Brexit – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Wed, 20 Mar 2019 08:20:40 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Brexit – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Dva roky, či dva mesiace? Lídri budú na summite rozhodovať o odklade brexitu https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/dva-roky-ci-dva-mesiace-lidri-budu-na-summite-rozhodovat-o-odklade-brexitu/ Tue, 19 Mar 2019 16:39:59 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120730 Jednotlivé členské krajiny už verejne predstavujú podmienky, za ktorých sú ochotné kývnuť na odklad brexitu. Podľa štátneho tajomníka rezortu zahraničia Františka Ružičku si Briti hlavne musia ujasniť, čo chcú odložením vystúpenia z EÚ dosiahnuť.

Členské krajiny postupne vyjadrujú svoje názory na možnosť odkladu vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ. O odložení brexitu budú hlavy štátov a predsedovia vlády diskutovať na tohtotýždňovom summite (21. a 22. marca) v Bruseli.

Britská vláda sa v utorok už pripravovala na to, že požiada Európsku úniu o odklad najmenej o niekoľko mesiacov – predseda Dolnej snemovne britského parlamentu totiž vylúčil, že premiérka Theresa Mayová môže požiadať zákonodarcov v Londýne o schválenie tej istej „rozvodovej“ dohody, ktorú už dvakrát odmietli.

Úrad premiérky na Downing Street 10 uviedol, že Mayová pošle list oficiálne žiadajúci odklad v utorok alebo v stredu a adresuje ho predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi. Úrad nespresnil, o aký dlhý odklad premiérka plánuje požiadať, dodala tlačová agentúra AP.

Pôvodný termín odchod Británie z EÚ je 29. marec.

Mayovej nepomohli ani ústupky Únie, Británia sa zrejme nevyhne odkladu brexitu

Ani na druhýkrát neprešla britským parlamentom rozvodová dohoda, o ktorej obidve strany rokovali dva roky. Ďalšie hlasovánie, tentokrát o odchode bez dohody, je naplánované na zajtra. 

Pokračovanie kyvadlovej diplomacie?

Oddialenie britského odchodu bolo hlavnou témou dnešného zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti. Slovensko na Rade zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička.

Ružička upozornil, že ide o situáciu, ktorá nie je jednoduchá pre nikoho, ani pre Brusel, ani pre Londýn. „Nikto takýto vývoj nečakal a ani nechcel. Pre nás stále zostáva brexit s dohodou ako preferovaná varianta, ak teda vylúčime variantu, že by sa Briti rozhodli zostať v EÚ,“ povedal slovenský diplomat.

Podľa jeho slov dianie okolo brexitu vyvoláva neistotu nielen medzi členskými krajinami, ale aj medzi občanmi, a preto aj Slovensko prijíma viacero opatrení a pripravuje sa na 29. marca na takzvaný „tvrdý brexit“.

Ružička hovorí, že EÚ si počká na výsledok debát v britskom parlamente, ktoré boli na programe v utorok poobede, a o ich výsledku budú koncom týždňa na summite EÚ diskutovať prezidenti a premiéri 27 členských krajín – bez britskej premiérky. „To bude hlavná téma. Aby sa lídri dvadsaťsedmičky dohodli ako reagovať na žiadosť o odklad termínu vystúpenia Británie z EÚ. Či to bude o dva týždne, o dva mesiace alebo hypoteticky, o čom teraz hovoria médiá, o dva roky,“ spresnil.

Vláda spísala hlavné opatrenia pre prípad tvrdého brexitu

Čerpanie eurofondov by v prípade výpadku britských príspevkov do rozpočtu EÚ podľa vlády nemalo byť ohrozené. Britom žujúcim na Slovensku chce garantovať tie isté práva ako doteraz. Rovnaký krok očakáva od Londýna voči slovenským občanom v Británii. 

Štátny tajomník priznal, že odklad brexitu skomplikuje eurovoľby aj diskusie o Viacročnom finančnom rámci, čo je sedemročný rozpočet EÚ po roku 2020. „Išlo by o zásadné predĺženie, ktoré by zasiahlo minimálne do polovice mandátu budúceho europarlamentu. Ten by naďalej fungoval aj s britskými poslancami,“ opísal situáciu Ružička.

Londýn si ale v takom prípade podľa neho musí ujasniť, čo chce v tomto čase robiť. Či chce len čakať a bude sa pokračovať v „kyvadlovej diplomacii“ ako doteraz alebo budú Briti realizovať aj vnútropolitické kroky, ktoré by viedli či už k potvrdeniu súčasného výsledku (riadený brexit) alebo k jeho zmene, kde zrejme iný spôsob ako druhé referendum v tejto chvíli nie je.

Členské štáty si už kladú podmienky

Akékoľvek posunutie termínu britského odchodu musí podľa neho byť „krátke.“ „Skúsenosť hovorí, že poskytnutie dlhého časového rámca znamená vyrobiť si problémy, ktoré jednoznačne vzniknú, keď sa bude blížiť nový konečný termín (brexitu),“ dodal podľa tlačovej agentúry DPA Conte.

Podľa poradcu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona nebude žiadosť o odklad brexitu slepo prijatá. „Odklad nie je istý ani automatický,“ povedal podľa tlačovej agentúry AFP nemenovaný poradca Macrona a zopakoval tak podmienku viacerých predstaviteľov Európskej únie, že britská premiérka Theresa Mayová musí jasne vysvetliť dôvody, prečo je odklad potrebný.

Macronov poradca uviedol, že Francúzsko posúdi žiadosť Británie o odklad podľa dvoch kritérií.

„Prvé hľadisko: existuje plán, stratégia, ktoré odklad oprávňujú?“ vysvetlil poradca. „Druhé hľadisko: musíme preskúmať vplyv odkladu na Európsku úniu,“ dodal.

Podľa ďalších slov Macronovho poradcu môže dlhšie zotrvávanie Británie v Únii znamenať, že ostrovná krajina bude súčasťou EÚ aj počas májových volieb do Európskeho parlamentu, bude musieť mať zastúpenie na stretnutiach či samitoch EÚ a bude sa musieť podieľať na rozhodnutiach o budúcnosti EÚ.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok uviedla, že chce „do poslednej hodiny“ bojovať za to, aby nedošlo k neriadenému odchodu Británie z EÚ, informovala agentúra AFP. „Budem bojovať za riadený brexit do poslednej hodiny 29. marca. Nezostáva nám veľa času, ale stále máme niekoľko dní,“ povedala Merkelová na konferencii v Berlíne

]]>
Roaming bez poplatkov v Spojenom kráľovstve po brexite nemusí platiť https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/roaming-bez-poplatkov-v-spojenom-kralovstve-po-brexite-nemusi-platit/ Mon, 18 Mar 2019 12:48:48 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120661 V prípade scenára brexitu bez dohody sa zrušenie roamingových poplatkov v rámci Únie už na Britániu nebude vzťahovať.

Pravidlá Európskej únie v oblasti elektronickej komunikácie sa po brexite na Britániu už nemusia vzťahovať, píše sa v oficiálnom dokumente, ktorý v marci minulého roka vydala Európska komisia.

Primárne a sekundárne právo EÚ v Británii podľa dokumentu prestane platiť od polnoci 30. marca, pokiaľ sa ratifikovanou dohodou o odchode nestanoví iný dátum.

Zrušenie roamingových poplatkov mení návyky pri využívaní mobilov v zahraničí

Pri cestách v Únii používanie mobilných telefónov podľa Eurobarometra obmedzuje stále až 60 percent Európanov.

„Ak Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ na základe dohody, začne plynúť 21-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého sa na Britániu bude vzťahovať celá legislatíva Európskej únie,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby (MDaV) SR Karolína Ducká a dodala, že tzv. roaming bude v platnosti aj počas prechodného obdobia.

„Dňom vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody sa na volania a služby medzi UK a EÚ nebude uplatňovať nariadenie o veľkoobchodom roamingu – na tieto služby sa teda nebudú vzťahovať cenové limity platné v rámci EÚ,“ povedala Ducká.

Cenú budú tvoriť aj Briti

Výška poplatkov za medzinárodné roamingové mobilné elektronické komunikačné služby je predmetom komerčných dohôd medzi mobilnými operátormi, doplnila Ducká.

„Pri ceste do Británie si preto bude treba dávať pozor na telefonovanie a najmä na dátové prenosy, ktoré budú drahšie ako v súčasnosti,“ povedal šéfredaktor odborného časopisu TOUCHIT Ondrej Macko a pripomenul, že konkrétne podmienky závisia aj od dohody medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

Do 29. marca 2019 sa na Britániu vzťahujú pravidlá EÚ pre roaming za domáce ceny, takzvaný „Roam like at home“, ktorý je podporený nariadením Európskeho parlamentu (EP) a rady (EÚ) č. 531/2012 a jeho dodatkami č. 2015/2120 a 2017/920, píše sa na oficiálnej stránke britskej vlády.

