Wiezik k biomase: Nemôžeme sa tváriť, že les je to isté čo pole

Michal Wiezik (SPOLU, EPP) spolu s ďalšími europoslancami apeluje na Európsku komisiu, aby sprísnila podmienky financovania energie z drevnej biomasy. Z hľadiska emisií uhlíka dáva väčší zmysel využívať poľnohospodársku biomasu, než spaľovať vyťažené drevo, hovorí slovenský europoslanec pre EURACTIV Slovensko.

Europoslanci žiadajú, aby smernica o obnoviteľných zdrojoch stanovila presnejšie pravidlá pre podporu výroby energie z drevnej biomasy. Obávajú sa, že plán Komisie, dosiahnuť 32 percent podielu obnoviteľnej energie do roku 2030, spôsobí bez stanovení jasných kritérií udržateľnosti, ďalšie ničenie európskych a svetových lesov.

Plánované zvyšovanie cieľa pre obnoviteľné zdroje je súčasťou širšej snahy Európskej únie dosiahnuť pokles emisií skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030

Europoslanci list adresovali podpredsedovi Komisie Fransovi Timmermansovi, eurokomisárke pre energiu Kadri Simson a komisárovi pre životné prostredie, oceány a rybolov Virginijusovi Sinkevičiusovi.

V liste vychádzajú zo správy Európskeho výskumného centra (Joint Research Centre – JRC), podľa ktorej až 51 percent spaľovanej drevnej biomasy v Únii predstavuje vyťažené surové drevo ako sú kmene, koruny, pne a nie odpad z výroby. Wiezikovu výzvu eurokomisii podporilo ďalších 23 poslancov Európskeho parlamentu z piatich politických frakcií. Pod výzvu sa podpísali aj slovenskí europoslanci a to Vladimír Bilčík (SPOLU,EPP) a Eugen Jurzyca (SaS, ECR) a europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá, ECR).

Pravidlo desiatich rokov

Iniciatíva poslancov odkazuje na pravidlá, ktoré navrhla Poradná rada európskych akadémií vied (European Academies‘ Science Advisory Council – EASAC). Podľa nich sa za udržateľnú a obnoviteľnú biomasu má považovať iba biomasa s dobou návratnosti uhlíka desať rokov. Takúto podmienku spĺňa odpad z drevospracujúceho priemyslu, alebo porasty rýchlorastúcich drevín.

„Podmienka desiatich rokov by zabezpečila, že nebude možné spaľovať staré lesy, ale že sa budú spaľovať konáre a energetické dreviny, ktoré v reálne za tých desať rokov narastú. A nebudú sa spaľovať lesy, kde sa uhlík viaže po stáročia a ktorých spaľovanie prispieva ku vyššej koncentrácii uhlíka v atmosfére,“ hovorí Michal Wiezik pre EURACTIV Slovensko.

Podľa neho znižujeme emisie z uhlia tým, že ich nahrádzame emisiami z dreva. „Keď spálite storočný strom tak množstvo uhlíka, ktoré sa viazalo v tom strome sto rokov sa uvoľní do atmosféry,“ vysvetľuje slovenský europoslanec.

Využívanie biomasy bude stúpať

Jeho obavy potvrdzuje nová štúdia konzultačnej spoločnosti Trinomics, ktorú vypracovala pre mimovládnu organizáciu Fern. Konzultanti v nej analyzujú národné energetické a klimatické plány (NECP) v oblasti využívania pevnej biomasy na obnoviteľnú energiu v období rokov 2021 až 2030 členských štátov. Došli k záveru, že „členské štáty EÚ plánujú v nasledujúcich desiatich rokoch ďalej zvyšovať svoju závislosť od spaľovania biomasy“. Zároveň podľa štúdie však krajiny väčšinou nešpecifikujú, ako a kde budú získavať túto biomasu alebo aký vplyv to bude mať klímu, znečistenie ovzdušia alebo biodiverzitu.

Správa konštatuje, že rast využívania tuhej biomasy na výrobu tepla je v niektorých členských štátoch EÚ veľmi rýchly. Krajiny ako je Cyprus, Slovensko, Malta, v Luxembursko a Holandsko zaznamenali  nárast až o 60 percent. No iba na Slovensku a v Holandsku je tento nárast výrazný v absolútnych číslach.

