Ekonomika – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Mon, 18 Mar 2019 20:10:04 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Ekonomika – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Máte zero waste? Boj proti plastom sa preniesol do supermarketov https://euractiv.sk/section/komunalny-odpad/news/mate-zero-waste-boj-proti-plastom-sa-preniesol-do-supermarketov/ Mon, 18 Mar 2019 11:58:43 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120656 Na základe impulzu z Bruselu prichádza štát s iniciatívami proti odpadom z obalov. Tie však budú aj v budúcnosti plniť dôležitú úlohu v marketingu a udržovaní čerstvosti potravín.

Slovensko má problém s nárastom množstva obalov aj odpadov z obalov. Medzi rokmi 2010 a 2016 sa zvýšilo množstvo obalov uvedených na trh zo 436 tisíc na 518 tisíc ton. Objem odpadu z obalov vzrástol z 278 na 360 tisíc ton. V druhom prípade ide o nárast o takmer 30 percent. Oba trendy nazval Program predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025 „nepriaznivými“.

Obaly, zvlášť z plastov sú problémom celej Európy. Európska komisia preto vlani navrhla Európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve. V decembri sa európske inštitúcie dohodli na znení jedného z najdôležitejších legislatívnych návrhov – smernici o určitých plastových výrobkoch. Tá zakazuje časť jednorazových plastových výrobkov, zníži spotrebu plastových nádob na potraviny a pohárov na nápoje, zvýši podiel recyklovaného plastu v plastových fľašiach na 25 až 30 percent (do roku 2025) a podiel recyklácie PET fliaš na 90 percent (do roku 2030).

Slovenské ministerstvo životného prostredia plánuje na vládu predložiť v lete zákon o zálohovaní PET fliaš a plechoviek. Už schválený program predchádzania tvorby odpadov plánuje transponovať do slovenskej legislatívy aj ďalšie opatrenia z európskej smernice.

Zálohovanie sa spustí roku 2022, väčšina opatrení však uvedených nemá konkrétny termín.

Niektoré firmy nečakajú, kým opatrenia vstúpia do platnosti alebo kým budú povinné. Či už to robia pod tlakom nových pravidiel, požiadaviek zákazníkov, či konkurenčného boja, proti obalom a plastom bojujú už teraz. Niekedy im pritom kladie prekážky štát.

Medzi výrobcami a spotrebiteľmi

Anežka Kováliková, produktová manažérka Metro Cash & Carry Slovensko, vysvetlila stratégiu veľkoobchodnej spoločnosti na podujatí o plastoch, ktoré sa konalo v utorok (12. marca) v Bratislave.

„Stojíme medzi výrobcami a spotrebiteľmi a máme obrovskú možnosť a zodpovednosť veľa vecí zmeniť,“ povedala Kováliková na seminári, ktorý organizovali Slovak Business Agency a Inštitút cirkulárnej ekonomiky. Metro podľa Koválikovej komunikuje s výrobcami o tom, ako oni môžu upravovať obalové materiály.

Na Slovensku sa budú vo veľkom vyrábať bioplasty. Ich triedenie doriešené nie je

Bioplasty z obnoviteľných zdrojov nikdy nebudú lacnejšie ako z fosílnych palív, hovorí vedec Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity. Jeho tím pracuje na bioplastoch rozložiteľných v prírode.

Samotné Metro môže nahradiť v prípade veľkých balení výrobkov plast kartónovými krabicami. „Napriek tomu máme stále obrovské množstvo plastov,“ priznala produktová manažérka.

Kováliková vidí „obrovskú možnosť veci meniť“ pri vlastných značkách Metra. Podotkla však, že redizajn výrobkov trvá „veľmi dlho“, takže potrvá „niekoľko mesiacov“, kým sa zmeny prejavia aj na regáloch.

Ďalším opatrením je zavádzanie kompostovateľných alternatív pre odnosové tašky pri pokladniach. Zdôraznila však, že prvotným cieľom je odradiť zákazníkov od nákupu tašiek. Zákazníci si môžu tovar odniesť v krabiciach, ktoré zostali po veľkých baleniach.

Výrobky vlastných značiek

Šéfka komunikácie Tesco Stores Slovenská republika Veronika Bush na seminári zdôraznila, že reťazcu sa podarilo za posledné dva roky znížiť množstvo potravinového odpadu o 20 percent. V minulom roku sme darovali Potravinovej banke Slovenska a lokálnym charitám 577 ton potravín,“ informovala Bush.

Čo sa týka obalov, tiež vidí najväčší priestor pri produktoch vlastných značiek.

„Zaviazali sme sa, že do konca roku 2020 odstránime všetky nerecyklovateľné a ťažko recyklovateľné materiály,“ avizovala Bush. V roku 2025 majú byť všetky obaly vlastných značiek Tesca na 100 percent recyklovateľné alebo opakovane použiteľné.

Šéfka komunikácie povedala, že „veľká časť“ plastových obalov na výrobkoch predávaných reťazcom je už dnes dobre recyklovateľná. Medzi nerecyklovateľné obaly, ktoré sú stále v predaji, patria PVC, celofán či polystyrén. Ten posledný slúži napríklad ako tácka pod porciovaným syrom.

Tesco pozná ešte tretiu kategóriu obalov: sú recyklovateľné, nie však vo všetkých krajinách. Dôvodom je chýbajúca technológia alebo miešanie recyklovateľných a nerecyklovateľných materiálov. Výrobky v tejto kategórii bude Tesco postupne prehodnocovať. „Keď to nepôjde, tiež budeme od nich upúšťať,“ povedala Bush.

Ideál: vyhnúť sa obalu

Metro sa podľa Koválikovej tiež snaží čo najviac využívať opakovateľne použiteľné plasty a vyhýbať sa nerecyklovateľným. Ideálom však podľa nej nie je obal nahradiť. „Ideálne je úplne sa vyhnúť obalu.“

K tomuto ideálu sa snaží firma priblížiť v drogérii. „Dlho sme riešili, ako môžeme spotrebiteľom ´čapovať´ drogériu, a z čoho by mali byť ich obaly,“ povedala Kováliková. Za jeden z najväčších problémov označila lunch boxy. „Kým to nebude legislatívne trošku viac podporené, tak úplne vylúčenie je ťažké, keďže nie sme výrobca,“ vysvetlila produktová manažérka.

Výrobcovia chceli posunúť zálohovanie PET fliaš, envirorezort trvá na roku 2022

Príprava zákona o vratnom systéme nápojových obalov vstupuje do ďalšej etapy. Jeho kritici poukázali, že ide nad rámec európskej legislatívy, ochranári ho privítali.

Bush upozornila, že „uzatvorenie recyklačnej slučky (…) je komplexný problém, ktorý nedokážeme vyriešiť sami.“ Preto chce Tesco vytvárať koalície s inými obchodníkmi, dodávateľmi, výrobcami produktov a obalov, ako aj so štátom.

Jedným z veľkých výrobcov, ktorý chce zvyšovať množstvo obalov a nahradiť ich ekologickejšími alternatívami, je Samsung Electronics. Producent elektroniky v januári oznámil prechod od plastov k papieru a ďalším udržateľným materiálom.

„Od prvej polovice roka 2019 budú obaly používané v súčasnej dobe pri výrobkoch a príslušenstve spoločnosti Samsung – od mobilných telefónov a tabletov až po domáce spotrebiče – nahradené ekologicky udržateľnými materiálmi, medzi ktoré patria recyklované plasty, bioplasty či papier,“ oznámila spoločnosť v tlačovej správe. Zmení aj dizajn nabíjačiek telefónov, pri ktorých nahradí lesklý povrch matným, takže nebude potrebné naďalej používať plastovú ochrannú fóliu.

Produkty bez obalu?

Tesco vidí svoju úlohu aj v osvete zákazníkov. „Snažíme sa ich motivovať, aby nevyužívali jednorazové plasty, a ponúkať im trvalo udržateľné alternatívy,“ vysvetlila šéfka komunikácie.

Obal má svoj marketingový význam. Produktová manažérka Metra rozlišuje viac kategórií zákazníkov. Pre konečného spotrebiteľa, ktorý si výrobok odnesie domov, je obal dôležitejší ako pre stravovacie prevádzky, ktorí nakupujú vo veľkých baleniach. „Šéfkuchári výrobky veľmi dobre poznajú. U nich obal nie je taký dôležitý. U konečného spotrebiteľa to ešte nejakú dobu potrvá. Chce kupovať pekné výrobky,“ povedala Kováliková.

Bush pripomenula, že obal udržuje potraviny čerstvé. „Okrem znižovania množstva obalov musíme prihliadať aj na iné aspekty trvalej udržateľnosti – potravinový odpad a skleníkové plyny,“ tvrdí šéfka komunikácie Tesca.

