Digitalizácia – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Wed, 20 Mar 2019 08:49:51 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Digitalizácia – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Čínsky šéf diplomacie presviedča európskych predstaviteľov o férovosti Pekingu https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/cinsky-sef-diplomacie-presviedca-europskych-predstavitelov-o-ferovosti-pekingu/ Tue, 19 Mar 2019 09:43:46 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120689 Wang Yi je na európskom turné a chystá aprílový summit EÚ-Čína. Európski predstavitelia napriek prívetivej rétorike plánujú pre čínske firmy obmedzenia v prístupe k verejným zákazkám.

Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ sa v pondelok (18. marca) stretli v Bruseli so svojím čínskym rezortným partnerom Wang Yim, aby spoločne pripravili aprílový summit EÚ-Čína a zhodnotili vzájomné vzťahy. Bolo to po prvýkrát, čo sa stretnutia v Rade zúčastnil aj jeden z ministrov čínskej vlády.

Európska komisia minulý týždeň zverejnila politický dokument, ktorým nabáda členské štáty EÚ, aby prehodnotili rozmanitosť funkcií Číny ako ekonomického partnera, konkurenta a tiež „systémového rivala“. Komisia upozornila na obavy spojené s neférovými hospodárskymi praktikami a hrozbami, ktoré znamená budovanie 5G siete prostredníctvom čínskych firiem.

Peking na to reagoval tým, že vyzval Úniu, aby sa zamerala na „príležitosti“, ktoré rozvoj čínskeho hospodárstva Európe poskytuje, uviedla agentúra DPA.

Američania varujú Európu pred čínskou technológiou v 5G sieťach. Slovensku chýbajú dôkazy

Americkí predstavitelia varujú európskych partnerov pred nákupom telekomunikačných zariadení od čínskych spoločností Huawei a ZTE. Deje sa tak v súvislosti s plánovaným zavádzaním novej generácie mobilnej siete.

Vzťahy medzi Bruselom a Pekingom sú napäté aj s ohľadom na porušovanie ľudských práv v Číne. Únia upozorňuje na rozsiahle zatýkanie príslušníkov etnických menšín v čínskej oblasti Sin-ťiang.

EÚ má tiež obavy z útokov na svoju jednotu, ktorú čínska strana oslabuje prostredníctvom dvojstranných iniciatív, ako sú napríklad investície do projektu známeho ako Nová hodvábna cesta. Čína chce do tejto iniciatívy zapojiť 11 krajín z východnej časti Únie a päť balkánskych krajín.

Čína odsudzuje „neopodstatnené obvinenia“

Wang Yi v Bruseli uviedol, že Čína chce „spravodlivé, nestranné a nediskriminačné“ zaobchádzanie so svojimi spoločnosťami pôsobiacimi v Európe. Diplomatom EÚ odkázal, že Čína odsudzuje „neopodstatnené obvinenia“ na adresu čínskych firiem a pokusy obmedziť ich činnosť, za čím podľa neho stoja politické dôvody.

„Myslíme si, že takéto praktiky sú neprirodzené, nemorálne a nemajú žiadnu podporu u ostatných krajín“, povedal Wang Yi podľa DPA, avšak bez toho, aby špecifikoval konkrétne čínske firmy.

V súčasnosti je najväčším terčom kritickej kampane v EÚ aj v USA čínska spoločnosť Huawei, ktorá ponúka technologické riešenia pri budovaní siete 5G. Šéf čínskej diplomacie v tejto súvislosti vyjadril nádej, že európske krajiny „použijú svoj vlastný úsudok“ a v prípade potreby zabezpečia nezávislý výber spoločností.

Rakúšania vymysleli európsku Hodvábnu cestu, ale bez Slovenska

Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické porovnanie (WIIW) predstavil štúdiu biliónovej európskej Hodvábnej cesty. Projekt však obchádza Česko i Slovensko.

Lajčák: Wang Yi bol veľmi otvorený

Podľa slovenského ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí si Európska únia potrebuje zadefinovať svoj vzťah k Číne. Z pohľadu Európanov sú veci, kde EÚ s Čínou dobre spolupracuje a potrebuje ju, sú však aj otázky, kde sa názory oboch strán rozchádzajú, uviedol pre TASR Miroslav Lajčák.

Podľa jeho slov bolo pondelňajšie rokovanie s Wang Yim konštruktívne a rozsiahle, pričom čínsky hosť bol „veľmi otvorený a konkrétny“.

„Rozhovor bol krok vpred, pokiaľ ide o naše vzťahy, a vyjasnili sme si našu európsku filozofiu,“ opísal rokovania Lajčák.

https://twitter.com/MiroslavLajcak/status/1107670072611487744

Na otázku, či Wang Yi loboval za záujmy čínskych firiem na európskom trhu, keď rastie nedôvera napríklad voči technologickej spoločnosti Huawei, Lajčák potvrdil, že šéf čínskej diplomacie v prvom rade zdôraznil, že ide o firmu, ktorá je na sto percent v súkromných rukách.

„Vylúčil, že by existovali zadné vrátka, cez ktoré by čínska vláda mohla získavať dáta a údaje prostredníctvom tejto firmy,“ spresnil Lajčák. Dodal, že Wang Yi požiadal svojich partnerov, aby EÚ nemala „dvojaký štandard“ a pristupovala k tejto firme tak, ako pristupuje k ostatným zahraničným firmám.

Únia je čoraz ostrejšia

Napriek mimoriadne pozitívnej atmosfére, v ktorej sa stretnutie nieslo, je Európa voči Číne čoraz ostrejšia.

28-členný blok už posilnil svoje nástroje na ochranu obchodu, ktorý je odpoveďou na čínske dotácie. Vedúci predstavitelia EÚ okrem toho ešte tento týždeň vyzvú Komisiu, aby navrhla dodatočné opatrenia na riešenie nekalých praktík, píše portál Euractiv.com.

Paríž a Berlín navyše tlačia na ostatné krajiny Únie, aby podporili legislatívu, ktorá by mala obmedziť prístup čínskych spoločností na európsky trh s verejnými zákazkami. Ten predstavuje ročný obrat viac ako 2,4 trilióna eur.

Lídri krajín EÚ už čoskoro plánujú vyzvať svoje domáce rezorty a parlamenty na skoré dokončenie rozhovorov o novom nástroji medzinárodného obstarávania (International Procurement Instrument). Tento mechanizmus má zlepšiť prístup a pravidlá trhu s tretími krajinami.

Nemecká vláda chce zabrzdiť skupovanie technologických firiem Číňanmi

Čínske podniky sa zaujímajú hlavne o nemecké firmy so špeciálnym know-how, startupy v oblasti nových technológií a o firmy aktívne v oblasti citlivej infraštruktúry.

Wang v Bruseli pripomínal aj nedávno schválený zákon, ktorý má otvoriť čínsky trh zahraničným investorom.

Úradníci a diplomati EÚ sú však po rokoch nenaplnených sľubov a zlej implementácie voči čínskemu úsiliu skeptickí.

Naposledy boli európske firmy vylúčené z možnosti zapojiť sa do čínskych projektov pri stavbe vysokorýchlostnej železničnej siete. Francúzi aj Nemci preto hovoria o reciprocite. Takúto stratégiu však odmietajú severské krajiny na čele so Švédskom.

Rada EÚ pre zahraničné veci rokovala o vzťahoch s Čínou už po druhý raz. O tejto téme budú koncom týždňa (21. – 22. marca) rokovať aj hlavy vlád a štátov na summite v Bruseli.

]]>
Roaming bez poplatkov v Spojenom kráľovstve po brexite nemusí platiť https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/roaming-bez-poplatkov-v-spojenom-kralovstve-po-brexite-nemusi-platit/ Mon, 18 Mar 2019 12:48:48 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120661 V prípade scenára brexitu bez dohody sa zrušenie roamingových poplatkov v rámci Únie už na Britániu nebude vzťahovať.

Pravidlá Európskej únie v oblasti elektronickej komunikácie sa po brexite na Britániu už nemusia vzťahovať, píše sa v oficiálnom dokumente, ktorý v marci minulého roka vydala Európska komisia.

Primárne a sekundárne právo EÚ v Británii podľa dokumentu prestane platiť od polnoci 30. marca, pokiaľ sa ratifikovanou dohodou o odchode nestanoví iný dátum.

Zrušenie roamingových poplatkov mení návyky pri využívaní mobilov v zahraničí

Pri cestách v Únii používanie mobilných telefónov podľa Eurobarometra obmedzuje stále až 60 percent Európanov.

„Ak Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ na základe dohody, začne plynúť 21-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého sa na Britániu bude vzťahovať celá legislatíva Európskej únie,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby (MDaV) SR Karolína Ducká a dodala, že tzv. roaming bude v platnosti aj počas prechodného obdobia.

„Dňom vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody sa na volania a služby medzi UK a EÚ nebude uplatňovať nariadenie o veľkoobchodom roamingu – na tieto služby sa teda nebudú vzťahovať cenové limity platné v rámci EÚ,“ povedala Ducká.

Cenú budú tvoriť aj Briti

Výška poplatkov za medzinárodné roamingové mobilné elektronické komunikačné služby je predmetom komerčných dohôd medzi mobilnými operátormi, doplnila Ducká.

