Eurovoľby 2019 – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Fri, 26 Apr 2019 10:40:49 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Eurovoľby 2019 – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Záujem o eurovoľby na Slovensku rastie. Určite sa chystá voliť 20 % ľudí https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/zaujem-o-eurovolby-na-slovensku-rastie-urcite-sa-chysta-volit-20-ludi/ Thu, 25 Apr 2019 12:30:13 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121738 Pred blížiacimi sa eurovoľbami sú nálady Slovákov relatívne proeurópske. Ľudí viac ako v minulosti zaujímajú spotrebiteľské a ekologické témy.

Jarný prieskum verejnej mienky Eurobarometer zameraný na Európsky parlament a blížiace sa voľby ukázal, že záujem Slovákov o ne sa, aspoň teoreticky, zvyšuje.

Februárový prieskum agentúry Focus ukazoval pravdepodobný záujem zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu na úrovni 27 %. Aktuálna sonda hovorí o 39 %, ktorí sa veľmi pravdepodobne alebo pravdepodobne zúčastnia volieb (na stupnici pravdepodobnosti od 1 do 10 zvolili 8, 9 alebo 10). Tých, ktorí sú pevne presvedčení, že voliť pôjdu je 20 %.

Nižší záujem o eurovoľby ako na Slovensku je v Českej republike, Chorvátsku, Rakúsku a Portugalsku. V roku 2014 malo Slovensko rekordne nízku úroveň účasti. K voľbám prišlo 13 % voličov.

Najväčší záujem na Slovensku podľa Eurobarometra vykazujú voliči v kategórii 25-39 rokov, ľudia starší ako 55 a vysokoškolsky vzdelaní ľudia.

Prvý prieskum k eurovoľbám: Kotleba je druhý, poslancov by malo osem strán

Výsledky potvrdzujú predpoklad, že nové slovenské zastúpenie v europarlamente bude rozdrobenejšie a bude obsahovať aj zástupcov extrému v podobe ĽSNS.

Dôvody hlasovať

Medzi motivačné faktory slovenských voličov patrí fakt, že voľby sú „občianska povinnosť“ (34 %), že hlasovaním v eurovoľbách môžu veci zmeniť (24 %), alebo sa cítia sa byť Európanmi (21 %) a podporiť EÚ (19 %).

Medzi dôvody, pre ktoré by ľudia nehlasovali patrí: presvedčenie, že ich hlas nič nezmení (32 %), nedôvera voči politickému systému (29 %), domnienka, že europarlament sa nedostatočne zaoberá problémami ľudí (27 %), pocit nedostatočnej informovanosti (17 %).

Prieskum sa ľudí pýtal aj na to, čo by podľa nich mali byť témy predvolebnej kampane. Na prvom mieste s veľkým náskokom oproti poslednému prieskumu je téma ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti potravín (48 %, nárast o 17 percentuálnych bodov). Pravdepodobne to súvisí s diskusiou okolo problému tzv. dvojitej kvality potravín, ktorá sa začala riešiť aj na európskej úrovni.

Stálicami sú hospodárstvo a rast, prisťahovalectvo a nezamestnanosť mladých ľudí.

Na významne rastie aj téma sociálnej ochrany (41 %, nárast 9 percentuálnych bodov) a presadzovanie ľudských práv a demokracie (36 %, tiež nárast o 9 percentuálnych bodov).

Názor, že členstvo v EÚ je dobrá vec zdieľa 51 % Slovákov, čo je o 10 % percentuálnych bodov ako priemer EÚ. 41 % hovorí, že členstvo nie je ani dobá ani zlá vec. Zároveň ale 78 % súhlasí s tvrdením, že Slovensko z členstva v EÚ profituje. Len 15 % opýtaných žiadny prospech nevidí.

Motivovať majú deti

Európsky parlament dnes spolu s výsledkami Eurobarometra uviedol krátky film „Vyberte si svoju budúcnosť“, ktorý má primäť ľudí, aby premýšľali o budúcnosti ďalších generácií, ovplyvnenej aj výsledkami eurovolieb. Uznávaný režisér tohto filmu Fréderic Planchon v 3 minútovej snímke dokumentuje momenty príchodu detí na svet.

]]>
EURACTIV Podcast | Šimečka: O Európe potrebujeme uvažovať vo veľkom https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/euractiv-podcast-simecka-o-europe-potrebujeme-uvazovat-vo-velkom/ Thu, 25 Apr 2019 11:09:41 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121724 „Náš program prirovnávajú k Macronovi a jeho ambicióznym plánom k obnove Európy,“ hovorí v podcaste líder kandidátky PS-Spolu Michal Šimečka.

 

Vypočujte si celý rozhovor v rámci série rozhovorov s kandidátmi vo voľbách do europarlamentu.

Podcast je dostupný na platformách:

Soundcloud

Apple podcasty

Google podcasty

Spotify

PodBean

]]>
Oficiálne výsledky eurovolieb sa zverejnia na Slovensku až v noci na pondelok https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/oficialne-vysledky-eurovolieb-sa-zverejnia-na-slovensku-az-v-noci-na-pondelok/ Wed, 24 Apr 2019 14:22:35 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121705 Napriek tomu, že na Slovensku občania odvolia vo voľbách do Európskeho parlamentu už v sobotu 25. mája, ich oficiálne výsledky by sa verejnosť mala dozvedieť až po uzatvorení volebných miestností v poslednom členskom štáte EÚ.

Pre TASR to uviedla Soňa Mellak z Kancelárie Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku.

