Budúcnosť EÚ – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Tue, 19 Mar 2019 19:19:42 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Budúcnosť EÚ – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Dva roky, či dva mesiace? Lídri budú na summite rozhodovať o odklade brexitu https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/dva-roky-ci-dva-mesiace-lidri-budu-na-summite-rozhodovat-o-odklade-brexitu/ Tue, 19 Mar 2019 16:39:59 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120730 Jednotlivé členské krajiny už verejne predstavujú podmienky, za ktorých sú ochotné kývnuť na odklad brexitu. Podľa štátneho tajomníka rezortu zahraničia Františka Ružičku si Briti hlavne musia ujasniť, čo chcú odložením vystúpenia z EÚ dosiahnuť.

Členské krajiny postupne vyjadrujú svoje názory na možnosť odkladu vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ. O odložení brexitu budú hlavy štátov a predsedovia vlády diskutovať na tohtotýždňovom summite (21. a 22. marca) v Bruseli.

Britská vláda sa v utorok už pripravovala na to, že požiada Európsku úniu o odklad najmenej o niekoľko mesiacov – predseda Dolnej snemovne britského parlamentu totiž vylúčil, že premiérka Theresa Mayová môže požiadať zákonodarcov v Londýne o schválenie tej istej „rozvodovej“ dohody, ktorú už dvakrát odmietli.

Úrad premiérky na Downing Street 10 uviedol, že Mayová pošle list oficiálne žiadajúci odklad v utorok alebo v stredu a adresuje ho predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi. Úrad nespresnil, o aký dlhý odklad premiérka plánuje požiadať, dodala tlačová agentúra AP.

Pôvodný termín odchod Británie z EÚ je 29. marec.

Mayovej nepomohli ani ústupky Únie, Británia sa zrejme nevyhne odkladu brexitu

Ani na druhýkrát neprešla britským parlamentom rozvodová dohoda, o ktorej obidve strany rokovali dva roky. Ďalšie hlasovánie, tentokrát o odchode bez dohody, je naplánované na zajtra. 

Pokračovanie kyvadlovej diplomacie?

Oddialenie britského odchodu bolo hlavnou témou dnešného zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti. Slovensko na Rade zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička.

Ružička upozornil, že ide o situáciu, ktorá nie je jednoduchá pre nikoho, ani pre Brusel, ani pre Londýn. „Nikto takýto vývoj nečakal a ani nechcel. Pre nás stále zostáva brexit s dohodou ako preferovaná varianta, ak teda vylúčime variantu, že by sa Briti rozhodli zostať v EÚ,“ povedal slovenský diplomat.

Podľa jeho slov dianie okolo brexitu vyvoláva neistotu nielen medzi členskými krajinami, ale aj medzi občanmi, a preto aj Slovensko prijíma viacero opatrení a pripravuje sa na 29. marca na takzvaný „tvrdý brexit“.

Ružička hovorí, že EÚ si počká na výsledok debát v britskom parlamente, ktoré boli na programe v utorok poobede, a o ich výsledku budú koncom týždňa na summite EÚ diskutovať prezidenti a premiéri 27 členských krajín – bez britskej premiérky. „To bude hlavná téma. Aby sa lídri dvadsaťsedmičky dohodli ako reagovať na žiadosť o odklad termínu vystúpenia Británie z EÚ. Či to bude o dva týždne, o dva mesiace alebo hypoteticky, o čom teraz hovoria médiá, o dva roky,“ spresnil.

Vláda spísala hlavné opatrenia pre prípad tvrdého brexitu

Čerpanie eurofondov by v prípade výpadku britských príspevkov do rozpočtu EÚ podľa vlády nemalo byť ohrozené. Britom žujúcim na Slovensku chce garantovať tie isté práva ako doteraz. Rovnaký krok očakáva od Londýna voči slovenským občanom v Británii. 

Štátny tajomník priznal, že odklad brexitu skomplikuje eurovoľby aj diskusie o Viacročnom finančnom rámci, čo je sedemročný rozpočet EÚ po roku 2020. „Išlo by o zásadné predĺženie, ktoré by zasiahlo minimálne do polovice mandátu budúceho europarlamentu. Ten by naďalej fungoval aj s britskými poslancami,“ opísal situáciu Ružička.

Londýn si ale v takom prípade podľa neho musí ujasniť, čo chce v tomto čase robiť. Či chce len čakať a bude sa pokračovať v „kyvadlovej diplomacii“ ako doteraz alebo budú Briti realizovať aj vnútropolitické kroky, ktoré by viedli či už k potvrdeniu súčasného výsledku (riadený brexit) alebo k jeho zmene, kde zrejme iný spôsob ako druhé referendum v tejto chvíli nie je.

Členské štáty si už kladú podmienky

Akékoľvek posunutie termínu britského odchodu musí podľa neho byť „krátke.“ „Skúsenosť hovorí, že poskytnutie dlhého časového rámca znamená vyrobiť si problémy, ktoré jednoznačne vzniknú, keď sa bude blížiť nový konečný termín (brexitu),“ dodal podľa tlačovej agentúry DPA Conte.

Podľa poradcu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona nebude žiadosť o odklad brexitu slepo prijatá. „Odklad nie je istý ani automatický,“ povedal podľa tlačovej agentúry AFP nemenovaný poradca Macrona a zopakoval tak podmienku viacerých predstaviteľov Európskej únie, že britská premiérka Theresa Mayová musí jasne vysvetliť dôvody, prečo je odklad potrebný.

Macronov poradca uviedol, že Francúzsko posúdi žiadosť Británie o odklad podľa dvoch kritérií.

„Prvé hľadisko: existuje plán, stratégia, ktoré odklad oprávňujú?“ vysvetlil poradca. „Druhé hľadisko: musíme preskúmať vplyv odkladu na Európsku úniu,“ dodal.

Podľa ďalších slov Macronovho poradcu môže dlhšie zotrvávanie Británie v Únii znamenať, že ostrovná krajina bude súčasťou EÚ aj počas májových volieb do Európskeho parlamentu, bude musieť mať zastúpenie na stretnutiach či samitoch EÚ a bude sa musieť podieľať na rozhodnutiach o budúcnosti EÚ.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok uviedla, že chce „do poslednej hodiny“ bojovať za to, aby nedošlo k neriadenému odchodu Británie z EÚ, informovala agentúra AFP. „Budem bojovať za riadený brexit do poslednej hodiny 29. marca. Nezostáva nám veľa času, ale stále máme niekoľko dní,“ povedala Merkelová na konferencii v Berlíne

]]>
Viac peňazí a právomocí. Prečo sú eurovoľby dôležité pre slovenské regióny? https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/video/viac-penazi-a-pravomoci-preco-su-eurovolby-dolezite-pre-slovenske-regiony/ Tue, 19 Mar 2019 14:26:30 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=video&p=120712 Mladých volených politikov sme sa pýtali, prečo by sa obyvatelia z ich regiónov mali zúčastniť májových volieb do Európskeho parlamentu. Zaujímali sme sa tiež to, čo by Únia podľa nich v budúcnosti mala robiť pre ich kraj alebo mesto.

Na minulotýždňový 8. ročník európskeho samitu miest a regiónov Európsky výbor regiónov (CoR) do Bukurešti pozval aj 100 mladých miestnych a regionálnych politikov z celej EÚ. Volení zástupcovia počas dvoch dní diskutovali o tom, ako by mal vyzerať vzťah európskych regiónov a EÚ. Vymienali si tiež názory na to, ako zvýšiť angažovanosť mladých zástupcov v európskej politike. Summitu sa zúčastnilo aj niekoľko volených zastupiteľov zo Slovenska.

