Daňová politika – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Mon, 27 May 2019 12:49:17 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Daňová politika – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Odkloniť cigarety na čierny trh bude ťažšie https://euractiv.sk/section/danova-politika/news/odklonit-cigarety-na-cierny-trh-bude-tazsie/ Thu, 23 May 2019 12:25:42 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122532 Spotrebitelia v EÚ by si mali za chvíľu všimnúť na krabičkách cigariet a tabaku na šúľanie nové kódy a bezpečnostné prvky. Úradom umožňujú vysledovať konkrétne balenia v celej dĺžke jeho dodávateľského reťazca.

Systém „lokalizácie a sledovania“ tabakových výrobkov (track and trace), ktorý sa pripravoval roky, má ešte viac sťažiť obchod s nelegálnym tabakom, pašovaným alebo falšovaným.

Príjmy z tohto druhu čierneho trhu predstavuje problém kvôli úniku daní, zdravotnému a bezpečnostnému riziko, keďže často slúžia na financovanie závažnejšej trestnej činnosti. Do nového systému sa museli registrovať všetci výrobcovia, distribútori aj koneční predajcovia.

Distribútori sa obávajú chystaného systému na sledovanie tabaku

Tvrdia, že ponesú neproporčné náklady a spomalí sa dodávateľský reťazec. Európska komisia hovorí, že o prevedení systému ešte nie je rozhodnuté.

„Bol to mimoriadne ambiciózny projekt vo veľmi obmedzenom čase, ktorý zadefinovali Európsky parlament a členské štáty, preto som veľmi rád, že systém začal fungovať“, komentoval eurokomisár pre zdravie a ochranu spotrebiteľa Vytenis Andriukaitis.

Sledovanie a autenticita

Nový systém stojí dvoch prvkoch. Po prvé je to tzv. unikátny identifikátor, ktorý v sebe nesie informáciu o mieste a dátume výroby a destinácie tovaru. Zaznamenáva všetky pohyby produktu až po úroveň prvého maloobchodu. Má podobu opticky snímateľného média, napríklad čiarového kódu. Čítať sa dá prenosnou čítačkou alebo smartfónom.

Úradom to umožní presne identifikovať, v ktorom momente bol produkt odklonený na čierny trh. Na Slovensku je za vytváranie a vydávanie týchto identifikátorov na sledovanie tabakových výrobkov zodpovedné DataCentrum.

Okrem identifikátora musia balenia obsahovať aj bezpečnostný prvok s piatimi druhmi autentifikácie, čo má brániť falšovaniu obalov cigariet. Môžu ho spĺňajú aj už existujúce kolky na obaloch cigariet a balení. Žiadne z týchto nových označení nesmie zakrývať zdravotné varovania.

Zásoby neoznačených výrobkov môžu byť dopredávané ešte rok, presnejšie do 20. mája 2020.

Systém track and trace zaviedla smernica o tabakových výrobkov z roku 2014. Reagovala tak na požiadavku Rámcového dohovoru o kontrole tabaku (FCTC), ktorý žiadal systém nezávislý od tabakového priemyslu. Istá dosledovateľnosť fungovala aj doteraz, bola ale naviazaná na samotných výrobcov.

]]>
Eurostat Slovensku oznámil historicky nízky deficit, ale aj výhrady ku kvalite dát https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/eurostat-slovensku-oznamil-historicky-nizky-deficit-ale-aj-vyhrady-ku-kvalite-dat/ Tue, 23 Apr 2019 15:28:13 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121650 Kým celkový verejný dlh a deficit krajín eurozóny podľa Európskeho štatistického úradu klesol, v dvoch najzadlženejších krajinách, v Grécku a Taliansku, pomer dlhu k HDP v roku 2018 narástol.

Deficit verejných financií a verejný dlh eurozóny aj celej Európskej únie (EÚ) sa v roku 2018 v relatívnom vyjadrení znížili. Informoval o tom v utorok európsky štatistický úrad Eurostat.

Slovensko pritom vykázalo historicky najnižší rozpočtový schodok. Verejná správa podľa správy Eurostatu ukončila rok s deficitom 0,7 percenta HDP. Doposiaľ najmenší rozdiel medzi príjmami a výdajmi Slovensko zaznamenalo v roku 2017 – 0,78 percenta.

Výhrady ku kvalite slovenský dát

Dobrou správou je aj zníženie verejného dlhu na 48,94 percenta. Dlh verejnej správy v pomere k HDP tak zostáva mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy.  Nižší dlh a deficit, ako sa očakávalo, podľa ministerstva financií Slovensko dosiahlo vďaka lepším daňovým a odvodovým príjmom.

Európsky štatistický úrad ale vyjadril výhrady ku kvalite údajov vykazovaných Slovenskom v súvislosti so zaznamenaním niektorých výdavkov vynaložených vládou, ktoré by mohli v roku 2018 zvýšiť deficit o 0,3 percenta HDP. Eurostat túto záležitosť prešetrí v spolupráci so slovenským Štatistickým úradom.

Slovensko vlani dosiahlo najnižší deficit v histórií (INFOGRAFIKA)

Schodok verejných financií klesol vo väčšine štátov eurozóny, aj celej EÚ. Prebytkový rozpočet zaznamenalo až desať členských štátov.

„Pri preverovaní jednotlivých zaznamenaných transakcií je potrebné dodatočne preveriť určité výdavky sektora verejnej správy v kontexte ich vplyvu na deficit sektora verejnej správy. Ide o výdavky v približnej hodnote 0,3 percenta HDP,“ cituje Eurostat agentúra SITA.

Rezort financií tvrdí, že dodatočné preverovanie výdavkov súvisí s novelou zákona o rozpočtových pravidlách. Na základe nej sa v od roku 2018 pozmenilo evidovanie príjmov štátnych rozpočtových organizácii.

„Za posledných desať rokov sa so situáciou potreby dodatočného preverenia zo strany Eurostatu stretlo viac ako desať krajín, medzi inými napríklad Luxembursko, Belgicko, Rakúsko, Francúzsko a ďalšie,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ministerstva Alexandra Gogová.

Problémy aj v Maďarsku

Eurostat zároveň vyjadril výhrady ku kvalite údajov z Maďarska v súvislosti s klasifikáciou Maďarského združenia pre skladovanie uhľovodíkov (MSZKSZ). Eurostat sa domnieva, že tieto údaje by mali byť zhrnuté do čísiel verejnej správy. To by viedlo k zvýšeniu vládneho dlhu v roku 2015 o 0,3 percenta HDP, v roku 2016 a v roku 2017 o 0,4 percenta HDP a v roku 2018 o odhadovaných 0,3 percenta HDP. Údaje o deficite by zostali prakticky nezmenené.

Eurostat mal opäť výhrady aj ku kvalite údajov v súvislosti s klasifikáciou nadácií, vytvorených Maďarskou národnou bankou. Eurostat sa domnieva, že tieto nadácie, vrátane ich dcérskych spoločností, by sa mali klasifikovať v rámci verejnej správy. To by viedlo k odhadovanému nárastu deficitu verejných financií v roku 2015 o 0,1 percenta HDP, v roku 2016 o 0,2 percenta HDP a v roku 2017 o 0,1 percenta HDP. Údaje o dlhu by zostali nezmenené.

Dlh a deficit v eurozóne klesá

Podľa Eurostatu v regióne, ktorý platí eurom, sa deficit verejných financií vlani znížil na 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z 1 percenta v roku 2017. V EÚ klesol na 0,6 percenta z 1 percenta HDP. Zároveň sa v eurozóne pomer verejného dlhu k HDP do konca minulého roka znížil na 85,1 percenta z 87,1 percenta  HDP na konci roka 2017 a v EÚ na 80 percent z 81,7 percenta HDP.

Spomedzi štátov EÚ zaznamenali v roku 2018 rozpočtový prebytok Luxembursko (2,4 percenta), Bulharsko a Malta (v oboch 2 percentá), Nemecko (1,7 percenta), Holandsko (1,5 percenta), Grécko (1,1 percenta), Česko a Švédsko (zhodne 0,9 percenta), Litva a Slovinsko (v oboch 0,7 percenta), Dánsko (0,5 percenta), Chorvátsko (0,2 percenta) a Rakúsko (0,1 percenta). Írsko malo vlani vyrovnaný rozpočet. Ostatné štáty vykázali deficit verejných financií, pričom dva členské štáty mali tieto deficity rovné alebo vyššie ako 3 percentá HDP, a to Rumunsko (-3 percentá) a Cyprus (-4,8 percenta).

Výhody členstva v eurozóne

Spoločnú európsku menu euro používame od 1. januára 2009. Od vstupu do eurozóny Slovensku výrazne klesol úrok, za ktorý si požičiava na medzinárodných finančných trhoch, a zvýšil sa kreditný rating.

