Znečistenie ovzdušia priemyslom stojí Európanov viac ako sto miliárd eur ročne

Európska environmentálna agentúra (EEA) sa pokúsila finančne ohodnotiť  škody na zdraví a životnom prostredí spôsobené znečistením ovzdušia priemyselnými zariadeniami .  Za znečistenie ovzdušia desaťtisíc najväčšími priemyselnými podnikmi v Európe občania v roku 2009 zaplatili 102 až 169 miliárd eur, napríklad vo forme respiračných či kardiovaskulárnych problémov.

Aj to vyplýva z novej správy, ktorú zverejnila EEA vo štvrtok 24. novembra. Agentúra analyzovala náklady za poškodenie zdravia a životného prostredia spôsobené znečistením ovzdušia. Polovicu z tejto škody – 51 až 85 miliárd eur – má mať na svedomí 191 podnikov.

Správa s názvom „Odhaľovanie nákladov znečistenia ovzdušia priemyselnými zariadeniami v Európe“ obsahuje aj zoznam jednotlivých škodlivých podnikov.

„Naša analýza ukazuje vysoké náklady spôsobené znečistením  z elektrární a ďalších veľkých priemyselných tovární,“ uviedla riaditeľka EEA Jacqueline McGlade. „Odhadované náklady sa vypočítali použitím emisií, ktoré samotné zariadenia oznámili. Využitím nástrojov, ktoré uplatňujú tvorcovia politík pre odhad ujmy na zdraví a životnom prostredí, sme odhalili niektoré skryté náklady znečisťovania. Nemôžeme si dovoliť tieto otázky ignorovať.“

Odborníci z EEA analyzovali veľké elektrárne, rafinérie, výrobné spaľovacie a priemyselné procesy, sektor odpadu aj určité poľnohospodárskej činnosti. Podľa sektorov najväčšie škody spôsobili elektrárne, ktorých náklady sa odhadli na 66 – 112 miliárd eur, ďalej výrobné procesy (23 – 28 miliárd eur) a spaľovanie pri výrobe (8 – 21 miliárd eur).  

Výsledky štúdie podčiarkujú význam rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie a environmentálne šetrnejších výrobných procesov.

Každý Európan zaplatil 200 – 300 eur

Znečistenie spôsobené priemyselnými zariadeniami v roku 2009 stálo podľa EEA každého európskeho občana v priemere asi 200 – 300 eur.

K škodám najviac prispievajú krajiny ako Nemecko, Poľsko, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko, kde sa nachádza vysoký počet veľkých podnikov. Ak sa však do úvahy vezme produktivita národných ekonomík, poradie krajín sa výrazne zmení. Najviac škôd z tohto pohľadu európskemu ovzdušiu spôsobuje Bulharsko, Rumunsko, Estónsko, Poľsko a Česká republika.

Spomedzi 29 skúmaných európskych krajín (EÚ, Nórsko, Švajčiarsko) sa Slovensko umiestnilo na 13. mieste. Znečistením ovzdušia mal náš priemysel spôsobiť škody vo výše 1412 – 2619 miliónov eur (vrátane emisií CO2). Najnižšie škody spôsobil lotyšský priemysel.

Umiestnenie 191 zariadení, ktoré prispeli 50 % k celkovým odhadovaným škodám v roku 2009 (Zdroj: EEA)

Tri štvrtiny celkových nákladov za škody pritom spôsobujú emisie zo 662 priemyselných zariadení, teda len 6 % z celkového počtu.  K celkovým škodám najviac prispievajú emisie oxidu uhličitého – približne 63 miliárd eur v roku 2009. Látky, ktoré prispievajú k vzniku kyslých dažďov a môžu viesť k respiračným problémom – oxid siričitý, amoniak, tuhé častice (PM10) a oxidy dusíka – majú na svedomí škody vo výške 38 – 105 miliárd eur ročne.

Medzi 662 zariadeniami figuruje 8 podnikov zo Slovenska – U.S. Steel Košice, tepelná elektráreň Nováky, rafinéria Slovnaft, Duslo Šaľa, bratislavská energetická spoločnosť CM European Power Slovakia, tepelná elektráreň Vojany, dodávateľ stavebných materiálov Holčim a Tepláreň Košice.

Agregátne náklady za škody na ovzduší spôsobené košickými oceliarňami v roku 2009 EEA odhadla na 383 až 583 miliónov eur.  Pre porovnanie – najväčší európsky znečisťovateľ ovzdušia poľská uhoľná elektráreň Bełchatów mala spôsobiť škody vo výške 1550 – 2518 miliónov eur, závod Arcelor Mittal v rovnakom sektore hutníctva pri francúzskom meste Dunkerque vo výške 421 – 595 miliónov eur.

Pri svojich výpočtoch použili autori správy verejne dostupný register environmentálnych údajov E-PRTR či metódu vyvinutú v rámci programu EÚ Čistý vzduch pre Európu (CAFE). Zamerali sa pritom len na priemyselné zariadenia, chýba teda výpočet škôd za znečistenie ovzdušia spôsobené dopravou, domácnosťami a väčšinou agrárnych aktivít. Po ich započítaní by náklady za znečistenie boli oveľa vyššie.

K riešeniu tohto problému by mohla prispieť revízia európskej legislatívy o kvalite ovzdušia, ktorú Komisia plánuje na roku 2013. Pri návrhu o sprísnení limitov ale možno očakávať silný odpor zo strany členských krajín.