Toto nariadenie takisto určuje, aké maximálne poplatky si navzájom môžu mobilní operátori účtovať za poskytovanie roamingových služieb, a pokrýva širší Európsky hospodársky priestor (EEA), ktorý zahŕňa Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

Cenám cezhraničných hovorov v Únii europoslanci určili strop

Telefonovanie a SMS-ky do zahraničia v rámci Európskej únie zlacnejú, pripojenie na internet má byť rýchlejšie, sľubuje Európsky parlament.

Regulácia v rámci EÚ nastavuje ceny nielen na úrovni individuálnych zákazníkov, ale aj na veľkoobchodnej úrovni, vysvetlila hovorkyňa spoločnosti O2 Slovakia Tereza Molnár.

„Predpokladom zachovania súčasných cien je preto zachovanie aj veľkoobchodných cien, teda cien, ktoré platí O2 operátorom vo Veľkej Británii za využívania služieb v ich sieti našimi zákazníkmi,“ povedala.

V tejto chvíli podľa nej nie je jasné, ako sa k cenotvorbe postavia operátori vo Veľkej Británii.

„Každopádne O2 robí už teraz všetko pre to, aby zmena postavenia Veľkej Británie nemala vplyv na našich zákazníkov,“ dodala.

]]>
Mayovej nepomohli ani ústupky Únie, Británia sa zrejme nevyhne odkladu brexitu https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/mayovej-nepomohli-ani-ustupky-unie-britania-sa-zrejme-nevyhne-odkladu-brexitu/ Wed, 13 Mar 2019 08:52:20 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120523 Ani na druhýkrát neprešla britským parlamentom rozvodová dohoda, o ktorej obidve strany rokovali dva roky. Ďalšie hlasovánie, tentokrát o odchode bez dohody, je naplánované na zajtra.

Dolná komora britského parlamentu aj pri druhom hlasovaní odmietla dohodu o odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ktorú s Bruselom vyjednala premiérka Theresa Mayová.

Britskej premiérke nepomohli ani právne záväzné dodatky k takzvanej írskej poistke, na ktoré v pondelok pristúpila Únia. Dohodu podporilo len 242 poslancovi, proti bolo 391.

Prvýkrát poslanci snemovne hlasovali o brexitovej dohode v polovici januára. Vtedy ju podporilo 202 poslancov a odmietlo 432, a britská vláda tak utrpela historicky najväčšiu porážku v parlamente.

Tentokrát dohodu podporilo 235 členov vládnej Konzervatívnej strany a štyria nezávislí, ku ktorým sa pridali aj traja rebeli z Labouristické strany. Proti dohode hlasovalo 238 labouristov, 75 konzervatívcov, 35 poslancov Škótskej národnej strany (SNP), 11 Liberálnych demokratov, 11 členov Nezávislej skupiny, desať poslancov severoírskej Demokratickej unionistickej strany (DUP), šesť nezávislých, štyria zákonodarcovia waleskej strany Plaid Cymru a jeden zástupca Zelených. Rozdiel medzi priaznivcami a odporcami dohody tak činil 149 hlasov.

Medzi vládnymi konzervatívcami, ktorí sa postavili proti dohode, boli napríklad zástancovia tvrdého brexitu Iain Duncan Smith a Jacob Rees-Mogg či bývalí ministri vlády premiérky Mayovej Boris Johnson, Esther McVeyová a Dominic Raab. Bývalý minister pre brexit David Davis prekvapivo – na rozdiel od svojho nástupcu vo funkcii Raaba – dohodu podporil.

Mayová parlamentu predložila zmluvu o odchode z EÚ a politickú deklaráciu, na texte ktorej sa po pondelkovom nočnom rokovaní s predsedom Európskej komisie Jeanem-Claudeom Junckerom nič nezmenilo. Názor poslancov chcela zmeniť pomocou troch nových textov – právne záväzného nástroja vzťahujúceho sa k brexitovej dohode, spoločného prehlásenia pripojeného k politickej deklarácii o budúcich vzťahoch s EÚ, a za tretie jednostranného prehlásenia Británie. Všetky tri dodatky smerovali k uisteniu, že takzvaná írska poistka, ktorá je sporným bodom od začiatku rokovaní o odchodu Británie z Únie, bude skutočne dočasná a nie na neobmedzenú dobu.

Zajtra sa hlasuje o odchode bez dohody, pozajtra o odklade

Britská premiérka Theresa Mayová po dnešnom odmietnutí brexitovej dohody parlamentom predloží v stredu poslancom návrh opustiť Európsku úniu bez dohody. Prehlásila, že ak sa parlament rozhodne pre toto riešenie, vláda je pripravená ho naplniť.

V prejave bezprostredne po oznámení výsledku hlasovania poslancov povedala, že odmietavý postoj parlamentu hlboko ľutuje. Naďalej je presvedčená, že odchod s dohodou by bol najlepším možným riešením.

Teraz chce Mayová od parlamentu vedieť, čo presne žiada, či to je odchod bez dohody, odvolanie rozhodnutia odísť z EÚ, predĺženie rokovacej lehoty, alebo vypísanie nového referenda. Upozornila, že ak sa parlament rozhodne pre predĺženie rokovacej lehoty, bude EÚ chcieť vedieť, ako presne Londýn hodlá čas naviac využiť.

Kľučový zlom v brexitovej ságe? Únia dáva britskej vláde poslednú šancu

Britská premiérka Theresa Mayová nakoniec od Komisie získala právne záväzné ústupky týkajúce sa režimu na írskych hraniciach. Tri dodatky k dohode o vystúpení majú pomôcť presvedčiť väčšinu britských poslancov, aby v utorkovom hlasovaní Mayovej plán podporili. 

K stredajšiemu hlasovaniu nedá vláda podľa premiérky konzervatívnym poslancom žiadne pokyny, každý teda bude môcť hlasovať podľa svojich preferencií. Doplnila, že cíti potrebu naplniť výsledok referenda z júna 2016, v ktorom sa Briti rozhodli Úniu opustiť, zároveň ale chápe dôležitosť z bloku odísť s dohodou.

Analytici očakávajú, že poslanci odchod bez dohody odmietnu. Nakoniec, tzv. „no-deal brexit“ už britský parlament v januári jednoznačne zmietol zo stola. Ak sa tak skutočne stane, bude parlament vo štvrtok hlasovať o odklade brexitu. Tim Shipman z The Sunday Times na twitteri napísal, že podľa jeho informácií bude Mayová hlasovať proti odchodu bez dohody, čo znamená, že podporí odklad.

Špekuluje sa, že Spojené kráľovstvo by EÚ v prípade schválenia odkladu opustilo zrejme v júni, nakoľko v júli prvýkrát zasadne v novom zložení Európsky parlament. Pokiaľ by Británia bola v tom čase ešte členskou krajinou Únie, musela by sa podľa právnikov zúčastniť májových eurovolieb.

Čas získaný odkladom brexitu by Londýn mohol využiť na dosiahnutie inej dohody s EÚ, prípadne na odvolanie odluky či vypísanie nového referenda.

Nové parlamentné voľby? Alebo ďalšie referendum?

Po dnešnom hlasovaní prehlásil líder opozície Jeremy Corbyn, že dohoda o odchode Británie z EÚ je zjavne mŕtva. Škótska národná strana (SNP) žiada druhé referendum, severoírska Demokratická unionistická strana (DUP) varovala pred vylúčením brexitu bez dohody.

Predseda labouristov avizoval, že hodlá opäť predložiť Dolní snemovni na hlasovanie brexitový návrh svojej strany, ktorý je podľa neho alternatívou, ktorá by mohla v parlamente nájsť podporu väčšiny. Obsahom labouristického návrhu by mala byť „vyrokované trvalé členstvo v colnej únii, prístup na jednotný trh a ochrana práv“.

Corbyn zároveň vyzval, aby bol vylúčený odchod Británie z EÚ bez dohody, o ktorom by sa malo hlasovať zajtra. Mayová podľa predsedu labouristov „veľmi dobre vie“, aké škody by neriadený brexit napáchal. „Je čas na parlamentné voľby,“ dodal Corbyn.

Spravodajská stanica BBC upozornila, že v celom Corbynovom prejave nezaznela ani zmienka o druhom referende. Podporu konania ďalšieho ľudového hlasovania šéf labouristov pritom oznámil po dlhom váhaní na konci frebruára.

Predseda frakcie opozičnej Škótskej národnej strany (SNP) Ian Blackford vyzval Mayovou, aby vylúčila odchod Británie z EU bez dohody a požiadala o odloženie termínu brexitu, aby sa mohlo usporiadať ďalšie referendum. „Máme zodpovednosť ukončiť túto neistotu,“ povedal Blackford.

Líder opozičných Liberálnych demokratov Vince Cable v reakcii na odmietnutie dohody vzniesol otázku, či od americkej vojny za nezávislosť vládol Británii nejaký premiér, ktorý by bol dvakrát za sebou porazený a napriek tomu ďalej presadzoval rovnakú politiku.

