Budúcnosť EÚ Archives

Krajiny V4 benefitujú z Nástroja EÚ pre budúce generácie (750 miliardový post-pandemický plán obnovy) a jeho jednotlivých programov. Nasledovná infografika ponúka prehľad národných alokácií aj niekoľko dát o tom, ako obyvatelia krajín V4 oceňujú úsilie a reakciu EÚ na pandémiu.

Príprava komplexných reformných dokumentov podľa požiadaviek Európskej komisie je je pre krajiny Vyšehradskej skupiny nemalou výzvou. Zápasia s podobnými problémami zapojenia odbornej verejnosti aj s transparentnosťou celého procesu. 

Rumunská vláda prijala minulý týždeň memorandum, ktoré má zablokovať uzatváranie zmlúv o verejnej infraštruktúre so spoločnosťami, ktoré pochádzajú z krajín bez dvojstrannej obchodnej dohody s EÚ.

Je označenie európskeho obstarávania vakcín ako "vakcinačné fiasko alebo vakcinačná kríza" opodstatnené? V čom spočívajú spory s výrobcami a ako ich chce Európska komisia riešiť? 

Bez vedecky podložených záväzných cieľov pre obehovosť a zníženie spotreby nedosiahneme uhlíkovú neutralitu, myslia si poslanci Výboru pre životné prostredie europarlamentu. S novými cieľmi by mala prísť Európska komisia už tento rok.

Európska únia odsúdila zatknutie ruského opozičného lídra Alexeja Navaľneho a násilné zákroky proti protestom, no zástupcovia členských krajín sa nedohodli na sprísnení sankcií voči Rusku.

Tomáš Kozák je dlhoročný diplomat a doteraz pôsobil ako stály predstaviteľ SR v PSC (Politicko-bezpečnostný výbor - zodpovedá za Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ) na Stálom zastúpení SR pri EÚ.

Krajiny Vyšehradskej skupiny by mali využiť túto krízu na štrukturálne zmeny a reformy trhu práce, vzdelávania a zdravotníctva. Mali by sa pozerať za horizont HDP a chopiť sa zelenej transformácie.

O jednej nabíjačke pre všetky elektronické zariadenia sa v EÚ hovorí takmer desať rokov. Napriek silnému tlaku výrobcov chce tentokrát eurokomisia iniciatívu pretlačiť v kontexte udržateľnosti a obehovej ekonomiky. Únia by mohla ročne znížiť množstvo elektroodpadu o 30 tisíc ton.

Po rozpade vlády Jüriho Ratasa, ktorý spôsobil korupčný škandál, preberá vedenie vlády Kaja Kallas a jej liberálna Reformná strana.

Pandémia koronavírusu naplno odhalila všetky slabiny krajín strednej Európy a postavila ich pod dosiaľ nepoznaný ekonomický spoločenský a sociálny tlak. Verejné politiky vo veľkej miere prešli do krízového režimu. Aké poučenia z prináša kríza Slovensku, Maďarsku, Poľsku a Českej republike?

„Mám dojem, že vo Vyšehradskej štvorke zohráva vedúcu úlohu Maďarsko. Poľsko kopíruje Maďarsko a Slovensko a Česká republika sa musia zariadiť tak, ako sa im vôbec ešte dá,“ hovorí v rozhovore pre EURACTIV Slovensko RENATA ALT, pôvodom zo Slovenska.

Blok má po štyroch rokoch v Bielom dome opäť priateľa, hovorí predsedníčka eurokomisie. Počkajme na konkrétne kroky Bidena, záujmy Washingtonu sa od tých bruselských môžu líšiť, dopĺňajú ju europoslanci.

Prvá epizóda roku 2021 je o sociálnych sieťach a digitálnych platformách a o tom, či majú byť prísnejšie regulované. Viaceré z nich totiž obmedzili - natrvalo alebo dočasne - komunikáciu amerického prezidenta a tým upozornili na svoj obrovský vplyv a moc.

Pandémia koronavírusu naplno odhalila všetky slabiny krajín strednej Európy a postavila ich pod dosiaľ nepoznaný ekonomický spoločenský a sociálny tlak. Verejné politiky vo veľkej miere prešli do krízového režimu. Aké poučenia z prináša kríza Slovensku, Maďarsku, Poľsku a Českej republike?

Nemecká CDU zvolila do svojho čela predsedu krajinskej vlády Severného Porýnia – Vestfálska Armina Lascheta. Stranu povedie do septembrových parlamentných volieb.

Návrat do čias pred pandémiou už nestačí, potrebujeme „nový normál“. Koronakríza preto nie je iba výzvou, ale aj príležitosťou, ktorú treba využiť, píše v komentári štátny tajomník rezortu diplomacie MARTIN KLUS (SaS).

Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie v novom roku ovplyvní budovanie post-Trumpovského transatlantizmu. Brusel zapracuje aj na nových partnerstvách s regiónmi, o ktoré rastie záujem najmä v súvislosti s klimatickými zmenami, vrátane Indie, Afriky a Arktídy.

O tom, aká agenda by mala dominovať tento rok v EÚ hovoria redaktorky a redaktori portálu EURACTIV.sk. Pokrývajú témy odpovede na pandémiu, právneho štátu, klimatickej politiky, digitalizácie, zahraničných vzťahov, bezpečnosti, obehovej ekonomiky, dopravy a poľnohospodárstva.

Slovenské delegácie patria v svojich politických rodinách medzi najaktívnejšie a najviac prepojené. Ukazujú to dáta mapujúce prácu na pozmeňovacích návrhoch. Najprepojenejším poslancom z 705 členného Európskeho parlamentu je Slovák Martin Hojsík.

V tomto roku by sa mala európska ekonomika zotavovať, na predkrízovú úroveň sa však ešte nevráti. Rýchlosť rastu bude závisieť aj od úspechu a rýchlosti vakcinácie.

Poslanci Európskeho parlamentu sa môžu tento týždeň prvýkrát oboznámiť s podrobnosťami  jednej zo zmlúv o dodávke vakcíny proti ochoreniu na COVID-19. Väčšia transparentnosť podľa nich posilní dôveru v očkovanie a  zabráni „vakcinačnému nacionalizmu“.

Internet už nie je len nástrojom komunikácie, či podnikania, ale aj priestorom, v ktorom sa tvorí realita. Európske inštitúcie sa v novom roku pokúsia ešte viac prepojiť európsky digitrh a predstaviť pravidlá, o ktorých sa vo svete zatiaľ len diskutuje.

Európska komisia podľa europoslanca Martina Hojsíka nemusí slovenskej vláde schváliť národný plán obnovy a odolnosti. Dôvodom má byť slabé zapojenie verejnosti do príprav a hodnotenia plánu a tiež obchádzanie legislatívy, podľa ktorej treba preskúmať ekologické dopady každého strategického dokumentu.