„Voľby do EP sa konajú tento rok medzi 23. a 26. májom; závisí to od zvyklostí tej-ktorej krajiny. Napríklad v Holandsku sa volí už vo štvrtok, Íri hlasujú v piatok, my hlasujeme v sobotu 25. mája a väčšina krajín bude hlasovať v nedeľu. Zaujímavosťou teda je, že hoci budeme hlasovať v sobotu, oficiálne by sa výsledky volieb mali zverejňovať až v momente, keď sa uzatvorí volebná miestnosť v poslednom členskom štáte, a to je Taliansko o 23.00 h večer v nedeľu,“ konštatovala Soňa Mellak.

Na voľbách sa môžu zúčastniť Slováci, ktorí dovŕšili 18 rokov a majú hlasovacie právo, pričom kandidáti musia mať minimálne 21 rokov. Voliči na Slovensku si budú vyberať z 31 politických strán a hnutí, ktoré kandidujú vo voľbách. Slovensko bude reprezentovať v nasledujúcom päťročnom období 13, respektíve 14 poslancov Európskeho parlamentu.

„Hovorím preto 13, respektíve 14, pretože to závisí od toho, ako sa bude vyvíjať brexit. To znamená negociácie o prípadnom odchode Veľkej Británie z EÚ,“ uviedol pre TASR Dionýz Hochel, ktorý je v súčasnosti poverený riadením Kancelárie EP na Slovensku.

Ak by brexit nenastal, Slovensko bude zastupovať 13 poslancov. V opačnom prípade podľa rozhodnutia Európskej rady si najneskôr po 31. októbri začne uplatňovať mandát 14. poslanec. Na predĺžení lehoty do konca októbra sa dohodli lídri EÚ na mimoriadnom summite v apríli. V prípade, že obe strany ratifikujú dohodu o vystúpení skôr, vystúpi Británia z EÚ v prvý deň nasledujúceho mesiaca.

„Občania Slovenska majú možnosť nielen voliť svojich kandidátov v rámci politických strán, ale aj krúžkovať. Odporúčam tento inštitút krúžkovania, keďže sa už osvedčil v predchádzajúcich troch voľbách do EP, keď sa dokázali kandidáti aj prekrúžkovaním dostať do EP. Strana musí splniť isté podmienky a teda päťpercentné kvórum,“ upozornil Hochel.

Zároveň pripomenul, že na základe popularity sa môžu tieto poradia zamiešať práve občianskou participáciou – krúžkovaním. V prípade, že voliči nevyužijú štatút krúžkovania, tak hlasujú za kandidátov príslušnej nimi vybranej strany v poradí, ktoré navrhol politický subjekt na kandidátnej listine.

Preferenčné hlasy môže dať volič maximálne dvom kandidátom. Ak dá prednostný hlas viac ako dvom, hlasovací lístok sa počíta v prospech strany, respektíve hnutia, no prednostné hlasy sú neplatné. Kandidáti získajú mandáty pridelené strane na základe toho, v akom poradí sú uvedení na hlasovacom lístku.

„Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal aspoň tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu,“ uvádza sa v zákone.

Ak túto podmienku splnia viacerí kandidáti, do EP sa dostanú tí, ktorí získajú najväčší počet prednostných hlasov v počte mandátov, ktoré má strana k dispozícii. Pri rovnakom počte preferenčných hlasov rozhoduje poradie na hlasovacom lístku.

Slováci si budú voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu v sobotu 25. mája. Hlasovacie právo majú slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného členského štátu, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt. Poslanci sú volení na päťročné volebné obdobie.

]]>
Väčšina slovenských europoslancov sú v klimatických otázkach „dinosaury“ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/vacsina-slovenskych-europoslancov-su-v-klimatickych-otazkach-dinosaury/ Wed, 24 Apr 2019 12:59:30 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121692 Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Slovenské strany v Európskom parlamente dosahujú „alarmujúco slabé“ výsledky v klimatickej politike. Pravicoví europoslanci sa zaradili do skupiny „dinosaurov“, pričom NOVA, OĽaNO a SaS sa správajú ako „plnohodnotní popierači klimatických zmien“.

Na základe analýzy vybraných plenárnych hlasovaní v rokoch 2014 až 2019 to konštatuje bruselské združenie mimovládok Climate Action Network Europe (CAN).

V slovenskej delegácii v Európskom parlamente sa najvyššie umiestnil Smer-SD, ktorý je v hodnotení CAN označený za „slimáka“ (delayers). Ide o strednú kategóriu, ktorá „len“ zdržuje klimatické opatrenia. Do najlepšej kategórie – klimatickí „bojovníci“ (defenders) – sa nedostal zo Slovenska nikto.

Slovenskí europoslanci vo všeobecnosti zhoršujú celkové skóre svojich politických rodín, čo je trend viditeľný aj v ďalších vyšehradských krajinách.

„Šokujúce“ skóre EPP

Spomedzi politických skupín dosiahli najlepšie hodnotenie európski zelení – 85 percent. Na druhom mieste skončila krajná ľavica (GUE/NGL), na treťom socialisti (S&D). Len tieto tri frakcie sa umiestnili v zóne „dobrého“ alebo „veľmi dobrého“ hodnotenia.

Na štvrté miesto zaradila analýza populistov (EFDD), na piate liberálov (ALDE). Obe skupiny dosiahli „zlé“ výsledky. „Veľmi zlé výsledky“ mali až štyri skupiny: nezaradení poslanci, extrémna pravica (ENF), Európska ľudová strana (EPP) a konzervatívci a reformisti (ECR).

Celkové hodnotenie politických frakcií. [CAN]

„Nízke hodnotenie EPP, najväčšej skupiny v Parlamente, je najšokujúcejším výsledkom a odráža fakt, že v najdôležitejších rozhodnutiach o klimatickej a energetickej legislatíve EÚ preukázala absolútne nedostatočnú podporu klimatickej politiky,“ kritizuje analýza ľudovcov.

Najhoršie priemerné skóre však dosiahla ECR: 10 percent.

Väčšina politických skupín v Parlamente tak dosiahla „zlý“ alebo „veľmi výsledok“.