Podľa Nigela Doddse je najlepším spôsobom, ako predsa len nakoniec dosiahnuť s Úniou dohodu, je udržiavať na stole „hrozbu“ brexitu bez dohody. Dodds je predsedom parlamentnej frakcie severoírskej Demokratickej unionistickej strany (DUP), ktorá podporuje menšinovú vládu premiérky Mayovej, ale v dnešnom hlasovaní sa opäť postavila proti jej brexitovej dohode.

K výsledku hlasovania sa vyjadril aj starosta Londýna Sadiq Khan, ktorého mesto v referende v roku 2016 hlasovalo proti odchodu Británie. Porážku Mayovej privítal. „Premiérka musí dať naše mesto a našu krajinu na prvé miesto a stiahnuť článok 50,“ uviedol s odkazom na článok Zmluvy o EÚ, ktorého aktivácia pred dvoma rokmi začala rokovanie o brexite. „Je načase dať britskému ľudu konečné slovo k brexitu,“ dodal Khan.

Únia je výsledkom hlasovania sklamaná

Európska únia zo svojej strany urobila všetko, čo bolo možné k uzatvoreniu dohody s Londýnom o riadnom britskom odchode z bloku. Krátko po dnešnom hlasovaní britské snemovne to odkázal hovorca šéfa Európskej rady Donalda Tuska.

„Ľutujeme výsledok večerného hlasovania a sme sklamaný, že britská vláda nebola schopná zaistiť väčšinu pre dohodu o vystúpení, odsúhlasenú oboma stranami v listopadu,“ napísal v prehlásení pre média Tuskov hovorca Preben Aaman. Po niekoľkonásobných dodatočných zárukách z európskej strany je podľa neho ťažké vidieť, čo viac by bolo možné z unijnej strany spraviť.

„Ak existuje riešenie súčasného patu, môže sa nachádzať len v Londýne,“ uviedol Aaman.

Pád zmluvy, o ktorej obe strany rokovali vyše roku a pol, len 17 dní pred 29. marcom, kedy by mala Británie Úniu opustiť, podľa neho výrazne zvýšil pravdepodobnosť brexitu, ktorý nebude upravený žiadnou zmluvou. Aaman v prehlásení uistil, že Únia bude ďalej pokračovať v prípravách na takú možnosť a jej negatívne dôsledky. „Budeme pripravení, ak taký scenár nastane,“ uviedol.

Tuskov hovorca v prehlásení zdôraznil, že Únia za textom zmluvy ďalej stojí a to vrátane poistky, ktorá má v prípade potreby zaistiť neexistenciu štandardnej vonkajšej hranice EÚ medzi Írskom a britským Severným Írskom. Pripomenul, rovnako ako o tom Londýn opakovane ubezpečoval vrcholných predstaviteľov EÚ, že poistka mala slúžiť k zaisteniu integrity jednotného trhu len a pokiaľ sa nenájde iné alternatívne riešenie.

Tuskov hovorca doplnil, že ak britská strana predloží zdôvodnenú žiadosť o predĺženie dvojročného obdobia na rozhovory, ktoré končia 29. marca, 27 ostatných štátov EÚ žiadosť posúdi a jednomyseľne rozhodne. „EÚ27 bude očakávať vierohodné zdôvodnenie možného predĺženia a jeho dĺžky,“ uviedol.

V narážke na voľby do europarlamentu na konci mája, kedy sa už s Britániou nepočíta, hovorca Aaman zdôraznil v tejto súvislosti potrebu zachovania hladkého fungovania únijných inštitúcií.

]]>
Kľučový zlom v brexitovej ságe? Únia dáva britskej vláde poslednú šancu https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/klucovy-zlom-v-brexitovej-sage-unia-dava-britskej-vlade-poslednu-sancu/ Tue, 12 Mar 2019 10:19:18 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120473 Britská premiérka Theresa Mayová nakoniec od Komisie získala právne záväzné ústupky týkajúce sa režimu na írskych hraniciach. Tri dodatky k dohode o vystúpení majú pomôcť presvedčiť väčšinu britských poslancov, aby v utorkovom hlasovaní Mayovej plán podporili.

„V politike niekedy dostanete druhú šancu. To, na čom záleží, je to, čo s touto druhou šancou urobíte. Pretože nebude žiadna tretia šanca“, vyhlásil pred novinármi v pondelok (12. marca) predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker po mimoriadnom stretnutí s premiérkou Theresou Mayovou.

Posledná šanca v preklade znamená nové ústupky ohľadom kontroverznej írskej poistky, ktorá je súčasťou dohody o vystúpení Británie z EÚ. Rokovacie tímy sa na poslednú chvíľu v Štrasburgu dohodli na právne záväzných dodatkoch, ktoré by mali zaistiť, že Spojené kráľovstvo nezostane súčasťou colnej únie neobmedzený čas.

Práve írska poistka je hlavnou prekážkou, pre ktorú sa Mayovej nedarí pretlačiť rozvodovú dohodu v britskom parlamente. Odmietajú ju poslanci severoírskej Demokratickej unionistickej strany (DUP) ale aj členovia Mayovej konzervatívcov.

O Mayovej brexitovej dohode aj s novými právne záväznými dokumentami budú poslanci dolnej komory britského parlamentu opäť hlasovať v utorok večer.

„Je celkom správne, že sme sa dohodli na poistnom riešení, ktorým predídeme vzniku tvrdej hranici medzi Írskom a Severným Írskom,“ uviedla po rokovaní britská premiérka. „Dohoda, o ktorej hlasovali poslanci v januári toto dostatočne nezabezpečovala  – právne záväzné zmeny boli potrebné, aby sa to vysvetlilo,“ dodala.

Tri deklarácie

Mayová v v utorok tak poslancom predstaví tri nové dokumenty, na ktorých sa dohodla s Komisiou. Tým prvým je právne záväzný nástroj, ktorý má v prípade stroskotania obchodných rokovaní počas prechodného obdobia nahradiť už spomínanú trvalú írsku poistku.

Nejde však o zmenu v znení dohody o vystúpení, ale o dodatok k nej. Text vlastne len bližšie popisuje mechanizmus, ktorý by mal zabrániť, aby EÚ na základe írskej poistky držala Britániu v colnej únii bez jej súhlasu. Ak sa tak stane, Londýn sa bude môcť obrátiť na nezávislý rozhodovací orgán a prípadne poistku ukončiť.

Druhým dokumentom je spoločná právne nezáväzná politická deklarácia. V nej sa EÚ a Británia zaväzujú, že spravia všetko preto, aby k spusteniu poistky nedošlo. Okrem iného tak budú pracovať na vývoji nových technológii, vďaka ktorým nezvnikne klasická hranica medzi Írskom a Severným Írskom.

Posledným je Jednostranné vyhlásenie Spojeného kráľovstva, ktoré posilňuje jej pozíciu. V prípade, že „začne platiť írska poistka a diskusie o budúcich obchodných väzbách zlyhajú (…), nebude nič, čo by Spojenému kráľovstvu bránilo v prijatí opatrení, ktoré nakoniec znefunkčnia platnosť poistky,“. Podľa denníka Financial Times ide o bežnú súčasť medzinárodných dohôd. Obchodná zmluva medzi EÚ a Kanadou obsahuje viac ako dvadsiatku podobných deklarácií.

Šéf Európskej komisie na pondelkovej tlačovej konferencii pripomenul, že sa nejedná o zmeny v pôvodnej rozvodovej dohode. Vysvetľovacie deklarácie sú len jej doplnkom. „Žiadne ďalšie rokovania nebudú“.

Nové doplnkové materiály musia ešte jednomyseľne schváliť členské štáty. Juncker preto o záveroch rokovaní listom informoval predsedu Európskej rady Donalda Tuska. V ňom Európskej rade odporúča, aby 27 lídrov členských krajín na najbližšom summite EÚ (21. až 22. marca) tieto dokumenty podporili.

Krok správny smerom

To, či nové ústupky Bruselu pomôžu presvedčiť väčšinu britských zákonodarcov, aby nakoniec zdvihli ruku za brexitovú dohodu, je zatiaľ otázne.

Rozhodujúci môže byť názor britského najvyššieho prokurátora Geoffreya Coxa, ktorý je tiež súčasťou vyjednávacieho tímu premiérky Mayovej. Ten by mal ešte v priebehu utorka oznámiť, či vyrokované ústupky zaistia, že írska poistka nebude trvalá a Británia tak nezostane pripútaná k colnej únii proti jej vôli.

Podľa britských médií je jeho výklad dôležitý pre rozhodovanie unionistov, ktorí podporujú Mayovej kabinet a ktorých hlasy budú v hlasovaní rozhodujúce. Ako ale informoval hovorca DUP, strana zaujme svoj postoj k novým okolnostiam až keď preštuduje všetky technické detaily nových právne záväzných dokumentov.

Mayová prežila hlasovanie o nedôvere. Čo to znamená pre brexit?

Theresa Mayová má päť dní na to, aby predstavila alternatívny plán britského vystúpenia z EÚ. Ak na svoju stranu nezíska všetkých konzervatívcov ani unionistov, potrebnú väčšinu v parlamente môže hľadať aj v opozícii.

