Vysušovanie pôdy ohrozuje aj Slovensko, Európa ho nerieši dostatočne

Púštna oblasť v čínskej provincii Gansu. [EPA-EFE/Aleksaner Plavevski]

Dezertifikácia môže viesť k chudobe, zdravotným problémom a k poklesu biodiverzity. Európskej únii chýba v boji proti nej systematický prístup.

Európska komisia nemá jasnú predstavu o problémoch spôsobených dezertifikáciou a degradáciou pôdy v Európskej únii. Ide pritom o rastúce hrozby.

Uvádza sa to v správe Európskeho dvora audítorov (EDA) zverejnenej v utorok 18. decembra. Dezertifikácia je hrozbou aj pre Slovensko.

Audítori upozornili, že opatrenia, ktoré doteraz prijala Komisia a členské štáty EÚ v boji proti dezertifikácii, nie sú dostatočne koherentné. Komisii vyčítajú, že nevyhodnotila pokrok na ceste k neutralite degradácie pôdy, čo je cieľom pre rok 2030.

Riziko dezertifikácie sa zvyšuje

Dezertifikáciou sa označujú procesy súvisiace s ľudskou činnosťou a klímou, ktoré vedú k problémom v suchých oblastiach. K tým patrí zníženie produkcie potravín, neúrodnosť pôdy, zníženie prirodzenej odolnosti pôdy a zníženie kvality vody.

V Európe horeli lesy a pôda s rozlohou Cypru

Európska komisia vyzvala na prijatie prísnejších opatrení na prevenciu lesných požiarov.

Prognózy zmeny klímy v Európe ukazujú, že riziko dezertifikácie sa zvyšuje.

V južnej Európe existujú teplé polopúšte a tento jav sa rozširuje na sever. Dezertifikácia je dôsledkom, ale aj príčinou klimatických zmien: pri degradácii pôdy vznikajú skleníkové plyny a degradovaná pôda má nižšiu schopnosť zadržiavať oxid uhličitý.

Správa EDA upozornila, že podľa Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii je ohrozených týmto javom 13 členských štátov EÚ: Bulharsko, Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko.

Chudoba a zdravotné problémy

V roku 2015 sa EÚ a jej členské štáty zaviazali dosiahnuť do roku 2030 neutralitu degradácie pôdy v EÚ.

Teplejší vzduch, menej vody a viac tornád. Slovensko sa musí prispôsobiť zmene klímy

Envirorezort zverejnil aktualizovanú stratégiu adaptácie na klimatické zmeny. V energetike zdôrazňuje úlohu obnoviteľných zdrojov a zemného plynu, jadrovú energiu nespomína.

Audítori navštívili päť členských štátov EÚ postihnutých týmto fenoménom (Španielsko, Taliansko, Cyprus, Portugalsko a Rumunsko) a skúmali, či sa riziko dezertifikácie v EÚ rieši účinne. Podľa ich zistení Komisia nemá jasnú predstavu o týchto problémoch a opatrenia podniknuté na boj proti dezertifikácii nie sú dostatočne koherentné, zatiaľ čo dezertifikácia a degradácia pôdy sú rastúcimi hrozbami v EÚ.

„Sme svedkami rastúceho sucha a rizika dezertifikácie v dôsledku zmeny klímy v EÚ,“ uviedol Phil Wynn Owen, člen EDA zodpovedný za túto správu.

Upozornil, že dezertifikácia môže viesť k chudobe, zdravotným problémom v súvislosti s vetrom prenášaným prachom a k poklesu biodiverzity. „Môže mať aj demografické a hospodárske dôsledky, ktoré nútia ľudí migrovať z postihnutých oblastí. Ako audítori máme povinnosť upozorňovať na takéto riziká, ktoré môžu vyvíjať tlak na verejné rozpočty EÚ a na vnútroštátnej úrovni,“ dodal Owen.

Chýba európska stratégia

Audítori skonštatovali, že na úrovni EÚ neexistuje stratégia pre dezertifikáciu a degradáciu pôdy.

Poľnohospodári trpia suchom. Komisia chce pomôcť

Sucho v Európe ohrozuje nielen úrodu, ale aj príjmy farmárov. Komisia rozhodla, že poľnohospodári budú dostávať priame platby vopred a môžu použiť peniaze na rozvoj vidieka.

Namiesto toho existuje celý rad stratégií, akčných plánov a výdavkových programov, ako je napríklad spoločná poľnohospodárska politika, stratégia lesného hospodárstva EÚ a stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktoré sú dôležité v boji proti dezertifikácii, ale ktoré sa na ňu nezameriavajú.

Okrem toho sa projekty EÚ súvisiace s dezertifikáciou realizujú v rôznych oblastiach politiky, týkajúcich sa rozvoja vidieka, životného prostredia a klímy, výskumu a regionálnej politiky. Môžu mať pozitívny vplyv na boj proti dezertifikácii, ale pretrvávajú obavy o ich dlhodobú udržateľnosť.

Komisia a členské štáty EÚ zbierajú údaje o rôznych faktoroch, ktoré majú vplyv na dezertifikáciu a degradáciu pôdy, zatiaľ však podľa EDA neprebehlo celkové posúdenie degradácie pôdy na úrovni EÚ a ani nebola dohodnutá žiadna metodika. Koordinácia medzi členskými štátmi je obmedzená a Komisia neposkytla praktické usmernenia.