Delenie východ-západ

V slovenskej delegácii dosiahli najlepšie skóre – 39 percent – štyria europoslanci zvolení za Smer-SD (vrátane Borisa Zalu, ktorý má pozastavené členstvo). Piati slovenskí europoslanci z EPP získali od 12 do 20 percent.

Ešte horšie dopadli traja slovenskí členovia ECR: medzi 0 a 6 percentami. „Správajú sa ako plnohodnotní popierači klimatických zmien s tým, že jeden z nich získal hanebných nula bodov zo sto,“ hodnotí CAN europoslancov za NOVA, OĽaNO a SaS. Nula bodov získal šéf SaS Richard Sulík.

Hodnotenie slovenských politických strán. [CAN]

Výsledok Eduarda Kukana, ktorý je zaradený v EPP, ale nie je členom žiadnej slovenskej strany, analýza neuvádza.

S výnimkou Mostu-Híd a KDH dosiahli slovenské strany v rámci svojich politických rodín podpriemerné výsledky. Stali sa tak súčasťou širšieho trendu vo východnej časti Únie, ktorý sa objavil aj vo V4. Priemer svojich frakcií zhoršujú česká Občianska demokratická strana (ECR), Komunistická strana Čiech a Moravy (GUE/NGL), ANO 2011 premiéra Andreja Babiša (ALDE), maďarský Fidesz (pozastavené členstvo v EPP), ako aj poľské strany Občianska platforma (EPP) a Demokratická ľavicová aliancia (S&D).

Najviac vnútorne rozdelení sú podľa CAN socialisti a tiež konzervatívci a reformisti.

Kľúčové hlasovania

CAN hodnotila, ako sa europoslanci správali v 21 hlasovaniach o 10 rôznych iniciatívach. Na každú iniciatívu pripadajú v priemere približne dve hlasovania, v skutočnosti kolíšu od jedného po štyri.

Vybrané iniciatívy sú legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru.

Líder európskych zelených: Viniť vyšehradské krajiny je príliš ľahké

Pri klíme je najväčším problémom Nemecko, pri právnom štáte sa s Poľskom zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, hovorí kandidát zelených na šéfa Európskej komisie BAS EICKHOUT. Navrhuje uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ a nový mechanizmus pre ochranu demokracie.

CAN medzi nich zaradila smernicu o Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS), nariadenie o zdieľanom úsilí pokrývajúce sektory mimo EÚ ETS, nariadenie o spravovaní energetickej únie, nariadenie o emisiách v poľnohospodárstve a uznesenie o klimatickej konferencii COP24, smernicu o energetickej účinnosti, smernicu o obnoviteľných zdrojoch, uznesenie o projektoch spoločného záujmu (PCI), nariadenie o Nástroji na prepájanie Európy (CEF) a napokon nariadenie o emisiách osobných áut.

Analýza pracuje s hlasovaniami o konkrétnych pozmeňujúcich návrhoch k 10 iniciatívam. Jednotlivým hlasovaniam priradila počet bodov tak, aby spolu tvorili 100 percent. Ak poslanci hlasovali v súlade s názorom CAN, body dostali. Ak hlasovali inak, body nedostali.

]]>
Šimečka: Únia nemá vôľu ani kompetencie vtláčať Slovensku liberálnu agendu https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/simecka-unia-nema-volu-ani-kompetencie-vtlacat-slovensku-liberalnu-agendu/ Wed, 24 Apr 2019 08:24:34 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=121657 V dodržiavaní ľudských práv musí byť Únia nekompromisná, to ale neznamená, že by Slovensku niekto nanucoval kultúrnu revolúciu, hovorí kandidát PS/Spolu do Európskeho parlamentu MICHAL ŠIMEČKA.

Michal Šimečka je líder spoločnej kandidátky do eurovolieb strán Progresívne Slovensko (PS) a SPOLU. Je podpredsedom PS a jej expertom na zahraničnú politiku. 

Uverejňujeme prepis časti rozhovoru, celý si ho môžete vypočuť ako podcast. EURACTIV Podcast | Šimečka: O Európe potrebujeme uvažovať vo veľkom

Progresívne Slovensko a Spolu zverejnili svoj spoločný program do európskych volieb. Koľko kompromisov ste museli pri tvorbe programu urobiť?

Nie veľa. Samozrejme, sme dva samostatné subjekty a v niektorých veciach máme odlišné názory. V európskej politike, v postavení Slovenska v Únii a v pohľade na budúcnosť Únie však zhoda bola takmer dokonalá, preto sa program písal relatívne ľahko.

V úvode programu píšete, že doterajší politici nedokázali využiť príležitosti, ktoré členstvo v Únii Slovensku ponúka a pokračujete: „Väčšina ľudí si neužíva ani nemecké platy, ani rakúsku kvalitu potravín, ani škandinávske nemocnice a školy“. Sú toto veci, ktoré vyplývajú z nevyužitých šancí z členstva v Únii?

Nesúvisí to s Úniou ako takou. Základný argument je, že hoci sme už 15 rokov členmi Únie, mnohí očakávali viac. Nemocnice alebo vzdelávací systém o tom vypovedajú a ľudia túto frustráciu pociťujú kedykoľvek idú do Nemecka alebo do Rakúska. Na rozdiel od našich ideových súperov hovoríme, že za to nemôže Únia, ale slovenskí politici. Príležitosti vo forme kohéznych či štrukturálnych fondov alebo tie, ktoré plynú z účasti na jednotnom trhu a v eurozóne, nám dávali šancu využiť ekonomický rast a roky stability lepšie a to sa nestalo.

S vašim programom sa pustil do polemiky konzervatívny portál Postoj. Vyčíta mu naivitu. Čo na to hovoríte?

