Energetická účinnosť – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Sun, 16 Jun 2019 20:38:53 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Energetická účinnosť – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Návrh slovenského energetického plánu nie je v súlade s Parížskou dohodou https://euractiv.sk/section/klima/opinion/navrh-slovenskeho-energetickeho-planu-nie-je-v-sulade-s-parizskou-dohodou/ Wed, 05 Jun 2019 13:06:42 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=122927 Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.

Juraj Melichár je národným koordinátorom pre verejné financie v občianskom združení Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network.

Slovenský návrh národného energetického a klimatického plánu sa objavil na predposlednej – 27. priečke so žalostným skóre 12,5 percenta.

Podrobné hodnotenie národných energeticko-klimatických plánov (National energy and climate plan, NECP) všetkých členských štátov EÚ zostavili experti z renomovaných organizácií Ecologic Institute a Climact na podnet Európskej nadácie pre klímu, a to v spolupráci s desiatkami odborníkov z celej Európy.

Pozreli sme sa na podrobné hodnotenie Slovenska a navrhli sme, ako by mal plán vyzerať.

Znižovanie emisií na Slovensku a v EÚ: plány a potreby.

Európa musí ešte zabrať

Hodnotenie návrhov plánov sa môže zdať veľmi prísne. Neporovnáva ich však s politicky stanovenými cieľmi pre rok 2030, ale s vedecky stanovenými potrebami pre bezuhlíkovú spoločnosť do roku 2050.

Na čele rebríčka je len s 52,4 bodu/percenta Španielsko, nasleduje Francúzsko s takmer 47 bodmi. Ku krajinám s lepším klimatickým plánom patrí aj Grécko (44,2) a Švédsko (42,8).

Priemerné európske skóre bolo 29 percent, pričom Slovensko získalo spolu s Nemeckom len 12,5 bodu. Dôležitý dokument v ceste za čistejším životným prostredím viac „odfláklo“ už len Slovinsko s 3,2 bodu.

Hodnotenie Európskej nadácie pre klímu.

Čas do konca roka

Je veľmi znepokojujúce ako vyzerá návrh slovenského energeticko-klimatického plánu pre najdôležitejšie roky, počas ktorých máme šancu zvrátiť klimatickú hrozbu. Európski experti mu vyčítali najmä veľmi neambiciózne ciele do roku 2030 a celkom absentujúce dlhodobé ciele do roku 2050.

Slovensko získalo dokonca mínusové body za fakt, že Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) k tvorbe dokumentu neprizvalo širšiu verejnosť, odborné ani občianske organizácie.

Na druhej strane treba dodať, že v dobe odovzdania návrhu nemalo MH SR k dispozícii schválenú Envirostratégiu 2030 a na Nízkouhlíkovej stratégii rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 sa ešte pracuje.

V júni má Európska komisia zaslať Slovensku svoje komentáre k návrhu plánu. Potom bude mať štát čas do decembra 2019, aby jej zaslal konečnú verziu.

Nesúlad s Parížskou dohodou

Najhoršou správou je, že hlavný cieľ Parížskej dohody je nesprávne zapracovaný do návrhu NECP.

Konkrétne chýba náš záväzok vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia, čo by významne znížilo riziká a dôsledky zmeny klímy. Dokument len nesprávne a neúplne spomína cieľ udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2 °C.

Hodnotenie Európskej nadácie pre klíimu.

Návrh NECP nezapracoval ani uznesenie vlády o transformácii hornej Nitry, ktoré bolo schválené 12. decembra 2018 a má zásadný vplyv na dotovanie elektriny z uhlia – najhoršieho paliva pre klímu.

Pri fosílnych palivách tiež chýbajú zmienky o potrebe znižovania závislosti od ich dovozu v spojení so systematickými opatreniami na zvyšovanie energetickej efektívnosti a udržateľných obnoviteľných zdrojov energie (OZE) pre optimalizovanú miestnu (s)potrebu.

Rádioaktívna budúcnosť?

Slovensko sa plánuje stať krajinou s najvyšším podielom jadrovej energie na svete namiesto rozvoja OZE, ktoré by spĺňali kritériá udržateľnosti.

Navyše všetko jadrové palivo dovážame z Ruska.

Dosť znepokojivé sú plány Slovenska nielen pre dostavanie dvoch minimálne 440 MW blokov Mochoviec, ale aj megalomanské plány až na 2 400 MW v kontroverznej jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice.

Vyššie ambície pre Slovensko

V tabuľke vyššie sme zhrnuli najdôležitejšie ciele slovenského NECP spolu s orientačnými bodmi (benchmarkami) európskych expertov.

V druhom stĺpci zľava sú slovenské ciele z návrhu NECP. V ďalších stĺpcoch je zasa vidno, ako európski experti stanovili orientačné body (benchmarky) pre Slovensko (tučným písmom): minimálnu a mierne ambicióznu úroveň energeticko-klimatických cieľov do roku 2030, ako aj údaje pre bezuhlíkovú spoločnosť najneskôr do roku 2050.

V tabuľke sme použili hodnotenie metódou semaforových svetiel, kde (tmavo)zelená farba označuje najlepšie ciele, oranžová stredné a červená najmenej ambiciózne ciele.

Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie

V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

Z hodnotenia vyplýva, že Slovensko potrebuje aktualizovať emisie mimo sektoru EÚ ETS v návrhu NECP, kde je staršia hodnota -12%, o ambicióznejšiu hodnotu -20% z Envirostratégie 2030. Celkovo je však v rámci -30 percent EÚ podpriemerná.

Slovenský cieľ pre energetickú efektívnosť nebol v návrhu NECP špecifikovaný, ale spomínané možnosti (oranžová bunka) sa pohybujú okolo minimálnej úrovne cieľa EÚ.

Výrazne najhorším je cieľ pre OZE, ktorý si Slovensko stanovilo veľmi neambiciózne (v tabuľke červeným). Tmavšie odtiene zelenej zobrazujú odporúčania európskych expertov pre mierne ambiciózne a bezuhlíkové ciele, ktoré si SR v NECP zatiaľ nestanovilo.

Ako by vyzerala implementácia týchto cieľov na Slovensku, by sme sa mali dozvedieť čoskoro v nízkouhlíkovej stratégii vypracovanej na základe modelov nízkouhlíkovej štúdie.

Odporúčania pre lepší plán

V prvom rade odporúčame dopracovať plán tak, aby zodpovedal záväzkom Parížskej dohody. Smerovanie k bezuhlíkovej ekonomike najneskôr do roku 2050 musí byť smerodajným princípom.

Ďalej by sa MH SR malo inšpirovať spoluprácou s expertnými pracovnými skupinami z tvorby Envirostratégie 2030 a plán riadne prediskutovať so širokou odbornou verejnosťou. Okrem zvýšenia kvality sa tým môže zlepšiť aj akceptovateľnosť prijímaných opatrení verejnosťou.

Je tiež potrebné využiť opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a tým znížiť nezdravú závislosť od dodávok fosílnych palív a jadra z Ruska. NECP by ďalej mal rozpracovať systematický útlm využívania fosílnych palív a podporu rozvoja energetických kapacít v regionálnej verejnej správe.

Slovensko tiež môže zužitkovať tvorbu kritérií udržateľnosti pre všetky OZE, ku ktorej sme sa zaviazali v Envirostratégii 2030, a zvýšiť podiel OZE na takú úroveň, ktorá by sa blížila k európskym priemerom.

]]>
Nový zákon podporí stavbu budov s nabíjačkami a bez emisií https://euractiv.sk/section/energeticka-ucinnost/news/novy-zakon-podpori-stavbu-budov-s-nabijackami-a-bez-emisii/ Tue, 04 Jun 2019 12:55:22 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122905 Slovenská vláda schválila novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov. Väčšie budovy budú musieť mať nabíjacie stanice a v roku 2050 takmer nulovú spotrebu energie.

Nové alebo obnovené budovy s kapacitou viac ako desať parkovacími miest budú musieť byť vybavené nabíjacími stanicami. Vyplýva to z novely zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorú v utorok (4. júna) schválila vláda.

