Čo bude s nimi po zatvorení baní? Baníci z Česka a Slovenska hovoria o novom uplatnení

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračné foto z nováckych baní [TASR/Radovan Stoklasa]

Nová práca „nie je problém,“ myslí si Petr Dvořák z Horného Jiřetína. Branislav Ťažiar z Opatoviec nad Nitrou naopak tvrdí, že „tú neistotu si neviete predstaviť“.

Kateřina Davidová a Lenka Ilčíková sa venujú transformácii uhoľných regiónov. Obe pôsobia v mimovládnych organizáciách – Davidová v Centre pro dopravu a energetiku, Ilčíková v Priateľoch Zeme-CEPA.

V strednej Európe bol ešte donedávna výraz „ústup od uhlia“ takmer zakázaný.

Na Slovensku a v Českej republike to už však z mnohých dôvodov neplatí. Čiernouhoľné bane sa priebežne zatvárajú kvôli nízkym výkupným cenám uhlia na trhu a silnej zahraničnej konkurencii. Pomaly ich začínajú nasledovať aj hnedouhoľné bane, ktorých sa navyše týkajú regulácie emisií a poplatky za znečisťovanie.

Ťažba končí. Čo bude so zamestnancami?

Uhoľné regióny sa preto začínajú pripravovať na situáciu, keď ťažba skončí. V Čechách ako aj na Slovensku existujú vládne strategické plány, ktoré majú regiónom pomôcť diverzifikovať ekonomiku a naštartovať ich rozvoj do budúcnosti. V Českej republike sa to týka troch krajov –  Moravskoslezského, Ústeckého a Karlovarského.

Na Slovensku ide o región horná Nitra. Slovenský región sa dokonca dostal do pilotného programu Európskej únie pre podporu transformácie uhoľných regiónov, ktorý ohlásil podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič na konci roku 2017.

Hornonitrianske bane počítajú s ťažbou do roku 2033 (+závery z rokovania)

V júni majú byť známe alternatívy pre rozvoj hornej Nitry. Je tu naozaj silné odhodlanie byť proaktívny, nechceme reagovať ex-post, hovorí komisár Maroš Šefčovič.

Prínosy útlmu ťažby a spaľovania uhlia pre kvalitu ovzdušia sú nepopierateľné. Vyvstáva však tiež otázka, čo bude so zamestnancami v uhoľnom priemysle, keď ich pracovné miesta zaniknú.

Nová práca „nie je problém“

Ako sa na to pozerajú ľudia, ktorí si už touto skúsenosťou prešli? Pýtali sme sa dvoch bývalých baníkov – jedného z Čiech, druhého zo Slovenska –, aké ťažké bolo nájsť si novú prácu a ako všeobecne vnímajú trend ústupu od uhlia.

Petr Dvořák z Horného Jiřetína pochádza z banskej rodiny a do šachty v severných Čechách vstúpil hneď po vyučení. Keď však začala ťažba slabnúť a šachty sa začali zatvárať, radšej odišiel. Teraz už dva roky samostatne podniká v inštalatérstve.

Zmenu povolania vníma pozitívne. „Na trhu je práce veľa. Ja sám som podnikal už pri práci v šachte, ale aj moji kolegovia si prácu našli. Pre ľudí, čo skončia v šachte, nie je problém nájsť si iné zamestnanie. Sú to zámočníci, potrubári, murári – o to je dnes na trhu záujem.“

„Tú neistotu si neviete predstaviť“

Branislav Ťažiar z obce Opatovce nad Nitrou hodnotí túto veľkú životnú zmenu o niečo opatrnejšie.

Koniec uhlia sa dá naplánovať

Spravodlivá transformácia si vyžaduje veľké nasadenie, máme však skúsenosť, z ktorej možno čerpať.

V baniach pracoval väčšinu svojho života až do roku 2011, kedy bol prepustený zo zdravotných dôvodov. Pol roka potom poberal podporu v nezamestnanosti, neskôr vyskúšal prácu v niekoľkých firmách.