Mayová bude ale o zmysluplnosti novej dohody musieť presvedčiť aj svoju vlastnú stranu, predovšetkým euroskeptické krídlo brexitérov, ktorí požadujú čo najčistejšie rozdelenie s európskou dvadsaťsedmičkou. Vládnemu kabinetu dodalo nádej vyhlásenie lídra rebelov Jacoba Rees-Mogga, podľa ktorého je dohoda „určite krokom správnym smerom“. Bývalý konzervatívny generálny prokurátor a podporovateľ druhého referenda Dominic Grieve si ale myslí, že ňou „nič nemení“. „Som si celkom istý, že Británii neumožňuje ukončiť poistku jednostrane,“ uviedol pre britskú stanicu BBC.

Podľa lídra opozície Jeremyho Corbyna britská premiérka v pondelok v Štrasburgu opäť zlyhala. „Táto večerná dohoda s Európskou komisiou neobsahuje nič, čo by sa približovalo tomu, čo Theresa Mayová sľúbila parlamentu,“ uviedol šéf labouristov.

Mayová bude dúfať, že ústupky, ktoré v Štrasburgu vybojovala, donútia zmeniť názor aspoň 96 poslancov. Práve toľko hlasov jej chýbalo pri prvom hlasovaní o brexitovej dohode v januári. V 650-člennej snemovni vtedy proti dohode hlasovalo 432 poslancov vrátane 118 zástupcov konzervatívnej strany.

Čo s európskymi voľbami?

Ak dolná komora aj tentokrát dohodu odmietne, poslanci sa zídu opäť v stredu a budú hlasovať o odklade brexitu, prípadne o tom, či Británia napokon vystúpi z Únie bez dohody.

„Rád by som zdôraznil, že odchod Spojeného kráľovstva by mal byť hotový ešte pred Európskymi voľbami, ktoré sa konajú 23 až 28 mája,“ píše v liste Tuskovi Juncker.

Šéf európskej exekutívy v pondelok Mayovej pripomenul, že ak sa brexit posunie o viac ako dva mesiace, Británia bude zo zákona povinná zúčastniť sa volieb do Európskeho parlamentu. Mandát zvolených britských poslancov by platil do dátumu definitívneho vystúpenia Británie.

Čo znamená odklad brexitu pre voľby do Európskeho parlamentu?

Ak sa odloží termín brexitu, Británia sa bude musieť zúčastniť májových volieb do Európskeho parlamentu, inak jej hrozí žaloba pred Súdnym dvorom EÚ. Diplomati EÚ sa obávajú, že Briti do Štrasburgu pošlú 73 Nigelov Farageov. 

Podľa vyjadrení jedného z vládnych úradníkov, ktorého cituje bruselský portál EURACTIV.com, by europoslancov nakoniec nemuseli vyberať vo voľbách voliči, ale britská vláda. Situáciu ohľadom eurovolieb opísal ako „právny malér“.

Spojené kráľovstvo má v súčasnom 751-člennom europarlamente 73 poslancov.

Ak sa dátum britského odchodu neposunie, Spojené kráľovstvo oficiálne opustí blok za menej ako tri týždne – 29. marca.

]]>
Macron: Nikdy nebola EÚ tak potrebná a zároveň ohrozená https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/macron-nikdy-nebola-eu-tak-potrebna-a-zaroven-ohrozena/ Tue, 05 Mar 2019 08:43:54 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=120266 Francúzsky prezident Emmanuel Macron spísal svoju víziu pre budúcnosť EÚ. Vyzval na reformu Schengenského priestoru alebo na zriadenie novej agentúry, ktorá by mala na starosti ochranu demokracií pred kybernetickými útokmi a falošnými správami.

Prinášame celý text, tak ako ho v slovenskom preklade zverejnil Elyzejský palác.

Občania Európy,

dovoľujem si obrátiť sa priamo na vás, nerobím to však len v mene histórie a hodnôt, ktoré nás spájajú. Robím tak preto, lebo situácia je naliehavá. O niekoľko týždňov sa uskutočnia európske voľby, ktoré budú rozhodujúce pre budúcnosť nášho kontinentu.

Ešte nikdy od konca 2. svetovej vojny sme nepotrebovali Európu tak ako dnes. Európa zároveň nebola nikdy tak ohrozená ako teraz.

Symbolom toho je brexit. Je symbolom krízy Európy, ktorá nedokázala reagovať na potrebu chrániť ľudí čeliacich veľkým šokom súčasného sveta. Je i symbolom európskej pasce. Pascou však nie je príslušnosť k Európskej únii, je ňou klamstvo a nezodpovednosť, ktoré ju môžu zničiť. Kto povedal občanom Spojeného kráľovstva pravdu o ich budúcnosti po brexite? Kto im povedal, že stratia prístup na európsky trh? Kto hovoril o ohrození mieru v Írsku, keď sa obnovia staré hranice? Nacionalistická zahľadenosť do seba neponúka nič, je to len zamietavý postoj bez riešenia. Do tejto pasce môže padnúť celá Európa: tí, ktorí ťažia z rozhorčenia a nepravdivých informácií, sľubujú všetko a nič.

Projekt, ktorý chráni

Voči takýmto manipuláciám, musíme byť neoblomní. Hrdí a prezieraví. A hovoriť predovšetkým o tom, čím Európa je. Európa je historický úspech: je zmierením zdevastovaného kontinentu vďaka nevídanému projektu mieru, prosperity a slobody. Nikdy na to nezabudnime. Tento projekt nás neustále chráni: ktorá krajina obstojí sama voči agresívnym stratégiám veľkých mocností? Kto môže o sebe tvrdiť, že ako zvrchovaný štát dokáže čeliť sám digitálnym gigantom? Ako odoláme krízam finančného kapitalizmu bez eura, ktoré je silou celej Únie? Európa, to sú tiež tisícky projektov každodenného života, ktoré zmenili tvár nášho kraja: zrenovované gymnázium neďaleko nás, novopostavená cesta, rýchlejší internet. Tento boj nás zaväzuje každým dňom, pretože Európa rovnako ako mier, nie sú získané raz a navždy. V mene Francúzska vediem tento boj neúnavne, aby sa Európa posúvala vpred, aby som hájil jej model. Ukázali sme, že to, čo podaktorí považovali za nedostupné, či už vytvorenie európskej obrany alebo zabezpečenie sociálnych práv, sa dá dosiahnuť.

Status quo a rezignácia

Treba však urobiť viac a konať rýchlejšie. Pretože je tu ďalšia pasca: status quo a rezignácia. Občania zaskočení šokujúcimi zmenami sa často pýtajú: « Kde je Európa? Čo Európa robí? ». V ich očiach sa stala trhom bez duše. Európa však nie je len trhom, je to projekt. Spoločný trh je užitočný, nesmie sa však pritom zabúdať na nutnosť hraníc, ktoré chránia a hodnôt, ktoré zjednocujú. Nacionalisti sa mýlia, keď tvrdia, že vystúpením z Európy obhajujú našu identitu; to, čo nás spája, robí slobodnými a chráni, je európska civilizácia. Tí, ktorí by najradšej nič nemenili, sa však rovnako mýlia, pretože ignorujú obavy, ktoré sa zmocňujú našich občanov, či pochybnosti, ktoré podkopávajú naše demokracie. Dospeli sme k rozhodujúcemu momentu pre náš kontinent; k momentu, keď musíme po politickej i kultúrnej stránke kolektívne nanovo zadefinovať formy našej civilizácie vo svete, ktorý sa mení. Je to čas európskej obnovy. Odolajme teda pokušeniu uzavrieť sa do seba a rozdeľovať. Navrhujem vám, aby sme sa spoločne pustili do tejto obnovy so zreteľom na tri ambície: slobodu, ochranu a pokrok.

Brániť našu slobodu

Európsky model je založený na ľudskej slobode, rozmanitosti názorov, tvorivosti. Našou základnou slobodou je demokratická sloboda, teda slobodná voľba našich vedúcich predstaviteľov, i vtedy keď sa zahraničné mocnosti pri každom volebnom kole snažia ovplyvniť naše hlasovanie. Navrhujem, aby bola vytvorená  Európska agentúra na ochranu demokracie, ktorá bude každému členskému štátu poskytovať európskych expertov na ochranu volebného procesu pred kybernetickými útokmi a manipuláciami. V tomto duchu nezávislosti musíme tiež zakázať financovanie európskych politických strán zahraničnými mocnosťami. Na základe európskych predpisov musíme odstrániť z internetových stránok všetky prejavy nenávisti a násilia, pretože rešpektovanie jednotlivca je základom našej civilizácie dôstojnosti.