]]>
Europoslanci podporili reformu trvalého eurovalu, no chcú väčšiu transparentnosť https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europoslanci-podporili-reformu-trvaleho-eurovalu-no-chcu-vacsiu-transparentnost/ Tue, 19 Mar 2019 11:09:42 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120695 Europoslanci ale požadujú väčšiu demokratickú kontrolu zo strany europarlamentu v rozohodovaní o uvoľnení peňazí pre krajinu, ktorá sa dostane do finančných problémov.

Európsky parlament vo štvrtok (14. marca) schválil rezolúciu, ktorou podporuje reformu Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval).

Posilnenie trvalého eurovalu, kvôli ktorému v roku 2012 padla vláda Ivety Radičovej, navrhla Európska komisia v rámci balíčku reformných opatrení na posilnenie Hospodárskej a menovej únie v roku 2017.

Europoslanci podporujú rozšírenie funckií eurovalu aj jeho začlenenie do právneho rámca EÚ. Od reformovaného ESM ale očakávajú, že rozhodovanie o pôžičkách pre krajiny s finančnými problémami bude transparentnejšie a bude do neho zapojený aj Európsky parlament.

Za prijatú rezolúciu hlasovalo 407 poslancov, proti bolo 152 a 18 sa hlasovania zdržalo. Z 13 slovenských europoslancov ju podporili iba piati  – Monika Smolková (SMER – SD, S&D), Anna Záborská (Kresťanská únia, EPP), Pál Csáky (SMK, EPP), Eduard Kukan (EPP) a Vladimír Maňka (SMER-SD, S&D).

Vladimír Maňka bol zároveň jedným z dvoch spravodajcov k návrhu Európskej komisie.

Euroval sa osvedčil

Trvalý euroval vznikol v roku 2012 ako odpoveď na šíriacu sa dlhovú krízu v eurozóne. Štátom, ktoré stratili prístup na finančné trhy, ESM poskytoval výhodné pôžičky výmenou za prísľub uskutočňovania reforiem a fiškálnej konsolidácie. Od svojho vzniku piatim krajinám – Grécku, Portugalsku, Španielsku, Írsku a Cypru) – poskytol viac ako 250 miliárd eur.

Podľa europoslancov sa osvedčil a okrem predĺženia jeho aj posilnenie. Ako uviedol Vladimír Maňka počas rozpravy k návrhu, vďaka európskej spolupráci je dnes spoločná európska mena „odolnejšia voči kríze viac ako kedykoľvek predtým“ a teší sa zároveň aj historicky najväčšej podpore občanov EÚ.

Európsky menový fond: Názov je otázny, sídlo ostane v Luxemburgu, hovorí Maňka

Rozhodovanie o finančnej pomoci posilenenou kvalifikovanou väčšinou, ktoré je v návrhu, asi nebude pre Slovensko prijateľné, hovorí slovenský europoslanec VLADIMÍR MAŇKA, ktorý je jeden zo spravodajcov europarlamentu k návrhu na vytvorenie Európskeho menového fondu.

„Vďaka európskej spolupráci Írsko dosahuje najvyšší hospodársky rast v Európskej únii, Španielsko lámalo svoje historické rekordy v exporte, Portugalsko dosiahlo primárny prebytok. Gréci, ktorí museli podstúpiť najbolestivejšie reformy, dnes už tiež nepotrebujú záchranný program,“ uviedol v pléne Maňka.

Euroval by po reforme mal plniť rovnaké funkcie ako doteraz – zo zachovanej úverovej kapacity 500 miliárd eur bude krajinám v problémoch poskytovať návratnú finančnú podporu. Podľa europarlamentu by mali členské krajiny mať prístup aj k preventívnym pôžičkám ešte skôr ako začnú mať problémy získať peniaze na kapitálových trhoch.

Ďalej by po novom krajiny v ESM mali tiež poskytovať zabezpečovací mechanizmus (common backstop) pre Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií (jeden z pilierov bankovej únie). To je v preklade nová úverová linka, ktorá by mala pomáhať so záchranou krachujúcich bánk. Tento krok už schválili hlavy štátov a predsedovia vlád na decembrovom eurosummite.

Europoslanci v rezolúcii požadujú, aby bol mechanizmus funkčný čo najskôr. „A to do roku 2020 za predpokladu splnenia dohodnutých podmienok a v každom prípade do roku 2024,“ upresnil Maňka.

Premenuje sa euroval?

Europoslanci ale tiež navrhujú niekoľko zmien v návrhu Európskej komisie. Jedna z nich by sa mala týkať samotného názvu reformovanej inštitúcie. Komisia chce z ESM spraviť Európsky menový fond. Európska centrálna banka (ECB) ale už minulý rok tvrdila, že tento názov je zavádzajúci. Záchranný fond totiž nemá nijaké právomoci v menovej politike.

Aj európski zákonodarcovia to považujú za zmätočné a apelujú na Komisiu, aby návrh na zmenu názvu prehodnotila. Inštitúcia, ktorá sídla v Luxemburgu, by si podľa Parlamentu mala ponechať názov uznaný na kapitálovom trhu. „Tým chce jednoznačne ukázať, že menová politika eurozóny zostáva v právomoci ECB,“ vysvetľuje pre EURACTIV.sk Vladimír Maňka.

ECB sa pozdáva myšlienka vytvorenia Európskeho menového fondu. Jeho názov už tak nie

Podľa Európskej centrálnej banky je názov Európsky menový fond zavádzajúci. Jeho úlohy budú podľa frankfurtskej inštitúcie hlavne fiškálne a ekonomické.

Europoslanci zároveň odporúčajú Komisii, aby bol trvalý euroval otvorený účasti všetkých krajín EÚ, teda vrátane tých mimo eurozóny. Pôvodný návrh predpokladá, že bude prístupný len štátom platiacim eurom.

Do pozmeňovacích návrhov napokon zahrnuli aj požiadavku, aby nového šéfa volil Parlament na návrh Rady EÚ, teda členských štátov. Komisia chce v tomto procese pre europoslancov poradnú úlohu.

Bude ESM plnohodnotný orgán EÚ?

Europoslanci sa v rozprave venovali hlavne tomu, či súčasťou reformy ESM má byť aj jeho začlenenie do právneho rámca EÚ. Euroval má dnes podobu medzivládnej inštitúcie, ktorá je plne pod kontrolou jeho akcionárov – členských štátov eurozóny. Európska komisia ale vo svojom návrhu počíta s tým, že sa z ESM sa stane plnohodnotný orgán EÚ.

Tento krok podporili aj europoslanci. Podľa Maňku sa tým posilní efektívnosť a akcieschopnosť ESM.

„Toto začlenenie by sme mali chápať ako súčasť projektu dokončenia hospodárskej a menovej únie,“ hovoril v pláne slovenský europoslanec.

Podľa europoslankyne Danuty Marie Hübnerovej (EPP), ktorá vo veci poskytla stanovisko za výbor pre ústavné veci, ide o „kľučový bod návrhu“.

„My v Európskom parlamente sme opakovane volali po tom, aby skončili tieto medzivládne usporiadania ustanovené počas krízy a tento návrh na to ponúka dobrú príležitosť,“ dodala poľská europoslankyňa.

Desať členských krajín chce posilniť trvalý euroval, pridalo sa aj Slovensko

Skupina členských štátov EÚ sa prihovára za silnejšiu úlohu Európskeho stabilizačného mechanizmu pri hodnotení finančnej kondície krajín, ktoré budú žiadať o finančnú pomoc. Dnes je táto právomoc výhradne v rukách Európskej komisie.

