Brexit – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Fri, 26 Apr 2019 10:50:45 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Brexit – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Verhofstadt má kvôli brexitu obavu o jednotu Únie: Zachrániť nás môže Farage https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/verhofstadt-ma-kvoli-brexitu-obavu-o-jednotu-unie-zachranit-nas-moze-farage/ Tue, 16 Apr 2019 16:59:55 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121536 Podľa hlavného vyjednávača Európskeho parlamentu pre brexit Guya Verhofstadta nie je odklad brexitu dosť dlhý na to, aby si ho Británia rozmyslela a ani dosť krátky na to, aby vytvoril tlak na schválenie dohody o vystúpení v britskom parlamente.

Guy Verhofstadt, šéf liberálnej frakcie (ALDE) v europarlamente na utorkovej (17. apríla) plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu vyjadril obavu, či nový, dlhší odklad vystúpenia Spojeného kráľovstva neohrozí doterajšiu jednotu členských štátov a európskych inštitúcií v otázke brexitu.

„Mám strach, že to ďalej len predĺži neistotu a nerozhodnosť. A zo všetkého najviac sa bojím, že to prenesie brexitový zmätok do Európskej únie,“ povedal Verhofstadt, ktorý je tiež hlavným vyjednávačom europarlamentu pre brexit.

Európska rada na minulotýždňovom mimoriadnom summite schválila flexibilný odklad brexitu do 31. októbra. Ak ale britskí poslanci schvália rozvodovú dohodu pred týmto termínom, Británia môže vystúpiť skôr.

Únia podľa Verhofstadta mala Mayovej poskytnúť len krátkodobý odklad. Ten, ktorý zvolili lídri členských štátov EÚ, podľa neho nie je dosť dlhý na „zásadné prehodnotenie brexitu“, čím mal na mysli jeho odvolanie alebo nové referendum. Súčasne, ako dodal, nie je ani dosť krátky na to, aby vytvoril tlak na prijatie dohody v parlamente. „A to je problém“.

Verhofstadt tiež trochu prekvapujúco priznal, že víta rozhodnutie bývalého lídra euroskeptickej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigela Faragea založiť nový politický subjekt. Farage na konci minulého týždňa oficiálne odštartoval kampaň Strany brexitu (Brexit Party).

Obava z jeho volebného úspechu v eurovoľbách podľa belgického expremiéra donúti Konzervatívcov a Labouristov rozhýbať sa v rokovaniach o spoločnom brexitovom kompromise.

„Nikdy som si nemyslel, že niečo takéto v živote poviem (…) ale zrejme jediná vec, ktorá nás môže zachrániť, je Nigel Farage,“ povedal Verhofstadt.

Veľká Británia sa bude musieť zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu, ak sa tamojšia politická scéna nedohodne na rozseknutí patovej situácie a Dolná snemovňa neodhlasuje Dohodu o vystúpení do 22. mája.

Európska únia sa pritom minulý rok už dohodla na prerozdelení kresiel v zákonodarnom orgáne EÚ v dôsledku brexitu. Po odchode Británie sa mal počet kresiel europarlamentu znížiť zo 750 na 704. Zvyšných 27 mandátov po britských zastupiteľoch si medzi sebou malo rozdeliť 14 členských štátov, ktoré sú v súčasnosti v Parlamente mierne podreprezentované. Jeden mandát navyše v momente brexitu pribudne Slovensku, keď miesto súčasných 13 si slovenskí voliči budú voliť 14 europoslancov.

Farage: Vyhrám buď európske alebo národné voľby

S Verhofstadtovým názorom prekvapivo súhlasil aj sám Farage. Jeho víťazstvo v eurovoľbách sa podľa neho dá zastaviť len tak, že sa Theresa Mayová a Jeremy Corbyn do 22. mája dohodnú na mäkšej forme brexitu, pričom Farage hovoril o trvalom členstve Spojeného kráľovstva v colnej únii a jednotnom trhu EÚ. V takom prípade by sa Británia nakoniec vyhla unijným voľbám.

„Ak sa to stane, moja Strana brexitu nevyhrá európske voľby, ale celkom určite potom vyhrá národné parlamentné voľby, pretože by to (dohoda konzervatívcov a labouristov) bola absolútna zrada voličov,“ nešetril sebavedomím pred europoslancami Farage.

Víťazom predchádzajúcich európskych volieb sa v roku 2014 v Brtiánii stal práve UKIP pod Farageovým vedením. Ziskal vtedy 27,5 percenta hlasov a 24 mandátov. Podľa prvého britského predvolebného prieskumu by jeho nová strana získala vyše 10 percent hlasov a skončila by vo voľnách tretia. Podľa britských analytikov ale preferencie Strany brexitu pred eurovoľbami ešte narastú.

Brexit ide do druhého predĺženia, Británia môže byť členom EÚ ďalšieho polroka

Po 29. marci a 12. apríli je novým oficiálnym dátumom brexitu 31. október. Ide o kompromisné riešenie odkladu britského vystúpenia, ktoré zohľadňuje obavy francúzskeho prezidenta, že Británia ako odchádzajúci člen EÚ bude blokovať unijný rozhodovací proces.

Flexibilný odklad, ktorý na minulotýždňovom mimoriadnom summite schválili lídri členských krajín EÚ, naopak, obhajoval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Európska únia by podľa Junckera z tvrdého brexitu, ktorý minulý týždeň hrozil, nič nezískala. Jediní, kto by z takej situácie ťažil, by boli „tí, čo neznášajú multilateralizmus a chcú podkopať svetový právny systém.“ Dodal, že EÚ stále počíta s možnosťou, že ju Británia opustí na konci októbra bez dohody.

„Mne sa dátum 31. októbra nepáči, je to môj posledný deň v kresle predsedu Komisie. Nemôžeme mať nočné rokovanie, pretože ja budem musieť o polnoci odísť, ale Donald (Tusk) bude môcť samozrejme ostať,“ žartoval Juncker.

Tusk: Nezabúdajte, že sa brexit dá zrušiť

Plenárnej schôdze sa zúčastnil aj Predseda Európskej rady. Tusk poslancov vyzval, aby nezabúdali na „sen“, že Británia by sa svojich snáh opustiť Európsku úniu mohla vzdať. Píše o tom agentúra Reuters.

Tusk zároveň zákonodarcov požiadal, aby vyčerpanie spôsobené rokovaniami o brexite neviedlo k unáhlenému rozhodnutie o odchode.

Tusk podľa svojich slov reagoval na slová lídra jednej z členských krajín z minulotýždňového mimoriadneho summitu v Bruseli, ktorý „rojkov“ varoval, aby si nemysleli, že „proces brexitu je možné zvrátiť“.

„V tejto pomerne ťažkej chvíli v našich dejinách potrebujeme rojkov a rojkov. Nemôžeme sa poddať fatalizmu. Aspoň ja neprestanem snívať o lepšej a jednotnej Európe,“ povedal Tusk vo svojom prejave. Tusk sa v minulosti opakovane vyjadril, že Británia má stále možnosť zostať v EÚ, pripomína Reuters.

Podľa Reuters nebolo bezprostredne jasné, ktorého lídra mal Tusk na mysli. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však na minulotýždňovom summite podporoval len niekoľkotýždňový odklad, počas ktorého by sa Británia mala rozhodnúť, či Úniu opustí na základe dohodnutých podmienok alebo bez nich.

]]>
Európsky týždeň: Flexibilný odklad brexitu komplikuje eurovoľby https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/video/europsky-tyzden-flexibilny-odklad-brexitu-komplikuje-eurovolby/ Mon, 15 Apr 2019 07:42:40 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=video&p=121506 Theresa Mayová sa nadychuje k poslednému pokusu nájsť dohodu o brexite v britskom parlamente. Ak sa jej to nepodarí do 22. mája, Británia sa musí zúčastniť eurovolieb. Súčasne narastie tlak na odstúpenie šéfky britského kabinetu.