„Pri ceste do Británie si preto bude treba dávať pozor na telefonovanie a najmä na dátové prenosy, ktoré budú drahšie ako v súčasnosti,“ povedal šéfredaktor odborného časopisu TOUCHIT Ondrej Macko a pripomenul, že konkrétne podmienky závisia aj od dohody medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

Do 29. marca 2019 sa na Britániu vzťahujú pravidlá EÚ pre roaming za domáce ceny, takzvaný „Roam like at home“, ktorý je podporený nariadením Európskeho parlamentu (EP) a rady (EÚ) č. 531/2012 a jeho dodatkami č. 2015/2120 a 2017/920, píše sa na oficiálnej stránke britskej vlády.

Toto nariadenie takisto určuje, aké maximálne poplatky si navzájom môžu mobilní operátori účtovať za poskytovanie roamingových služieb, a pokrýva širší Európsky hospodársky priestor (EEA), ktorý zahŕňa Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

Cenám cezhraničných hovorov v Únii europoslanci určili strop

Telefonovanie a SMS-ky do zahraničia v rámci Európskej únie zlacnejú, pripojenie na internet má byť rýchlejšie, sľubuje Európsky parlament.

Regulácia v rámci EÚ nastavuje ceny nielen na úrovni individuálnych zákazníkov, ale aj na veľkoobchodnej úrovni, vysvetlila hovorkyňa spoločnosti O2 Slovakia Tereza Molnár.

„Predpokladom zachovania súčasných cien je preto zachovanie aj veľkoobchodných cien, teda cien, ktoré platí O2 operátorom vo Veľkej Británii za využívania služieb v ich sieti našimi zákazníkmi,“ povedala.

V tejto chvíli podľa nej nie je jasné, ako sa k cenotvorbe postavia operátori vo Veľkej Británii.

„Každopádne O2 robí už teraz všetko pre to, aby zmena postavenia Veľkej Británie nemala vplyv na našich zákazníkov,“ dodala.

]]>
Europarlament žiada spoločné pravidlá pre zastavenie dezinformačných kampaní https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europarlament-ziada-spolocne-pravidla-pre-zastavenie-dezinformacnych-kampani/ Fri, 15 Mar 2019 09:51:31 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120608 Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali v stredu (14. marca) na zintenzívnenie boja proti nepriateľskej propagande a šíreniu nepravdivých správ v Európe. Za hlavný zdroj dezinformačných kampaní označili Rusko.

Uznesenie, za ktoré hlasovalo 489 poslancov, 148 bolo proti a 30 sa zdržalo hlasovania, ostro odsúdilo čoraz agresívnejšie pokusy Ruska, Číny, Iránu a Severnej Kórey oslabiť právne základy a zásady európskych demokracií a zvrchovanosť krajín Východného partnerstva.

Za hlasovali aj všetci prítomní slovenskí europoslanci a europoslankyňe.

Posilnenie pre East StratCom

Europoslanci vyzvali členské štáty Európskej únie, aby zvážili vytvorenie právneho rámca na celoeurópskej i medzinárodnej úrovni na riešenie hybridných hrozieb.
Parlament zároveň požaduje opatrenia na zvyšovanie povedomia o dezinformačných kampaniach Ruska, ktoré predstavujú hlavný zdroj dezinformácií v Európe.

Poslanci v tejto súvislosti vyzvali na posilnenie pracovnej skupiny East StratCom, zriadenej v roku 2015, ktorá by sa mala stať plnohodnotným útvarom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, zameraným na boj s ruskou nepriateľskou propagandou.

V súčasnosti pracuje v skupine 15 osôb a počas svojej takmer štvorročnej existencie upozornili na viac ako 5 tisíc hoaxov a virálnych dezinformácií. Podľa europoslancov sa má skupina rozšíriť tak, aby pokrývala viac tém aj jazykov.

Do tejto oblasti podľa EP zapadá aj regulácia spoločností pôsobiacich v oblasti sociálnych médií, služieb doručovania správ a webových vyhľadávačov.

Spoločnosti aktívne v tejto sfére by mali byť zodpovedné za rýchle odstraňovania systémových falošných správ, pričom zodpovedným orgánom by sa malo umožniť zisťovanie totožnosti autorov a sponzorov politického obsahu. Takzvaný Rapid Alert System by sa mal spustiť už na budúci týždeň.

Varovania pred eurovoľbami

Uznesenie europarlamentu dôrazne odsúdilo akékoľvek zasahovanie tretích strán do volieb a referend v krajinách EÚ. Poslanci vyzvali členské štáty na novelizáciu ich vnútroštátnych volebných predpisov tak, aby umožňovali efektívne a proaktívne pôsobenie voči hrozbám vyplývajúcim z dezinformačných kampaní, kybernetických útokov a zločinov a porušovania slobody volebného prejavu.

Rovnako by členské štáty mali podporovať krajiny pridružené k EÚ a štáty západného Balkánu v úsilí o zaistenie dôslednej ochrany ich volebných procesov pred nepriateľskými propagandistickými aktivitami.

Europoslanci: Rusko už nemožno považovať za strategického partnera Únie

Európsky parlament nabáda Úniu, aby bola pripravená rozšíriť sankcie na Rusko, a to najmä na ďalšie osoby. Za rezolúciu hlasovali aj všetci slovenskí europoslanci, okrem Moniky Beňovej, ktorá sa v pléne nevyjadrila.

Európsky parlament už o deň skôr – v utorok (12. marca) – schválil legislatívny návrh, ktorý zavádza finančné postihy pre európske politické strany a nadácie za zámerné zneužívanie osobných údajov vo svojich kampaniach pred európskymi voľbami.

Nariadenie, ktoré reaguje na odhalenia týkajúce sa britského referenda o brexite a na škandál spoločností Facebook a Cambridge Analytica, by malo pomôcť zabrániť zneužívaniu osobných údajov pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu.

Rovnako umožniť uloženie finančných sankcií celoeurópskym politickým stranám a nadáciám, ktoré by zámerne a nezákonne používali osobné údaje vo svojich európskych volebných kampaniach.

Úrad pre európske politické strany a nadácie bude mať právomoc ukladať sankcie, ktoré by mohli predstavovať percento ich ročného rozpočtu, ako aj ich vylúčenie z financovania EÚ.

Poslanci tiež vyzvali, aby boli mediálne kampane na sociálnych sieťach, prostredníctvom zasielania správ a vyhľadávačov legislatívne ošetrené. Zároveň však varovali pred hrozbou cenzúry a tvrdili, že kroky na zablokovanie účtov sociálnych médií musia byť transparentné, odôvodnené zákonom a vykonávané v spolupráci s občianskou spoločnosťou.

]]>
Merkelovej digitálna politika: Výsmech z vlastného zlyhania https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/merkelovej-digitalna-politika-vysmech-z-vlastneho-zlyhania/ Thu, 14 Mar 2019 10:47:41 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=120573 Únii kvôli novej copyrightovej legislatíve hrozí dig-xit, alebo digitálny odchod európskej tvorby. Jej konečná podoba, o ktorej budú rozhodovať o dva týždne europoslanci, je fraškou, porovnateľnou s tvrdeniami o plochej zemi, píše SASHA LOBO.

Sascha Lobo je nemecký blogger, lektor a aktivista v oblasti internetovej a marketingovej komunikácie.

Európa sa z brexitu smeje a zároveň mu nadáva – a prečo by aj nie? Je rozčarovaná nad tým, že sa britská politika vzďaľuje od reality. A smeje sa, aby sa s tým vôbec vyrovnala. Samotná EÚ však nerobí nič preto, aby ju neohrozil aj ďalší exit, tentokrát dig-xit: odliv digitálnych výstupov svojej vlastnej tvorby. Obidva odchody majú spoločné to, že vládnuca generácia – egocentrická a neochotná pozrieť sa len o kúsok ďalej od svojho nosa – ničí šance a príležitosti tých, ktorí prídu v nasledujúcich rokoch.

Zaostríme na Nemecko, ktoré je hnacou silou digitálneho debaklu EÚ, štrukturálne veľmi podobnému brexitu. Angela Merkelová odchádza z kresla nemeckej kancelárky a zanecháva za sebou digitálnu infraštruktúru, ktorá je priestorom zrúcanín, a ešte si z nej aj uťahuje. Na februárovej konferencii v Berlíne vtipkovala, že v niektorých častiach Brandenburska by ľudia boli vďační aj za pripojenie k 2G sieti.

Budú internetové platformy kontrolovať všetko, čo zverejníme? Rozhodnú o tom europoslanci

Iniciatíva #SaveYourInternet zvoláva protesty, malé podniky sú zaskočené, asociácie autorov oslavujú. Podľa textu smernice si v krátkej dobe budú musieť komerčné weby zaobstarať licenciu s každým autorom, ktorého text, fotku, či video zverejnia.

Merkelová je kancelárkou od roku 2005 a prinajmenšom od roku 2007 rôzne vlády pod jej vedením znova a znova sľubovali digitálnu infraštruktúru, a potom sľuby porušovali. Napokon si v roku 2019 Merkelová robí žarty z vlastného zlyhania, za ktoré teraz niektorí pykajú. Aká drzosť.

Regulácia hlavných platforiem je absolútne nutná

Do Merkelovej anti-digitálneho dedičstva patrí súčasná reforma autorských práv v EÚ. Na začiatku je treba zdôrazniť, že reformu autorských práv potrebujeme. Autorské práva, ktoré fungujú lepšie v digitálnej sfére, potrebujeme najmä pre tvorcov obsahov a diel. A absolútne nutná je regulácia hlavných platforiem, bez ohľadu na ich radikálny záujem v zisku.