Čo sa týka štátneho dlhu, na konci roka 2018 mali najnižší pomer vládneho dlhu k HDP v Estónsku (8,4 percenta), Luxembursku (21,4 percenta), Bulharsku (22,6 percenta), Českej republike (32,7 percenta ), Dánsku (34,1 percenta) a Litve (34,2 percenta).  Štrnásť členských štátov malo podiel vládneho dlhu vyšší ako 60 percent HDP, pričom najvyšší dlh vykázali Grécko (181,1 percenta), Taliansko (132,2 percent), Portugalsko (121,5 percenta), Cyprus (102,5 percenta), Belgicko (102 percenta), Francúzsko (98,4 percenta) a Španielsko (97,1 percenta).

V roku 2018 predstavovali vládne výdavky v eurozóne 46,8 percenta HDP a vládne príjmy 46,3 percenta HDP. V prípade EÚ boli výdavky na úrovni 45,6 percenta a príjmy 45 percent HDP. V oboch zónach sa pomer verejných výdavkov k HDP oproti roku 2017 znížil, zatiaľ čo pomer verejných príjmov sa zvýšil.

]]>
Komisia navrhuje, aby štáty stratili právo veta v environmentálnych daniach https://euractiv.sk/section/energetika/news/komisia-navrhuje-aby-staty-stratili-pravo-veta-v-environmentalnych-daniach/ Tue, 09 Apr 2019 17:31:18 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121377 Európska exekutíva si podľa Maroša Šefčoviča splnila svoje úlohy v rámci energetickej únie do „poslednej bodky“. Pre budúcnosť navrhuje investície do výroby batérií, reformu Euratomu a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v nových oblastiach.

Európska komisia predstavila v utorok (9. apríla) štvrtú správu o stave energetickej únie. Podľa slov podpredsedu Komisie Maroša Šefčoviča, ktorý je za túto agendu zodpovedný, európska exekutíva v plnej miere splnila svoju víziu stratégie energetickej únie, ktorá má zabezpečiť prístupnú, cenovo dostupnú, bezpečnú, konkurencieschopnú a udržateľnú energiu pre všetkých Európanov.

Ku štvrtej správe o energetickej únii EK predložila aj správu o vykonávaní strategického akčného plánu o batériách a oznámenie o účinnejšom a demokratickejšom rozhodovaní v politike EÚ v oblasti energetiky a klímy.

Jeho súčasťou je oznámenie, ktoré navrhuje zrušiť jednohlasnosť v rozhodovaní o environmentálnych daniach v Rade EÚ, kde sú zastúpené členské štáty. Hlasovalo by sa kvalifikovanou väčšinou, čo by krajinám znemožnilo vetovať či blokovať rozhodnutie Rady. To môže napríklad znamenať zavedenie európskej dane na letecké palivo, ktoré dnes v EÚ prakticky nie je zdanené.

„Do poslednej bodky“

Štvrtá správa o energetickej únii tvrdí, že EÚ je globálnym lídrom v boji proti zmene klímy a všetky jej politiky uplatňované za posledných päť rokov vo všetkých oblastiach mali za cieľ posunúť ju na „správnu cestu“ prechodu na čistú energiu.

Pri dodržaní podmienok, že treba využiť hospodárske príležitosti, ktoré dekarbonizácia ponúka, vytváraní rastu a pracovných miest a vyvíjať snahy o zdravšie prostredie pre spotrebiteľov.

Šefčovič v Komisii riešil hornú Nitru, Nord Stream 2 aj migračnú krízu. Čo presadzoval?

Slovenský eurokomisár sa s predsedom Smeru-SD nezhodol na modernizácii priemyslu, ani na utečeneckých kvótach. Na verejnosti s ním však nešiel do otvoreného názorového stretu.

Koncept energetickej únie zároveň podporuje aj prechod k čistej energii v európskom hospodárstve v kľúčových sektoroch v súlade so záväzkami EÚ vyplývajúcimi z Parížskej dohody. Podľa Šefčoviča ide o otázky, ktoré sa nedajú vyriešiť v rámci jednotlivých štátov.

Šefčovič pre TASR spresnil, že energetická únia ako jedna z desiatich priorít exekutívy EÚ pod vedením Jeana-Clauda Junckera je splnená „do poslednej bodky“ — aj napriek mnohým skeptickým názorom spred štyroch rokov — a možno hovoriť o úspešnej realizácii jednotnej, vzájomne prepojenej, bezpečnej a trvalo udržateľnej energetickej únie, ktorá bola v roku 2014 len víziou.

Rad na členských štátoch

„Ak sa na to pozrú odborníci, tak musia súhlasiť, že sme začali najväčšiu transformáciu energetiky a energetických sietí od druhej priemyselnej revolúcie,“ uviedol Šefčovič.

Odkaz je podľa neho jasný: energetická únia je z pohľadu práce Komisie hotová, lebo všetky legislatívne opatrenia, ktoré boli navrhnuté, sú aj prijaté. Aj vďaka 71 trialógom s vyjednávačmi z Európskeho parlamentu a Rady EÚ, za čo sa Šefčovič osobitne poďakoval komisárovi pre energetiku a zmeny klímy Miguelovi Ariasovi Caňetemu. Zároveň sa poďakoval aj ďalším komisárom, zo všetkých rezortov, ktorí „tímovou spoluprácou“ pomohli pri úspešnom dobudovaní energetickej únie.

Eurokomisár pre klímu: Štáty musia do prípravy plánov zapojiť verejnosť

Európa by mala načúvať mladým ľuďom v uliciach, hovorí pre EURACTIV.sk eurokomisár pre energetiku a klímu, MIGUEL ARIAS CAñETE. Svet podľa neho má ešte trochu času, aby stabilizoval klimatické zmeny, ale už si nemôže dovoliť váhať.

Upozornil, že teraz je lopta na dvore členských krajín, ktoré musia prijať svoje národné stratégie v oblasti energetiky, klímy a mobility, pričom na celoeurópskej úrovni sa bude realizovať hĺbková transformácia priemyslu a ekonomiky.

„Energia bude nielen čistejšia, ale konkurencia na trhu povedie aj k lacnejšej energii pre domácnosti. Investície do energetickej účinnosti by sa mali prejaviť v lepšom bývaní s menšou spotrebou energie a menšou záťažou pre životné prostredie,“ opísal niektoré z výhod zavádzania prvkov energetickej únie do praxe.

Gigafabrika na Slovensku?

Komisia zverejnila oznámenie o tom, ako rozšíriť výrobu elektrických batérií v EÚ. Šefčovič spresnil, že z toho plynie dôležitá úloha aj pre Slovensko, lebo sa musí prispôsobiť novým trendom, ktoré prináša elektromobilita a vyjadril nádej, že jedna z 30 „gigafabrík pre zelené batérie“ budúcnosti bude aj na Slovensku.

Eurokomisár Caňete upozornil, že EÚ má teraz najmodernejšiu legislatívu pre oblasť energetiky a klímy na svete. To potvrdil aj Šefčovič. „Sme v tomto štádiu úplne vpredu. Aj náš priemysel, ktorý sa prispôsobuje týmto podmienkam, je najlepšie pripravený na zmeny, ktoré budú musieť byť uskutočnené vo všetkých krajinách sveta, ak to myslíme vážne s bojom proti klimatickým zmenám,“ opísal situáciu.

Európski audítori: Šefčovičova batériová aliancia možno nedosiahne svoje ciele

Európska únia zaostáva za medzinárodnými konkurentmi, upozorňuje Európsky dvor audítorov. Slovenské automobilky vyzývajú vládu na väčšiu akcieschopnosť.

Podľa Šefčoviča tým, že EÚ začala ako prvá systematicky konať v tejto oblasti, tak udáva trend a pokiaľ ide čisté technológie a celkovo priemyselnú klimatickú politiku, zároveň s dôrazom na sociálnu férovosť, je globálnym lídrom a túto pozíciu si chce zachovať.

„Všetky opatrenia energetickej únie sa kombinujú, aby bola naša politika prispôsobená potrebám budúcnosti. Náš rámec v súčasnosti umožňuje presmerovanie investícií do technológií a riešení orientovaných na budúcnosť,“ dodal Šefčovič.

Euratom a envirodane

Ďalšie oznámenie, ktoré bolo v utorok uverejnené, vyzýva na posilnenie demokratickej zodpovednosti v rámci rozhodovacieho procesu na základe Zmluvy o Euratome.

Európska komisia podľa svojich slov zriadi skupinu expertov na vysokej úrovni na posúdenie súčasného stavu vykonávania Zmluvy o Euratome s cieľom zvážiť, ako by sa na základe súčasnej zmluvy mohla zlepšiť jej demokratická zodpovednosť. Šefčovič chce podľa svojich vyjadrení zvýšiť úlohu Európskeho parlamentu a národných zákonodarných zborov v rozhodovaní v rámci Euratomu.

