Energetika Archives

Cenovo dostupné energie a teplotný komfort v domácnostiach sú pre zdravie ľudí veľmi dôležité. Vlády a dodávatelia energií by mali poskytnúť pomoc pri platení účtov za energie ľudom s nízkymi príjmami a tým, ktorí majú zdravotné problémy, píše PETRA ČAKOVSKÁ.

Je jadro zeleným zdrojom energie? Podľa českého premiéra áno a podarilo sa mu to presadiť na Európskej rade. Realita je však inde.

Správa Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu - IRENA ukazuje, že len obnova budov pre ochranu klímy nestačí, píše v komentári JURAJ MELICHÁR. Silná podpora úspor, obnoviteľných zdrojov a obehového hospodárstva namiesto spaľovní odpadov budú podľa neho výzvami novej vlády.

Rakúsko oficiálne zatvorilo svoju poslednú uhoľnú elektráreň. Stala sa tak po Belgicku, ktoré s uhlím skončilo ešte v roku 2016, druhou krajinou Únie bez tohto fosílneho paliva. 

Zavádzanie inteligentných meracích systémov má podľa európskej smernice posilniť postavenie koncových odberateľov. Na Slovensku sa podľa dodávateľov príliš neoplatí kvôli príliš veľkej regulácii.

Do obnoviteľných zdrojov energie by mohli smerovať investície na obnovu ekonomiky, tlak na ich využívanie spôsobí aj prijatie ambicióznejších európskych cieľov znižovania emisií.

Pod celoeurópsku iniciatívu, ktorá obsahuje aj záväzok k spolupráci na zelených riešeniach pri obnove ekonomiky, sa zo Slovenska podpísali len dvaja europoslanci. Slovensko sa zatiaľ nepridalo ani k podobnej výzve 13 ministrov životného prostredia.

Združenie európskych výrobcov automobilov v liste varuje eurokomisiu, že pre „koronakrízu“ bude pravdepodobne potrebovať odklad v plnení klimatických cieľov. Ich obavy zdieľajú aj slovenské automobilky.

Obnovu potrebujú aj odvetvia závislé na fosílnych palivách, musia byť však stanovené environmentálne a sociálne kritériá, píšu MARTIN HOJSÍK a LADISLAV HEGYI. Automobilový priemysel by napríklad podľa nich mohol dostať pomoc pod podmienkou urýchlenia elektrifikácie výroby.

Obava o dôchodcov v rozhorúčených panelákoch, ktorú vyslovil premiér, je oprávnená. Čo s tým však vláda urobí? pýta sa PETER ROBL z organizácie Budovy pre budúcnosť.

Väčšina európskych krajín zaznamenala po zavedení opatrení súvisiacich s koronavírusom zníženie dopytu po elektrickej energii, ukazuje analýza think-tanku Ember. Niektorí analytici v tejto súvislosti varujú pred kolapsom európskeho systému obchodovania s emisiami.

Žiadna z koaličných strán sa vo svojom predvolebnom programe nevenovala priamo nekalým praktikám pri predaji elektriny, všetky však sľubujú zlepšenie fungovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a riešenie energetickej chudoby.

Cena barelu ropy Brent je stále pod tridsiatimi dolármi, ešte začiatkom roku bola na takmer sedemdesiatich. Pod prepad sa podpísal ekonomický útlm spôsobený pandémiou COVID-19 a cenový konflikt medzi Ruskom a Saudskou Arábiou.

Napriek dočasnému poklesu emisií môže kríza spôsobená koronavírusom boj proti klimatickej zmene ohroziť. Z Česka a Poľska sa už ozývajú hlasy, aby Európska únia nateraz zabudla na svoje klimatické ambície.

Namiesto výroby tepla z uhlia by sa na hornej Nitre mohol energeticky zhodnocovať odpad. Analytik Ladislav Hegyi však v posudku pre environmentálnu organizáciu Priatelia Zeme poukazuje na nedostatok odpadu a otázny prínos k znižovaniu emisií.

„Nikto nemôže očakávať, že obce a regióny budú schopné systematicky plánovať regionálnu energetiku bez energetikov," hovorí odborník na udržateľnú energetiku JURAJ ZAMKOVSKÝ. Živelná energetická politika je podľa neho obrovskou „drenážou peňazí" z regiónov.

Všetci veľkí distribútori elektriny naznačujú, že správanie svojich obchodných zástupcov majú pod kontrolou. Skúsenosti spotrebiteľského združenia však ukazujú, že nepoctiví predajcovia sú problém.

Slovensko sa snaží znížiť znečistenie ovzdušia aj prostredníctvom eurofondov. Domácnosti môžu využiť kotlíkové dotácie na výmenu starých kotlov za kotly na zemný plyn. Dotácie by mali smerovať do oblastí s najšpinavším vzduchom, energetickú chudobu zatiaľ neriešia. 

Nová stratégia má pomôcť k dosiahnutiu troch priorít: zachovaniu globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, zabezpečeniu klimatickej neutrality do roku 2050 a formovaniu digitálnej budúcnosti Európy.

Kým dekarbonizácia priemyslu bude bolestivá, v sektore budov stačí masívne uplatňovať riešenia, ktoré sa už používajú a ktoré znižujú náklady spotrebiteľom, píše RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť.

Česká republika výstavbu dobíjacích staníc pre elektromobily financuje z eurofondov, Slovensko používa peniaze zo štátneho rozpočtu. V ďalšom programovom období to však chce zmeniť.

Európska komisia tento týždeň zverejnila predbežný zoznam stovky regiónov, ktoré budú oprávnené požiadať o financie zo 7,5-miliardového klimatického fondu. Na Slovensku sa okrem uhoľného regiónu horná Nitra budú týkať aj okolia cementární a oceliarne.