 

Soundcloud

Apple podcasty

Google podcasty

Spotify

PodBean

Sticher

]]>
Brexit ide do druhého predĺženia, Británia môže byť členom EÚ ďalšieho polroka https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/brexit-ide-do-druheho-predlzenia-britania-moze-byt-clenom-eu-dalsieho-polroka/ Thu, 11 Apr 2019 09:04:33 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121423 Po 29. marci a 12. apríli je novým oficiálnym dátumom brexitu 31. október. Ide o kompromisné riešenie odkladu britského vystúpenia, ktoré zohľadňuje obavy francúzskeho prezidenta, že Británia ako odchádzajúci člen EÚ bude blokovať unijný rozhodovací proces.

Brexit má nový, už tretí dátum. Predsedovia vlády a hlavy štátov EÚ na mimoriadnom summite v Bruseli schválil žiadosť Theresy Mayovej o posunutie termínu vystúpenia Spojeného kráľovstva. A hoci britská premiérka žiadala krátkodobý odklad do 30. júna, lídri sa dohodli na polročnom odklade do 31. októbra.

Stredajší večerný summit Európskej rady o brexite bol o niečo dlhší ako sa očakávalo. Rokovania európskych lídrov sa natiahli práve kvôli rôznym názorom na dĺžku odkladu dátumu brexitu. O dosiahnutí kompromisného návrhu až v stredu nadránom novinárov informoval predseda Európskej rady Donald Tusk.

„Prosím, britskí priatelia, nepremrhajte tento čas,“ prihováral sa Britom Tusk.

Odklad a prísne podmienky

„Európska rada v noci rozhodla o flexibilnom predĺžení článku 50 do 31. októbra,“ potvrdil Tusk. „Určenie ďalšieho postupu teraz bude výlučne v rukách Spojeného kráľovstva,“ dodal.

Flexibilný odklad znamená, že na rozhodnutie o spôsobe odchodu, ku ktorému Británia nedospela za dva roky od aktivácie článku 50, dostane ďalších šesť mesiacov. Ak sa počas nich v Dolnej snemovni podarí nájsť väčšinu pre dohodu o vystúpení, Británia bude môcť EÚ opustiť aj skôr.

Bývalý poľský premiér, ktorý je silným podporovateľom zotrvania Británii v Únii, pripomenul ešte jednu možnosť riešenia súčasnej patovej situácie: „Kedykoľvek pred vypršaním tohto obdobia môže Británia odvolať článok 50 a celkovo brexit zrušiť“.

Európska dvadsaťsedmička súčasne Británii stanovila prísne podmienky. Lídri naďalej trvajú na to, že dohoda o vystúpení medzi EÚ a Britániu musí zostať nedotknutá. Zmeny EÚ pripúšťa iba v právne nezáväznej Politickej deklarácii. Ak britskí poslanci dohodu neschvália do 23. mája, Spojené kráľovstvo bude mať povinnosť zúčastniť sa volieb do Európskeho parlamentu.

Lídri EÚ sa zároveň dohodli, že sa k brexitu vrátia na tradičnom letnom summite EÚ, ktorý je naplánovaný na 20. až 21 júna, kde ale bude len okrajovou témou.

„Prestáva nás už baviť, že každý summit je venovaný z väčšej časti brexitu a opomíname hovoriť o ďalších agendách, ktoré máme na stole. Preto ten júnový summit, ktorý bude štandardný a bude sa venovať celej škále tém, bude sa len okrajovo venovať tomu, aby sme si povedali určitú správu o aktuálnom stave (Británie),“ cituje slová Pellegriniho z Bruselu agentúra TASR

Dobrý a zlý policajt

Tusk privítal, že lídri prijali jeho návrh flexibilného odkladu, no dodal, že je „o niečo kratší ako som očakával“. Tusk pred summitom požadoval odloženie brexitu o rok a rovnaký postoj zastávala aj väčšina členských štátov. Proti tomu sa však postavil hlavne francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Zopakovala sa tak situácia z marcového summitu, keď, ako píše Financial Times si Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová rozdelili úlohy „dobrého a zlého policajta“. Francúzsko otvorene odmietalo dlhodobý odklad kvôli obavám, že Londýn bude zámerne blokovať dôležité rozhodnutia, ktoré pred Úniou stoja.

Kompromisný, polročný odklad podľa Macrona ale tomuto scenáru zabráni, nakoľko Británia z Únie vystúpi ešte predtým, ako sa 1. novembra unijného kormidla ujme nová zostava Európskej komisie už bez britského eurokomisára.  Dlhší odklad považoval z pohľadu Únie za nelogický, nakoľko by európske inštitúcie s členom, ktorý je na odchode „boli oslabené“.

Francúzsky prezident si v rámci kompromisného riešenia tiež presadil, že ďalšie stretnutia Európske rady budú už bez účasti Veľkej Británie. Jej zástupvocia sa tak nazúčastnia ani  májového summitu v rumunskom Sibiu, na ktorom mám vyvrcholiť diskusia o budúcnosti EÚ.

Úniu čaká ďalší „historický“ summit. Lídri rozhodnú o ďalšom (ne)odklade brexitu

Theresa Mayová lídrom európskej dvadsaťosmičky predstaví záruky, ktoré ich majú presvedčiť, aby odsúhlasili ďalší odklad termínu britského vystúpenia. V hre je krátkodobé predĺženie, dlhý flexibilný odklad, ale aj tvrdý brexit už v piatok večer. 

„Beriem túto pozíciu na vlastné tričko. Myslím si, že to je pre dobro nás všetkých,“ vyhlásil po skončení summitu Macron. Nemecká kancelárka naproti tomu opäť povedala, že Únia stojí „pred historickou zodpovednosťou“ a zopakovala, že bezdohodový brexit nie je v jej záujme nikoho.

Odklad termínu britského odchodu museli schváliť jednomyseľne všetky členské štáty.

Lídri Únie na summite od Mayovej žiadali záruky, že sa Británia nepremení na trojského koňa v EÚ a nebude sabotovať návrhy, pre schválenie ktorých je potrebný jednomyseľný súhlas 28 štátov EÚ. Úniu čaká napríklad náročné schvaľovanie sedemročného rozpočtu po roku 2020.

„Spojené kráľovstvo bude pokračovať v úprimnej spolupráci ako plnohodnotný členský štát so všetkými právami a povinnosťami a ako priateľ a dôveryhodný partner,“ tlmočil prijaté závery summitu Tusk.

Obavy Únie nie sú neopodstatnené. Okrem jednej z hlavných postáv brexitu Nigela Faragea sa k blokovaniu rozhodovacieho procesu EÚ v prípade dlhého odkladu vyzývajú aj poslanci vládnych konzervatívcov Jacob Rees-Mogg, najprominentnejší predstaviteľ European research group, teda euroskeptického krídla v Konzervatívnej strane, na Twitteri vyzval, aby Brtiánia vetovala akékoľvek navyšovanie rozpočtu, bránila budovaniu armády EÚ a blokovala Macronove integračné snahy,“ varuje Rees-Mogg.

Tlak na odstúpenie Mayovej bude rásť

Mayová vo svojom príhovore počas uzatvoreného rokovania lídrov ubezpečovala, že Británia nebude svoje postavenie odchádzajúceho člena zneužívať. Jej hlavným cieľom ale stále zostáva vystúpenie z EÚ s dohodou ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu.

„Ak sa nám podarí schváliť dohodu v priebehu prvých troch májových týždňov, nebudeme sa musieť zúčastniť európskych volieb a oficiálne opustíme EÚ prvého júna,“ presviedčala premiérka. Mayová predtým niekoľkokrát vyhlásila, že je pre ňu neprijateľné, aby voliči na britských znovu vyberali svojich zástupcov do zákonodarného orgánu EÚ. Aj preto je včerajšie rozhodnutie pre Mayovú podľa britských médií ponižujúce.

Dolná komora britského parlamentu o rozvodovej dohode hlasovala už trikrát, no zakaždým ju odmietla. Poslanci mali v rámci takzvaných indikatívnych hlasovaní možnosť vyjadriť sa aj ak alternatívnym scenárom brexitu. Ani jeden z nich nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu.

Tvrdý či mäkký brexit. Aké možnosti má Británia? (INFOGRAFIKA)

Európska únia a Británia plánujú po marcovom summite Európskej rady odštartovať rokovania o podobe budúcich obchodných vzťahov. V októbri by obidve strany chceli predstaviť finálny rámec určujúci vzájomné vzťahy po brexite. Aké sú možnosti?