Kováliková vysvetlila, že niekedy sú priority udržateľného rozvoja protichodné. Z balení paradajok odstránilo Metro plastovú vaničku a priesvitný plastový obal. „Narazili sme však na problém s potravinovým odpadom. Keď sme cherry paradajky dali do tenkého papierového obalu a keď spotrebiteľ s nimi nenarábal opatrne, paradajky pučil a znehodnocoval,“ vysvetlila.

Plastové vaničky sa teraz Metro snaží nahrádzať spevnenými papierovými vaničkami a hľadá vhodný obal.

Zákazníci žiadajú zero waste

Náhradu jednorazových plastov avizovala vo februári aj najväčšia maloobchodná sieť na Slovensku COOP Jednota. V tlačovej správe napísala, že „vo svojich predajniach nahrádza slamky, plastové tyčinky do uší a plastový riad vlastnej značky ekologickým variantom.“ Tým sú produkty z cukrovej trstiny a bambusu.

„Jednou z noviniek v celom sortimente pre zákazníkov sú aj ekologické vrecká do koša, ktoré sa vďaka špeciálnemu oxodegradovateľnému zloženiu v prírode rozložia,“ uviedla COOP Jednota. Igelitové tašky sú tiež výlučne z rozložiteľných materiálov.

Zákaz niektorých plastových výrobkov sa priblížil k schváleniu

Členské štáty chcú schválili svoju pozíciu k európskej smernici o odpadoch z plastov. Finančné bremeno chcú uvaliť aj na dovozcov.

Bush potvrdila, že zákazníci majú čoraz väčší záujem o riešenia zero waste (nulový odpad). Zákazníci si napríklad nosia vlastné vrecká na ovocie a zeleninu.

Naznačila však, že legislatíva a dozorné orgány tomu kladú prekážky. Vyzvala rozviazanie rúk obchodníkom. „Čo sa týka boju proti potravinovému odpadu a obalom, príliš zošnurovanou legislatívou si situáciu na Slovensku ešte zhoršujeme. Niet pochýb o tom, že bezpečnosť a kvalita potravín je na prvom mieste. Na druhej strane musí byť aj rácio,“ myslí si Bush.

Metro tiež registruje záujem zákazníkov o zero waste. „Výrobky, ktoré sú ekologické, majú vyššiu mieru predaja ako v minulosti… Zákazníci začínajú byť zvedaví a nároční,“ opísala situáciu Kováliková. Doplnila, že ide o trend, ktorý vníma ako jedinú udržateľnú možnosť do budúcna.

]]>
Župan Droba v Bukurešti obhajoval eurofondy: Pomáhajú nám aj v boji proti extrémizmu https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/eurofondy-ludom-ukazuju-ze-unia-ma-zmysel-tvrdi-bratislavsky-zupan-droba/ Fri, 15 Mar 2019 16:50:05 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120630 Kým šéf SaS Richard Sulík volá po väčších škrtoch v eurofondoch, bratislavský župan Juraj Droba na Európskom summite regiónov obhajoval politiku súdržnosti EÚ ako jeden z hlavných nástrojov v boji proti extrémizmu a euroskepticizmu.

„Kohéznu politiku považujem za jeden z najdôležitejších pilierov, vďaka ktorému ľudia vidia, že Európska únia má zmysel,“ uviedol predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (SaS) na Európskom summite regiónov v Bukurešti. Bratislavský župan vystúpil ako jeden z rečníkov v paneli, ktorý sa venoval budúcnosti politiky súdržnosti EÚ (kohézna politika), teda eurofondom po roku 2020.

V hlavnom meste Rumunska niekoľkokrát zaznelo, že znižovanie eurofondov, ktoré na roky 2021 až 2027 avizuje Európska komisia, posilní extrémistické, populistické a antieurópske strany.

Politikou súdržnosti proti extrémizmu

Na otázku, akým najväčším výzvam čelí Európska únia v súčasnosti, šéf bratislavského vyššieho územného celku (VÚC) odpovedal „rast extrémizmu a sily, ktorých hlavným cieľom je dezintegrácia Európskej únie“. Droba následne dodal, že obidva fenomény sú na vzostupe tak v štátoch na východe aj západe EÚ, pričom „sú poháňané krajinou, ktorá sa nachádza na východ od Ukrajiny a ktorá dokonca sponzoruje politické sily v západnej Európe.“

Za jednu z  najlepších odpovedí na tieto výzvy považuje politiku súdržnosti EÚ, pretože „dáva nám politikom do rúk dobrý nástroj na poukazovanie, čo všetko EÚ robí v mestách, na dedinách a v komunitách“.

Neskôr pre portál EURACTIV.sk potvrdil, že bratislavská župa bude bojovať proti škrtom európskych fondoch, ktoré zasiahnu aj Slovensko. „Neviem si napríklad predstaviť, z čoho iného by sme zaplatili niektoré veľké infraštruktúrne projekty,“ priznal Droba.

Od libertariána k centristovi

Bratislavský župan sa tak v názore na eurofondy výrazne odkláňa od šéfa liberálov Richarda Sulíka. Sulík v minulosti viackrát kritizoval európske dotácie, hlavne preto, že na Slovensko podľa neho prinášajú korupciu. Ako jediný slovenský europoslanec dokonca privítal aj znižovanie eurofondov pre Slovensko po roku 2020.

Európska komisia v rámci reformy kohéznej politiky po roku 2020 navrhuje znížiť Slovensku eurofondy zo súčasných 15,3 miliardy eur, na bezmála 12 miliárd eur čo je oproti súčasnému programovému obdobiu o 10 percent menej (v bežných cenách, 22 percent v stálych cenách, ktoré zohľadňujú infláciu). Podľa Sulíka by ale škrty mali byť ešte väčšie.

„Vzhľadom na provízie a korupciu, ktoré čerpanie eurofondov na Slovensku sprevádzajú, vnímam 10-percentný pokles ako pozitívnu správu,“ napísal krátko po zverejnení návrhu pre portál EURACTIV.sk.

Únia potrebuje väčší rozpočet, ako navrhuje Komisia, zhodli sa europoslanci

Európsky parlament bude v ďalších rokovaniach o Viacročnom finančnom rámci po roku 2020 bojovať proti navrhovaným škrtom v politike súdržnosti. S pozíciou europarlamentu sa stotožnila väčšina slovenských europoslancov.

Droba hovorí, že pred nástupom do čela bratislavskej samosprávy so Sulíkom zdieľal názory na eurofondy. „Bol som tiež jeden z tých, ktorí kázali absolútnu finančnú zodpovednosť, a nízke dane a čo najmenšie prerozdelenie,“ uviedol počas summitu pre portál EURACTIV.sk. Z „presvedčeného ekonomického liberála“ sa podľa jeho vlastných slov stal „centrista ktorý verí, že časť peňazí musí byť vyzbieraná cez dane a iné poplatky, aby sa mohli financovať veľké infraštruktúrne projekty, ktoré pomáhajú súdržnosti Európy.“

„V SaS máme našťastie dostatok slobody na názory, ktoré sa odlišujú od názorov predsedníctva a predsedu,“ dodáva Droba.

Juraj Droba je šéfom Bratislavského samosprávneho kraja od konca roku 2017, keď vo funkcii nahradil Pavla Freša.

Solidarita a žlté vesty

Viacerí účastníci Summitu upozorňovali na to, že osekávanie rozpočtu pre politiku súdržnosti bude vodou na mlyn euroskeptických strán a populistov v celej Únii. Mnohí z nich zdôrazňovali, že fondy EÚ predstavujú hlavný nástroj solidarity medzi členskými štátmi.

Podľa člena Výboru európskych regiónov z holandskej provincie Flevoland Michiela Rijsbermana ľudia v niektorých regiónoch na západe EÚ necítia, že sa ich život zlepšuje, hoci takisto platia do rozpočtu EÚ. Politika by preto podľa neho mala prispievať k solidarite, ktorú ľudia dnes necítia „a potom si na seba obliekajú žlté vesty“. „To je ale v skutočnosti opak solidarity,“ dodal

Holandsko patrí medzi krajiny najväčších čistých prispievateľov do európskeho rozpočtu. To znamená, že z neho vyčerpá menej peňazí, ak do neho odvedie.

Europoslanci k eurofondom po roku 2020: Na solidarite šetriť nemôžeme

Európsky parlament v rokovaniach s Komisiou a členskými štátmi odmietne navrhované podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním rozpočtových pravidiel EÚ. 

Ako príklad úspechu európskej politiky súdržnosti uviedol Bratislavu, ktorá podľa jeho slov od roku 1991, kedy mesto navštívil prvýkrát, „prešla obrovskou zmenou“. „Na Bratislave je naozaj dobre vidieť, ako EÚ pomáha mestám a regiónom,“ dodal holandský regionálny politik.