Chrániť náš kontinent

Európska únia založená na vnútornom zmierení si pozabudla všímať realitu sveta. Žiadne spoločenstvo však nedáva pocit spolupatričnosti, ak nemá hranice, ktoré si chráni. Hranica, to je sloboda v bezpečí. Musíme teda pristúpiť k zásadnej reorganizácii Schengenského priestoru: všetci, ktorí sa na ňom chcú podieľať, si musia plniť povinnosť zodpovednosti (prísna kontrola hraníc) a solidarity (rovnaká azylová politika, s rovnakými pravidlami prijímania a zamietnutia žiadateľov). Spoločná pohraničná polícia a európsky azylový úrad, prísne povinnosti kontroly, európska solidarita, ku ktorej prispieva každá krajina pod dohľadom Európskej rady pre vnútornú bezpečnosť: v situácii, kedy čelíme migrácii, verím v Európu, ktorá chráni svoje hodnoty, ako i svoje hranice.

Rovnaké požiadavky sa musia vzťahovať aj na obranu. V posledných dvoch rokoch sme dospeli k významnému pokroku, musíme mať však pred sebou jasné smerovanie: zmluvu o obrane a bezpečnosti, ktorá bude definovať naše nevyhnutné záväzky v súvislosti s NATO a našimi európskymi spojencami: zvýšenie vojenských výdavkov, doložku o vzájomnej obrane, ktorá bude operatívna, Európsku bezpečnostnú radu s účasťou Spojeného kráľovstva na prípravu našich kolektívnych rozhodnutí.

Naše hranice musia zabezpečiť aj spravodlivú hospodársku súťaž. Ktorá svetová mocnosť akceptuje naďalej obchodnú výmenu s tými, ktorí nerešpektujú ani jedno z jej pravidiel? Nemôžeme len znášať príkoria a mlčať. Musíme zreformovať našu politiku hospodárskej súťaže, prepracovať našu obchodnú politiku: uvaliť sankcie alebo zakázať v Európe podniky, ktoré ohrozujú naše strategické záujmy a základné hodnoty, ako environmentálne normy, ochrana údajov a spravodlivé platenie daní; a v strategických priemyselných odvetviach a verejných zákazkách uprednostniť európske podniky, ako to robia naši americkí či čínski konkurenti.

Oživiť ducha pokroku

Európa nie je druhoradou mocnosťou. Európa je avantgardou, vždy bola schopná nastaviť štandardy pokroku. Preto musí jej projekt viesť skôr k zbližovaniu než ku konkurencii: Európa, v ktorej bolo vytvorené sociálne zabezpečenie, musí pre každého zamestnanca, od východu po západ a od severu po juh, zabezpečiť sociálnu ochranu zaručujúcu rovnaké odmeňovanie na rovnakom pracovisku a minimálnu európsku mzdu prispôsobenú každej krajine a každý rok kolektívne prerokovanú.

Obnoviť pokrok znamená tiež postaviť sa na čelo ekologického boja. Ako sa budeme môcť dívať našim deťom do očí, ak nesplatíme svoj klimatický dlh? Európska únia si musí stanoviť ambiciózny cieľ – nulové emisie uhlíka v r. 2050, zníženie pesticídov o polovicu v r. 2025 – a prispôsobiť tomu svoju politiku: Európska klimatická banka na financovanie prechodu na ekologické zdroje energie; európska jednotka pre zdravotnú bezpečnosť na posilnenie potravinových kontrol; nezávislé vedecké hodnotenie látok nebezpečných pre životné prostredie a zdravie na boj proti lobistickým skupinám… Táto naliehavá potreba musí riadiť všetky naše kroky: počnúc Európskou centrálnou bankou až po Európsku komisiu, európskym rozpočtom až po investičný plán pre Európu, všetky naše inštitúcie musia konať v prospech ochrany klímy.

Pokrok a sloboda znamená žiť z výsledkov svojej práce: pri tvorbe pracovných miest musí Európa anticipovať. Práve preto musí nielen zabezpečiť reguláciu digitálnych gigantov vytvorením európskeho dohľadu nad veľkými digitálnymi platformami (zrýchlenie sankcií za porušenie hospodárskej súťaže, transparentnosť ich algoritmov…), ale aj financovať inovácie pridelením zdrojov novej Európskej rade pre inovácie, ktorej rozpočet bude porovnateľný s rozpočtom Spojených štátov. Len tak sa dostaneme do čela nových technologických prevratov, ako je umelá inteligencia.

Európa, ktorá zohráva svoju úlohu vo svete, musí upriamiť pozornosť na Afriku a vytvoriť s ňou pakt o budúcnosti. Zodpovedným prístupom k spoločnej budúcnosti, podporovaním jej rozvoja ambicióznym, nedefenzívnym spôsobom: investíciami, univerzitnými partnerstvami, vzdelávaním mladých dievčat…

Sloboda, ochrana, pokrok. Na týchto pilieroch musíme vybudovať európsku obnovu. Nemôžeme sa len prizerať, ako nacionalisti bez riešenia zneužívajú rozhorčenie ľudí. Nemôžeme byť námesačnými obyvateľmi malátnej Európy. Nemôžeme zostať pri starom živote a vyriekať zaklínacie formulky. Európsky humanizmus si vyžaduje akčnosť. Všade v Európe občania žiadajú, aby sa mohli podieľať na zmenách. Vytvorme teda ešte tento rok spolu so zástupcami európskych inštitúcií a štátov Konferenciu pre Európu a navrhnime tak všetky zmeny potrebné pre náš politický projekt. Bez tabu, vrátane revízie európskych zmlúv. Táto konferencia bude zahŕňať občianske diskusné panely, vypočutia členov akademickej obce, sociálnych partnerov, náboženských a duchovných predstaviteľov. Stanoví cestovnú mapu pre Európsku úniu pretavením hlavných priorít do konkrétnych krokov. Budeme mať medzi sebou nezhody, je však lepšie žiť v strnulej Európe alebo v Európe, ktorá napreduje niekedy rôznymi rýchlosťami, a pritom zostáva otvorená pre všetkých?

V takejto Európe ľudia naozaj prevezmú osud do svojich rúk; v tejto Európe si Spojené kráľovstvo nájde svoje miesto, som o tom presvedčený.

Občania Európy, patová situácia brexitu je poučením pre nás všetkých. Vymaňme sa z tejto pasce, urobme nadchádzajúce voľby a náš projekt zmysluplným. Je na vás, aby ste rozhodli, či Európa a pokrokové hodnoty, ktoré stelesňuje, sú viac ako akési intermezzo v dejinách ľudstva. Toto je voľba, ktorú vám ponúkam s cieľom spoločne vytýčiť cestu európskej obnovy.

Emmanuel Macron, prezident Francúzskej republiky

]]>
Spustenie Európskeho obranného fondu spomaľujú otázky autonómnych zbraní a vývozu https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/spustenie-europskeho-obranneho-fondu-spomaluju-otazky-autonomnych-zbrani-a-vyvozu/ Fri, 22 Feb 2019 11:41:53 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120011 Inštitúcie EÚ tento týždeň dosiahli čiastočnú politickú dohodu o Európskom obrannom fonde, no rozhodnutia, týkajúce sa dvoch zásadných otázok – oprávnenosti rozpočtu a financovania – museli byť kvôli sporu odložené. Mimovládky kritizujú aj nedostatok transparentnosti.

Po troch trialógoch a sériách technických stretnutí dospel Európsky parlament a Rada vo štvrtok (21. februára) k dohode o Európskom obrannom fonde (EDF), informovalo rumunské predsedníctvo.

„Je to dôležitý krok v realizácii európskej obrannej spolupráce. Európsky obranný fond pomôže členským štátom získať lepšiu hodnotu za peniaze daňových poplatníkov, podporí silný a inovatívny obranný priemysel, zvýši autonómiu EÚ a vedúce postavenie v oblasti technológií v obrane,“ uviedol podpredseda Európskej komisie Jyrki Katainen vo vyhlásení po tom, čo bola dohoda dosiahnutá.

Fond bol prvýkrát navrhnutý Európskou komisiou v novembri 2016 v snahe preorientovať sa na integrovanú európsku bezpečnostnú a obrannú politiku. Návrh nariadenia výkonnej moci EÚ špecifikoval, že EDF je určený na financovanie projektov výskumu a vývoja, ako aj na podporu európskeho obranného priemyslu.

Eurodróny, eurokoptéry a eurodelostrelectvo: Európska obranná spolupráca sa rozrástla o ďalších 17 projektov

Počet konkrétnych projektov, ktoré v oblasti obrany spoločne pripravujú alebo vyvíjajú krajiny Európskej únie, sa rozrástol na 34. Štáty chystajú napríklad európske pozemné raketové systémy, eurodróny, či spravodajskú školu EÚ.

Podľa týchto plánov by EDF na financovanie projektov v oblasti výskumu získal v ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ približne 13 miliárd eur.

Tento rozpočet by bol rozdelený na 4,1 miliárd eur, určených na spoločný výskum v oblasti obrany, kde je možné až stopercentné financovanie, a na 8,9 miliardy eur ako doplnky k investíciám členských štátov, spolufinancovaním nákladov na vývoj prototypov (20 percent) a na zabezpečenie certifikácie a požiadaviek na testovanie (až do 80 percent).