Na podporu elektromobility zavádza povinnosť pre vlastníka novej alebo významne obnovovanej budovy, ktorá má viac ako desať parkovacích miest, respektíve nebytovej budovy s viac ako 20 parkovacími miestami, vybaviť ju nabíjacími stanicami elektrických vozidiel a infraštruktúrou vedenia.

Návrh zákona z dielne Ministerstva dopravy a výstavby SR transponuje európsku smernicu z mája 2018.

Podpora elektromobility

Podľa návrhu každá nebytová budova s viac ako 20 parkovacími miestami musí mať od 1. januára 2025 najmenej jednu nabíjaciu stanicu elektrických vozidiel.

Požiadavka v súvislosti s elektromobilitou sa nevzťahuje na budovy, pri ktorých žiadosť o stavebné povolenie alebo žiadosť o povolenie zmeny stavby je podaná do 10. marca 2021, ďalej sú to významne obnovované existujúce budovy, ak náklady na nabíjacie stanice a infraštruktúru vedenia presahujú sedem percent celkových nákladov významnej obnovy budovy.

Nabíjačky pre elektromobily budú vo väčších budovách povinné

Európsky parlament odobril dohodu s členskými štátmi na novej smernici o energetickej efektívnosti budov. Nepodarilo sa mu presadiť ambicióznejší plán pre budovanie nabíjacej infraštruktúry.

„Vidíme, že celý automobilový priemysel sa uberá smerom autoelektromobility a infraštruktúra je jednou z významných častí tejto elektromobility. Nároky na nové budovy budú aj v tom, že ak sa vytvoria parkovacie miesta, tak sa bude musieť zabezpečiť k parkovaciemu miestu aj nabíjanie,“ povedal po rokovaní vlády minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD). „Ak sa pozrieme na slovenské sídliská, tak najväčším problémom pre zavádzanie elektromobility bude to, ako na nich zabezpečíme nabíjanie elektromobilov,“ dodal Žiga.

„Keď od roka 2020 postavíme viac ako 10 parkovacích miest pri hocijakej novej budove, musí tam byť elektronabíjačka,“ povedal k novele zákona minister dopravy Árpád Érsék (Most-Híd) s tým, že štát má vytvárať na to podmienky. Podľa jeho úvahy elektromobil síce v prvom kroku nevytvára emisie, ale v druhom produkuje elektroodpad, batérie a olovo, ktoré bude treba zrecyklovať.

Hĺbková obnova budov

Právna norma zavádza novú definíciu systému automatizácie a riadenia budovy a rozširuje požiadavku na obsah dlhodobej stratégie obnovy fondu budov.

Hĺbkovou obnovou budovy je významná obnova a významná obnova jej technického zariadenia.

Ivan Lesay: Nové pravidlá pre energetickú efektívnosť vytvoria masívny trh

Končí sa vyberanie hrozienok z koláča, verejné budovy sa budú obnovovať komplexne. Umožní to zmena vykazovania dlhu, o ktorú sme sa zasadzovali ako prví v Únii, hovorí šéf Slovenského investičného holdingu.

Dosiahne sa ňou zatriedenie do energetickej triedy požadovanej pre kategóriu budovy, pri ktorej sa zohľadní ekonomický životný cyklus jednotlivých prvkov budovy.

„Významnou obnovou technického zariadenia budovy je obnova technického systému budovy, ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50 percent investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy,“ konštatuje materiál.

Dekarbonizácia do roku 2050

Novela sa podrobne venuje obsahu stratégie obnovy budovy. Jej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov a uľahčiť transformáciu existujúcich bytových budov a nebytových budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie.

Ministerstvo dopravy má na účely optimalizácie využívania energie technickými systémami budov určovať systémové požiadavky na celkovú energetickú hospodárnosť, správne zabudovanie a primerané dimenzovanie, nastavenie a reguláciu technických systémov budov, ktoré sú zabudované v existujúcich budovách.

Energetická hospodárnosť budov: Verejnej správe chýba expertíza

Štát sa chystá uľahčiť komplexnú energetickú obnovu budov. Jedným rizikom sú odborné kapacity, ďalším obmedzujúce rozpočtové pravidlá, upozorňuje expert Marcel Lauko.

Zmeny v zákone o energetickej hospodárnosti budov sa majú dotknúť aj realitného trhu. Vlastník budovy musí ako súčasť zverejnenej ponuky na predaj alebo prenájom budovy alebo jej samostatnej časti, na ktorú bol vypracovaný energetický certifikát, uviesť aj ukazovateľ integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu. To platí aj na predaj alebo prenájom s využitím služieb realitnej kancelárie, ktorej zverejnená ponuka musí obsahovať takýto údaj.

Účinnosť návrhu zákona je navrhnutá k 10. marcu 2020.

]]>
Eurovoľby: Ochrana prírody trápi Slovákov rovnako ako boj proti daňovým podvodom https://euractiv.sk/section/klima/news/eurovolby-ochrana-prirody-trapi-slovakov-rovnako-ako-boj-proti-danovym-podvodom/ Mon, 06 May 2019 10:19:35 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121973 Pre viac ako tri štvrtiny potenciálnych voličov je dôležité, aby strany komunikovali témy znižovania pesticídov, zastavenia znečisťovateľov, prechodu na čistú energiu aj zabezpečenia pracovných miest v udržateľných odvetviach. Ukázal to prieskum.

Ochrana prírody je v súvislosti s Európskou úniou pre Slovákov rovnako dôležitá ako zastavenie daňových podvodov.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý na základe požiadavky Európskej nadácie pre klímu (ECF) v januári 2019 realizovala spoločnosť Ipsos MORI Observer.

Prieskumu sa zúčastnilo 2000 respondentov vo veku 18 až 50 rokov, ktorí s určitosťou nepovedali, že vo voľbách do Európskeho parlamentu nebudú hlasovať.

Medzi ôsmimi obavami

Podľa prieskumu je pre viac ako tri štvrtiny respondentov dôležité, aby strany komunikovali témy znižovania pesticídov, zastavenia znečisťovateľov, prechodu na čistú energiu aj zabezpečenia pracovných miest v udržateľných odvetviach.

Sedemnásť percent respondentov označilo, že presadzovanie výroby potravín zdravým a udržateľným spôsobom a tiež zníženie používania pesticídov a antibiotík je pre nich najdôležitejšou európskou témou.

EURACTIV Podcast | Ekológia pred eurovoľbami rezonuje u štyroch z piatich voličov

V porovnaní s inými krajinami sa nezdá, že by fenomén globálneho otepľovania nachádzal odozvu u ľudí na Slovensku. Dvadsať percent potenciálnych slovenských voličov však považuje ekologické témy za veľmi dôležité.

Vyššiu podporu (18 percent) získala iba podpora zníženia imigrácie.

Znečistenie životného prostredia tiež podľa prieskumu patrí medzi osem najčastejších osobných obáv Slovákov.

Na prvom mieste je korupcia politikov (43 percent), nasleduje zdravotná starostlivosť (33 percent), všeobecný stav politiky (32), sociálna nerovnosť (30), vysoké ceny (26), imigrácia (17) a dostatok peňazí na zaplatenie účtov (15).

Nezáujem politických strán

Podľa člena Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI) Petra Robla výsledky vyvracajú mýtus, že potenciálni voliči o tému životného prostredia nemajú záujem. Je presvedčený, že takto to vnímajú politici a preto o téme až tak nerozprávajú.

SKI realizovala aj vlastný prieskum medzi politickými stranami.

EURACTIV Podcast | Klíma a eurovoľby: Čo ponúkajú slovenskí kandidáti?

Monika Beňová, Karol Galek, Ivan Štefanec, Martin Hojsík a Norbert Kurilla diskutujú o nulových emisiách do roku 2050, útlme uhlia, obnoviteľných zdrojoch a energetickej efektívnosti.

Z desiatich oslovených jej odpovede poslali štyri – Smer-SD, koalícia PS a Spolu-OD, SaS a Most-Híd. Dodatočne odpovedalo aj KDH.