Šéfka britského kabinetu je odhodlaná pokračovať v rokovaniach s opozičnou Labouristickou stranou na mäkšej verzii brexitu, ktorá by napríklad zahŕňala zotrvanie v colnej únii. Londýn by mal v takom prípade len veľmi obmedzené možnosti uzatvárať obchodné dohody s ostatnými krajinami. Zotrvanie v colnej únii preto doposiaľ bola jednou z červených čiar, ktoré vláda nehodlala prekročiť.

Exminister pre brexit David Davis pre summitom predpovedal, že rokovania s lídrom labouristov Jeremym Crobynom stroskotajú a Mayová bude čeliť výzvam euroskeptikov, aby podala demisiu.

„Tlak na to, aby odstúpila teraz dramaticky narastie,“ uviedol Davies. Premiérka na návrh jej kolegov z konzervatívnej strany už v decembri v parlamente čelila hlasovaniu o nedôvere, ktoré prežila. Druhýkrát môže jej strana takéto hlasovanie iniciovať až za rok, teda opäť v decembri.

Aj keby Theresa Mayová nakoniec s Crobynom našla spoločnú dohodu, nie je isté, či by prešla Dolnou snemovňou. Keď sa o možnosti zotrvania v colnej únii v Hose of Commons hlasovalo naposledy, podporilo ju iba 34 poslancov Konzervatívnej strany. Zároveň nie je íste ako by sa k hlasovaniu postavili lebouristi, ktorí brexit odmietajú.

„Nechcem predstierať, že nasledujúce týždne budú jednoduché, alebo že ľahko prekonáme patovú situáciu v parlamente,“ povedala Mayová novinárom v Bruseli.

]]>
Úniu čaká ďalší „historický“ summit. Lídri rozhodnú o ďalšom (ne)odklade brexitu https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/uniu-caka-dalsi-historicky-summit-lidri-rozhodnu-o-dalsom-neodklade-brexitu/ Wed, 10 Apr 2019 07:33:02 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121380 Theresa Mayová lídrom európskej dvadsaťosmičky predstaví záruky, ktoré ich majú presvedčiť, aby odsúhlasili ďalší odklad termínu britského vystúpenia. V hre je krátkodobé predĺženie, dlhý flexibilný odklad, ale aj tvrdý brexit už v piatok večer.

Stredajší mimoriadny summit EÚ venovaný otázke tzv. brexitu môže byť z kategórie „historických“ uviedli v utorok viaceré európske médiá. Hlavy vlád a štátov 27 členských krajín by mali popoludní v Bruseli rozhodnúť o tom, či poskytnú britskej vláde druhý odklad odchodu z EÚ a ak áno, za akých podmienok. To záleží aj od toho, aké záruky svojim partnerom predloží britská premiérka Theresa Mayová.

Šéfka britskej vlády minulý týždeň požiadala predsedu Európskej rady Donalda Tuska o odklad brexitu do 30. júna, hoci koncom marca sa lídri EÚ na summite dohodli na dvoch termínoch – 12. apríla v prípade neriadeného „tvrdého“ brexitu a 22. mája v prípade, ak britskí poslanci predsa len schvália „rozvodovú“ dohodu dosiahnutú vlani v novembri.

Mayová má predsedom vlád a prezidentom priblížiť, ako pokračujú rokovania s šéfom opozičnej Labouristickej strany Jeremym Corbynom ohľadom mäkšej forme brexitu, ktorá by teoreticky mohla získať väčšinovú podporu v Dolnej snemovni. Rozhovory medzi tímami dvoch najväčších strán ale zatiaľ rozuzlenie nepriniesli.

Čo keď Británia zostane dlhšie?

Tusk v utorok rozposlal premiérom a prezidentom 27 krajín EÚ tradičný predsummitový list, v ktorom zopakoval svoj „alternatívny návrh“, aby bola Únia „flexibilná“ a poskytla Londýnu viac času – až jeden rok – na vyriešenie interných politických problémov, ktoré bránia prijatiu dohody o brexite.

Vo svojom liste upozornil, že „existuje len málo dôvodov veriť“, že britskej Dolnej snemovni sa podarí ratifikovať dohodu o riadenom odchode Spojeného kráľovstva z EÚ do konca júna, teda do dátumu, ktorý navrhla Mayová. Podľa jeho slov by táto situácia mohla vyústiť do opakovaných žiadostí Londýna o odklad brexitu a ďalších krízových summitov, čo by zatienilo bežnú pracovnú agendu ostatných 27 krajín EÚ.

Šéf Európskej rady upozornil, že na summite národným lídrom EÚ navrhne vyhovieť žiadosti premiérky Mayovej o odklad brexitu aj preto, aby sa obe strany vyhli neželanému scenáru „tvrdého“ brexitu a rizikám, ktoré by táto situácia znamenala pre ľudí a podniky na oboch stranách Lamanšského prielivu.

Tusk: Únia je pripravená ponúknuť Británii 12-mesačný odklad brexitu

Britská premiérka žiada odklad vystúpenia Británie z EÚ do 30. júna. 

Tusk zároveň pripomenul, že ak Spojené kráľovstvo bude 23. mája 2019 stále členom EÚ, bude mať zákonnú povinnosť uskutočniť voľby do Európskeho parlamentu. To v praxi znamená, že Briti sa aj naďalej budú zúčastňovať na každodennom chode Únie, so všetkými právami aj povinnosťami.

Tusk priznal, že viaceré členské krajiny vyjadrili obavy, že Británia ako pokračujúci, ale zároveň odchádzajúci člen Únie, bude predstavovať určité riziká pre fungovanie EÚ v čase, keď sa rozhoduje o jej budúcnosti. To, čoho sa obávajú, nakoniec nedávno naznačil aj líder euroskeptického krídla v Konzervatícnej strane Jacob-Rees Mogg na svojom twitterovom účte.

„Ak nás dlhý odklad uväzní v EÚ, mali by sme byť tak komplikovaným partnerom, ako to len bude možné. Mohli by sme vetovať akékoľvek navyšovanie rozpočtu, brániť prípadnému budovaniu armády EÚ a blokovať Macronove integračné snahy,“ varuje Rees-Mogg.

Tri podmienky

Preto Tusk stanovil tri základné podmienky pre Britov: 1. nesmie dôjsť k opätovnému otvoreniu dohody o brexite, 2. nesmie dôjsť k ďalším rokovaniam o budúcnosti (vzťahov medzi EÚ a Britániou) okrem politickej deklarácie a 3). Británia musí počas „odchádzania“ zachovať úprimnú spoluprácu so zvyškom EÚ.

Mayová odíde z premiérskej stoličky, ak prejde jej dohoda: Nechcem stáť v ceste túžby po zmene

Ak väčšina poslancov Dolnej snemovne britského parlamentu podporí premiérkinu dohodu o vystúpení, rokovania o budúcich vzťahoch s Úniou už bude viesť nový predseda vlády, sľubuje konzervatívcom Mayová.   

V praxi to znamená, že Londýn bude musieť v tomto období rešpektovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, integritu vnútorného trhu Únie, slobodu rozhodovania ostatných 27 členov a nedeliteľnosť štyroch základných slobôd vrátane voľného pohybu ľudí. Práve snaha zabrániť voľnému pohybu ľudí bola jedným z hlavných argumentov pre úspech referenda o brexite v júni 2016. Okrem toho by Británia v spomínanom období nesmela vyvíjať žiadne tlaky spochybňujúce tvorbu dlhodobého rozpočtu EÚ.

Tusk nezabudol pripomenúť, že Spojené kráľovstvo má právo kedykoľvek ustúpiť od uplatnenia článku 50 Lisabonskej zmluvy, čo by znamenalo, že brexit sa nekoná a Briti zostanú aj naďalej členmi EÚ.

]]>
Britský volebný expert: Až 85 percent Britov by v druhom referende hlasovalo rovnako https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/britsky-volebny-expert-az-85-percent-britov-by-v-druhom-referende-hlasovalo-rovnako/ Mon, 08 Apr 2019 08:05:41 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121343 Britská spoločnosť je v otázke brexitu stále rozdelená na dve polovice, no zástancovia brexitu sú o niečo náchylnejší zmeniť svoje rozhodnutie ako podporovatelia zotrvania v EÚ. Napriek tomu sa nedá povedať, že druhé referendum by prinieslo iný výsledok.

