Energetika – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Wed, 20 Mar 2019 08:49:51 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Energetika – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Dotácie na čistejšie vykurovanie sa majú začať pred ďalšou zimou https://euractiv.sk/section/ovzdusie/news/dotacie-na-cistejsie-vykurovanie-maju-zacat-pred-dalsou-zimou/ Tue, 19 Mar 2019 13:32:42 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120713 Modernizácia vykurovania sa bude sústrediť na menej rozvinuté a zároveň znečistenejšie slovenské regióny, avizoval štátny tajomník envirorezortu.

Ministerstvo životného prostredia SR chce podporiť dotáciou výmenu zastaraných kotlov a piecok na uhlie a drevo, v prvom kole by ich malo byť približne 20 tisíc. Celkovo je takýchto kotlov a piecok na Slovensku viac ako 100 tisíc.

Pre TASR to uviedol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla, ktorý v májových eurovoľbách kandiduje za Most-Híd.

Cieľom dotácií sú aj najmenej rozvinuté regióny a okresy, kde je najväčší problém s kvalitou ovzdušia. Ich obyvatelia nemajú často financie na výmenu zastaraných kotlov, priblížil štátny tajomník.

„Pre zvyšnú časť Slovenska, kde je väčšia kúpyschopnosť a možno menej znečistené ovzdušie, bude táto podpora nižšia,“ povedal Kurilla s tým, že je potrebné zasiahnuť do operačného programu. V súčasnosti o tom ministerstvo rokuje s Európskou komisiou.

„Dúfame, že po odobrení zo strany Komisie, keď sa zmenia parametre operačného programu, budeme môcť už na jeseň alebo pred zimnou prestávkou spustiť tento program,“ uviedol. Dodal, že to bude otvorená výzva a príspevok k obnove a rekonštrukcii budov.

Štátny tajomník dodal, že rezort chce nastaviť systém v ďalšom období tak, aby sa príjmy z predaja emisných povoleniek dali využiť aj na obnovu individuálnych bytových jednotiek.

]]>
Slovenské firmy žiadajú post eurokomisára pre priemysel https://euractiv.sk/section/energetika/news/slovenske-firmy-ziadaju-eurokomisara-pre-priemysel/ Tue, 19 Mar 2019 08:20:38 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120684 Nová priemyselná politika má byť témou tohtotýždňového európskeho summitu. Najviac ju presadzujú Nemecko a Francúzsko, zmobilizoval sa však aj európsky súkromný sektor vrátane slovenského.

Nemecko a Francúzsko predložia na summite Európskej únie tento týždeň návrh novej priemyselnej stratégie. Uviedla to v sobotu (16. marca) nemecká kancelárka Angela Merkelová, podľa ktorej bude jej cieľom umožniť európskym výrobcom lepšie konkurovať zahraničným rivalom.

Iniciatíva prichádza po tom, ako Európska komisia zabránila fúzii divízií Alstomu a Siemensu. Na začiatku marca však výzvu európskym lídrom zaslali stovky ďalších európskych a národných priemyselných združení. Apel, pod ktorý sa podpísali aj slovenské firmy, vyzýva po májových eurovoľbách na zriadenie postu podpredsedu Komisie pre priemysel.

Vraj nejde o protekcionizmus

Európskym firmám hrozí, že stratia pôdu pod nohami v kľúčových technológiách, ako sú umelá inteligencia a batérie pre elektrické vozidlá.

Nemecko a Francúzsko už vlani v decembri oznámili plány na otvorenie továrne na batérie, aby sa európski výrobcovia automobilov nemuseli spoliehať na čínsky a juhokórejský dovoz.

Zvoľnenie súťažných pravidiel pre priemysel podporuje aj Slovensko

Nová politika hospodárskej súťaže by podľa členských štátov mala zabezpečiť vyššiu konkurencieschopnosť európskych spoločností na svetovom trhu. Pod výzvu na asertívnu priemyselnú stratégiu sa podpísali tiež krajiny V4. 

A nastal čas, aby sa do európskej priemyselnej stratégie zapojilo viac krajín, uviedla Merkelová pred summitom v Bruseli 21. a 22. marca. „Existujú rôzne ponuky, existujú európske možnosti a pokúsime sa získať ďalšie členské krajiny EÚ, aby sme sa vydali touto cestou,“ povedala.

Dodala, že nejde o protekcionizmus, ale o „reakciu na vývoj svetového obchodu“.

Dilema európskeho priemyslu

Manifest o novej „európskej priemyselnej politike pre 21. storočie“ zverejnili Berlín a Paríž 19. februára. Urobili tak potom, ako Európska komisia zablokovala fúziu vlakových divízií Alstomu a Siemensu, ktoré ju presadzovali s argumentom o konkurencieschopnosti na svetom trhu.

Dokument sa hlási k cieľu „uhlíkovo neutrálneho hospodárstva“, ktorý je zakotvený aj v návrhu klimatickej stratégie pre Európsku úniu do roku 2050 z dielne Európskej komisie.

Európa stojí podľa manifestu pred dilemou „zjednotiť sily alebo nechať našu priemyselnú základňu a kapacity postupne vymiznúť“. Žiada, aby sa plán priemyselnej politiky do roku 2030 stal prioritou budúcej Európskej komisie po májových eurovoľbách.

Plán má podľa Nemecka a Francúzska stáť na troch pilieroch: financovanie a podpora nových technológií vrátane umelej inteligencie, zmena politiky hospodárskej súťaže a štátnej pomoci a napokon ochrana voči mimoeurópskym konkurentom.

Strata pracovných miest

Nedávno sa v tejto téme zmobilizovali aj priemyselné združenia vrátane slovenských. Hlavám štátov a vlád poslalo výzvu 136 európskych a 396 národných industriálnych zväzov.

„V dôsledku finančnej krízy v roku 2008 prišla Európa v odvetví výroby o milióny pracovných miest, čo malo dramatický vplyv na dotknuté osoby, ako aj významný celospoločenský dopad. Dokonca aj teraz sme ďaleko od úrovne zamestnanosti, ktorá bola zaznamenaná pred krízou a pracovné miesta sú vystavené znepokojujúcim medzinárodným trendom, vrátane narastajúceho protekcionizmu,“ píše sa v slovenskom preklade.

V európskej klimatickej stratégii chýba Slovensku viac jadrovej energie

Členské štáty diskutujú o ambícii Európskej únie dosiahnuť nulové emisie do roku 2050. Z V4 sa ozýva obhajoba atómovej energie, varuje tiež pred dopadom na energeticky náročný priemysel.

V európskom priemysle existuje 52 miliónov priamych a nepriamych pracovných miest.

„Európska únia (EÚ) teraz potrebuje ambicióznu priemyselnú stratégiu na to, aby mohla konkurovať ostatným globálnym regiónom – napríklad Číne, Indii a Spojeným štátom – ktoré už priemysel zaradili na vrchol svojej politickej agendy,“ vyzývajú združenia, medzi ktoré patrí Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republiková únia zamestnávateľov či Klub 500.

Komisár pre priemysel

Priemyselné organizácie žiadajú, aby bola v budúcej Európskej komisii zriadená pozícia podpredsedu pre priemysel, ktorý predloží novú priemyselnú stratégiu. Európska rada, kde sedia hlavy štátov a vlád, má každoročne „vyhodnotiť pokroky v implementácii tejto priemyselnej stratégie EÚ a poskytnúť politické usmernenia na podporu európskej konkurencieschopnosti.“

Priemysel má dnes v portfóliu komisárka pre vnútorný trh Elżbieta Bieńkowska. Dosah naň majú však minimálne ďalší piati komisári pre obchod, pracovné miesta, investície a konkurencieschopnosť, ako aj pre hospodársku súťaž, klímu a energetiku a hospodárske a finančné záležitosti.

Okrem priemyselnej politiky bude témou tohtotýždňového summitu aj návrh dlhodobej klimatickej stratégie z dielne Komisie.

Slovenské ministerstvo hospodárstva zdôraznilo v pozícii k dokumentu, že prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo by mal byť „spravodlivý pre občanov a neohroziť konkurencieschopnosť priemyslu“.

]]>
Europarlament chce radikálnejšie znižovanie emisií, slovenskí europoslanci sú rozdelení https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europarlament-chce-radikalnejsie-znizovanie-emisii-slovenski-europoslanci-su-rozdeleni/ Mon, 18 Mar 2019 15:42:07 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120676 Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej žiada znížiť emisie medzi rokmi 1990 a 2030 o 55 percent. Do roku 2050 chce uhlíkovo neutrálnu ekonomiku.

Europoslanci prijali na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu vo štvrtok (14. marca) nezáväznú rezolúciu k dlhodobej klimatickej stratégii Európskej únie. Podporili návrh Európskej komisie na budovanie uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050 nazvaný „Čistá planéta pre všetkých“. Rovnaký cieľ žiadajú aj od národných lídrov. Práve tí budú mať posledné slovo ku klimatickej stratégii.

V uznesení volajú europoslanci aj po zvýšení emisného cieľa pre rok 2030. Žiadajú zníženie emisií skleníkových plynov o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Dnes je v platnosti cieľ 40 percent. Volanie po jeho sprísnení sa ozýva od zverejnenia správy Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny vlani v októbri.

Údaje Európskej komisie z minulého roku hovoria, že Únia za súčasných podmienok do roku 2030 zníži emisie oxidu uhličitého, metánu a iných skleníkových plynov o približne 45 percent.

Rozdelení slovenskí europoslanci

Za štvrtkovú rezolúciu hlasovalo 365 poslancov, proti bolo 116, zdržalo sa 40. Slovenskí členovia Európskeho parlamentu nezaujali jednotnú pozíciu.

Iba 4 z 13 hlasovali za. Ide o Vladimíra Maňku a Moniku Smolkovú zo Smeru-SD (obaja v skupine S&D), Pála Csákyho z SMK a Annu Záborskú z Kresťanskej únie (obaja v EPP). Hlasovali pritom rovnako ako väčšina ich frakcií.

Proti rezolúcii boli Richard Sulík z SaS a Branislav Škripek z OĽaNO (obaja v ECR) a tiež Eduard Kukan (EPP). Jana Žitňanská (Nova, ECR) sa zdržala. Konzervatvíci a reformisti (ECR) hlasovali väčšinou proti rezolúcii, takže Sulík a Škripek zostali svojej frakcii lojálni.