Nezáujem strán prezentovať svoje názory na životné prostredie iniciatívu prekvapuje.

„Prieskum pritom ukazuje, že slovenskí voliči by ocenili, ak by sa politické strany témou klimatickej zmeny zaoberali, hovorili o nej a navrhovali konkrétne opatrenia a politiky,“ konštatoval Robl.

Eurovoľby: Klimatická politika je dôležitá pre tri štvrtiny voličov

Ako sa politická strana stavia k boju s globálnym otepľovaním je dôležité kritérium pre 75 % voličov na Slovensku. Ochrana prírody a udržateľné poľnohospodárstvo sú pri výbere europoslancov určujúce ešte viac.

]]>
EURACTIV Podcast | Klíma a eurovoľby: Čo ponúkajú slovenskí kandidáti? https://euractiv.sk/section/klima/news/euractiv-podcast-klima-a-eurovolby-co-ponukaju-slovenski-kandidati/ Mon, 06 May 2019 09:37:42 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121961 Monika Beňová, Karol Galek, Ivan Štefanec, Martin Hojsík a Norbert Kurilla diskutujú o nulových emisiách do roku 2050, útlme uhlia, obnoviteľných zdrojoch a energetickej efektívnosti.

Čo budú presadzovať, ak budú zvolení v eurovoľbách? Odpovede odzneli na podujatí „Eurovoľby a klimatické otázky: Čo chcú slovenskí voliči a čo kandidáti na europoslancov?“, ktoré zorganizovala 30. apríla 2019 Slovenská klimatická iniciatíva v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

Diskutovali:

  • Monika Beňová, líderka eurokandidátky Smer-SD a europoslankyňa od roku 2004;
  • Karol Galek, kandidát SaS z 10. miesta, poslanec NR SR a tímlíder strany pre energetiku;
  • Ivan Štefanec, líder eurokandidátky KDH, europoslanec od roku 2014 a člen predsedníctva KDH;
  • Martin Hojsík, kandidát PS-Spolu-OD zo 6. miesta, environmentálny expert a člen predsedníctva PS;
  • Norbert Kurilla, kandidát Mostu-Híd z 2. miesta, štátny tajomník na ministerstve životného prostredia.

Diskusiu ako podcast si môžete vypočuť:

Soundcloud

Apple podcasty

Google podcasty

Spotify

PodBean

Sticher

Tento podcast zachytáva druhú časť podujatia. Prvá časť podujatia, v ktorej bol predstavený unikátny prieskum verejnej mienky a pozície Európskej komisie, vyšla ako samostatný podcast.

]]>
Väčšina slovenských europoslancov sú v klimatických otázkach „dinosaury“ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/vacsina-slovenskych-europoslancov-su-v-klimatickych-otazkach-dinosaury/ Wed, 24 Apr 2019 12:59:30 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121692 Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Slovenské strany v Európskom parlamente dosahujú „alarmujúco slabé“ výsledky v klimatickej politike. Pravicoví europoslanci sa zaradili do skupiny „dinosaurov“, pričom NOVA, OĽaNO a SaS sa správajú ako „plnohodnotní popierači klimatických zmien“.

Na základe analýzy vybraných plenárnych hlasovaní v rokoch 2014 až 2019 to konštatuje bruselské združenie mimovládok Climate Action Network Europe (CAN).

V slovenskej delegácii v Európskom parlamente sa najvyššie umiestnil Smer-SD, ktorý je v hodnotení CAN označený za „slimáka“ (delayers). Ide o strednú kategóriu, ktorá „len“ zdržuje klimatické opatrenia. Do najlepšej kategórie – klimatickí „bojovníci“ (defenders) – sa nedostal zo Slovenska nikto.

Slovenskí europoslanci vo všeobecnosti zhoršujú celkové skóre svojich politických rodín, čo je trend viditeľný aj v ďalších vyšehradských krajinách.

„Šokujúce“ skóre EPP

Spomedzi politických skupín dosiahli najlepšie hodnotenie európski zelení – 85 percent. Na druhom mieste skončila krajná ľavica (GUE/NGL), na treťom socialisti (S&D). Len tieto tri frakcie sa umiestnili v zóne „dobrého“ alebo „veľmi dobrého“ hodnotenia.

Na štvrté miesto zaradila analýza populistov (EFDD), na piate liberálov (ALDE). Obe skupiny dosiahli „zlé“ výsledky. „Veľmi zlé výsledky“ mali až štyri skupiny: nezaradení poslanci, extrémna pravica (ENF), Európska ľudová strana (EPP) a konzervatívci a reformisti (ECR).

Celkové hodnotenie politických frakcií. [CAN]

„Nízke hodnotenie EPP, najväčšej skupiny v Parlamente, je najšokujúcejším výsledkom a odráža fakt, že v najdôležitejších rozhodnutiach o klimatickej a energetickej legislatíve EÚ preukázala absolútne nedostatočnú podporu klimatickej politiky,“ kritizuje analýza ľudovcov.

Najhoršie priemerné skóre však dosiahla ECR: 10 percent.

Väčšina politických skupín v Parlamente tak dosiahla „zlý“ alebo „veľmi výsledok“.

Delenie východ-západ

V slovenskej delegácii dosiahli najlepšie skóre – 39 percent – štyria europoslanci zvolení za Smer-SD (vrátane Borisa Zalu, ktorý má pozastavené členstvo). Piati slovenskí europoslanci z EPP získali od 12 do 20 percent.

Ešte horšie dopadli traja slovenskí členovia ECR: medzi 0 a 6 percentami. „Správajú sa ako plnohodnotní popierači klimatických zmien s tým, že jeden z nich získal hanebných nula bodov zo sto,“ hodnotí CAN europoslancov za NOVA, OĽaNO a SaS. Nula bodov získal šéf SaS Richard Sulík.

Hodnotenie slovenských politických strán. [CAN]

Výsledok Eduarda Kukana, ktorý je zaradený v EPP, ale nie je členom žiadnej slovenskej strany, analýza neuvádza.

S výnimkou Mostu-Híd a KDH dosiahli slovenské strany v rámci svojich politických rodín podpriemerné výsledky. Stali sa tak súčasťou širšieho trendu vo východnej časti Únie, ktorý sa objavil aj vo V4. Priemer svojich frakcií zhoršujú česká Občianska demokratická strana (ECR), Komunistická strana Čiech a Moravy (GUE/NGL), ANO 2011 premiéra Andreja Babiša (ALDE), maďarský Fidesz (pozastavené členstvo v EPP), ako aj poľské strany Občianska platforma (EPP) a Demokratická ľavicová aliancia (S&D).

Najviac vnútorne rozdelení sú podľa CAN socialisti a tiež konzervatívci a reformisti.

Kľúčové hlasovania

CAN hodnotila, ako sa europoslanci správali v 21 hlasovaniach o 10 rôznych iniciatívach. Na každú iniciatívu pripadajú v priemere približne dve hlasovania, v skutočnosti kolíšu od jedného po štyri.

Vybrané iniciatívy sú legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru.

Líder európskych zelených: Viniť vyšehradské krajiny je príliš ľahké

Pri klíme je najväčším problémom Nemecko, pri právnom štáte sa s Poľskom zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, hovorí kandidát zelených na šéfa Európskej komisie BAS EICKHOUT. Navrhuje uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ a nový mechanizmus pre ochranu demokracie.

CAN medzi nich zaradila smernicu o Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS), nariadenie o zdieľanom úsilí pokrývajúce sektory mimo EÚ ETS, nariadenie o spravovaní energetickej únie, nariadenie o emisiách v poľnohospodárstve a uznesenie o klimatickej konferencii COP24, smernicu o energetickej účinnosti, smernicu o obnoviteľných zdrojoch, uznesenie o projektoch spoločného záujmu (PCI), nariadenie o Nástroji na prepájanie Európy (CEF) a napokon nariadenie o emisiách osobných áut.

