Žaloba pre hlucháňa je podľa slovenských europoslancov odôvodnená

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/Milan Kapusta]

Zodpovedné úrady neprejavili ochotu riešiť situáciu v prospech ochrany hlucháňa hôrneho, chránené lokality boli v čase právneho konania Komisie voči Slovensku úmyselne narúšané, hovorí europoslanec Michal Wiezik.

Slovenskí ekologicky zameraní europoslanci Michal Wiezik (Spolu-OD) a Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) tvrdia, že štvrtková žaloba Európskej komisie na Slovensko pre ťažbu dreva, ktorá prebieha v chránených oblastiach a znižuje populáciu hlucháňa hôrneho, je oprávnená.

Úmyselné narúšanie

Wiezik, ktorý je v Parlamente členom Európskej ľudovej strany (EPP), pre TASR pripomenul, že pre nesúlad slovenskej legislatívy s legislatívou európskou začala Európska komisia už 19. júla 2018 právne konanie proti Slovensku a až do 2. júla 2020 mala eurokomisia prostredníctvom dialógu so slovenskou stranou snahu vyriešiť drastický úbytok hlucháňa hôrneho. Slovensko však do svojho práva nezaviedlo správne pravidlá ochrany druhov a biotopov.

„Žaloba, ktorá bola na Slovensko podaná, je výsledkom systematického zlyhania, poloprávd a dokonca protichodných krokov, ktoré boli komunikované slovenským občanom i Európskej komisii zo strany zodpovedných orgánov,“ opísal situáciu Wiezik.

Spresnil, že hoci Slovensko v liste z marca 2019 tvrdí, že využíva nástroje na zamedzenie činností – vrátane náhodnej ťažby -, ktoré by mohli viesť k poškodeniu biotopov hlucháňa hôrneho, v tom istom čase, teda v septembri 2018, agrorezort povolil štátnemu podniku LESY SR vykonávať náhodnú ťažbu v lesných porastoch aspoň s desaťpercentným zastúpením smreka a starších než 40 rokov.

Komisia podala žalobu na Slovensko pre nedostatočnú ochranu hlucháňa

V chránených biotopoch hlucháňa hôrneho naďalej prebieha intenzívna ťažba dreva. Európska komisia preto po viacerých varovaniach na Slovensko podala žalobu na Súdny dvor EÚ. 

V dokumente Ministerstva pôdohospodárstva sa pritom nezohľadňuje prebiehajúce konanie či lokality s výskytom hlucháňa. Wiezik tvrdí, že z usmernenia, ktoré vydali Lesy SR v júli 2019, je jasné, že ministerstvo vedelo, že ide aj o „hluchánie lokality“, čo považuje za úmyselné narúšanie chránených lokalít v čase bežiaceho právneho konania voči Slovensku.

Podľa jeho slov aj reakcia Inšpekcie životného prostredia z októbra 2019 potvrdzuje nulovú ochotu Slovenska riešiť situáciu v prospech ochrany prírody.

Wiezik upozornil, že o týchto skutočnostiach, o listoch ministerstva, Štátnych lesov a Slovenskej inšpekcie životného prostredia osobne informoval Európsku komisiu a žiadal, aby konala.

„Žiaľ, celý proces vyústil do žaloby, ktorá je konečným riešením v prípade zrejmého porušovania európskej legislatívy zo strany členského štátu EÚ,“ dodal poslanec.

Pripomenul, že hoci súčasná vláda SR tento problém zdedila, mala by aktívne riešiť vzniknutú situáciu, zastaviť ťažbu v horských lesoch s výskytom hlucháňa, zabezpečiť prísnu ochranu všetkých známych lokalít hlucháňa na Slovensku a dôsledne rešpektovať program záchrany hlucháňa.

Taktiež je potrebné podniknúť adekvátne kroky na vyvodenie zodpovednosti v prípade osôb, ktoré sa priamo podieľali na vážnom poškodzovaní prírodného prostredia a dobrého mena Slovenska.

Hojsík: Veľa slov, málo činov

Poslanec Martin Hojsík z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) vyjadril radosť, že sa Európska komisia rozhodla konať a vymáhať dodržiavanie európskych zákonov pri ochrane hlucháňa na Slovensku

„Ochrancovia prírody už roky upozorňujú na problém s tým, že nadmerná ťažba ohrozuje prežitie hlucháňa ako druhu na Slovensku a, žiaľ, doteraz ministerstvo nedokázalo v tejto veci poriadne konať. Bolo veľa slov, ale málo činov,“ skonštatoval poslanec.

Slovensko peniaze na ochranu prírody má, no nevie ich využiť, hovorí ornitológ Jozef Ridzoň

Ochrana prírody sa na Slovensku nikdy nebrala seriózne a vždy bola na konci záujmu štátu. Hoci musíme riešiť veľa dlhodobých problémov, na národnej úrovni nikdy neboli vytvorené  podmienky na jednoduchšie získanie peňazí z fondov EÚ, hovorí JOZEF RIDZOŇ z SOS/Birdlife.

Dodal, že eurokomisia pristúpila k žalobe pod tlakom ochranárov, a vyjadril nádej, že ešte predtým, než prebehne súdny spor, Slovenská republika ochranu hlucháňa hôrneho zlepší.

„Pretože to je hlavným cieľom: aby sme si chránili divočinu, aby sme si chránili ohrozené druhy,“ vysvetlil a odkázal, že teraz je loptička na strane ministra životného prostredia Jána Budaja.