V Grécku má nedostatok solidarity vplyv na to, ako ľudia vnímajú demokraciu. Mladí ľudia po kríze na zlú životnú situáciu podľa guvernérky regiónu Attica Reny Douroovej zareagovali voľbou extrémistických strán. V gréckom zákonodarnom orgáne má zastúpenie krajne pravicová strana Zlatý úsvit, ktorú médiá označujú za neonacistickú, či fašistickú.

„Je strašne ťažké vysvetľovať mladým ľuďom, ktorých rodičia sú dlhé roky bez práce, aby sa nezdravili neonacistickými pozdravmi,“ uviedla grécka politička s tým, že to je dôvod, prečo treba bojovať za zmiernenie eurofondových škrtov.

Kontrola verzus zjednodušovanie

O podobe budúceho sedemročného rozpočtu EÚ, ako aj konkrétnych pravidlách čerpania eurofondov v súčasnosti už prebiehajú rokovania medzi Európskou komisiou a členskými štátmi.

Jednou z hlavných požiadaviek štátov EÚ naďalej zostáva zjednodušenie komplikovaných pravidiel čerpania fondov EÚ. Ako na diskusii zopakovala eurokomisárka zodpovedná za regionálnu politiku Corina Cretuová, Komisia chce do budúcnosti žiadateľom o európske dotácie uľahčiť život. Dodáva však, že je potrebné zachovať dohľad EÚ nad riadnym využitím európskych dotácií.

„Keď o tom hovorím s europoslancami v regionálnom výbore Európskeho parlamentu, počúvam iba o zjednodušovaní. Keď sa ale zúčastním výboru pre kontrolu rozpočtu, počuť len volanie po kontrole,“ vysvetlila Cretuová a dodala, že Komisia sa v tomto ohľade v návrhu snažila spraviť kompromis.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

Viacero členských štátov, vrátane Slovenska, volá tiež po väčšej slobode v určovaní toho, na čo využijú európske peniaze. Silnejšie slovo v rozhodovaní o eurofondoch ale súčasne požadujú aj zástupcovia slovenských regiónov. Dnes sa o celej alokácii rozhoduje na národnej úrovni, konkrétne na ministerstvách zodpovedných za jednotlivé operačné programy.

Cretuová povedala, že európska exekutíva podporuje silnejšie právomoci regiónov, pričom necháva na štátoch, akú mieru decentralizácie rozhodovania zvolia.

Ako zmerať, či je kraj bohatý?

Podobný názor na riadenie fondov EÚ má aj Juraj Droba, podľa ktorého by malo byť založené na „systéme bŕzd a protiváh“. Pre bratislavský VÚC, ako hovorí, je dôležité zaistiť čo najväčšiu flexibilitu, jedným dychom ale dodáva, že podporuje aj kontrolu zo strany Komisie.

„Na jednej strane chcem mať čo najväčšie právomoci – spolu so zastupiteľstvom a kolegami na úrade – rozhodovať o vlastnom regióne. Na strane druhej, chceme byť dobre kontrolovaní, aby sme mali istotu, že sú naše kroky správne,“ dodal pre EURACTIV.sk župan.

O opodstatnenosti dohľadu z Bruselu sa podľa vlastných slov presvedčil pri rokovaniach s Jaspers, čo je spoločná iniciatíva Komisie a Európskej investičnej banky, ktorá členským štátom poskytuje poradenstvo ohľadom čerpania eurofondov. „Keď by niektorý z regiónov našiel spôsob, ako obchádzať pravidlá alebo financovať veci, ktoré nie sú úplne v súlade s bruselskými pravidlami, som za to, aby sa to zastavilo,“ vysvetľuje svoj postoj Droba.

Bratislavská župa bojuje za viac peňazí z budúceho rozpočtu EÚ. Ostatné kraje zatiaľ nie sú proti

Bratislavský samosprávny kraj chce, aby sa zmenila metóda, ktorou sa meria vyspelosť regiónov v Európskej únii. Od nej totiž závisí, koľko peňazí dostávajú z fondov Európskej únie.

Bratislavský VÚC zastupuje združenie SK8, teda osem slovenských samosprávnych krajov v diskusiách o budúcnosti eurofondov na európskej úrovni.

Bratislavský župan sa vo svojom príhovore pristavil aj pri spôsobe, akým sa dnes určuje miera rozvinutosti európskych regiónov. Na základe toho sa totiž dnes určuje, koľko peňazí môže región čerpať z európskeho rozpočtu. Rozhodujúcim ukazovateľom dnes je Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa.

Na základe neho sa Bratislava tradične objavuje v prvej desiatke rebríčka najbohatších regiónov EÚ, čo je podľa Drobu „absurdné, keďže je za nami aj Viedeň“. VÚC pod jeho vedením preto bude požadovať, aby sa pri prerozdeľovaní eurofondového koláča v budúcnosti prihliadalo aj na socioekonomické a infraštruktúrne parametre. Vhodným ukazovateľom má byť Social progress index (Index sociálneho rozvoja). V ňom je Bratislava na 180. priečke, čo Droba považuje za „viac zodpovedá“ situácii Bratislavy.

]]>
Dva čierne zoznamy, dva osudy https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/dva-cierne-zoznamy-dva-osudy/ Fri, 15 Mar 2019 09:42:55 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120604 Členské krajiny schvílili čierny zoznam daňových rajov, ale nie čierny zoznam krajín, cez ktoré sa perú špinavé peniaze a financuje terorizmus. Európsky parlament vidí ustupovanie lobingu.

Ministri financií v utorok schválili rozšírený zoznam tzv. „nespolupracujúcich daňových jurisdikcií“ tiež známych ako daňové raje. Väčšinou ide o malé karibské krajiny, ktoré sú známe svojimi offshorovými schémami.

K pôvodným 5 krajinám: Americká Samoa, Guam, Samoa, Trinidad a Tobago a Americké Panenské ostrovy, pribudlo 10 ďalších, okrem Spojených arabských emirátov, aj britské a holandské zámorské teritóriá.

Revidovaný zoznam EÚ teraz zahŕňa aj 10 týchto jurisdikcií: Aruba (holandské zámorské územie), Barbados, Belize, (britské zámorské územie) Bermudy, Dominika, Fidži, Marshallove ostrovy, Omán, Spojené arabské emiráty a Vanuatu.

Zoznam vznikol v roku 2017 po tom, čo sa na svetlo sveta dostali informácie o širokých schémach, ktoré korporácie a bohatí jednotlivci využívajú na vyhýbaniu sa platenia daní.

Davos o probléme daňových únikov: Svet potrebuje nové pravidlá, nie ďalšiu „talkshow“

Bez celosvetovej spolupráce je reforma globálneho daňového systému nemožná. Do čela za spravodlivé zdaňovanie sa musí postaviť Európska únia. 

Zaradenie na čierny zoznam znamená, že finančné transakcie s týmito krajinami budú v EÚ pod väčším dohľadom. Krajina sa dostane na tento zoznam ak má daňové pravidlá, ktoré umožňujú daňové úniky z iných krajín alebo ak nezdieľajú informácie. Tie, ktoré sa zaviažu, že  ku konrkétnemu dátumu urobia potrebné zmeny budú zo zoznamu odstránené, alebo sa na neho vôbec nedostali.

Niektoré krajiny EÚ mali problém so zaradením niektorých krajín problém, dokonca hrozilo, že sa v marci na Rade EÚ (ECOFIN) vôbec neschváli, keďže rozhodovanie v daňových otázkach sa deje jednomyseľne. Schválnie zoznamu bolo preto prijaté pozitívne.

Členské štáty zatiaľ len diskutujú o tom, či by kritériom zaradenia na zoznam malo byť aj zatajovanie konečného prijímateľa výhod. Dnes medzi kritériom nie je.

Stále je veľký počet krajín na „šedom zozname“, ktoré majú stále čas na zmeny. 62 krajín dostalo čas do konca minulého roka, 28 si záväzky splnilo a 34 je stále monitorovaných. Príkladom krajiny, ktorá bola monitorované od roku 2015 a medzičasom sa dostala zo všetkých zoznamov je Andorra.

Daňové raje a pranie špinavých peňazí

Čierny zoznam daňových rajov sa niekedy mýli s iným zoznamom, na ktorom sa EÚ zatiaľ dohodnúť nevie. Ide o zoznam krajín, ktoré sa svojimi pravidlami podieľajú na praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu v EÚ.

Ministri spravodlivosti a vnútra 8. marca jednomyseľne odmietli aktualizovaný zoznam takýchto krajín. Rozhodnutie prišlo po kritike Spojených štátov a silnom lobingu Saudskej Arábie za jej odstránenie z navrhovaného súpisu krajín.