Analýza pracuje s hlasovaniami o konkrétnych pozmeňujúcich návrhoch k 10 iniciatívam. Jednotlivým hlasovaniam priradila počet bodov tak, aby spolu tvorili 100 percent. Ak poslanci hlasovali v súlade s názorom CAN, body dostali. Ak hlasovali inak, body nedostali.

]]>
Architektúra musí reagovať na klimatické zmeny https://euractiv.sk/section/energeticka-ucinnost/news/architektura-musi-reagovat-na-klimaticke-zmeny/ Thu, 04 Apr 2019 10:41:50 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121239 Odborníci vítajú štúdiu nízkouhlíkovej ekonomiky z dielne Inštitútu environmentálnej politiky. Slovensku chýbajú programy, ktoré by podporili inovácie pri obnove a výstavbe budov.

Stavebníctvo produkuje v Európskej únii až tretinu emisií skleníkových plynov. Budovy sa tak podieľajú na globálnom otepľovaní, ktoré poškodzuje nielen prírodu, ale aj zhoršuje životné a pracovné podmienky.

Odborníci preto odporúčajú budovy s nižšou uhlíkovou stopou, zelené stavby a fasády, zadržiavanie vody či výsadbu zelene. Slovensku podľa nich teraz chýbajú programy, ktoré by podporili inovácie a používanie najlepších dostupných techník pri obnove a výstavbe budov. Aj preto vítajú zverejnenie štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky z dielne Inštitútu environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia SR a Svetovej banky.

Horúca téma

„Stavebníctvo musí produkovať menej emisií. Ak nebudeme stavať domy s nižšou uhlíkovou stopou, darmo budeme vysádzať nové stromy, nepomôže to. Na úrovni EÚ bude posudzovanie uhlíkovej stopy pri životnom cykle budov horúcou témou do dvoch rokov,“ povedal v diskusnej relácii na TABLET.TV zakladateľ značky krtkodom a architekt Martin Pribila.

Emisie skleníkových plynov prispievajú ku klimatickej zmene. Dlhé a veľmi horúce letá v kombinácii s teplejšími zimami menia kvalitu života už aj v slovenských mestách. Podľa Pribilu architektúra musí reagovať na tieto zmeny a projektovať zelené stavby.

Klimatizované budovy nie sú luxus, ale otázka života a smrti

Súčasné vysoké teploty v Európe sú signálom, že energetickú chudobu domácností nesmieme ignorovať ani v lete. Riešenie ponúkajú aj solárne technológie, píše YAMINA SAHEBOVÁ.

„Zelené stavby sú energeticky a ekonomicky efektívnejšie. Zeleň na fasáde nepotrebuje nejaké špeciálne riadenie, deje sa to prirodzene. V lete, keď je teplo, listy prirodzene tienia, naopak v zimných mesiacoch púšťajú viac svetla. Budúcnosť stavebníctva je v prírodných materiáloch. Ak porovnáme pri zadržiavaní tepla betón a drevo, drevo ho vypustí za 10 dní, betón už za dva,“ zdôraznil Pribila s tým, že ak chcú mestá udržať znesiteľnú klímu, potrebujú omnoho lepšie zadržiavať vodu. Nemusí sa to diať len pri výstavbe nových budov, ale prispôsobením existujúcich stavieb.

„Mestá by mali zadržiavať vodu zelenými plochami, napríklad na tratiach električiek alebo výsadbou stromov na strechách. Príkladom môže byť Miláno, kde identifikovali 3 500 plochých striech, kde môže byť zeleň a chystajú sa v meste vysadiť tri milióny stromov,“ dodal Pribila.

Najväčšie úspory

Slovenské združenie Budovy pre budúcnosť víta, že nová štúdia nízkouhlíkovej ekonomiky s výhľadom do roku 2050 zaraďuje medzi najdôležitejšie politické ciele znižovanie emisií z budov.

Združenie chváli odporúčanie, aby sa nové opatrenia energetickej efektívnosti týkali najmä obnovy budov. Budovy a ich obnova predstavujú najväčší zdroj možných úspor energií do roku 2030, napísali Budovy pre budúcnosť v tlačovej správe. Riešením je podľa združenia podpora rýchlejšej a kvalitnejšej obnovy starých budov a zabezpečenie výstavby nových budov vo vysokom energetickom štandarde.

Envirorezort ukázal, ako môže Slovensko znížiť emisie o 70 percent

Ak štát neprijme dodatočné opatrenia, emisie do roku 2030 porastú. Prechod na bezemisnú ekonomiku môžu ohroziť aj spory medzi rezortmi.

„V platforme Budovy pre budúcnosť vítame štúdiu Svetovej banky a dúfame, že závery tejto štúdie bude dostatočne reflektovať aj Ministerstvo hospodárstva SR pri príprave Integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Rovnako aj Ministerstvo dopravy a výstavy SR pri spracovaní dlhodobej stratégie obnovy budov do roku 2050“ hovorí v tlačovej správe Richard Paksi, analytik Budovy pre budúcnosť.

Slovensku podľa združenia chýbajú programy, ktoré by podporili inovácie a používanie najlepších dostupných techník pri obnove a výstavbe budov.

„Pri zachovaní súčasných politík je predpoklad tempa obnovy veľmi nízky. Najmä pri verejných budovách, ktorých sa ročne obnovuje len jedno percento. Podľa smernice o energetickej efektívnosti je však Slovensko povinné zabezpečiť obnovu verejných budov vo výške tri percentá ročne. Pri rodinných domoch je veľkým nedostatkom obnovy samotná kvalita. Pri obnove budov sa na Slovensku vo veľkej väčšine nedosahuje optimálna úroveň energetickej hospodárnosti. Vo všeobecnosti je výsledkom obnovy budova, ktorá nie je adaptovaná na zmenu klímy a jej vnútorné prostredie sa takmer vôbec nerieši. Užívateľ je však následne znáša následky nedostatočnej obnovy ďalších 30 – 40 rokov, čo je prirodzený interval hĺbkovej obnovy,“ uzatvára Paksi.

]]>
Envirorezort ukázal, ako môže Slovensko znížiť emisie o 70 percent https://euractiv.sk/section/energetika/news/envirorezort-ukazal-ako-moze-slovensko-znizit-emisie-o-70-percent/ Wed, 03 Apr 2019 10:52:33 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121224 Ak štát neprijme dodatočné opatrenia, emisie do roku 2030 porastú. Prechod na bezemisnú ekonomiku môžu ohroziť aj spory medzi rezortmi. 

Ak Slovensko neprijme dodatočné opatrenia, jeho emisie do roku 2030 mierne stúpnu. Ak ich naopak prijme, emisie môžu poklesnúť až o polovicu oproti roku 1990. Do roku 2050 by to mohlo byť až o 70 percent.

Konštatuje to štúdia nízkouhlíkového rastu, ktorú ministerstvo životného prostredia predstavilo 27. marca na veľtrhu Coneco. Štúdia bude základom pre budúcu stratégiu nízkouhlíkového rastu, teda znižovania emisií s výhľadom do roku 2050.

Na veľtrhu predstavil envirorezort aj ďalší dokument – Envirostratégiu 2030, ktorá je zameraná na širokospektrálnu ochranu životného prostredia.

Prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku prinesie Slovensku obrovské príležitosti pre rozvoj služieb, ekonomiky aj celkovej kvality života. Ochranu životného prostredia však treba prestať oddeľovať od ostatných rezortov, odznelo pri predstavovaní oboch dokumentov na veľtrhu.

Štyri scenáre štúdie

Štúdiu nízkouhlíkového rozvoja, ktorá je podkladom pre vypracovanie stratégie s výhľadom do roku 2050, predstavil na Coneco riaditeľ ministerského Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) Martin Haluš.

Štúdia modeluje možnosti a náklady znižovania emisií na Slovensku. To je podľa Haluša možné dosiahnuť kombináciou zvyšovania energetickej efektívnosti a podporou obnoviteľných zdrojov energie. Štúdia ponúka štyri scenáre dekarbonizácie slovenskej ekonomiky, pričom každý predpokladá inú váhu týchto dvoch zložiek.