Kritika bola do veľkej miery skôr ideologická ako vecná. Je to pochopiteľné a legitímne. Náš program prirovnávajú k Macronovi a jeho ambicióznym plánom k obnove Európy. Z toho im vyšlo, že je to naivné. Ja si naopak myslím, že je dobré byť ambiciózny. V programe hovoríme o relatívne veľkých veciach, niektoré sa možno za päť rokov nepodaria, ale Európa dnes okrem technokratických diskusií o tých-ktorých smerniciach potrebuje aj odvážne a ambiciózne plány. Potrebuje uvažovať vo veľkom. Vieme, aký je svet a aké výzvy máme pred nami.

Ambícií je tam niekoľko. Hovoríte o zriadení Európskej informačnej služby, o ministrovi financií Únie, posilnenom Frontexe, o strategickom veliteľstve Únie. Je vôbec niečo z tohto do piatich rokov realizovateľné?

Napríklad rozšírenie pôsobnosti európskeho prokurátora na colné podvody a organizovaný zločin je realizovateľné aj do piatich rokov. O strategickom veliteľstve sa v kontexte vzniku PESCO a nového záujmu o európsku obranu rozpráva už dlho a myslím si, že je to tiež realizovateľné. Európska spravodajská služba, prípadne európsky vyšetrovací úrad sú skôr dlhodobými ambíciami. V prípade vnútornej bezpečnosti sa dá postupovať užšou spoluprácou spravodajských a policajných zložiek. Môžu to byť postupné kroky, ktoré by sa mali udiať v horizonte najbližších rokov. Špeciálne oblasť bezpečnosti, obrany či boja proti terorizmu občania podporujú. Európski aj slovenskí občania v týchto oblastiach legitímne očakávajú väčšiu úlohu Únie.

Bezpečnosti venujete v programe relatívne veľký priestor. Čo je z vášho pohľadu najbezprostrednejšia hrozba pre Úniu?

Bezpečnostná situácia, v ktorej sa Európa nachádza je dramaticky horšia ako pred desiatimi rokmi. Únia je obkolesená konfliktmi na východe, rozpadávajúcimi sa štátmi na Blízkom východe. Musíme prijať úplne nové mentálne nastavenie ako v minulosti. Slovenska sa najviac dotýka agresívna ruská zahraničná politika na východe a snaha podkopať jednotu a demokratické inštitúcie demokratických štátov. Nie je to však jediná hrozba.

Váš program je vo všeobecnosti proeurópsky. Je na dnešnej Únii niečo, čo vám vadí?

Naše návrhy vychádzajú práve z vecí, ktoré nefungujú. Každý z nás vidí, že Únia v mnohých veciach zlyhala. V roku 2015 bola Únia absolútne nepripravená na migračnú krízu. Chaos, ktorý tu vtedy panoval sa nesmie opakovať. Počas krízy eurozóny Únia takisto zlyhala, pretože nemala nástroje a inštitúcie, ktoré bolo treba na lepšie zvládnutie krízy. Únia nie je dokonalá. V ochrane hraníc alebo v oblasti makroekonomiky musíme robiť viac a k tomu náš program smeruje.

Ľudia nám v kampani často hovoria, že rozhodovací proces v Únii je ťažkopádny, rozhodnutia sú občanom vzdialené a často netransparentné. Aj mne to na Únii prekáža. Krásnym príkladom je zahraničná politika, kde v čase kým Únia dospeje k nejakému rozhodnutiu sa udeje toľko vecí, že už na ňom ani nezáleží. Pokiaľ ide o väzbu medzi Úniou a občanmi, v prvom rade sa musí zlepšiť transparentnosť rozhodovania v Rade Európskej únie alebo v Európskej rade. Viem si predstaviť tiež posilnenie právomocí Parlamentu ako jediného voleného orgánu Únie.

Transparentnosť rozhodovania v Rade Európskej únie nedávno kritizoval aj Parlament. Jednou z požiadaviek bol ústup od rozhodovania konsenzom, čo by malo zvýšiť dohľadateľnosť rozhodnutí jednotlivých krajín. Súhlasíte?

Záleží od oblasti, ale v niektorých určite. Spomenul som zahraničnú politiku, kde by kvalifikovaná väčšina pomohla nielen transparentnosti, ale aj akcieschopnosti. Nesmie sa stať, aby jeden alebo dva štáty blokovali spoločný postup. V niektorých častiach zahraničnej politiky platí kvalifikovaná väčšina už dnes, nepochybne by sme to však mali rozšíriť.

Rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou je v hre aj pri niektorých daňových iniciatívach, ktoré za súčasného systému nie je možné rozbehnúť a tiež v oblasti sociálnej politiky. Je to pre vás prijateľné?

Zatiaľ sa mi to nezdá vhodné. Špeciálne v daňovej oblasti to nie je v slovenskom záujme, kvôli úrovni našej konkurencieschopnosti. V týchto oblastiach by som ponechal súčasný systém hlasovania.

V programe sa pomerne intenzívne venujete právnemu štátu. Monitoring právneho štátu by mal podľa vás fungovať podobne ako v oblasti rozpočtovej a hospodárskej politiky, s možnosťou sankcií a postúpenia veci Súdnemu dvoru EÚ. Aké sankcie si predstavujete?

V dnešnom systéme existujú ultimátne sankcie podľa článku 7, ale všetci vidíme, že tento systém nefunguje. Potom máme sankcie, o ktorých sa hovorí, a ktoré Komisia už navrhuje, ako napríklad obmedzenie čerpania eurofondov. V situácii, kedy sa nevieme dostať k odobratiu hlasovacích práv sa mi to zdá ako vhodná forma sankcie. Je to však krajná možnosť v prípade systémového zlyhania právneho štátu, kedy daný štát nevie alebo nechce zjednať nápravu.