Europoslancom sa nepáči, že všetky dôležité rozhodnutia v ESM, vrátane uvoľnenia peňazí pre krajinu v problémoch, prijímajú lídri štátov EÚ za zatvorenými dverami. Niektorí z nich preto požadujú transparentnejší rozhodovací proces, do ktorého bude silnejšie zapojený aj Európsky parlament.

„Pán Regling (šéf ESM) nás neustále o niečom poučoval, ale skoro nikdy neprišiel do Parlamentu, aby nám poskytol aj vysvetlenie. My sme tu teda mali veľmi dôležitú inštitúciu, ktorá nepodliehala žiadnej demokratickej kontrole,“ kritizoval súčasný spôsob fungovania ESM španielsky europoslanec Ernest Urtasun (Zelení).

Europoslanci však priznávajú, že táto otázka môže zbrzdiť dohodu na celkovej reforme ESM. Navrhujú preto aspoň dočasné riešenie, ktorým by malo byť memorandum o spolupráci medzi ESM a Parlamentom „Cieľom je zlepšiť medziinštitucionálny dialóg, posilniť transparentnosť a zodpovednosť ESM a špecifikovať práva Parlamentu a jeho poslancov, pokiaľ ide o otázky kladené v súvislosti s reformovaným EMS, pravidelné vypočutia, práva na vymenovanie a príslušné práva na kontrolu rozpočtu,“ približuje zámer Parlamentu Maňka.

Predstavy Komisie a členských štátov o Európskom menovom fonde sa líšia

Komisia navrhuje, aby sa Európsky menový fond pri vykonávaní svojich úloh povinne zodpovedal Európskemu parlamentu. Členským štátom eurozóny sa to nepáči.

]]>
Čínsky šéf diplomacie presviedča európskych predstaviteľov o férovosti Pekingu https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/cinsky-sef-diplomacie-presviedca-europskych-predstavitelov-o-ferovosti-pekingu/ Tue, 19 Mar 2019 09:43:46 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120689 Wang Yi je na európskom turné a chystá aprílový summit EÚ-Čína. Európski predstavitelia napriek prívetivej rétorike plánujú pre čínske firmy obmedzenia v prístupe k verejným zákazkám.

Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ sa v pondelok (18. marca) stretli v Bruseli so svojím čínskym rezortným partnerom Wang Yim, aby spoločne pripravili aprílový summit EÚ-Čína a zhodnotili vzájomné vzťahy. Bolo to po prvýkrát, čo sa stretnutia v Rade zúčastnil aj jeden z ministrov čínskej vlády.

Európska komisia minulý týždeň zverejnila politický dokument, ktorým nabáda členské štáty EÚ, aby prehodnotili rozmanitosť funkcií Číny ako ekonomického partnera, konkurenta a tiež „systémového rivala“. Komisia upozornila na obavy spojené s neférovými hospodárskymi praktikami a hrozbami, ktoré znamená budovanie 5G siete prostredníctvom čínskych firiem.

Peking na to reagoval tým, že vyzval Úniu, aby sa zamerala na „príležitosti“, ktoré rozvoj čínskeho hospodárstva Európe poskytuje, uviedla agentúra DPA.

Američania varujú Európu pred čínskou technológiou v 5G sieťach. Slovensku chýbajú dôkazy

Americkí predstavitelia varujú európskych partnerov pred nákupom telekomunikačných zariadení od čínskych spoločností Huawei a ZTE. Deje sa tak v súvislosti s plánovaným zavádzaním novej generácie mobilnej siete.

Vzťahy medzi Bruselom a Pekingom sú napäté aj s ohľadom na porušovanie ľudských práv v Číne. Únia upozorňuje na rozsiahle zatýkanie príslušníkov etnických menšín v čínskej oblasti Sin-ťiang.

EÚ má tiež obavy z útokov na svoju jednotu, ktorú čínska strana oslabuje prostredníctvom dvojstranných iniciatív, ako sú napríklad investície do projektu známeho ako Nová hodvábna cesta. Čína chce do tejto iniciatívy zapojiť 11 krajín z východnej časti Únie a päť balkánskych krajín.

Čína odsudzuje „neopodstatnené obvinenia“

Wang Yi v Bruseli uviedol, že Čína chce „spravodlivé, nestranné a nediskriminačné“ zaobchádzanie so svojimi spoločnosťami pôsobiacimi v Európe. Diplomatom EÚ odkázal, že Čína odsudzuje „neopodstatnené obvinenia“ na adresu čínskych firiem a pokusy obmedziť ich činnosť, za čím podľa neho stoja politické dôvody.

„Myslíme si, že takéto praktiky sú neprirodzené, nemorálne a nemajú žiadnu podporu u ostatných krajín“, povedal Wang Yi podľa DPA, avšak bez toho, aby špecifikoval konkrétne čínske firmy.

V súčasnosti je najväčším terčom kritickej kampane v EÚ aj v USA čínska spoločnosť Huawei, ktorá ponúka technologické riešenia pri budovaní siete 5G. Šéf čínskej diplomacie v tejto súvislosti vyjadril nádej, že európske krajiny „použijú svoj vlastný úsudok“ a v prípade potreby zabezpečia nezávislý výber spoločností.

Rakúšania vymysleli európsku Hodvábnu cestu, ale bez Slovenska

Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické porovnanie (WIIW) predstavil štúdiu biliónovej európskej Hodvábnej cesty. Projekt však obchádza Česko i Slovensko.

Lajčák: Wang Yi bol veľmi otvorený

Podľa slovenského ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí si Európska únia potrebuje zadefinovať svoj vzťah k Číne. Z pohľadu Európanov sú veci, kde EÚ s Čínou dobre spolupracuje a potrebuje ju, sú však aj otázky, kde sa názory oboch strán rozchádzajú, uviedol pre TASR Miroslav Lajčák.

Podľa jeho slov bolo pondelňajšie rokovanie s Wang Yim konštruktívne a rozsiahle, pričom čínsky hosť bol „veľmi otvorený a konkrétny“.

„Rozhovor bol krok vpred, pokiaľ ide o naše vzťahy, a vyjasnili sme si našu európsku filozofiu,“ opísal rokovania Lajčák.

Na otázku, či Wang Yi loboval za záujmy čínskych firiem na európskom trhu, keď rastie nedôvera napríklad voči technologickej spoločnosti Huawei, Lajčák potvrdil, že šéf čínskej diplomacie v prvom rade zdôraznil, že ide o firmu, ktorá je na sto percent v súkromných rukách.

„Vylúčil, že by existovali zadné vrátka, cez ktoré by čínska vláda mohla získavať dáta a údaje prostredníctvom tejto firmy,“ spresnil Lajčák. Dodal, že Wang Yi požiadal svojich partnerov, aby EÚ nemala „dvojaký štandard“ a pristupovala k tejto firme tak, ako pristupuje k ostatným zahraničným firmám.

Únia je čoraz ostrejšia

Napriek mimoriadne pozitívnej atmosfére, v ktorej sa stretnutie nieslo, je Európa voči Číne čoraz ostrejšia.

28-členný blok už posilnil svoje nástroje na ochranu obchodu, ktorý je odpoveďou na čínske dotácie. Vedúci predstavitelia EÚ okrem toho ešte tento týždeň vyzvú Komisiu, aby navrhla dodatočné opatrenia na riešenie nekalých praktík, píše portál Euractiv.com.