So znižovaním emisií sa na Slovensku prechodne zvýši podiel zemného plynu

Envirorezort predstavil predbežné závery štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky do roku 2050. Očakáva ďalšie investície do jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, ako aj významný podiel plynu až do roku 2030.

Haluš ocenil pokrok, ktorý Slovensko za posledné roky dosiahlo. Oproti roku 1990 znížilo Slovensko emisie o 44 percent, a to aj napriek výraznému rastu ekonomiky.

„Znižovanie emisií a rast ekonomiky je v stredoeurópskom priestore rarita,“ zhodnotil Haluš.

Pokles o 70 percent

Šéf analytikov však varoval, aby prílišná spokojnosť so znižovaním emisií neviedla k nečinnosti. „Pokiaľ neurobíme nič a naša politika v oblasti dekarbonizácie ostane rovnaká ako dnes, emisie do roku 2030 mierne porastú,“ povedal Haluš.

Ak sa prijmú dodatočné opatrenia, emisie môžu oproti roku 1990 klesnúť o polovicu. Medzi priority štúdia radí zatepľovanie budov, regulácie v oblasti ekodizajnu, aplikáciu najlepších možných technológií v sektoroch výroby ocele, cementu a hliníka, elektrifikáciu dopravy, dôraz na zelené verejné obstarávania, ako aj podporu obnoviteľných zdrojov.

„V dlhodobom výhľade do roku 2050 by celkové emisie mohli oproti roku 1990 poklesnúť až o takmer 70 percent,“ píše IEP v komentári k štúdii.

Henrich Krejčí, vedúci útvaru energetického práva, regulácie a verejných záležitostí Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), v diskusii povedal, že „už sa nesmie stať, aby sa v mestách kupovali dieselové autobusy ako nedávno stalo v Bratislave“.

Transparentný proces

Envirostratégiu 2030 schválila vláda na konci februára. Dokument nahradzuje vôbec prvú environmentálnu stratégiu prijatú v roku 1993.

Pavol Široký z Inštitútu environmentálnej politiky, ktorý sa na príprave materiálu podieľal, ho označil za „nutnosť“, nakoľko starý dokument už dávno nereflektoval súčasnú klimatickú a spoločenskú realitu.

Je dosť silná? Kandidáti na europoslancov sa sporia o schválenú envirostratégiu

Vláda odobrila dokument, ktorý určuje environmentálnu politiku na 12 rokov dopredu. Expertovi Progresívneho Slovenska Martinovi Hojsíkovi v ňom chýba viac záväznosti a ambicióznosti.

Vláda jeho prijatím zároveň naplnila jeden z bodov svojho programového vyhlásenia.

Účastníci diskusie pochválili transparentnú tvorbu dokumentu, na ktorej sa okrem ministerstva podieľali zástupcovia regiónov, mimovládnych organizácií a akademickej obce. Pozitívom je aj jednoduchá čitateľnosť a zrozumiteľnosť, ktoré sprístupňujú laikom.

Pretrvávajúci rezortizmus

Krejčí povedal, že SPP pri tvorbe Envirostratégie 2030 zaujímalo najmä zlepšenie kvality ovzdušia. Ocenil pozitívnu úlohu zemného plynu v novom dokumente. Varoval však pred trvajúcim rezortizmom, ktorý dokument môže potopiť podobne ako sa to stalo stratégii trvalo udržateľného rozvoja z roku 2001. „Ochranu životného prostredia nemožno oddeľovať od iných rezortov,“ povedal.

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla (nom. Most-Híd) priznal, že úspech dokumentu bude závisieť od toho ako dokáže ministerstvo životného prostredia spolupracovať s inými rezortmi. „Nevieme všetko vyriešiť sami. Na niektoré politiky jednoducho nemáme vplyv, a preto musíme spolupracovať,“ povedal.

Rezortizmus je vážnou hrozbou aj podľa Juraja Melichára z občianskeho združenia Priatelia Zeme – CEPA. Stratégii tiež vytkol slabú reflexiu európskych environmentálnych cieľov schválených vlani a prístup k uhliu. Dokument nehovorí o konkrétnom dátume utlmenia výroby elektriny z uhlia, iba o jeho „postupnom utlmení do roku 2030“.

„Útlm uhlia je pozitívom, ale je škoda, že nepríde skôr. Prostriedky na to máme,“ vyhlásil Melichár.

Splnená domáca úloha

Norbert Kurilla, ktorý je kandidátom Mostu-Híd v eurovoľbách, na podujatí skonštatoval, že „sme si spravili domácu úlohu“. Odkazoval tak na povinnosť členských štátov Európskej únie vypracovať národný energeticko-klimatický plán s výhľadom do roku 2030.

Prvú verziu plánu Slovensko zaslalo do Bruselu na konci minulého roka. Do konca júna dostane pripomienky Komisie, aby mohlo konečnú verziu predložiť do konca tohto roka. Štúdia nízkouhlíkového rastu aj Envirostratégia 2030 sú zohľadňované pri tvorbe národného energeticko-klimatického plánu.

Ministerstvá sa sporia ako využiť príjmy z predaja emisných kvót

Úradníci zodpovední za životné prostredie sa chcú s financmajstrami dohodnúť na využití príjmov z dražby emisných povoleniek do konca marca. Dlhodobé priority klimatickej politiky majú byť jasnejšie do konca roka.

Plány jednotlivých členských štátov doplnia európsku klimatickú stratégiu s výhľadom do roku 2050. O tej v týchto mesiacoch diskutujú ministri členských štátov, európski lídri by k nej mali zaujať stanovisko na júnovom summite.

Za Slovensko predložil pripomienky vo februári rezort životného prostredia. Slovensko súhlasí s cieľom obmedzenia oteplenia na zeme na 1,5 stupňa. V stratégii by však envirorezort rád videl väčší priestor venovaný úlohe jadra v elektroenergetike.

Ekonomika sa musí zmeniť

Európsku komisiu, ktorá pripomienkuje národné energeticko-klimatické plány a pracuje na spoločnej európskej klimatickej stratégii, zastupoval na podujatí generálny riaditeľ pre klímu Mauro Petriccione. Ten v týchto dňoch obchádza členské krajiny a vysvetľuje víziu Komisie.

„Smerom k ochrane životného prostredia ide celý svet, ale nikto sa nechce chopiť úlohy lídra. Únia je pripravená, máme prostriedky a máme aj know-how,“ vyhlásil Petriccione.

Upozornil, že Komisia predložila osem scenárov dlhodobého znižovania emisií tak, aby sa podarilo naplniť ciele Parížskej klimatickej dohody. Všetky počítajú s redukciu o minimálne 80 percent do roku 2050 v porovnaní s rokom 1990. Iba dva scenáre však mieria na udržanie otepľovania na 1,5 stupni Celzia do konca storočia, čo je ambicióznejším cieľom klimatickej dohody.

Pre záchranu planéty musíme podľa Petriccioneho urobiť „všetko čo môžeme.“ Z dekarbonizovanej ekonomiky bude prosperovať celá spoločnosť, pričom pre záchranu planéty sa podľa neho nemusíme vzdať nášho blahobytu, myslí si. „Nebude to obchod planéta za prosperitu. Boj proti klimatickej zmene nás bude niečo stáť, ale z modernizácie ekonomiky môžu prísť príležitosti, ktoré si dnes nevieme ani len predstaviť. Výsledkom môže byť výkonnejšia ekonomika a čistejšia planéta. Ekonomika však musí zmeniť spôsob, akým funguje,“ vyhlásil.

Bez vzdelávania sa nezaobídeme

Dôležitým bodom Envirostratégie 2030 je vzdelávanie a osveta v oblasti klímy. Dokument konštatuje, že environmentálne povedomie u občanov je stále na nízkej úrovni a nevedie k zmene správania a nastavenia hodnôt v zmysle udržateľného rozvoja.

„Bez systému kvalitného vzdelávania v tejto oblasti bude veľmi ťažké dosiahnuť akýkoľvek cieľ,“ povedal Kurilla z ministerstva životného prostredia.

EURACTIV Podcast: Od bratislavského protestu k bruselskému summitu: Ako sa Slovensku a Európe darí bojovať s emisiami?