Zastavenie eurofondov nemá v regióne, ani na Slovensku veľkú podporu. V rozhovore pre Aktuality.sk ste argumentovali situáciou v Maďarsku, kde oligarchovia profitujú z európskych fondov. Je situácia v Maďarsku taká zlá, že môžeme tvrdiť, že krajina je na niekoľko generácii stratená?

Neviem, či je stratená na niekoľko generácii. Napriek obmedzovania slobody tlače a súdnictva stále tam existujú opozičné prodemokratické strany, niektoré médiá aj občianska spoločnosť. Faktom však je, že Maďarsko by dnes do Únie dnes pripustené nebolo.

V programe spomínate „agregované žaloby“ na Súdny dvor EÚ v prípade systematického porušovania právneho štátu. O čo presne ide?

Tento krok už bol použitý v prípade Poľska. Ide o procedúru mimo článku 7, nakoľko článok 7 je mimoriadne komplikovaná vec, ktorá si vyžaduje politickú zhodu medzi členskými štátmi. V tomto prípade to boli takzvané infringementy proti poľskej reforme súdnictva, ktoré sa Komisia pokúsila zlúčiť do jedného balíka, ktoré naznačujú systémové zlyhanie.

Ako vnímate súčasný spor o obsadenie postu hlavného európskeho prokurátora?

Zdá sa mi, že ide o typickú situáciu, kedy domáca politika bráni EÚ urobiť správnu vec. Laura Kövesiová by sa mala stať šéfkou úradu prokurátora, ale namiesto toho vidíme snahu rumunskej vlády zabrániť jej v tom, kvôli rôznym dôvodom. Čo robia Laure Kövesiovej nie je v poriadku a veľmi ma prekvapuje, že členské štáty a zvyšok Rady niečo podobné toleruje. Najlepším výsledkom, ktorým by Únia dokázala, že jej na právnom štáte záleží a nie je to pre ňu iba abstraktný pojem, je postaviť do čela kompetentného človeka so skúsenosťami v boji proti korupcii.

V Únii sa veľa diskutuje o princípe solidarity. Problémom je, že každý solidaritu chápe inak, čo sa ukazuje v témach, ktoré nás v Únii rozdeľujú, od peňazí cez migráciu. Ako chápete solidaritu v Únii?

Solidarita sa po migračnej kríze stala takmer hanlivým slovom. Pritom je to kľúčová idea, ktorá nás drží pokope. To znamená, že nielen spoločne využívame výhody voľného trhu, ale v prípade, keď sa strane niečo zlé, budeme spolu znášať aj následky. Dnes, keď sa povie solidarita, každý si to spojí so slovom kvóty. Musíme sa k solidarite vrátiť, pretože pre fungovanie Únie je to nevyhnutnosť aj vyjadrenie európanstva.

Solidarita by sa mala prejaviť v niekoľkých veciach. Čo sa týka migrácie, je nespravodlivé, aby najväčšie bremeno niesli štáty, ktorých jediná chyba je, že sú na hraniciach. Istá forma solidarity sa tu musí prejaviť, môžeme sa rozprávať, akú by mala mať formu. Solidarita v tomto prípade nemusí znamenať kvóty, ktoré sú už dnes mŕtve, ale musí byť zjavná a zreteľná. To isté sa týka aj eurozóny. Formou solidarity je európske zaistenie z nezamestnanosti, pretože nikdy nevieme, kedy naša krajina upadne do krízy a bude potrebovať pomoc. Solidarita sa týka aj zahraničnej politiky. Pre Strednú Európu je ruská zahraničná politika väčšou hrozbou ako pre Portugalsko, ale Portugalsko musí byť solidárne a malo by podporiť kroky a nástroje, ktoré túto hrozbu pomáhajú zmierňovať, okrem iného aj sankcie. A platí to aj opačne. Slovenska sa bytostne nedotýka situácia na Blízkom východe, ale musíme pochopiť, že pre iných je to ohrozenie. Solidarita je základ, aby Únia mohla vystupovať spoločne.

Počas migračnej krízy boli v Rade kvalifikovanou väčšinou prijaté tzv. dočasné kvóty. Slovensko a ďalšie krajiny boli v tomto bode prehlasované. Napokon ale legitímne rozhodnutie Rady Slovensko a iné krajiny nevykonali. Je to problém?

Ukazuje to realitu Európskej únie. Stále je spolkom, kde Komisia nedokáže prinútiť členské štáty robiť veci, ktoré robiť nechcú. Pri diskusiách o budúcom riadení migrácie si tohto treba byť vedomí. Bohužiaľ sa to však týka aj právneho štátu, špeciálne Maďarska. Populisti síce kričia o diktáte Bruselu, ale realitou je, že štáty neurobia nič, čo nechcú urobiť.

Na Slovensku sú pred každými voľbami témou kultúrno-etické otázky, napriek tomu, že táto oblasť nie je v kompetencii Únie. Je podľa vás legitímne tieto témy na pôde Parlamentu otvárať? Konzervatívne zameraní poslanci hovoria, že Parlament nemá prijímať ani len nezáväzné deklarácie o interrupciách, právach LGBTI ľudí a podobne, pretože v tom Únia nemá kompetencie.

Únia nielenže nemá v tejto oblasti kompetencie, ale nevie v týchto otázkach vyvinúť ani politický tlak a potlačiť členské štáty jedným či druhým smerom. Najlepším príkladom je Slovensko, kde nie sú uzákonené registrované partnerstvá a žiadny Brusel ani Európsky parlament nás nemôže prinútiť ich prijať, pretože na to je potrebný súhlas Národnej rady. Nerozumiem obavám o vtláčaní liberálnej agendy Úniou, pretože to jednoducho nerobí. Nemá na to vôľu ani kompetencie. Prijímanie deklarácií Parlamentom, kde sedia tak konzervatívni ako aj liberálni poslanci, neznamená vnucovanie kultúrno-etickej agendy.