Paríž a Berlín navyše tlačia na ostatné krajiny Únie, aby podporili legislatívu, ktorá by mala obmedziť prístup čínskych spoločností na európsky trh s verejnými zákazkami. Ten predstavuje ročný obrat viac ako 2,4 trilióna eur.

Lídri krajín EÚ už čoskoro plánujú vyzvať svoje domáce rezorty a parlamenty na skoré dokončenie rozhovorov o novom nástroji medzinárodného obstarávania (International Procurement Instrument). Tento mechanizmus má zlepšiť prístup a pravidlá trhu s tretími krajinami.

Nemecká vláda chce zabrzdiť skupovanie technologických firiem Číňanmi

Čínske podniky sa zaujímajú hlavne o nemecké firmy so špeciálnym know-how, startupy v oblasti nových technológií a o firmy aktívne v oblasti citlivej infraštruktúry.

Wang v Bruseli pripomínal aj nedávno schválený zákon, ktorý má otvoriť čínsky trh zahraničným investorom.

Úradníci a diplomati EÚ sú však po rokoch nenaplnených sľubov a zlej implementácie voči čínskemu úsiliu skeptickí.

Naposledy boli európske firmy vylúčené z možnosti zapojiť sa do čínskych projektov pri stavbe vysokorýchlostnej železničnej siete. Francúzi aj Nemci preto hovoria o reciprocite. Takúto stratégiu však odmietajú severské krajiny na čele so Švédskom.

Rada EÚ pre zahraničné veci rokovala o vzťahoch s Čínou už po druhý raz. O tejto téme budú koncom týždňa (21. – 22. marca) rokovať aj hlavy vlád a štátov na summite v Bruseli.

]]>
Europarlament chce radikálnejšie znižovanie emisií, slovenskí europoslanci sú rozdelení https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europarlament-chce-radikalnejsie-znizovanie-emisii-slovenski-europoslanci-su-rozdeleni/ Mon, 18 Mar 2019 15:42:07 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120676 Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej žiada znížiť emisie medzi rokmi 1990 a 2030 o 55 percent. Do roku 2050 chce uhlíkovo neutrálnu ekonomiku.

Europoslanci prijali na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu vo štvrtok (14. marca) nezáväznú rezolúciu k dlhodobej klimatickej stratégii Európskej únie. Podporili návrh Európskej komisie na budovanie uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050 nazvaný „Čistá planéta pre všetkých“. Rovnaký cieľ žiadajú aj od národných lídrov. Práve tí budú mať posledné slovo ku klimatickej stratégii.

V uznesení volajú europoslanci aj po zvýšení emisného cieľa pre rok 2030. Žiadajú zníženie emisií skleníkových plynov o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Dnes je v platnosti cieľ 40 percent. Volanie po jeho sprísnení sa ozýva od zverejnenia správy Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny vlani v októbri.

Údaje Európskej komisie z minulého roku hovoria, že Únia za súčasných podmienok do roku 2030 zníži emisie oxidu uhličitého, metánu a iných skleníkových plynov o približne 45 percent.

Rozdelení slovenskí europoslanci

Za štvrtkovú rezolúciu hlasovalo 365 poslancov, proti bolo 116, zdržalo sa 40. Slovenskí členovia Európskeho parlamentu nezaujali jednotnú pozíciu.

Iba 4 z 13 hlasovali za. Ide o Vladimíra Maňku a Moniku Smolkovú zo Smeru-SD (obaja v skupine S&D), Pála Csákyho z SMK a Annu Záborskú z Kresťanskej únie (obaja v EPP). Hlasovali pritom rovnako ako väčšina ich frakcií.

Proti rezolúcii boli Richard Sulík z SaS a Branislav Škripek z OĽaNO (obaja v ECR) a tiež Eduard Kukan (EPP). Jana Žitňanská (Nova, ECR) sa zdržala. Konzervatvíci a reformisti (ECR) hlasovali väčšinou proti rezolúcii, takže Sulík a Škripek zostali svojej frakcii lojálni.

Monika Beňová zo Smeru-SD, Ivan Štefanec a Miroslav Mikolášik z KDH, József Nagy z Mostu-Híd a Boris Zala nehlasovali.

Iba dva vhodné scenáre

Na nedávnom zasadnutí ministrov pre energetiku bývalý luxemburský europoslanec a súčasný minister pre energetiku Claude Turmes varoval, že z ôsmich Komisiou navrhnutých scenárov pre zníženie emisií by k naplneniu parížskych cieľov viedli iba dva.

Európske vlády sa nedohodli, ako dosiahnuť nulové emisie, ktoré chce Macron

Členské štáty zaujali pozície k dlhodobej európskej stratégii pre znižovanie emisií. Päť krajín žiada scenár so 100-percentnou obnoviteľnou energiou, V4 vidí cestu v jadre.

Parlamentná rezolúcia taktiež potvrdila, že iba dva najambicióznejšie scenáre sú vhodné pre novú európsku legislatívu očakávanú v rokoch 2022-2024.

Ministri pre energetiku, životné prostredie a ekonomiku už o plánoch Komisie diskutovali s verejnosťou. Premiéri a hlavy štátov by sa mali vyjadriť na tohtotýždňovom zasadnutí Európskej rady a na summite v rumunskom Sibiu 9. mája.

Hádka medzi výbormi

Návrh klimatickej stratégie začiatkom tohto roka spustil hádku medzi výbormi Európskeho parlamentu pre životné prostredie a energetiku. Oba trvali na tom, že práve oni sú v najlepšej pozícii, aby vypracovali návrh rezolúcie celého Parlamentu.

Parlament sa napokon zhodol na predložení spoločnej rezolúcie, ktorá je kombináciou postojov rôznych skupín s výnimkou Európskej skupiny konzervatívcov a reformistov.

Eurokomisár pre energetiku Miguel Arias Caňete v Parlamente povedal, že nadchádzajúce klimatické plány Únie sa musia stať súčasťou kampane do májových volieb. Cieľom je zvýšiť tlak na národných lídrov pred rumunským summitom.

Klimatické protesty

Europoslanci v rezolúcii podporili školské štrajky a pochody za klímu, ktoré sa minulý týždeň konali vo viacerých európskych mestách vrátane Bratislavy.

Mladá klimatická aktivistka: Chceme len to, aby politici začali počúvať vedcov

„Nemáme čas čakať, kým naša generácia vyrastie a získa moc veci meniť,“ povedala v Bruseli švédska 16-ročná klimatická aktivistka Greta Thunbergová.

Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, ktorá sa postavila na čelo štrajkov nedávno vo svojom prejave v Bruseli volala po zvýšení emisného cieľa pre rok 2030 na 80 percent.

Thunbergovej úsilie tento týždeň ocenila Nobelova komisia, ktorá ju nominovala na Nobelovu cenu za mier. Klimatické demonštrácie sa od leta konajú v mestách naprieč celým svetom pravidelne v piatok. Tie minulotýždňové patrili medzi najväčšie klimatické protesty v histórii.

]]>
Roaming bez poplatkov v Spojenom kráľovstve po brexite nemusí platiť https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/roaming-bez-poplatkov-v-spojenom-kralovstve-po-brexite-nemusi-platit/ Mon, 18 Mar 2019 12:48:48 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120661 V prípade scenára brexitu bez dohody sa zrušenie roamingových poplatkov v rámci Únie už na Britániu nebude vzťahovať.

Pravidlá Európskej únie v oblasti elektronickej komunikácie sa po brexite na Britániu už nemusia vzťahovať, píše sa v oficiálnom dokumente, ktorý v marci minulého roka vydala Európska komisia.

