Výber toho, kto bude zastupovať mimovládky v rozhodovaní o eurofondoch, dáva vláda do rúk splnomocnenkyne pre občiansku spoločnosť Simone Zacharovej. Nominácie doteraz boli hlavne na treťom sektore. To malo podľa rezortu investícií nedostatky, no mimovládky o žiadnych problémoch nevedia.
Článok sme doplnili o reakciu splnomocnenkyne vlády pre občiansku spoločnosť Simony Zacharovej.
Začiatkom leta ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) predložilo na rokovanie prekvapivý návrh zmien v systéme riadenia eurofondov.
Úprava uplatňovania princípu partnerstva znie ako nudná nuansa, no môže významne ovplyvniť kontrolu a efektivitu využívania eurofondov na Slovensku.
Podľa tohto princípu, ktorý vyplýva z európskych nariadení, je každý členský štát povinný do rozhodovania o eurofondoch zapojiť všetkých dôležitých odborníkov, ktorí vo vybranej oblasti k nim majú čo povedať: samosprávy, zamestnávateľov, vedcov, ale aj mimovládne organizácie.
Ich reprezentanti musia mať slovo v celom procese: pri príprave programového obdobia, výbere opatrení, ktoré budú z eurofondov financované, ich realizácii, ale aj pri kontrole čerpania a vyhodnocovania jeho výsledkov.
Materiál ministerstva investícií mení spôsob, akým sa budú do tohto procesu nominovať zástupcovia občianskej spoločnosti. Kým doteraz bol výber hlavne na treťom sektore, teraz ho bude mať pod palcom Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti (ÚSVROS).
O prekvapenie ide preto, že MIRRI chce meniť niečo, čo sa rodilo dlho a ťažko a doteraz viac-menej dobre fungovalo – hoci sa dôvera v mimovládky na jednotlivých ministerstvách líšila.
„Predovšetkým rezorty, ktoré riadia konkrétnu tematickú agendu, si čoraz viac uvedomujú prínosy zapojenia aktérov v podobe konkrétnych zmien a návrhov, ktoré pomohli eurofondy investovať lepšie. Preto vývoj v zapájaní partnerov do prípravy fondov EÚ vnímam skôr ako autentický a nie účelový,“ písal za úrad splnomocnenca v komentári pre portál EURACTIV Slovensko Miroslav Mojžiš, ktorý v úrade od nástupu novej vlády nepracuje.
Prečo je to dôležité
Zapojenie odborníkov a odborníčok z neziskového sektora do riadenia fondov EÚ dáva zmysel.
Pre Európsku komisiu to môže byť jeden z dôležitých nástrojov kontroly toho, že sa eurofondy využívajú tak, ako majú. Zároveň ide o ľudí z praxe a terénu, ktorí sa téme venujú často v rámci výskumnej činnosti a majú tak najlepšiu predstavu o problémoch a riešeniach v danej oblasti.
Pre ministerstvo môže byť výhodou aj ich sektorová pamäť, keďže na rozdiel od úradníkov, ktorí sa na rezortných sekciách striedajú pravidelne s politickým cyklom, pokrývajú problematiku dlhodobo. V mnohých prípadoch v nej úplne suplujú úlohu štátu.
Najväčšiu možnosť zasiahnuť do rozhodovania, ako sa eurofondy využijú, majú mimovládky v monitorovacom výbore Programu Slovensko alebo v komisiách pre päť hlavných investičných cieľov programu. Keď napríklad ministerstvo školstva predstaví veľký národný projekt pre desegregáciu rómskych detí vo vzdelávaní, odborníci z tretieho sektora na týchto fórach vedia povedať, či projekt na to ide dobre, a ak nie, kde a ako sa oplatí najviac investovať.
„Okrem upozorňovania na riziká či problémy pri čerpaní eurofondov dodávame svoju špecifickú expertízu v oblastiach, v ktorých štát nemá kapacity či legislatívne možnosti skúšať nové veci. Úspešné postupy, získané skúsenosti či v miestnych komunitách overené procesy potom poskytujeme štátnym organizáciám, ale aj samosprávam,“ vysvetľuje environmentálna aktivistka Martina Paulíková, ktorá zastupuje občiansky sektor v monitorovaní Programu Slovensko.
Príkladom môžu byť postupy pri odstraňovaní bezdomovectva, zavádzaní sociálnych inovácií, príprave vodozádržných opatrení či pri zlepšovaní situácie marginalizovaných skupín.
„Takto pomáhame priamo zlepšovať kvalitu života obyvateľov Slovenska, podnikateľského prostredia, životného prostredia a mnohých zložiek našej spoločnosti,“ dodáva Paulíková.
Prečo treba zmenu
Doterajšie pravidlá spolupráce v eurofondoch sa kryštalizovali niekoľko rokov pod záštitou Úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti (USVROS). Podľa nich doteraz hlavné slovo pri výbere zástupcov mimovládneho sektora mala Komora mimovládnych neziskových organizácií (MNO), ktorá je poradným orgánom Rady vlády pre MNO. Úrad splnomocnenca výberovému procesu poskytoval administratívnu podporu.
„Zástupcovia občianskej spoločnosti (nielen MNO) boli vyberaní na základe transparentného procesu, v ktorom mala zásadnú rolu Komora MVO ako celoštátne uznaná, najreprezentatívnejšia inštitucionalizovaná platforma občianskej spoločnosti,“ hovorí Martina Paulíková.