Druhá vec je, že Únia musí dbať na dodržiavanie svojich základných hodnôt, ktoré sú vyjadrené v článku 2 Lisabonskej zmluvy. Okrem dodržiavania zásad právneho štátu, je tam aj dodržiavanie ľudských práv. Tu musí byť Európska únia nekompromisná. To ale nenaznačuje, že by nám niekto nanucoval kultúrnu revolúciu.

Pre končiaci Parlament aj pre Úniu ako takú je veľkou témou ekológia. V programe podporujete bezuhlíkovú transformáciu hospodárstva. Parlament presadzuje, aby Únia dosiahla uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Členské štáty nie sú s týmto cieľom stotožnené. Súhlasíte s ním?

Uhlíkovú neutralitu má v programe takisto strana ALDE, ktorej je Progresívne Slovensko členom. Hlásime sa k nemu aj my. V programe máme aj záväzný cieľ udržať otepľovanie na 1,5 stupňoch Celzia. V programe máme viacero ďalších celoeurópskych aj slovenských cieľov. Špecifickým problémom Slovenska je odlesňovanie a výrub lesov. Sme za to, aby päť percent územia Únie a každého členského štátu, teda aj Slovenska, bolo do roku 2030 vyhlásené za bezzásahové oblasti. V programe takisto máme záväzky a ciele týkajúce sa kvality ovzdušia, odpadov a vôd. V oblasti životného prostredia je náš program veľmi ambiciózny a máme na ňu skvelých ľudí. Myslíme si, že v tejto téme musíme byť radikálni.

Ambicióznosť bude niečo stáť. Obavou pri uhlíkovej transformácii je strata konkurencieschopnosti. Prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku bude finančne náročné, čo priznáva aj Komisia. Kto by mal transformáciu financovať?

Vzhľadom na charakter rozpočtu to musia byť primárne členské štáty. Sú to však aj veci, na ktoré by mohli byť použité európske peniaze. Práve na ekologickú transformáciu sa myslí aj pri návrhoch o rozpočte. Pre Slovensko bude prechod náročný. Okrem finančných nákladov si bude vyžadovať aj odvážne vlády s dôveryhodnosťou a legitimitou. Reformy budú nepopulárne, a preto je možno ešte dôležitejšou veličinou politický kapitál.

Slovensko v európskom kontexte žije témou dvojitej kvality potravín. Únia smeruje k istej forme regulácie. Považujete ju za optimálne riešenie?

Sedemnásteho apríla bola schválená reforma smernice o ochrane práv spotrebiteľov, ktorá urobila v obmedzení praktiky dvojitej kvality významný pokrok. Sledoval som rôzne pozmeňovacie návrhy, ktoré boli k smernici predkladané v Parlamente a zdá sa mi, že sa dalo urobiť viac. Celá praktika rôznych výrobkov v rovnakých obaloch mohla byť vyhlásená za nekalú súťaž a tým pádom mohla byť zakázaná, čo sa napokon nestalo. Problém bol pri členských štátoch. Pôsobí to akoby podľahli potravinárskej loby. Mnohí euroskepticky naladení politici hovoria, že dvojitá kvalita je príkladom dvojitého metra pre stredoeurópske a východoeurópske krajiny. Musíme si však uvedomiť, že Komisia a Parlament sú tými, ktoré v tomto prípade bránili slovenské záujmy proti veľkým firmám aj vládam iných členských krajín. Spoločné inštitúcie sú riešením, nie problémom.

V akých výboroch by ste chceli v Parlamente pôsobiť?

Celý život som sa venoval zahraničnej politike, špeciálne zahraničnej politike Európskej únie. Prirodzene pre mňa do úvahy prichádza zahranično-politický výbor. Zároveň by som v kontexte diskusií o právnom štáte, obrane základných slobôd a podobne by som zvažoval účasť vo výbore pre občianske slobody.

 

]]>
Vysielanie pracovníkov v europarlamente: Sulík a Kukan patrili medzi najaktívnejších https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/vyslani-pracovnici-a-kamionova-doprava-aktivita-a-efektivnost-europoslancov/ Tue, 23 Apr 2019 13:03:03 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121641 V druhej správe o vplyve poslancov EP a politických skupín sme sa zamerali na dva legislatívne návrhy, ktoré rozvírili aj diskusiu na Slovensku – revíziu Smernice o vyslaných pracovníkoch a revíziu Smernice o vyslaných vodičoch v sektore cestnej dopravy.

Na rozdiel od predchádzajúcej správy, v týchto prípadoch patrili niektorí slovenskí europoslanci medzi najaktívnejších. Pri revízii Smernice o vyslaných pracovníkoch bol v celkovom počte podaných pozmeňujúcich návrhov (individuálnych i kolektívnych) tretím najaktívnejším Richard Sulík (Slovensko, ECR), pred ním boli Jasenko Selimovic (Švédsko, ALDE) a Andor Deli (Maďarsko, EPP).

Ak vychádzame z váženého počtu pozmeňujúcich návrhov, druhým najaktívnejším europoslancom bol Eduard Kukan (Slovensko, EPP). Pred ním sa umiestnil Igor Šoltes (Slovinsko, Zelení/EFA), na treťom mieste Jasenko Selimovic (Švédsko, ALDE).

Na úrovni politických skupín predložili najviac pozmeňujúcich návrhov poslanci z konzervatívnej EPP, následne skupina Socialistov a demokratov (S&D) a skupina Konzervatívcov a reformistov (ECR).

V efektívnosti vedie z poslancov Jean-Marie Cavada (Francúzsko, ALDE), po ňom nasledujú s rovnakou mierou efektívnosti Angelika Niebler (EPP, Nemecko) a Marc Tarabella (S&D, Belgicko).Na úrovni politických skupín boli pri presadzovaní pozmeňujúcich návrhov najefektívnejší liberálna ALDE, následne Konzervatívci a reformisti (ECR) a Zelení/EFA.