Koncepcie pre rozumnú reformu autorských práv skutočne existujú. Napriek častým tvrdeniam o opaku, mnoho múdrych a praktických návrhov, ktoré sa ocitli na stole zodpovedných, boli často ignorované. Namiesto nich je súčasné znenie legislatívy fraškou, ktorá je z hľadiska popierania reality porovnateľná s hnutím „plochej zeme“.

Zmätok v nových copyrightových pravidlách na internete? Čo by priniesli? (INFOGRAFIKA)

Aké by boli výhody a nevýhody novej celoeurópskej legislatívy o autorských právach? Ktoré otázky vzbudzujú najviac nevôle a čo bude nasledovať?

Chytľavým príkladom sú najväčší zástancovia samotnej reformy, tí, ktorým Angela Merkelová nastavila svoje uši spolu so sebe vlastným nezáujmom o strednodobé dôsledky digitálnej politiky.

Vedúci komunikácie Federácie nemeckých vydavateľov novín na Twitteri tvrdil, že „najväčším problémom je, že kreatívny obsah tlačových vydavateľov na internete ešte nie je chránený autorskými právami“. To je urážlivá dezinformácia: samozrejme, že je obsah predávaný vydavateľmi tlače na internete chránený. Ale práve vydavatelia sú zvyčajne tí, ktorí obsah využívajú, a nie tí, ktorí ho vytvárajú.

Toto tvrdenie má preto asi takú výpovednú hodnotu, ako keď sa povie, že „obsah od vydavateľov tlače nie je chránený zákonom o cestnej premávke“. Technicky to nie je úplne nepravdivé, ale je to obdobný argument, ktorý otrocky chápe a preberá pojmy, no ignoruje pri tom akýkoľvek kontext.

Na európsku reformu copyrightu upozorňujú aj slovenskí a českí YouTuberi

Známi vlogeri ako GoGo alebo Duklock zo Slovenska, či Kovy z Čiech, zaznamenali po zverejnení videí o reforme autorských práv záujem desiatok tisíc followerov. Osvetová kampaň je ale u nás podľa influencerov nedostatočná, niektorí nabádajú písať europoslancom, iní podpísať petíciu.

V jednom aspekte ale musíme byť Angele Merkelovej za jej prejav vďační. Neúmyselne odhalila propagandu, ktorú šíria niektorí členovia vládnucej konzervatívnej strany CDU o veľmi kontroverznom článku 13. Povedala totiž, že „filtre na nahrávanie sa teraz nazývajú aj Merkelovej filtre“ – zatiaľ čo jej kolega z CDU Axel Voss, zodpovedný spravodajca Európskeho parlamentu, opakovane iných upozorňoval na to, že „v texte (legislatívy, pozn. red.) vôbec nepíšeme o filtroch! Najprv si to, prosím prečítajte!“.

Samozrejme, pán Axel Voss, žiadne nahrávacie filtre tam nie sú, aspoň nie v texte. No kancelárka ich stále bráni a do pléna hádže ďalší lahodný, prémiový žart. Lingvisticky má Voss pravdu: slovné spojenie „nahrávací filter“ sa v texte nenachádza. Ale tento argument je ako prikázať niekomu, aby sa z Frankfurtu do New Yorku dostal do ôsmich hodín. Nie je potrebné spomenúť slovo „lietadlo“ na to, aby bolo jasné, že to bude jediná dostupná možnosť.

Prekrúcanie a zmätok v právach

Ten istý Axel Voss znova a znova dokazuje, že jeho chápanie internetu a autorských práv nie je dostatočné. Najnovšie na stretnutí výboru JURI tvrdil, že zoznamovacia platforma Tinder by nebola článkom 13 ovplyvnená, pretože by len niekedy zaznamenala chránenú (profilovú) fotografiu a prípadov by nebolo veľa.

Ako však upozorňuje europoslankyňa Julia Reda, každá – nielen profesionálne odfotografovaná fotografia – je chránená autorským právom. Nie je náhoda, že Voss mätie a prekrúca podstatu autorských a ďalších práv na ochranu.

Europoslankyňa J. Reda: Online filter na kontrolu copyrightu diela bude musieť mať takmer každý

Jedna z najaktívnejších europoslancov v boji za spravodlivé autorské práva na internete tvrdí, že nové znenie celoeurópskej smernice poškodí malé firmy. „Pýtajte sa vlády aj europoslancov, prečo zlý návrh podporujú. Vo voľbách ich ohodnotia najmä mladí voliči,“ hovorí JULIA REDA.

Práve to je skutočnou podstatou tejto reformy. Zaoberá sa totiž záujmami tých, ktorí držiteľov práv vykorisťujú – vlastne len niektorými vykorisťovateľmi – a vôbec nie tých, ktorí sú tvorcami alebo bežnou populáciou.

Súčasná reforma autorských práv je v skutočnosti obchodnou politikou a v konečnom dôsledku upevňuje pozície spoločností ako Google či Facebook. Pretože iba tieto veľké korporácie – ak vôbec nejaké – si budú môcť dovoliť právne riziko, ktoré im umožní zverejňovať obsah, ktorý na ich platformy nahrajú bežní používatelia. Tých, ktorí proti tomu protestujú, dokonca Európska komisia označuje za „nebezpečnú bandu“.

Áno, to sa naozaj stalo, aj keď bol text odvtedy zo stránok Komisie odstránený. Demokratický protest sa rovná nebezpečnej bande.

Žiadne vyváženie záujmov, žiadne posúdenie vplyvu, žiadne zváženie

Dig-xit, táto proti-digitálna agresia EÚ proti mladým, sa skrýva za ochranu kreatívnych ľudí. Klam je ale ľahko rozpoznateľný. Tam, kde sa záujmy tvorcov a spoločností, zaoberajúcich sa správou práv rozchádzajú – čo sa niekedy stáva – táto reforma vo veľkej miere smeruje k rozhodovaniu v prospech spoločností. Jedným z mnohých príkladov je tzv. Total Buy Out, čo je typ zmluvy, v ktorej vykorisťovatelia, ako napríklad niektorí vydavatelia, môžu prakticky zbaviť svojich práv tvorcov, teda tých, o ktorých sa tvrdí, že sa o nich legislatíva stará. Ak by sa EÚ skutočne starala o tvorcov, zakázala by alebo by výrazne obmedzila takýto totálny „výkup práv“ (ako sa pôvodne plánovalo). Obrovské prekvapenie: nestarala sa.

Teraz sa navyše zintenzívňujú hlasy, ktoré považujú najnovší návrh za ešte horší. Expertní právnici a profesori práva hovoria napríklad, že by takáto reforma „trvalo zmenila povahu internetu“. Tiež tvrdia, – a to môže byť najostrejšia paralela s brexitom – že „opäť prevláda dojem o tom, ako si mnohí poslanci Európskeho parlamentu ešte neuvedomujú, aké významné a závažné bude ich rozhodnutie“.

Reforma copyrightu: Vojna autorov, technologických gigantov a europarlamentu

ŠPECIÁL / Nová celoeurópska legislatíva o autorských právach zahŕňa mnohé elementy, ktoré môžu transformovať spôsoby využívania internetu a sociálnych sietí naprieč kontinentom. Pri jej tvorbe sa ale ukázalo, že šedých zón je veľmi veľa.

Rovnováha medzi záujmami, hodnotením vplyvu, ani úvahami o nových svetoch, ktoré sa formovali a o ktoré sa starajú mladí, v podstate neexistuje. Kancelárka Merkelová sa obkolesila mnohými chytrými a skúsenými ľuďmi: Nemeckou digitálnou radou (Digitalrat), takzvaným „digitálnym kabinetom“ (Digitalkabinett) a aj dvomi národnými ministrami, zodpovednými za digitálne záležitosti. Všetci títo ľudia vedia, o čom hovoria.

Merkelová však vo svojom prejave ukázala, do akej miery sa názormi týchto ľudí zaoberá. Ministerka pre digitálnu agendu Dorothee Bärová sedela počas prejavu v publiku a s jemným úsmevom a žmurknutím naznačila: „Máme trochu odlišné názory.“ Je pravdou, že aj toto je spôsob, ako vyjadriť presvedčenie, že sa niekto neopiera o fakty, ale je jednoducho aj lídrom vlády.

Názor vyšiel pôvodne v magazíne Der Spiegel.

]]>
Proti obmedzeniam internetu v Rusku protestovali tisíce demonštrantov https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/proti-obmedzeniam-internetu-v-rusku-protestovali-tisice-demonstrantov/ Mon, 11 Mar 2019 10:54:30 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120446 Nové pravidla, o ktorých bude v druhom čítaní rokovať Horná komora parlamentu už v marci, by mohli umožniť ruským zákonodarcom blokovať prístup k zahraničným webom. Rovnako majú „umožniť“ internetu v Rusku fungovať aj po „odpojení“ zo strany zahraničných mocností.

Tisíce ľudí v nedeľu (10. marca) zaplnili ulice Moskvy a ďalších dvoch ruských miest, kde protestovali proti prísnym obmedzeniam na internete. Išlo o jedny z najväčších demonštrácií za ostatné roky.

Zákonodarcovia v Rusku minulý mesiac podporili prísnejšie pravidlá kontroly internetu. Tvrdia, že sú nevyhnutné pre to, aby sa zabránilo zahraničnému vplyvu na ruské vnútorné záležitosti. Niektoré ruské médiá hovoria o novej „železnej opone“ a kritici tvrdia, že môže byť použitá aj na potlačenie nesúhlasu.