Fond by mohol dať k dispozícii finančné prostriedky aj na vývoj nových zbrojných systémov, vrátane európskych drónov, ďalšej generácie stíhačiek, či nemecko-francúzskeho bojového tanku.

Predbežná čiastková dohoda však nezahŕňa konečný rozpočet, keďže ďalší, budúci rozpočet EÚ, musia schváliť noví europoslanci, a to až na jeseň.

Sporné otázky

Januárové kolo rokovaní odhalilo aj oblasti, v ktorých sa europarlament a členské štáty nezhodujú. Ide najmä o ciele fondu, etickú kontrolu aktivít, kritériá oprávnenosti financovaných subjektov a projektov, či o priame alebo nepriame riadenie fondu. Na väčšine bodov sa však podarilo dospieť k medziinštitucionálnej dohode.

V rámci predbežnej dohody boli doplnené viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré objasňujú oprávnenosť financovania a činností. Podľa súčasného návrhu sú na financovanie oprávnené len projekty spolupráce, ktoré zahŕňajú aspoň tri subjekty z najmenej troch členských štátov alebo pridružených krajín.

Podľa súčasnej dohody majú byť takéto spoločnosti založené v EÚ, no nesmú byť kontrolované tretími krajinami. Spoločnosti z tretích krajín so sídlom v EÚ možno po posúdení k oprávneným žiadateľom rovnako zaradiť. Spoločnosti so sídlom mimo EÚ nebudú môcť využívať finančné prostriedky fondu, ale podieľať sa budú môcť na kooperatívnych projektoch.

Výrazne navýšený rozpočet na bezpečnosť pôjde na fondy, strediská aj na boj proti hybridným hrozbám

Európska komisia v stredu (13. júna) navrhla, aby v budúcom dlhodobom rozpočte Európskej únie (2021 – 2027) došlo k výraznému zvýšeniu financovania bezpečnosti – zo súčasných 3,5 miliardy eur na 4,8 miliardy eur.

Nejasné ostáva, či by tieto kritériá mohli byť v konečnom dôsledku upravené napríklad v prospech Spojeného kráľovstva, ktoré je stále najväčšou európskou veľmocou vo vojenskej oblasti a v marci by malo EÚ opustiť.

Čiastočne dohodnutý text musia teraz formálne schváliť europoslanci a zodpovední ministri z členských krajín Únie, pričom prípadné konečné hlasovanie na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu by sa mohlo uskutočniť v polovici apríla.

„Problémom však je, že nejde o definitívne rozhodnutie a po schválení nového rozpočtu viacročného finančného rámca sa budeme musieť k spisu vrátiť opäť,“ uviedol pre portál EURACTIV zdroj blízky Európskemu parlamentu, čim naznačil, že zmeny by mohli byť možné aj neskôr.

Boj o miliardy na obranu? Europoslanci odmietajú, aby ich získavali len zbrojní giganti

Brusel sa chystá v rokoch 2021 až 2027 vyčleniť na spoločnú európsku obranu až 13 miliárd eur. Otázkou však zostáva, či si peniaze rozdelia len zbrojní giganty, alebo aj menšie firmy, za čo lobuje aj Slovensko a Česko.

EDF by mal stimulovať aj cezhraničnú spoluprácu a účasť malých a stredných podnikov na obranných projektoch.

„Fond bude podporovať technologické inovácie a spoluprácu v európskom odvetví obrany tak, aby Európa mohla využívať špičkové a interoperabilné obranné technológie a vybavenie v nových oblastiach, ako je umelá inteligencia, šifrovaný softvér, technológia drónov alebo satelitná komunikácia,“ uviedla eurokomisárka pre vnútorný trh, priemysel a malé a stredné podniky, Elżbieta Bieńkowska.

Podľa Komisie je v rozpočte fondu vyčlenených štyri až osem percent finančných prostriedkov na „interferenčné inovácie s vysokým rizikom“.

Etické problémy

Etické otázky, ako napríklad výskum autonómnych zbraní alebo možný vývoz zbraní, boli kontroverznými oblasťami posledných rozhovorov.

Frakcia Zelených (Greens/EFA) sa snažila zabezpečiť, aby financovanie z EDF nebolo pridelené letálnym autonómnym zbrojným systémom (LAWs) či takzvaným „zabijackým robotom“.

Zatiaľ čo na úrovni OSN neexistuje v tejto oblasti už vyše dva roky konsenzus, 28 členských štátov by sa na spoločnej definícii mohlo dohodnúť.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

Pre niektorých europoslancov je tiež „poľutovaniahodné“, že sa zákonodarcovia vzdali svojho postoja k delegovaným aktom, čo znamená, že prídu o možnosť parlamentnej kontroly fondu.

„Pravicová väčšina v Európskom parlamente dosiahla predbežnú dohodu s Radou o tom, že Európsky obranný fond by mal distribuovať miliardy eur na obranný priemysel bez akéhokoľvek zapojenia europarlamentu. Mnohé parlamentné pozície, ktoré podporovala väčšina aj vo Výbore pre priemysel, boli v procese obetované,“ uviedol Reinhard Bütikofer, hovorca frakcie Zelených pre obranu.

Ďalší zdroj z perimetra rokovaní povedal portálu EURACTIV.com, že ho „šokuje“, ako ľahko zákonodarcovia EÚ poskytli členským štátom voľnosť.

„Rada a Európska ľudová strana dokonca tvrdili, že by lobbingové aktivity mohli byť hradené priamo z fondu,“ dodal Bütikofer. Tieto podnety však nenašli podporu.

Nedostatok transparentnosti v procese kritizovali aj niektoré mimovládne organizácie. Po tom, ako Európska sieť proti obchodu so zbraňami podala sťažnosť Európskemu ombudsmanovi, Komisia zverejní zápisnice zo stretnutí poradnej skupiny o vojenskom výskume, ktoré položili základ pre EDF.

]]>
Riadený brexit? Nie som veľmi optimistický, tvrdí šéf Komisie Juncker https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/riadeny-brexit-nie-som-velmi-optimisticky-tvrdi-sef-komisie-juncker/ Thu, 21 Feb 2019 15:32:57 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119992 Predseda Európskej komisie hovorí, že zo situácie okolo britského vystúpenia z EÚ na neho dopadá „brexitová únava“. Brexit označil za katastrofu, ktorá bude mať obrovské ekonomické a sociálne dopady na Britániu aj Úniu.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo štvrtok (21. februára) uviedol, že aj napriek stredajším konštruktívnym rozhovorom s britskou premiérkou Theresou Mayovou zostáva pesimistický, čo sa týka vyhliadky na riadený odchod Británie z Európskej únie.

Vyhlásil to len deň po tom, čo sa v bruselskom sídle EÚ stretol s britskou premiérkou a ich rozhovory obaja označil za „konštruktívne“. Vyjednávači sa podľa nich budú naliehavo snažiť nájsť spôsob, ako zabrániť tomu, aby Británia opustila Úniu bez hladkého prechodného obdobia, uviedla agentúra AP.

Juncker: Ide na mňa brexitová únava

Vo svojom štvrtkovom vyhlásení na pôde Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru bol však šéf Európskej komisie voči dianiu v Británii veľmi kritický.

„Zakaždým, keď sa v britskom parlamente hlasuje, vždy sa nájde väčšina hlasujúca proti niečomu, no nikdy tam nie je väčšina, ktorá by bola za niečo,“ vyhlásil luxemburský politik.

Juncker vyhlásil, že brexit bez dohody „bude mať strašné ekonomické a sociálne následky v Británii a na kontinente“. Robí podľa vlastných slov všetko, čo je v jeho silách, aby sa „mohlo zabrániť najhoršiemu“. Dodal však, že nie je „veľmi optimistický, čo sa týka tejto záležitosti“.

„Na mňa z toho všetkého už padá niečo ako ´brexitová únava´,“ pokračoval Juncker, „brexit je skrátka katastrofa“, dodal.

Európsky týždeň: Riziko neriadeného brexitu už ovplyvňuje ekonomické prognózy

Riziko neriadeného brexitu rastie každým dňom. Jeho možné dôsledky ako aj situácia v Nemecku a Taliansku sa už podpisujú pod značne znížený odhad rastu ekonomiky v eurozóne. 

Pre Crobyna bolo stretnutie s Barnierom užitočné

V Bruseli medzitým stále pokračujú rokovania medzi zodpovednými zástupcami obidvoch strán. Hlavný vyjednávač EÚ Michel Barnier sa okrem ministra pre brexit Stephena Barclayea stretol aj so šéfom opozičných labouristov Jeremym Crobynom.

Ten schôdzku označil za „užitočnú a informatívnu“. Podľa agentúry Reuters tiež povedal, že je ochotný opäť sa stretnúť s britskou premiérkou Theresou Mayovou. Hrozba, že Británia opustí EÚ bez dohody, je podľa neho „veľmi vážna“. Tvrdému probrexiotovému jadru v konzervatívnej strane premiérka podľa neho umožňuje, aby ju držali ako rukojemníčku.