Pri smernici upravujúcej podmienky vyslaných vodičov kamiónovej dopravy boli celkovo najaktívnejšími Merja Kyllönen (Fínsko, GUE-NGL) a česká europoslankyňa Martina Dlabajová (ALDE).

Z politických skupín predložili najviac pozmeňujúcich návrhov (vážený počet) poslanci z konzervatívnej EPP, následne skupina Socialistov a demokratov (S&D) a liberálna ALDE.

Analýza vychádzala z pozmeňujúcich návrhov predložených najneskôr v januári 2019.

Celý text správy nájdete na tomto linku.

Dáta využité pri spracovaní analýzy sú dostupné na: rok 2016, rok 2017.

 

]]>
Aké sociálne dávky a za akých podmienok? EÚ odkladá nové pravidlá https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/ake-socialne-davky-a-za-akych-podmienok-eu-odklada-nove-pravidla/ Tue, 23 Apr 2019 10:13:58 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121633 O lepšej koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v Únii rozhodnú až noví europoslanci. Úprava je kontroverzná aj v tieni rakúskej indexácie príspevku na deti.

Europoslanci na svojom poslednom zasadnutí v Štrasburgu pred voľbami tesnou väčšinou (291 za k 284 proti) odhlasovali odsunutie rozhodnutia o zmene smernice o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Rozhodnutie tak ostane na novozvolených europoslancoch, ktorí mandát dostanú v eurovoľbách, 25. mája.

Voľný pohyb za prácou, základný princíp jednotného trhu v Únii, často v praxi komplikujú otázky ohľadom cezhraničných sociálnych práv pracovníkov. Aktuálne platná legislatíva, ktorá rieši otázky, ktorý sociálny systém sa na pracovníka uplatňuje, ako sú prenositeľné tieto práva, ako sa vyhnúť zneužívaniu, je stará už 15 rokov. Podľa mnohých už nereaguje dobre na dnešnú realitu, umožňuje podvody a v niektorých prípadoch je nevymáhateľná.

Problémy v Parlamente aj v Rade

Európsky parlament nakoniec o správe nehlasoval a nepodarilo sa tak dosiahnuť pozíciu pre prvé čítanie.

„Správa nie je vôbec pripravená na hlasovanie v pléne“, povedala europoslankyňa Helga Stevens (Belgicko, ECR). Spravodajca, francúzsky poslanec Guillaume Balas (Francúzsko, S&D) tvrdí, že konzervatívci, liberáli a niektoré členské štáty týmto zablokovali zlepšenie situácie pre cezhraničných pracovníkov.

Problémy s úpravou malo aj veľa členských štátov – Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Nemecko a Rakúsko. Malta, Maďarsko a Poľsko sa v Rade zdržali, čím vytvorili priestor pre vznik blokujúcej menšiny.

Niektorým sa nepáčia podmienky, za ktorých by mal po novom dostávať zahraničný pracovník podporu v nezamestnanosti od prijímajúceho štátu. Tvrdia, že znižujú motivácia hľadať si prácu.

Európska komisia tvrdí, že legislatíva myslela na boj proti zneužívaniu systému aj proti podvodom.

Niektoré členské štáty chceli do legislatívy prepašovať indexáciu rodinných dávok. To je podľa súčasných európskych pravidiel nelegálne, keďže ide o diskrimináciu občanov na základe štátnej príslušnosti. Európska komisia začala proti Rakúsku, ktoré upravilo výšku detských prídavkov pre zahraničných pracovníkov jednostranne, procedúru pre porušenie (infringement), ktorá môže vyústiť do žaloby na Súdnom dvore EÚ. Proti úprave silno protestovalo aj Slovensko.

„Druhoradé deti“ EÚ nepozná. Komisia pre prídavky začala právne konanie voči Rakúsku

Ak mobilní pracovníci prispievajú do systému sociálneho zabezpečenia rovnako ako miestni pracovníci, mali by dostávať tie isté dávky aj vtedy, ak ich deti žijú v inom členskom štáte, tvrdí Európska komisia.

„Paradoxom je, že máme trh ktorý umožňuje voľný pohyb, ale máme veľmi odlišné systémy sociálneho zabezpečenia. Pracovníci sú zraniteľní pokiaľ ide o prenositeľnosť ich práv a ochrany. Toto je cieľom revízie“, hovorí spravodajca Balas.

Smernica je súčasťou modernizácie európskych pravidiel v sociálnej oblasti v rámci tzv. Európskeho piliera sociálnych práv. EÚ nemá veľké kompetencie v sociálnej oblasti ako takej, môže a musí ale prijímať pravidlá, ktoré sa týkajú voľného pohybu pracovníkov alebo bezpečnosti pri práci.

Europoslanci schválili počas rovnakej plenárnej schôdze vytvorenie Európskej agentúry práce (ELA), inštitúcie, ktorá by mala dohliadať na správne uplatňovanie európskej pracovnej legislatívy. O jej sídlo sa momentálne uchádza aj Slovensko.

Na poslednej plenárnej schôdzi sa hlasovalo aj o ďalšej smernici o pracovných podmienkach. Úprava definuje minimálny súbor práv pre osoby v príležitostnom alebo krátkodobom pracovnom pomere, osoby pracujúce na vyžiadanie, mimo pracovného pomeru, za poukážky, pre platformy ako Uber či Bolt, ako aj pre platených stážistov a učňov, pokiaľ pracujú minimálne tri hodiny týždenne a v priemere dvanásť hodín za štyri týždne.

„Všetci pracovníci, ktorí sa doteraz nachádzali v právnom vákuu, dostanú vďaka tejto smernici a rozhodnutiam Európskeho súdneho dvora minimálne práva. Žiaden zamestnávateľ odteraz nebude môcť zneužívať flexibilitu trhu práce,“ vyhlásil spravodajca smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach Enrique Cvalvet Chambon (Španielsko, ALDE).