V súčasnosti platný zoznam má 16 krajín. Európska komisia ho navrhovala doplniť na počet 23. Ministri tvrdili, že zoznam „nebol vypracovaný transparentným a odolným postupom, ktorým by sa dotknuté krajiny aktívne nabádali, aby prijali rozhodné kroky, a zároveň by sa dodržalo ich právo na vypočutie“.

Komisia teraz musí zoznam prepracovať.

Ktoré krajiny umožňujú pranie peňazí? Komisia sa nevie dohodnúť s členskými štátmi

Z tvorby čierneho zoznamu krajín, ktoré sa podieľajú na praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu sa v EÚ stala citlivá téma. Členským štátom, ktoré návrh Komisie odmietajú, chce komisárka Jourová pripomenúť ich silné vyhlásenia po teroristických útokoch a daňových škandáloch. 

Európsky parlament v reakcii na konanie členských krajín schválil vo štvrtok (14. marca) uznesenie, v ktorom vyjadril poľutovanie, že členské štáty EÚ potopili snahu Európskej komisie zaradiť na čierny zoznam EÚ v oblasti prania špinavých peňazí nové krajiny.

Išlo o Saudskú Arábiu, Líbyu Panamu a štyri teritóriá Spojených štátov – Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa, Portoriko a Guam.

Text upozorňuje, že krajiny, ktoré sa majú ocitnúť na čiernom zozname, vyvíjajú diplomatický a lobistický tlak (najmä zo strany Spojených štátov a Saudskej Arábie), aby k tomu nedošlo. Takýto tlak by však podľa poslancov nemal oslabiť schopnosť EÚ bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Parlament preto presadzuje, aby sa postup preverovania krajín a následného prijímania rozhodnutí uskutočňoval výlučne na základe dohodnutej metodiky.

Uznesenie sa tiež venuje Rusku, ktoré nebolo zaradené na čierny zoznam. Podľa europoslancov  majú ruské opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nedostatky.

Zaradenie nejakej krajiny či územia na čierny zoznam núti takzvané povinné subjekty, akými sú banky, kasína či realitné kancelárie, uplatňovať pravidlá zvýšenej ostražitosti a povinnej kontroly pri transakciách, ktorých súčasťou sú tieto krajiny. Mal by zabezpečiť, že finančný systém EÚ bude pripravený zabrániť riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prostredníctvom týchto krajín.

]]>
Merkelovej digitálna politika: Výsmech z vlastného zlyhania https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/merkelovej-digitalna-politika-vysmech-z-vlastneho-zlyhania/ Thu, 14 Mar 2019 10:47:41 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=120573 Únii kvôli novej copyrightovej legislatíve hrozí dig-xit, alebo digitálny odchod európskej tvorby. Jej konečná podoba, o ktorej budú rozhodovať o dva týždne europoslanci, je fraškou, porovnateľnou s tvrdeniami o plochej zemi, píše SASHA LOBO.

Sascha Lobo je nemecký blogger, lektor a aktivista v oblasti internetovej a marketingovej komunikácie.

Európa sa z brexitu smeje a zároveň mu nadáva – a prečo by aj nie? Je rozčarovaná nad tým, že sa britská politika vzďaľuje od reality. A smeje sa, aby sa s tým vôbec vyrovnala. Samotná EÚ však nerobí nič preto, aby ju neohrozil aj ďalší exit, tentokrát dig-xit: odliv digitálnych výstupov svojej vlastnej tvorby. Obidva odchody majú spoločné to, že vládnuca generácia – egocentrická a neochotná pozrieť sa len o kúsok ďalej od svojho nosa – ničí šance a príležitosti tých, ktorí prídu v nasledujúcich rokoch.

Zaostríme na Nemecko, ktoré je hnacou silou digitálneho debaklu EÚ, štrukturálne veľmi podobnému brexitu. Angela Merkelová odchádza z kresla nemeckej kancelárky a zanecháva za sebou digitálnu infraštruktúru, ktorá je priestorom zrúcanín, a ešte si z nej aj uťahuje. Na februárovej konferencii v Berlíne vtipkovala, že v niektorých častiach Brandenburska by ľudia boli vďační aj za pripojenie k 2G sieti.

Budú internetové platformy kontrolovať všetko, čo zverejníme? Rozhodnú o tom europoslanci

Iniciatíva #SaveYourInternet zvoláva protesty, malé podniky sú zaskočené, asociácie autorov oslavujú. Podľa textu smernice si v krátkej dobe budú musieť komerčné weby zaobstarať licenciu s každým autorom, ktorého text, fotku, či video zverejnia.

Merkelová je kancelárkou od roku 2005 a prinajmenšom od roku 2007 rôzne vlády pod jej vedením znova a znova sľubovali digitálnu infraštruktúru, a potom sľuby porušovali. Napokon si v roku 2019 Merkelová robí žarty z vlastného zlyhania, za ktoré teraz niektorí pykajú. Aká drzosť.

Regulácia hlavných platforiem je absolútne nutná

Do Merkelovej anti-digitálneho dedičstva patrí súčasná reforma autorských práv v EÚ. Na začiatku je treba zdôrazniť, že reformu autorských práv potrebujeme. Autorské práva, ktoré fungujú lepšie v digitálnej sfére, potrebujeme najmä pre tvorcov obsahov a diel. A absolútne nutná je regulácia hlavných platforiem, bez ohľadu na ich radikálny záujem v zisku.

Koncepcie pre rozumnú reformu autorských práv skutočne existujú. Napriek častým tvrdeniam o opaku, mnoho múdrych a praktických návrhov, ktoré sa ocitli na stole zodpovedných, boli často ignorované. Namiesto nich je súčasné znenie legislatívy fraškou, ktorá je z hľadiska popierania reality porovnateľná s hnutím „plochej zeme“.

Zmätok v nových copyrightových pravidlách na internete? Čo by priniesli? (INFOGRAFIKA)

Aké by boli výhody a nevýhody novej celoeurópskej legislatívy o autorských právach? Ktoré otázky vzbudzujú najviac nevôle a čo bude nasledovať?

Chytľavým príkladom sú najväčší zástancovia samotnej reformy, tí, ktorým Angela Merkelová nastavila svoje uši spolu so sebe vlastným nezáujmom o strednodobé dôsledky digitálnej politiky.

Vedúci komunikácie Federácie nemeckých vydavateľov novín na Twitteri tvrdil, že „najväčším problémom je, že kreatívny obsah tlačových vydavateľov na internete ešte nie je chránený autorskými právami“. To je urážlivá dezinformácia: samozrejme, že je obsah predávaný vydavateľmi tlače na internete chránený. Ale práve vydavatelia sú zvyčajne tí, ktorí obsah využívajú, a nie tí, ktorí ho vytvárajú.

Toto tvrdenie má preto asi takú výpovednú hodnotu, ako keď sa povie, že „obsah od vydavateľov tlače nie je chránený zákonom o cestnej premávke“. Technicky to nie je úplne nepravdivé, ale je to obdobný argument, ktorý otrocky chápe a preberá pojmy, no ignoruje pri tom akýkoľvek kontext.

Na európsku reformu copyrightu upozorňujú aj slovenskí a českí YouTuberi

Známi vlogeri ako GoGo alebo Duklock zo Slovenska, či Kovy z Čiech, zaznamenali po zverejnení videí o reforme autorských práv záujem desiatok tisíc followerov. Osvetová kampaň je ale u nás podľa influencerov nedostatočná, niektorí nabádajú písať europoslancom, iní podpísať petíciu.

V jednom aspekte ale musíme byť Angele Merkelovej za jej prejav vďační. Neúmyselne odhalila propagandu, ktorú šíria niektorí členovia vládnucej konzervatívnej strany CDU o veľmi kontroverznom článku 13. Povedala totiž, že „filtre na nahrávanie sa teraz nazývajú aj Merkelovej filtre“ – zatiaľ čo jej kolega z CDU Axel Voss, zodpovedný spravodajca Európskeho parlamentu, opakovane iných upozorňoval na to, že „v texte (legislatívy, pozn. red.) vôbec nepíšeme o filtroch! Najprv si to, prosím prečítajte!“.

Samozrejme, pán Axel Voss, žiadne nahrávacie filtre tam nie sú, aspoň nie v texte. No kancelárka ich stále bráni a do pléna hádže ďalší lahodný, prémiový žart. Lingvisticky má Voss pravdu: slovné spojenie „nahrávací filter“ sa v texte nenachádza. Ale tento argument je ako prikázať niekomu, aby sa z Frankfurtu do New Yorku dostal do ôsmich hodín. Nie je potrebné spomenúť slovo „lietadlo“ na to, aby bolo jasné, že to bude jediná dostupná možnosť.