Monika Beňová zo Smeru-SD, Ivan Štefanec a Miroslav Mikolášik z KDH, József Nagy z Mostu-Híd a Boris Zala nehlasovali.

Iba dva vhodné scenáre

Na nedávnom zasadnutí ministrov pre energetiku bývalý luxemburský europoslanec a súčasný minister pre energetiku Claude Turmes varoval, že z ôsmich Komisiou navrhnutých scenárov pre zníženie emisií by k naplneniu parížskych cieľov viedli iba dva.

Európske vlády sa nedohodli, ako dosiahnuť nulové emisie, ktoré chce Macron

Členské štáty zaujali pozície k dlhodobej európskej stratégii pre znižovanie emisií. Päť krajín žiada scenár so 100-percentnou obnoviteľnou energiou, V4 vidí cestu v jadre.

Parlamentná rezolúcia taktiež potvrdila, že iba dva najambicióznejšie scenáre sú vhodné pre novú európsku legislatívu očakávanú v rokoch 2022-2024.

Ministri pre energetiku, životné prostredie a ekonomiku už o plánoch Komisie diskutovali s verejnosťou. Premiéri a hlavy štátov by sa mali vyjadriť na tohtotýždňovom zasadnutí Európskej rady a na summite v rumunskom Sibiu 9. mája.

Hádka medzi výbormi

Návrh klimatickej stratégie začiatkom tohto roka spustil hádku medzi výbormi Európskeho parlamentu pre životné prostredie a energetiku. Oba trvali na tom, že práve oni sú v najlepšej pozícii, aby vypracovali návrh rezolúcie celého Parlamentu.

Parlament sa napokon zhodol na predložení spoločnej rezolúcie, ktorá je kombináciou postojov rôznych skupín s výnimkou Európskej skupiny konzervatívcov a reformistov.

Eurokomisár pre energetiku Miguel Arias Caňete v Parlamente povedal, že nadchádzajúce klimatické plány Únie sa musia stať súčasťou kampane do májových volieb. Cieľom je zvýšiť tlak na národných lídrov pred rumunským summitom.

Klimatické protesty

Europoslanci v rezolúcii podporili školské štrajky a pochody za klímu, ktoré sa minulý týždeň konali vo viacerých európskych mestách vrátane Bratislavy.

Mladá klimatická aktivistka: Chceme len to, aby politici začali počúvať vedcov

„Nemáme čas čakať, kým naša generácia vyrastie a získa moc veci meniť,“ povedala v Bruseli švédska 16-ročná klimatická aktivistka Greta Thunbergová.

Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, ktorá sa postavila na čelo štrajkov nedávno vo svojom prejave v Bruseli volala po zvýšení emisného cieľa pre rok 2030 na 80 percent.

Thunbergovej úsilie tento týždeň ocenila Nobelova komisia, ktorá ju nominovala na Nobelovu cenu za mier. Klimatické demonštrácie sa od leta konajú v mestách naprieč celým svetom pravidelne v piatok. Tie minulotýždňové patrili medzi najväčšie klimatické protesty v histórii.

]]>
Dotácie pre elektromobily pokračujú, ich zástancovia dúfajú v modernizáciu priemyslu https://euractiv.sk/section/klima/news/dotacie-pre-elektromobily-pokracuju-ich-zastancovia-dufaju-v-modernizaciu-priemyslu/ Wed, 13 Mar 2019 15:01:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120553 Vláda s ročným oneskorením schválila akčný plán pre rozvoj elektrických vozidiel. Slovenská asociácia pre elektromobilitu prízvukuje inovácie v automobilovom priemysle.

„Slovensko je automobilová veľmoc. Elektromobilita je trendom v tomto odvetví a ak chceme zostať medzi lídrami, musíme podporiť toto nové smerovanie,“ uviedol minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) v tlačovej správe po stredajšom rokovaní vlády (13. marca).

schválila Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike. Strategický dokument sľubuje päť miliónov eur na dotácie na nákup elektromobilov, milión eur pre samosprávy na výstavbu nabíjačiek a 30 tisíc na informačnú kampaň. Obsahuje aj ďalšie opatrenia, ich hodnota však nie je vyčíslená. Dokument mal byť pôvodne schválený v júni 2018.

Slovenská asociácia pre elektromobilitu privítala predĺženie dotácií. Z dlhodobejšieho hľadiska však za najdôležitejšiu označila „najmä podporu inovácií v automobilovom priemysle tak, aby sa na Slovensku vytvorilo čo najviac pridanej hodnoty a nezostali sme iba výrobnou základňou.“

Pokračovanie dotácií

„Systém podpory by mal byť nastavený podobne ako pri pilotnom projekte, ktorý rezort hospodárstva realizoval so Zväzom automobilového priemyslu SR (ZAP SR). Aj touto cestou chceme povzbudiť ľudí ku kúpe týchto automobilov“ povedal minister Žiga o dotáciách na elektromobily. Financovať ich bude samotné ministerstvo.

Pilotný projekt, ktorý fungoval v rokoch 2016 až 2018, využilo 831 žiadateľov. Tí kúpili 514 batériových elektrických vozidiel a 317 plug-in hybridných vozidiel. Celkovo je na Slovensku registrovaných približne 1700 elektrických vozidiel s možnosťou dobíjania zo siete, informovalo ministerstvo hospodárstva.

Z päťmiliónovej dotačnej schémy sa však nevyčerpal milión eur. Tie boli následne pridelené na dotačnú schému ministerstva životného prostredia pre nákup elektromobilov zo samospráv.

Sumy pre jednotlivé vozidlá však boli oveľa vyššie ako v prípade pôvodného programu. Výkonný viceprezident ZAP SR Pavol Prepiak preto envirorezort v januári kritizoval za neefektívnosť vynaložených prostriedkov. Z dotácií ministerstva životného prostredia bolo podľa Prepiaka podporených len 50 áut.

Výroba elektromobilov si vyžiada o polovicu menej pracovníkov

Najskôr nové európske emisné limity kritizoval, teraz slovenský automobilový priemysel tvrdí, že sa im prispôsobí. Potrebuje však pomoc štátu s kvalifikovanou pracovnou silou, podnikateľským prostredím a výskumom.

Nabíjačky, jazdné pruhy, výskum

Podľa nového plánu poputuje milión eur na dotácie pre samosprávy na výstavby nabíjacích staníc. „Cieľom je podpora budovania potrebnej infraštruktúry aj mimo hlavných ťahov,“ vysvetlil minister Žiga. Opatrenie zrealizuje ministerstvo dopravy a výstavby, financovať ho bude najmä ministerstvo hospodárstva.

„V prípade nabíjacích staníc sa počíta aj so zjednodušením administratívneho procesu pri ich výstavbe. Legislatívne by sa mala upraviť aj povinnosti budovať nabíjaciu infraštruktúru na nových parkoviskách. V súčasnosti je na Slovensku približne 250 nabíjacích staníc,“ spresnila tlačová správa rezortu hospodárstva.

Dotácie plánuje ministerstvo spropagovať v informačnej kampani a na portáli s mapou nabíjačiek za 30 tisíc eur. Ďalšími opatreniami sú farebne odlíšiteľné ŠPZ, jazda vo vyhradených (autobusových) pruhoch či parkovanie v nízkoemisných zónach. Realizovať sa majú do 1. januára 2020.

Akčný plán obsahuje celkovo 15 opatrení, medzi nimi aj „podporu výskumu, vývoja a výroby batérií“. Tá má pozostávať z investičnej pomoci pre „potenciálnych investorov  v odvetví nových technológií s akcentom na udržateľnosť takejto výroby, s čo najmenšou environmentálnou stopou“, posilnenia recyklácie batérií, podpory domáceho výskumu, vývoja a rozvoja kvalifikovanej pracovnej sily, ako aj z analýzy v rámci surovinovej politiky štátu. K financovaniu však akčný plán uvádza len zdroj: rozpočtové kapitoly rezortov hospodárstva, financií, životného prostredia a školstva.

Inovácie v autopriemysle

„V krátkodobom horizonte sú najdôležitejšími opatreniami tie, ktoré sú zamerané na podporu trhu s elektromobilmi. Určite je to preto najmä pokračovanie priamej podpory pre nákup elektromobilov a podpora výstavby nabíjacej infraštruktúry,“ povedal o akčnom pláne pre EURACTIV.sk riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) Patrik Križanský.

SEVA sa na vypracovaní plánu podieľala, v implementácii ju označuje za jednu zo spolupracujúcich strán.

Križanský však zdôrazňuje, že v dlhodobom horizonte „musí Slovensko robiť všetko preto, aby sme priniesli do automobilového priemyslu naše inovácie v čo najširšom spektre elektromobility, či už sú to batérie, nové materiály, pohony.“

Chýba asociácii niečo v akčnom pláne? „Samozrejme môžeme byť vždy ambicióznejší a detailnejší v opatreniach, ak však budeme dôsledne implementovať tie, ktoré sú v tejto podobe akčného plánu, môže sa elektromobilita na Slovensku výrazne posunúť. Čo je ale nemenej dôležité, mohli by sme si tak prispieť k väčšej udržateľnosti podstatnej časti našej ekonomiky – automobilového priemyslu,“ odpovedal Križanský.

Slovenská elektromobilita dostane injekciu šesť miliónov eur

Ministerstvo hospodárstva predložilo dlho očakávaný akčný plán pre využívanie elektriny v cestnej doprave. Náklady na rýchlejšie odpisy áut a nabíjačiek, ani ich nákup na ministerstvách nie sú vyčíslené.

Slovenská a európska diskusia

Pokračovanie dotácií malo prejsť vládou už takmer pred rokom – v máji alebo v júni 2018. Na podujatí portálu EURACTIV.sk to v marci 2018 uviedla zodpovedná generálna riaditeľka Andrea Farkašová.

Technológie aj diskusia v Európskej únii sa odvtedy posunuli. V rovnaký deň, ako slovenská vláda schvaľovala akčný plán, vydala Európska komisia nové pravidlá pre autonómne vozidlá. Ich vývoj je úzko spojený s nástupom elektrických vozidiel. Jednak preto, že elektrina je v Únii najrýchlejšie sa rozvíjajúcim alternatívnym palivom, a jednak preto, že je impulzom pre digitalizáciu celého vozidla.