V materiáli, ktorý teraz schválila vláda, MIRRI tvrdí, že tento systém mal nedostatky, ktoré treba odstrániť. V odpovedi pre portál EURACTIV Slovensko ministerstvo uviedlo hlavne dva problémy. V prvom rade podľa neho nedokázal vygenerovať dostatok zástupcov do eurofondových komisií a monitorovacieho výboru. Cieľom ministerstva je skvalitniť a zefektívniť proces nominácií.
Ľudia z eurofondového prostredia, s ktorými hovoril portál EURACTIV Slovensko, ale nevedia o tom, že by systém doteraz zásadne zlyhával. Viacero z nich vyjadrilo obavu, že zmeny môžu z komisií vyhnať odborníkov, ktorých nahradia menej kritickí zástupcovia tretieho sektora.
Ministerstvo investícií to ale odôvodňuje inak.
„Ukázalo sa ako náročné nájsť ľudí, ktorí sú nielen odborníci v danej oblasti, ale majú aj prehľad a dostatočné vedomosti o fungovaní fondov EÚ,“ uviedlo MIRRI. Ako druhý dôvod uvádza, že prax tiež odhalila „rozdiely vo výkone ich práce“.
Ďalší argument o tom, že sa mimovládky nevedia dohodnúť na svojich zástupcoch v komisiách, predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac označil za „lož“. „Systém fungoval bez problémov roky,“ upozorňuje Zajac.
Martina Paulíková tvrdí, že dôvody zmien zástupcom mimovládneho sektora nikto nekomunikoval a ani sa o ich podobách neporadil. „K materiálu neprebehlo, na rozdiel od pôvodne platného systému zapojenia, medzirezortné pripomienkovacie konanie,“ hovorí.
Problémy so zastúpením občianskeho sektora ale podľa splnomocnenkyne Simony Zacharovej potvrdzujú hodnotiace správy úradu. Tá z toku 2023 hovorí o „opakovaní výberových procesov z dôvodu nedostatku uchádzačov alebo nevyhovujúceho profilu uchádzačov“.
„O tom, či funguje alebo nefunguje výberový a nominačný proces, aké sú jeho silné stránky a nedostatky vedia predovšetkým zamestnanci ÚSV ROS, ktorí na úrade pracujú už niekoľko rokov,“ argumentuje Zacharová.
Čo sa mení
Riešením ministerstva je, že celý nominačný proces odovzdáva do rúk jednej štátnej úradníčky – splnomocnenkyni pre rozvoj občianskej spoločnosti, ktorou je od zmeny vlády Simona Zacharová.
MIRRI pre EURACTIV uviedlo, že Komora MNO neprichádza o žiadne kompetencie, no z porovnania textu starej a novej legislatívy to vyzerá trochu inak.
Kým úrad splnomocnenca mal doteraz len koordinačnú úlohu pri výbere zástupcov mimovládok, teraz ho bude mať plne pod kontrolou. Časť pôvodnej legislatívy, podľa ktorej Rada vlády pre MNO volí, kontroluje a odvoláva členov výberovej komisie, z materiálu úplne vypadla. Komora MNO, ktorá si predtým členov výberovej komisie rovnomerne delila s úradom splnomocnenca, sa v nových pravidlách nespomína vôbec.
Podľa Paulíkovej by kompetenciu vyberať a nominovať zástupcov akéhokoľvek sektora do komisií a výborov eurofondov mal mať daný sektor. „Princíp partnerstva tiež znamená reprezentatívnosť toho, kto vyberá a nominuje zástupcov, a to musí byť v prípade občianskej spoločnosti priamo občianska spoločnosť, nie štátny orgán,“ vysvetľuje.
Ministerstvo sa bráni tým, že v legislatíve Komoru MNO nespomína preto, aby dalo šancu aj ostatným „relevantným mimovládkam“. Možnosť nominovať zástupcov okrem platforiem a strešných organizácií budú mať aj mimovládky z Registra mimovládnych nevládnych organizácií.
„Cieľom úpravy systému riadenia je otvoriť proces nominácií vyššiemu počtu mimovládnych neziskových organizácií, detailnejšie popísať procesné kroky, nastaviť proces hodnotenia zástupcov občianskej spoločnosti v monitorovacích orgánoch tak, aby bol jasný a transparentný pre všetky strany,“ vysvetľuje rezort.
Mimovládnych organizácií je na Slovensku mnoho, a tak MIRRI priznáva, že pre ich výber treba definovať minimálne kritériá. Kým požiadavky na zástupcov neziskoviek ale úrad splnomocnenca podľa pôvodných pravidiel robil v spolupráci s Komorou MNO, teraz ich určí sám.
Či vláda naozaj chce do procesu priniesť len viac „transparentnosti, legitimity a reprezentatívnosti“, ako to sľubuje, sa ukáže až v metodickom usmernení pre výberový proces, ktorý v súčasnosti vzniká na úrade splnomocnenca. Úrad splnomocnenca usmernenie zverejnil na svojej stránke a spustil k nemu pripomienkovacie konanie.
„Následne po zbere pripomienok a ich zapracovaní sa v prvej polovici septembra uskutoční participatívne fórum za účasti aj zástupcov občianskej spoločnosti,“ avizuje splnomocnenkyňa Zacharová.
Až po prijatí tohto usmernenia bude jasné, čí plánované zmeny nebudú v rozpore s legislatívou EÚ, s čím by potom mohla mať problémy Európska komisia.