Energetika
Slovensko preberá predsedníctvo vo V4. Aký je jeho plán a čo v ňom chýba?
Vyšehradská skupina je vo viacerých oblastiach rozdelená. Na programe nadchádzajúceho slovenského predsedníctva sa to prejavuje tak, že v týchto otázkach je málo konkrétny alebo príliš ambiciózny.
Slovensko podporuje zákaz biopalív z palmového oleja. Čo na to ostatné členské štáty?
Najväčším obhajcom využívania palmového oleja je Francúzsko. Vyšehradským krajinám ide najmä o obranu prvej generácie biopalív.
Agropolitika EÚ po roku 2020
Keď v roku 2015 vstúpila do platnosti nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, hneď sa začali ozývať hlasy volajúce po zmene. Čo sa na nej bude meniť v budúcnosti?
Čínsky Nový rok v Európe: Boj s dotovanou oceľou pokračuje
Zoznam netrhových ekonomík zanikne. Európska únia plánuje nové nástroje na ochranu férového obchodu.
Predsedníctvo sa končí. V migrácii nepresvedčilo, výsledky má inde
Hospodárstvo, vnútro, klíma, digitálny trh, poľnohospodárstvo, obchod. Hodnotili sme šesť mesiacov Slovenska na čele EÚ.
Z Paríža do Marrákešu. Klimatická diskusia sa presúva z Európy do Afriky
V novembri nadobudne účinnosť Parížska dohoda a v Marrákeši sa začne COP22. Reč bude o monitorovaní a financovaní klimatických opatrení.
Dieselgate, biopalivá, elektromobilita. Kľukaté cesty Únie k čistejšej doprave
V krátkodobom horizonte možno znížiť emisie vďaka palivám z obnoviteľných energií, v dlhodobom prostredníctvom elektromobility. Slovensko zaostáva.
Bude Slovensko po európskom predsedníctve zelenšou krajinou?
Slovensko je dnes v niektorých oblastiach chorým mužom Európy. Predsedníctvo v Rade EÚ dáva progresívne zmýšľajúcim aktérom do ruky silné argumenty vo verejnej diskusii o energetike, klíme a životnom prostredí.
Predsedníctvo EÚ: Čo chcú dosiahnuť a čoho sa boja slovenskí ministri?
Pýtali sme sa ministrov, ktorí budú čoskoro predsedať Radám EÚ, čo sú ich osobné priority, obavy a očkávania.
EÚ v programovom vyhlásení vlády 2016-2020
Vláda sľubuje podporu prehlbovania integrácie v eurozóne, chce sa pripraviť aj na krátenie eurofondov.
Smerom k Energetickej únii
Vývoj energetickej politiky ovplyvnili najmä plynové krízy v roku 2006, 2009 a 2014. Ako prví navrhli Európske energetické spoločenstvo predseda Parlamentu Jerzy Buzek a bývalý predseda Komisie Jacques Delors. Ich víziu ďalej rozvinul bývalý poľský premiér a súčasný predseda Európskej rady Donald Tusk a neskôr novozvolený predseda Komisie Jean-Claude Juncker, ktorý s vytvorením Energetickej únie poveril slovenského diplomata Maroša Šefčoviča.
Klimatická a energetická politika EÚ do roku 2030
Európska klimatická a energetická politika sa do roku 2020 riadi cieľmi 20-20-20. Tie doposiaľ priniesli len zmiešané výsledky. Nové ciele 2030 prinášajú ambicióznejšie limity a reformu Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS). Hoci sa Slovensku darí ciele napĺňať, k ambíciám únie sa stavia rezervovane.
Ceny elektriny a konkurencieschopnosť priemyslu
Európska únia by rada nastúpila cestu priemyselnej renesancie a zastavila deindustrializáciu. Ako jedna z veľkých prekážok konkurencieschopnosti podnikov sa ukazujú vysoké ceny elektriny v porovnaní s inými regiónmi sveta, ale tiež v rámci samotnej Únie.
Elektromobilita – návrat do budúcnosti
Vedeli ste, že prvé autá boli vlastne elektromobily? Prečo ich nahradil spaľovací motor? A prečo sa svet v 21. storočí vracia k tomuto vynálezu? Zistite viac o výhodách, prekážkach a projektoch novodobého rozvoja e-mobility predovšetkým v Európe a na Slovensku.
Prepájanie Európy inteligentnými sieťami
Plán EÚ o prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo závisí od transformácie prenosových sústav, ktoré dokážu flexibilne a zároveň stabilne integrovať obnoviteľné zdroje a tiež zavedenia inteligentných meračov umožňujúcich šetriť energiu priamo u zdroja, čiže odberateľa energie. Dokáže Európa prekonať výzvy súvisiace s rozvojom inteligentných sietí?
Rozpočtový výhľad EÚ 2014 – 2020
Európska komisia koncom júna 2011 zverejnila návrh rozpočtového rámca na obdobie 2014 – 2020. Európska rada vo februári 2013 schválila rozpočet nižší o viac ako 87 miliárd eur. Odborníci finančné vyjednávania považujú za najväčšiu hru a najväčší boj z pohľadu čísel v celej Európskej únii.
Kto a ako rozhoduje v energetickej politike EÚ?
Európska únia zavádza ambicióznu energetickú politiku v snahe zlepšiť bezpečnosť dodávok a dosiahnuť svoje ciele v znižovaní emisií. Ako proces rozhodovania EÚ v otázkach súvisiacich s energetikou funguje? A akú úlohu hrá priemyselný sektor či záujmové skupiny?
Environmentálna zodpovednosť: uplatňovanie princípu „znečisťovateľ platí“
Opakujúce sa katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou prinútili Európsku úniu presadzovať voči spoločnostiam zodpovedným za závažné ekologické škody princíp „znečisťovateľ platí.“
Európsky južný plynovodný koridor: Veľký plynárenský zápas
Cez južný plynovodný koridor sa plánuje do Európy dodávať zemný plyn z oblasti Kaspického mora a Blízkeho východu. Zatiaľ čo sú dodávky plynu stále neisté, súperí medzi sebou niekoľko plánovaných plynovodov. EurActiv sa pozrel na viacero európskych iniciatív, vrátane ich spoločného súpera - ruského projektu Južná vetva.
Klimatické rokovania: Multilateralizmus po Kodani a Cancúne
Uhlíkové clá na hraniciach Európskej únie? Výraznejšie zníženie skleníkových plynov? Po neúspechu klimatickej konferencie v Kodani sa viera v globálny boj s klimatickými zmenami obnovila v Cancúne.
Prírodné zdroje: smerujeme ku globálnemu nedostatku?
S rastúcou svetovou populáciou a stále intenzívnejšou industrializáciou sa vyostruje boj o surovinové zdroje. Tento trend vzbudzuje obavy o prístup európskeho priemyslu ku kľúčovým prírodným zdrojom.
Klimatický summit COP15 v Kodani deň po dni
Portál EurActiv.sk prináša stručný prehľad kodanskej klimatickej konferencie COP15 deň po dni.
Ceny energie: regulácie, či voľný trh?
Trhy s elektrickou energiou a plynom sa postupne otvárajú konkurencii a krajiny s regulovanými cenami čelia tlaku, aby nechali rozhodovať voľný trh. Oponenti však upozorňujú na možné vážne sociálne dôsledky.