Ak k pravidlám pre „kooperatívne inteligentné dopravné systémy“ (C-ITS) nevyjadria členské štáty alebo Európsky parlament námietky v krátkom čase, stanú sa ako delegované akty Komisie platnými.

Pravidlá určujú minimálne právne kritériá pre kompatibilitu rozličných systémov automatizovanej komunikácie vozidiel s inými vozidlami, cestnou infraštruktúrou a inými účastníkmi premávky. To by malo podľa európskej exekutívy viesť k zvýšeniu bezpečnosti na cestách, efektívnosti premávky a komfortu jazdy.

]]>
Bane: Kritériom výberu projektov pre hornú Nitru musí byť ich kvalita a nie predkladateľ https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/bane-kriteriom-vyberu-projektov-pre-hornu-nitru-musi-byt-ich-kvalita-a-nie-predkladatel/ Tue, 12 Mar 2019 14:19:03 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=120502 Ak jediným kritériom diskvalifikácie baníckych projektov má byť fakt, že ich predložila ťažobná spoločnosť, bude to v neprospech ľudí a na škodu celého regiónu, reaguje PETER ČIČMANEC na ochranárov.

Peter Čičmanec je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Hornonitrianskych baní Prievidza. 

Pri skloňovaní transformácie uhoľného regiónu horná Nitry niektoré občianske iniciatívy, mimovládne organizácie a samosprávy zámerne a účelovo zavádzajú verejnosť. Hystéria, že pri predkladaní projektov transformácie budú uprednostňované projekty ťažobnej spoločnosti na úkor ostatných a menších firiem, nemá opodstatnenie.

Lenka Ilčíková z mimovládnej organizácie Priatelia Zeme-CEPA položila otázku, „či je neochota k príprave širšej verejnej diskusie len ďalšou nenápadnou podporou súkromnej ťažobnej spoločnosti“.

Vláda zbiera projekty pre hornú Nitru bez účasti širokej verejnosti

Spravodlivá transformácia neznamená, že budú uprednostňované projekty veľkých spoločností. Treba zabezpečiť účasť aj menším podnikateľom a aktérom, píše LENKA ILČÍKOVÁ.

Otvorený proces

Pravda je iná. Hornonitrianske bane Prievidza naopak, vítajú možnosť širšieho zapojenia samospráv, podnikateľov a ďalších subjektov do procesu tvorby a realizácie nových projektov pre vytvorenie pracovných príležitostí v regióne. Európska komisia chce mať pri transformácii „iniciatívu zdola“. To znamená, že proces predkladania projektov je otvorený pre každého. Je len na regionálnych štruktúrach, ako sa dokážu zmobilizovať a aké projekty budú schopné predkladať. Príležitosť má každý a všetky pilotné regióny majú k dispozícii rovnaký čas.

Niektoré české a nemecké regióny sa dokázali zmobilizovať bleskurýchle, takže nevidíme dôvod, prečo by to nemalo ísť aj na Slovensku. Uvítame, ak aj ďalšie subjekty vytvoria dostatok pracovných miest, aby po skončení ťažby uhlia našlo v regióne nové uplatnenie čo najviac súčasných zamestnancov baní.

Ak má byť transformácia spravodlivá, rozhodujúcim a objektívnym kritériom pri výbere projektov musí byť, koľko trvalých, dlhodobo udržateľných pracovných miest, s adekvátnym finančným zabezpečením zamestnancov dokážu v regióne vytvoriť. A nie to, či projekt predložila ťažobná, malá či veľká spoločnosť.

Dlhodobé plánovanie

Každou vyťaženou tonou sa zásoby uhlia zmenšujú. Preto ťažobná organizácia ešte pred vyčerpaním uhoľných zásob rozmýšľa, čo bude s budovami, ako sa dá využiť podzemie bez zásob nerastov, ako využije svoju infraštruktúru a jedinečné prírodné danosti. Plánovanie musí byť dlhodobé. Dnes sa ukázalo, že výhodou Hornonitrianskych baní Prievidza je, že sme sa na postupný pokles ťažby uhlia pripravovali už počas predchádzajúcich rokov.

Na transformáciu hornej Nitry sú teraz ideálne podmienky, tvrdí štúdia Komisie

Plánom na transformáciu regiónu hornej Nitry hrajú do kariet ekonomické, demografické, ale aj politické faktory. Kľúčové pre úspešný útlm uhlia bude správne využitie dostupných európskych dotácií. 

Skôr, ako sa začalo hovoriť o transformácii regiónu, rozšírili sme podnikanie o nebanské aktivity. Ich pozitívny príspevok je už teraz vyčísliteľný stovkami vytvorených pracovných miest v regióne.

Vďaka firemnej stratégii máme projekty, ktoré by v rámci akčného plánu mohli byť s finančnou podporou realizované a reálne by vytvorili dlhodobo udržateľné pracovné miesta. Na úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja sme predložili 23 projektových zámerov. Využívajú obnoviteľné zdroje energie, sú inovatívne, bezodpadové, ekologické, dlhodobo udržateľné, spojené s vedou a výskumom  moderných technológií, zamerané aj na starostlivosť o seniorov, využívajúce lokálne zdroje a zamestnávajúce miestnych ľudí. Potenciál máme vo využití firemnej infraštruktúry, v inovácii opráv a výroby železničných vagónov, v strojárskej činnosti a v ďalšom rozšírení agropotravinárskych aktivít.

Bohatý zásobník našich projektov počíta s preškoľovaním a rekvalifikáciou zamestnancov. Konečným výsledkom by malo byť približne 1 800 pracovných miest mimo ťažby uhlia.

Neodôvodnené obavy

Zdôrazňujem, že obavy z preferovania ťažobnej spoločnosti pri predkladaní projektov nie sú racionálne a odôvodnené. Proces predkladania projektov totiž nie je jednorazový a uzatvorený.

Podľa schváleného vládneho uznesenia bude vláda podporovať inovatívne projekty každoročne do ukončenia procesu transformácie.

Horná Nitra stojí na prahu veľkých premien. Ak budú pričinením občianskych aktivistov zmysluplné projekty zamestnanosti bezdôvodne, nezmyselne zmarené, nepriaznivo sa to odrazí v ekonomickej a sociálnej stabilite regiónu. Preto baníci a ľudia, ktorých sa proces transformácie bytostne dotýka, s nádejou očakávajú projekty dlhodobo vytvárajúce nové pracovné príležitosti tu, kde majú svoj domov a rodinné zázemie. Myšlienka sociálne spravodlivej transformácie bude naplnená len vtedy, ak nad politickými a osobnými ambíciami zvíťazia odborné argumenty, racionálny úsudok, ochota a vôľa spolupracovať.

Medzititulky – redakcia.

]]>
Dovoz amerického zemného plynu do Európy stúpa, ale zostáva zlomkovým https://euractiv.sk/section/energetika/news/dovoz-americkeho-zemneho-plynu-do-europy-stupa-ale-zostava-zlomkom/ Mon, 11 Mar 2019 10:53:53 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120449 Spojené štáty a Európska únia vydali optimistické vyhlásenie o rastúcom podiele LNG na európskom trhu. Tomu naďalej jednoznačne dominuje ruský potrubný plyn.

Dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov na európsky trh za posledných šesť mesiacov stále rastie.

Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení Európskej únie a USA, ktoré v piatok 8. marca zverejnila Európska komisia.

Optimistické vyhlásenie

Komisia pripomenula, že americký prezident Donald Trump a predseda Komisie Jean-Claude Juncker si v spoločnom vyhlásení z 25. júla 2018 vo Washingtone stanovili za cieľ posilniť vzájomnú strategickú spoluprácu, vrátane v oblasti energetiky.

Komisia pripravuje legislatívu pre ozelenenie plynu

V roku 2020 predloží európska exekutíva legislatívny balíček pre trh s plynom. Plynári volajú po spoločnom európskom cieli pre zelené plyny ako bioplyn a vodík.

Odvtedy dovoz amerického skvapalneného zemného plynu do EÚ vzrástol o 181 percent na 7,9 miliardy kubických metrov do začiatku marca 2019.

Viac sa týmto obchodným aspektom bude zaoberať prvé európsko-americké energetické fórum na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční 2. mája v Bruseli.

Zverejnenie nových údajov o dovoze LNG sa zhoduje s tohtotýždňovou pracovnou návštevou eurokomisárky pre obchod Cecilie Malmströmovej vo Washingtone. Implementácia rôznych prvkov spoločného vyhlásenia Junckera a Trumpa bola jednou z tém, ktorým sa venovala v rámci spoločnej pracovnej skupiny.

Zlomok na európskom trhu

Objemy zo Spojených štátov sú neporovnateľné s dovozom potrubného plynu z Ruska, hlavného dodávateľa zemného plynu do EÚ. Rusi do Európy vrátane Turecka a Ukrajiny dovezú ročne približne 200 miliárd kubických metrov plynu. V treťom kvartáli 2018, čo sú zverejnené údaje Komisie, malo Rusko podiel 47 percent na dovoze plynu do EÚ spoza jej hraníc. Na druhom mieste sa umiestnilo Nórsko (34 percent), na treťom kumulované dodávky LNG (11 percent). Najväčším dodávateľom LNG do EÚ je Katar, po ktorom nasledovala Nigéria a Alžírsko. USA skončili v treťom kvartáli 2018 až na štvrtom mieste (3 percentá dodávok LNG).

Viac amerického plynu v Európe? Trumpovu dohodu s Junckerom spochybňuje trh

V Európskej únii dominuje lacný ruský plyn a politici to tak skoro nezmenia. Jedinou krajinou, ktorá sa chystá vo veľkom nakupovať LNG zo Spojených štátov, je Poľsko.

Komisia v piatok uviedla, že Spojené štáty sú s podielom 12,6 percenta dovozu LNG v posledných šiestich mesiacoch tretím najväčším dodávateľom skvapalneného plynu v Európe. Pred dohodou Junckera a Trumpa bol tento podiel na úrovni 2,3 percenta.