Labouristi pod jeho vedením sú, naopak, ochotní podporiť len vystúpenie, ktoré by zaručilo tesnejšie väzby medzi EÚ a Britániou.

Vláda spísala hlavné opatrenia pre prípad tvrdého brexitu

Čerpanie eurofondov by v prípade výpadku britských príspevkov do rozpočtu EÚ podľa vlády nemalo byť ohrozené. Britom žujúcim na Slovensku chce garantovať tie isté práva ako doteraz. Rovnaký krok očakáva od Londýna voči slovenským občanom v Británii. 

Londýn sa musí dohodnúť s Európskou úniou na podmienkach brexitu do polovice marca. Ak sa to nepodarí, bude musieť požiadať o odklad brexitu alebo odísť z EÚ bez dohody. Neskôr by už totiž nebolo možné zaistiť schválenie dohody lídrami EÚ pred stanoveným termínom brexitu, ktorým je 29. marec. Dohodu musí schváliť tak britský ako aj Európsky parlament.

Prijatie dohody v britskom parlamente, ktorú premiérka vyrokovala s Úniou, stále brzdí otázka režimu na hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom po prechodnom období. Mayová stále verí, že presvedčí Brusel k legálnym garanciám, že takzvaná írska poistka, ktorá má zabrániť vzniku tvrdej írskej hranice, bude iba dočasná, pričom Londýn bude môcť kedykoľvek bez súhlasu EÚ od nej odstúpiť.

Predstavitelia EÚ ale zhodne tvrdia, že text vyrokovanej dohoda sa už meniť nebude.

]]>
Európsky týždeň: Riziko neriadeného brexitu už ovplyvňuje ekonomické prognózy https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/video/europsky-tyzden-riziko-neriadeneho-brexitu-uz-ovplyvnuje-ekonomicke-prognozy/ Mon, 11 Feb 2019 13:41:18 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=video&p=119683 Riziko neriadeného brexitu rastie každým dňom. Jeho možné dôsledky ako aj situácia v Nemecku a Taliansku sa už podpisujú pod značne znížený odhad rastu ekonomiky v eurozóne.

 

Naše podcasty si môžete vypočuť aj na platformách:

Soundcloud

Apple podcasty

Google podcasty

Spotify

PodBean

]]>
Britský úrad pokutoval kampaň za vystúpenie Británie z Únie https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/britsky-urad-pokutoval-aktivistov-za-vystupenie-britanie-z-unie/ Fri, 01 Feb 2019 18:27:45 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119347 Probrexitová kampaň Leave.eu pre nedovolené machinácie s osobnými údajmi dostala od Britského úradu na ochranu osobných údajov pokutu 120 tisíc libier. Nejde pritom o prvý prešľap niektorej z kampaní za vystúpenie Británie z EÚ.

Jedna z kampaní, ktorá pred referendom v roku 2016 agitovala za odchod Veľkej Británie z EÚ, dostala pokutu pre porušenie zákonov o ochrane osobných údajov. Informovala o tom v piatok agentúra AP.

Nejde o prvý prešľap

O udelení peňažného trestu kampani Leave.EU a s ňou prepojenej poisťovni Eldon Insurance rozhodla britská komisárka pre informácie Elizabeth Denhamová, ktorá v Británii dozerá na ochranu údajov. Výška pokuty bola stanovená na 120-tisíc libier (137-tisíc eur).

Kampaň Leave.eu vznikla v roku 2015 a jej hlavným motívom bolo podporovať vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ. Stojí za ňou britský miliardár a politický aktivista Arron Banks. Medzi výrazne tváre kampane patril aj britský europoslanec Nigel Farage, dnes už expredseda euroskeptickej strany UKIP.

Kampaň neukončila svoju činnosť ani po referende. Ako tvrdí na svojej oficiálnej stránke, zostáva aktívna aj počas rokovaní o spôsobe britského vystúpenia a dohliada na to, aby „tí pri moci vyrokovali najlepšiu možnú dohodu pre Britániu“.

Banksova skupina však nemá problémy s porušením pravidiel prvýkrát. V máji minulého roku jej britská volebná komisia udelila pokutu 70-tisíc eur za porušenie volebného zákona, konkrétne prekročenie povolených výdajov na kampaň.

Kampaň za brexit zaplatí pokutu za porušenie volebných pravidiel

Vote Leave tajne spolupracoval so skupinou BeLeave a prekročil tak výdavkový strop, tvrdí volebná komisia. Predstavitelia kampane to odmietajú.

Podobného prehrešku sa dopustila aj ďalšia probrexitová kampaň Vote Leave, na čele s bývalým ministrom zahraničia Borisom Johnsonom. Ani ona sa nevyhla pokute od britských orgánov.

Briti v lete 2016 napokon rozhodli o vystúpení Británie z Európskej únie, keď za brexit hlasovalo 51 percent zúčastnených voličov.

Machinácie s osobnými údajmi

Podľa zistení komisárky porušila Leave.EU platné zákony o ochrane osobných údajov, keď posielala politické marketingové správy zákazníkom poisťovacej spoločnosti, ktorú vlastní zakladateľ kampane, britský podnikateľ Arron Banks.

Podporovatelia Leave.EU, ktorí odoberali materiály kampane, zase dostávali texty propagujúce poistenie Eldon Insurance, hoci s tým nevyjadrili dostatočný súhlas.

„Je hlboko znepokojujúce, že citlivé osobné dáta zhromaždené pre politické ciele boli neskôr použité za účelom poistenia a naopak. To sa nikdy nemalo stať,“ vyhlásila komisárka Denhamová.

Hovorca Leave.EU Andy Wigmore avizoval, že skupina sa voči udeleniu pokuty odvolá. Podľa neho ide o „politicky motivovaný útok“, ktorý je trestom za to, že sa skupina viedla kampaň za výstúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ.

V súvislosti s referendom z roku 2016, v ktorom Briti rozhodli o odchode z EÚ, stále prebieha niekoľko vyšetrovaní, ktoré preverujú financovanie a praktiky probrexitových kampaní. Oponenti brexitu sa v tejto súvislosti pýtajú na zdroje ich financovania, hovoria o možnom ovplyvnení hlasovania zo strany Ruska či o zneužití osobných údajov užívateľov Facebooku, ktoré získala spoločnosť Cambridge Analytica.

]]>
Vláda spísala hlavné opatrenia pre prípad tvrdého brexitu https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/vlada-spisala-hlavne-opatrenia-pre-pripad-tvrdeho-brexitu/ Wed, 30 Jan 2019 08:26:18 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119175 Čerpanie eurofondov by v prípade výpadku britských príspevkov do rozpočtu EÚ podľa vlády nemalo byť ohrozené. Britom žijúcim na Slovensku chce garantovať tie isté práva ako doteraz. Rovnaký krok očakáva od Londýna voči slovenským občanom v Británii.

Napriek tomu, že britskí poslanci v utorok (29. januára) odmietli možnosť odchodu brexitu bez dohody, je tvrdý brexit opäť pravdepodobnejší ako kedykoľvek predtým.

Na takýto scenár sa postupne pripravuje aj slovenská vláda. Rezort diplomacie na stredajšie rokovanie vlády predložil materiál o chystaných vnútroštátnych opatreniach na divoký brexit.

Dokument zatiaľ neprináša presné návrhy zákonov, ide skôr o definovanie oblastí najviac ohrozených neriadeným brexitom. Exekutíva v ňom upresňuje, na čom sa chce dohodnúť s Britániou samostatne a v ktorých oblastiach môže postupovať len v spolupráci s Európskou komisiou.

„Mnohé z týchto otázok možno označiť za bezprecedentné výzvy, pre zvládnutie ktorých bude potrebná realizácia jedinečných a náročných opatrení praktickej, legislatívnej a politickej povahy,“ píšu v úvode autori vládneho materiálu.

Ako po rokovaní vlády uvidol predseda vlády Peter Pellegrini, ministerstvá by mali pripraviť všetku legislatívu do 15. februára. V parlamente by mala byť schválená v marci.

„Na základe toho vláda pripraví lex brexit, teda zákon, ktorý zosumarizuje všetky opatrenia pre každú oblasť, kde možno očkávať dopad,“ dodal premiér.

Aký požičaj, taký vráť

Hlavnou prioritou slovenskej vlády je chrániť postavenie slovenských občanov žijúcich a pracujúcich v Británii. Dlhodobo na ostrovoch žije zhruba 100-tisícová komunita Slovákov.

Vláda Theresy Mayovej už niekoľkokrát ubezpečovala, že situáciu občanov EÚ nezmení ani divoký brexit. Londýn ale od zostávajúcich členských krajín požaduje rovnaké garancie.

Český parlament tak napríklad minulý týždeň zrýchlene schválil zákon, ktorý pre možnosť bezdohodového brexitu zaručuje Britom žijúcim v Česku až do konca roku rovnaké práva ako doposiaľ.