Maroš Šefčovič: Národné reflexy v energetike sú strašne silné

Pre hornú Nitru musíme vybrať projekty, ktoré sa dajú realizovať rýchlo, hovorí podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu MAROŠ ŠEFČOVIČ. Transformácia uhoľných regiónov podľa neho nesmie mať porazených.

Komisia v oznámení tiež žiada Európsky parlament a Radu, aby zvážili, ako by zdaňovanie energie mohlo prispieť k lepšiemu plneniu cieľov politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy, a ako by prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v procese prijímania rozhodnutí medzi členskými štátmi mohol pomôcť naštartovať pokrok v tejto oblasti. Jednohlasnosť podľa Komisie „často nemôže byť dosiahnutá alebo vedie k suboptimálnym rozhodnutiam“. Podľa portálu EURACTIV.com napríklad letecké palivo nepodlieha žiadnemu zdaneniu, pričom sa objavili úvahy o jeho zavedení.

Zrušenie jednohlasnosti musia schváliť členské štáty – jednohlasne.

]]>
Štáty Únie sa na digitálnej dani nedohodli, krajiny V4 plánujú konať na vlastnú päsť https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/staty-unie-sa-na-digitalnej-dani-nedohodli-krajiny-v4-planuju-konat-na-vlastnu-past/ Thu, 04 Apr 2019 16:10:58 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121253 Po tom, čo stroskotal plán EÚ zdaniť digitálnych gigantov ako Google či Facebook, Komisia navrhuje, aby Rada EÚ o daniach hlasovala kvalifikovanou väčšinou. Krajiny V4 to odmietajú a avizujú prípravy svojich národných digitálnych daní. 

Ministri financií krajín Vyšehradskej štvorky sa na minuloročnom Tatra Summite na Štrbskom plese dohodli na podpore európskeho plánu zdaniť digitálnu ekonomiku do konca roku 2018. Financmajstri v deklarácii označili digitalizáciu za jednu „z najvýraznejších zmien v ekonomike od priemyselnej revolúcie. Zdôraznili tiež, že dnešné pravidlá zdaňovania digitálnej ekonomiky dostatočne nezachycujú výhodné postavenie, ktoré jej rozvoj ponúkol technologickým gigantom. Všetci štyria ministri preto podporili „bez toho, aby bol dotknutý záverečný text smernice, prijatie dane z digitálnych služieb“.

Deklarácia odkazovala na návrh Komisie o dani z digitálnych služieb (DST), ktorú európska exekutíva predstavila v marci minulého roku. Dve smernice boli výsledkom niekoľko mesiacov trvajúcich debát a nezhôd medzi členskými štátmi. Jej cieľom je zvýšiť daň z digitálnych služieb, ktoré sú v súčasnosti podľa Komisie zdanené nedostatočne. Technologickí giganti ako Google, Facebook, Apple a ďalšie spoločnosti s ročným obratom nad 750 miliónov eur a zdaniteľnými príjmami nad 50 miliónov eur v rámci EÚ by podľa navrhovaných pravidiel mali platiť trojpercentnú daň z príjmov v každej krajine, kde tieto príjmy vytvárajú. Európska legislatíva dnes spoločnostiam umožňuje platiť dane v krajinách, kde majú trvalé sídlo, teda spravidla v krajinách s nízkymi alebo nulovými firemnými daňami.

Hoci sa väčšina krajín Únie zhoduje na tom, že sú daňové predpisy EÚ zastarané, nedokázali sa stále dohodnúť na ich zmene. Malé krajiny s nízkym daňovým zaťažením aj po dlhých mesiacoch diskusií o DST reformu stále odmietajú. Rovnaký osud postihol aj kompromisný návrh Francúzska a Nemecka, ktorý zdanenie cieli iba na príjmy z online reklamy (Daň z digitálnej reklamy, DAT).

Pre prijatie rozhodnutia v daňovej oblasti je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín EÚ.

Únia je na štarte ďalšieho behu na dlhú trať: Komisia predstavila „digitálnu daň“

Súčasťou návrhu Európskej komisie je aj dočasná daň z príjmov z digitálnych aktivít, ktorá by každoročne mohla zvýšiť príjmy rozpočtov členských krajín o 5 miliárd eur. Komisia uisťuje, že jej plán nie je namierený proti konkrétnej spoločnosti alebo krajine. 

 Pellegrini: Je to predsa jednoduché

 Z krajín V4 bola digitálna daň najhorúcejšou témou v Českej republike. Efektívne zdanenie je jednou z priorít súčasnej vlády, a digitálna daň bola v Česku na stole dlhú dobu. Praha tiež podporila návrh Komisie v Rade EÚ. „Česká republika presadzovala spoločný prístup k DST, čo však Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) zamietla. Za najlepšiu možnosť dnes považujeme dlhodobé riešenie na úrovni krajín OECD,“ hovorí stanovisko českého ministerstva financií.

Vladimír Štípek zo Zväzu priemyslu a dopravy tvrdí, že aj keď vláda návrh Komisie od začiatku podporovala, Zväz z neho nadšený nebol. „Pôvodný návrh nebol dobre pripravený, a preto sme ho odmietali. Jedna z klauzúl by viedla k dvojitému zdaneniu európskych spoločností,“ hovorí Štípek. Zväz podľa neho uprednostňuje riešenie na úrovni OECD.

Zdanenie digitálnej ekonomiky na európskej úrovni od začiatku podporovalo aj Slovensko. Bratislava bola zástancom dočasného riešenia, pokiaľ sa nepodarí prijať „ komplexné, ideálne, globálne riešenie,“ uviedlo pre portál EURACTIV.sk ministerstvo financií. „Slovensko podporovalo prijatie DST a v záujme dosiahnutia harmonizovaného kompromisu aj prijatie DAT,“ dodáva hovorkyňa rezortu Alexandra Gogová.

Digitálna daň bude hotová ešte tento rok

Smernica, ktorá má zaistiť, aby veľké internetové firmy ako Google a Facebook v EÚ platili spravodlivé dane, bude platná, pokým nevznikne celosvetová dohoda na zdaňovaní digitálnej ekonomiky.

Líder opozičnej SaS Richard Sulík v zavedení digitálnej dane, naopak, vidí „mnohé riziká“. Sulík hovorí, že jej zavedenie si vyžaduje harmonizácovanie jej základu v EÚ, čo podľa neho vydláždi cestu prijatiu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB). „Keďže v tom vidím salámovú metódu, ktorej konečným cieľom je harmonizácia daňových systémov v Európe, som proti tomuto návrhu,“ dodáva Sulík.

Digitálna daň sa dostala aj na program varšavskej schôdzky medzi poľským a slovenským premiérom v apríli 2018. Poľský premiér Mateusz Morawiecki zdôraznil snahu zaviesť digitálnu daň spoločne s ostatnými členskými krajinami Únie. Obidvaja premiéri hovorili, že v ich krajinách pôsobí viacero firiem, ktoré u nich vytvárajú príjmy, no dane platia v členských krajinách s nízkym daňovým zaťažením.

„Podnikanie sa odohráva v digitálnom priestore, zväčša bez použitia fyzických peňazí, preto je jednoduché kontrolovať odkiaľ a od koho príjmy pochádzajú,“ vysvetlil slovenský premiér Pellegrini. Dodal, že „je veľmi ľahké“ digitálnych gigantov donútiť, aby z tržieb a ziskov generovaných v krajine platili aj príslušné dane.

Morawiecki zdôraznil, že to bolo práve Poľsko spolu s Nemecko a Francúzskom, ktoré v Rade tlačilo na prijatie spoločnej digitálnej dane. Vo všeobecnosti ale digitálna daň nikdy nebola vo verejnom priestore témou číslo jeden a zostala skôr doménou expertov.

Členské štáty sa nevedia dohodnúť na digitálnej dani. Rakúsko ju chce do konca roku

Ministri financií EÚ hľadajú kompromisné riešenie zdaňovania veľkých digitálnych firiem ako Facebook či Amazon. Slovensko je „otvorené diskusii“ o dočasnej trojpercentnej dani z príjmov internetových gigantov.

Zástupca riaditeľa daňového odboru poľského ministerstva financií Filip Majdowski potvrdzuje, že Poľsko je súčasťou rozhovorov o zavedení digitálnej dani tak na európskej úrovni, ako aj v rámci OECD. Majdowski ale tiež pripomína, že s DST súvisí viacero problémov, ktorým sa treba vyhnúť. Medzi najvýznamnejšie patrí dvojité zdanenie a medzery v zákone, ktoré by spoločnostiam umožnili presúvať peniaze medzi divíziami s cieľom vyhnúť sa zdaneniu.