Európska únia je pripravená uľahčiť dovoz väčších objemov skvapalneného zemného plynu z USA, ak sú vhodné trhové podmienky a ceny LNG konkurencieschopné. Vývozcom z USA to umožní ďalšiu diverzifikáciu svojich európskych trhov, z pohľadu Únie to bude prínos pre ciele v oblasti bezpečnosti dodávok energie a diverzifikácie.

Podľa upozornenia Komisie právne predpisy USA v súčasnosti vyžadujú predbežné schválenie vývozu LNG do Európy. Tieto obmedzenia je potrebné z pohľadu Európanov doriešiť tak, aby americké predpisy vo väčších množstvách uľahčili vývoz skvapalneného zemného plynu na jednotný európsky trh.

]]>
WWF Slovensko: Malé vodné elektrárne sú obnoviteľný zdroj, ale nie zelený https://euractiv.sk/section/voda/interview/wwf-slovensko-male-vodne-elektrarne-su-obnovitelny-zdroj-ale-nie-zeleny/ Mon, 11 Mar 2019 09:14:51 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=120442 Malé vodné elektrárne nesmú byť v chránených územiach, prehradzovať celý tok a byť spojené s prehlbovaním dna. Ale skôr by som položila otázku, či potrebujeme ďalšie vodné elektrárne, hovorí Martina B. Paulíková z WWF Slovensko.

Martina B. Paulíková pôsobí v slovenskej pobočke mimovládnej organizácie Svetový fond na ochranu prírody (WWF Slovensko). Zároveň je koordinátorkou občianskeho združenia pre ochranu prírody Slatinka.

Krajský súd v Banskej Bystrici vo februári zrušil záverečné stanovisko o posúdení vplyvov malej vodnej elektrárne (MVE) Hronský Beňadik na životné prostredie. Rozhodnutie, ktoré konštatovalo, že posúdený vplyv nebráni jej povoleniu, označil za nezákonné. WWF Slovensko financovalo právnu pomoc pre odporcov elektrárne. Ako hodnotíte tento rozsudok?

Po prvý krát bolo zrušené záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov MVE vydané v správnom konaní. V minulosti boli stanoviská vydávané len ako odporúčacie. Rozhodnutie súdu znamená, že sa vraciame do procesu posudzovania. Aj nás bude zaujímať, či nechá úrad vypracovať nové posudky alebo znova rozhodne na základe starých. Kauza určite nie je uzavretá. Súd sa žiaľ nezaoberal mnohými obsahovými otázkami.

Aké sú to otázky?

Napríklad otázka, či bol dostatočne posúdený kumulatívny vplyv plánovaných a existujúcich bariér a zdrojov znečistenia na Hrone. Súd sa nezaoberal ani tým, že plánovaná vodná elektráreň vzdutím zasahuje do chráneného územia európskeho významu Stredný Hron. Pritom chránené územie bolo v čase vydania rozhodnutia o MVE práve pripravované na vyhlásenie; možno aj preto bolo rozhodnuté o MVE tak narýchlo. Lenže teraz už chránené územie je vyhlásené. My sme namietali, že toto územie malo byť už v čase posudzovania vnímané ako predbežne chránené. Čakáme ešte na rozsudok, ale na základe predchádzajúcich prípadov si myslíme, že súd sa zameria na procesné veci.

Martina B. Paulíková. [TASR/Jana Vodnáková]

Môže mať toto rozhodnutie dopad na iné súčasné či budúce pojednávania o MVE?

Vo veľkej väčšine prípadov malých vodných elektrární prebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie pred mnohými rokmi. Bolo pritom len v podobe zisťovacieho konania. Toto je bohužiaľ dedičstvo minulosti. MVE boli podporované bez dostatočného posúdenia. Poznám argumenty Petra Hegeduša zo Zväzu výrobcov elektrickej energie v malých vodných elektrárňach. Súhlasím s ním v tom, že štát nemal investorom ponúkať profily pre MVE, ktoré neboli vydiskutované.

To bolo ešte pred tým, čo vláda schválila Aktualizáciu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov, ktorá identifikuje ako podmienečne vhodných len 58 profilov.

Áno. Predchádzajúca aktualizácia však hovorila o asi 400 profiloch, v prípade mnohých začali prebiehať posudzovania vplyvov na životné prostredie aj povoľovacie konania. V najnovšej aktualizácii je síce už len 58 podmienečne vhodných profilov, avšak tam, kde sa posudzovanie alebo povoľovanie už začalo, postupuje sa ešte podľa starej koncepcie. Máme tu teda desiatky stavieb v povoľovacom konaní, s ktorými už nová koncepcia neráta. Rozumiem, že investori sú nahnevaní, keď sa najskôr dostali k profilu a investovali do dokumentácie, a až potom sa začalo hovoriť o vážnych dopadoch na chránené územia. Investor zastáva názor: Pridelili ste mi profil a ja som povinný využiť maximálny hydroenergetický potenciál, ale teraz mi bránite, lebo ide o chránené územie európskeho významu. Takých prípadov je potenciálne niekoľko.

Lenže profily boli pre hydroelektrárne len odporúčané.

Tým sme argumentovali aj my, ale investori a úrady sa pri posudzovaní zaštiťovali koncepciou. Dnes sa to už veľmi nedeje, ale pred tromi, štyrmi rokmi to bolo úplne bežné.

Vidíte chybu štátu v tom, že podmienky stavby sú dlhodobo nejasné?

Bohužiaľ, zatiaľ stále nie sú nastavené jednoznačné pravidlá. V praxi sa môže stať, že na dvoch úsekoch tej istej rieky sú naraz posudzované dve elektrárne blízko seba, pričom jedna neráta s tou druhou v technických parametroch, ani nezohľadňuje kumulatívne vplyvy.

Štát mal postupovať v zmysle európskej rámcovej smernice o vode z roku 2000. Podľa smernice treba dosiahnuť dobrý stav vôd. Na jej základe môžu byť udelené aj výnimky z dosiahnutia dobrého stavu vôd, teda aj na realizáciu MVE. Slovensko síce formálne smernicu transponovalo, ale až do marca 2018 sme nemali zákonom definovaný postup, ako takéto výnimky vydávať. Ochranári upozorňovali, že smernica žiada od krajiny dosiahnuť dobrý stav vôd, iní argumentovali podielom obnoviteľných zdrojov, na čo postup existoval. Záujmy neboli vyvažované, až v poslednom období. Preto ochranári a miestni obyvatelia  zaznamenali niekoľko výhier na súde. Deje sa to, čo sa malo diať už pred rokmi.

Po roku si ľudia na malé vodné elektrárne zvyknú, tvrdí ich hovorca

Ani my nechceme byť prekážkou pre rybárstvo, splavy a ekológiu, hovorí PETER HEGEDUŠ zo zväzu malých vodných elektrární. Na Slovensku sa ich podľa neho v najbližších desiatich rokoch postaví maximálne päťdesiat.

Je dôvodom zmena vedenia ministerstva alebo vaša snaha?

Vedenie ministerstva životného prostredia má snahu dodržiavať smernicu. Vidím aj väčšiu statočnosť úradníkov na Štátnej ochrane prírody SR, ktorí už nevydávajú výnimky pre zásahy do biotopov chránených živočíchov a mokradí. V minulosti ich udeľovali automaticky a formálne, dnes žiadosti naozaj skúmajú. Dôvodom zmeny je však určite aj tlak Európskej komisie, ktorá proti Slovensku viedla konanie pre porušenie práva v oblasti využívania malých vodných elektrární. Aj preto sa zmenil vodný zákon a dostal sa tam článok o postupe udeľovania výnimiek z dosiahnutia dobrého stavu vôd.

Novelizovaný vodný zákon hodnotíte pozitívne?

Novela zákon zlepšila, ale stále vidíme nedostatky. Európska komisia odporúča, aby súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo aj posudzovanie podľa rámcovej smernice o vode. Na Slovensku sa posudzovania uskutočňujú v dvoch etapách.

To kritizujú aj investori, pretože to podľa nich vyvoláva neistotu.

Chápem. Súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie je už napríklad posudzovanie podľa smernice EÚ o biotopoch, ale nie posudzovanie podľa rámcovej smernice o vode. Vyvstáva otázka, čo robiť, ak posudzovania dospejú k opačným záverom. Toto žiaľ zatiaľ zákon nerieši.

Zákon o vode obmedzil dobu pre udeľovanie licencií na prevádzkovanie hydroelektrární na desať rokov. Hydroenergetici tvrdia, že malá vodná elektráreň nemá obmedzenú životnosť, stačí ju len modernizovať.

Menia sa však dopady klimatickej zmeny, rozloženie zrážok, odtok z krajiny. Dnes sa môžeme rozhodnúť, že prehradíme alebo odkloníme časť rieky. Ale o desať rokov sa môžu klimatické charakteristiky zmeniť tak, že sa zmení aj potreba minimálneho prietoku v rieke. V minulosti sme na Slovensku nemali obmedzenú platnosť na vodné stavby či odbery vôd. Dopady na životné prostredie však treba zvažovať častejšie ako len pri úvodnej investícii. Potrebujeme nástroj pre to, aby sme zistili, či sa podmienky od vydania povolenia nezmenili.

Klimatické zmeny na Slovensku ohrozujú pitnú vodu

Globálne otepľovanie prinesie do krajiny pod Tatrami veľké suchá aj mohutné zrážky. Opatrenia proti nedostatku vody boli zatiaľ vyčíslené na 140 miliónov eur, prídu však aj ďalšie náklady.

Sú malé vodné elektrárne užitočné v boji proti klimatickým zmenám? Hydroenergetici tvrdia, že jednak sú zdrojom bezemisnej elektriny a jednak pomáhajú v adaptácii na klimatické zmeny zadržiavaním vody na takej škále, na akej to zelená infraštruktúra neumožňuje.

Nedá sa to zovšeobecňovať. Slovensko má také geomorfologické podmienky, že v zdržiach MVE sa ukladá pomerne veľké množstvo sedimentov. O tom sa veľmi málo diskutuje. Keď sme boli pred dvoma rokmi v marci na MVE v Hronskej Dúbrave, na hladinu v zdrži stúpali bublinky – bol to metán. Novinár, ktorý bol s nami, o tom počul prvýkrát. Metán je pritom pomerne agresívny skleníkový plyn. Mnohé naše priehrady sú zanesené.

Ide o plyny takých rozmerov, že prispievajú ku klimatickým zmenám?

