Verdikt IPCC: Za otepľovaním Zeme stojí ľudská činnosť

„Ak by si bol váš doktor na 95 % istý tým, že máte vážnu chorobu, okamžite by ste začali hľadať liek. Prečo by sme mali viac riskovať keď je v hre zdravie našej planéty?“ uviedla eurokomisárka pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard. „Otázkou nie je, či veriť v klimatickú zmenu alebo nie. Otázkou je, či sa budeme riadiť vedou alebo nie. V deň, kedy budú všetci vedci so 100-percentnou istotou varovať pred klimatickou zmenou, bude príliš neskoro.“

V piatok (27.9.) vydal Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) prvú časť komplexnej 5. hodnotiacej správy o stave a budúcnosti klímy, ktorú pripravili vedci z celého sveta.

Pozostáva z približne 2500 strán textu. Vychádza z miliónov pozorovaní a viac než 2 miliónov gigabajtov numerických údajov zo simulácií klimatických modelov. Cituje sa v nej viac než 9200 vedeckých publikácií, z ktorých 3/4 bol zverejnené od predchádzajúceho 4. hodnotenia IPCC v roku 2007. Kompletná 5. správa zložená z príspevkov všetkých pracovných skupín IPCC by sa mala zverejniť v októbri 2014.

„Ľudský vplyv na klimatický systém je jednoznačný,“ uviedol IPCC. „Je to jasne vidieť vo väčšine oblastí sveta.“

Thomas Stocker, spolupredseda pracovnej skupiny, ktorá správu pripravovala, uviedol: „Je veľmi pravdepodobné, že vlny horúčav sa budú objavovať častejšie a trvať dlhšie. Ako sa Zem otepľuje, očakávame, že v súčasných vlhkých regiónoch uvidíme viac dažďa a v suchých regiónoch menej, hoci budú existovať aj výnimky.“

Hlavné závery

Otepľovanie klimatické systému je jednoznačné. Globálna teplota povrchu stúpla od roku 1880 asi o 0,8 °C. Stúpla koncentrácia skleníkových plynov, oteplila sa atmosféra i oceán, stratilo sa množstvo snehu a ľadu, stúpa hladina oceánov.

Je extrémne pravdepodobné (t.j. s najmenej 95% istotou), že ľudské činnosti boli dominantnou príčinou pozorovaného nárastu teploty povrchu počas posledných 60 rokov. Koncentrácia CO2 v ovzduší stúpla v dôsledku činnosti ľudí od roku 1750 asi o 40 %, a to takmer úplne kvôli spaľovaniu fosílnych palív a odlesňovaniu.

Každá z troch posledných dekád bola o niečo teplejšia než tá predchádzajúca. Posledných 15 rokov sa ale otepľovanie spomalilo, čo je možné pripísať fluktuáciám v prírodných cykloch, ako je El Niño/La Niña a ochladzujúcemu efektu zo sopečných erupcií a zníženej slnečnej aktivity.

Ak dôjde k značnému zníženiu emisií skleníkových plynov, rast globálnej priemernej teploty povrchu by sa mohol obmedziť na 0,9 – 2,3 °C oproti predindustriálnej úrovni a vzostup hladiny morí koncom tohto storočia na 30 – 50 cm oproti rokom 1986-2005. Avšak bez prijatia akýchkoľvek opatrení je 62-percentná šanca, že do obdobia 2081-2100 by mohla byť teplota o viac než 4°C vyššia než v predindustriálnom období.