Prekrúcanie a zmätok v právach

Ten istý Axel Voss znova a znova dokazuje, že jeho chápanie internetu a autorských práv nie je dostatočné. Najnovšie na stretnutí výboru JURI tvrdil, že zoznamovacia platforma Tinder by nebola článkom 13 ovplyvnená, pretože by len niekedy zaznamenala chránenú (profilovú) fotografiu a prípadov by nebolo veľa.

Ako však upozorňuje europoslankyňa Julia Reda, každá – nielen profesionálne odfotografovaná fotografia – je chránená autorským právom. Nie je náhoda, že Voss mätie a prekrúca podstatu autorských a ďalších práv na ochranu.

Europoslankyňa J. Reda: Online filter na kontrolu copyrightu diela bude musieť mať takmer každý

Jedna z najaktívnejších europoslancov v boji za spravodlivé autorské práva na internete tvrdí, že nové znenie celoeurópskej smernice poškodí malé firmy. „Pýtajte sa vlády aj europoslancov, prečo zlý návrh podporujú. Vo voľbách ich ohodnotia najmä mladí voliči,“ hovorí JULIA REDA.

Práve to je skutočnou podstatou tejto reformy. Zaoberá sa totiž záujmami tých, ktorí držiteľov práv vykorisťujú – vlastne len niektorými vykorisťovateľmi – a vôbec nie tých, ktorí sú tvorcami alebo bežnou populáciou.

Súčasná reforma autorských práv je v skutočnosti obchodnou politikou a v konečnom dôsledku upevňuje pozície spoločností ako Google či Facebook. Pretože iba tieto veľké korporácie – ak vôbec nejaké – si budú môcť dovoliť právne riziko, ktoré im umožní zverejňovať obsah, ktorý na ich platformy nahrajú bežní používatelia. Tých, ktorí proti tomu protestujú, dokonca Európska komisia označuje za „nebezpečnú bandu“.

Áno, to sa naozaj stalo, aj keď bol text odvtedy zo stránok Komisie odstránený. Demokratický protest sa rovná nebezpečnej bande.

Žiadne vyváženie záujmov, žiadne posúdenie vplyvu, žiadne zváženie

Dig-xit, táto proti-digitálna agresia EÚ proti mladým, sa skrýva za ochranu kreatívnych ľudí. Klam je ale ľahko rozpoznateľný. Tam, kde sa záujmy tvorcov a spoločností, zaoberajúcich sa správou práv rozchádzajú – čo sa niekedy stáva – táto reforma vo veľkej miere smeruje k rozhodovaniu v prospech spoločností. Jedným z mnohých príkladov je tzv. Total Buy Out, čo je typ zmluvy, v ktorej vykorisťovatelia, ako napríklad niektorí vydavatelia, môžu prakticky zbaviť svojich práv tvorcov, teda tých, o ktorých sa tvrdí, že sa o nich legislatíva stará. Ak by sa EÚ skutočne starala o tvorcov, zakázala by alebo by výrazne obmedzila takýto totálny „výkup práv“ (ako sa pôvodne plánovalo). Obrovské prekvapenie: nestarala sa.

Teraz sa navyše zintenzívňujú hlasy, ktoré považujú najnovší návrh za ešte horší. Expertní právnici a profesori práva hovoria napríklad, že by takáto reforma „trvalo zmenila povahu internetu“. Tiež tvrdia, – a to môže byť najostrejšia paralela s brexitom – že „opäť prevláda dojem o tom, ako si mnohí poslanci Európskeho parlamentu ešte neuvedomujú, aké významné a závažné bude ich rozhodnutie“.

Reforma copyrightu: Vojna autorov, technologických gigantov a europarlamentu

ŠPECIÁL / Nová celoeurópska legislatíva o autorských právach zahŕňa mnohé elementy, ktoré môžu transformovať spôsoby využívania internetu a sociálnych sietí naprieč kontinentom. Pri jej tvorbe sa ale ukázalo, že šedých zón je veľmi veľa.

Rovnováha medzi záujmami, hodnotením vplyvu, ani úvahami o nových svetoch, ktoré sa formovali a o ktoré sa starajú mladí, v podstate neexistuje. Kancelárka Merkelová sa obkolesila mnohými chytrými a skúsenými ľuďmi: Nemeckou digitálnou radou (Digitalrat), takzvaným „digitálnym kabinetom“ (Digitalkabinett) a aj dvomi národnými ministrami, zodpovednými za digitálne záležitosti. Všetci títo ľudia vedia, o čom hovoria.

Merkelová však vo svojom prejave ukázala, do akej miery sa názormi týchto ľudí zaoberá. Ministerka pre digitálnu agendu Dorothee Bärová sedela počas prejavu v publiku a s jemným úsmevom a žmurknutím naznačila: „Máme trochu odlišné názory.“ Je pravdou, že aj toto je spôsob, ako vyjadriť presvedčenie, že sa niekto neopiera o fakty, ale je jednoducho aj lídrom vlády.

Názor vyšiel pôvodne v magazíne Der Spiegel.

]]>
Neúctou k vede Slovensko hazarduje so svojou budúcnosťou [Komerčný obsah] https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/press_release/neuctou-k-vede-slovensko-hazarduje-so-svojou-buducnostou/ Thu, 14 Mar 2019 09:25:42 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=press_release&p=120576

Ako zástupcovia širšej podnikateľskej komunity so znepokojením sledujeme nedávny vývoj a pochybnosti súvisiace s prideľovaním stimulov na vedu a výskum. Apelujeme preto na kompetentné orgány štátnej správy k zavedeniu účinných mechanizmov, ktoré reálne pomôžu slovenskej vede a navrátia dôveru spoločnosti vo verejné inštitúcie. Zároveň zdôrazňujeme potrebu vytvorenia národnej politiky vedy a výskumu (VaV), reformy systému ich podpory ako aj zvýšenie objemu verejných výdavkov do základného a aplikovaného výskumu s ex- post hodnotiacim mechanizmom efektívnosti.

Výdavky na vedu a výskum na Slovensku sú dlhodobo najnižšie spomedzi krajín V4 a jedny z najnižších v EU, čo kritizuje aj aktuálna správa Európskej komisie o Slovensku. Z nedávnej analýzy Národného kontrolného úradu (NKÚ) vyplýva, že Slovensko je na chvoste aj v čerpaní zdrojov z programu EÚ na podporu výskumu a inovácií Horizont 2020. NKÚ za kľúčový problém slovenskej vedy považuje absentujúci komplexný strategický dokument a rozdrobenosť manažmentu s nejasnými kompetenciami jednotlivých vedeckých inštitúcií.

V období priemyslu 4.0 sú hybnou silou inovácie sprevádzané sofistikáciou ľudskej činnosti, čo vytvára obrovskú príležitosť pre malé krajiny, ktoré aj vďaka úspešným vedeckým aplikáciám majú možnosť uspieť vo svetovej konkurencii. Ak chce Slovensko pokračovať v udržateľnom ekonomickom raste, musí pochopiť, že kvalitná veda prepojená na inovácie je základnou predispozíciou pre vytváranie pracovných pozícií s vyššou pridanou hodnotou. Budeme preto podporovať aj ďalšie snahy širokej komunity zamestnávateľských a podnikateľských združení upozorňujúce na nevyhnutnosť zásadnej reformy v tejto oblasti.

Zdôrazňujeme, že Slovensko potrebuje (I) mať vytvorenú dlhodobú víziu vrátane vybraných strategických priorít a (II) vytvoriť systematický mechanizmus podpory, ktorý bude základným pilierom fungujúceho ekosystému znalostnej ekonomiky.

]]>
Dosť bolo umu: Ako sa českí výrobcovia pripravujú na zákaz rumového éteru? https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/dost-bolo-umu-ako-sa-ceski-vyrobcovia-pripravuju-na-zakaz-rumoveho-eteru/ Thu, 14 Mar 2019 08:06:14 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120550 Už rok mal v EÚ platiť zákaz výroby „tuzemáku“ s obsahom potenciálne nebezpečného rumového éteru. Hoci si Česko v apríli 2018 vyjednalo päťročnú výnimku, výrobcovia nečakali a rovno sa pustili do výroby alternatívnych aróm.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) označil aromatickú látku nazvanú rumový éter, vďaka ktorej získava český „tuzemák“ svoju typickú chuť, za potenciálne nebezpečnú pre ľudské zdravie už približne pred desiatimi rokmi.

Štúdia úradu konkrétne poukazovala na látku furán, ktorá môže byť rakovinotvorná.

„Je to látka, ktorá sa vyskytuje v rôznych potravinách, ale európsky úrad ju označil za nebezpečnú práve v aróme, ktorá sa používa na výrobu u nás populárnej liehoviny tuzemák,“ poznamenal výkonný riaditeľ Únie výrobcov a dovozcov liehovín v Českej republike, Vladimír Darebník.