Nie, MVE nie sú významným faktorom v porovnaní napríklad s tepelnými elektrárňami. Ale istý vplyv majú. Keď vznikne zdrž alebo kaskáda na Hrone, voda sa nevie vyčistiť a sedimenty sa ukladajú. Absolútne teda nesúhlasím s tým, aby boli MVE považované za významné adaptačné opatrenie. Ukázal by to prepočet ekosystémových služieb.

O výpočte ekosystémových služieb je veľká diskusia.

Má svoje limity, ale dá sa to.

Za akých podmienok sú pre vás MVE akceptovateľné?

MVE rozhodne nesmú byť v chránených územiach, nemali by prehradzovať celý tok a byť spojené s prehlbovaním dna. Ale skôr by som položila otázku, či potrebujeme ďalšie vodné elektrárne. Pričom by sa mali zohľadniť všetky faktory od nárokov našej krajiny na spotrebu elektriny, až po dopady na životné prostredie a zohľadňovanie ďalších obnoviteľných zdrojov.

Dúfate, že MVE bude pribúdať alebo ubúdať?

V mnohých krajinách bol tiež na začiatku boom, potom spoločnosť pod vplyvom negatív zaujala vyváženejší postoj. Ak sa štát rozhodne, že chce ďalšie MVE, veríme že budú v súlade s tým, čo sme už povedali – teda, že nebudú v chránených územiach a nebudú mať negatívny dopad na životné prostredie a miestnych obyvateľov. Mali by sme si uvedomiť, že MVE sú považované za obnoviteľný zdroj energie, ale nie „zelený“.

Pri vode Slovensko presadzuje silnú ochranu, pri klíme „národné špecifiká“

Európski ministri sa podľa štátneho tajomníka dohodli na ambicióznej pozícii k smernici o pitnej vode. Rokovali aj o dlhodobom znižovaní emisií, kde je Slovensko opatrnejšie.

Hydroenergetici pred niekoľkými rokmi organizovali dialóg. Chceli sa dohodnúť s ochranármi. Ministerstvo životného prostredia bolo zastúpené štátnym tajomníkom Norbertom Kurillom (nom. Most-Híd), prišlo aj WWF Slovensko. Mnoho iných mimovládok neprišlo. Prečo dialóg nefunguje?

Pravidlá a rámce by malo určovať ministerstvo životného prostredia, jedna strana sporu na to nemá mandát. Ak sa aj investori a ochranári dohodnú, nič to neznamená. Rozhoduje ministerstvo.

Zlyháva štát v tomto dialógu ešte stále?

Myslím, že štát má záujem túto úlohu plniť, ale nie vždy je zvolený správny spôsob. Ministerstvo poskytuje priestor na diskusiu, avšak častokrát dôležité pripomienky zo strany verejnosti nie sú zapracované. Kultúra participatívnej tvorby verejných politík ešte stále nie je samozrejmosťou. Napríklad, pracovná skupina, ktorá sa má podieľať na príprave určitého dokumentu, musí mať jasný mandát a pracovný plán, nestačí jedno stretnutie.

Štát ešte nevie viesť dialóg?

Ako som povedala – ministerstvo poskytuje priestor na diskusiu, no potom často nezohľadní pripomienky diskutujúcich. Ministerstvo životného prostredia prisľúbilo účasť záujmových skupín aj pri vodnom plánovaní. Budeme veľmi radi, ak sa vytvoria pracovné skupiny, v ktorých nebudú len ľudia z ministerstva, ale aj zástupcovia hydroenergetikov, ochranárov, obcí či akademikov. Zo strany štátneho tajomníka Norberta Kurillu vidím ochotu. Som optimistka.

]]>
Na transformáciu hornej Nitry sú teraz ideálne podmienky, tvrdí štúdia Komisie https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/na-transformaciu-hornej-nitry-su-teraz-idealne-podmienky-tvrdi-studia-komisie/ Thu, 07 Mar 2019 15:17:40 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120368 Plánom na transformáciu regiónu hornej Nitry hrajú do kariet ekonomické, demografické, ale aj politické faktory. Kľúčové pre úspešný útlm uhlia bude správne využitie dostupných európskych dotácií.

„Kvantitatívne a kvalitatívne analýzy (…) poukazujú na pozitívne štrukturálne podmienky úspešnej transformácie hornonitrianskeho regiónu (HNR) a to i napriek potenciálnym problémom“. Takto vníma útlm ťažby uhlia na hornej Nitre štúdia Európskej komisie.

Tá sa okrem socio-ekonomického a demografického diania v regióne pozrela aj na to, ako môžu s jeho transformáciou pomôcť Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF, eurofondy).

„Pri zvážení ekonomických, sociálnych a environmentálnych údajov, faktorov a trendov má región silný potenciál úspešného upustenia od ťažby uhlia a súčasné obdobie na to poskytuje vhodnú príležitosť,“ zhŕňa zistenia dokument.

Správu s názvom „Podpora uhoľných regiónov v transformácii záverečná správa: Sociálno-ekonomické analýzy pre podporu využívania EŠIF“ si nechalo vypracovať Generálne riaditeľstvo Komisie pre regionálnu a mestskú politiku. Autorom expertnej štúdie je Richard Filčák z Centra sociálnych a psychologických vied Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Výber z troch scenárov

Otázka upustenia ťažby uhlia v hornonitrianskom regióne podľa štúdie „nestojí či, ale kedy a ako“. Na základe postojov kľúčových aktérov transformácie pracuje s tromi možnými scenármi jej budúceho priebehu.

Prvý scenár odráža predovšetkým predstavu spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza (HBP). Určujúce je pre neho odhadované množstva uhoľných rezerv, ktoré by umožnilo ťažbu uhlia až do roku 2030. V druhom scenári sa počíta s rýchlou transformáciou. Bane sa úplne uzavrú už v roku 2023, pričom sa už nebude investovať do nových technológii spaľovania a vykurovanie uhlím nahradia iné zdroje. Posledným variantom je postupné vyraďovanie uhlia z výroby elektrickej energie do roku 2023, pričom ale ťažba môže za účelom vykurovania pokračovať až do roku 2030.

Hornonitrianske bane počítajú s ťažbou do roku 2033 (+závery z rokovania)

V júni majú byť známe alternatívy pre rozvoj hornej Nitry. Je tu naozaj silné odhodlanie byť proaktívny, nechceme reagovať ex-post, hovorí komisár Maroš Šefčovič.

Podľa Filčáka je ale dôležité, aby si slovenská vláda jeden zo scenárov vybrala čo najrýchlejšie, nakoľko stanovenie dátumu je „kľúčové k vytvoreniu ´realistickej mapy´ transformácie. Odkladanie rozhodnutia, ako tvrdí, vytvára politické napätie na všetkých úrovniach – miestnej, regionálnej aj národnej. Komplikuje okrem toho aj tvorbu rozvojových stratégií a brzdí rozhodovanie o využití eurofondov v regióne.

Slovenská vláda má predstaviť akčný plán, ktorý by mal zadefinovať priebeh transformácie regiónu horná Nitra, do konca apríla. Prípravu dokumentu koordinuje Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVIÍ) pod vedením Richarda Rašiho (SMER-SD).

Ideálne podmienky

Hoci proces hospodárskej premeny hornej Nitry môžu sprevádzať problémy, zdarnej transformácii podľa štúdií nahráva hneď niekoľko predpokladov.

„Pri zvážení ekonomických, sociálnych a environmentálnych údajov, faktorov a trendov má región silný potenciál úspešného upustenia od ťažby uhlia a súčasné obdobie na to poskytuje vhodnú príležitosť,“ tvrdí správa Komisie a vysvetľuje to na konkrétnych okolnostiach.

Okrem ubúdajúcich zásob hnedého uhlia a lignitu ťažených na hornej Nitre je jedným z dôvodov aj narastajúci verejný tlak proti dotáciám na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Spotrebitelia sa v súčasnosti skladajú na kompenzačný mechanizmus pre tepelnú elektráreň Nováky (ENO) každoročne sumou približne sto miliónov eur.

Hodnotil slovenskú energetiku: Po spustení III. bloku v Mochoviach už nemusíte dotovať uhlie

Slovensku sa najviac darí vo výrobe nízkouhlíkovej elektriny a vo zvyšovaní energetickej efektívnosti. Vláda by však mohla robiť viac v dekarbonizácii dopravy, hovorí expert Medzinárodnej energetickej agentúry AAD VAN BOHEMEN.

„Klesajúca podpora pokračovania dotačného systému panuje aj medzi koaličnými a opozičnými stranami. Ústup od uhoľného baníctva má podporu aj obcí a podnikateľských subjektov,“ vymenúva dokument.

Ďalšou zámienkou pre ukončenie ťažby je aj dostavanie nových blokov jadrovej elektrárne Mochovce a postupné zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov. Nebude tak ohrozená energetická bezpečnosť, čo je jeden z argumentov pre pokračovanie využívania uhlia pre výrobu elektriny.

Koľko pracovných miest je ohrozených?

Štúdia sa detailne venuje aj súčasnému stavu na regionálnom pracovnom trhu.

Vláda v decembri schválila nový všeobecný hospodársky záujem navrhnutý Rašiho úradom, ktorý skracuje dotácie na spaľovanie uhlia z pôvodne plánovaného roku 2030 na rok 2023. Varuje v ňom pred neriadeným ukončením ťažby uhlia práve z dôvodu možných negatívnych dopadov na zamestnanosť.

Hornonitrianske bane budú čerpať dotácie a ťažiť uhlie aj po roku 2023

Útlm uhlia sa bude podľa materiálu, ktorý má schvaľovať slovenská vláda, odohrávať v réžii banského priemyslu. Ten má dostať stimuly na zatváranie baní, ale aj na opravu vagónov, pestovanie paradajok, chov sumčeka afrického či výrobu biomasy a bioplastov.

Dotované pracovné miesta v baníctve pomohli udržať nízku mieru nezamestnanosti v okrese Prievidza a Partizánske pod celoslovenským priemerom. Podľa posledných údajov v ťažobnej spoločnosti HBP pracuje 3 782 osôb, čo z nej robí s prehľadom najväčšieho zamestnávateľa v regióne horná Nitra.