Sir John Kevin Curtice je britský politológ volebný expert. Pôsobí na Strathclyde University v Glasgowe. 

Jedna z vecí, ktorú sústavne opakujete, je, že veľká väčšina ľudí od roku 2016 nezmenila svoj názor na brexit.

Podľa výskumov verejnej mienky až 85 percent z tých, ktorí sa v roku 2016 zúčastnili referenda, hovorí, že by dnes hlasovali rovnako. Nepochybujem o tom, že by sa veľká väčšina ľudí rozhodla tak isto, keďže ale výsledok v roku 2016 bol taký tesný aký bol, stačí, aby iba malá skupina ľudí zmenila názor a výsledok bude opačný.

Údaje naznačujú dve veci, ktoré pomáhajú vysvetliť, prečo prieskumy v priemere ukazujú, že podporovatelia členstva v EÚ majú nad odporcami prevahu v pomere 54 ku 46.

Tou prvou je, že zástancovia brexitu sú viac náchylní zmeniť svoje rozhodnutie ako odporcovia vystúpenia. Výskum, ktorý som tento týždeň publikoval, ukazuje, že až 89 percent podporovateľov zotrvania by dnes volilo rovnako, u zástancov brexitu je to 79 percent.

Čím to je?

To, čo najviac vplýva na zmenu rozhodnutia voličov, je ich názor na to, aké budú hospodárske dôsledky brexitu. Ľudia, ktorí by opäť hlasovali za vystúpenie, sú omnoho optimistickejší ohľadom ekonomických dopadov brexitu.

Hoci sú podporovatelia brexitu silno kritickí k dohode Theresy Mayovej a k spôsobu, akým viedla rokovania, ich kritika nespochybňuje samotnú podstatu brexitu. Ide im skôr o to, či sa brexit nakoniec uskutoční. Ale áno, čo sa týka ekonomických dôsledkov, sú dnes o niečo pesimistickejší. Stále však platí, že podľa mnohých z nich britskej ekonomike brexit skôr pomôže ako ju poškodí. Kým ale v roku 2016 bol o negatívnych dopadoch brexitu presvedčený každý desiaty jeho podporovateľ, tak dnes je to len každý štvrtý.

Potom je tu ďalšia dôležitá skutočnosť. Z tých britských občanov, ktorí sa referenda vôbec nezúčastnili, sa za dva a pol roka stali skôr podporovatelia zotrvania ako vystúpenia. Tí, ktorí vtedy nehlasovali, dnes tvoria skupinu, ktorá významne prispieva k tomu, že zotrvanie v prieskumoch vedie.

To nás vedie k dvom záverom: za prvé sa dá polemizovať, či je naďalej platný argument, že 17,4 milióna voličov hlasujúcich za brexit predstavuje ustálenú vôľu britskej verejnosti. Súčasne ale predpoklad, že druhé referendum nevyhnutne prinesie iný výsledok, nie je vôbec stopercentne platný, pretože stojí na tých, ktorí v roku 2016 nehlasovali.

V posledných rokoch sa hlavne medzi mladými zdvihla nová vlna kampane proti brexitu. Z demografického hľadiska ide o skupinu, ktorej volebná účasť je väčšinou malá. Zmenilo sa to?

To je skoro železné pravidlo volebných vzorcov, že mladí ľudia prejavujú menší záujem voliť. To dokonca platilo aj v referende za nezávislosť Škótska, kde bola účasť až 85 percent. Táto medzera sa ale môže líšiť prípad od prípadu.

V roku 2017 ale došlo k veľkému obratu vďaka „efektu Corbyn“.

Nie, nedošlo. Respektíve by sa o tom dalo diskutovať. Väčšina dát ukazuje, že vo volebnom chovaní mladých ľudí sa veľa nezmenilo. Máte ale pravdu, že sa ten rozdiel trochu zmenšil. Nízka účasť mladých vo voľbách je ale trvalý jav.

V tejto súvislosti sa často objavujú dva mýty. Ten prvý, na strane podporovateľov zotrvania, hovorí, že mladí sú dnes oveľa viac angažovaní a že sa vo väčšej miere zúčastnia volieb. Na strane brexitérov zas často koluje názor, že stovky tisíc ľudí, ktorí bežne k urnám nechodia, sa dostavili k referendu a hlasovali za vystúpenie. Áno, je pravda, že väčšina z tých, ktorí volili v roku 2016, ale nie v roku 2015 (parlamentné voľby, – pozn. red.), častejšie volila vystúpenie. Nebola to však veľká skupina, pretože účasť bola nakoniec len na úrovni 71 percent. Preto si myslím, že obidve strany strácajú čas živením mýtov o účasti, pretože im skrátka zapadajú do názoru, ktorí prezentujú.

A ako je to s účasťou? Nigel Farage tvrdí, že ak by druhé referendum bolo o výbere medzi dohodou Theresy Mayovej a zotrvaním v EÚ, on by ho bojkotoval.

Celá diskusia je veľmi polarizovaná, čo môže niekoho viesť k názoru, že by účasť bola ešte vyššia. Zrejme by sa objavili výzvy na bojkot, ale ak by sa Farage vydal týmto smerom, znamenalo by to, že sa prakticky vzdal brexitu.

Niektoré prieskumy ukazujú, že u britskej verejnosti je tvrdý brexit najpodporovanejším scenárom?

Máte úplnú pravdu v tom, že podpora pre brexit bez dohody stále rastie, ale tie čísla sa menia v závislosti od toho, koľko možností je na výber, alebo na akú otázku sa pýtate. Podľa prieskumov brexit bez dohody podporuje zhruba 25 percent opýtaných. Dáta sú ale pomerne konzistentné v tom, že dvoma najpopulárnejšími možnosťami sú neriadený brexit a druhé referendum, kde to je takmer 50 na 50, možnosti medzi tými majú pomerne nízku podporu.

Vyzerá to tak, že zhruba polovica hlasujúcich za brexit uprednostňuje tvrdý brexit za každých okolností. Možno sa dá povedať, že až dve tretiny z nich by boli ochotných prijať možnosť vystúpenia bez akejkoľvek dohody. Toto je napríklad jeden názor, ktorý sa vôbec neodzrkadľuje v Dolnej snemovni.

Vo všeobecnosti je ale väčšina Britov proti tvrdému brexitu. Polovica hlasujúcich za brexit je 26 percent elektorátu, dve tretiny z nich asi 33 percent, to je maximálna miera podpory pre neriadený brexit.

Očakávate v nasledujúcich týždňoch pohyby vo verejnej mienke, nakoľko sa blížime k rozuzleniu tohto celého procesu?  

Nie je jasné, či dôjde k nejakým zásadným zmenám.

Keby ste sa ma pred referendom v roku 2016 opýtali, či si myslím, že sa tak zmení verejná mienka, povedal by som „áno“, pretože z dlhodobého hľadiska je chovanie Britov veľmi premenlivé. Mali sme obdobia, kedy bola EÚ medzi Britmi veľmi obľúbená a potom časy, kedy to bolo naopak. Nedá sa ale povedať, že by počas referenda došlo k nejakému veľkému názorovému posunu – bolo to od začiatku prakticky 50 na 50 a odvtedy sa toho veľa nezmenilo.

Hoci je Mayovej dohoda medzi ľuďmi – vrátane zástancov vystúpenia z EÚ – veľmi nepopulárna, z hľadiska podporovateľov brexitu to nič nemení – oni chcú hlavne vystúpiť.

A väčšinu podporovateľov brexitu nevyrušuje ani predstava ekonomických škôd.

Možno to tak je, ale nie je veľa fanúšikov brexitu, ktorí si to myslia (že brexit poškodí ekonomiku Británie).

Väčšina mojich kamarátov, ktorí podporujú brexit, hovorí, že Británia bude na tom lepšie vďaka bezcolným obchodným dohodám s tretími krajinami.  

Presne tak, oni nie sú až tak skeptickí.