Klimatická politika bola témou posledného európskeho summitu. Ešte pred tým ľudia protestovali za ochranu klímy v 2 000 mestách na celom svete vrátane Slovenska.

Podľa expertov je so vzdelávaním nutné začať už v mladom veku, kedy deti ešte nemajú vyvinuté negatívne environmentálne návyky. Kurilla vysvetlil, že v tomto bode musí dôjsť k spolupráci s ministerstvom školstva. Envirostratégia ráta s vytvorením medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá má dohliadať na zapracovanie Cieľov OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030 do vzdelávacieho systému.

Vyššie povedomie občanov o otázkach životného prostredia by malo viesť k prísnejšej kontrole politikov a verejnej správy verejnosťou. Podľa Henricha Krejčího je už dnes verejnosť omnoho citlivejšia ako kedysi, čo sa ukázalo aj pri protestoch za klímu, ktoré sa v polovici marca uskutočnili v Bratislave či Košiciach.

]]>
Spotreba energií na Slovensku rekordne rástla. Ako zareaguje zodpovedné ministerstvo hospodárstva? https://euractiv.sk/section/energeticka-ucinnost/opinion/spotreba-energii-na-slovensku-rekordne-rastla-ako-zareaguje-zodpovedne-ministerstvo-hospodarstva/ Thu, 14 Feb 2019 12:20:33 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119795 Spotreba energie v budovách sa výrazne zvýši v dôsledku masívneho rozšírenia chladiacich systémov. Budú za tým extrémne vysoké teploty a dlhé obdobia horúčav v kombinácii s rastúcou kúpyschopnosťou obyvateľov, píše PETER ROBL.

Peter Robl je predsedom Správnej rady organizácie Budovy pre budúcnosť.

Podľa najnovších údajov Eurostatu zaznamenalo Slovensko najvýraznejší rast spotreby energií za rok 2017 v celej európskej dvadsaťosmičke. Záväzok Európskej únie je pritom do roku 2020 spotrebu energie znižovať. Analytici tvrdia, že za slovenským prvenstvom stojí hospodársky rast a zároveň varujú, že dosiahnutie spoločných európskych cieľov je ohrozené, informoval portál hnonline.sk v utorok (12. februára 2019).

Podľa Eurostatu spotreba primárnej energie vzrástla na Slovensku v roku 2017 medziročne o 5,1 percenta a konečná spotreba energie o 7 percenta. Hospodársky rast Slovenska v roku 2017 predstavoval 3,2 percenta.

Pasívny postoj

Otázka je, ako na tieto zistenia zareaguje vláda. Aktuálne totiž Ministerstvo hospodárstva SR pripravuje Národný integrovaný energetický a klimatický plán, ktorý má určiť strategické smerovanie politík so zameraním na spotrebu energie do roku 2030 a s výhľadom do roku 2050. Dovtedy chce mať Európska únia (teda aj Slovensko) uhlíkovo neutrálnu ekonomiku. Podľa informácií v médiách ministerstvo hospodárstva zatiaľ situáciu sleduje a analyzuje.

Obávame sa, že tento pasívny postoj Ministerstva je ignorovaním faktov, o ktorých musia naši predstavitelia štátu už dávno vedieť. Aj keď je možné, že rast spotreby energií sa v roku 2018 spomalí a v prípade ekonomickej krízy môže prísť dokonca k poklesu, dlhodobé trendy budú Slovensko tlačiť k čoraz väčšej spotrebe energie. Sme pritom závislí na dovoze väčšiny našich energetických zdrojov z Ruska.

Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa

Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

Len v sektore bývania a budov sa očakáva nárast spotreby energií. V prípade budov bude hrať významnú rolu v spotrebe energie najmä klimatická zmena a demografický vývoj v kombinácii so zmenou spôsobu života a urbanizáciou.

Dopyt po bytoch bude rásť so starnutím populácie a presadzovaním nových rodinných modelov (menej početné domácnosti, rovnaká veľkosť populácie, viac bytov). Slovensko má už dnes približne o štvrtinu menej bytov na počet obyvateľov ako vyspelejšie krajiny EÚ. Predpokladáme tiež, že do roku 2050 vzrastie počet obyvateľov slovenských miest minimálne o 20 percent iba vplyvom sťahovania z vidieka. Títo budú potrebovať bývanie, rovnako ako imigranti – noví obyvatelia Slovenska, ktorí kompenzujú nedostatok pracovnej sily. Očakávame, že počet bytov vzrastie až o pol milióna, čo predstavuje až štvrtinový nárast bytového fondu!

Energia na chladenie

Zároveň s tým bude narastať spotreba energie v domácnostiach. Dôvodom je jednak narastajúce množstvo spotrebičov, jednak zaistenie tepelnej pohody v nových klimatických podmienkach. V tomto smere sa doteraz hovorí iba o vykurovaní. Tu nemožno čakať zásadnejší pokles spotreby energie.

Zvýšenie priemernej teploty ovzdušia bude najmä výsledkom teplejších letných mesiacov.

Klimatizované budovy nie sú luxus, ale otázka života a smrti

Súčasné vysoké teploty v Európe sú signálom, že energetickú chudobu domácností nesmieme ignorovať ani v lete. Riešenie ponúkajú aj solárne technológie, píše YAMINA SAHEBOVÁ.

A práve o spotrebe energie na chladenie sa dnes zatiaľ takmer vôbec nehovorí – dokonca sa ani neberie do úvahy pri hodnotení energetickej hospodárnosti budov na bývanie. Extrémne vysoké teploty a dlhé obdobia horúčav v kombinácii s rastúcou kúpyschopnosťou obyvateľov však k masívnemu nárastu chladenia v bytoch (ale aj iných budovách) určite povedie.

Uvidíme teda, či ministerstvo hospodárstva predstaví realistický plán a politiky, ktoré pripravia Slovensko na budúcnosť a zároveň znížia riziká spojené so zvyšujúcou sa spotrebou energie. Je už neakceptovateľné, aby sme sa uspokojovali s výsledkami z minulosti – rekordným zlepšením v oblasti energetickej účinnosti (v rokoch ekonomickej krízy!) a poklesom spotreby energie vďaka reštrukturalizácii priemyslu (bankrot neefektívnych prevádzok z čias komunizmu).

]]>
Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa https://euractiv.sk/section/energetika/news/podiel-obnovitelnych-zdrojov-na-slovensku-pada-spotreba-energie-stupa/ Wed, 13 Feb 2019 16:41:07 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119758 Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

Aktualizované 14. februára o stanovisko ministerstva hospodárstva. 

Slovensko sa vzďaľuje od svojho cieľa pre podiel obnoviteľných zdrojov energie.

Ten je pre rok 2020 stanovený na 14 percent. V roku 2017 však Slovensko dosiahlo len 11,5 percenta, pričom podiel klesol už druhým rokom za sebou. Ukazujú to údaje Európskeho štatistického úradu zverejnené v utorok (12. februára).

Pokles podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) dáva Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) za vinu aj ministerstvu hospodárstva. „Nedá sa povedať, že by Slovenská republika nerobila nič. Jednoznačne však takmer nič nerobí, čo sa týka podpory obnoviteľných zdrojov v elektroenergetike,“ komentuje pre EURACTIV.sk člen výkonného výboru SAPI Ján Karaba.

V roku 2017 sa zároveň na Slovensku spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie najviac zvýšila končená spotreba energie, a to o 7 percent. Slovenský HDP v tomto roku medziročne vzrástol o 3,2 percenta. To znamená, že krajine sa nedarí oddeliť spotrebu energie od ekonomického rastu a posilňovať tak energetickú účinnosť.

Návrat pred rok 2014

V roku 2017 klesol podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej končenej spotrebe energie Slovenska na 11,5 percenta. V roku 2016 malo 12 percent, v roku 2015 bolo na úrovni 12,9 percenta. Štatisticky sa Slovensko vrátilo pred rok 2014, kedy bol podiel 11,7 percenta.