Podľa ťažobnej spoločnosti je ale na uhoľnom priemysle závislých až 11 tisíc pracovných miest. Štúdia Komisie priznáva, že nie je jednoduché odhadnúť počet ohrozených nepriamych pracovných miest. Prikláňa sa však k odhadom Spoločného výskumného centra (JRC), podľa ktorého je k baníctvu nepriamo naviazaných ďalších zhruba tritisíc miest. Dohromady by tak hrozbou straty zamestnania bolo postihnutých približne 7-tisíc pracovníkov.

Útlmu nahráva veková štruktúra zamestnancov baní

Okamžité uzatvorenie uhoľnej bane by podľa dokumentu v okrese Prievidza pravdepodobne spôsobilo nárast nezamestnanosti zo súčasných 4,6 percenta na 8 až 10 percent v závislosti od dopadov na nepriamu zamestnanosť.

Tvrdí však, že regionálny pracovný trh by si mal s týmto výpadkom poradiť, nakoľko sa v oblasti za posledné roky rozvinuli nové podnikateľské aktivity.

„Zamestnávatelia uvádzajú nedostatok pracovníkov a, pokiaľ nedôjde k novej ekonomickej kríze, je vysoko pravdepodobné, že trh práce bude schopný vyrovnať dôsledky uzavretia bane,“ vysvetľuje.

Ukončenie ťažobnej činnosti baní by, ako píše Richard Filčák, malo byť postupným procesom, ktorý bude závisieť od rýchlosti vytvárania nových pracovných príležitostí.  Súčasné podmienky sú podľa neho priaznivé a po zatvorení baní by nemalo viesť k skokovému zvýšeniu nezamestnanosti. Argumentuje vekovou štruktúrou obyvateľov hornej Nitry, ale aj zamestnancov HBP.

Ak Slovensko nahradí uhlie geotermálnou energiou, ušetrí 2,7 miliardy eur

Štúdia z dielne Európskej komisie tvrdí, že na slovenskom uhoľnom priemysle je závislých 7 000 pracovných miest. Hornonitrianske bane doteraz hovorili o 11 000.

Kým región bude v nasledujúcich rokoch čeliť poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku, významná časť baníkov by v prípade zatvorenia baní odišla do dôchodku alebo požiadala o predčasný dôchodok.

„Celková veková štruktúra naznačuje, že približne 25 percent  zamestnancov v podzemných pracovných miestach je blízko odchodu do dôchodku a ďalších 20 percent dosiahne vek odchodu do dôchodku v nasledujúcich piatich až siedmich rokoch,“ približuje situáciu v ťažobnej spoločnosti Filčák.

Sporný vplyv databázy projektov

Hlavná časť práce sa venuje tomu, aké projekty by mali byť v procese transformácie podporené z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Eurofondy sú podľa jej autora úplne kľúčovým prvkom pre kompenzáciu straty pracovných príležitostí po ukončení ťažby uhlia.

Pracovná skupina pre prípravu a implementáciu transformácie regiónu hornej Nitry koordinovaná ÚPVIÍ vytvorila databázu projektových zámerov, na ktorých by transformácia mala stáť. Ide o 81 konkrétnych projektov rozdelených do siedmich klastrov. Podľa predbežných odhadov by ich náklady boli vyše jeden a pol miliardy eur, pričom by mali vytvoriť takmer 6 500 pracovných miest.

Databáza projektov je podľa Filčáka „vynikajúcim východiskovým bodom“. Jedným dychom ale varuje, že chýba silnejšie hodnotenie, nakoľko sú v súlade s národnými, regionálnymi či miestnymi plánmi a či exitujú možnosti, ako ich zafinancovať. Ich vplyv na transformáciu preto považuje za „sporný“.

Vláda zbiera projekty pre hornú Nitru bez účasti širokej verejnosti

Spravodlivá transformácia neznamená, že budú uprednostňované projekty veľkých spoločností. Treba zabezpečiť účasť aj menším podnikateľom a aktérom, píše LENKA ILČÍKOVÁ.

„Je veľmi nepravdepodobné, že mnohé z projektových nápadov by boli oprávnené na financovanie zo strany EŠIF (napríklad klaster Cestovný ruch). Celková suma odhadovaných projektov je vyššia ako všetky projekty, ktoré doposiaľ podporovali EŠIF,“ argumentuje štúdia.

Štúdia negatívne hodnotí doterajšie projekty z pohľadu, ako sú schopné nahradiť straty pracovných miest po uzatvorení baní. Relatívne dobre platené pozície v baníctve by podľa nej mali nahradiť nové investičné nápady vo výrobnom priemysle a „progresívne technológie“. To autorovi štúdie v projektoch chýba.

„Hodnotenie projektov, ktoré doteraz vytvorili zainteresované subjekty v regióne, poukazuje na pomerne slabé kapacity vo vývoji projektov v oblasti výskumu a inovácií, výroby energie alebo poľnohospodárstva,“ tvrdí správa.

Dodáva, že ekonomika hornej Nitry sa nemôže ďalej orientovať na jedno hlavné odvetvie ale musí diverzifikovať na viacpodnikové hospodárstvo. Tu vidí dôležitú úlohu malých a stredných podnikov, ktoré „nie sú v databáze projektov dostatočne zastúpené“.

Potenciál v obnoviteľných zdrojoch a priemyslenom cestovnom ruchu

Ako by mal teda vyzerať výber eurofondových projektov v transformácii hornej Nitry? Projekty podporené z eurofondov musia podľa štúdie „vychádzať z miestnych kapacít a príležitostí“. Na základe navrhovaných projektov a analýzy sociálnych, hospodárskych a environmentálnych potrieb predkladá tri kľúčové oblasti, ktoré by mali dostať podporu z kohéznej politiky EÚ.

Prvou sú štrukturálne podmienky a budovanie infraštruktúry. Okrem investícii do stavby a modernizácie ciest vidí príležitosti v odpadovom hospodárstve, konkrétne hovorí o zbere a spracovaní odpadu, ale aj o vývoji moderných technológií na recykláciu. Regióny by sa ďalej mal zamerať na zmenu energetického systému smerom k energetickej účinnosti a obnoviteľným zdrojom – spomínajú sa solárne kolektory a biomasa.

Druhou oblasťou hospodársky rozvoj a tvorba pracovných miest, v rámci ktorej sa zameriava na možnosti financovania projektov z jednotlivých operačných programov. Potenciál vidí v podpore sociálneho podnikania, alebo lepšieho využívania poľnohospodárskej pôdy. Medzi investičné priority by mali patriť aj sociálne služby, napríklad zariadenia dlhodobej starotlivosti pre starších baníkov.

Projektové návrhy by sa potom mali orientovať aj na kultiváciu krajiny zasiahnutej ťažbou uhlia. Takzvané brownfields, teda nevyužívané areály baní, sa dajú využiť na priemyselný cestovný ruch.

]]>
Po roku si ľudia na malé vodné elektrárne zvyknú, tvrdí ich hovorca https://euractiv.sk/section/voda/interview/po-roku-si-ludia-na-male-vodne-elektrarne-zvyknu-tvrdi-ich-hovorca/ Thu, 07 Mar 2019 09:16:53 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=120364 Ani my nechceme byť prekážkou pre rybárstvo, splavy a ekológiu, hovorí PETER HEGEDUŠ zo zväzu malých vodných elektrární. Na Slovensku sa ich podľa neho v najbližších desiatich rokoch postaví maximálne päťdesiat.

Peter Hegeduš je hovorcom Zväzu výrobcov elektrickej energie v malých vodných elektrárňach.

Vodná energia sa podieľa na výrobe elektriny asi 16 percentami. Koľko z toho tvoria malé vodné elektrárne (MVE)?

Na výrobe elektriny sa podieľajú maximálne piatimi percentami. Na Slovensku je asi 200 MVE. Majú kapacitu od pár kilowattov do päť megawattov, čo je hranica pre MVE podľa zákona. Čo sa týka veľkých vodných elektrární, rozdeľujú sa na tri hlavné skupiny: vážska kaskáda, ktorá funguje od 50. rokov; Gabčíkovo, ktoré je samostatnou kapitolou; a Oravská priehrada a Liptovská Mara. V osobitnom režime funguje prečerpávacia elektráreň Čierny Váh. Elektrinu vyrábajú aj menšie vodné nádrže, ktoré nie sú nevyhnutne považované za elektrárne.

Koľko MVE sa postavilo v minulom roku?

Viem o jednej: Podtureň na Váhu s výkonom  850 kW.

Až do minulého týždňa platil stop-stav pre zapájanie obnoviteľných zdrojov s kapacitou viac ako 10 kW. Vzťahoval sa aj na vás?

Áno. Keby ste dnes prišli do distribučnej spoločnosti so žiadosťou o pripojenie, odmietne vás. Nepripojí vás napriek tomu, že podľa energetikov nemajú MVE také výkyvy vo výkone ako fotovoltika. Všetky MVE, ktoré sa zapojili v posledných piatich rokoch, počas ktorých trval stop-stav, boli schválené dávno pred ním. Platí to aj pre elektráreň z minulého roka. Keďže informáciu o pripojení nedostanete, nemôžete začať ani projekt.

Skončil sa stop-stav, podľa slovenských fotovoltikov sa píše „história“

Zástancovia obnoviteľných energií privítali vypísanie kapacít v objeme 43 MW. Podľa schválenej Envirostratégie 2030 sa v budúcnosti na všetky bezemisné zdroje uplatnia kritériá udržateľnosti.

Oficiálnym dôvodom stop-stavu bola technická nepripravenosť sietí, distribučky to však nikdy nevedeli transparentne vysvetliť. Preto sa hovorí o finančnom bremene vyplývajúcom z doplatkov. Vy však nedostávate rovnaké dotácie ako ostatné obnoviteľné zdroje.

Do roku 2018 boli novopripojené MVE v režime výkupnej tarify. Tá sa pohybuje od 90 do 110 eur za 1 MWh. Tarifa sa zásadne nemenila od roku 2009, kedy nadobudol účinnosť zákon o obnoviteľných zdrojoch. Cena elektriny na straty je asi 40 eur, takže doplatok je momentálne len asi 50 eur. Pri fotovoltike to bolo aj 300 eur. Dôvod, prečo sa nepripájajú MVE, nie je finančný. Stop-stav platí pre všetkých. MVE sú vedľajšími obeťami stop-stavu. Neporovnateľná je aj doba prípravy MVE. Našej firme trvala osem rokov. Pri iných obnoviteľných zdrojoch je to rok alebo niekoľko mesiacov. Treba absolvovať kompletný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), čo je komplikované. Treba urobiť strašne veľa štúdií – od vplyvov na stromy až po malé vodné živočíchy.

