Aby sme efektívne využili každé euro z Plánu obnovy a odolnosti, musíme sa zamerať na energetické úspory pri obnove budov. To zahŕňa nielen samotnú obnovu budovy, ale aj jej dlhodobo efektívnu prevádzku a odborný monitoring úspor energie, píše NAĎA HARTMANN.
V pripravovanom júnovom balíku právnych predpisov v oblasti energetiky a klímy, Európska komisia „navrhne rozšírenie systému obchodovania s emisiami na oblasť budov a cestnú dopravu,“ povedala európska komisárka pre energetiku Kadri Simson. Tento krok zvýši energetickú chudobu, vystríhajú kritici.
Štedrá alokácia na obnovu rodinných domov a lepšia dostupnosť dotácií. To sú hlavné prínosy súčasného návrhu Plánu obnovy a odolnosti v oblasti obnovy budov, zhodujú sa odborníci. Medzi negatíva radia investície do plynových kotlov a nedostatočné riešenie energetickej chudoby.
Rezort financií zverejnil detailnejší plán obnovy. Najviac peňazí pôjde na zelené opatrenia - do podpory obnoviteľných zdrojov, obnovy budov, rozvoja železníc a dekarbonizácie priemyslu. Odpadové a vodné hospodárstvo z plánu vypadli. Chýba aj zmienka o agropotravinárstve.
Európska komisia zverejnila stratégiu pre renovácie budov a iniciatívu „nový európsky Bauhaus“. Ich cieľom je zvýšiť energetickú účinnosť budov a znížiť emisie produkované sektorom.
Európsky parlament odhlasoval minulý týždeň cieľ zníženia emisií oxidu uhličitého o 60 percent do roku 2030. Schváliť ho však budú musieť aj členské štáty. S akou pozíciou pôjde do Bruselu Igor Matovič? Vláda by mala čo najskôr jasne komunikovať svoje zámery, aby sa jednotlivé sektory a trh vedeli pripraviť.
Primátori Bratislavy, Budapešti, Varšavy a Prahy napísali otvorený list predsedovi a členom Európskej rady. Tvrdia, že sú odhodlaní bojovať proti zmene klímy, podporovať ekologické oživenie, na čo ale požadujú cielené financovanie pre mestá.
Na tom, že obnova budov je základom pre dosiahnutie klimatických cieľov EÚ sa zhodne slovenská vláda, zástupcovia biznisu, mimovládneho sektora aj verejnosť. Európska komisia otvorila verejné konzultácie o podpore obnovy budov v celej Európe.
Cenovo dostupné energie a teplotný komfort v domácnostiach sú pre zdravie ľudí veľmi dôležité. Vlády a dodávatelia energií by mali poskytnúť pomoc pri platení účtov za energie ľudom s nízkymi príjmami a tým, ktorí majú zdravotné problémy, píše PETRA ČAKOVSKÁ.
Žiadna z koaličných strán sa vo svojom predvolebnom programe nevenovala priamo nekalým praktikám pri predaji elektriny, všetky však sľubujú zlepšenie fungovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a riešenie energetickej chudoby.
Slovensko sa snaží znížiť znečistenie ovzdušia aj prostredníctvom eurofondov. Domácnosti môžu využiť kotlíkové dotácie na výmenu starých kotlov za kotly na zemný plyn. Dotácie by mali smerovať do oblastí s najšpinavším vzduchom, energetickú chudobu zatiaľ neriešia.
Kým dekarbonizácia priemyslu bude bolestivá, v sektore budov stačí masívne uplatňovať riešenia, ktoré sa už používajú a ktoré znižujú náklady spotrebiteľom, píše RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť.
Ľudia s najnižšími príjmami paradoxne platia za energie najviac, hovorí PETRA ČAKOVSKÁ zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov. Nemajú totiž peniaze na zateplenie domov a zároveň sú najčastejšie vystavení klamlivým praktikám podomových predajcov. Tie štát podľa jej skúseností takmer nerieši.
Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby navrhuje napríklad zavedenie príspevku na energie alebo zákaz odpojenia počas vykurovacej sezóny. Podľa odborníčky však riešenie problému neposúva „ani o chlp dopredu“.
VOĽBY 2020 | Nová vláda by sa mala venovať znižovaniu emisií a energetickej spotreby vo vykurovaní. Slovenskí energetici sa zhodnú aj na potrebe naštartovať dekarbonizáciu plynárenstva.
VOĽBY 2020 | Ako sa vyvarovať minulých chýb pri podpore obnoviteľných zdrojov? Čo so 100 miliónmi ušetrenými ročne z dotácií na uhlie? Má budúcnosť výroba energie z odpadu? Politici koalície aj opozície diskutovali pred parlamentnými voľbami na podujatí EURACTIV.sk.
VOĽBY 2020 | Koaličné a opozičné strany sa zhodujú na rozvoji obnoviteľných zdrojov a dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Rozdeľuje ich názor na budúcnosť jadrovej energie a dotácií na výmenu kotlov. Proti energetickej chudobe chcú bojovať, väčšine však chýba konkrétna predstava.
VOĽBY 2020 | Minister hospodárstva za Smer-SD, ktorý do parlamentu kandiduje zo 6. miesta, chce prebrať kompetencie rezortu životného prostredia. Súhlasí s uhlíkovou neutralitou v roku 2050 aj so zavedením uhlíkového cla.
VOĽBY 2020 | V najbližších týždňoch očakáva PETER ŽIGA dôležité rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR aj prvú aukciu na nové obnoviteľné zdroje. Minister hospodárstva v rozsiahlom rozhovore žiada posilnenie kompetencií svojho rezortu o emisie a odpady.
VOĽBY 2020 | Hovoriť o dosiahnutí uhlíkovej neutrality v roku 2050 bez konkrétnych opatrení je populistické, tvrdí KAROL GALEK zo SaS, hoci sám si myslí, že Slovensko sa k nej dostane aj skôr.
Európske emisie netreba znížiť o 55, ale 65 percent do roku 2030, píše europoslanec MARTIN HOJSÍK. V návrhu Európskej komisie mu tiež chýbajú prísnejšie kritériá pre využívanie biomasy a malých vodných elektrární, ako aj ďalšie konkrétne opatrenia.
Wiezikovi chýba v novom klimatickom pláne EÚ väčší dôraz na ochranu prírody, Hajšel podčiarkuje boj proti energetickej chudobe, Štefanec konkurencieschopnosť a inovácie. Hojsík využil predstavenie dokumentu na kritiku slovenskej vlády.