„Pokles podielu obnoviteľných zdrojov energie bol spôsobený nižším rastom využívania obnoviteľných zdrojov energie v porovnaní s rastom konečnej energetickej spotreby. Rast spotreby elektriny a najmä značný nárast využívania motorových palív, ktoré spôsobili dynamický rast spotreby energie, sú odrazom hospodárskeho rastu Slovenska. Prioritou Slovenskej republiky z dlhodobého hľadiska je najmä energetická efektívnosť, ktorá vedie k znižovaniu spotreby energie, a teda k úspore fosílnych palív a emisií skleníkových plynov,“ reagoval na najnovšiu štatistiku pre EURACTIV.sk tlačový odbor ministerstva hospodárstva.

Podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie v roku 2017. [Eurostat]

Spomedzi všetkých 28 členských štátov Únie skončilo Slovensko v podiele obnoviteľných energií na deviatom mieste odzadu. Nižší podiel malo v roku 2017 napríklad Spojené kráľovstvo či Holandsko.

Z krajín Vyšehradskej skupiny skončilo horšie len Poľsko (10,9 percenta). Lepšie ako Slovensku sa darilo Maďarsku (13,3) aj Česku (14,8). Oba štáty – na rozdiel od Slovenska a Poľska – zároveň prekročili národné ciele pre rok 2020.

V Európe vedie Švédsko

Najvyšší podiel obnoviteľných energií dosiahlo v Únii Švédsko so 54,5 percentami. Na opačnom konci rebríčka je zase Luxembursko so 6,4 percentami.

Slovensko nepatrí medzi štáty, ktoré sú najviac vzdialené od svojho cieľa pre rok 2020. Tými boli v roku 2017 Holandsko (7,4 percentuálneho bodu) a Francúzsko (6,7). Cieľ naopak najviac prekročili Bulharsko (2,7) a Česko (1,8).

Celoeurópsky cieľ pre rok 2020 je 20 percent. V roku 2017 bol celoeurópsky podiel 17,5 percenta. Medziročne zaznamenala Európska únia nárast, čo platí aj pre polovicu jej členských štátov.

Pre rok 2030 je už stanovený nový cieľ – 32 percent. Na národných cieľoch sa musí Európska komisia s členskými štátmi ešte len dohodnúť.

Najväčší nárast spotreby

Eurostat 7. februára zverejnil najnovšie štatistiky o energetickej účinnosti. Slovensko je podľa nich krajinou, ktorá v roku 2017 medziročne najviac zvýšila konečnú spotrebu energie – o 7 percent. Druhý najvyšší nárast zaznamenala Malta (6,7 percenta), tretí Poľsko (6,5).

Pokles končenej spotreby energie si pripísali len štyri členské štáty Únie: Belgicko (1,2 percenta), Spojené kráľovstvo (0,8), Taliansko (0,6) a Slovinsko (0,3).

Konečná spotreba energie v roku 2017. [Eurostat]

Tým pádom sa celoeurópska konečná spotreba energie medziročne zvýšila, a to o 1,1 percenta. V roku 2017 bola spotreba v Európe o 3,3 percenta vyššia ako cieľ stanovený pre rok 2020.

Vzhľadom na priemerný ročný pokles spotreby v rokoch 2006 – 2017 o 0,6 percentuálneho bodu to znamená, že Únii sa neporadí splniť cieľ stanovený pre rok 2020.

Slabá podpora štátu

Keďže spotreba energie na Slovensku rastie a obnoviteľné zdroje sa nerozvíjajú, ich podiel musí nevyhnutne klesať.

„Očakávam pokles aj v roku 2018 v súlade s trendmi a predpoveďami ministerstva hospodárstva o rastúcej spotrebe,“ hovorí Karaba zo SAPI.

Štátu vyčíta, že robí málo pre rozvoj obnoviteľných zdrojov. Za výnimku považuje program Zelená domácnostiam, ktorý z eurofondov spolufinancuje umiestňovanie solárnych panelov s kapacitou do 10 kW na strechách domov.

Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá program administruje, uvádza, že do roku 2018 pomohol zvýšiť celkový inštalovaný výkon obnoviteľných zdrojov o 141 MW. Zelená domácnostiam Je jediný spôsob rozvoja obnoviteľných zdrojov, keďže pre pripájanie zdrojov s kapacitou nad 10 kW platí od roku 2014 stop-stav.

Koniec stop-stavu?

Distribučné spoločnosti vyhlásili stop-stav s odôvodnením, že na masívnejšie pripájanie nie sú ich siete technicky pripravené. Neoficiálnym dôvodom je však historický dlh, ktorý im vznikol ako administrátorom doplatkov na vykúpenú zelenú energiu.

„Stop-stav je zásadná brzda,“ hovorí Karaba, „súkromný sektor má záujem o výstavbu nových zdrojov aj bez výkupných cien.“

Slovensko stále nevie, koľko obnoviteľných zdrojov môže ešte pripojiť

Parlament schválil nový zákon o zelených energiách, odborná diskusia však trpí nedostatkom technických dát. Ani novej štúdii výrobcov sa nepodarilo zistiť, aký je aktuálny slovenský potenciál.

Zákon o obnoviteľných zdrojoch schválený vlani vytvoril podmienky pre ukončenie stop-stavu. Zúčtovateľnom podpory bude totiž Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý je vo vlastníctve štátu. Na doplatky po novom už navyše nebudú mať nárok zdroje s kapacitou nad 500 kW.

Cena ich elektriny bude stanovená v aukciách. Karaba však vidí aukcie v blízkej budúcnosti skepticky vzhľadom na štádium ich pripravenosti. Za „jednu z najväčších energetických revolúcií“ považuje zavedenie inštitútu lokálneho zdroja v novom zákone. Ten umožní inštalovanie zdrojov s kapacitou do 500 kW pre vlastnú spotrebu, pričom do siete potečie len 10 percent ich elektriny.

]]>
Nový zákon: V budúcom desaťročí môže Slovensko dať na klímu až miliardu eur https://euractiv.sk/section/energetika/news/novy-zakon-v-buducom-desatroci-moze-slovensko-dat-na-klimu-az-miliardu-eur/ Fri, 25 Jan 2019 16:30:33 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119062 Návrh ministerstva životného prostredia počíta s tým, že do Envirofondu poputuje aspoň 50 percent príjmov z predaja emisií namiesto dnešných 20 percent. A časť výnosov sa do slovenskej energetiky vráti v podobe financií pre zelené projekty vrátane transformácie hornej Nitry.

Doplnené 31. januára 2019 o vyjadrenie experta ministerstva životného prostredia.

Od roku 2021 by mala aspoň polovica slovenských príjmov z predaja emisných povoleniek financovať klimatickú politiku.

Slovenské prevádzky, ktoré musia povolenky nakupovať, sa budú môcť zároveň uchádzať o dotácie na zelené projekty z Modernizačného fondu. Ten bude rokoch 2021 – 2030 posilnený o hodnotu bezodplatne pridelených kvót výmenou za zelené investície, čím sa jeho desaťročný objem dostane pravdepodobne nad hranicu jednej miliardy eur.

Nové pravidlá financovania sú zakotvené v novele zákona o emisných kvótach, ktorú na medzirezortné pripomienkové konanie predložilo vo štvrtok 24. januára ministerstvo životného prostredia.

Rastúce ceny povoleniek

Novela je transpozíciou európskej smernice o Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS), na ktorej sa európske inštitúcie dohodli vlani.

Cena emisných povoleniek útočí na historický rekord, dvíha cenu elektriny

Poľsko chcelo zabrániť rastu koncových cien energií kompenzáciami pre ich dodávateľov. Teraz mu hrozí právne konanie pre nepovolenú štátnu pomoc.

Hlavným cieľom európskej legislatívy pre štvrté obchodovateľného obdobia v rokoch 2021 – 2030 bolo povzbudiť trh s emisnými povolenkami, ktorý od ekonomickej krízy trpel nadbytkom a teda nízkymi cenami. Inak by tento federalizovaný nástroj na znižovanie európskych emisií nemusel dosiahnuť svoj cieľ pre rok 2030, teda obmedziť emisie medzi rokmi 2005 a 2030 o 43 percent.

