Ochrana životného prostredia potrebuje systémové zmeny

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Klimatická konferencia COP23. FOTO: TASR/AP/Oliver Berg

V roku 2030 by sme mali skládkovať len 10 percent komunálneho odpadu, upozorňuje autor novej Envirostratégie.

Pavol Široký je analytikom v Inštitúte environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia SR. Je jedným z autorov návrhu Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sú zasypané rôznymi stratégiami. Podľa niektorých odhadov ich má naša krajina viac ako 200.

Z tohto hľadiska sa môže zdať príprava novej environmentálnej stratégie krajiny ako zbytočná práca, avšak v prípade životného prostredia je to trocha inak. Napriek veľkému množstvu rôznych čiastkových sektorových stratégií a politík pre ovzdušie, klímu, ochranu prírody alebo odpady chýba našej krajine prierezová a ľahko zrozumiteľná vízia, ktorá dokáže riešiť základné systémové problémy životného prostredia.

Práve takú ambíciu má návrh novej Envirostratégie 2030, ktorú pod Ministerstvom životného prostredia SR zostavuje jeho analytický útvar – Inštitút environmentálnej politiky (IEP).

Odborná, ale zrozumiteľná stratégia

Návrh novej Envirostratégie 2030, ktorý bol zverejnený 14. decembra 2017, sa snaží upozorniť na hlavné problémy a výzvy životného prostredia, nastaviť ciele a smerovanie ochrany prírody a popísať základné návrhové opatrenia pre jednotlivé oblasti.

Novela zákona o odpadoch: Z blata do kaluže

Schválenie odpadového zákona v súčasnej podobe neprispeje k zlepšeniu recyklácie na Slovensku.

Snažili sme sa ju zostaviť tak, aby bola čitateľná pre širokú verejnosť, ale zároveň spĺňala kritériá odbornosti a neprekrúcala zjednodušenú reč v návrhových opatreniach nesprávnym smerom. Jej rozsah sme udržali pod 50 stranami, čo bola vzhľadom na veľké množstvo oblastí a výziev výzva sama o sebe.

Dovolím si tvrdiť, že podobná stratégia, písaná ľudským jazykom, obsahujúca prierezové odpočtovateľné indikátory a napísaná v takomto rozsahu ešte na Slovensku nebola schválená.

Body, ktoré považujeme za kľúčové

Spomedzi 52 návrhových opatrení nie je jednoduché vybrať priority, ktoré by potešili každého. Vyberali sme iba niekoľko dôležitých priorít, pretože si myslíme, že keď je ich príliš veľa, tak nebude prioritou nič.

V tomto texte by sme sa preto radi venovali obehovej ekonomike a environmentálnemu vzdelávaniu.

Premietli sa do týchto opatrení Envirostratégie 2030: 10.1 Podporovať obehovú ekonomiku; 10.2 Postupne výrazne zvýšiť poplatky za skládkovanie; 10.3 Zavádzať motivačný množstvový zber a 13.1 Zaviesť environmentálnu výchovu do formálneho vzdelávania. Čo konkrétne sa za opatreniami skrýva?

Podporovať obehovú ekonomiku

Obehová ekonomika sa začne uplatňovať na viacerých úrovniach spoločnosti: od spolupráce s dizajnérmi a výrobnými spoločnosťami, kde sa rozšíri ekologická výroba tovarov a produktov, predĺži ich životnosť a zároveň ďalšie využitie v hospodárstve, cez minimalizáciu spotreby až po triedenie a recykláciu odpadov.

Chceme, aby sa do roku 2030 zvýšila miera recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie, na 65 percent a znížila miera jeho skládkovania na 10 percent.

Slovensko už vie, že recyklačný cieľ pre rok 2020 nesplní

Envirorezort sa chce v budúcom roku zamerať na biologický odpad.

Zlepší sa takisto zelené verejné obstarávanie, tak aby bolo na čo najviac produktových skupín povinné obstarávať zeleno. Verejný obstarávatelia budú cez automaticky pripravené formuláre vypĺňať iba objednávané počty tovarov, služieb a údaje o svojom úrade. Cez rôzne verejné vzdelávacie aktivity budú všetkým verejným obstarávateľom poskytnuté zrozumiteľné  informácie aký je rozdiel oproti klasickým „ne-ekologickým“ produktom a aké ďalšie výhody plynú zo zeleného verejného obstarávania  pre nich aj pre spoločnosť.

Zvýšiť poplatky za skládkovanie a zaviesť motivačný množstvový zber

Slovensko musí výrazne zvýšiť poplatky za skládkovanie odpadov, inak nebudú mať obce záujem motivovať vlastných obyvateľov k minimalizácii produkcie odpadov, triedeniu a recyklácii.

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie je kľúčové pre naše odpadové hospodárstvo

Pre obce je dnes výhodnejšie dať odpad na skládku ako ho nechať zhodnotiť.

Samotné zvýšenie poplatkov však určite stačiť nebude, preto je nutné, aby si obce nastavili motivačné množstvové zbery odpadov, vzdelávali ľudí a aktívne odstraňovali čierne skládky.

Zaviesť environmentálnu výchovu vo formálnom vzdelávaní

Environmentálnu výchovu a vzdelávanie nestačí realizovať iba cez občasné aktivity alebo dobrovoľné projekty škôl a mimovládnych organizácií.

Je nutné ju zaviesť do povinného školského systému na všetkých úrovniach. Či už sa bude jednať o samostatný predmet o environmentálnej výchove alebo bude integrovaná do jednotlivých učebných predmetov, už rozhodne odborná komisia, kde budú zastúpení nielen pedagógovia a akademici, ale aj mimovládne organizácie. Sieť štátnych aj neštátnych stredísk environmentálnej výchovy zabezpečí, aby sa vzdelávacie aktivity dostali ku každému, prebiehala spolupráca s občianskym sektorom, ale aj aby sa vyhodnocovala efektivita vzdelávacích aktivít.

Ďalšie návrhové opatrenia a ciele môže nájsť verejnosť v prvom drafte Envirostratégie 2030, pre ktorú beží od 27. novembra 2017 proces strategického environmentálneho hodnotenia. IEP o nich bude priebežne informovať cez médiá, web stránku ministerstva a sociálne siete.