Podľa expertky Európskej technologickej asociácie (European Tech Alliance), ktorá združuje európske digitálne spoločnosti, Magdaleny Piechovej, musí byť nové fiškálne zaťaženie založené na princípe férového zdaňovania. V tomto ohľade by príjmy, ktoré už sú zdanené  firemnými daňami nemali byť zdanené druhýkrát. „Aby sme zaistili férovú konkurenciu digitálnym spoločnostiam, nová daň by mala byť aplikovaná iba v prípade, kedy daná spoločnosť neplatí korporátnu daň v každej krajine, v ktorej operuje,“  varovala Piechová.

Oproti ostatným trom krajinám V4 je situácia v Maďarsku trochu odlišná. Hoci sa na jeseň maďarský financmajster Mihály Varga podpísal pod spoločnú deklaráciu krajín V4, ktorá schvaľovala návrh Komisie, na domácej scéne prezentoval trochu odlišný pohľad na vec. Varga verí, že veľké digitálne spoločnosti môžu byť efektívne zdanené iba na základe celosvetovej iniciatívy. Pokým takáto iniciatíva nevznikne, musí Maďarsko, ako tvrdí, zaviesť dočasné opatrenia. Podľa ministerstva financií by diskusia mala prebiehať na úrovni OECD, pričom by ju mal rozprúdiť práve návrh Komisie.

V krajinách Vyšehradu znie volanie po národných legislatívach

 Nakoľko ani jeden z návrhov európskej digitálnej dane nezískal v Rade podporu všetkých členských štátov, niektoré z nich začali s prípravou vlastných pánov ako zdaniť veľké internetové firmy. Rovnaký krok teraz zvažujú aj krajiny V4.

Slovensko patrí medzi vôbec prvé krajiny európskej dvadsaťosmičky,   ktoré začali so zdaňovaním digitálnej ekonomiky. Už v roku 2017 vláda presadila novú legislatívu s cieľom zlepšiť výber daní od digitálnych platforiem, ktoré sprostredkúvajú služby v doprave či bývaní. Nový zákon spoločnostiam ako Uber, AirBnB či Booking.com, uložil povinnosť zriadiť takzvané stále prevádzkarne na základe ktorých zdaňujú svoje príjmy priamo na Slovensku.  Cieľom Novely je zrovnoprávnenie podmienok pre jednotlivých poskytovateľov služieb bez ohľadu na to, či sú ich služby sprostredkovávané fyzicky alebo digitálne.

Po zavedení dane slovenské ministerstvo financií oznámilo rozhodnutie zamerať sa aj na veľké digitálne spoločnosti. Neskôr sa však prioritou stalo spoločné európske riešenie a tak rezort zatiaľ nepredstavil žiadne konkrétne legislatívne kroky. Po tom, čo rokovania o digitálnej dani v Rade EÚ stroskotali, analyzuje „možnosti nastavenia tejto dane s efektom jej prípadného zavedenia do praxe v budúcnosti,“ upresňuje pre EURACTIV ministerstvo.

Francúzi nechcú čakať na Úniu, zavádzajú vlastnú digitálnu daň

Francúzsko predstaví zákon o digitálnej dani namierenej na príjmy z online reklamy nadnárodných technologických gigantov ako Google a Facebook. Nová daň by do štátnej kasy mala priniesť pol miliardy eur. 

Tejto témy sa nedávno ujal aj šéf Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko, ktorý začiatkom marca navrhol zrušenie koncesionárskych poplatkov za využívanie služieb Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Dieru v rozpočte, ktorú zrušenie koncesionárskych poplatkov prinesie, Danko navrhol kompenzovať národnou digitálnou daňou.

Europoslanec Ivan Štefanec (KDH, EPP) ale so zavádzaním nových daní nesúhlasí. Vie si však predstaviť nový mechanizmus, ktorý by nahradil navrhované zdanenie digitálnych spoločností. „Riešenie však musí byť rozpočtovo neutrálne a nesmie vytvárať novú byrokraciu,“ dodal Štefanec.

Vytvorenie vlastnej verzie digitálnej dane po kolapse návrhu Komisie už avizovala aj Česká republika. „Intenzívne analyzujeme možné cesty a zvažujeme zavedenie digitálnej dane na národnej úrovni. Ďalšie kroky budú závisieť na dohode v koalícii,“ hovorí stanovisko ministerstva. Konkrétne návrhy však zatiaľ na stole nie sú.

Za zavedenie digitálnej dane sa paradoxne vyslovuje spoločnosť Seznam.cz, ktorej na trhu konkuruje Google.

„Myslíme si, že nie je udržateľné, aby spoločnosti v rovnakom sektore platili rozdielne dane. Seznam.cz zaplatil v roku 2017 24 miliónov eur na dani z pridanej hodnoty. Nadnárodné korporácie pritom platia dane vo výške niekoľkých stoviek tisíc eur,“ povedala Věra Průchová zo Seznam.cz. „Je neakceptovateľné, aby daňové zvýhodnenia a nerovnosť naďalej deformovali trh a znevýhodňovali európske spoločnosti,“ dodala.

S Průchovou súhlasí aj podpredseda opozičnej Pirátskej strany Mikuláš Peksa. „Pokiaľ chceme ďalej rozvíjať našu ekonomiku, v prvom rade potrebujeme férové podmienky pre naše spoločnosti aj nadnárodných technologických gigantov,“ povedal. Zdanenie spoločností so silnou pozíciou na trhu považuje za logické. Na druhej strane, je ale nutné ochraňovať malé a stredné podniky, ktoré sú hybnou silou inovácií. Rovnaký názor má aj Zväz priemyslu a dopravy. „Z diskusií a posledných návrhov vyplýva, že minimálny obrat (od ktorého bude daň platiť, pozn. red.) bude dostatočne vysoký, takže české spoločnosti nezasiahne,“ povedal Štípek.

V Maďarsku vláda v roku 2014 zaviedla daň z reklamy, ktorú odvtedy novelizovala. Daň cieli na reklamy v maďarskom jazyku a reklamy na maďarských webových stránkach. To zvýhodňuje spoločnosti ako Google a Facebook, keďže sa ich táto daň netýka. Mercédecz Gyukeriová, maďarská ekonomická novinárka tvrdí, že riešením nie je rozšírenie vládnych opatrení, ale zrušenie dane z reklamy ako takej, nakoľko nemá valný vplyv na štátny rozpočet.

Podľa súčasnej schémy platia všetky spoločnosti zhodnú deväťpercentnú daň. „Počas niekoľkých posledných rokov sa Maďarsko vďaka nízkym sadzbám a spôsobu výpočtu daní zmenilo na daňový raj. Nie je prekvapením, že škandál LuxLeaks odhalil v krajine prítomnosť spoločností ako Walmart alebo Walt Disney,“ podotkla Gyukeriová.

Americkí senátori: Digitálna daň EÚ diskriminuje naše spoločnosti

Zavedenie digitálnej dane, ktorú v novembri predstavila Európska komisia, otvorene podporuje 19 členských štátov. Ostatné krajiny chcú diskusiu o zlučiteľnosti dane z digitálnych služieb s medzinárodnými dohodami. 

Poľský premiér Mateusz Morawiecki digitálnu daň nedávno spomenul ako možný spôsob financovania nového sociálneho balíčku, ktorý na konci februára predstavil šéf vládnucej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski. Päť Kaczynskeho sociálnych programov by malo stáť okolo desať miliárd eur. Poľská digitálna daň by podľa Morawieckeho mohla do štátneho rozpočtu priniesť 230 miliónov eur a vzťahovala by sa iba na technologických gigantov ako Facebook, Google či Apple.

Vláda ale zatiaľ o digitálnej dani neposkytla veľa detailov. Nie je jasné ani to, či už spustila práce na návrhu zákona. Oficiálne Varšava stále spolupracuje na návrhoch legislatívy v Európskej únii a OECD. „Ministerstvo financií v súčasnosti analyzuje existujúce regulácie a návrhy v rôznych krajinách. Stále však hľadáme riešenia na európskej úrovni a snažíme sa nájsť akceptovateľný kompromis pre členské štáty,“ tvrdí poľský rezort financií.

V4 sa fiškálnej suverenity vzdať nechystá

 Pomalý pokrok v prebiehajúcich debatách o digitálnom zdanení v Únii otvoril priestor pre širšiu diskusiu o reforme rozhodovacieho procesu vo veciach európskej daňovej politiky. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v poslednom prejave o stave Únie navrhol, aby Rada  v niektorých daňových otázkach prešla na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. V januári Komisia pripravila stratégiu, v ktorej navrhuje štvoretapový prechod vedúci k zrušeniu práva veta v daňovej politike.

Komisia poukázala na praktiku niektorých členských štátov, ktoré podporu dôležitých návrhov v oblasti daní podmieňujú podporou svojich návrhov v úplne odlišných oblastiach. Príkladom je český premiér Andrej Babiš, ktorý zablokoval návrh znížiť daň z pridanej hodnoty pre e-knihy v snahe získať podporu členských štátov pre svoj návrh takzvaného Reverse charge mechanizmu, ktorý presúva platbu DPH z dodávateľa na odberateľa.

