnými činiteľmi by mali byť predmetom posúdenia vplyvov na územia Natura 2000. Momentálne sa tak nedeje, pritom negatívne vplyvy ťažby na viaceré chránené druhy sú zjavné. Hlucháň je len jeden z druhov, ktoré sú týmto stavom ohrozené,“ myslí si Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.