Ľudia sa zhromažďovali najmä v okolí ulice Prospekt Sacharova v Moskve. Mnohí vystúpili na pódiu s prejavom a burácali davy sloganmi ako „ruky preč od internetu“, či „nie izolácii“.

Podľa mimovládok sa demonštrácií v Moskve zúčastnilo až 15 000 protestujúcich, moskovská polícia hovorí o približne 6 500 osobách.

„Ak neurobíme nič, zhorší sa to. Úrady budú nasledovať svoju vlastnú cestu a už čoskoro sa dostaneme do bodu, z ktorého sa nebude možné vrátiť,“  povedal pre Reuters 28-ročný demonštrant Dmitrij, ktorý odmietol uviesť svoje celé meno.

Kyberanalytik OBSE: Najmenej pripravené štáty môžu bez zlých úmyslov napáchať najväčšie škody

BEN HILLER radí Slovensku sa počas predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zamerať na zavedenie mechanizmov, ktoré medzi krajinami vybudujú v kybernetickej bezpečnosti dôveru.

Opoziční aktivisti na sociálnej sieti uvádzali, že polícia na moskovskej demonštrácii zadržala 15 ľudí a zabavila ich bannery. Monitorovacia webstránka OVD-Info police hovorila o 30 zadržaných, píše portál The Moscow Times. Polícia žiadne zadržania nepotvrdila.

Protesty v Moskve, v juhoruskom meste Voronež a v Chabarovsku na ďalekom východe boli oficiálne povolené. Iba šesť aktivistov sa vydalo do ulíc v Petrohrade, a to bez súhlasu autorít.

Legislatívny balíček na zvýšenie „suverenity“

Ruské orgány sa v posledných rokoch pokúšajú obmedziť internetové slobody blokovaním prístupu k určitým webovým stránkam a službám pre zasielanie správ, ako je Telegram. Proti blokovaniu šifrovanej aplikácie Telegram minulý rok v apríli protestovalo približne 7 000 Moskovčanov.

Návrh zákona z februára prešiel v ruskom parlamente už v prvom z troch čítaní.

Usiluje sa o presmerovanie ruského webového prenosu a údajov do bodov kontrolovaných štátom a navrhuje vybudovanie národného Systému názvov domén. Ten by mal umožniť, aby internet pokračoval v prevádzke aj v prípade, že by bola krajina odpojená od zahraničnej infraštruktúry.

Odporcovia tvrdia, že ak dostanú ruské autority možnosť „vypnúť internet“, obmedzia aj slobodu zhromažďovania, nakoľko opozícia využíva na mobilizáciu práve online siete.

Druhé čítanie je naplánované na marec. Po ňom bude návrh zákona podpísaný Hornou komorou parlamentu, a následne prezidentom Vladimírom Putinom.

Ani demonštranti či opozícia nepochybujú, že nová legislatíva všetkými čítaniami prejde. „Otázne ale je, ktoré ustanovenia v skutočnosti zostanú v zákone v čase, keď vstúpi do platnosti,“ uviedla pre Moscow Times analytička Yekaterina Schulmannová.

Únia čelí kyberškandálu: Hackeri roky čítali diplomatické správy, niektoré sú zo Slovenska

Hoci najutajovanejšie informácie hackeri neodhalili, zverejnenie upozornilo na pozoruhodne slabú ochranu rutinnej pošty medzi úradníkmi a diplomatmi EÚ. Medzi stovkami zverejnených depeší sa ocitli aj opisy stretnutí slovenských diplomatov.

Legislatíva je súčasťou snahy predstaviteľov zvýšiť ruskú „suverenitu“ nad vlastným internetovým segmentom.

Rusko v posledných rokoch zaviedlo prísnejšie právne predpisy v oblasti internetu, ktoré vyžadujú, aby vyhľadávacie nástroje vymazali niektoré výsledky vyhľadávania, aby služby na zasielanie správ zdieľali svoje šifrovacie kľúče s bezpečnostnými službami, a aby sociálne siete ukladali osobné údaje ruských používateľov na servery v rámci krajiny.

]]>
Ceny za bezdrôtový internet klesajú aj na Slovensku, štát dokáže výrazne pomôcť https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/ceny-za-bezdrotovy-internet-klesaju-aj-na-slovensku-stat-dokaze-vyrazne-pomoct/ Fri, 08 Mar 2019 15:08:43 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120417 Ceny za využívanie širokopásmového mobilného internetu v Európe od roku 2017 výrazne klesli. Tento trend možno očakávať aj v oblasti mobilných hovorov a smsiek. Od polovice mája totiž začnú platiť cenové stropy v rámci Európskej únie.

Podľa štúdie, ktorú prednedávnom vydala Európska komisia, patria ku krajinám s najlacnejšími mobilnými dátami v Európe Taliansko, Poľsko a Rakúsko. Najdrahšie sú dáta na Cypre a v Českej republike. Slovensko podľa výskumu patrí stále k najdrahším a nasleduje hneď za dvojicou najdrahších.

Najviac, až o 20 percent, klesli ceny za najväčšie balíčky (5 GB a 100 hovorov). Najlacnejšie z nich stáli 7, 08 eur, priemerne sa ich cena pohybovala na úrovni 25,48 eur.

Nastavený trend v znižovaní cien by mohol pokračovať aj ďalej, tvrdia experti. Dôvodom môže byť aj fakt, že ceny hovorov v EÚ budú naprieč Úniou od polovice mája zastropované. Od 15. mája budú Európania za minútu hovoru platiť najviac 19 centov a za jednu textovú sms správu do šesť centov.

Únia zavedie strop pre ceny hovorov a sms správ

Nový Európsky kódex elektronickej komunikácie, v ktorom došlo k politickej dohode, určí nielen to, ako sa bude v Únii telefonovať, či písať sms správy. Svetlo má vniesť aj do spôsobu budovania 5G sietí.

Mobilné širokopásmové pripojenie v Európskej únii je v súčasnosti rovnako drahé alebo dokonca drahšie ako v neeurópskych krajinách, tvrdí rovnaká štúdia.

Špecialisti v telekomunikáciách ani slovenskí operátori ju však nepovažujú za smerodajnú a upozorňujú na mnohé elementy, ktoré nezohľadňovala. Faktom je, že sa za rok, odkedy výskumníci zbierali dáta, sa u nás znižovali ceny, respektíve rozširovali balíčky paušálov.

Nekorektné údaje

Európska štúdia zbierala dáta počas februára 2018 a zahŕňa dáta od dvoch až troch mobilných operátorov z každej krajiny. Na staré údaje, ale aj nesprávne nastavenú metodiku európskej štúdie upozornili aj viaceré slovenské médiá, ktoré sa témou zaoberali.

„Získané údaje nie sú korektné vo viacerých ohľadoch,“ píše v článku pre Živé.sk Filip Maxa.

Aj mobilní operátori na Slovensku jednotne tvrdia, že tento prieskum nereflektuje celý národný trh.

„V marci 2019 je naše portfólio na inej úrovni ako vo februári 2018, najmä pokiaľ ide o objemy dát a ich cenu v paušáloch,“ potvrdzuje aj Michal Korec, hovorca pre služby a financie spoločnosti Telekom Slovensko.

V štúdii podľa Koreca Slovensko do vyššej cenovej hladiny vystrelil najmä ukazovateľ parity kúpnej sily. „Na mobilnom trhu sa ceny paušálov znižujú a v rámci konkurenčného boja neustále existuje tlak na znižovanie cien. Zákazníci majú za rovnakú sumu väčšie balíky dát,“ vysvetľuje Korec.

Aj spoločnosť O2, ktorá do štúdii eurokomisie nebola zaradená, pre EURACTIV.sk potvrdila, že od minulého roka významne navyšovala objem dát vo vybraných paušáloch za nezmenenú cenu. Podobne aj spoločnosť Orange.

„Porovnanie (v štúdii, pozn. red.) neberie do úvahy špeciálne a iné bonusové ponuky, ktoré tiež navyšujú objem dát, čim sa jednotková cena za dáta znižuje,” dopĺňa Alexandra Piskunová, hovorkyňa spoločnosti Orange Slovensko.

Posledné miesta bez internetu na Slovensku sľúbili pokryť operátori

Štát mal na výstavbu sietí vyčlenených 80 miliónov eur. Podľa podpredsedu vlády sa táto suma môže teraz presunúť do ďalších oblastí moderných technológií, vrátane pokrývania neobývaných oblastí, ktorými prechádzajú diaľnice a železnice.

„Sektor telekomunikácií je jednou z mála oblastí v ekonomike Slovenska, v ktorej objemy spotrebovaných služieb kontinuálne rastú pri nezmenených alebo klesajúcich cenách,“ hovorí hovorkyňa spoločnosti O2, Tereza Molnár.

Hoci tento segment patrí pod regulované oblasti, podľa spoločnosti O2 zásadne cenotvorbu ovplyvňuje najmä prirodzený vývoj na trhu a konkurenčné prostredie.

Telekom pripomína aj ďalšie štatistiky, ktoré sledujú koľko zákazník reálne platí za využívané služby a zohľadňujú aj odlišné náklady na fungovanie sietí v rozličných krajinách či cenotvorbu. „Na Slovensku sme v tomto smere pod priemerom EÚ,“ tvrdí hovorca spoločnosti Telekom.