Komisia navrhuje prechod k väčšinovému hlasovaniu v daňových otázkach

Jednomyseľnosť pri rozhodovaní o daňových otázkach v Rade EÚ by postupne mala nahradiť kvalifikovaná väčšina. 

Babiš ale plán Komisie o prechode na systém hlasovania kvalifikovanou väčšinou jednoznačne odmieta. Český premiér vyhlásil, že so zmenou spôsobu hlasovanie nebude súhlasiť „pokým on bude vo vláde“. „V tejto oblasti preferujeme konsenzuálne hlasovanie. Kvalifikovaná väčšina oslabí úlohu menších členských štátov,“ upresňuje českú pozíciu ministerstvo financií.

Stredoeurópske krajiny oficiálne naďalej podporujú expertné debaty o návrhu DST. Ich spoločnou snahou je však tiež zabrániť obmedzovaniu právomoci ukladať dane, ktoré považujú za základný atribút suverénneho štátu. Viktor Orbán v Maďarsku zdôrazňuje, že výber daní od digitálnych spoločností je v záujme krajiny a zároveň sa dištancuje od iniciatív na európskej úrovni. V kontexte ďalších maďarských krokov sa to dá iba ťažko považovať za prekvapenie. Orbán niekoľkokrát zdôraznil, že akákoľvek harmonizácia daní je proti záujmom Maďarska. Podľa Gyukeriovej je vláda v Budapešti presvedčená, že európska legislatíva prinesie viac škody ako úžitku. „Pokiaľ príjmu tento návrh, môžu pomôcť otvoriť dvere ďalšej harmonizácii,“ skonštatovala Gyukeriová.

Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou? Na Slovensku sme na to citliví

Predseda Európskej komisie v stredajšom prejave spomenul možnosť prejsť v niektorých oblastiach – ako je zahraničná politika alebo dane – na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Na Slovensku to vyvoláva nepokoj.

Maďarská vláda podľa Gyukeriovej považuje daňovú suverenitu za kľúčový nástroj využiteľný pri lákaní zahraničných investorov, Tento prístup môže mať ale v prípade digitálnych spoločností opačný efekt, nakoľko ušlý príjem z daní veľké nadnárodné spoločnosti nekompenzujú nijakou aktivitou v oblasti produkcie a nemajú veľký prínos ani v sociálnej oblasti.

Komisia vo svojej iniciatíve nemôže počítať ani s podporou Slovenska. Pre Euractiv.sk to potvrdil slovenský rezort financií. V tomto postoji sú s vládou na jednej lodi aj opoziční politici. Richard Sulík považuje právo veta za najsilnejší politický nástroj, ktorý majú malé krajiny EÚ na presadzovanie svojich Je za jeho zachovanie vo všetkých oblastiach, v ktorých sa dnes rozhoduje jednomyseľne.  . Sulík by právo ponechal vo všetkých oblastiach. „V opačnom prípade by tým Slovensko odovzdalo budúcnosť svojho daňového systému z rúk slovenskej vlády do Bruselu,“ varuje Sulík. Proti návrhu európskej exekutívy je aj jeho kolega z europarlamentu Ivan Štefanec, podľa ktorého by mohol „masívne poškodiť ekonomiku Slovenska.“

]]>
Eurokomisár: Nová Európska komisia navrhne sprísnenie regulácie tabaku https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/eurokomisar-nova-europska-komisia-navrhne-sprisnenie-regulacie-tabaku/ Mon, 25 Mar 2019 10:06:04 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120895 Urobí tak na základe vyhodnotenia, ako v praxi funguje platná tabaková smernica, povedal eurokomisár pre zdravie Vytenis Andriukaitis pre EURACTIV.com.

„Máme tu dve veci: jedna je zber informácií o elektronických cigaretách a nových tabakových produktoch. Budú (nová eurokomisa) s tým mať veľa práce. Budú musieť ukázať, ako tabaková smernica reálne funguje a preskúmať možnosti ako ju vylepšiť,“ povedal Andriukaitis.

Litovský eurokomisár Andriukaitis nedávno oznámil, že sa bude uchádzať o post prezidenta vo svojej krajine. Kritizoval tabakový priemysel za to, že si neuvedomuje, aké škody napáchal.

„Viem zorganizovať návštevu na onkologickom oddelení, aby videli, čo urobili, pretože tam nikdy neboli. Nikdy nepochopili utrpenie týchto ľudí. Najmä, ak máte pred sebou pacientov s rakovinou.“

Šéf Andriukaitisovho kabinetu, Arūnas Vinčiūnas nedávno označil elektronické cigarety za „jed“, za čo si vyslúžil kritiku zo strany výrobcov. „Bolo by zvláštne, keby ho priemysel neobvinil. To by ma prekvapilo,“ reaguje komisár.

„Moja otázka výrobcom je: škodí fajčenie alebo nie? Spôsobuje rakovinu alebo nie? Poškodenie zdravia, je poškodenie zdravia. Je jedno, či to je viac alebo menej,” dodal.

Komisia sa pýta verejnosti na zdanenie tabaku

Verejná online konzultácia sa týka európskej úpravy spotrebnej dane z tabakových výrobkov a možné zdanenie nových výrobkov.

Tabak v Európe považuje za náhodný produkt. Pred tým, než ho Kolumbus priniesol ho Európania nepoznali. Nikotín je preto podľa neho úplne iná vec ako alkohol, keďže alkohol má na kontinente históriu v trvaní 10 tisíc rokov. Dodáva ale, že aj jeho spotrebu je potrebné kontrolovať.

Na rozdiel od Európskej komisie alebo od Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) výrobcovia zdôrazňujú, že nové produkty ako sú elektronické cigarety alebo zahrievaný tabak treba vnímať ako prijateľnejšiu náhradu za klasické fajčenie, ktoré je podľa nich viac škodlivé.

Podľa eurokomisára je ale lepšie siahnuť po produktoch ako sú nikotínové žuvačky. Ak by pre ťažkých fajčiarov existovala reálna možnosť zbaviť sa tohto zlozvyku s použitím elektrických cigariet, mali by tento postup riadiť odborníci.

„Ak sa použijú elektronické cigarety ako spôsob, ako prestať fajčiť, malo by to byť manažované lekármi a špecialistami a predávané v lekárňach, nie v supermarketoch,“ hovorí.

„V realite ale vidíme niečo iné. Priemysel navrhuje nebezpečné produkty a využíva rôzne diery v (tabakovej) smernici. Využívajú rôznych advokátov, ktorí hovoria, že sú menej škodlivé. Dospievajúci ľudia, ktorí nikdy predtým nefajčili skúšajú elektronické cigarety. Je to na smiech.“

Boj proti tabaku ako ľudské právo?

Eurokomisár sa zúčastní sa sérii podujatí, ktoré sa budú tento týždeň odohrávať v rumunskej Bukurešti.  Ich cieľom je hovoriť o boji proti tabaku ako o ľudskom práve. Európska sieť pre prevenciu fajčenia a tabaku (ENSP) bude pod záštitou rumunského prezidenta Klausa Iohannisa hostiť Globálne fórum ľudských práv a svet bez tabaku.

]]>
Dva čierne zoznamy, dva osudy https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/dva-cierne-zoznamy-dva-osudy/ Fri, 15 Mar 2019 09:42:55 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120604 Členské krajiny schvílili čierny zoznam daňových rajov, ale nie čierny zoznam krajín, cez ktoré sa perú špinavé peniaze a financuje terorizmus. Európsky parlament vidí ustupovanie lobingu.

Ministri financií v utorok schválili rozšírený zoznam tzv. „nespolupracujúcich daňových jurisdikcií“ tiež známych ako daňové raje. Väčšinou ide o malé karibské krajiny, ktoré sú známe svojimi offshorovými schémami.

K pôvodným 5 krajinám: Americká Samoa, Guam, Samoa, Trinidad a Tobago a Americké Panenské ostrovy, pribudlo 10 ďalších, okrem Spojených arabských emirátov, aj britské a holandské zámorské teritóriá.

Revidovaný zoznam EÚ teraz zahŕňa aj 10 týchto jurisdikcií: Aruba (holandské zámorské územie), Barbados, Belize, (britské zámorské územie) Bermudy, Dominika, Fidži, Marshallove ostrovy, Omán, Spojené arabské emiráty a Vanuatu.

Zoznam vznikol v roku 2017 po tom, čo sa na svetlo sveta dostali informácie o širokých schémach, ktoré korporácie a bohatí jednotlivci využívajú na vyhýbaniu sa platenia daní.