Primárne a sekundárne právo EÚ v Británii podľa dokumentu prestane platiť od polnoci 30. marca, pokiaľ sa ratifikovanou dohodou o odchode nestanoví iný dátum.

Zrušenie roamingových poplatkov mení návyky pri využívaní mobilov v zahraničí

Pri cestách v Únii používanie mobilných telefónov podľa Eurobarometra obmedzuje stále až 60 percent Európanov.

„Ak Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ na základe dohody, začne plynúť 21-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého sa na Britániu bude vzťahovať celá legislatíva Európskej únie,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby (MDaV) SR Karolína Ducká a dodala, že tzv. roaming bude v platnosti aj počas prechodného obdobia.

„Dňom vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody sa na volania a služby medzi UK a EÚ nebude uplatňovať nariadenie o veľkoobchodom roamingu – na tieto služby sa teda nebudú vzťahovať cenové limity platné v rámci EÚ,“ povedala Ducká.

Cenú budú tvoriť aj Briti

Výška poplatkov za medzinárodné roamingové mobilné elektronické komunikačné služby je predmetom komerčných dohôd medzi mobilnými operátormi, doplnila Ducká.

„Pri ceste do Británie si preto bude treba dávať pozor na telefonovanie a najmä na dátové prenosy, ktoré budú drahšie ako v súčasnosti,“ povedal šéfredaktor odborného časopisu TOUCHIT Ondrej Macko a pripomenul, že konkrétne podmienky závisia aj od dohody medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

Do 29. marca 2019 sa na Britániu vzťahujú pravidlá EÚ pre roaming za domáce ceny, takzvaný „Roam like at home“, ktorý je podporený nariadením Európskeho parlamentu (EP) a rady (EÚ) č. 531/2012 a jeho dodatkami č. 2015/2120 a 2017/920, píše sa na oficiálnej stránke britskej vlády.

Toto nariadenie takisto určuje, aké maximálne poplatky si navzájom môžu mobilní operátori účtovať za poskytovanie roamingových služieb, a pokrýva širší Európsky hospodársky priestor (EEA), ktorý zahŕňa Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

Cenám cezhraničných hovorov v Únii europoslanci určili strop

Telefonovanie a SMS-ky do zahraničia v rámci Európskej únie zlacnejú, pripojenie na internet má byť rýchlejšie, sľubuje Európsky parlament.

Regulácia v rámci EÚ nastavuje ceny nielen na úrovni individuálnych zákazníkov, ale aj na veľkoobchodnej úrovni, vysvetlila hovorkyňa spoločnosti O2 Slovakia Tereza Molnár.

„Predpokladom zachovania súčasných cien je preto zachovanie aj veľkoobchodných cien, teda cien, ktoré platí O2 operátorom vo Veľkej Británii za využívania služieb v ich sieti našimi zákazníkmi,“ povedala.

V tejto chvíli podľa nej nie je jasné, ako sa k cenotvorbe postavia operátori vo Veľkej Británii.

„Každopádne O2 robí už teraz všetko pre to, aby zmena postavenia Veľkej Británie nemala vplyv na našich zákazníkov,“ dodala.

]]>
Europarlament žiada spoločné pravidlá pre zastavenie dezinformačných kampaní https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europarlament-ziada-spolocne-pravidla-pre-zastavenie-dezinformacnych-kampani/ Fri, 15 Mar 2019 09:51:31 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120608 Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali v stredu (14. marca) na zintenzívnenie boja proti nepriateľskej propagande a šíreniu nepravdivých správ v Európe. Za hlavný zdroj dezinformačných kampaní označili Rusko.

Uznesenie, za ktoré hlasovalo 489 poslancov, 148 bolo proti a 30 sa zdržalo hlasovania, ostro odsúdilo čoraz agresívnejšie pokusy Ruska, Číny, Iránu a Severnej Kórey oslabiť právne základy a zásady európskych demokracií a zvrchovanosť krajín Východného partnerstva.

Za hlasovali aj všetci prítomní slovenskí europoslanci a europoslankyňe.

Posilnenie pre East StratCom

Europoslanci vyzvali členské štáty Európskej únie, aby zvážili vytvorenie právneho rámca na celoeurópskej i medzinárodnej úrovni na riešenie hybridných hrozieb.
Parlament zároveň požaduje opatrenia na zvyšovanie povedomia o dezinformačných kampaniach Ruska, ktoré predstavujú hlavný zdroj dezinformácií v Európe.

Poslanci v tejto súvislosti vyzvali na posilnenie pracovnej skupiny East StratCom, zriadenej v roku 2015, ktorá by sa mala stať plnohodnotným útvarom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, zameraným na boj s ruskou nepriateľskou propagandou.

V súčasnosti pracuje v skupine 15 osôb a počas svojej takmer štvorročnej existencie upozornili na viac ako 5 tisíc hoaxov a virálnych dezinformácií. Podľa europoslancov sa má skupina rozšíriť tak, aby pokrývala viac tém aj jazykov.

Do tejto oblasti podľa EP zapadá aj regulácia spoločností pôsobiacich v oblasti sociálnych médií, služieb doručovania správ a webových vyhľadávačov.

Spoločnosti aktívne v tejto sfére by mali byť zodpovedné za rýchle odstraňovania systémových falošných správ, pričom zodpovedným orgánom by sa malo umožniť zisťovanie totožnosti autorov a sponzorov politického obsahu. Takzvaný Rapid Alert System by sa mal spustiť už na budúci týždeň.

Varovania pred eurovoľbami

Uznesenie europarlamentu dôrazne odsúdilo akékoľvek zasahovanie tretích strán do volieb a referend v krajinách EÚ. Poslanci vyzvali členské štáty na novelizáciu ich vnútroštátnych volebných predpisov tak, aby umožňovali efektívne a proaktívne pôsobenie voči hrozbám vyplývajúcim z dezinformačných kampaní, kybernetických útokov a zločinov a porušovania slobody volebného prejavu.

Rovnako by členské štáty mali podporovať krajiny pridružené k EÚ a štáty západného Balkánu v úsilí o zaistenie dôslednej ochrany ich volebných procesov pred nepriateľskými propagandistickými aktivitami.

Europoslanci: Rusko už nemožno považovať za strategického partnera Únie

Európsky parlament nabáda Úniu, aby bola pripravená rozšíriť sankcie na Rusko, a to najmä na ďalšie osoby. Za rezolúciu hlasovali aj všetci slovenskí europoslanci, okrem Moniky Beňovej, ktorá sa v pléne nevyjadrila.

Európsky parlament už o deň skôr – v utorok (12. marca) – schválil legislatívny návrh, ktorý zavádza finančné postihy pre európske politické strany a nadácie za zámerné zneužívanie osobných údajov vo svojich kampaniach pred európskymi voľbami.

Nariadenie, ktoré reaguje na odhalenia týkajúce sa britského referenda o brexite a na škandál spoločností Facebook a Cambridge Analytica, by malo pomôcť zabrániť zneužívaniu osobných údajov pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu.

Rovnako umožniť uloženie finančných sankcií celoeurópskym politickým stranám a nadáciám, ktoré by zámerne a nezákonne používali osobné údaje vo svojich európskych volebných kampaniach.

Úrad pre európske politické strany a nadácie bude mať právomoc ukladať sankcie, ktoré by mohli predstavovať percento ich ročného rozpočtu, ako aj ich vylúčenie z financovania EÚ.