Reforma sa už prejavila. Kým na začiatku roku 2018 stála jedna tona CO2 osem eur, v týchto dňoch je to okolo 23 eur. Analytici agentúry Reuters nedávno prognózovali pre rok 2019 priemernú cenu 27 eur a pre rok 2020 až 33 eur.

Viac príjmov pre Envirofond

Slovenské príjmy z dražby povoleniek putujú do Environmentálneho fondu pod kontrolou ministerstva životného prostredia. Podľa nového zákona by minimálne 50 percent týchto príjmov malo smerovať na klímu. Zákon tak transponuje povinnosť vyplývajúcu z európskej smernice.

Na presnej výške týchto prostriedkov sa musí každoročne dohodnúť envirorezort s ministerstvom financií.

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov žiadala v predbežnom pripomienkovom konaní o vypustenie 50-percentného minima. Ministerstvo životného prostredia však v doložke vplyvov odpísalo, že v tejto fáze „pripomienka nie je relevantná“.

Na množstve výnosov z dražby kvót, ktoré pôjdu do Envirofondu, sa aj v súčasnosti každoročne dohadujú ministerstvá životného prostredia a financií. V praxi to však bolo len 20 percent, uviedol na vlaňajšej konferencii EURACTIV.sk štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla (nom. Most-Híd).

Návrat peňazí do energetiky

O vyšší podiel príjmov z predaja povoleniek v Envirofonde žiadali najmä energetické a priemyselné firmy, ktoré musia povolenky nakupovať. Prezident Republikovej únie zamestnávateľov a viceprezident U.S. Steel Košice Miroslav Kiraľvarga na konferencii EURACTIV.sk povedal, že prevádzky by mali mať možnosť uchádzať sa o 100 percent príjmov z predaja emisií.

Slovenský priemysel so znižovaním emisií súhlasí, žiada však verejnú podporu

Zamestnávatelia chcú, aby sa 100 percent príjmov z predaja emisných kvót vrátilo späť do systému. Ochranári však upozorňujú, že ide o verejné zdroje. Pripomínajú princíp znečisťovateľ platí.

S tým naopak nesúhlasili ochranári, podľa ktorých ide o verejné prostriedky odvedené v súlade s princípom znečisťovateľ platí.

Štátny tajomník Kurilla na decembrovom fóre povedal, že keby to bolo len na envirorezorte, na boj proti klimatickým zmenám by išlo 100 percent príjmov z predaja kvót.

Pri cene 25 eur za tonu CO2 môže Slovensko v budúcom desaťročí získať z predaja približne 83 miliónov ton emisií 2,1 miliardy eur. Na seminári, ktorý vlani v septembri zorganizovala Európska komisia, to odhadol Róbert Jambrich zo Slovenských elektrární.

Financie aj pre hornú Nitru

Novela zákona zavádza pre slovenských nákupcov povoleniek možnosť uchádzať sa o prostriedky na zelené projekty z Modernizačného fondu určeného desiatim najchudobnejším štátom Európskej únie.

Modernizačný fond bude financovaný z dvoch percent všetkých vydražených povoleniek v EÚ ETS. Slovensko bude mať nárok na šesť percent prostriedkov v Modernizačnom fonde. Konzultant spoločnosti Elacreaon Eclareon Boris Valach odhadol na septembrovom seminári Komisie, že Slovensko bude mať v rokoch 2021 – 2027 pri cene 25 eur za tonu CO2 prístup k 475 miliónom eur.

Sedemdesiat percent čerpaných prostriedkov musia podľa európskej legislatívy predstavovať „prioritné investície“. Takéto projekty môžu byť zároveň financované až do výšky 100 percent svojich nákladov.

Za prioritné sú považované investície do modernizácie energetiky (obnoviteľné zdroje, inteligentné siete, prepojenia, skladovanie energie), energetickej efektívnosti (výroba energie okrem uhlia, doprava, budovy, poľnohospodárstvo a odpady) a do transformácie uhoľných regiónov (presun a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov, vzdelávanie a podpora pri hľadaní zamestnania, podpora startupov). V poslednej oblasti sa môže Slovensko zamerať na uhoľný región hornej Nitry.

Vyše miliardy eur pre investície

Z nového zákona vyplýva, že do Modernizačného fondu potečú aj prostriedky v sa presunie aj hodnota bezodplatne pridelených kvót výmenou za investície prevádzok do zelených projektov. Mechanizmus nazývaný aj derogačný doteraz Slovensko nevyužívalo.

V novele zákona sa priamo o derogácii nehovorí. „Je to z toho dôvodu, že ak by sme chceli uplatňovať túto výnimku na Slovensku, museli by sme transponovať ustanovenia týkajúce sa článku 10c (samostatný derogačný mechanizmus) priamo do zákona. Keďže to však novela netransponuje, Slovensko nebude využívať túto výnimku,“ vysvetľuje pre EURACTIV.sk Miloš Grajcar, riaditeľ odboru obchodovania s emisnými kvótami na ministerstve životného prostredia.

Elektrina, vykurovanie, priemysel. Znečisťovatelia žiadajú viac peňazí na zelené projekty

V budúcom desaťročí bude mať Slovensko prístup k miliardám eur z predaja emisných povoleniek. Už teraz sa rozhoduje, akým spôsobom ich bude rozdeľovať.

„Podobne nie je v novele uvedený ani presun kvót z 10c (derogačný mechanizmus) do 10d (Modernizačný fond), pretože toto je na rozhodnutí členského štátu a toto ustanovenie nie je potrebné priamo transponovať do zákona,“ doplnil Grajcar.

Bezodplatne môže Slovensko prideliť maximálne 40 percent kvót. Tento objem bude v budúcom desaťročí predstavovať asi 33 miliónov ton CO2. Pri cene 25 eur za tonu majú bezodplatné kvóty hodnotu asi 830 miliónov eur. Modernizačný fond, v ktorom bude pre Slovensko podľa odhadov 475 miliónov eur, by sa tak nafúkol na 1,3 miliardy eur. O objeme približne jedna miliarda eur hovoril na decembrovej konferencii EURACTIV.sk aj štátny tajomník Kurilla.

Cena 25 eur za tonu CO2 je pritom relatívne konzervatívna. Ak má Únia plniť Parížsku dohodu, mala by sa cena do roku 2030 podľa analytikov Carbon Tracker vyšplhať až na 55 eur za tonu.

Projekty financované z Modernizačného fondu vyberú členské štáty, vyhodnotí ich Európska investičná banka (EIB). Prioritné projekty sa potom môžu realizovať, o neprioritných projektoch bude musieť ešte rozhodovať investičný výbor zložený zo zástupcov štátov, Komisie a EIB.

Zľavy z ceny elektriny

Slovenské prevádzky v EÚ ETS sa navyše budú môcť spoľahnúť na dotácie, ktoré im majú pomôcť znížiť náklady. Nový zákon počíta s tým, že 25 percent príjmov Envirofondu z predaja kvót sa použije na „financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam (…), v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie“.

Správa Európskej komisie o cenách a nákladoch v energetike z januára 2019 uvádza, že slovenský priemysel platil v roku 2017 ôsme najvyššie ceny elektriny v Európskej únii. Ostatné krajiny Vyšehradskej skupiny sa umiestnili v lacnejšej polovici európskej dvadsaťosmičky.

Slovenská vláda prišla aj s ďalšou úľavou pre veľké priemyselné podniky. Chce im udeliť zľavu z tarify za prevádzkovanie systému, konkrétne z položky za obnoviteľné zdroje, ktorá je súčasťou poplatkov za elektrinu. Zľavu umožňuje nový zákon o obnoviteľných zdrojoch účinný od tohto roka.

Ministerstvo hospodárstva vo štvrtok 24. januára predložilo predbežnú informáciu o vyhláške, ktorá určí zoznam oprávnených priemyselných odvetví a spôsob poskytovania kompenzácie. Vyhlášku predloží na medzirezortné pripomienkovanie vo februári.

]]>