Kde pomôže štát?

Do cien telekomunikačných služieb sa premietajú aj ďalšie faktory na trhu a niektoré z nich dokáže nastaviť, prípadne priaznivo ovplyvniť aj štát. Funkčnosť, spoľahlivosť a celkové investície do telekomunikačnej infraštruktúry majú v dlhodobom horizonte pozitívny vplyv aj na ceny pre používateľov.

Dôležité je zdravé udržiavanie existujúcich sietí, no v čase príchodu 5G sietí je kľúčová aj správna výstavba a nastavovanie tých nových.

Cenám cezhraničných hovorov v Únii europoslanci určili strop

Telefonovanie a SMS-ky do zahraničia v rámci Európskej únie zlacnejú, pripojenie na internet má byť rýchlejšie, sľubuje Európsky parlament.

Na budovanie 5G sietí sa v celej Európskej únii vyčlenilo pásmo 700 MHz (694-790 MHz), ktoré je súčasťou pásma využívaného pozemnou digitálnou televíziou DVB-T. Štáty Únie by mali do polovice roka 2020 vykonať všetky potrebné zmeny v existujúcich terestriálnych prevádzkových povoleniach. Zároveň musia nastaviť podmienky dražby tohto pásma, ktoré si medzi sebou rozdelia najmä operátori.

Napriek tomu, že sa čas kráti, slovenské ministerstvo dopravy stále presne nešpecifikovalo, ako presne bude uvoľnenú sieť dražiť. Poplatky za licencie v súvislosti s aukciami by sa mohli odraziť aj na konečných cenách služieb.

]]>
Po prezidentke bude mať Estónsko ženu aj na čele vlády https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/po-prezidentke-bude-mat-estonsko-zenu-aj-na-cele-vlady/ Wed, 06 Mar 2019 09:27:25 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120304 Keď sa Kaja Kallasová ujme premiérskej funkcie, Estónsko bude jedinou republikou na svete s dvomi hlavnými ženskými predstaviteľkami štátu. V najdigitalizovanejšej krajine sveta, kde vyše štvrtina voličov využila v parlamentných voľbách aj možnosť online hlasovania, volí elektronicky viac žien ako mužov.

Kaja Kallasová a jej stredopravá a liberálna Reformná strana si vo víkendových voľbách v Estónsku zaistila nečakané víťazstvo. Hlas jej odovzdalo takmer 30 percent voličov napriek tomu, že predbežné odhady hovorili o zaručenom úspechu doteraz vládnucej Centristickej strany.

Kallasová sa teraz podľa všetkého stane prvou premiérkou v Pobaltských krajinách. Do 101-členného estónskeho parlamentu zasadne aj rekordný počet žien, a to 29.

Šéf estónskej digitalizácie: Stačia nám údaje od občanov, ostatné urobia algoritmy

SIIM SIKKUT o tom, čo robiť, aby sa z malej krajine stala hviezda digitálneho sveta s nulovou byrokraciou.

Volieb sa zúčastnilo 63,7 percent voličov, no viac ako 28 percent z nich využilo možnosť hlasovať elektronicky. V krajine sa dá voliť online už od roku 2005 a historicky túto možnosť využíva viac žien ako mužov.

Ženské duo na čele

Estónsky parlament, známy ako Riigikogu, tvorí 101 členov. Kallasovej strana obsadí 34 kresiel. Od roku 1991 a vyhlásení samostatnosti sa vo vláde striedajú práve Centristi a Reformisti, no v minulosti vládli už aj spoločne.

Doteraz najsilnejšia vládna Centristická strana skončila druhá. Najvýraznejšie posilnila pravicová a euroskeptická Konzervatívna ľudová strana (EKRE), a to takmer dvojnásobne oproti predpokladom predvolebných prieskumov. Kallasová spoluprácu s EKRE vylúčila okamžite po voľbách.

Reformisti pred voľbami sľubovali bezplatné služby autobusov v jednotlivých okresoch krajiny, či jednotný daňový systém. Vzhľadom na to, že v súčasnosti hľadajú koaličných partnerov, rozsiahle sľuby budú musieť ustúpiť kompromisom. Ako píšu estónske médiá, Kallasová by najradšej vládu zostavovala s menšími stranami, spoluprácu s Centristami ale nevylúčila tak, ako v prípade radikálnej pravice.

Do parlamentu sa dostali aj konzervatívci zo strany Isamaa, ktorí okrem iného sľubovali odstúpenie od Globálneho kompaktu OSN o migrácii, ku ktorému na rozdiel od Estónska nepridalo napríklad Slovensko, a strana Sociálnych demokratov.

Právnička Kaja Kallasová pôsobila v Európskom parlamente (ALDE) a intenzívne sa venovala najmä digitálnej agende. Jej otec, Siim Kallas bol estónskym ministrom zahraničných vecí a necelých 15 mesiacov (v rokoch 2002 a 2003) aj premiérom. Rovnako slúžil v oboch Barrosových komisiách ako eurokomisár. Práve Kallas založil v roku 1994 liberálnu Reformnú stranu, ktorú od decembra 2017 vedie jeho dcéra.

Ak Kaja Kallasová preberie úrad premiérky, Estónsko bude v súčasnosti jedinou krajinou – okrem Spojeného kráľovstva – na svete, kde je prezidentkou a zároveň aj predsedníčkou vlády žena.

Pobaltské krajiny ale už majú skúsenosti s prezidentkami aj premiérkami. Kersti Kaljulaidová je estónskou prezidentkou od roku 2016, Dalia Grybauskaitėová je prezidentkou Litvy už po druhýkrát. Vládu v regióne žena viedla už v Lotyšsku aj v Litve.

Právo na prístup k internetu

Estónsko ešte v roku 2000 deklarovalo prístup k internetu ako jedno zo základných ľudských práv a podľa tohto práva Estónci aj volia. Takmer 250 tisíc z 881 tisíc oprávnených voličov v krajine volilo elektronicky aj vo víkendových parlamentných voľbách.

„Je to nielen rekord pre Estónsko, ale pre celý svet,“ tešila sa z úspechu elektronických volieb prezidentka Kaljulaidová.

Estónsky e-pobyt ponúka po brexite Britom prístup na európsky trh

O e-pobyt v Estónsku každý týždeň požiada 50 Britov. Podnikatelia si takto poisťujú prístup k jednotnému európskemu trhu.

Estónsko je vo svete považované za najdigitálizovanejšiu krajinu. Väčšina štátnych a verejných služieb je v prevádzke online a krajina využíva na ich prepájanie technológiu blockchain. Informačno-komunikačný sektor predstavuje v Estónsku až sedem percent HDP.

Víkendové voľby boli už desiatymi, kedy mohli Estónci voliť online. Kým pri prvých, lokálnych voľbách v roku 2005 systém využili necelé dve percentá voličov, v roku 2017 bol zaznamenaný rekord, kedy sa lokálnych volieb elektronicky zúčastnilo až 31,7 percent voličov. V roku 2017 miestny štatistický úrad zaznamenal voľbu zo 115 krajín sveta, v ktorých Estónci žili, no stále mali možnosť zúčastniť sa dokonca regionálnych volieb.

Elektronické hlasovanie v krajine od roku 2009 využíva viac žien ako mužov, a to v pomere 52 ku 47 percentám.

Internetové voľby krajina predstavila ako prvá na svete, a to pred 14 rokmi. I-voľba trvá podľa štatistík v súčasnosti tri minúty, pričom je hlasovanie možné z akéhokoľvek počítača na celom svete. Nie je potrebný špeciálny voličský preukaz, stačí elektronický občiansky preukaz alebo mobilná identifikácia. Hlasovanie je dostupné len na počítačoch, stále nie na smartfónoch či tabletoch.

Estónci a Európania, ktorí majú v Estónsku trvalý pobyt, môžu využiť elektronické hlasovanie aj v európskych voľbách, a to od 16. do 22. mája. Deň volieb na tradičnú voľbu je v krajine naplánovaný na 26. mája.

Estónsko varuje pred kritickými kybernetickými útokmi počas eurovolieb

Európske voľby v roku 2019 by mohli byť cieľom takej kybernetickej záťaže, ktorá by dokonca mohla zabrániť tomu, aby zasadol Európsky parlament, tvrdí správa Úradu estónskeho informačného systému.

Digitálna krajina

Okrem iných služieb patrí k estónskemu e-governmentu koncept elektronického pobytu (od roku 2014), elektronických občianskych preukazov (od roku 2002), či elektronických daňových priznaní (od roku 2000).

Podľa prezidentky občania od štátu neustále požadujú zlepšovanie služieb a inovácie. „Aby sme investovali do nových technológií, opravy výtlkov alebo rozpadajúcich sa školských budov museli počkať,“ hovorí o začiatkoch digitálnej transformácie Estónska Kaljulaidová. Podľa nej technológie, ktoré krajina využíva, nie sú také jedinečné a na trhu s technológiami ich používajú mnohé, najmä súkromné spoločnosti.

Estónski predstavitelia uznávajú, že elektronické prvky v systéme štátnych služieb nie sú a nikdy nemôžu byť stopercentne zabezpečené. Bezpečnosť preto považujú skôr za správne a komplexné riadenie rizík.