Lenže dopad MVE je reálne oveľa väčší ako v prípade solárnej elektrárne.

To nespochybňujem. Ale príprava projektu trvá osem, deväť rokov, a preto sa komplexne hodnotí vplyv na všetky zložky životného prostredia. Projekt pritom počíta s dnešnou tarifou, a preto je projektové riziko oveľa väčšie.

Vlani bola schválená novela zákona o obnoviteľných zdrojoch. Uľahčuje vám život?

V zásade nám ho sťažuje. Nevieme, aká bude vykonateľnosť zákona. Síce zavádza aukcie či povinného výkupcu elektriny, lenže nemáme vykonávacie vyhlášky. Môže to dopadnúť veľmi dobre aj veľmi zle.

Veríte, že štát vypíše aukcie aj na vodné zdroje?

Aukcie sa majú vzťahovať na všetky zdroje nad 250 kW. Podľa informácií, ktoré máme, sa aukcia vypíše na určitý uzlový bod v objeme výkonu alebo výroby. Vodná elektráreň je však v tomto systéme veľmi znevýhodnený tým, že sa nemôže posúvať – v porovnaní s fotovoltikou. Ak štát objem rozdelí medzi jednotlivé typy obnoviteľných energií, potom to bude dobre nastavené.

Únia chce viac odpadovej vody v poľnohospodárstve, Slovensku skôr chýba kvalitná závlaha

Európska komisia chce kvôli suchám zjednodušiť využitie vody z čističiek odpadových vôd na zavlažovanie pôdy. Na Slovensku poľnohospodárstvo ale nevytvára taký tlak na podzemné a povrchové vody ako na juhu Európy. Agrosektor viac trápi zastaraná závlahová sústava. 

Druhým problém sú rekonštrukcie MVE, ktoré zákon o obnoviteľných zdrojoch významne sťažuje. Životnosť MVE je takmer neobmedzená – 100 rokov a viac. Na Slovensku máme vodnú elektráreň z konca 19. storočia, ktorá stále vyrába elektrinu. Za relatívne nízke investície do rekonštrukcií možno výrobu obnovovať donekonečna. Veľa MVE bolo postavených v 70., 80. a na začiatku 90. rokov. Po 10 až 15 rokoch by mali byť obnovené. Aukčný systém nám však neumožňuje plánovať. Takže nikto nerekonštruuje, ani rekonštruovať neplánuje. Viac sa oplatí počítať s trhovou cenou elektriny a dúfať, že bude rásť.

V minulom roku bol schválený aj nový vodný zákon. Dĺžka povolenia na využívanie hydroenergetického potenciálu bola obmedzená na desať rokov.

V diskusii s ministerstvom životného prostredia sme sa snažili o vyčlenenie menších MVE z tejto povinnosti. Neporadilo sa nám to. Problém však je, že ak úrad z nejakého dôvodu nepredĺži povolenie pre MVE, musíte ju vypnúť. Ministerstvo tvrdí, že chce mať len prehľad o tom, ktoré elektrárne fungujú a ktoré nie. Na to im však stačí jednoročné hlásenie. Ročne posielame 30 hlásení na úrady a distribučné spoločnosti, o jedno viac môžeme poslať. To, čo zaviedlo ministerstvo, sťažuje podnikanie a hlavne odrádza investorov. Návratnosť bežnej MVE je okolo 15 rokov. Ak sa doba prevádzkovania obmedzí na desať rokov, investor bude váhať, či vôbec do toho ísť.

Tento rok sa bude novelizovať zákon o EIA. Chcete tam presadiť svoj záujem?

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie sa dnes v podstate koná dvakrát – najprv v zámere, potom v správe o EIA. Opakuje sa verejné prerokovanie aj pripomienky. Nasleduje ešte územné rozhodnutie a stavebné konanie, kde sa znovu rieši to isté. Objavia sa pripomienky, ktoré už boli riešené v EIA.

Takto to funguje v praxi pre všetky MVE?

Áno. Takto to funguje pre všetky stavby. Objavujú sa zlé úmysly. Osoba, ktorá nie je nijako dotknutá stavbou, sa k nej vyjadruje vo všeobecnej rovine. Vie, že úrad sa musí jej sťažnosťou zaoberať. Ale najhoršie je, keď sa preto projekt úplne zastaví.

EÚ v roku 2019: Ukáže sa cena boja proti plastom a emisiám

Na základe novej európskej legislatívy sa členské štáty vrátane Slovenska púšťajú do zápasu s plastovým odpadom, špinavým ovzduším a emisiami. Ten budú sprevádzať vyššie ceny výrobkov a energií, ale aj väčší dôraz na elektromobilitu.

Môžete uviesť príklad?

Projekt jedného z našich členov prešiel celým procesom EIA. V územnom rozhodnutí sa však jedna osoba odvolala voči rozhodnutiu úradu z predchádzajúceho roku. Celý proces sa vrátil o dva roky späť. Okrem toho, že vznikajú nové náklady na ďalšie štúdie, vnáša to veľkú neistotu medzi investorov. Medzičasom sa navyše môže zmeniť legislatíva.

Budeme sa snažiť o to, aby sa zosúladil proces EIA a stavebného konania, aby sa štyrikrát nerobilo to isté. Ak sa projekt nezmení, je zbytočné zaťažovať nielen účastníkov konania, ale aj úrady, ktoré musia rozhodnúť.

Nemáme problém diskutovať vo vecnej rovine – napríklad o otázkach výrubu a náhradnej výsadby potrebných pre úpravu brehov okolo vodnej hladiny. Problém je, že sa musíme vracať k formálnym nedostatkom rozhodnutí úradu. Ja sa úradníkovi ani nečudujem, že urobí chybu, keď má na každej úrovni 30 vyjadrení. Ide o veľmi zložitý proces v porovnaní s výsledkom na konci. Environmentálne problémy by sa mali vyriešiť na začiatku.

Aký je na Slovensku ešte potenciál pre MVE?

Ak sa na Slovensku postaví 20 MW inštalovaného výkonu v priebehu desiatich rokov, budeme veľmi radi. To je 20 až 50 prevádzok. Miest s technickým potenciálom je veľa. Ak však zohľadníte životné prostredie, možnosti pripojenia, mestské sídla a existujúcu infraštruktúru, napríklad čističky odpadových vôd, nezostane veľa profilov.

Zhoduje sa táto mapa s Aktualizáciou koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030, ktorú v roku 2017 schválila vláda a ktorá hovorí o 58 profiloch?

V zásade áno. Niektoré miesta možno ešte vypadnú, iné budú doplnené, ale to hovoríme o jednociferných číslach.

Môžu zmeny klímy a výkyvy počasia narušiť fungovanie MVE na Slovensku?

Práve tieto zmeny by nás mali motivovať, aby sme MVE stavali. Dnes zažívame extrémne výkyvy – buď niekoľko metrov snehu na Kysuciach alebo dlhé obdobie bez dažďa. Potrebujeme zadržiavať vodu. Priemerný úhrn zrážok sa v Európe nemení. V čase a naprieč regiónmi je však veľmi nevyrovnaný. Úloha pre Slovensko je zadržať vodu na svojom území čo najdlhšie. Keď sa to nedá inak, tak aj technickými opatreniami. Túto úlohu môžu veľmi dobre plniť MVE. Mnoho vodných elektrární na Slovensku je prietočných – aká voda pritečie, taká odtečie. Prietočná elektráreň však zadržuje vodu tým, že spomaľuje jej tok. Opatrenia okolo elektrární – vytváraním mokradí, zatápaním mŕtvych ramien, budovaním rezervoárov a poldrov – napomáhajú adaptácii na zmenu klímy.

Klimatické zmeny na Slovensku ohrozujú pitnú vodu

Globálne otepľovanie prinesie do krajiny pod Tatrami veľké suchá aj mohutné zrážky. Opatrenia proti nedostatku vody boli zatiaľ vyčíslené na 140 miliónov eur, prídu však aj ďalšie náklady.

Materiály, ktoré predkladá ministerstvo životného prostredia, sa prikláňajú k zeleným opatreniam. Prízvukuje ich aj schválená Envirostratégia 2030.

Váh, Hron, Ipeľ a Hornád, najvýznamnejšie slovenské toky popri Dunaji, sú už zregulované. V Kozmálovciach, vodnej nádrži na Hrone pre jadrovú elektráreň Mochovce, sa stavia obrovský rybovod. To je skvelé. Ďalší sa stavia na hati pri Zvolene, ktorá slúži na prívod vody pre priemyselné účely. Kritika sa zniesla len na MVE, avšak nepriechodné stavby nie sú len MVE. Na Hrone sa robili prepichy ako protipovodňové opatrenia, lebo sa pravidelne vylieval. Lenže to ho zrýchlilo, tak sa začali robiť balvanité sklzy, ktoré sa stali prekážkami pre ryby. Ak sa nahradia priechodnými prekážkami, je to na prospech veci.

Navrhujete teda lepšie sivé opatrenia na zadržiavanie vody, ako fungujú dnes?

Sme za vhodnú kombináciu zelených a sivých opatrení.

To hovoria všetci. Čo tvrdíte vy?

Len samotné zelené opatrenia nie sú riešením. Buď by boli neuveriteľne drahé alebo by boli neefektívne.

Ekológ Tomáš Derka v roku 2017 povedal pre Denník N o malých vodných elektrárňach: „To, čo sa tu deje, je privatizácia našich riek súkromným investorom za veľmi nejasných okolností a likvidácia životného prostredia pod pláštikom budovania obnoviteľných zdrojov.“ Čo na to hovoríte?

Ide o úplné nepochopenie. S pánom Derkom som sa viackrát rozprával a on vôbec nemá predstavu o stavbe a prevádzke MVE. Aj rybári využívajú vodné toky pre svoj zisk. Otázka je, či je zisk primeraný alebo neprimeraný, či sa deje na úkor niečoho alebo nie. Máme predsa záväzok k Európskej únii, čo sa týka obnoviteľných zdrojov, a ten nenapĺňame. Je dôležitejšie chrániť rieky a nemať žiadne obnoviteľné zdroje?