Pellegrini k brexitu: Spravíme všetko pre to, aby Slováci žijúci v Británii neboli ohrození

Všetky návrhy zákonov, ktoré bude musieť Slovensko prijať v súvislosti s brexitom, vláda predostrie do 15. februára. 

Tento krok pripravuje aj kabinet Petra Pellegriniho. „S cieľom dosiahnutia reciprocity má vláda Slovenskej republiky záujem pripraviť prijatie všetkých potrebných legislatívnych zmien, aby postavenie britských občanov žijúcich v Slovenskej republike k 29. marcu 2019 zostalo  zachované aj v prípade vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody,“ píše sa v materiáli. Vláda tiež naznačuje posilnenie personálnych kapacít v hraničnej a cudzineckej polícii.

Rovnakým spôsobom chce vláda „britským Slovákom“ pomôcť zachovať stav ohľadom sociálneho a zdravotného zabezpečenia. Zodpovedné ministerstvá majú pripraviť zákony, ktoré Britom na Slovensku zabezpečia rovnaké sociálne dávky a zdravotnú starostlivosť ako doteraz. To isté sa potom očakáva od Mayovej vlády voči Slovákom pôsobiacim na ostrovoch.

Hospodárske dopady

Neriadený brexit by podľa rezortu financií v dlhodobom horizonte spomalil slovenskú ekonomiku o 0,7 až 1,4 percenta HDP. V prípade mäkšej formy britského vystúpenia by dopady mali byť zhruba polovičné. Odvoláva sa pritom na odhady Inštitútu pre finančnú politiku.

O niečo priaznivejšie predpovede v utorok (29. januára) predstavila aj Národná banka Slovenska. Tvrdý brexit podľa nej mohol spôsobiť pokles HDP kumulatívne o 0,7 až 1,1 percenta do roku 2023.

Ministerstvo financií predpokladá, že slovenská ekonomika najviac spomalí v prvých dvoch rokoch po tvrdom brexite a následne by sa strata mala postupne znižovať.

Slovenská vláda sa musí pripraviť na všetky scenáre brexitu, firmy sú zatiaľ vlažné

Rýchlosť a intenzita príprav na zmiernenie dôsledkov brexitu sa medzi členskými krajinami EÚ líši. Slovenská vláda verí v riadený odchod Veľkej Británie, no pripravuje sa aj na najhorší scenár. Prioritou je zaistenie práv Slovákov žijúcich v Británii. Najkritickejšou oblasťou je doprava.

„Hoci Slovensko je malá otvorená ekonomika s vyššou volatilitou HDP, ekonomická previazanosť s Veľkou Britániou je relatívne nízka v dôsledku vyššej vzájomnej fyzickej vzdialenosti krajín,“ stojí vo vládnom materiáli.

Vláda je tiež pripravená „monitorovať“ vývoj zamestnanosti a „v prípade potreby prijať adekvátne opatrenia“. Väčší úbytok pracovných miest – ktorý vládni predstavitelia očakávajú hlavne v automobilovom sektore – by sa podľa nej dal riešiť v rámci existujúcich 80-tisíc pracovných miest a návratom kvalifikovanej pracovnej sily z Británie v dôsledku brexitu.

Zahraničný obchod

Ekonomika podľa rezortu Petra Kažimíra stratí hlavne kvôli poklesu priamych exportov do Británie. Z krajín V4 by tvrdý brexit najsilnejšie zasiahol práve Slovensko. „Táto zraniteľnosť je dôsledkom relatívne vysokého podielu slovenského vývozu do Spojeného kráľovstva na HDP a extrémna otvorenosť slovenskej ekonomiky“.

Nepriamo sa ale na nej podpíšu aj straty u našich hlavných obchodných partnerov, ako napríklad Nemecko, či výpadok produkcie nitrianskej automobilky Jaguar Land Rover.

Do Británie smeruje šesť percent celkového slovenského exportu. Tvrdý brexit by sa najviac dotkol automobilovej produkcie, ktorá tvorí až 40 percent vývozu na britské ostrovy. Osobné autá by boli zaťažené „relatívne vysokými clami“ a „netarifnými prekážkami a z nich vyplývajúcimi nákladmi“. Vzájomný obchod by sa pri takomto scenári totiž začal riadiť pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Británia má novú aplikáciu pre registráciu občanov Únie po brexite

Britské ministerstvo vnútra zamestnalo pre tento program 1500 pracovníkov a 400 telefonických operátorov, ktorí budú pomáhať ľuďom pri podávaní žiadostí.

Vyššie clá ale pochopiteľne dopadnú na všetkých slovenských vývozcov na ostrovy. Zoznam komplikácií budú musieť ešte doplniť o oslabovanie libry a zhoršenie hospodárskych podmienok.

Zahraničný obchod je plne v kompetencii Európskej komisie, čo znamená, že Slovensko v tomto prípade nemôže konať na vlastnú päsť. Vláda sa chce na nové podmienky v obchode so Spojeným kráľovstvom pripravovať spolu s Komisiou a ostatnými členskými štátmi.

Slovenským firmám chce vláda pomôcť sprostredkovaním informácií o obchode s tovarom a službami, nových clách a daniach. Odporúča im, aby „flexibilne reagovali na vznikajúcu situáciu a aktívne preskúmali možnosti ako čeliť, resp. predísť prípadným negatívnym vplyvom tvrdého brexitu“.

Dopady na rozpočet

V Dohode o vystúpení sa Brusel s Londýnom dohodol aj na finančnom vyrovnaní. Britská vláda odhaduje, že po brexite do rozpočtu EÚ zaplatí asi 44 miliárd eur. Dnes nie je jasné, ako sa k svojim záväzkom postaví v prípadne neriadeného brexitu.

Výpadok britského príspevku by sa teoreticky mohol odzrkadliť na výške slovenského eurofondového balíku. Hoci vláda pripúšťa tlak čistých prispievateľov (štáty, ktoré do európskeho rozpočtu odvádzajú viac, ako čerpajú) na revíziu dlhodobého rozpočtu EÚ, eurofondy by ale podľa nej nebudú „bezprostredne ovplyvnené.“ Z politiky súdržnosti EÚ má Slovensko na roky 2014 až 2020 k dispozícii 15,3 miliardy eur.

Návrh "rozvodovej" dohody s Britániou v kocke

Európska únia zverejnila návrh 585 stranovej dohody s Veľkou Britániou o podmienkach jej vystúpenia. Obsahuje režim pre prechodné obdobie, ktoré umožní obom stranám pripraviť sa na obdobie po roku 2020.

Rozpočtovú dieru po brexite podľa vlády najpravdepodobnejšie dofinancujú členské štáty, čo by znamenalo „zvýšenú finančnú záťaž“ pre ich národné pokladnice. Zníženie celkového rozpočtu EÚ považuje za menej pravdepodobnú možnosť, nakoľko by si vyžadovala jednomyseľnú zhodu dvadsaťsedmičky na revízii Viacročného finančného rámca (rozpočet EÚ na roky 2014 až 2020).

Takáto alternatíva, pripúšťa vláda, by bola pre Slovensko „náročná na technický prepočet“ a vyžiadala by si znovuotvorenie Partnerskej dohody, ktorá rámcuje čerpanie eurofondov a Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Doprava

Ak by bol britský odchod úplne neriadený, spôsobilo by to veľké problémy pre všetky druhy dopravy. Znovuzavedenie hraničných kontrol by prinieslo výrazne zdržanie kamiónovej dopravy na hraniciach s Úniou. Ďalším dôsledkom je narušenie dodávateľských reťazcov, prípadne ohrozenie výroby.

Bez uzatvorenia dohody o vystúpení stratia slovenskí nákladní dopravcovia prístup na britský trh, čo by podľa vlády v praxi „vážne narušenie toku tovarov“. Únia by sa podľa materiálu nemala spoliehať len na medzinárodný systém licencií CEMT (Multilaterálny systém kvót Európskej konferencie ministrov dopravy), ktorý stanovuje pravidlá cezhraničnej nákladnej dopravy.

Dôsledky tvrdého brexitu pocíti aj Slovensko, vláda chystá opatrenia

Britský trh je dôležitý hlavne pre slovenské automobilky a výrobcov elektroniky. Vystúpenie Británie bez dohody s Úniou skomplikuje život aj slovenským autodopravcom.

„V záujme čo najmenšieho narušenia leteckej a cestnej dopravy pre prípad odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody bude potrebné pripraviť, prijať, koordinovať a vykonať všetky potrebné opatrenia, primárne na úrovni EÚ, resp. v úzkej koordinácii s Európskou komisiou a v prípade potreby tiež bilaterálne,“ píše sa v dokumente.

Európska komisia v decembri predstavila opatrenie, ktoré by v prípade bezdohodového odchodu Británie, aspoň dočasne umožnilo dopravcom preparovať tovar medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom bez povolenia.

„Nariadenie považujeme za primerané, pretože zabráni neprimeraným narušeniam konektivity a prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy v Európskej únii sa zaručia rovnaké podmienky hospodárskej súťaže,“ píšu autori vládneho materiálu.

]]>