„Riziká spojené s digitálnymi technológiami nie sú väčšie ako tie, ktoré súvisia s papierovou formou služieb, sú však odlišné. Elektronické riešenia, ak sú zavedené obozretne, umožňujú zabezpečenia, ako je zaznamenávanie, monitorovanie, šifrovanie, či zálohovanie,“ uviedla pre portál EURACTIV.com Liisa Pastová, výskumníčka McCainovho inštitútu pre medzinárodných lídrov.

]]>
Huawei sa snaží zmierniť obavy zo špionáže, v Bruseli otvoril Centrum kyberbezpečnosti https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/huawei-sa-snazi-zmiernit-obavy-zo-spionaze-v-bruseli-otvoril-centrum-kyberbezpecnosti/ Tue, 05 Mar 2019 13:18:57 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120279 Predstavitelia Európskej komisie a čínskeho gigantu Huawei sa stretli v Bruseli. Čínska spoločnosť stretnutie interpretovala ako snahu o zmierenie. Z Bruselu sa ale zatiaľ ozývajú hlasy volajúce po spoločnom postupe proti gigantu.

V pondelok (4. marca) sa v Bruseli stretli eurokomisár pre spoločný digitálny trh Andrus Ansip a generálny manažér spoločnosti Huawei Ken Hu.

Stretnutie sa uskutočnilo deň pred otvorením Centra Huawei pre kyberbezpečnosť v Bruseli. Čínsky gigant sa týmto krokom snaží zmierniť obavy Európanov z čínskych technológií.

Hovorca Huawei pre EURACTIV.com vyhlásil, že dvojica diskutovala o viacerých problémoch vrátane kyberbezpečnostných štandardov, 5G siete a otvorenia bruselského Centra Huawei pre transparentnosť v kyberbezpečnosti.

„Huawei sa riadi heslom „bezpečnosť alebo nič“. Našu zodpovednosť berieme veľmi vážne. Kyberbezpečnosť je našou prioritou od návrhu dizajnu cez vývoj až po celé riadenie životného cyklu produktu. Je súčasťou každého podnikateľského procesu,“ uviedol Hu na otvorení Centra.

Zjednotí sa Európa proti Huawei?

Európski predstavitelia vrátane Ansipa niekoľkokrát Huawei označili za hrozbu. Minulý týždeň sa objavili prvé hlasy volajúce po spoločnej európskej pozícii voči čínskemu gigantu. Členské štáty o spoločnom postupe už diskutovali na samite v Bukurešti.

O Huawei a jeho rizikách sa intenzívne hovorí od začiatku tohto roku. Spoločnosť je obviňovaná zo súčinnosti na špionáži s čínskou vládou.

Minulý týždeň Huawei spustil protiofenzívu na Svetovom mobilnom kongrese v Barcelone. Prezident spoločnosti pre západnú Európu Vincent Pang vyhlásil, že so zariadeniami čínskej firmy „nebol nijaký bezpečnostný problém“.

V rozhovore pre EURACTIV sa Pang snažil bezpečnostné obavy okolo Huawei utíšiť.

„Američania nemajú jediný dôkaz pre obvinenia na našu adresu. Pokiaľ ich majú, mali by ich všetkým ukázať.“

Dobrovoľné certifikovanie

Pri príležitosti otvorenia Centra pre kyberbezpečnosť spoločnosť načrtla niekoľko výziev, ktoré stoja v ceste rozšíreniu jej globálneho trhu. Hu vyhlásil, že medzi verejným a súkromným sektorom chýba základné porozumenie v oblasti kyberbezpečnosti, čo môže viesť k rozporom medzi očakávaniami a záväzkami.

Šéf Huawei si myslí, že odvetviu chýba zjednotený súbor technických bezpečnostných štandardov. Kyberbezpečnostný manažment zase nemá legislatívnu podporu a vynucovanie práva v tejto oblasti významne zaostáva.

Európska únia v decembri schválila kyberbezpečnostný balíček. Ten by mal zabrániť fragmentácii bezpečnostných štandardov v oblasti naprieč Úniou. Legislatíva tiež zavádza dobrovoľnú schému kyberbezpečnostných certifikátov pre niektoré produkty. Tie ešte musí špecifikovať Európska komisia.

Účasť spoločnosti Huawei na schéme je zatiaľ otázna.

Američanom chýbajú dôkazy

New York Times v pondelok informovali, že Huawei sa chystá zažalovať vládu Spojených štátov za zákaz používania jej výrobkov pre federálne agentúry. Podľa periodika môže byť cieľom žaloby donútiť Spojené štáty o kampani proti Huawei viac hovoriť.

Americká vláda bola doteraz najhlasnejším kritikom Huawei a jej napojenia na čínsku vládu. EURACTIV sa na kongrese v Barcelone rozprával s americkým úradníkom, ktorý naznačil, že Spojeným štátom sa zatiaľ nepodarilo získať dôkazy o súčinnosti spoločnosti Huawei a čínskej vlády na špionážnych aktivitách.

Američania varujú Európu pred čínskou technológiou v 5G sieťach. Slovensku chýbajú dôkazy

Americkí predstavitelia varujú európskych partnerov pred nákupom telekomunikačných zariadení od čínskych spoločností Huawei a ZTE. Deje sa tak v súvislosti s plánovaným zavádzaním novej generácie mobilnej siete.

Obavy, podľa neho vzbudzuje hlavne čínsky kyberbezpečnostný zákon, ktorý súkromným spoločnostiam ukladá povinnosť spolupracovať pri spravodajských aktivitách s komunistickou vládou.

V Kanade zatiaľ pokračuje vyšetrovanie finančnej riaditeľky Huawei Meng Wan-čou. Wan-čou je zároveň dcérou zakladateľa Huaweiu Žen Čeng-feja, ktorý je obvinený z krádeže obchodných tajomstiev a porušovania sankcií voči Iránu.

O Wan-čou majú záujem Spojené štáty. Kanada už minulý týždeň spustila proces jej vydania.

Huawei trvá na tom, že zadržanie Wan-čou je nezákonné. Spoločnosť obvinila kanadskú pohraničnú službu z viacerých pochybení a „vážnych porušení jej občianskych práv“. Wan-čou údajne nemala možnosť najať si pri svojom zadržaní právnika. Porušené vraj bolo aj jej právo mlčať pri vypočúvaní.

Európska únia spustila vlastné vyšetrovanie Huaweiu. V Poľsku v januári civilná kontrarozviedka zadržala zamestnanca čínskej spoločnosti známeho pod menom Stanislaw Wang. V nadväznosti na zatknutie poľská vláda zvažuje zákaz produktov Huawei.

]]>
Reforma autorského práva rozdeľuje Európu, jednotný nie je ani Vyšehrad https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/reforma-autorskeho-prava-rozdeluje-europu-jednotny-nie-je-ani-vysehrad/ Fri, 22 Feb 2019 09:19:38 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120001 Členské štáty, Európsky parlament a Komisia zakončili takmer trojročné vyjednávania o reforme autorského práva. Sporným bodom boli články 11 a 13, ktoré podľa kritikov ohrozujú slobodu internetu.

Článok vznikol v spolupráci s poľskou, slovenskou a českou redakciou portálu EURACTIV a maďarským think tankom Political Capital ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Návrh Európskej komisie reformovať autorské právo začal sériu diskusií o spravodlivom odmeňovaní autorov, ktorí tvoria internetový obsah. Debata sa však rýchlo zvrtla aj na tému slobody prejavu v digitálnej ére.

Najviac kontroverzií vzbudzujú dva články navrhovanej autorskej smernice. Rozdielne pozície sa objavili nielen v Európe, ale aj v rámci jednotlivých členských štátov. A ani krajiny V4 neboli výnimkou – ich postoj k článkom 11 a 13 sa v priebehu rokovaní vyvíjal a doteraz sa výrazne líši.

Kým článok 13 zaväzuje internetovej platformy typu Ulož.to, či YouTube na filtrovanie obsahu a ochrane autorských práv, článok 11 sa okrem iného týka zverejňovania titulkov a perexov vo vyhľadávačoch, na sociálnych sieťach či pre služby ako sú Google News. Aktuálne znenie textu hovorí, že úryvky obsahujúce viac ako veľmi stručný výťah z textu, budú môcť platformy zdieľať len ak si zaobstarajú licenciu od vydavateľa.

Dvaja za, dvaja proti

Európska komisia predstavila návrh reformy v septembri 2016 počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Aj preto bola pôvodná pozícia Slovenska neutrálne a snahu o harmonizácii autorského práva v digitálnom prostredí slovenská vláda vítala.

Česká republika a Poľsko s predloženým návrhom spočiatku nesúhlasili. Pokiaľ ide o Maďarsko, vládna diskusia o smernici sa väčšinu času odohrávala za zatvorenými dverami.

K negatívnemu postoju sa potom pridalo aj Slovensko, čo sa prejavilo aj počas posledného prerokovávania návrhu v Rade, keď spoločne s Poľskom hlasovalo proti smernici. Česko sa naopak rozhodlo výslednú podobu smernice podporiť, podobne ako Maďarsko.

Zmätok v nových copyrightových pravidlách na internete? Čo by priniesli? (INFOGRAFIKA)

Aké by boli výhody a nevýhody novej celoeurópskej legislatívy o autorských právach? Ktoré otázky vzbudzujú najviac nevôle a čo bude nasledovať?

Chrániť autorov, ale neobmedzovať slobodu

Slovensko svoj nesúhlas vysvetľuje tým, že dlhodobo presadzovalo, aby sa ochrana autorského práva nevzťahovala na krátke úryvky spravodajských textov a odkazy na články sprevádzané malými ilustračnými obrázkami. Kľúčovými boli pre Slovensko najmä malé a stredné podniky, vrátane startupov, ktoré chcela vláda pred dopadom smernice ochrániť. Výsledné znenie smernice ale slovenské návrhy nereflektuje.