Poslanci tiež vyzvali, aby boli mediálne kampane na sociálnych sieťach, prostredníctvom zasielania správ a vyhľadávačov legislatívne ošetrené. Zároveň však varovali pred hrozbou cenzúry a tvrdili, že kroky na zablokovanie účtov sociálnych médií musia byť transparentné, odôvodnené zákonom a vykonávané v spolupráci s občianskou spoločnosťou.

]]>
Dva čierne zoznamy, dva osudy https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/dva-cierne-zoznamy-dva-osudy/ Fri, 15 Mar 2019 09:42:55 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120604 Členské krajiny schvílili čierny zoznam daňových rajov, ale nie čierny zoznam krajín, cez ktoré sa perú špinavé peniaze a financuje terorizmus. Európsky parlament vidí ustupovanie lobingu.

Ministri financií v utorok schválili rozšírený zoznam tzv. „nespolupracujúcich daňových jurisdikcií“ tiež známych ako daňové raje. Väčšinou ide o malé karibské krajiny, ktoré sú známe svojimi offshorovými schémami.

K pôvodným 5 krajinám: Americká Samoa, Guam, Samoa, Trinidad a Tobago a Americké Panenské ostrovy, pribudlo 10 ďalších, okrem Spojených arabských emirátov, aj britské a holandské zámorské teritóriá.

Revidovaný zoznam EÚ teraz zahŕňa aj 10 týchto jurisdikcií: Aruba (holandské zámorské územie), Barbados, Belize, (britské zámorské územie) Bermudy, Dominika, Fidži, Marshallove ostrovy, Omán, Spojené arabské emiráty a Vanuatu.

Zoznam vznikol v roku 2017 po tom, čo sa na svetlo sveta dostali informácie o širokých schémach, ktoré korporácie a bohatí jednotlivci využívajú na vyhýbaniu sa platenia daní.

Davos o probléme daňových únikov: Svet potrebuje nové pravidlá, nie ďalšiu „talkshow“

Bez celosvetovej spolupráce je reforma globálneho daňového systému nemožná. Do čela za spravodlivé zdaňovanie sa musí postaviť Európska únia. 

Zaradenie na čierny zoznam znamená, že finančné transakcie s týmito krajinami budú v EÚ pod väčším dohľadom. Krajina sa dostane na tento zoznam ak má daňové pravidlá, ktoré umožňujú daňové úniky z iných krajín alebo ak nezdieľajú informácie. Tie, ktoré sa zaviažu, že  ku konrkétnemu dátumu urobia potrebné zmeny budú zo zoznamu odstránené, alebo sa na neho vôbec nedostali.

Niektoré krajiny EÚ mali problém so zaradením niektorých krajín problém, dokonca hrozilo, že sa v marci na Rade EÚ (ECOFIN) vôbec neschváli, keďže rozhodovanie v daňových otázkach sa deje jednomyseľne. Schválnie zoznamu bolo preto prijaté pozitívne.

Členské štáty zatiaľ len diskutujú o tom, či by kritériom zaradenia na zoznam malo byť aj zatajovanie konečného prijímateľa výhod. Dnes medzi kritériom nie je.

Stále je veľký počet krajín na „šedom zozname“, ktoré majú stále čas na zmeny. 62 krajín dostalo čas do konca minulého roka, 28 si záväzky splnilo a 34 je stále monitorovaných. Príkladom krajiny, ktorá bola monitorované od roku 2015 a medzičasom sa dostala zo všetkých zoznamov je Andorra.

Daňové raje a pranie špinavých peňazí

Čierny zoznam daňových rajov sa niekedy mýli s iným zoznamom, na ktorom sa EÚ zatiaľ dohodnúť nevie. Ide o zoznam krajín, ktoré sa svojimi pravidlami podieľajú na praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu v EÚ.

Ministri spravodlivosti a vnútra 8. marca jednomyseľne odmietli aktualizovaný zoznam takýchto krajín. Rozhodnutie prišlo po kritike Spojených štátov a silnom lobingu Saudskej Arábie za jej odstránenie z navrhovaného súpisu krajín.

V súčasnosti platný zoznam má 16 krajín. Európska komisia ho navrhovala doplniť na počet 23. Ministri tvrdili, že zoznam „nebol vypracovaný transparentným a odolným postupom, ktorým by sa dotknuté krajiny aktívne nabádali, aby prijali rozhodné kroky, a zároveň by sa dodržalo ich právo na vypočutie“.

Komisia teraz musí zoznam prepracovať.

Ktoré krajiny umožňujú pranie peňazí? Komisia sa nevie dohodnúť s členskými štátmi

Z tvorby čierneho zoznamu krajín, ktoré sa podieľajú na praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu sa v EÚ stala citlivá téma. Členským štátom, ktoré návrh Komisie odmietajú, chce komisárka Jourová pripomenúť ich silné vyhlásenia po teroristických útokoch a daňových škandáloch. 

Európsky parlament v reakcii na konanie členských krajín schválil vo štvrtok (14. marca) uznesenie, v ktorom vyjadril poľutovanie, že členské štáty EÚ potopili snahu Európskej komisie zaradiť na čierny zoznam EÚ v oblasti prania špinavých peňazí nové krajiny.

Išlo o Saudskú Arábiu, Líbyu Panamu a štyri teritóriá Spojených štátov – Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa, Portoriko a Guam.

Text upozorňuje, že krajiny, ktoré sa majú ocitnúť na čiernom zozname, vyvíjajú diplomatický a lobistický tlak (najmä zo strany Spojených štátov a Saudskej Arábie), aby k tomu nedošlo. Takýto tlak by však podľa poslancov nemal oslabiť schopnosť EÚ bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Parlament preto presadzuje, aby sa postup preverovania krajín a následného prijímania rozhodnutí uskutočňoval výlučne na základe dohodnutej metodiky.

Uznesenie sa tiež venuje Rusku, ktoré nebolo zaradené na čierny zoznam. Podľa europoslancov  majú ruské opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nedostatky.

Zaradenie nejakej krajiny či územia na čierny zoznam núti takzvané povinné subjekty, akými sú banky, kasína či realitné kancelárie, uplatňovať pravidlá zvýšenej ostražitosti a povinnej kontroly pri transakciách, ktorých súčasťou sú tieto krajiny. Mal by zabezpečiť, že finančný systém EÚ bude pripravený zabrániť riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prostredníctvom týchto krajín.

]]>
Tajani hovoril pozitívne o Mussolinim. Europoslanci sú pobúrení https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/tajani-hovoril-pozitivne-o-mussolinim-europoslanci-su-pobureni/ Thu, 14 Mar 2019 10:55:24 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120580 Predseda Európskeho parlamentu sa už v reakcii na kritiku prehlásil za antifašistu. Jeho vyjadrenia vraj boli prekrútené.

„Mussolini? Predtým, než zvyšku sveta vyhlásil vojnu a nasledoval Hitlera; predtým, než zaviedol rasové zákony; pred tragickou aférou (Giacoma) Matteottiho – pred týmto všetkým urobil zopár pozitívnych vecí na vybudovanie infraštruktúry v našej krajine. Z pohľadu uvedomenia si konkrétnych  faktov, nedá sa povedať, že nič nedokázal“, povedal Tajani na talianskej rádiostanici Radio 24.

Vodca talianskeho fašizmu Benito Mussolini vládol v krajine v rokoch 1922-43 a ako spojenec Adolfa Hitlera ju priviedol do druhej svetovej vojny. Matteotti bol opozičný poslanec a antifašista, ktorého v roku 1924 zavraždili fašistickí zločinci.