Dôležitá vec na diskusii o brexite a o tom, prečo sa verejná mienka až tak nemení, je že väčšina ľudí sa na brexit pozerá optikou vlastných preferencií. Ukázalo sa napríklad, že náš odchod z EÚ nie je až taký jednoduchý, ako si mnohí mysleli. Podporovatelia členstva v EÚ hovoria, že je to dôkaz o tom, „aký to bol zlý nápad“. Euroskeptici tvrdia, že to potvrdzuje „aký to bol dobrý nápad“. Môžete to vidieť u našich politikov, ale platí to aj pre voličov.

Je za tie posledné dva roky dopyt po referende najsilnejší práve teraz?

Nepoznáme odpoveď na túto otázku, pretože nikto nepožaduje to isté referendum. Ak sa bavíme o hlasovaní, ktoré nepočíta s možnosťou zotrvania, tak ho podporuje väčšina ľudí. Ak sa bavíme, že na hlasovacom lístku bude možnosť zotrvania v EÚ, verejná mienka má už tendenciu obrátiť sa proti. Je to prakticky 50 na 50.

Môj názor je, že kampaň People’s Vote (požadujúca druhé referendum) v posledných týždňoch a mesiacoch robila chybu, keď predávala myšlienku referenda ako nástroja, na základe ktorého môže verejnosť, popletená falošnými informáciami a sľubmi, teraz dokázať, že zmenila názor.

V momente, keď sa dohoda Theresy Mayovej dostala do problémov, mali zmeniť taktiku a povedať, že „Mayovej dohoda len ťažko prejde v parlamente. Vzhľadom k tomu, že krajina hlasovala za vystúpenie, tak pokiaľ Dolná snemovňa nie je schopná odsúhlasiť dohodu, mali by sme umožniť, aby o nej rozhodla verejnosť.“ Skrátka, druhé referendum sa miesto otázky zotrvania malo zamerať na hlasovanie o dohode. Myšlienka, že nové referendum dokáže vyriešiť patovú situáciu môže fungovať len ak ju podporia tak zástancovia vystúpenia ako aj zástancovia zotrvania.

Tým, že sa kampani nepodarilo na svoju stranu dostať aj komunitu podporovateľov brexitu, myšlienku druhého referenda ako riešenia bezvýchodiskovej situácie, odsúdila na neúspech.

A tá mantra o tom, „že sme (v referende) boli podvedení“ sa u ľudí neujala?

U ľudí, ktorí chceli vystúpiť sa len veľmi ťažko mohla ujať. To len posilňuje predsudok tých, ktorí hlasovali za zotrvanie. Myslím si, že sa zacyklili vo vlastnom videní tejto situácie a hoci majú na svojej strane Alistaira Campbella (spisovateľ a poradca bývalého premiéra Tonyho Blairea, – pozn. red.), tak nie sú schopní vymyslieť nejakú alternatívu. Aby sa druhé referendum mohlo uskutočniť, musíte získať aj podporu konzervatívnych poslancov, musíte ich presvedčiť, že to aj umiernení podporovatelia vystúpenia považujú za spôsob, akým túto situáciu vyriešiť. Oni to ale nespravili.

]]>
Tusk: Únia je pripravená ponúknuť Británii 12-mesačný odklad brexitu https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/tusk-unia-je-pripravena-ponuknut-britanii-12-mesacny-odklad-brexitu/ Fri, 05 Apr 2019 08:36:18 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121296 Britská premiérka žiada odklad vystúpenia Británie z EÚ do 30. júna.

Predseda Európskej rady  Donald Tusk ponúkol v piatok Británii 12-mesačný flexibilný odklad brexitu. Informovala o tom agentúra AFP.

„Je to Tuskov nápad,“ povedal pre AFP nemenovaný predstaviteľ EÚ s tým, že ešte v priebehu piatka s ním oboznámi členským štáty EÚ. Flexibilný odklad má dať Mayovej viac času na to, aby získala väčšinu pre jej rozvodovú dohodu. Ak sa jej to napokon nepodarí, Briti budú mať niekoľko mesiacov na opätovné zváženie ďalšieho postupu.

„Vyzerá to ako ideálne riešenie pre obidve strany, nakoľko dáva Británii potrebnú flexibilitu a zároveň sa vďaka tomu nebudeme musieť stretávať každý týždeň, aby sme diskutovali o nových odkladoch brexitu,“ cituje úradníka z Tuskovho prostredia bruselský portál Politico.

Tento plán súčasne ale počíta s tým, že sa Veľká Británia zúčastní májových volieb do Európskeho parlamentu. To premiérka Mayová stále odmieta.

Dolná snemovňa britského parlamentu schválila v stredu večer návrh zákona, ktorý má zaviazať vládu k ďalšiemu odkladu vystúpenia krajiny z EÚ. O legislatíve musí ešte hlasovať Snemovňa lordov.

Bez ohľadu na ich rozhodnutie sa ale všeobecne očakávalo, že Mayová požiada EÚ pred stredajším mimoriadnym summitom EÚ, o ďalší krátkodobý odklad brexitu. To premiérka spravila v piatkovom liste predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi.

V ňom žiada o odklad do 30. júna, pričom „akceptuje názor Európskej rady, podľa ktorého bude mať Británia zákonnú povinnosť zúčastniť sa volieb do Európskeho parlamentu, pokiaľ bude 23. mája stále členom EÚ“.

Mayová odíde z premiérskej stoličky, ak prejde jej dohoda: Nechcem stáť v ceste túžby po zmene

Ak väčšina poslancov Dolnej snemovne britského parlamentu podporí premiérkinu dohodu o vystúpení, rokovania o budúcich vzťahoch s Úniou už bude viesť nový predseda vlády, sľubuje konzervatívcom Mayová.   

Ďalší odklad si vyžaduje súhlas predstaviteľov všetkých 27 zvyšných členských štátov EÚ.

Spojené kráľovstvo malo pôvodne Úniu oficiálne opustiť 29. marca. Mayová však 22. marca na summite EÚ v Bruseli dosiahla odklad brexitu v prípade neschválenia dohody do 12. apríla s tým, že dovtedy by mal Londýn informovať svojich európskych partnerov, ako si predstavuje ďalší postup.

Theresa Mayová na začiatku týždňa po sedemhodinovom rokovaní jej kabinetu informovala o zmene doterajšieho kurzu a vyhlásila, že sa pokúsi dohodnúť s lídrom opozičnej Labouristickej strany Jeremym Corbnyom na mäkšej forme brexitu. Ich tímy o tejto možnosti už diskutovali v stredu a vo štvrtok, nič z toho zatiaľ ale nezlomilo patovú situáciu a dohoda je stále neistá.

Ako sa (ne)zúčastniť eurovolieb

Hlavným problémom odďaľovania britského vystúpenia stále zostávajú blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu. Brusel ale už niekoľkokrát do Londýna odkázal, že každá členská krajina, vrátane tej na odchode, sa podľa európskych zmlúv musí zúčastniť volieb do europarlamentu. V opačnom prípade podľa Komisie, ale aj právnikov zákonodarného orgánu EÚ, ohrozuje jeho legitimitu a aj všetky rozhodnutia, ktoré noví poslanci príjmu.

Spojené kráľovstvo dnes v europarlamente zastupuje 73 poslancov. Lídri EÚ sa minulý rok na Európskej rade dohodli, že po vystúpení Británie dôjde k zníženiu počtu poslancov zo súčasných 751 na 705, pričom 27 stoličiek sa prerozdelí medzi členské štáty, ktoré sú dnes v Parlamente podreprezentované. Spolu 14 krajín tak bude mať v ďalšom funkčnom období viac poslancov ako dnes.

Slovensku by napríklad po voľbách do Parlamentu malo namiesto súčasných 13 vyslať 14 volených zástupcov. Pokiaľ Británia nevystúpi 12. apríla ani 22. mája a zúčastní sa eurovolieb, rozdelenie mandátov zostane nezmenené. Slovenská vláda preto v skrátenom legislatívnom konaní prijala zákon, podľa ktorého by v takom prípade čierny Peter pripadol na v poradí 14. zvoleného slovenského poslanca.

Čo znamená odklad brexitu pre voľby do Európskeho parlamentu?

Ak sa odloží termín brexitu, Británia sa bude musieť zúčastniť májových volieb do Európskeho parlamentu, inak jej hrozí žaloba pred Súdnym dvorom EÚ. Diplomati EÚ sa obávajú, že Briti do Štrasburgu pošlú 73 Nigelov Farageov. 