EÚ nastavila desaťročné prechodné obdobie, počas ktorého mohli výrobcovia dokázať, že éter do zoznamu podozrivých látok nepatrí. Nestalo sa tak a obdobie skončilo v apríli minulého roka.

Europoslanci: Návrh výrobcov alkoholu o označovaní je sklamaním

Skupina europoslancov vyzvala Komisiu, aby zamietla návrh výrobcov alkoholu o označovaní zloženia ich produktov. Tí presadzujú väčšiu flexibilitu a alternatívne spôsoby informovania spotrebiteľov.

Česká vláda nakoniec dokázala vyjednať dlhšiu lehotu.

„Výnimka bola predĺžená o ďalších päť rokov s tým, že pokiaľ bude rumový éter používaný, musí byť o tom zákazník informovaný textom na etikete, ktorý upozorní na možné špecifické riziká, spojené s používaním tejto látky,“ vysvetlil Darebník a dodal, že české ministerstvo poľnohospodárstva zároveň vydalo špeciálnu vyhlášku, upravujúcu národnú legislatívu.

Vplyv na celú výrobnú sieť

Veľká popularita tuzemáku medzi českým obyvateľstvom spôsobila, že väčšina výrobcov dlho pred uplynutím lehoty začala intenzívne hľadať alternatívne rumové arómy, ktoré by problematickú látku neobsahovali.

„Vzhľadom na nové pravidlá pre používanie klasickej rumovej arómy, a na to, že sa konanie o predĺžení výnimky značne natiahlo, prešla prevažná väčšina výrobcov na výrobu tuzemáku s obdobnou arómou,“ opísal súčasný stav Darebník. Alternatívy majú podľa neho zmyslové vlastnosti veľmi blízke pôvodnej aróme, ale rumový éter neobsahujú. K výpadku výroby na českom trhu vraj preto nedošlo.

Pre liehovar Stock Plzeň-Božkov napríklad plánované zmeny údajne nespôsobili výraznú prekážku. „V súčasnej dobe žiadne zásadné vplyvy na našu spoločnosť v tejto súvislosti neevidujeme,“ nechal sa počuť marketingový riaditeľ spoločnosti, Tomáš Hejkal.

Slováci na alkohol míňajú každý rok viac peňazí, pijú ale menej

Slovenská domácnosť každý rok zaplatí za alkohol v priemere 200 eur. V celej Únii sa na alkoholické nápoje utratilo 130 miliárd eur.

Nie všetkým sa však situácia zdá bezproblémová. Nové pravidlá totiž neovplyvnili len liehovary.

Konkrétny vplyv je možné ilustrovať na spoločnosti Aromka Brno, ktorá vo výrobnej sieti figuruje ako medzičlánok. Z rumového éteru vyrába rumovú arómu, ktorú liehovary do tuzemáku pridávajú.

Novinky spôsobili brnianskej firme problémy. Podľa jej konateľa Jaroslava Bažanta došlo k zníženiu odbytu rumovej arómy, s čím súviselo zníženie výroby. Zamestnancov musela Aromka začať využívať na iných miestach.

Plánovaný zákaz Bažant označuje ako „rumové divadlo“. „Ako divadlo to nazývam preto, lebo v minulosti sa v iných krajinách EÚ furán využíval ako súčasť vstupnej suroviny a nikomu to nevadilo,“ povedal kriticky.

Jeho kolegovia okamžite začali hľadať optimálnu náhradu. „Pri v súčasnosti používanej aróme je zložka furánu potlačená na desatinu pôvodných hodnôt. Niektoré naše rumové arómy sú bez furánu, ale ich obsah má zásadný vplyv na konečnú chuť výrobku,“ dodal pre EURACTIV.cz Bažant.

]]>
Dotácie pre elektromobily pokračujú, ich zástancovia dúfajú v modernizáciu priemyslu https://euractiv.sk/section/klima/news/dotacie-pre-elektromobily-pokracuju-ich-zastancovia-dufaju-v-modernizaciu-priemyslu/ Wed, 13 Mar 2019 15:01:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120553 Vláda s ročným oneskorením schválila akčný plán pre rozvoj elektrických vozidiel. Slovenská asociácia pre elektromobilitu prízvukuje inovácie v automobilovom priemysle.

„Slovensko je automobilová veľmoc. Elektromobilita je trendom v tomto odvetví a ak chceme zostať medzi lídrami, musíme podporiť toto nové smerovanie,“ uviedol minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) v tlačovej správe po stredajšom rokovaní vlády (13. marca).

schválila Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike. Strategický dokument sľubuje päť miliónov eur na dotácie na nákup elektromobilov, milión eur pre samosprávy na výstavbu nabíjačiek a 30 tisíc na informačnú kampaň. Obsahuje aj ďalšie opatrenia, ich hodnota však nie je vyčíslená. Dokument mal byť pôvodne schválený v júni 2018.

Slovenská asociácia pre elektromobilitu privítala predĺženie dotácií. Z dlhodobejšieho hľadiska však za najdôležitejšiu označila „najmä podporu inovácií v automobilovom priemysle tak, aby sa na Slovensku vytvorilo čo najviac pridanej hodnoty a nezostali sme iba výrobnou základňou.“

Pokračovanie dotácií

„Systém podpory by mal byť nastavený podobne ako pri pilotnom projekte, ktorý rezort hospodárstva realizoval so Zväzom automobilového priemyslu SR (ZAP SR). Aj touto cestou chceme povzbudiť ľudí ku kúpe týchto automobilov“ povedal minister Žiga o dotáciách na elektromobily. Financovať ich bude samotné ministerstvo.

Pilotný projekt, ktorý fungoval v rokoch 2016 až 2018, využilo 831 žiadateľov. Tí kúpili 514 batériových elektrických vozidiel a 317 plug-in hybridných vozidiel. Celkovo je na Slovensku registrovaných približne 1700 elektrických vozidiel s možnosťou dobíjania zo siete, informovalo ministerstvo hospodárstva.

Z päťmiliónovej dotačnej schémy sa však nevyčerpal milión eur. Tie boli následne pridelené na dotačnú schému ministerstva životného prostredia pre nákup elektromobilov zo samospráv.

Sumy pre jednotlivé vozidlá však boli oveľa vyššie ako v prípade pôvodného programu. Výkonný viceprezident ZAP SR Pavol Prepiak preto envirorezort v januári kritizoval za neefektívnosť vynaložených prostriedkov. Z dotácií ministerstva životného prostredia bolo podľa Prepiaka podporených len 50 áut.

Výroba elektromobilov si vyžiada o polovicu menej pracovníkov

Najskôr nové európske emisné limity kritizoval, teraz slovenský automobilový priemysel tvrdí, že sa im prispôsobí. Potrebuje však pomoc štátu s kvalifikovanou pracovnou silou, podnikateľským prostredím a výskumom.

Nabíjačky, jazdné pruhy, výskum

Podľa nového plánu poputuje milión eur na dotácie pre samosprávy na výstavby nabíjacích staníc. „Cieľom je podpora budovania potrebnej infraštruktúry aj mimo hlavných ťahov,“ vysvetlil minister Žiga. Opatrenie zrealizuje ministerstvo dopravy a výstavby, financovať ho bude najmä ministerstvo hospodárstva.

„V prípade nabíjacích staníc sa počíta aj so zjednodušením administratívneho procesu pri ich výstavbe. Legislatívne by sa mala upraviť aj povinnosti budovať nabíjaciu infraštruktúru na nových parkoviskách. V súčasnosti je na Slovensku približne 250 nabíjacích staníc,“ spresnila tlačová správa rezortu hospodárstva.

Dotácie plánuje ministerstvo spropagovať v informačnej kampani a na portáli s mapou nabíjačiek za 30 tisíc eur. Ďalšími opatreniami sú farebne odlíšiteľné ŠPZ, jazda vo vyhradených (autobusových) pruhoch či parkovanie v nízkoemisných zónach. Realizovať sa majú do 1. januára 2020.

Akčný plán obsahuje celkovo 15 opatrení, medzi nimi aj „podporu výskumu, vývoja a výroby batérií“. Tá má pozostávať z investičnej pomoci pre „potenciálnych investorov  v odvetví nových technológií s akcentom na udržateľnosť takejto výroby, s čo najmenšou environmentálnou stopou“, posilnenia recyklácie batérií, podpory domáceho výskumu, vývoja a rozvoja kvalifikovanej pracovnej sily, ako aj z analýzy v rámci surovinovej politiky štátu. K financovaniu však akčný plán uvádza len zdroj: rozpočtové kapitoly rezortov hospodárstva, financií, životného prostredia a školstva.

Inovácie v autopriemysle

„V krátkodobom horizonte sú najdôležitejšími opatreniami tie, ktoré sú zamerané na podporu trhu s elektromobilmi. Určite je to preto najmä pokračovanie priamej podpory pre nákup elektromobilov a podpora výstavby nabíjacej infraštruktúry,“ povedal o akčnom pláne pre EURACTIV.sk riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) Patrik Križanský.