Antonio Tajani je zástupca Silvia Berlusconiho v jeho strane Forza Italia (Taliansko, vpred!), ktorá je členom strany Európskych ľudovcov (EPP).

Tajani v rádiu pokračoval aj ďalej: „Nie som fašista, nikdy som nebol fašista a nezdieľam toto politické myslenie. Ak však máme byť úprimní, postavil cesty, mosty, športové zariadenia, získal veľkú časť pozemkov v krajine (z močarísk). Ak si utvárate úsudok o dejinách, musíte byť objektívni, a potom nezdieľam šialené rasové zákony, vyhlásenie vojny bolo samovraždou.“

V relácii dodal aj toto: „Určite (Mussolini) nebol šampiónom demokracie. Niektoré veci sa urobili, treba vždy hovoriť pravdu. Nemožeme byť zaujatí v úsudku. Celkovo, nepovažujem jeho vládu za pozitívnu, len niektoré veci, ktoré sa urobili. Zlé veci boli veľmi vážne, Matteotti, rasové zákony, vojna. To sú neakceptovateľné veci.“

Jeho vyjadrenia vyvolali v Európskom parlamente búrku. Líder socialistov a demokratov (S&D) Udo Bullman ich nazval „neuveriteľné“. „Ako môže predseda Európskeho parlamentu neuznať povahu fašizmu? Potrebujeme vyjasnenie veľmi rýchlo“, napísal.

„Dve hodiny po tom, čo chválil Mussoliniho sa Tajani stretol so Salvinim a Melonim, talianskou krajnou pravicou“ – dodal Bullman – „Je toto budúcnosť EPP po Orbánovi?“

Tajani tiež zareagoval na Twitteri: „Hanba tým, ktorí prekrúcajú to čo som údajne povedal o fašizme. Vždy som bol presvedčený antifašista, a nikomu nedovolím aby naznačoval opak. Fašistická diktatúra, rasové zákony a smrť ktorú spôsobili sú najtemnejšou stranou v talianskej a európskej histórii.

Slovenský europoslanec Vladimír Maňka, ktorý je súčasťou širšieho vedenia EP ako kvestor hovorí, že Tajani vždy vystupoval tvrdo, zásadne a veľmi oduševnene proti fašizmu. „Preto sa mi slová, ktoré mal vysloviť v rozhovore pre talianske rádio, zdajú neuveriteľné. Budeme vyžadovať aby to vysvetlil. Verím, že to urobí čo najskôr aj v pléne Európskeho parlamentu.“

Problém s Tajanim má aj skupina Zelených v europarlamente a žiada odvolanie jeho vyjadrení alebo jeho odstúpenie.

Nejde o prvý prípad, kedy Tajaniho upodozrievajú z revizionizmu. Posledný incident sa udial len minulý mesiac.

Antonio Tajani musel vysvetľovať, že jeho zakončenie prejavu slovami „Nech žije talianska Istria, nech žije talianska Dalmácia!“ oboje bývalé talianske územia, ktoré dnes patria Slovinsku a Chorvátsku, neboli „v žiadnom prípade“ myslené ako teritoriálne nároky.

Prihováral sa tak vraj taliansky hovoriacemu obyvateľstvu a potomkom Talianov, ktorí žili na tých to územiach a boli prítomní na ceremónii v Basovizze blízko slovinskej hranice, ktorá si pripomínala talianske obete v druhej svetovej vojne.

Agentúra DPA pripomína, že expremiér Berlusconi vyvolal rozruch, keď počas slávnosti venovanej Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu v roku 2013 povedal, že okrem prijatých antisemitských rasových zákonov bol Mussolini vodcom, „ktorý v mnohých ďalších aspektoch robil dobre“.

]]>
Merkelovej digitálna politika: Výsmech z vlastného zlyhania https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/merkelovej-digitalna-politika-vysmech-z-vlastneho-zlyhania/ Thu, 14 Mar 2019 10:47:41 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=120573 Únii kvôli novej copyrightovej legislatíve hrozí dig-xit, alebo digitálny odchod európskej tvorby. Jej konečná podoba, o ktorej budú rozhodovať o dva týždne europoslanci, je fraškou, porovnateľnou s tvrdeniami o plochej zemi, píše SASHA LOBO.

Sascha Lobo je nemecký blogger, lektor a aktivista v oblasti internetovej a marketingovej komunikácie.

Európa sa z brexitu smeje a zároveň mu nadáva – a prečo by aj nie? Je rozčarovaná nad tým, že sa britská politika vzďaľuje od reality. A smeje sa, aby sa s tým vôbec vyrovnala. Samotná EÚ však nerobí nič preto, aby ju neohrozil aj ďalší exit, tentokrát dig-xit: odliv digitálnych výstupov svojej vlastnej tvorby. Obidva odchody majú spoločné to, že vládnuca generácia – egocentrická a neochotná pozrieť sa len o kúsok ďalej od svojho nosa – ničí šance a príležitosti tých, ktorí prídu v nasledujúcich rokoch.

Zaostríme na Nemecko, ktoré je hnacou silou digitálneho debaklu EÚ, štrukturálne veľmi podobnému brexitu. Angela Merkelová odchádza z kresla nemeckej kancelárky a zanecháva za sebou digitálnu infraštruktúru, ktorá je priestorom zrúcanín, a ešte si z nej aj uťahuje. Na februárovej konferencii v Berlíne vtipkovala, že v niektorých častiach Brandenburska by ľudia boli vďační aj za pripojenie k 2G sieti.

Budú internetové platformy kontrolovať všetko, čo zverejníme? Rozhodnú o tom europoslanci

Iniciatíva #SaveYourInternet zvoláva protesty, malé podniky sú zaskočené, asociácie autorov oslavujú. Podľa textu smernice si v krátkej dobe budú musieť komerčné weby zaobstarať licenciu s každým autorom, ktorého text, fotku, či video zverejnia.

Merkelová je kancelárkou od roku 2005 a prinajmenšom od roku 2007 rôzne vlády pod jej vedením znova a znova sľubovali digitálnu infraštruktúru, a potom sľuby porušovali. Napokon si v roku 2019 Merkelová robí žarty z vlastného zlyhania, za ktoré teraz niektorí pykajú. Aká drzosť.

Regulácia hlavných platforiem je absolútne nutná

Do Merkelovej anti-digitálneho dedičstva patrí súčasná reforma autorských práv v EÚ. Na začiatku je treba zdôrazniť, že reformu autorských práv potrebujeme. Autorské práva, ktoré fungujú lepšie v digitálnej sfére, potrebujeme najmä pre tvorcov obsahov a diel. A absolútne nutná je regulácia hlavných platforiem, bez ohľadu na ich radikálny záujem v zisku.

Koncepcie pre rozumnú reformu autorských práv skutočne existujú. Napriek častým tvrdeniam o opaku, mnoho múdrych a praktických návrhov, ktoré sa ocitli na stole zodpovedných, boli často ignorované. Namiesto nich je súčasné znenie legislatívy fraškou, ktorá je z hľadiska popierania reality porovnateľná s hnutím „plochej zeme“.

Zmätok v nových copyrightových pravidlách na internete? Čo by priniesli? (INFOGRAFIKA)

Aké by boli výhody a nevýhody novej celoeurópskej legislatívy o autorských právach? Ktoré otázky vzbudzujú najviac nevôle a čo bude nasledovať?

Chytľavým príkladom sú najväčší zástancovia samotnej reformy, tí, ktorým Angela Merkelová nastavila svoje uši spolu so sebe vlastným nezáujmom o strednodobé dôsledky digitálnej politiky.