„Nadmerné spoliehanie sa na energiu z biomasy obmedzuje rozvoj čistejších technológií, ako sú tepelné čerpadlá alebo geotermálne zdroje,“ upozorňuje organizácia Fern, ktorá je zadávateľom správy.

Vyvážiť ochranu a využívanie lesa

V súčasnej podobe stanovuje smernice o obnoviteľnej energii (smernica 2009/28 / ES) na obdobie 2010 až 2020 kritériá udržateľnosti iba na používanie biopalív a biokvapalín. Prepracované znenie smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (Smernica 2018/2001, známa ako RED II) majú členské štáty transponovať do júna 2021. V nej sú posilnené udržateľnosti pre energiu z biomasy tým, že zahŕňajú aj tuhú biomasu spaľovanú vo veľkých zariadeniach.

Podľa správy JRC je dôležité presne definovať environmentálne udržateľnú energie z biomasy aj kvôli tomu, lebo sa nachádza na pomedzí dvoch hlavných kríz 21. storočia: klimatickej krízy a krízy biodiverzity. To však môže byť zložité, lebo koncepcia trvalo udržateľného obhospodarovania lesov do veľkej miery záleží na „miestnom sociálno-ekonomickom, politickom a biofyzikálnom kontexte a na spoločenských hodnotách, ktoré následne určujú priority vo vzťahu k lesu,“ upozorňujú analytici.

Napríklad ciele v oblasti lesného hospodárstva môžu byť v jednotlivých krajinách viac zamerané na ochranu, kým v iných štátoch za uprednostňujú hospodársku funkciu lesa. „Udržateľné lesné hospodárstva by malo vyvážiť viaceré funkcie lesa a zabezpečiť ich poskytovanie v budúcnosti,“ zdôrazňuje správa bruselského výskumného centra.

Poľnohospodársku biomasu vypestujeme za rok

Podľa Wiezika kríza biodiverzity platí aj pre lesy, aj pre polia. V poľnohospodárskej krajine musíme zvýšiť pestrosť územia, kým v lesoch zas potrebujeme zmierniť ťažbu.

Lesy majú podľa neho nezastupiteľnú úlohu v poskytovaní dôležitých ekosystémových služieb.

„Ide o spevňovanie pôdy, čistenie vody, klimatické, zdravotné a rekreačné funkcie. Keďže ťažíme drevo, ktoré pálime v kotloch, tieto funkcie lesa ustupujú do úzadia. Deje sa to napriek tomu, že tieto služby poskytované lesmi sa stávajú čím ďalej dôležitejšie aj vo vzťahu ku klimatickej kríze, vo vzťahu ku kríze biodiverzity a tiež vo vzťahu k rozvoju regiónov,“ vysvetľuje Wiezik.

Z hľadiska uhlíkovej návratnosti dáva podľa neho väčší zmysel spaľovať poľnohospodársku biomasu, než spaľovať vyťažené drevo. Ak sa bavíme o využívaní biomasy z hľadiska znižovania emisií CO2, tak sa „nemôžeme tváriť, že les je to isté čo pole, lebo to tak nie je,“ podotýka Wiezik. Lesná pôda na rozdiel od poľnohospodárskej pôdy uhlík viaže, kým tá poľnohospodárska ho uvoľňuje.

Porovnávať drevo a biomasu napríklad z obilia je podľa neho neadekvátne. Biomasa z obilia rastie rok, takže uhlík, ktorý jej spaľovaním vypustíme, je schopný sa za rok naviazať. Pri lese sú tieto intervaly storočné, upozorňuje Wiezik.

Tento nepomer môžeme odstrániť podľa europoslanca tak, že nebudeme využívať drevo priamo na pálenie, alebo budeme využívať na pálenie také drevo, ktoré „reálne dokáže prirásť za desať rokov“.

„Ak by sa využívali len konáre a časti stromov, tak by som s tým nemal problém. Nedochádza k zabitiu stromu ani k obnaženiu pôdy,“ upresňuje.