Davos o probléme daňových únikov: Svet potrebuje nové pravidlá, nie ďalšiu „talkshow“

Bez celosvetovej spolupráce je reforma globálneho daňového systému nemožná. Do čela za spravodlivé zdaňovanie sa musí postaviť Európska únia. 

Zaradenie na čierny zoznam znamená, že finančné transakcie s týmito krajinami budú v EÚ pod väčším dohľadom. Krajina sa dostane na tento zoznam ak má daňové pravidlá, ktoré umožňujú daňové úniky z iných krajín alebo ak nezdieľajú informácie. Tie, ktoré sa zaviažu, že  ku konrkétnemu dátumu urobia potrebné zmeny budú zo zoznamu odstránené, alebo sa na neho vôbec nedostali.

Niektoré krajiny EÚ mali problém so zaradením niektorých krajín problém, dokonca hrozilo, že sa v marci na Rade EÚ (ECOFIN) vôbec neschváli, keďže rozhodovanie v daňových otázkach sa deje jednomyseľne. Schválnie zoznamu bolo preto prijaté pozitívne.

Členské štáty zatiaľ len diskutujú o tom, či by kritériom zaradenia na zoznam malo byť aj zatajovanie konečného prijímateľa výhod. Dnes medzi kritériom nie je.

Stále je veľký počet krajín na „šedom zozname“, ktoré majú stále čas na zmeny. 62 krajín dostalo čas do konca minulého roka, 28 si záväzky splnilo a 34 je stále monitorovaných. Príkladom krajiny, ktorá bola monitorované od roku 2015 a medzičasom sa dostala zo všetkých zoznamov je Andorra.

Daňové raje a pranie špinavých peňazí

Čierny zoznam daňových rajov sa niekedy mýli s iným zoznamom, na ktorom sa EÚ zatiaľ dohodnúť nevie. Ide o zoznam krajín, ktoré sa svojimi pravidlami podieľajú na praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu v EÚ.

Ministri spravodlivosti a vnútra 8. marca jednomyseľne odmietli aktualizovaný zoznam takýchto krajín. Rozhodnutie prišlo po kritike Spojených štátov a silnom lobingu Saudskej Arábie za jej odstránenie z navrhovaného súpisu krajín.

V súčasnosti platný zoznam má 16 krajín. Európska komisia ho navrhovala doplniť na počet 23. Ministri tvrdili, že zoznam „nebol vypracovaný transparentným a odolným postupom, ktorým by sa dotknuté krajiny aktívne nabádali, aby prijali rozhodné kroky, a zároveň by sa dodržalo ich právo na vypočutie“.

Komisia teraz musí zoznam prepracovať.

Ktoré krajiny umožňujú pranie peňazí? Komisia sa nevie dohodnúť s členskými štátmi

Z tvorby čierneho zoznamu krajín, ktoré sa podieľajú na praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu sa v EÚ stala citlivá téma. Členským štátom, ktoré návrh Komisie odmietajú, chce komisárka Jourová pripomenúť ich silné vyhlásenia po teroristických útokoch a daňových škandáloch. 

Európsky parlament v reakcii na konanie členských krajín schválil vo štvrtok (14. marca) uznesenie, v ktorom vyjadril poľutovanie, že členské štáty EÚ potopili snahu Európskej komisie zaradiť na čierny zoznam EÚ v oblasti prania špinavých peňazí nové krajiny.

Išlo o Saudskú Arábiu, Líbyu Panamu a štyri teritóriá Spojených štátov – Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa, Portoriko a Guam.

Text upozorňuje, že krajiny, ktoré sa majú ocitnúť na čiernom zozname, vyvíjajú diplomatický a lobistický tlak (najmä zo strany Spojených štátov a Saudskej Arábie), aby k tomu nedošlo. Takýto tlak by však podľa poslancov nemal oslabiť schopnosť EÚ bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Parlament preto presadzuje, aby sa postup preverovania krajín a následného prijímania rozhodnutí uskutočňoval výlučne na základe dohodnutej metodiky.

Uznesenie sa tiež venuje Rusku, ktoré nebolo zaradené na čierny zoznam. Podľa europoslancov  majú ruské opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nedostatky.

Zaradenie nejakej krajiny či územia na čierny zoznam núti takzvané povinné subjekty, akými sú banky, kasína či realitné kancelárie, uplatňovať pravidlá zvýšenej ostražitosti a povinnej kontroly pri transakciách, ktorých súčasťou sú tieto krajiny. Mal by zabezpečiť, že finančný systém EÚ bude pripravený zabrániť riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prostredníctvom týchto krajín.

]]>
Merkelová a Macron sa nezhodli na vízii Európy https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/merkelova-a-macron-sa-nezhodli-na-vizii-europy/ Tue, 12 Mar 2019 11:32:10 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120489 Dva mesiace po podpise francúzsko-nemeckej dohody sa predstavy Angely Merkelovej a Emmanuela Macrona o budúcnosti európskeho projektu začínajú rozchádzať.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v pondelok (11. marca) podporila reformný plán svojej nástupníčky na poste predsedníčky  CDU Annegret Kramp-Karrenbauerovej. Tie  sa celkom nezhodujú s víziou Emmanuela Macrona.

Medzi najkontroverznejšie body patrí návrh spoločného európskeho kresla v Bezpečnostnej rade OSN. Po odchode Veľkej Británie z Únie bude jedinou európskou krajinou s členstvom v Bezpečnostnej rade Francúzsko.

Merkelová označila spoločné kreslo za „veľmi dobrý koncept do budúcnosti“, ktorý by pomohol zjednotiť európske hlasy. Nemecko sa už roky snaží o zisk stáleho kresla v Bezpečnostnej rade, kde od konca druhej svetovej vojny sedia jej víťazi, Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rusko a Čína.

„Je známym faktom, že Francúzi sú voči európskemu kreslu v Bezpečnostnej rade skeptickí,“ povedala Merkelová na tlačovej besede so svojim lotyšským náprotivkom Krisjanisom Karinsom.

Namiesto zdieľania rizika spoločné kreslo v  Bezpečnostnej rade

Annegret Kramp-Karrenbauerová, známa aj ako AKK, v sobotu vydala článok, v ktorom argumentovala za sériu krokov k tesnejšej unijnej spolupráci. Okrem spoločného kresla v  Bezpečnostnej rade navrhla stavbu európskej lietadlovej lode.

Nová predsedníčka CDU zároveň odmietla niektoré Macronove návrhy, ako zdieľanie rizika v rámci bankovej únie alebo harmonizáciu daňovej politiky.

Macron: Nikdy nebola EÚ tak potrebná a zároveň ohrozená

Francúzsky prezident Emmanuel Macron spísal svoju víziu pre budúcnosť EÚ. Vyzval na reformu Schengenského priestoru alebo na zriadenie novej agentúry, ktorá by mala na starosti ochranu demokracií pred kybernetickými útokmi a falošnými správami.

Európskemu parlamentu AKK navrhla, aby sídlil iba v Bruseli. Súčasné rozloženie, kedy má Parlament sídlo tiež v Štrasburgu a Luxemburgu, nazvala „anachronizmom“.

Nemecko a Francúzsko sú tradične považovaní za motor európskej spolupráce. V januári kancelárka Angela Merkelová a prezident Emmanuel Macron podpísali zmluvu o spolupráci, ktorá by podľa slov dvoch lídrov mala dať európskej integrácie nový impulz.

Macron a Merkelová sú však zároveň politickými súpermi v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu. Macronova strana En Marche spojí sily s liberálmi z ALDE. Merkelová kampaňuje s konzervatívnou Európskou ľudovou stranou (EPP).

Pokiaľ Európa nebude zdieľať riziko, nikam sa nepohne

Dlhoročná nemecká kancelárka po konci svojho súčasného mandátu v roku 2021 neplánuje opäť kandidovať. V pondelok (11. marca) podporila kľúčové body európskej vízie AKK. Merkelovej hovorca Stefan Seibert tvrdí, že plány AKK sa „zhodujú s predstavami Merkelovej“.

Kramp-Karrenbauerová s Macronom nesúhlasí na návrhu celoeurópskej minimálnej mzdy. „Europeizácia sociálnych služieb a minimálnej mzdy by nebola správnou cestou,“ hovorí favoritka na novú nemeckú kancelárku.

Hovorca francúzskej vlády Benjamin Griveaux hovorí o troch bodoch, v ktorých sa francúzska a nemecká pozícia nezhodujú. Prvým je kreslo v  Bezpečnostnej rade, druhým minimálna mzda a tretím Európsky parlament.

Francúzska ministerka pre európske záležitosti Nathalie Loiseauová pre denník Le Monde Nemecko kritizovala otvorenejšie.

„Pokiaľ nebudeme zdieľať úverové riziko, nikam sa nepohneme, nič nezmeníme,“ tvrdí Loiseauová.