Vedúci komunikácie Federácie nemeckých vydavateľov novín na Twitteri tvrdil, že „najväčším problémom je, že kreatívny obsah tlačových vydavateľov na internete ešte nie je chránený autorskými právami“. To je urážlivá dezinformácia: samozrejme, že je obsah predávaný vydavateľmi tlače na internete chránený. Ale práve vydavatelia sú zvyčajne tí, ktorí obsah využívajú, a nie tí, ktorí ho vytvárajú.

Toto tvrdenie má preto asi takú výpovednú hodnotu, ako keď sa povie, že „obsah od vydavateľov tlače nie je chránený zákonom o cestnej premávke“. Technicky to nie je úplne nepravdivé, ale je to obdobný argument, ktorý otrocky chápe a preberá pojmy, no ignoruje pri tom akýkoľvek kontext.

Na európsku reformu copyrightu upozorňujú aj slovenskí a českí YouTuberi

Známi vlogeri ako GoGo alebo Duklock zo Slovenska, či Kovy z Čiech, zaznamenali po zverejnení videí o reforme autorských práv záujem desiatok tisíc followerov. Osvetová kampaň je ale u nás podľa influencerov nedostatočná, niektorí nabádajú písať europoslancom, iní podpísať petíciu.

V jednom aspekte ale musíme byť Angele Merkelovej za jej prejav vďační. Neúmyselne odhalila propagandu, ktorú šíria niektorí členovia vládnucej konzervatívnej strany CDU o veľmi kontroverznom článku 13. Povedala totiž, že „filtre na nahrávanie sa teraz nazývajú aj Merkelovej filtre“ – zatiaľ čo jej kolega z CDU Axel Voss, zodpovedný spravodajca Európskeho parlamentu, opakovane iných upozorňoval na to, že „v texte (legislatívy, pozn. red.) vôbec nepíšeme o filtroch! Najprv si to, prosím prečítajte!“.

Samozrejme, pán Axel Voss, žiadne nahrávacie filtre tam nie sú, aspoň nie v texte. No kancelárka ich stále bráni a do pléna hádže ďalší lahodný, prémiový žart. Lingvisticky má Voss pravdu: slovné spojenie „nahrávací filter“ sa v texte nenachádza. Ale tento argument je ako prikázať niekomu, aby sa z Frankfurtu do New Yorku dostal do ôsmich hodín. Nie je potrebné spomenúť slovo „lietadlo“ na to, aby bolo jasné, že to bude jediná dostupná možnosť.

Prekrúcanie a zmätok v právach

Ten istý Axel Voss znova a znova dokazuje, že jeho chápanie internetu a autorských práv nie je dostatočné. Najnovšie na stretnutí výboru JURI tvrdil, že zoznamovacia platforma Tinder by nebola článkom 13 ovplyvnená, pretože by len niekedy zaznamenala chránenú (profilovú) fotografiu a prípadov by nebolo veľa.

Ako však upozorňuje europoslankyňa Julia Reda, každá – nielen profesionálne odfotografovaná fotografia – je chránená autorským právom. Nie je náhoda, že Voss mätie a prekrúca podstatu autorských a ďalších práv na ochranu.

Europoslankyňa J. Reda: Online filter na kontrolu copyrightu diela bude musieť mať takmer každý

Jedna z najaktívnejších europoslancov v boji za spravodlivé autorské práva na internete tvrdí, že nové znenie celoeurópskej smernice poškodí malé firmy. „Pýtajte sa vlády aj europoslancov, prečo zlý návrh podporujú. Vo voľbách ich ohodnotia najmä mladí voliči,“ hovorí JULIA REDA.

Práve to je skutočnou podstatou tejto reformy. Zaoberá sa totiž záujmami tých, ktorí držiteľov práv vykorisťujú – vlastne len niektorými vykorisťovateľmi – a vôbec nie tých, ktorí sú tvorcami alebo bežnou populáciou.

Súčasná reforma autorských práv je v skutočnosti obchodnou politikou a v konečnom dôsledku upevňuje pozície spoločností ako Google či Facebook. Pretože iba tieto veľké korporácie – ak vôbec nejaké – si budú môcť dovoliť právne riziko, ktoré im umožní zverejňovať obsah, ktorý na ich platformy nahrajú bežní používatelia. Tých, ktorí proti tomu protestujú, dokonca Európska komisia označuje za „nebezpečnú bandu“.

Áno, to sa naozaj stalo, aj keď bol text odvtedy zo stránok Komisie odstránený. Demokratický protest sa rovná nebezpečnej bande.

Žiadne vyváženie záujmov, žiadne posúdenie vplyvu, žiadne zváženie

Dig-xit, táto proti-digitálna agresia EÚ proti mladým, sa skrýva za ochranu kreatívnych ľudí. Klam je ale ľahko rozpoznateľný. Tam, kde sa záujmy tvorcov a spoločností, zaoberajúcich sa správou práv rozchádzajú – čo sa niekedy stáva – táto reforma vo veľkej miere smeruje k rozhodovaniu v prospech spoločností. Jedným z mnohých príkladov je tzv. Total Buy Out, čo je typ zmluvy, v ktorej vykorisťovatelia, ako napríklad niektorí vydavatelia, môžu prakticky zbaviť svojich práv tvorcov, teda tých, o ktorých sa tvrdí, že sa o nich legislatíva stará. Ak by sa EÚ skutočne starala o tvorcov, zakázala by alebo by výrazne obmedzila takýto totálny „výkup práv“ (ako sa pôvodne plánovalo). Obrovské prekvapenie: nestarala sa.

Teraz sa navyše zintenzívňujú hlasy, ktoré považujú najnovší návrh za ešte horší. Expertní právnici a profesori práva hovoria napríklad, že by takáto reforma „trvalo zmenila povahu internetu“. Tiež tvrdia, – a to môže byť najostrejšia paralela s brexitom – že „opäť prevláda dojem o tom, ako si mnohí poslanci Európskeho parlamentu ešte neuvedomujú, aké významné a závažné bude ich rozhodnutie“.

Reforma copyrightu: Vojna autorov, technologických gigantov a europarlamentu

ŠPECIÁL / Nová celoeurópska legislatíva o autorských právach zahŕňa mnohé elementy, ktoré môžu transformovať spôsoby využívania internetu a sociálnych sietí naprieč kontinentom. Pri jej tvorbe sa ale ukázalo, že šedých zón je veľmi veľa.

Rovnováha medzi záujmami, hodnotením vplyvu, ani úvahami o nových svetoch, ktoré sa formovali a o ktoré sa starajú mladí, v podstate neexistuje. Kancelárka Merkelová sa obkolesila mnohými chytrými a skúsenými ľuďmi: Nemeckou digitálnou radou (Digitalrat), takzvaným „digitálnym kabinetom“ (Digitalkabinett) a aj dvomi národnými ministrami, zodpovednými za digitálne záležitosti. Všetci títo ľudia vedia, o čom hovoria.

Merkelová však vo svojom prejave ukázala, do akej miery sa názormi týchto ľudí zaoberá. Ministerka pre digitálnu agendu Dorothee Bärová sedela počas prejavu v publiku a s jemným úsmevom a žmurknutím naznačila: „Máme trochu odlišné názory.“ Je pravdou, že aj toto je spôsob, ako vyjadriť presvedčenie, že sa niekto neopiera o fakty, ale je jednoducho aj lídrom vlády.

Názor vyšiel pôvodne v magazíne Der Spiegel.

]]>