Európska komisia vyčíta energeticko-klimatickému plánu Slovensku nízke ambície a chýbajúce časti. Environmentalisti a experti žiadajú nápravu, rezort hospodárstva chce plán revidovať až o tri roky.
Súčasná podoba Plánu obnovy je dobré východisko pre výber kľúčových reforiem, na ktorých by mala stáť obnova ekonomiky po koronakríze. Ponúka technické riešenia, ale strategická vízia mu chýba, zhodli sa hostia diskusie Zelený reštart – Plán obnovy portálu EURACTIV.sk.
Európska komisia zverejnila stratégiu pre renovácie budov a iniciatívu „nový európsky Bauhaus“. Ich cieľom je zvýšiť energetickú účinnosť budov a znížiť emisie produkované sektorom.
IT asociácia vidí v národnom pláne obnovy málo digitalizácie vo vzdelávaní, lekárka je k potenciálnym výsledkom v zdravotníctve skeptická, ak sa nebude riešiť personálne zabezpečenie.
Európsky parlament odhlasoval minulý týždeň cieľ zníženia emisií oxidu uhličitého o 60 percent do roku 2030. Schváliť ho však budú musieť aj členské štáty. S akou pozíciou pôjde do Bruselu Igor Matovič? Vláda by mala čo najskôr jasne komunikovať svoje zámery, aby sa jednotlivé sektory a trh vedeli pripraviť.
Diskusia o vykurovaní miest a obcí v okrese Prievidza po útlme uhlia v roku 2023 sa točí okolo dvoch návrhov. Žiadny z nich však nerieši hlavný problém a tým je vysoká energetická náročnosť budov a tepelných rozvodov v regióne, píše LENKA ILČÍKOVÁ.
Len 40 percent firiem v EÚ investovalo do zvýšenia energetickej efektívnosti, píše sa v správe Európskej investičnej banky. Podľa EIB je veľký potenciál v budovách.
Na tom, že obnova budov je základom pre dosiahnutie klimatických cieľov EÚ sa zhodne slovenská vláda, zástupcovia biznisu, mimovládneho sektora aj verejnosť. Európska komisia otvorila verejné konzultácie o podpore obnovy budov v celej Európe.
Obnovu potrebujú aj odvetvia závislé na fosílnych palivách, musia byť však stanovené environmentálne a sociálne kritériá, píšu MARTIN HOJSÍK a LADISLAV HEGYI. Automobilový priemysel by napríklad podľa nich mohol dostať pomoc pod podmienkou urýchlenia elektrifikácie výroby.
Obava o dôchodcov v rozhorúčených panelákoch, ktorú vyslovil premiér, je oprávnená. Čo s tým však vláda urobí? pýta sa PETER ROBL z organizácie Budovy pre budúcnosť.
Slovensko sa snaží znížiť znečistenie ovzdušia aj prostredníctvom eurofondov. Domácnosti môžu využiť kotlíkové dotácie na výmenu starých kotlov za kotly na zemný plyn. Dotácie by mali smerovať do oblastí s najšpinavším vzduchom, energetickú chudobu zatiaľ neriešia.
Kým dekarbonizácia priemyslu bude bolestivá, v sektore budov stačí masívne uplatňovať riešenia, ktoré sa už používajú a ktoré znižujú náklady spotrebiteľom, píše RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť.
Európska únia podľa najnovších štatistík v roku 2018 využívala viac energie, ako v roku 2012, kedy sa dohodla na cieľoch pre rok 2020. Od nich je vzdialená o tri, respektíve päť percent.
VOĽBY 2020 | Názorové konflikty v európskych politikách zďaleka nenachádzame len medzi koalíciou a opozíciou. Všeobecne deklarované proeurópske nastavenie väčšiny politických strán má, pokiaľ ide o konkrétnosti, veľmi rôznorodé podoby.
VOĽBY 2020 | Nová vláda by sa mala venovať znižovaniu emisií a energetickej spotreby vo vykurovaní. Slovenskí energetici sa zhodnú aj na potrebe naštartovať dekarbonizáciu plynárenstva.
VOĽBY 2020 | Ako sa vyvarovať minulých chýb pri podpore obnoviteľných zdrojov? Čo so 100 miliónmi ušetrenými ročne z dotácií na uhlie? Má budúcnosť výroba energie z odpadu? Politici koalície aj opozície diskutovali pred parlamentnými voľbami na podujatí EURACTIV.sk.
VOĽBY 2020 | Koaličné a opozičné strany sa zhodujú na rozvoji obnoviteľných zdrojov a dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Rozdeľuje ich názor na budúcnosť jadrovej energie a dotácií na výmenu kotlov. Proti energetickej chudobe chcú bojovať, väčšine však chýba konkrétna predstava.
VOĽBY 2020 | V najbližších týždňoch očakáva PETER ŽIGA dôležité rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR aj prvú aukciu na nové obnoviteľné zdroje. Minister hospodárstva v rozsiahlom rozhovore žiada posilnenie kompetencií svojho rezortu o emisie a odpady.
Európska únia vyjadrila nesúhlas s americkými sankciami na spoločnosti, ktoré sa podieľajú na výstavbe plynovodu Nord Stream 2. Ten by mal privádzať ruský zemný plyn do Nemecka.
Európske emisie netreba znížiť o 55, ale 65 percent do roku 2030, píše europoslanec MARTIN HOJSÍK. V návrhu Európskej komisie mu tiež chýbajú prísnejšie kritériá pre využívanie biomasy a malých vodných elektrární, ako aj ďalšie konkrétne opatrenia.
V súčasnosti je podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektrickej energie necelých 12 percent. Európska komisia odporúčala Slovensku stanoviť cieľ na 24 percent.
V návrhu slovenského energetického a klimatického plánu chýbajú opatrenia zo stratégie obnovy budov a podporné mechanizmy. Niektoré opatrenia sú abstraktné, individuálne zdroje tepla sú zbytočne dehonestované a prognózy stoja na vode, píšu KATARÍNA NIKODEMOVÁ a ĽUBICA ŠIMKOVICOVÁ.