SEVA sa na vypracovaní plánu podieľala, v implementácii ju označuje za jednu zo spolupracujúcich strán.

Križanský však zdôrazňuje, že v dlhodobom horizonte „musí Slovensko robiť všetko preto, aby sme priniesli do automobilového priemyslu naše inovácie v čo najširšom spektre elektromobility, či už sú to batérie, nové materiály, pohony.“

Chýba asociácii niečo v akčnom pláne? „Samozrejme môžeme byť vždy ambicióznejší a detailnejší v opatreniach, ak však budeme dôsledne implementovať tie, ktoré sú v tejto podobe akčného plánu, môže sa elektromobilita na Slovensku výrazne posunúť. Čo je ale nemenej dôležité, mohli by sme si tak prispieť k väčšej udržateľnosti podstatnej časti našej ekonomiky – automobilového priemyslu,“ odpovedal Križanský.

Slovenská elektromobilita dostane injekciu šesť miliónov eur

Ministerstvo hospodárstva predložilo dlho očakávaný akčný plán pre využívanie elektriny v cestnej doprave. Náklady na rýchlejšie odpisy áut a nabíjačiek, ani ich nákup na ministerstvách nie sú vyčíslené.

Slovenská a európska diskusia

Pokračovanie dotácií malo prejsť vládou už takmer pred rokom – v máji alebo v júni 2018. Na podujatí portálu EURACTIV.sk to v marci 2018 uviedla zodpovedná generálna riaditeľka Andrea Farkašová.

Technológie aj diskusia v Európskej únii sa odvtedy posunuli. V rovnaký deň, ako slovenská vláda schvaľovala akčný plán, vydala Európska komisia nové pravidlá pre autonómne vozidlá. Ich vývoj je úzko spojený s nástupom elektrických vozidiel. Jednak preto, že elektrina je v Únii najrýchlejšie sa rozvíjajúcim alternatívnym palivom, a jednak preto, že je impulzom pre digitalizáciu celého vozidla.

Ak k pravidlám pre „kooperatívne inteligentné dopravné systémy“ (C-ITS) nevyjadria členské štáty alebo Európsky parlament námietky v krátkom čase, stanú sa ako delegované akty Komisie platnými.

Pravidlá určujú minimálne právne kritériá pre kompatibilitu rozličných systémov automatizovanej komunikácie vozidiel s inými vozidlami, cestnou infraštruktúrou a inými účastníkmi premávky. To by malo podľa európskej exekutívy viesť k zvýšeniu bezpečnosti na cestách, efektívnosti premávky a komfortu jazdy.

]]>
Europoslanci: Rusko už nemožno považovať za strategického partnera Únie https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europoslanci-rusko-uz-nemozno-povazovat-za-strategickeho-partnera-unie/ Wed, 13 Mar 2019 12:46:24 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120544 Európsky parlament nabáda Úniu, aby bola pripravená rozšíriť sankcie voči Rusku, najmä voči ďalším osobám. Za rezolúciu hlasovali všetci slovenskí europoslanci okrem Moniky Beňovej, ktorá sa v pléne nevyjadrila.

V Štrasburgu sa počas nabitého programu ostatných dní rokovalo aj o vzťahoch Európskej únie a Ruska. Európska únia sa podľa nich môže postupne vrátiť k normálnym pomerom voči krajine len vtedy, ak Kremeľ začne v plnej miere realizovať všetko, k čomu sa zaviazal v Minskej dohode. Základom by malo byť obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny.

V utorok (13. marca) schválilo rozsiahlu rezolúciu 402 europoslancov a europoslankýň, medzi nimi aj všetci slovenskí zástupcovia okrem poslankyne Moniky Beňovej (Smer-SD/S&D), ktorá sa hlasovania nezúčastnila. Proti bolo 163 europoslancov, 89 sa zdržali.

„Čas na milý a diplomatický jazyk vypršal. Pokiaľ Rusko bude aj naďalej okupovať časti Ukrajiny a zahajovať hybridné útoky voči iným európskym krajinám, existuje len veľmi málo priestoru na akúkoľvek spoluprácu,“ uviedla lotyšská europoslankyňa a spravodajkyňa pre rezolúciu Sandra Kalnieteová (EPP).

Proti obmedzeniam internetu v Rusku protestovali tisíce demonštrantov

Nové pravidla, o ktorých bude v druhom čítaní rokovať Horná komora parlamentu už v marci, by mohli umožniť ruským zákonodarcom blokovať prístup k zahraničným webom. Rovnako majú „umožniť“ internetu v Rusku fungovať aj po „odpojení“ zo strany zahraničných mocností.

Podľa europoslancov vznikajú medzi Európskou úniou a Ruskom nové oblasti napätia, ktoré zahŕňajú aj ruskú intervenciu v Sýrii, Líbyi, či Centrálnej africkej republike. Europoslanci poukazujú na vojenské cvičenia ako Zapad 2017, či snahy Kremľa rozširovať sentiment anti-LGBTI. Nepozdávajú sa im tvrdé zásahy proti opozícii, či ľudskoprávnym aktivistom, pripomínajú prípady z Čečenska a Severného Kaukazu alebo utláčanie tatárskej menšiny na Kryme.

Nové obmedzenia?

Jednou z najcitlivejších tém pre Úniu ostáva podpora antieurópskych strán a hnutí extrémnej pravice. Europoslanci a europoslankyne sú „hlboko znepokojení väzbami medzi ruskou vládou, krajnou pravicou a populistickými nacionalistickými stranami a vládami v EÚ“.

Europoslanci nabádajú členské krajiny, aby boli v strehu a promptne reagovali na možnú nutnosť rozšíriť sankcie voči Rusku, a to najmä voči ďalším individuálnym osobám a spoločnostiam.

V súčasnosti uplatňuje Európska únia voči Rusku sankcie vo forme, ktorej platnosť bola predĺžená v decembri minulého roka. Sankcie nateraz platia do konca júla 2019. Na sankčnom zozname je dnes 164 osôb a 44 entít.

Únia vyzýva Rusko a Ukrajinu k zdržanlivosti a deeskalácii napätia

Európska únia vyzvala Rusko a Ukrajinu, aby „konali s maximálnou zdržanlivosťou“ a deeskalovali napätú situáciu v Čiernom mori.

Europoslanci predstavili viac ako dvadsať odporúčaní. Okrem iných zdôraznili nutnosť politicky aj finančne podporovať občianskych a ľudskoprávnych aktivistov, blogerov, nezávislé médiá, investigatívnych novinárov, akademikov či mimovládky. Práve tieto aktívne skupiny obyvateľstva označuje Kremeľ za zahraničných agentov, ktorých financuje Západ a znemožňuje im prácu.

Partner v energetike

Európsky parlament tiež očakáva, že Únia prehodnotí Dohodu o partnerstve a spolupráci (PSA) s Ruskom z roku 1997. Okrem politického dialógu, založenom na princípoch dodržiavania demokratických zásad, sa PCA venuje aj oblastiam ako obchod s tovarmi, podnikanie, investície, či snahe „o postupnú integráciu Ruska do širšej oblasti spolupráce v Európe“.

Dohoda bola uzatvorená na počiatočné obdobie desať rokov a obnovuje sa každý rok. Pokusy o vytvorenie novej dohody prebiehali od roku 2008, no o štyri roky boli kvôli nemožnosti dospieť k rokovania pozastavené.

Podľa najnovšej rezolúcie europarlamentu už Rusko princípy dohody nedodržiava, a preto by ju EÚ mala prehodnotiť.

Únia môže uplatniť na ruský plynovod svoje pravidlá vďaka francúzskemu obratu

Európske inštitúcie sa dohodli na novej smernici o plyne, ktorá bude regulovať aj Nord Stream 2. Ak s tým budú súhlasiť pri jej uplatňovaní členské štáty.

V oblasti energetiky europoslanci uznávajú, že je Rusko nepochybne najdôležitejším externým dodávateľom zemného plánu a energetika je stredobodom rusko-európskych vzťahov. Európska závislosť na ruskom plyne sa napriek rozličným projektom od roku 2015 dokonca zvyšuje.

Kremeľ však má zneužívať tento faktor ako spôsob zabezpečovania si vlastných zahraničnopolitických záujmov. Europoslanci nabádajú k diverzifikácii energetickej štruktúry Únie a varujú pred rozširovaním závislosti na fosílnych palivách, ktoré okrem environmentálnych dôsledkov oslabujú EÚ aj v zahraničnopolitickej sfére.