„Slovensko sa snažilo nájsť fungujúci mechanizmus, ktorý ochráni dostatočne vydavateľov, avšak v odôvodnenej miere, nevytvorí novú ochranu obsahom, ktoré sú aj dnes voľne šíriteľné a nenaruší tak prostredie na digitálnom trhu,“ spresnilo slovenského ministerstvo kultúry. Internetový obsah, ako sú práve úryvky denných správ, by podľa rezortu mal byť naďalej voľne dostupný, inak hrozí narušenie digitálneho trhu. Bratislava preto nemohla podporiť ani tzv. francúzsko-nemecký kompromis, ktorý obsahuje iba oklieštenú výnimku pre malé a stredné podniky.

„Keďže na zasadnutí Coreper návrhy kompromisných riešení k prejednávaným otázkam (vrátane otázky malých a stredných podnikov) nezodpovedali dlhotrvajúcej pozícii Slovenskej republiky, Slovenská republika nepodporila mandát na ďalšie rokovania v trialógoch,“ uviedlo ministerstvo.

Pri reforme autorských práv dosiahli členské krajiny Únie kompromis, Slovensko návrh nepodporilo

Reforma celoeurópskych copyrightových pravidiel prešla ďalšou úrovňou schvaľovania. Legislatívu musia ešte prerokovať zástupcovia Európskej komisie a Európskeho parlamentu, a napokon schváliť europoslanci.

Za úplné zamietnutie smernice sa počas rokovaní rozhodla aj Varšava. „Dôvodom je, že poľská vláda odmieta akékoľvek riešenie, ktoré obmedzuje slobodu slova na internete,“ zdôraznilo vo svojom vyhlásení poľské ministerstvo kultúry a národného dedičstva (MKiDN), ktoré má v Poľsku na starosti agendu autorského práva.

Poľské výhrady sa takisto týkajú predovšetkým článkov 11 a 13 navrhovanej smernice. MKiDN síce uznáva, že „autorské právo by malo byť chránené, ale nie na úkor slobody internetu“.

Varšava tiež vystupuje proti tomu, aby sa výrazne obmedzoval zdieľaný obsah. Podľa poľských diplomatov by z navrhovaných pravidiel profitovali predovšetkým medzinárodné vydavateľské domy, zatiaľ čo existencia malých a stredných vydavateľov, vrátane tých poľských, by bola ohrozená.

„Verím, že autori by mali byť dostatočne a správne odmeňovaní. Mechanizmus, ktorý to má zaručiť, ale nemôže zároveň ohrozovať slobodu slova. Podľa názoru poľskej vlády sú zámery zákonodarcov legitímne, ale spôsob ich realizácie ohrozuje slobodu slova. Navyše tento návrh vytvára nebezpečný precedens automatického filtrovanie obsahu, čo môže byť v budúcnosti zneužité v rozpore s pôvodnými cieľmi a zámermi,“ vysvetlil podpredseda vlády pre kultúru a národné dedičstvo Paweł Lewandowski.

Česká otočka

Pozícia Českej republiky sa počas vyjednávania značne vyvinula. Pôvodne skôr rezervovaný až odmietavý postoj k reforme sa nakoniec zmenil na súhlasné stanovisko s kompromisom, dohodnutým v Rade. Česká vláda sa tak počas finálneho hlasovanie vyslovila za návrh.

„ČR sa od začiatku vyjednávania usiluje o vyvážený text smernice, ktorý by zaistil rovnováhu práv a záujmov všetkých dotknutých subjektov, tvorcov, užívateľov a spotrebiteľov. Aktuálne znenie kompromisného návrhu zohľadňuje pripomienky vznesené Českou republikou úplne alebo v značnú mieru,“ uviedla Petra Hrušová z Ministerstva kultúry ČR.

Zároveň dodala, že vláda „podporuje kompromisný návrh smernice ako celok podľa odsúhlaseného mandátu“. Český postoj sa tak od slovenského aj poľského výrazne líši.

Na európsku reformu copyrightu upozorňujú aj slovenskí a českí YouTuberi

Známi vlogeri ako GoGo alebo Duklock zo Slovenska, či Kovy z Čiech, zaznamenali po zverejnení videí o reforme autorských práv záujem desiatok tisíc followerov. Osvetová kampaň je ale u nás podľa influencerov nedostatočná, niektorí nabádajú písať europoslancom, iní podpísať petíciu.

Europoslanci z Fideszu reformu podporili

Maďarská vláda nebola ochotná o svojej pozícii počas rokovaní príliš informovať, ale europoslanci zvolení za vládnu stranu Fidesz v septembri hlasovali za návrh. Na rozdiel od nich ale väčšina maďarských europoslancov iných strán hlasovala proti.

Napríklad europoslanec Socialistov István Ujhelyi návrh nepodporil práve kvôli článkom 11 a 13. Je presvedčený, že súčasné problémy sa nedajú riešiť možným obmedzením slobody slova, tvorivej slobody a slobody prejavu.

„Najväčším úskalím smernice je to, že umožňuje rôzne interpretácie textu podľa toho, čo v nej chcú vidieť jednotliví zákonodarcovia. Napríklad v prípade článku 13, ktorý sa týka kontroly nelegálneho obsahu, smernica nemôže byť implementovaná bez použitia filtrovacieho softvéru. To je však znepokojujúce, pretože doposiaľ neexistuje jediný softvér, ktorý by sa nesnažil byť pápežskejší ako pápež, teda aj obsah vytvorený skutočne samotným užívateľom by týmto filtrom nemusel prejsť,“ uviedol politik pre maďarský think tank Political Capital.

Ujhelyi verí, že celá debata by sa mohla stať bezpredmetnou. Zákonodarcovia podľa neho, či už vedome alebo nevedome, podporujú autocenzúru.

Platformy vs. vydavatelia

Reforma autorského práva bola intenzívne diskutovaná aj v rámci jednotlivých štátov, a to predovšetkým medzi médiami a online platformami. Napríklad Věra Průchová zo spoločnosti Seznam.cz, ktorý na domácom trhu konkuruje Googlu, pozíciu českej vlády odmieta.

„Česká republika hlasovala v Rade bohužiaľ za mandát, na rozdiel napríklad od Slovenska alebo Poľska. Pozíciu proti mandátu pritom v Českej republike okrem Seznamu presadzoval tiež Zväz priemyslu a dopravy, Hospodárska komora alebo ICT ÚNIE,“ upozornila.

Postoj českej vlády naopak víta Ochranný zväz autorský (OSA), ktorý v Českej republike predstavuje silnú záujmovú skupinu v oblasti ochrany autorských práv. Podľa nich si „aktuálna situácia v online prostredí vyžaduje aktualizáciu autorského práva tak, aby sa prispôsobila trendom. Z toho dôvodu čl. 13 jednoznačne vítame,“ uviedla zástupkyňa OSA Kateřina Růžičková.

Rovnaký názor má aj Václav Mach z Únie vydavateľov, ktorý návrh Rady rovnako podporuje. Verí, že s finalizovaním legislatívy a jej prijatím nebude problém.

Europoslankyňa J. Reda: Online filter na kontrolu copyrightu diela bude musieť mať takmer každý

Jedna z najaktívnejších europoslancov v boji za spravodlivé autorské práva na internete tvrdí, že nové znenie celoeurópskej smernice poškodí malé firmy. „Pýtajte sa vlády aj europoslancov, prečo zlý návrh podporujú. Vo voľbách ich ohodnotia najmä mladí voliči,“ hovorí JULIA REDA.

V prípade Slovenska boli najaktívnejšími skupinami, ktoré sa do diskusie o reforme autorského práva zapojili, predovšetkým autori, zväzy a asociácie, ktoré autorov podporujú alebo zastrešujú.

Príkladom je Tlačová agentúra slovenských republiky (TASR), ktorá je najväčšou agentúrou svojho druhu v krajine a tiež členom Európskej aliancie tlačových kancelárií (EANA). Rovnako ako EANA aj TASR podporuje Únijné snahy „smerujúce k tomu, aby online platformy tvorcom obsahu, novinárom a médiám adekvátne prispievali“.

Na Slovensku je aktívna aj Asociácia európskych novinárov, ktorá tiež návrh novej legislatívy podporuje, a to vrátane výnimiek pre otvorené softvérové ​​platformy typu Wikipedia. „Je treba prijať takú normu, ktorá by rozptýlila obavy z možnej cenzúry internetu a filtrovania jeho obsahu,“ vyhlásil generálny tajomník Asociácie a slovenský rozhlasový novinár Tibor Macak.

Emil Vojtko, riaditeľ spoločnosti Vidadu, ktorá je najväčšou sieťou internetových autorov, YouTuberov a influencerov v Čechách a na Slovensku považuje debatu o reforme autorského práva za nedostatočnú.

„Ak sa niekto rozhodne hľadať viac informácií o reforme, Google mu ponúkne len niekoľko blogov, ktoré sa legislatíve venujú,“ uviedol Vojtko. Sieť viac ako 200 autorov, ktoré Vidadu zahŕňa, je znepokojená predovšetkým nejednoznačnosťou znenia článku 13 a tiež tým, že autori nedokážu predvídať vplyv nových pravidiel na existujúce obchodné modely.