Stojí takto otázka? Obnoviteľné zdroje sú na Slovensku predsa aj solárne elektrárne, biopalivá a v budúcnosti možno aj veterné turbíny.

Každý obnoviteľný zdroj má svojich kritikov. Keby ste sa opýtali niektorých ochrancov dravých vtákov, čo si myslia o veterných elektrárňach, povedali by vám, že je to najhoršia vec na svete.

Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa

Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

Lenže tie sa zatiaľ ani nestavajú.

Ale dravce, ktoré žijú v rakúskom Parndorfe, sú tie isté ako pri Bratislave. Aj v prípade fotovoltiky by vám vedeli environmentalisti rozprávať o ornej pôde, v prípade biopalív o biomasakri. My tvrdíme, že netreba paušalizovať, ale hovoriť o konkrétnych projektoch. Ak má projekt problém, poďme ho riešiť. Ak problém nie je riešiteľný, povedzme prečo a čo to spôsobí. Pánovi Derkovi by sme mohli odpovedať aj tým, koľko vagónov uhlia sme ušetrili, tým, že sme elektrinu vyrobili vo vodných elektrárňach.

Kapacita je pre vás nebezpečný argument. Po dostavaní dvoch nových reaktorov v Mochovciach, ktoré budú vyrábať nízkouhlíkovú elektrinu, bude mať Slovensko prebytok elektriny…

… kým sa jadrová elektráreň nepokazí. Je to adekvátne riziko? Ani obyvatelia Fukušimy si to nevedeli predstaviť.

Potenciál malých vodných elektrární je neporovnateľne menší ako v prípade jadrových elektrární.

Ale musíme mať určitý energetický mix. Nemáme nič proti jadru. Doteraz však nové bloky v Mochovciach stáli 5,5 miliardy eur. Nikto nevie, aká bude konečná cena. Nikto nevie, kedy budú spustené. Nikto nechce povedať, aká je návratnosť.

Treba vidieť kontext. Jadrové palivo musíme doviesť, vodné toky sú naše. Vodné elektrárne prispievajú k energetickej sebestačnosti. A majú aj iné funkcie – zadržujú vodu, umožňujú protipovodňovú ochranu a reguláciu podzemnej vody, sú krajinotvorným prvkom.

Pán Derka hovorí o „likvidácii životného prostredia“. Poznáme negatívne dopady MVE na život rýb či turizmus na Liptove, hoci vy hovoríte o pozitívnych dopadoch na životné prostredie. Prečo máte také napäté vzťahy s ochranármi?

Keď v 19. storočí chceli v Turčianskej kotline postaviť železnicu, obyvatelia boli proti. Neboli proti železnici ako takej, ale proti zmene, ktorú priniesla. Vnímanie nových vodných elektrární je podobný psychologický jav. Ide o nový prvok, ktorý ovplyvní ľudí aj prírodu. Niektorí ľudia to prijmú, niektorí nie. Najzaujímavejší je prvý rok po spustení MVE. Ešte sa objavujú negatívne názory. Ale po ďalšie roky je to naopak: ľudia sú proti tomu, aby ju odstránili. Zvykli si na ňu, vedia, čo prináša dobré a čo zlé.

Vezmime si turizmus. Niektoré vodné elektrárne majú vodácke sklzy, ktoré sa stali turistickou atrakciou. Napríklad na dolnom toku Hronu neboli dobré podmienky pre vodákov – pre balvanité sklzy či odberné projekty. Teraz tam stojí elektráreň s vodáckym sklzom a turistickým kempom nad ňou sa výrazne zvýšil počet návštevníkov, ktorí prichádzajú pre vodácku turistiku. Taký vodácky sklz som nevidel ani v Rakúsku.

Pri vode Slovensko presadzuje silnú ochranu, pri klíme „národné špecifiká“

Európski ministri sa podľa štátneho tajomníka dohodli na ambicióznej pozícii k smernici o pitnej vode. Rokovali aj o dlhodobom znižovaní emisií, kde je Slovensko opatrnejšie.

Ale prečo je konflikt medzi vami a ochranármi taký vyhrotený.

Boli sme si toho vedomí, a preto sme chceli naštartovať dialóg. Ak dnes niekto hovorí o „nejasných okolnostiach“, vyplýva to z neexistencie dialógu. Keď vláda schválila aktualizáciu koncepcie, zdvihla sa vlna nevôle určitých skupín ľudí proti vodným elektrárňam. Niektoré dnešné vodné elektrárne neboli postavené podľa súčasných environmentálnych kritérií. Sme si vedomí, že dnes je doba iná. Ani my nechceme, aby boli MVE prekážkou pre rybárstvo, splavy a ekológiu. Preto sme chceli otvoriť dialóg o tom, ako také elektrárne postaviť. Chceli sme použiť špeciálnu a osvedčenú metódu vyjednávania z Rakúska, kde riešili projekt prehlbovania horného koryta Dunaja tesne pred našou hranicou pre lodnú dopravu, a to bez vysušenia mokradí.

Bol dialóg v Rakúsku úspešný?

Áno. Už sa realizovala skúšobná časť opatrení, ktoré majú plniť dva ciele – zamokriť ramená a udržať dopravu. Teraz prebieha monitoring. Ak sa tento spôsob výstavby osvedčí, upraví sa takto pomerne dlhý úsek Dunaja.

Ako dopadol dialóg na Slovensku?

Chceli sme použiť rovnakú metódu prispôsobenú na miestne pomery. Prizvali sme budúcich investorov do MVE, štát v zastúpení ministerstva životného prostredia a neziskové organizácie, ktoré sa venujú vode. Stretnutie sa uskutočnilo, za ochranárov však prišli len dvaja, traja zástupcovia. Tí, ktorí najviac bojujú proti MVE, neprišli.

Kto prišiel?

Za ochranárov WWF Slovensko a Slovenský rybársky zväz. Chýbalo združenie Slatinka, vodáci, pán Derka.

Ako si to vysvetľujete?

Buď tomuto dialógu neverili alebo nemali dôkazy pre to, čo tvrdia. Ak tvrdia, že vodná elektráreň je ekologická katastrofa, mali by to niečím podložiť. Chceli sme vedieť, prečo si to myslia, a zistiť, ako postupovať, aby to tak nebolo.

]]>
Spaľovanie lesného dreva škodí klíme, tvrdí VLK, ktorý žaluje Úniu https://euractiv.sk/section/energetika/news/spalovanie-lesneho-dreva-skodi-klime-tvrdi-vlk-ktory-zaluje-uniu/ Wed, 06 Mar 2019 18:45:13 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120346 Environmentálne organizácie podali žalobu na európske inštitúcie, ktoré vlani prijali smernicu o obnoviteľných zdrojoch. Využívanie biomasy z lesov je podľa nich v rozpore s európskymi zmluvami.

Slovenské lesoochranárske zoskupenie VLK je súčasťou skupiny organizácií a jednotlivcov, ktorí v pondelok (4. marca) zažalovali Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu Európskej únie na Súdnom dvore EÚ.

Komisia navrhla a Parlament a členské štáty prijali vlani novú smernicu o obnoviteľných zdrojoch, podľa ktorej sa má ich podiel do roku 2030 zvýšiť na 32 percent.

Sťažovatelia nesúhlasia s tým, že v smernici bola medzi obnoviteľné palivá zaradená aj lesná biomasa. Pri jej spaľovaní vznikajú emisie skleníkových plynov a dochádza k výrubu lesov, ktoré ich absorbujú. Ochranári tvrdia, že zahrnutie lesnej biomasy do smernice znamená porušenie environmentálnych cieľov EÚ zakotvených v Zmluve o fungovaní EÚ, ako aj porušenie základných práv a slobôd v Charte základných práv EÚ.

Škodlivá biomasa

„Sme presvedčení o tom, že mimoriadne zvýšenie ťažby, ktoré je potrebné na výrobu energie z lesnej biomasy, ničí samotné lesné ekosystémy, ktoré doposiaľ absorbovali uhlík z atmosféry,“ uviedli lesoochranári. Zahrnutie lesnej biomasy do smernice podkopáva jej ciele, tvrdia.

Zároveň sa domnievajú, že spaľovanie dreva na výrobu energie prináša viac emisií uhlíka v atmosfére ako spaľovanie fosílnych palív vrátane uhlia.

Nové pravidlá pre obnoviteľné energie ohrozujú lesy

Viac lesov znamená nižšie tempo klimatických zmien. Ich vyrubovanie má naopak na klímu rovnaký vplyv ako spaľovanie iných fosílnych palív.

Súčasne VLK podal podnet na slovenskú prokuratúru. Žiada ju o preverenie dodržiavania zákona, ktorý za spaľovanie dreva pochádzajúceho z lesných porastov nepriznáva dotácie.

Poslancov Národnej rady SR zas vyzýva, aby vykonali poslanecký prieskum v dvoch spaľovniach a v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa zoskupenia totiž existujú dôvodné podozrenia, že zákon nedodržiavajú.

Kritériá udržateľnosti

Envirorezort sa v reakcii pre TASR odvolal na novoprijatú Envirostratégiu 2030.

„V minulosti boli vypracované kritériá na využívanie biomasy na energetické účely hradené z fondov EÚ. Envirostratégia 2030 obsahuje cieľ, aby sa tieto pravidlá stali záväzné pre všetky pripravované projekty, a nemali by sa týkať iba projektov hradených z verejných zdrojov,“ napísal hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.

Skončil sa stop-stav, podľa slovenských fotovoltikov sa píše „história“

Zástancovia obnoviteľných energií privítali vypísanie kapacít v objeme 43 MW. Podľa schválenej Envirostratégie 2030 sa v budúcnosti na všetky bezemisné zdroje uplatnia kritériá udržateľnosti.

Ministerstvo hospodárstva SR zase zdôraznilo, že návrh európskej smernice prešiel v Európskej únii štandardným legislatívnym konaním.

„Vo všeobecnosti platí, že členské štáty sú povinné transponovať smernice v predpísanej lehote do svojho vnútroštátneho právneho poriadku,“ skonštatoval jeho tlačový odbor.

]]>