Výskyt mikroplastov vo vode a v životnom prostredí vôbec je veľmi aktuálnym problémom, na ktorý sa v súčasnej dobe upiera pozornosť v celosvetovom meradle. Je dôsledkom už niekoľko desaťročí rastúcej krivky výroby plastov, ktorý je dôsledkom súčasného nedostatočného riešenia pri nakladaní s plastovými odpadmi.
Článok pôvodne vyšiel v septembrovom čísle časopisu Odpadového fórum, odborného mesačníka pre priemyselnú a komunálne ekológiu v Českej republike.
Impulzom pre legislatívnu aktivitu na úrovni Európskej únie boli zistenia o masívnom výskyte plastových odpadov v oceánoch. Prítomnosť plastov a ich následný rozpad na mikroplasty môže mať závažné dôsledky pre morskú faunu a flóru. Mikroplasty boli však nájdené aj v povrchových vodách, v niektorých balených vodách aj ďalších nápojoch a potravinách.
Vplyv mikroplastov na ľudské zdravie pri ich požití nie ešte dostatočne známy, avšak rozsah problému aj tak už teraz vyžaduje odpoveď, a to v dvoch smeroch: je potrebné hľadať spôsoby čistenia vôd od plastov, a zároveň je absolútne nevyhnutné predchádzať ich ďalšej kontaminácii.
Prevencia sa musí zamerať na celý životný cyklus plastov: na výrobu plastov a plastových výrobkov, ich používanie, zber plastových odpadov a ich recykláciu.
Z hľadiska mikroplastov je podstatné, že do niektorých výrobkov sa pridávajú zámerne (napríklad do rady kozmetických prípravkov), ale väčšina sa ich do prostredia dostáva pri používaní a opotrebovaní plastových výrobkov (napríklad praním syntetických textílií, obrusovaním pneumatík atď.).
Paleta čiastkových opatrení preto musí byť široká a zahŕňať napríklad tieto ciele: zloženie výrobkov, ktoré umožnia účinnú recykláciu; elimináciu zámerného pridávania mikroplastov do výrobkov; vývoj technológií, ktoré obmedzia vzniku „plastového prachu“ pri použití plastových produktov; eliminácia plastových výrobkov na jedno použitie; účinnejší zber plastových odpadov od spotrebiteľov; efektívnejšiu recykláciu plastových odpadov alebo vývoj takýchto technológií pre úpravu pitnej vody a na čistenie odpadových vôd, ktoré budú schopné zachytiť aj častice mikroplastov.
Dokument EÚ z januára 2018 s názvom Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve sa zameriava na všetky spomínané oblasti. Komisia v ňom zdôrazňuje, že problémy v oblasti plastových odpadov treba zároveň chápať ako príležitosť na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a k nastoleniu vedúceho postavenia Európy v ich globálnom riešení.
Koncepcia vytyčuje ciele v jednotlivých sektoroch a načrtáva opatrenia, ktoré budú následne rozpracovaná do legislatívy. Napríklad u jednorazových plastových fliaš od nápojov má byť do roku 2025 dosiahnutá 90-percentná úspešnosť. Do roku 2030 majú byť potom všetky plastové obaly uvádzané na trh v EÚ buď opätovne použiteľné, alebo vysoko efektívne recyklovateľné. Plánujú sa aj zmeny v oblasti dizajnu obalov.
V oblasti pitnej vody má byť zavedené dôslednejší monitorovanie prítomnosti mikroplastov a aj ďalšie opatrenia, ktoré zvýšia dôveru spotrebiteľov k pitnej vode z kohútika. Komisia predpokladá, že tým by sa mohla znížiť spotreba balenej vody o približne 17 percent.
Oblasťami, v ktorých sú kroky Európskej komisie zatiaľ najďalej, sú plastové výrobky na jedno použitie a zámerné pridávanie mikroplastov do výrobkov. Na urýchlenie prípravy smernice o jednorazových plastových výrobkoch prispela štúdia z roku 2017, podľa ktorej 50 percent odpadkov nájdených na plážach v Únii tvoria plastové predmety na jedno použitie. Navrhovaná smernica preto hodlá zakázať tie plastové výrobky na jedno použitie, pri ktorých existujú dostupné a cenové prijateľné alternatívy (najmä vatové tyčinky, príbory, taniere, slamky, miešadlá, tyčky k balónikom). Pri jednorazových plastových výrobkoch, ktoré sa nedajú ľahko nahradiť, majú postup ich obmedzovaní určiť členské štáty.
Zámerné pridávanie mikroplastov do výrobkov sa netýka len kozmetiky. Preto Európska komisia zvolila pre zákaz pridávania mikroplastov procedúru podľa nariadenia o chemických látkach REACH, ktorá smeruje k zákazu výroby a uvádzania na trh a do obehu akýchkoľvek výrobkov s obsahom mikroplastu. V tejto procedúre teraz Európska chemická agentúra zhromažďuje údaje dokazujúce vplyv týchto častíc na ľudské zdravie a životné prostredie. Následne bude vykonaná analýza rizík, konzultácie s členskými štátmi a verejnosťou a rozhodnutie Komisie.
Súbežne s úpravami európskej legislatívy prebiehajú tiež zmeny v členských štátoch. Niekoľko štátov EÚ napríklad pristúpilo k príprave zákazu pridávania mikroplastov do kozmetiky. Okrem legislatívnych opatrení je kladený dôraz aj na výzvy na dobrovoľné záväzky priemyselných združení a veľkých podnikov a pôsobenie na spotrebiteľov.
Na základe všetkých týchto vývojových trendov treba preto v nasledujúcich rokoch predpokladať zmeny aj v Českej republike.