Nové pravidlá pre obnoviteľné energie ohrozujú lesy

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Viac lesov znamená nižšie tempo klimatických zmien. Ich vyrubovanie má naopak na klímu rovnaký vplyv ako spaľovanie iných fosílnych palív.

Tim Searchinger je výskumníkom na Princetonskej univerzite. Wolfgang Lucht je profesorom na Humboldtovej univerzite a pracuje v Postupimskom inštitúte pre výskum dôsledkov zmeny klímy.

V decembri skupina uznávaných vedcov varovala, že súčasné znenie Smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, ktorú má na stole Európsky parlament, vážne ohrozuje svetové lesy a klímu. Umožňuje totiž krajinám, aby vyrábali „obnoviteľnú energiu“ z celých stromov, namiesto toho, aby spaľovali len zvyškové drevo a drevený odpad.

Viac než 500 ďalších vedcov, mnoho z nich podobne uznávaných, dnes posielajú Európskemu parlamentu list s rovnakým posolstvom.

Matematicky nesprávny protiargument

Napriek tomu v decembri malá skupina bioenergetikov vyjadrila nesúhlas. V podstate tvrdia, že ťažba dreva je obhájiteľná, pokiaľ sa v lese alebo v krajine vysádzajú nové stromy a veľkosť lesov ostáva rovnaká.

Je to intuitívna a lákavá odpoveď.

Avšak autori prvého texu, medzi nimi bývalý hlavný vedecký pracovník Spojeného kráľovstva, dvaja držitelia amerického národného ocenenia za vedu a oceňovaní experti, ho nenapísali len tak, pre nič za nič.

Veľmi dobre vedia, že stromy rastú a v lesoch je veľa stromov. Bohužiaľ však zistili, že tento argument v prospech spaľovania stromov je matematicky nesprávny a veľmi nebezpečný pre klimatickú zmenu aj biodiverzitu.

Odpady, ovzdušie, lesy. Ministerskí analytici načrtli najväčšie envirovýzvy

Inštitút environmentálnej politiky vidí príčinu vysokej miery skládkovania v nízkom poplatku.

Tento matematický problém sa dá vysvetliť jednoduchými analógiami. Ak sú vo všeobecnosti európske firmy ziskové, neznamená to, že európska firma, ktorá je v strate, je tiež zisková. Ak sa nehýbem a celý deň jem nezdravé jedlo, nebudem zdravý len preto, že väčšina mojich susedov je vlákninu a každé ráno zabehne päť kilometrov. Podobne ťažba stromov a ich spaľovanie nie sú pre svet prospešné len preto, že inde stromy rastú.

Bez ťažby by bolo viac stromov a celkovo viac uhlíka zachyteného v lesoch.

Opätovné zalesnenie potvrá desiatky rokov

Je pravda, že súčasná ťažba dreva pripravuje kapacitu na sadenie stromov na tom istom území v budúcnosti – tak, ako vyprázdnenie vedra pripravuje kapacitu na jeho naplnenie.

Keďže je však spaľovanie dreva neefektívne a stromy rastú pomaly, toto „opätovné naplnenie“ bude trvať desiatky až stovky rokov – aj vtedy, ak drevo nahradí fosílne palivá.

Podľa súčasného znenia Smernice o energii z obnoviteľných zdrojov väčšina súčasných Európanov za energiu zaplatí viac a zároveň počas svojho života zrýchli globálne otepľovanie.

Budúce generácie Európanov budú čeliť potenciálne nezvratným dôsledkom rozmrazenia trvalo zamrznutej pôdy a roztopenia ľadovcov.

Navyše, ako ukazuje článok publikovaný v Nature, skutočnou výzvou pri obnovovaní lesov je zníženie efektov ťažby.

Európske lesy paradoxne prispievajú k otepľovaniu planéty

Dnešné lesy zachytávajú menej uhlíka ako tie spred industriálnej revolúcie. Môže za to moderné lesné hospodárstvo.

Ťažba dreva urýchľuje klimatické zmeny

Napriek tomu sa opýtajme: Prečo je ťažba dreva zlá, ak sa zásoby uhlíka v lesoch vo všeobecnosti pohybujú na stabilnej úrovni?

Zväčšovanie „lesnej zásobárne uhlíka“ spomaľuje tempo klimatických zmien.

