Energetika Archives

Prezident najväčšej verejnej banky na svete Werner Hoyer vyhlásil, že investície do plynu tento rok definitívne končia. Je to o dva roky skôr, než banka pôvodne zamýšľala. Investori chcú mať podľa neho istotu, že investujú do skutočne zelených riešení.

Európska komisia bola nútená odložiť zverejnenie návrhu taxonómie zelených investícií kvôli veľkému počtu prijatých pripomienok. Ďalším dôvodom bola hrozba veta zo strany desiatich členských štátov. Tie požadujú zaradenie zemného plynu medzi udržateľné investície.

Podľa Eurostatu sa Slovensko skokovo zaradilo medzi krajiny, ktoré vedú v zelenej energii.  Do štatistiky sa totiž dostali nové údaje o spotrebe biomasy v domácnostiach. Bude to mať ďalekosiahle dôsledky pre slovenskú energetickú politiku, hovoria výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov.

Severoanglický Winlaton otestuje už tento rok vykurovanie zmesou zemného plynu a zeleného vodíka. Ide o jeden z viacerých pilotných projektov využitia vodíka v Spojenom kráľovstve.

Budúci mechanizmus Európskej únie na úpravu uhlíkových hraníc musí odzrkadľovať cenu uhlíka a  európsky systém obchodovania s emisiami. Len tak bude v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, tvrdí poslanec europarlamentu PASCAL CANFIN.

Investície do výskumu a vývoja vodíka budú výhodnejšie. Európski lídri odsúhlasili ich zaradenie medzi projekty spoločného európskeho záujmu. Niektoré štáty chcú podporu obmedziť len na vodík z obnoviteľných zdrojov.

Rezort financií zverejnil detailnejší plán obnovy. Najviac peňazí pôjde na zelené opatrenia - do podpory obnoviteľných zdrojov, obnovy budov, rozvoja železníc a dekarbonizácie priemyslu. Odpadové a vodné hospodárstvo z plánu vypadli. Chýba aj zmienka o agropotravinárstve.   

O budúcnosti vykurovania hornej Nitry po ukončení dotovania uhlia stále nie je rozhodnuté. Na stole sú dva projekty. Rezort hospodárstva oba považuje len za preklenovacie riešenia. Konečné rozhodnutie však bude na samosprávach.  

Európska zelená dohoda spustí v roku 2021 vlnu reforiem, ktoré zásadne ovplyvnia slovenský priemysel. Aké míľniky budú budúci rok pre priemyselný sektor kľúčové?

Fond spravodlivej transformácie, ktorý je vlajkovou loďou európskych klimatických cieľov, nebude financovať zemný plyn. Zhodli sa na tom ministri hospodárstva európskych štátov. Tým skončila diskusia o podpore zemného plynu z fondu, ktorý má pomôcť krajinám pri prechode na zelenú ekonomiku.

Systém obchodovania s emisnými povolenkami (ETS) vstúpi budúci rok do svojej štvrtej fázy. V roku 2019 emisie v sektoroch ETS zaznamenali historický pokles. Odklon od uhlia je viditeľný najmä v elektroenergetike, emisie naopak rastú v letectve.

V roku 2030 bude cez východné Veľkopoľsko naposledy prúdiť elektrina vyrobená z uhlia. Do roku 2040 chce tento región, ktorý je súčasťou druhého najväčšieho vojvodstva, dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Najprv zoptimalizovať potrebu, potom recyklovať. Ťažba by mala byť posledným riešením a aj to len so súhlasom komunít, zhodli sa odborníci v diskusii o kritických surovinách, ktorú organizoval EURACTIV Slovensko.

Zemný plyn nás vie v krátkodobom horizonte posunúť bližšie k splneniu klimatických cieľov. Európska komisia by si mala zachovať technologickú neutralitu a umožniť využívanie plynu, hovorí člen predstavenstva SPP Henrich Krejčí.

Program tohtotýždňového stretnutia európskch lídrov je nabitý. Premiéri členských štátov budú rokovať o vete Poľska a Maďarska, o pandémii COVID-19 a nedoriešenom brexite. Na diskusiu o klimatických otázkach tak nemusí zostať čas. 

Geografické rozmiestnenie kritických surovín v Európe ponúka zaujímavé príležitosti. Mnohé ložiská sa nachádzajú v oblastiach, ktoré sú dnes závislé na ťažbe uhlia. Potenciál predstavuje aj banský odpad bohatý na kritické suroviny, píše MICHAL CEHLÁR.

V dekarbonizácii dopravy i uhlíkovo intenzívneho priemyslu chce EÚ stavať aj na využívaní vodíkových technológií. Členské krajiny diskutujú, aké technológie výroby vodíka podporovať z verejných peňazí.

Dekarbonizácia znamená pre priemysel veľkú výzvu. Pandémia môže byť príležitosťou ako ju urýchliť, jej skutočné dopady sa však ešte len ukážu, zhodli sa experti. 

Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín Únie. V nasledujúcich rokoch bude priemysel musieť prejsť hlbokou transformáciou, aby Slovensko splnilo emisné ciele. Prichádza navyše v čase pandémie, čo prináša hrozby, ale aj príležitosti.

Elektrifikácia, prepájanie a digitalizácia prenosových sietí sú len niektoré z výziev, ktoré Slovensko v nasledujúcich rokoch čakajú. Práve elektrina však môže zohrať významnú úlohu pri dekarbonizácií. V sektoroch, ktoré nie je možné jednoducho elektrifikovať, pomôže vodík.

Priemysel a energetika čelia dlhodobým trendom dekarbonizácie a digitalizácie. Slovenskom a celým svetom zároveň otriasa pandémia a klimatická zmena. Európska komisia chce, aby bola obnova po pandémii zelená. Ako bude vyzerať na Slovensku?

Hlavnou témou roku 2020 je pandémia COVID-19, ktorá spôsobila prepad vo všetkých odvetviach hospodárstva. Online konferencia sa bližšie pozrie na sektory priemyslu a energetiky, ktoré čelia dlhodobým výzvam ako je dekarbonizácia či digitalizácia.

Elektrárne, ktoré poháňa zemný plyn, nebudú viac považované za „udržateľné“, či „prechodné“ investície, kým nesplnia nové emisné limity. Eurokomisia ich plánuje stanoviť tak nízko, že žiadne elektrárne ich v súčasnosti nespĺňajú, vyplýva z návrhu o udržateľných investíciách, ktoré má k dispozícii EURACTIV.com.