]]>
Ktoré krajiny umožňujú pranie peňazí? Komisia sa nevie dohodnúť s členskými štátmi https://euractiv.sk/section/danova-politika/news/ktore-krajiny-umoznuju-pranie-penazi-komisia-sa-nevie-dohodnut-s-clenskymi-statmi/ Fri, 08 Mar 2019 16:15:16 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120411 Z tvorby čierneho zoznamu krajín, ktoré sa podieľajú na praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu sa v EÚ stala citlivá téma. Členským štátom, ktoré návrh Komisie odmietajú, chce komisárka Jourová pripomenúť ich silné vyhlásenia po teroristických útokoch a daňových škandáloch.

Členské štáty EÚ vo štvrtok (8. marca) odmietli zoznam krajín umožňujúcich pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, ktorý vypracovala Európska komisia.

Rozhodnutie prišlo po kritike Spojených štátov a silnom lobingu Saudskej Arábie za jej odstránenie z navrhovaného súpisu krajín.

Nový návrh zoznamu po eurovoľbách

Rada EÚ, v ktorej sú zastúpení ministri vnútra a spravodlivosti, o zamietnutí bruselského návrhu rozhodla jednomyseľne. Vo vyhlásení rozhodnutie odôvodňuje tým, že „nebol vypracovaný transparentným a odolným postupom, ktorým by sa dotknuté krajiny aktívne nabádali, aby prijali rozhodné kroky, a zároveň by sa dodržalo ich právo na vypočutie“.

Komisia teraz musí vypracovať nový návrh listiny vysokorizikových krajín, ktorý zohľadní obavy a pripomienky Rady EÚ.

Čierny zoznam obsahoval 23 krajín a teritórií z celého sveta. Na pôvodný 16-členný zoznam Komisia pridala krajiny ako Saudská Arábia, Líbya, Panama a štyri teritóriá Spojených štátov – Americké Panenské ostrovy. Americká Samoa, Portoriko a Guam.

Súpis krajín vznikol na základe 54 rizikových jurisdikcií, na ktoré si Komisia bližšie posvietila po porade s dvadsaťosmičkou členských štátov. Na širšom zozname figurovalo aj Rusko a Spojené štáty.

Brusel bol tak v hodnotení rizikovosti krajín prísnejší ako Finančná akčná skupina (Financial Action Task Force, FATF). Medzivládna organizácia vytvorená na podporu stratégie a kooperácie medzi členskými krajinami v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu teroristov za rovnakým účelom spísala len 12 krajín.

Členským krajinám budeme pripomínať veľké vyhlásenia

Tvorbu čiernej listiny mala na starosti česká eurokomisárka Věra Jourová. Členka Komisie, ktorá má vo svojom portfóliu aj oblasť spravodlivosti, neskrývala po hlasovaní ministrov svoje sklamanie. „Dúfam, že nevyzerám ako niekto, kto sa vzdáva. Pretože sa zatiaľ v žiadnom prípade vzdať nemienim,“ uviedla Jourová.

Jourová chce ďalej pracovať na silnom zozname, ktorý považuje „za veľmi dôležitý nástroj“ v boji proti praniu špinavých peňazí. O jeho význame chce znova presviedčať Európsky parlament aj členské krajiny.

„Budem im pripomínať množstvo vyhlásení, ktoré sme spoločne spravili po každom jednom škandále. Po Panama Papers a po všetkých teroristických útokoch sme mali plno veľkých slov o tom, ako musíme vystupňovať náš boj proti týmto veciam.“

Ku kritike krajín ohľadom nepriehľadnosti v procese vzniku zoznamu uviedla, že sa bude ich zástupcov pýtať, čo „konkrétne sa im na ňom nepáčilo, keďže sme s nimi konzultovali našu metodológiu.“

Nový zoznam by podľa jej slov mal byť hotový až po voľbách do Európskeho parlamentu, no ešte počas výkonu mandátu súčasnej Komisie. Dovtedy bude platný súčasný 16-členný zoznam vysokorizikových krajín.

O návrhu Komisie budú rokovať aj europoslanci na utorkovej plenárnej schôdzi. Výbory Parlamentu, ktoré majú túto tému na starosti, mu už vyjadrili podporu. „Rozhodnutie (odmietnuť návrh Komisie) je darčekom pre finančných zločincov. Pranie špinavých peňazí je bezpečnostnou hrozbou pre Európu,“ cituje nemeckého europoslanca Svena Giegolda (Skupina zelených/Európska slobodná aliancia) bruselský portál EURACTIV.com.

Washingnton: Je to pochybný výber

Vytvorenie čiernej listiny je súčasťou dlhodobej snahy Bruselu zamedziť praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v EÚ. Tá sa vystupňovala po zverejnení uniknutých tajných dokumentov o finančných podvodoch (Panama Papers, Paradise Papers) a teroristických útokoch vo viacerých európskych mestách.

Zo zaradenia na zoznam krajinám automaticky nevyplývajú žiadne sankcie. Komisia chce týmto krokom zlepšiť vlastný dohľad nad podozrivými finančnými tokmi. Európske banky budú povinné podrobnejšie kontrolovať finančné operácie zákazníkov a finančných inštitúcii zo zaradených rizikových krajín. V prípade akýchkoľvek pochybných prevodov budú musieť informovať zodpovedné štátne orgány.

Množstvo veľkých európskych bánk dnes s krajinami zo zoznamu aktívne obchoduje, kvôli čomu sa z neho v EÚ stala veľmi citlivá téma. Po jeho zverejnení sa nespokojné hlasy neozývali len z krajín zo zoznamu ale napríklad aj z Bieleho domu.

Washington podobne ako Rada EÚ odmieta netransparentný spôsob výberu rizikových krajín. Podľa amerického ministerstva financií Komisia nevie vierohodne svoje rozhodnutie obhájiť a dotknutým štátom navyše nedala možnosť na vlastnú obhajobu.

„Ministerstvo financií USA má vážne pochybnosti o opodstatnenosti tohto zoznamu a pochybnom procese, na základe ktorého vznikol,“ odkázal Washington do Bruselu v oficiálnom vyhlásení, pričom kritizoval hlavne zaradenie štyroch nezačlenených území, ktoré sú čiastočne pod jurisdikciou USA.

Lobing saudskej Arábie

Keď sa navrhovaná čierna listina dostala na stôl Rady EÚ, viaceré európske médiá informovali  o silnom lobignu Saudskej Arábie za jej vyradenie zo zoznamu počas počas februárového summitu EÚ a Ligy arabských štátov.

Svoje výhrady európskym lídrom v liste tlmočil aj saudský kráľ Salmán bin Abd al-Azíz. Zaradenie krajiny poškodí podľa neho jej reputáciu vo svete a naštrbí vzájomné obchodné vzťahy s európskou dvadsaťosmičkou.

Skupina 29 europoslancov liste adresovanom Komisii ale tvrdí, že lobovanie prebieha aj mimo dohľadu verejnosti na chodbách európskych inštitúcii. V dokumente „dôrazne odmietajú“ politické zásahy do skladby zoznamu zo strany tretích krajín, pričom ich „znepokojuje“, že im pomocnú ruku podávajú aj členské krajin EÚ. V liste otvorene ukazujú prstom na Veľkú Britániu.

„Ak bude finálna podoba zoznamu predmetom politického lobingu zo strany členských štátov v závislosti na ich bilaterálnych vzťahoch s dotknutými štátmi, bude silno podkopaná dôveryhodnosť EÚ,“ vyjadrili svoje znepokojenie europoslanci.

Londýn obvinenia európskych zákonodarcov vyvracia s tvrdením, že patrí medzi svetových lídrov v boji terorizmu a praniu špinavých peňazí.

]]>
Francúzi nechcú čakať na Úniu, zavádzajú vlastnú digitálnu daň https://euractiv.sk/section/danova-politika/news/francuzi-nechcu-cakat-na-uniu-zavadzaju-vlastnu-digitalnu-dan/ Wed, 06 Mar 2019 15:50:39 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120336 Francúzsko predstaví zákon o digitálnej dani namierenej na príjmy z online reklamy nadnárodných technologických gigantov ako Google a Facebook. Nová daň by do štátnej kasy mala priniesť pol miliardy eur. 

Francúzsko prichádza s návrhom zákona, ktorý má zabrániť, aby sa technologickí giganti vyhýbali daňovým povinnostiam. Návrh zákona o digitálnej dani Francúzi predstavia v stredu (6. marca). Predtým, ako ho vláda predloží do parlamentu, o ňom budú diskutovať ministri. Minister financií Bruno Le Maire navrhuje trojpercentnú sadzbu dane z digitálneho predaja súkromných spoločností.

Francúzsko sa návrh zákona už snažilo presadiť na európskej úrovni, no nedokázalo zatiaľ presvedčiť všetky členské štáty. Francúzi dúfajú, že jeho úspešné presadenie na domácej úrovni povedie k širšej diskusii v rámci krajín OECD.