Klimatické zmeny dokonca zväčšovanie lesov urýchľujú. Vyššie úrovne oxidu uhličitého a vyššie teploty vedú k rýchlejšiemu rastu. Vedci s týmto efektom, samozrejme, počítajú aj pri svojich odhadoch ďalšieho vývoja klimatickej zmeny.

Zmenšovanie tejto zásobárne, ktoré ťažba dreva spôsobuje, však zväčšuje podiel oxidu uhličitého a zhoršuje klimatické zmeny presne tak ako spaľovanie iných palív na základe uhlíka. Rýchlejší rast lesov je potrebný na ochranu Zeme pred väčším oteplením, nie je to teda niečo „navyše“, čo môžeme využiť.

Alibi pre výrub dažďových pralesov

Samotný fakt, že ide o uhlík nad zemou a v zemi, nie pod zemou ako fosílne palivá, nič neznamená.

Približne tretina uhlíka, ktorý ľudia vypustili do ovzdušia, pochádzala z pôdy alebo rastlín. A zvyšné rastliny a pôdy majú v sebe toľko uhlíka, že ak bude niekedy vypustený, uvarí planétu aj bez pomoci fosílnych palív.

Požadovať rovnováhu medzi ťažbou dreva a rastom nových stromov by tiež umožnilo pustošenie veľkých plôch tropických dažďových pralesov. Pretože klimatická zmena spôsobuje rýchlejší rast tropických stromov, veľa krajín s dažďovými pralesmi môže tvrdiť, že ich percento zalesnenia rastie, aj ak kvôli poľnohospodárstvu miznú hektáre lesov.

Ak medzinárodné právo hovorí, že ťažba a spaľovanie dreva klíme pomáha, pokiaľ sa na inom mieste lesy zhusťujú, potom budú krajiny s dažďovými pralesmi rúbať stromy tiež.

Poliaci "nie sú les", za ilegálnu ťažbu budú musieť zaplatiť

Súdny dvor EÚ rozhodol, že za každý ďalší deň ťažby dreva v Bielovežskom pralese bude musieť Poľsko zaplatiť pokutu 100 000 eur.

Spotreba energie je vyššia

Európske a americké lesy sa vďaka poklesu využívania tradičnej bioenergie v poslednom storočí rozrástli.

Keď fosílne palivá nahradili drevo v továrňach a domácnostiach, naše lesy sa spamätali.

Keď ľudia začali používať autá a traktory, milióny hektárov, ktoré predtým slúžili na pestovanie ovsa alebo ako pastviny pre kone, mohli byť zalesnené. (Prečítajte si históriu obnovenia lesov na juhu USA a pozrite si mapy, ktoré ukazujú obnovenie európskych lesov pri poklese využívania bioenergie.)

Fakt, že sa lesy obnovili, keď sme znížili spotrebu dreva na výrobu energie, ani z ďaleka nie je dôvodom, aby sme drevo opäť začali spaľovať. Najmä nie teraz, keď je dopyt po energii oveľa väčší.

Europarlament môže zakročiť

Intenzívne lesné hospodárstvo síce umožňuje produkovať viac úžitkového dreva na tom istom území rýchlejšie (napriek vysokej ekologickej stope), ale výpočty ukazujú, že takéto využívanie lesa spôsobí väčšiu koncentráciu uhlíka vo vzduchu na desaťročia dopredu. (Výpočty a ďalšie zdroje nájdete tu.)

Rozšírenie hospodárskych lesov tiež viedlo k uvoľneniu uhlíka pri vysušovaní mokradí.

Bez ohľadu na to, že hospodárske lesy nedokážu pokryť ani súčasný dopyt po dreve, ďalšie drevo na výrobu bioenergie bude pochádzať z prirodzených lesov niekde vo svete, aj keby malo ísť len o pomyselné nahrádzanie stromov z hospodárskych lesov, ktoré skončili ako biopalivo.

Celosvetová ročná ťažba dreva by mohla pokryť maximálne 3 percentá svetového dopytu po energii. Napriek tomu, že detaily smernice môžu vyzerať ako maličkosti, zlé rozhodnutie má potenciál zahájiť nový útok na svetové lesy. Aby sme sa tomu vyhli, poslanci by mali obmedziť využívanie lesov na výrobu obnoviteľnej energie na tradičné zdroje – zvyšky a odpad.

Europoslanci: Využívajte viac drevený nábytok, pomôžete klíme

Plán na zvýšenie schopnosti lesov absorbovať oxid uhličitý a znížiť tak emisie schválilo plénum Európskeho parlamentu.