Hoci britská vláda spustila prípravy pre možnosť, že sa napokon bude musieť zúčastniť eurovolieb, naďalej opakuje, že jej hlavným plánom je vystúpiť s dohodou a vyhnúť sa voľbe europoslancov. Podľa predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera Briti musia rozhodnúť o (ne)účasti v eurovoľbách najneskôr do 11. apríla,  nakoľko ide o hraničný termín, ktorý umoňzní členským štátom pripraviť volebnú legislatívu.

Britské médiá informujú, že kabinet Theresy Mayovej už má svoj záložný plán aj pre tento prípad. Ak sa v britskom parlamente do stredy nenájde väčšina pre žiadny z možných postupov brexitu, Mayová v Bruseli zaviaže Britániu k organizácii eurovolieb s tým, že nakoniec svoje rozhodnutie odvolá. S týmto plánom ale môže tvrdo naraziť na odpor členských štátov, nakoľko by hrozilo, že sa Británia napokon nezúčastní volieb, hoci bude stále oficiálne členom európskej dvadsaťosmičky.

]]>
Pošlite už ten bloody brexit do histórie! https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/opinion/poslite-uz-ten-bloody-brexit-do-historie/ Wed, 03 Apr 2019 08:25:53 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=121204 Blahorečíme zodpovedným občanom, že prejavili svoju vôľu. Vytrvajte! Píše ANTON POPOVIČ.

Anton Popovič je občiansky aktivista, v roku 1989 bol jeden zo študentských lídrov Nežnej revolúcie na Slovensku. Pôsobí v oblasti kultúry a komunikácie.

Pri pohľade na masy ľudí v uliciach Londýna nám konečne odľahlo.

Svitla nám nádej, zasvietilo svetlo na konci tunela.

Brexit nás totiž spoločne s Britániou uvrhol do rozpoloženia podobnému absurdnosti vlastnej divadelným drámam A. P. Čechova. Nechcelo sa nám veriť, že jedna z najrozvinutejších demokracií, v ktorej hľadajú aj naši občania útočisko, sa ocitla v takom mentálnom rozpoložení, že najprv hlasovala o tom, či má brexit nastať, až po tomto rozhodnutí seriózne analyzovalo situáciu.

Z nášho uhla pohľadu vyzerali udalosti okolo brexitu tak, že Briti predvádzajú svetu akýsi svoj aktuálny spôsob rozhodovania sa o superdôležitých veciach – najprv pristúpime k rozhodnutiu pod vplyvom nezodpovedných, egocentrických politických hazardérov, dezinformácií, klamstiev a mediálnej manipulácii – až potom budeme seriózne analyticky zisťovať dôsledky takéhoto kľúčového rozhodnutia.

Niet pochýb o tom, že brexit by významne ovplyvnil chod sveta.

Nám vo východnej Európe bolo zjavné, že sme svedkami zlomovej dejinnej udalosti vo váhe dôsledkov azda aj podobnej rozhodnutiu Británie postaviť sa nástupu zla a vstúpiť do druhej svetovej vojny. Kauza brexit ukázala, že právny a spoločensko-politický systém môže skostnatieť natoľko, že formálnosť môže dominovať nad poznaním.

Kládli sme si otázku, či je naozaj právny a politický systém Británie postavený tak, že neumožňuje zmeniť názor v kľúčovej otázke?

Ak už bolo raz rozhodnuté hoc pod vplyvom nezmyslov a manipulácie s verejnou mienkou, musí to tak zostať, aj keby traktory padali?

Je nám jasné, že pre spoločenský poriadok a systém správy krajiny dôležité, aby isté rozhodnutia boli konečné.

Ak by však občania nemohli v živote zmeniť názor na základe poznania nových, kľúčových informácií a faktov toto nové poznanie vyššej úrovni preniesť do reality svojho aktuálneho konania – svet ľudí by skončil veľmi rýchlo. To, čo vzniklo v dôsledku nesprávnych alebo nedostatočných informácií, by už totiž nebolo možné napraviť. Bez možnosti nápravy, na osobnej, či na spoločenskej úrovni sa však nedá zmysluplne existovať.

Hrozba brexitu okrem množstva budúcich nebezpečných a drahých problémov prinášala paradoxne poučenie pre iné krajiny v tom zmysle, aby rigidná ochrana „systému“ a do seba zahľadených, z kontextu vytrhnutých záujmov prerástla nad možnosťou rozvíjať naše štáty a vzťahy v EÚ inteligentným a želaným spôsobom.

Sme veľmi radi, že sa ľady pohli a vytvoril sa taký tlak verejnosti, ktorému nebude môcť do seba zahľadený, arogantný establishment čeliť. Tisíckrát opakované rigidné trvanie na právne formálnom fakte, že referendum s platným výsledkom už prebehlo nemôže ďalej ignorovať vôľu občanov. Ľudia v uliciach Londýna demonštrovali, že je dnes už každému zdravému a vnímavému jedincovi s kritickým myslením zjavné, že referendum v otázke brexitu bolo postavené na omyle, nakoľko sa dialo pod vplyvom nedostatočných a manipulatívnych informácií o dôsledkoch brexitu.

Z nášho pohľadu sa javil výsledok hlasovania o brexite ako avantúra znudenej spoločnosti, ktorá si nepotrebuje hlbšou analýzou ozrejmiť dôsledky takéhoto kroku – simply ako nezodpovedné, povýšenecké gesto.

A nielen to. Ale aj ako vysoko rizikové, nebezpečné, spiatočnícke a pre stabilitu západného sveta život ohrozujúce rozhodnutie. Ako bezkontextuálny, avanturistický akt, zrádzajúci civilizačnú a hodnotovú spolupatričnosť, ktorá bola v minulom storočí vybudovaná nespočetnými obeťami na životoch – a najmä z Veľkej Británie.

Vyzeralo to tak, že namiesto toho, aby sa Veľká Británia naďalej podieľala na kultivovaní a rozvíjaní akcieschopnosti najvýznamnejšieho civilizačného povojnového počinu, ku ktorého existencii významne prispela, avanturisticky ohrnula nosom nad tým spoločenstvom, ktoré desiatky rokov aktívne budovala.

Všetko toto bolo sebastredne a neinteligentne zrádzané. A v mene čoho?

Ľud Veľkej Británie azda uveril, že sa ich krajina stane akousi samostatnou veľmocou, ktorej sa po brexite problémy Európy, či hrozieb nástupu nedemokratických politických síl a vplyvov nebudú týkať?

Alebo existovali nejaké iné dôvody, ktoré nepoznáme? Ktoré to for God’s sake sú?

Dôvody, ktoré po brexite natoľko zlepšia pomery v Británii, zlepšia svet a vzťahy medzi krajinami, že sa oplatí zanechať projekt budovania EÚ a vystúpiť z neho ako znudený vlastník firmy, ktorému sa už nechce pracovať a stačí mu dožiť pri rybačke z našetreného?

Ak by neexistovala relevantná vôľa a aktivita v záujme prehodnotenia rozhodnutia o odchode z EÚ, tak by extrémisti, populisti, separatisti, užitoční idioti a obyčajní hlupáci, ktorí dezinformáciami, nesprávnymi, neúplnými a lživými informáciami manipulovali pred konaním referenda verejnou mienkou, DOSIAHLI SVOJE – a bude sa diať ich program.

Po trpkom zistení občanov, že v štátom vyhlásenom referende rozhodovali v omyle a že ich štát z hľadiska informovanosti a faktov o dôsledkoch brexitu od takéhoto rozhodovania neochránil, spustili uvedomelí a zodpovední občania významné kroky o opravu prejavu vôle ľudu.

Dav demonštrujúcich za zrušenie brexitu oživil odkaz osobnosti takého formátu, akou bol Winston Churchil, ktorý odvážne a neohrozene prelomil rigiditu predvojnových „realistov“ a Európu (a tým aj svet) zachránil od skazonosného nástupu extrémistických a populistických síl.

Držíme vám palce v odhodlaní vykonať to, čo je správne, Great Britain! Vytrvajte v prejavoch svojej vôle, pretože iba tak môže dôjsť k presadení zdravého rozumu.