Europarlament ostal kritický aj voči novému plynovodu. „Projekt Nord Stream 2 posilňuje závislosť EÚ na ruských dodávkach plynu, ohrozuje vnútorný trh EÚ a nie je v súlade s energetickou politikou EÚ ani s jej strategickými záujmami, a preto by mal by byť teda zastavený,“ uvádza sa vo včerajšom uznesení.

Napriek výhradám viacerých európskych inštitúcií by projekt mal byť spustený už na prelome rokov 2019 a 2020.

]]>
Ženy vo vládnych útvaroch pracujú hlavne v administratíve, na vrcholných pozíciách je ich stále málo https://euractiv.sk/section/rodova-rovnost/news/zeny-vo-vladnych-utvaroch-pracuju-hlavne-v-administrative-na-vrcholnych-poziciach-je-ich-stale-malo/ Wed, 13 Mar 2019 10:57:37 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120535 Podiel žien v analytických útvaroch orgánov štátnej správy je vyšší ako v súkromnom sektore. Pracujú však hlavne na administratívnych a asistentských pozíciách, zatiaľ čo analytikmi a riadiacimi pracovníkmi sú prevažne muži.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien publikoval Inštitút pre stratégie a analýzy pod Úradom vlády analýzu „Girl Power: Ženy na analytických útvaroch“. Inštitút hľadal odpoveď na otázku, ako sa analytických útvaroch ministerstiev a orgánoch štátnej správy darí ženám, či je podiel mužov a žien vyrovnaný alebo či sa líši zastúpenie žien v závislosti na type útvaru.

Výsledky analýzy nepreukázali diskrimináciu na základe pohlavia. Upozornili však na istú mieru rodovej segregácie a na pretrvávajúcu dominanciu mužov na riadiacich pozíciách a to napriek faktu, že na ministerstvách a v ďalších ústredných orgánoch štátnej správy ženy tvoria až 68 percent celkovej pracovnej sily. Na vládnych analytických útvaroch majú ženy podiel 44 percent z celkového počtu 187 zamestnancov. Dominujú na administratívnych a asistentských pozíciách.

Z výsledkov vyplýva, že podiel žien závisí od pozície aj od zamerania jednotky. Najvyšší podiel majú ženy v útvaroch Úradu vlády. Najmenej v jednotkách ministerstva financií.

S rastúcou senioritou pozície podiel žien klesá

V orgánoch ústrednej štátnej správy, teda na ministerstvách a ďalších orgánoch tvoria ženy až 68 percent všetkých zamestnancov. Iba v dvoch krajinách OECD je tento podiel vyšší. Horšou správou je, že s rastúcou senioritou pozície podiel žien klesá. Väčšina ich pracuje na administratívnych a asistentských pozíciách. V strednom manažmente tvoria ženy 55 percent zamestnancov. Na top pozíciách už len 35 percent.

Davos: Na Slovensku sa zhoršila účasť žien vo verejnom živote a v ekonomike

Pri súčasnom tempe dosiahneme globálne ekonomickú rodovú rovnosť o dve storočia, politickú o 107 rokov, konštatuje správa o rovnosti pohlaví od Svetového ekonomického fóra ktorá, vrhá svetlo na postavenie žien vo svete.

V administratíve ženy dominujú. Na týchto postoch tvoria 64 percent z celkového počtu zamestnancov. V prípade analytikov je pomer opačný. Dominujú tu muži a ženy tvoria iba necelých 40 percent zamestnancov. Tento pomer poukazuje na horizontálnu rodovú segregáciu. Z dostupných dát však nie je možné určiť či ide o preferenciu žien alebo o diskrimináciu.

Vôbec najvyššie zastúpenie majú ženy v nadrezortných analytických útvaroch Úradu vlády. Na Inštitúte pre stratégie a analýzy, ktorá analýzu vypracovala, zastúpenie žien prevyšuje 80 percent. Najnižšie zastúpenie majú ženy v najväčších útvaroch, na Inštitúte finančnej politiky a na Útvare hodnoty za peniaze.

Analýza zistila, že zastúpenie žien v riadiacich pozíciách na vládnych analytických útvaroch je približne o šesť percent nižšie oproti verejnému sektoru vo všeobecnosti. Je však výrazne vyššie ako v súkromnom sektore.

Rodové stereotypy v školách ovplyvňujú budúce platy aj voľbu povolania

Analýza pripomína, že rodové rozloženie organizácií je výsledkom viacerých súbežných faktorov. Na úrovni jednotlivca zavážia osobné preferencie. Viaceré výskumy preukázali, že ženy sú menej súťaživé, menej často žiadajú o povýšenie a sú ochotné ukončiť kariéru, aby sa mohli venovať rodine. Odborníci zároveň upozorňujú, že tieto vlastnosti a správanie nie sú ženám vrodené. Ženy ich získavajú v rodine, v škole a v širšom okolí ako výsledok stereotypov, s ktorými sa počas dospievania aj v dospelosti stretávajú.

Investícia do vzdelania sa ženám opláca menej, firmy to môžu zmeniť

Najvyššie rodové mzdové rozdiely sú u vysokoškolsky vzdelaných ľudí v súkromnej sfére. Firmy dnes môžu prejsť špeciálnym auditom, ktorý ukáže, kde robia v odmeňovaní chyby. 

Analýza cituje výskum talianskej výskumníčky Michele Carlanovej, ktorá skúmala ako rodové stereotypy v školskom prostredí ovplyvňujú výber budúceho povolania. Z výskumu vyplýva, že dievčatám, ktorých učiteľ trpí silnými predsudkami klesá sebavedomie, dosahujú horšie výsledky a vyberajú si menej náročné študijné obory. Sexizmus na školách teda nepriamo ovplyvňuje výšku mzdy a možnosti kariérneho postupu aj po tom ako dievčatá z tohto prostredia odídu.

Pri vstupe na pracovný trh majú ženy problém nájsť si mentora. Pokiaľ ho nájdu, dostáva sa im menej pomoci než mužom. Mentor pritom razantne zvyšuje šancu na zotrvanie v profesii aj na povýšenie. Súvisiacim problémom je neformálny networking, ktorý zvyšuje šance na povýšenie viac ako formálne procedúry.

 

 

 

 

]]>
Nezávislosti súdnictva veria Slováci najmenej z celej EÚ https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/nezavislosti-sudnictva-veria-slovaci-najmenej-z-celej-eu/ Wed, 13 Mar 2019 09:52:32 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120531 Slovensko je stále posledné spomedzi členských štátov EÚ, pokiaľ ide o vnímanie nezávislosti súdnictva. Konštatuje to Európska komisia (EK) v správe o stave Slovenska.

Podľa EK pretrvávajú problémy týkajúce sa efektívnosti, nezávislosti a kvality justičného systému. „Obavy týkajúce sa nezávislosti súdnictva zostávajú prevažne nezmenené a nezdá sa, že by sa riešili,“ uviedla Komisia v správe.

Rezort spravodlivosti v reakcii poukázal na rozdiel medzi inštitucionálnou nezávislosťou a medzi tým, ako vníma nezávislosť súdnictva verejnosť. Podľa rezortu je inštitucionálna nezávislosť na Slovensku nespochybniteľná. „Na Slovensku funguje nezávislá Súdna rada a noví sudcovia sú od 1. júla 2017 vyberaní cez hromadné výberové konania, počas ktorých je zaručená maximálna miera transparentnosti,“ vysvetlila hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Zuzana Drobová.

Problematické vnímanie nezávislosti súdnictva rieši ministerstvo prostredníctvom dotazníkov medzi ľuďmi, ktorí prichádzajú do kontaktu so súdmi. „Dotazníky majú reflektovať reálne skúsenosti používateľov súdov neovplyvnené často skresleným vnímaním nezávislosti súdnictva zo strany verejnosti. Na základe získaných dát a vyhodnotení dotazníkov budú následne prijaté ďalšie kroky,“ spresnila Drobová.

Slovensko nevie nájsť európskeho prokurátora, zmierni vekové kritérium

Do výberového konania, z ktorého majú vzísť tri nominácie, sa neprihlásil žiadny uchádzač. Dôvodom sú náročné požiadavky na prax a jazykové znalosti.

EK tiež upozorňuje na to, že Európska komisia pre efektívnu justíciu (CEPEJ) identifikovala viacero oblastí, v ktorých by Slovensko mohlo zlepšiť fungovanie svojho justičného systému.  Rezort už reaguje niekoľkými opatreniami. Ide napríklad o návrh novely zákona, ktorá zavádza inštitút hosťujúceho sudcu. Vyriešiť sa tým majú nedostatočné personálne kapacity súdov, ktorých príčiny majú dočasný charakter. Rezort tiež pripomína, že na pilotných súdoch prebieha testovanie nových pracovných postupov.

Ako pozitívne hodnotí EK januárové rozhodnutie Ústavného súdu SR o protiústavnosti previerok sudcov na základe informácií od Národného bezpečnostného úradu.

]]>