Dnes už stabilne pracuje na obecnom úrade a je tu spokojný. „Najťažšie bolo obdobie po tom, čo som dostal výpoveď a ešte mi nebola priznaná choroba z povolania. Tú neistotu si neviete predstaviť. Dnes ale neľutujem, že som z bane preč.“

„Kto môže zo šachty utiecť, utečie“

Čo by odkázal svojim kolegom, ktorí sa môžu v podobnej situácii ocitnúť?

„Keď sú šikovní, nemusia sa báť – prácu si vždy nájdu.“ Mali by však vraj počítať aj s tým, že sa budú musieť na chvíľu uskromniť. Pán Ťažiar si dnes zarobí o trochu menej peňazí ako predtým, ale nemenil by. „Nemusím pracovať na smeny, často pracujem vonku, vidím slnko – aj opáliť sa môžem!“

Pán Dvořák to vidí podobne. „Kto dnes môže zo šachty utiecť, tak podľa mňa utečie. Nikomu sa už dnes nechce hádzať lopatou za 21 tisíc a byť v dyme.“

Obaja bývalí baníci sa tiež zhodujú, že ich nové zamestnania so sebou nesú aj menej zdravotných rizík.

Baníctvo už nie je dobre platené

Mnohí ľudia dnes stále vnímajú baníctvo ako prestížne a dobre platené povolanie. To však už neplatí.

Kým pred rokom 1989 zarábali baníci aj päťkrát viac, ako bola priemerná mzda, a využívali rôzne nadštandardné benefity, od deväťdesiatych rokov išli platy aj benefity nadol.

Čo by ste mali vedieť o útlme uhlia na hornej Nitre

Okolie Prievidze sa môže stať príkladom ako predchádzať sociálnym a environmentálnym problémom.

„Už to nie je, čo to bývalo,“ hovorí pán Ťažiar. „To, že baníci berú vysoké platy, bola pravda za komunizmu, ale dnes už to neplatí,“ potvrdzuje pán Dvořák. Veľa baníkov navyše žije v neistote, kedy ich kvôli znižovaniu stavov prepustia.

Rýchly prechod do novej prevádzky

Budúcnosť súčasných zamestnancov v uhoľnom priemysle tak nevyzerá príliš priaznivo. Ako teda najlepšie pripraviť baníkov a ďalších banských zamestnancov na budúcu zmenu zamestnania?

Podľa pána Dvořáka by viac ako rekvalifikačné programy dnešným baníkom pomohlo, keby ich niekto už vopred zoznámil s prácou v inej prevádzke, než aká je v baniach. „Niektorí tam totiž za celý život poznali len električku, krčmu a šachtu,“ vysvetľuje.

Zároveň však dodáva, že najlepšie je spoliehať sa sám na seba a hľadať si prácu samostatne. Napokon ani pánovi Dvořákovi, ani pánovi Ťažiarovi nikto v ich prechodných obdobiach nepomohol.

Investície do rozvoja regiónu

Na regionálnej úrovni je podľa nich potreba podporovať rozvoj.

Podľa pána Ťažiara by slovenskému uhoľnému kraju najviac pomohol rozvoj infraštruktúry, aby sa noví investori do regiónu ľahšie dostali. Pomohla by tiež férová podpora podnikania, z ktorej neťažia len veľké firmy.

Ak Slovensko nahradí uhlie geotermálnou energiou, ušetrí 2,7 miliardy eur

Štúdia z dielne Európskej komisie tvrdí, že na slovenskom uhoľnom priemysle je závislých 7 000 pracovných miest. Hornonitrianske bane doteraz hovorili o 11 000.

Ústeckému kraju by podľa pána Dvořáka pomohlo sa úplne dištancovať od ťažby uhlia. Už nejde o priemysel, ktorý by uživil celý kraj; dopyt po uhlí klesá, aj ľudia majú k nemu väčší odpor než predtým. Kraj je vraj pripravený preorientovať sa na nové odvetvia, napríklad montážny priemysel či turizmus.

Je však potrebné efektívnejšie investovať do zahladzovania a rekultivácie povrchových baní. S rekultivačnými projektami by tu mohla pomáhať aj Európska únia.

Ďalšie články o spravodlivej transformácii uhoľných regiónov nájdete na www.just-transition.info.