Pošlite brexit do minulosti a zapojte sa konštruktívne do zlepšovania moderného európskeho spoločenstva, ktorého je vaša krajina neodmysliteľnou súčasťou.

]]>
Mayová odíde z premiérskej stoličky, ak prejde jej dohoda: Nechcem stáť v ceste túžby po zmene https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/mayova-odide-z-premierskej-stolicky-ak-prejde-jej-dohoda-nechcem-stat-v-ceste-tuzbe-po-zmene/ Wed, 27 Mar 2019 18:47:40 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120990 Ak väčšina poslancov Dolnej snemovne britského parlamentu podporí premiérkinu dohodu o vystúpení, rokovania o budúcich vzťahoch s Úniou už bude viesť nový predseda vlády, sľubuje konzervatívcom Mayová.

Britská premiérka v stredu večer (27. marca) poslancom konzervatívnej strany oznámila, že je ochotná vzdať sa premiérskej stoličky, ak na tretíkrát podporia dohodu o vystúpení, ktorú vykrokovala s Európskou úniou.

Ponuku, o ktorej sa v britských médiách v posledných dňoch špekulovalo, Toryom predstavila tesne pred štartom série indikatívnych hlasovaní v Dolnej snemovni britského parlamentu.

Ide o právne nezáväzné hlasovania, ktoré majú nájsť väčšinovú zhodu zákonodarcov na jednom zo scenárov ďalšieho vývoja. Poslanci budú hlasovať dohromady osemkrát, pričom medzi možnosťami je aj odvolanie brexitu, nové referendum, neriadený brexit alebo mäkšia verzia rozchodu, ktorá počíta so zotrvaním Británie v colnej únii, prípadne aj jednotnom trhu.

„Toto obdobie bolo ťažkou skúškou pre našu krajinu aj pre našu stranu. Ale už sme skoro v cieli. Máme na dosah otvorenie novej kapitoly a budovanie svetlejšej budúcnosti,“ týmito slovami sa podľa britských médií Mayová prihovárala straníckym kolegom, pričom jeden z nich jej prejav označil „za najlepší, aký som kedy počul v našom poslaneckom klube“.

„Som pripravená opustiť túto prácu skôr ako som plánovala, ale len preto, aby som spravila správnu vec,“ dodala.

Theresa Mayová sa tak zrejme nadýchla k poslednému pokusu ako nakoniec získať na svoju stranu konzervatívnych poslancov, ktorí doposiaľ odmietali jej dohodu. Rokovania o budúcich vzťahoch s EÚ, ktoré budú nasledovať v prípade, že dolná komora podporí dohodu o vystúpení, budú už pod taktovkou nového lídra exekutívy.

Mayová odíde z premiérskej stoličky, ak prejde jej dohoda: Nechcem stáť v ceste túžby po zmene

Ak väčšina poslancov Dolnej snemovne britského parlamentu podporí premiérkinu dohodu o vystúpení, rokovania o budúcich vzťahoch s Úniou už bude viesť nový predseda vlády, sľubuje konzervatívcom Mayová.   

„Počúvala som pozorne, aké sú nálady v strane. Som si vedomá, že je tu túžba po novom prístupe – a novom vedení – v druhej fáze brexitových rokovaní. A ja tomu nebudem stáť v ceste,“ mala Mayová sľúbiť poslancom.

Pri druhom neúspešnom pokuse o presadenie rozvodovej dohody Mayovej chýbalo 75 poslaneckých hlasov. Proti jej plánu zahlasovalo aj viacero rebelujúcich konzervatívnych poslancov, ktorí požadujú čo najčistejší rozchod s EÚ. Vtedy proti dohode hlasovalo 394 poslancov, za ich bolo 242.

Zatiaľ však nie je jasné, ako by sa pri treťom hlasovaní o rozvodovej dohode zachovali severoírski unionisti (DUP), na podpore ktorých je Mayovej kabinet závislý. Podľa britských médií je ich podpora pre mnohých konzervatívcov nevyhnutným predpokladom pre to, aby za dohodu tiež zdvihli ruku.

Tvrdý či mäkký brexit. Aké možnosti má Británia? (INFOGRAFIKA)

Európska únia a Británia plánujú po marcovom summite Európskej rady odštartovať rokovania o podobe budúcich obchodných vzťahov. V októbri by obidve strany chceli predstaviť finálny rámec určujúci vzájomné vzťahy po brexite. Aké sú možnosti?

O Mayovej dohode by sa podľa britských médií mohlo opäť hlasovať v piatok. Predseda snemovne John Bercow ale v stredu večer pred poslancami zopakoval, že neumožní o nej hlasovať, kým v nej nebudú „zásadné zmeny“. K naplneniu tejto podmienky by podľa niektorých mohlo stačiť aj nový termín brexitu, na ktorom sa prezidenti a predsedovia vlád európskej dvadsaťsedmičky dohodli minulotýždňovom summite Európskej rady.

Na ďalší vývoj situácie bude určite mať aj výsledok stredajšieho indikatívneho hlasovania. Mayová však už dopredu avizovala, že sa nimi nebude riadiť, ani keby niektorý z návrhov v snemovni získal väčšinu. Podľa komentárov z Británie má najväčšiu šancu na zisk minimálne 326 hlasov niektorý z návrhov požadujúci alternatívny plán brexitu – napríklad v podobe zotrvania v colnej únii a jednotnom trhu. Podľa britskej premiérky by to však bolo rozpore s jej sľubom britským voličom. Súčasne by tak neboli dodržané hlavné požiadavky podporovateľov brexitu v referende z roku 2016 – možnosť uzatvárania vlastných obchodných dohôd s ostatnými krajinami, či koniec voľného pohybu osôb. Londýn by naďalej musel tiež odvádzať peniaze do európskeho rozpočtu.

]]>
Neriadený brexit: Briti budú mať dosť energií, Francúzom môže chýbať plyn https://euractiv.sk/section/energetika/news/neriadeny-brexit-briti-budu-mat-dost-energii-francuzom-moze-chybat-plyn/ Wed, 27 Mar 2019 16:19:09 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120986 National Grid upokojuje britskú verejnosť pred odchodom z EÚ bez dohody. Oxfordský think-tank však tvrdí, že takýto scenár ohrozuje až 40 percent spotreby zemného plynu vo Francúzsku.

Spoločnosť National Grid, ktorá prevádzkuje britské energetické systémy, ubezpečila, že tok plynu a elektriny z kontinentálnej Európy bude pokračovať bez problémov aj v prípade nekoordinovaného odchodu Británie z Európskej únie. Uviedla, že už zrealizovala potrebné kroky a na akýkoľvek scenár je pripravená.

Analytici z The Oxford Institute for Energy studies však varujú, že brexit ohrozuje až 40 percent spotreby zemného plynu vo Francúzsku.

Bez dopadu na Britániu

„Neočakávame, že v dôsledku odchodu Británie z EÚ by malo v najbližších mesiacoch dôjsť k prevádzkovým komplikáciám,“ uviedol National Grid vo svojom výhľade Summer Outlook, ktorý pokrýva obdobie od apríla do októbra.

Brexit oslabí v Európe jadro, môže spomaliť ratifikáciu klimatickej dohody

Výsledok britského referenda o členstve v EÚ je jednoznačným víťazstvom pre klimatoskeptikov.

Británia dováža z kontinentálnej Európy zhruba 5 až 6 percent elektrickej energie.

Okrem toho dováža aj zemný plyn, a to prostredníctvom plynovodov z Európskej únie a Nórska a formou skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska, USA a Kataru. Dovoz plynu sa na celkovej ročnej spotrebe Británie podieľa viac než polovicou.

Podľa pravidiel WTO

Po takmer troch rokoch od referenda, v ktorom Briti rozhodli o odchode svojej krajiny z EÚ a len tri dni pred oficiálne stanoveným odchodom stále nie jasné, kedy a dokonca či sa brexit uskutoční. National Grid v tom však nevidí problém.

„Ak Británia vystúpi z EÚ bez dohody, cezhraničný obchod s energiami sa začne realizovať na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO),“ uviedla firma. V rámci týchto pravidiel sa medzi EÚ a ostatnými členskými štátmi WTO žiadne clá na dodávky elektriny a plynu neuplatňujú.