Dôležité je vnímať fakty

Odmietavý postoj poľských úradov chvália napríklad ZIPSEE Digital Poland, firma reprezentujúc rôzne internetové spoločnosti. „Rozhodnutie poľskej vlády je dôkazom toho, že sama rozumie súčasnému svetu, v ktorom je pokrok v digitalizácii, vede a nových technológiách ťažnou silou pre rozvoj národných ekonomík v celej EÚ,“ uviedol jej predseda Michał Kanownik.

Na druhej strane Komora vydavateľov (IWP), zastrešujúca najvýznamnejších vydavateľov v Poľsku, apelovala na vládu, aby smernicu podporila.

„Smernica síce nevyrieši všetky problémy na mediálnom trhu, ale aspoň čiastočne napraví súčasnú nerovnováhu medzi poskytovateľmi obsahu (napríklad vydavateľmi) a subjektami, ktoré využívajú materiál pre svoj vlastný biznis,“ uviedla Komora v oficiálnom vyhlásení.

Bogusław Chrabota, predseda IWP a šéfredaktor poľského denníka Rzeczpospolita, je o niečo konkrétnejší.

„Dúfam, že odporcovia smernice konečne otvoria oči a začnú vnímať fakty. Z ochudobňovania a v konečnom dôsledku aj ničenia autorov, novinárov, spisovateľov, hudobníkov alebo filmových tvorcov nebude ťažiť vôbec nikto, nastane akési vákuum. A to nie je správne. Vďaka smernici máme šancu prežiť. Hovorím šancu, pretože sme stále len na polceste,“ upozornil Chrabota.

Zmenia sa spôsoby používania internetu? V Bruseli sa rozhoduje, či má legislatíva o copyrighte ešte šancu

Členské štáty EÚ nenašli v novej legislatíve o autorských právach kompromis na prvýkrát. V piatok budú vyjednávať opäť. Europarlament sa chce s krajinami dohodnúť do 14. februára. Bez dohody a po tomto termíne by už kontroverzná legislatíva nemala šancu.

Maďarský právnik Tóth Péter Benjamin pripomína jednotu záujmových skupín, ktorá sa vytvorila v priebehu diskusií o autorskej smernici, predovšetkým v súvislosti s hlasovaním Európskeho parlamentu v lete minulého roka.

„Skutočnosť, že Európsky parlament nakoniec návrh schválil, môžeme pripísať doteraz nevídanej jednote európskych umelcov, tvorcov obsahu a organizácií, ktoré ich zastupujú. Umelci sa obrátili na európskych zákonodarcov otvoreným listom a táto petícia bola podpísaná 40 tisícami osôb,“ upozornil právnik zo združenia spisovateľov ARTISJUS.

Podľa Tótha síce kritici reformy hovoria o cenzúre internetu, nová legislatíva ale v skutočnosti neznamená žiadne obmedzenie alebo záväzky pre užívateľov. „Zmeny zasiahnu iba veľké platformy, poskytovateľov služieb a vlastníkov autorsky chráneného obsahu. Pre používateľov bude naopak ľahšie zdieľať obsah, pretože všetky potrebné povolenia bude musieť získať prevádzkovateľ platformy,“ argumentoval Tóth.

Odborník tiež upozornil, že médiá venujú smernici veľkú pozornosť, dávajú však priestor aj najrôznejším mýtom a nepravdám. Príkladom môže byť „zákaz“ meme. Paródia a meme pritom podľa neho naďalej zostanú z autorských zákonov vyňaté, Únijná smernice totiž umožní ich voľné vytváranie a šírenie. Žiadny z bodov článku 13 neobsahuje podľa neho nič, čo by znamenalo opak.

„Pri transpozícii smernice bude povinnosťou každého štátu, aby vytvoril výnimky z autorskej ochrany pre tvorbu paródie,“ uzavrel Tóth.

]]>
Microsoft odhalil kyberútoky na mimovládky, v čase eurovolieb ponúkne ochranný softvér https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/microsoft-odhalil-kyberutoky-na-mimovladky-v-case-eurovolieb-ponukne-ochrannny-softver/ Wed, 20 Feb 2019 13:53:38 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119950 Americká spoločnosť zaznamenala v ostatnom období niekoľko kybernetických útokov na neziskové organizácie a európske think-tanky. Pre ochranu eurovolieb zavádza voľne prístupný nástroj, ktorý bude dostupný aj na Slovensku.

Technologický gigant v stredu (20. februára) oznámil, že nedávno zaznamenal infiltráciu do systémov zamestnancov nemeckej Rady pre zahraničné vzťahy a európske úrady, Aspenského inštitútu a  nadácie German Marshall Fund. Tieto a ďalšie napadnuté neziskovky sa primárne venujú témam ako demokracia, volebná integrita a verejná politika, a intenzívne spolupracujú s vládami európskych krajín.

Spoločnosť Microsoft uviedla, že je „veľmi dôležité, aby organizácie, ktoré podopierajú demokratický proces, mali prístup k výnimočne dobrej ochrane počítačovej bezpečnosti“, a to najmä v období pred celoeurópskymi voľbami v máji. Tie ponúkajú ideálnu príležitosť pre tých, ktorí by mali v záujme plebiscit ovplyvňovať, upozorňujú odborníci na kybernetickú bezpečnosť.

Americká technologická spoločnosť tiež ohlásila, že v tejto oblasti zintenzívni svoje úsilie a proti cudziemu zasahovaniu do európskeho volebného systému poskytne organizáciám bezplatný kyberbezpečnostný systém AccountGuard.

Pôvodca neznámy

Softvér, ktorý je súčasťou programu Obrana demokracie (Defending Democracy Program), bude v Európe dostupný pre ďalších dvanásť krajín, vrátane Slovenska. Doteraz ho mali k dispozícii len v Spojených štátoch, v Spojenom kráľovstve, v Írsku a v Kanade.

Slovenskí používatelia programu Office 365 k nemu budú mať prístup v priebehu najbližších mesiacov. Hlavnou funkciou systému je schopnosť vyhľadať hrozby na rôznych účtoch a e-mailových adresách.

Únia sa pripravuje na odvrátenie pokusov o manipuláciu eurovolieb

Kauza Cambridge Analytica tento rok otriasla americkou demokraciou. Rovnaké nebezpečenstvo môže hroziť aj Európskej únii v májových voľbách do Európskeho parlamentu. Komisia na hrozbu odpovedá balíčkom opatrení, pracovnými skupinami aj novými reguláciami.

Karen Donfriedová, riaditeľka nadácie German Marshall Fund v reakcii na kybernetické útoky uviedla, že sa odhalila krehkosť ochrany ďalších aktérov volieb.

„Riziko (ohrozenia kybernetickými útokmi, pozn. red.) existuje nielen pre kandidátov a kampane. Organizácie a aj jednotlivci si ich musia byť vedomí a pripravení na to, že malígne sily, vrátane tých sofistikovaných, sa môžu usilovať o zneužitie digitálneho priestoru,“ hovorí Donfriedová.

Zdroj útokov na mimovládky spoločnosť Microsoft zatiaľ nešpecifikovala.

Pribudne režim kybernetických sankcií

Mnohí Európania sa rizík, spojených s kybernetickými útokmi v čase eurovolieb, skutočne obávajú. Prieskum Eurobarometra, ktorého výsledky boli zverejnené v novembri, zistil, že 61 percent Európanov sa obáva, že by voľby mohli byť manipulované prostredníctvom kybernetických útokov. Až 59 percent je znepokojených tým, že by voľby mohli ovplyvňovať zahraniční aktéri a zločinecké skupiny.

Podľa podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa si občania EÚ „dobre uvedomujú nepriateľské sily, ktoré by chceli manipulovať s tým, čo čítajú, premýšľajú a o čom nakoniec hlasujú“.

Únia čelí kyberškandálu: Hackeri roky čítali diplomatické správy, niektoré sú zo Slovenska

Hoci najutajovanejšie informácie hackeri neodhalili, zverejnenie upozornilo na pozoruhodne slabú ochranu rutinnej pošty medzi úradníkmi a diplomatmi EÚ. Medzi stovkami zverejnených depeší sa ocitli aj opisy stretnutí slovenských diplomatov.

Európska komisia ešte v apríli minulého roka žiadala, aby online spoločnosti, vrátane technologických gigantov a sociálnych sietí dobrovoľne prijali takzvaný Kódex postupov. Zainteresované strany sa na ňom dohodli v septembri. V decembri pribudol aj Plán prístupu k dezinformáciám.

„Voľby musíme lepšie ochrániť tak, že budeme intenzívnejšie spolupracovať s členskými štátmi na detekcii hrozieb, umožňujúcich kybernetické útoky, a to aj prostredníctvom nového systému rýchleho varovania,“ hovoril o ďalších krokoch Bruselu eurokomisár pre bezpečnostnú Úniu, Julian King, počas mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Medzi systémy podľa neho v ostatnom období pribudli súbory opatrení na spoločnú diplomatickú reakciu EÚ pri kybernetických útokoch, nástroj kybernetickej diplomacie, ktorý zahŕňa spoluprácu s tretími krajinami a, v prípade potreby, aj reštriktívne opatrenia.

„V súčasnosti sme v procese vytvárania režimu kybernetických sankcií a pracujeme aj na tom, aby sme dokázali lepšie identifikovať, odkiaľ počítačové útoky prichádzajú,“ dodal King.

]]>