Pokiaľ parlament návrh zákona schváli, zdaňovať sa bude predaj za celý rok 2019.

„S trojpercentnou daňovou sadzbou z digitálneho predaja s platnosťou od 1. januára 2019 by sme mohli za rok vyzbierať 500 miliónov eur,“ povedal Le Maire pre denník Le Parisien.

Google, Apple, Facebook a Amazon

Francúzska skratka GAFA indikuje, že podnetom k zákonu je správanie amerických technologických gigantov ako Google, Apple, Facebook a Amazon. Zákon cieli na digitálne spoločnosti s celosvetovým ročným obratom viac ako 750 miliónov eur, ktoré vo Francúzku zarobili z predaja aspoň 25 miliónov eur. Spoločností, ktoré tieto podmienky nespĺňajú, sa daň nedotkne.

Daň z digitálneho predaja nenahrádza iné dane a spoločnosti si aj naďalej budú musieť plniť doterajšie daňové povinnosti. Vo Francúzsku by sa nová daň mala dotknúť okolo 30 firiem pôvodom z USA, Číny, Nemecka, Španielska a Británie. Medzi nimi aj niektoré francúzske spoločnosti a ďalšie pôvodne francúzske podniky, ktoré kúpili nadnárodné korporácie.

Nová daň bude pokrývať online reklamu, internetové stránky a príjmy, ktoré spoločnosti generujú na základe zisku osobných údajov ich užívateľov.

Podľa Le Maira je GAFA „otázkou fiškálnej spravodlivosti“. Technologickí giganti majú v súčasnosti efektívnu daňovú sadzbu na úrovni 9,5 percenta, kým u malých a stredných európskych firiem v tradičnej ekonomike je to vyše 23 percent.

Le Maire zdôraznil, že akonáhle OECD dospeje k spoločným pravidlám medzinárodného zdanenia, tie okamžite nahradia francúzsky zákon.

Presadenie európskej dane môže pomôcť tradičným stranám

Debaty na úrovni EÚ o nových pravidlách zdaňovania digitálnej ekonomiky pred rokom odštartovala legislatívnym návrhom Európska komisaia. Jeho súčasťou bola aj dočasná trojpercentná daň z príjmov, podobná tej, ktorú teraz zavádza Paríž.

Podľa súčasných európskych pravidiel si môžu európski internetoví giganti vybrať ktorúkoľvek z 28 členských krajín, v ktorej budú platiť dane. Svoje digitálne zisky nedania vo všetkých krajinách, kde ich vytvárajú, ale len v mieste ich „kamenného sídla“.

To vedie k presúvaniu príjmov do krajín s nízkym daňovým zaťažením ako Írsko, Holandsko alebo Luxembursko, čo vytvára pnutie medzi členskými štátmi. Európska dvadsaťosmička sa na riešení problému zatiaľ nezhodla.

Európske riaditeľstvá niekoľkých amerických spoločností v súčasnosti sídlia v Írsku. Íri spoločne so skupinou škandinávskych krajín varujú, že nová daň môže viesť k odvetným opatreniam voči európskym spoločnostiam v Spojených štátoch. Nemecko sa obáva zvýšenia dovozných ciel na automobilovú produkciu z EÚ, ktorými už niekoľkokrát pohrozil americký prezident Donald Trump.

Podľa vlády v Paríži by európska dohoda bola významným úspechom tradičných politických strán v Únii pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu, v ktorých hrozí nárast populistických síl.

Vlády a zastupitelia na celom svete sa zatiaľ trápia s otázkou, ako zdaniť technologických gigantov, ktorí sa často vyhýbajú plateniu dajú a svoje sídla presúvajú do krajín s nízkym daňovým zaťažením.

Americkí senátori: Digitálna daň EÚ diskriminuje naše spoločnosti

Zavedenie digitálnej dane, ktorú v novembri predstavila Európska komisia, otvorene podporuje 19 členských štátov. Ostatné krajiny chcú diskusiu o zlučiteľnosti dane z digitálnych služieb s medzinárodnými dohodami. 

Na národných verziách digitálnej dane už začali pracovať v Británii, Rakúsku, Španielsku a Taliansku. Nedávno svoj zámer pridať sa k týmto krajinám avizovala aj česká ministerka financií Alena Schillerová.  Vlastné schémy pripravuje aj Japonsko, Singapur a India.

Šéf francúzskej vetvy Googlu Sebastian Missoffe vyhlásil, že spoločnosť je pripravená daň platiť. Poukázal však na niektoré komplikácie. Jednou z nich je spôsob výpočtu zdanenia celosvetovej reklamy v jednej krajine.

Hovorca Facebooku pre AFP zdôraznil, že všetky príjmy z reklám od francúzskych uzívateľov sú už dnes registrované ako francúzske príjmy.

Návrh zákona prichádza v čase, kedy francúzska vláda hľadá spôsoby financovania opatrení mierených na uspokojenie protestného hnutia „žlté vesty“, ktorých protesty v decembri otriasli krajinou.

Raphael Pradeau z antikapitalistického hnutia Attac tvrdí, že digitálna daň predstavuje iba symbolické gesto a nerieši problém „rozsiahlych únikov na daniach“.

„Je to akoby sme za omrvinky veľkým internetovým spoločnostiam posvätili prax daňových únikov,“ povedal.

]]>
Bratislave a Košiciam sa z unijného rozpočtu vrátia milióny za dopravné projekty https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/bratislave-a-kosiciam-sa-z-unijneho-rozpoctu-vratia-miliony-za-dopravne-projekty/ Thu, 21 Feb 2019 10:49:30 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119980 Podpredseda vlády Richard Raši naznačil, že Únia bude uznávať DPH ako oprávnený náklad  pri eurofondových dopravných projektoch aj po roku 2020 a aj pri projektoch s hodnotou nad päť miliónov eur.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) pri projektoch mestskej hromadnej dopravy (MHD) bude definitívne oprávneným nákladom. Rozhodnutie podpísala v stredu (20. februára.) eurokomisárka pre regionálny rozvoj Corina Cretu. Informoval o tom vo štvrtok na brífingu podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) s tým, že Bratislave a Košiciam sa tak spolu vráti viac ako 40 miliónov eur.

Európska komisia podľa Rašiho priznala oprávnenosť DPH pri projektoch MHD, konkrétne pri modernizácií električkových tratí, po intenzívnych rokovaniach. „Po dlhých a dlhých vyjednávaniach sa nám podarilo dospieť k tomu, že Európska komisia zapracovala do svojho usmernenia, ktoré bolo predmetom zasadnutia expertnej skupiny pre eurofondy, že DPH môže byť uznaným nákladom,“ skonštatoval.

Bratislave a Košiciam sa vrátia eurofondy za DPH pri dopravných projektoch

Európska komisia prijala argumentáciu Slovenska, uznala DPH ako oprávnený náklad na financovanie eurofondových dopravných projektov a vráti Bratislave a Košiciam milióny eur.

Ako dodal, definitívne záverečné usmernenie urobila Komisia v novembri minulého roka. Rokovania boli zakončené rozhodnutím eurokomisárky pre regionálny rozvoj.

Na účet mesta Košice bude podľa jeho slov vrátených viac ako 15 miliónov eur. V prípade Bratislavy ide o vyše 25 miliónov eur. Týka sa to pritom najmä projektu električkovej trate do Petržalky.

Komisia ustúpi aj do budúcnosti

Vicepremiér zároveň naznačil, že Komisia možno ustúpi od pôvodného návrhu, aby sa DPH uznávala ako oprávnený náklad len pri projektoch do päť miliónov eur. Slovenská vláda od zverejnenia májových legislatívneho balíčka kohéznej politiky EÚ návrh odmietala.

„Vzhľadom na povahu a objem investičných projektov na Slovensku (zvyčajne nad 5 mil. EUR) bude Slovensko požadovať, aby bola DPH oprávneným výdavkom projektu v prípade, ak nebude možný odpočet DPH,“ píše sa v rámcovej pozícii Slovenska k Viacročnému finančnému rámcu na roky 2021 až 2027, ktorý nedávno schválil kabinet Petra Pellegriniho.

Vláda o eurofondoch po roku 2020: Škrty sú neprimerane vysoké, chceme ich zmierniť

V nadchádzajúcich rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2020 chce slovenská vláda zabojovať za viac peňazí z politiky súdržnosti a väčšiu slobodu v rozhodovaní o využití eurofondov. 

„Na základe negociácií, ktoré teraz prebiehajú a v tejto fáze by sme ich už mali dotiahnuť aj do úspešného konca, túto hranicu zrejme EÚ zruší, a teda pre dopravné projekty, ktoré sú takmer všetky nad 5 miliónov eur, bude DPH oprávneným nákladom,“ priblížil v štvrtok Raši.

]]>