National Grid očakáva, že dopyt po plyne dosiahne v letnej sezóne 36,1 miliardy kubických metrov. Oproti letnej sezóne minulého roka to predstavuje rast približne o 6 percent.

Ohrozenie pre Francúzsko

Britský think-tank The Oxford Institute for Energy Studies (OIES) však vo februárovej analýze tvrdí, že „brexit bez dohody môže mať veľmi vážne a okamžité dôsledku pre francúzske hospodárstvo Francúzska s priamym dopadom na životy (francúzskych) občanov“.

Komisia chce dieru v rozpočte po brexite zaplátať príjmami z environmentálnych daní

Európska komisia plánuje predložiť lídrom členských štátov návrh na presmerovanie časti národných výnosov z aukcií z pridelených emisných kvót do spoločného rozpočtu Únie po brexite.

Francúzska legislatíva totiž umožňuje dodávať zemný plyn do krajiny len firmám registrovaným v EÚ. Jej cieľom je umožniť štátu lepšie kontrolovať trh s plynom a zvýšiť tak energetickú bezpečnosť. To platí nielen pre potrubný plyn, ale aj LNG, keďže ten musia firmy vstrekovať do francúzskej siete. Problému podľa analýzy čelí asi desať firiem registrovaných v Británii.

OIES odhadol, že toto riziko ohrozuje 30 percent francúzskej spotreby plynu. Pri započítaní LNG je to až 40 percent. Francúzski zákazníci môžu podľa analýzy utrpieť priamo chýbajúcimi dodávkami a nepriamo vyššími cenami plynu.

]]>
Britskí poslanci prebrali kontrolu nad hlasovaním o brexite, hrozia predčasné voľby https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/britski-poslanci-prebrali-kontrolu-nad-hlasovanim-o-brexite-hrozia-predcasne-volby/ Tue, 26 Mar 2019 08:50:46 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120912 Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili dodatok, ktorým preberajú kontrolu nad hlasovaním o jednotlivých scenároch ďalšieho vývoja brexitu. Britská premiérka vyhlásila, že sa ich rozdnutím riadiiť nebude. Podľa britských komentátorov hrozia predčasné voľby.

Britská vláda utrpela v procese brexitu ďalšiu porážku, keď poslanci Dolnej snemovne parlamentu schválili v stredu večer tesnou väčšinou 27 hlasov dodatok, podľa ktorého budú v stredu hlasovať o alternatívach k dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. Informovala o tom spravodajská televízia Sky News.

Návrh konzervatívneho poslanca Olivera Letwina podporilo 329 poslancov, proti bolo 302 zákonodarcov. Hlasovali zaň ho aj traja štátni tajomníci — Richard Harrington, Alistair Burt a Steve Brine —, ktorí zároveň podali demisiu. Harrington obvinil vládu premiéra Theresy Mayovej, že „hrá ruletu so životmi“ pracujúcich ľudí a firiem.

Schválený návrh umožní sériu indikatívnych hlasovaní o alternatívnych brexitových scenároch, napríklad zotrvaní Británie v colnej únii alebo v jednotnom trhu či druhé referendum o brexite. Hoci každé hlasovanie bude nezáväzné, bude mať politickú váhu a naznačí, ktorý scenár by mohol získať v parlamente väčšinu. Britská premiérka už však vopred avizovala, že aj keď poslanci nájdu zhodu na niektorom zo scenárov, kabinet nebude automaticky rešpektovať ich rozhodnutie. Prijatý návrh kritizovala s tým, že z dolnej komory podľa nej robí „paralelnú vládu“.

Ministerstvo pre brexit hlasovanie poslancov večer označilo za „nebezpečný a nepredvídateľný precedens“ do budúcnosti.

Hlasovanie je pre príslušný britský rezort „sklamaním“. Podľa neho narušilo „rovnováhu medzi našimi demokratickými inštitúciami“, uviedla agentúra AFP. Ministerstvo zároveň zákonodarcov varovalo, že všetky alternatívy brexitu, o ktorých chcú v stredu hlasovať, musia byť pri rokovaniach s EÚ „udržateľné“.

Hrozia predčasné voľby?

Najväčšiu šancu na zisk väčšiny poslaneckých hlasov má podľa britských médií možnosť mäkšej verzie brexitu, čiže zotrvanie v colnej únii, prípadne aj jednotnom trhu. Mayová ale túto možnosť odmietla, nakoľko je podľa nej v rozpore s tým, čo jej strana sľúbila pred parlamentnými voľbami. Situácia, kedy by sa parlament dostal do sporu s vládou ohľadom ďalšieho postupu bude podľa britských médií nevyhnutne viesť k predčasným parlamentným voľbám.

„V mnoho ohľadoch sú predčasné voľby potrebné. Politické strany by to prinútilo objasniť, aké sú ich pozície a v ideálnom prípade by to prinieslo väčšinu pre niektorú z nich. Brexit bez dohody s najväčšou pravdepodobnosťou väčšinu nezíska,“ píše komentátor Robert Shrimsley.

Za druhé referendum demonštrovalo v Londýne vyše milióna ľudí

Státisíce odporcov brexitu vyšli v sobotu do ulíc Londýna demonštrovať za druhé referendum o vystúpení Británie z EÚ.

Mayová tiež vyhlásila, že neprichádza do úvahy ani neriadený brexit. Podľa britských médií sa tak opäť vrátila k taktike namierenej do vnútra konzervatívnej strany, ktorou chce presvedčiť euroskeptických rebelov, aby za jej dohodu predsa len zahlasovali.

„Brexit bez dohody neprichádza do úvahy, pokiaľ sa na tom nezhodne Dolná snemovňa,“ zopakovala Mayová pred poslancami. Tí už túto možnosť dvakrát odmietli.

Ešte minulý týždeň vo svojom prejave britským občanom hovorila o tom, že v žiadnom prípade nepožiada o dlhší odklad britského vystúpenia, čím by sa Británia musela zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu. Nepriamo tak tým pripustila aj možnosť vystúpenia bez akejkoľvek dohody.

Návrhu Mayovej stále chýba podpora

Britská premiérka Theresa Mayová v pondelok na úvod rozpravy vyhlásila, že dohoda o odchode Británie z EÚ, ktorú jej vláda uzavrela s Bruselom, zatiaľ nemá dostatočnú podporu poslancov Dolnej snemovne.

Podľa pôvodného plánu sa o dohode o odchode Británie z EÚ malo tretíkrát hlasovať v utorok alebo stredu. Premiérka však povedala, že po tom, ako poslanci dohodu už dvakrát odmietli, dá o nej hlasovať až vtedy, keď si bude istá, že parlament ju schváli.

Viacero z popredných zástancov tvrdého rozchodu s EÚ z konzervatívnej strany vopred avizovalo, že budú hlasovať proti dohode. Premiérka navyše po jej minulotýždňovom prejave, v ktorom vinu za patovú situáciu verejne pripísala britským poslancom, stratila aj niekoľko Toryov, ktorí jej dohodu naposledy podporili.

Európsky týždeň: Lídri na summite oddialili brexit, možno nie poslednýkrát

Prezidenti a predsedovia vlád európskej dvadsaťsedmičky súhlasili s odkladom dátumu brexitu, no premiérke Therese Mayovej ponúkli iné termíny, ako požadovala. Pred ďalším kolom hlasovaní v britskom parlamente sa opäť nedá vylúčiť žiadny zo scenárov britského odchodu.

 

Naše podcasty si môžete vypočuť …

Mayovej sa napodarilo dostať na svoju stranu ani írskych unionistov, o čo sa pokúšala včera v telefonickom rozhovore s ich líderkou Arlene fosterovou. Kabinet Theresy Mayovej závisí od podpory desiatich poslancov severoírskej unionistickej strany (DUP).

Pri poslednom pokuse o pretlačenie vyrokovanej dohody s Bruselom, Mayovej chýbalo 75 hlasov.

Británia mala pôvodne oficiálne opustiť EÚ 29. marca. Mayová však minulý týždeň na summite EÚ v Bruseli dosiahla odklad brexitu prinajmenšom do 12. apríla, čo sa stane vtedy, keď parlament ani tretíkrát neschváli „rozvodovú dohodu“. Ak by však britský parlament dohodu na tretí pokus schválil, odišla by Británie z Únie až 22. mája.

]]>