Energetika Archives

Dovoz skvapalneného zemného plynu môže posilniť energetickú bezpečnosť a prispieť k naplneniu klimatických cieľov EÚ. Údaje o uhlíkovej stope nového dodávateľského reťazca však zatiaľ chýbajú.

Brusel schválil finančnú náhradu pre Slovenské elektrárne na päť rokov dopredu. Podporil tiež vznik plánu pre prechod slovenského uhoľného regiónu, ktorý má byť hotový v lete 2019.

Francúzsky prezident a jeho strana žiadajú klimatickú neutralitu v roku 2050 a bilión eur na environmentálne opatrenia v najbližších piatich rokoch.

V roku 2018 vypustila Európska únia do atmosféry o 2,5 percenta menej CO2 ako predvlani. Slovensko ho vyprodukovalo o 2,8 percenta viac.

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Pre viac ako tri štvrtiny potenciálnych voličov je dôležité, aby strany komunikovali témy znižovania pesticídov, zastavenia znečisťovateľov, prechodu na čistú energiu aj zabezpečenia pracovných miest v udržateľných odvetviach. Ukázal to prieskum.

Monika Beňová, Karol Galek, Ivan Štefanec, Martin Hojsík a Norbert Kurilla diskutujú o nulových emisiách do roku 2050, útlme uhlia, obnoviteľných zdrojoch a energetickej efektívnosti.

Pri prijímaní smernice o podpore energie z obnoviteľných zdrojov predložili slovenskí europoslanci 18 pozmeňujúcich návrhov. Najčastejšie spolupracovali s kolegami z Maďarska, alebo inými slovenskými europoslancami.

V porovnaní s inými krajinami sa nezdá, že by fenomén globálneho otepľovania nachádzal odozvu u ľudí na Slovensku. Dvadsať percent potenciálnych slovenských voličov však považuje ekologické témy za veľmi dôležité.

Nové jadrové bloky na Slovensku a vo Francúzsku trápi predlžovanie a predražovanie dostavby. Yves Desbazeille napriek tomu verí, že do roku 2050 sa v Európe postavia desiatky gigawattov dodatočných kapacít.

Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Slovensko, Poľsko a Česko podpísali spoločnú deklaráciu o dekarbonizácii európskej dopravy pomocou lokálne vyrábaných zelených biopalív. Okrem klímy to podľa nich pomôže aj vidieku.

Rumunské predsedníctvo navrhlo využívať plynárenskú infraštruktúru pre vodík či biometán. Európskej komisii a niektorým štátom v dokumente chýba jednoznačný záväzok k znižovaniu emisií.

Európska exekutíva si podľa Maroša Šefčoviča splnila svoje úlohy v rámci energetickej únie do „poslednej bodky“. Pre budúcnosť navrhuje investície do výroby batérií, reformu Euratomu a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v nových oblastiach.

Európska exekutíva hodnotila uplatňovanie environmentálneho práva v členských štátoch. Slovensko pochválila za zálohovanie PET fliaš a pokarhala za slabú recykláciu komunálneho odpadu.

Na marcovom plenárnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo súbežne s rozbiehajúcou sa kampaňou pred eurovoľbami, sa europoslanci venovali ochrane právneho štátu a životného prostredia.

Pri klíme je najväčším problémom Nemecko, pri právnom štáte sa s Poľskom zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, hovorí kandidát zelených na šéfa Európskej komisie BAS EICKHOUT. Navrhuje uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ a nový mechanizmus pre ochranu demokracie.

Emisie z cestnej dopravy pomôže znížiť technologický mix účinných spaľovacích motorov, elektromobilov, hybridov či vodíkových vozidiel, hovorí spravodajkyňa novej legislatívy MIRIAM DALLIOVÁ.

Európsky parlament schválil konečné znenie smernice o plyne, ktorá sa bude vzťahovať na plynovody z a do tretích krajín. Nové pravidlá umožňujú Komisii aj členským štátom uplatňovať výnimky.

Európa by mala načúvať mladým ľuďom v uliciach, hovorí pre EURACTIV.sk eurokomisár pre energetiku a klímu, MIGUEL ARIAS CAñETE. Svet podľa neho má ešte trochu času, aby stabilizoval klimatické zmeny, ale už si nemôže dovoliť váhať.

Odborníci vítajú štúdiu nízkouhlíkovej ekonomiky z dielne Inštitútu environmentálnej politiky. Slovensku chýbajú programy, ktoré by podporili inovácie pri obnove a výstavbe budov.

Ak štát neprijme dodatočné opatrenia, emisie do roku 2030 porastú. Prechod na bezemisnú ekonomiku môžu ohroziť aj spory medzi rezortmi.

Do prvej desiatky emitentov oxidu uhličitého v Európe sa po prvýkrát dostala spoločnosť, ktorá neprevádzkuje uhoľné elektrárne, zistila bruselská mimovládka.