„V parlamentnej histórii Európy sa ešte nikdy neurobil taký progres v oblasti sociálnych vecí“, povedal europoslancom predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

]]>
EURACTIV Podcast | Eugen Jurzyca: Súčasné nastavenie eurofondov rozbíja morálku aj právny štát https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/euractiv-podcast-eugen-jurzyca-sucasne-nastavenie-eurofondov-rozbija-moralku-aj-pravny-stat/ Thu, 18 Apr 2019 13:19:52 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121619 „V našom programe to nie sú iba infraštruktúrne projekty, ale podpora štyroch základných slobôd, ktoré v Európskej únii máme. Signál je však jasný. Peniaze by mali ísť tam, kde môžeme kontrolovať výsledky“, hovorí líder eurokandidátky strany Sloboda a Solidarita EUGEN JURZYCA.

Vypočujte si celý rozhovor v rámci série rozhovorov s kandidátmi vo voľbách do europarlamentu.

Podcast je dostupný na platformách:

Soundcloud

Apple podcasty

Google podcasty

Spotify

PodBean

Jurzyca: Podporujeme Kövesiovú za hlavnú europrokurátoku

Záujem EÚ o situáciu po vražde Jána Kuciaka hodnotí pozitívne. „Myslím, že aj v budúcnosti si podobné situácie, ktoré sami vyriešiť nevieme, budú vyžadovať zásah zvonku,“ hovorí kandidát na europoslanca za SaS EUGEN JURZYCA.

]]>
Jurzyca: Podporujeme Kövesiovú za hlavnú europrokurátoku https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/jurzyca-podporujeme-kovesiovu-za-hlavnu-europrokuratoku/ Thu, 18 Apr 2019 11:06:43 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=121600 Záujem EÚ o situáciu po vražde Jána Kuciaka hodnotí pozitívne. „Myslím, že aj v budúcnosti si podobné situácie, ktoré sami vyriešiť nevieme, budú vyžadovať zásah zvonku,“ hovorí kandidát na europoslanca za SaS EUGEN JURZYCA.

Eugen Jurzyca je lídrom kandidátky strany Sloboda a solidarity vo voľbách do Európskeho parlamentu. Momentálne je poslancom NR SR (SaS). Vo vláde Ivety Radičovej (2010-2012) bol ministrom školstva (vtedy za SDKÚ-DS). 

Zverejňujeme časť rozhovoru, celý si ho môžete vypočuť ako podcast: EURACTIV Podcast | Jurzyca: Súčasné nastavenie eurofondov rozbíja morálku aj právny štát

 

Strana SaS k voľbám vydala „Hodnotový kompas do Európskeho parlamentu“. V úvode píšete, že Únia je pre Slovensko „garantom politickej slobody“. Ako presne to myslíte?

Z dávnejšej aj novšej histórie vidíme, že v prípade obmedzenia slobody v niektorých krajinách, Únia vytvára tlak k eliminácii obmedzení a pomáha udržiavať slobodu v celej Únii.

Minulý rok sa európske inštitúcie zaujímali o Slovensko v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Z Európskeho parlamentu tu boli viaceré delegácie. Je to želateľný nástroj záujmu Únie o členské krajiny?

Je, ide však o mieru. Prípad Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bol skutočne cez čiaru a ukázal, že sami si pomôcť nevieme. Záujem Únie hodnotím pozitívne a myslím, že aj v budúcnosti si podobné situácie, ktoré sami vyriešiť nevieme, budú vyžadovať zásah zvonku.

V Európskej únii aktuálne prebieha diskusia o spôsoboch, ktorými môžeme garantovať princípy právneho štátu. SaS v hodnotovom kompase píše, že európske hodnoty v musíme rešpektovať, ale zdôrazňujete, že k členským štátom musíme mať jeden meter. Kroky inštitúcií by podľa vás nemali slúžiť na „kritiku legitímnych politík, napríklad v oblasti migrácie“. Tento argument používa Viktor Orbán, ktorý postup Európskej komisie vydáva za pomstu za migračnú politiku. Myslíte si, že je to relevantný argument?

Neviem, či ide o pomstu za migračnú politiku. Správa pani Sargentiniovej sa zameriava na oblasti, kde si aj my myslíme, že Maďarsko nepostupuje správne. Orbán riadi krajinu pomocou oligarchov a to je problém pre demokraciu aj pre právny štát. Na druhej strane, správa Maďarsku vyčíta aj nízke dôchodky a nízku podporu v nezamestnanosti. Riešenia v týchto oblastiach Únia musí nechať na členské štáty. Harmonizácia sociálnej politiky poškodí nielen členské štáty, ale celú Úniu. Sú oblasti, kde si štáty vedia poradiť samé, a do ktorých by Únia nemala zasahovať. Správa bola zmiešaninou správnych aj nesprávnych postrehov.

Myslíte si, že Komisia bola voči Poľsku nespravodlivejšia, ako voči Maďarsku?

Myslím si, že Poľsko bolo otvorenejšie. Mnoho vecí sa podarilo vyriešiť, naopak Maďarsko bolo tvrdohlavé. Nečudujem sa Európskej ľudovej strane, že Fideszu pozastavila členstvo.

Píšete, že by sa v takýchto prípadoch malo rozhodovať na základe odborných a nezávislých analýz. Znamená to, že SaS je pripravená podporiť návrhy volajúce po zabezpečení rovného posudzovania všetkých krajín na pravidelnej báze nezávislým panelom expertov, napríklad bývalých ústavných sudcov?

Určite si to viem predstaviť. Tento princíp je silný aj v našom programe, osobitne pri nezodpovednom hospodárení. V našom manifeste máme doslovne popísané, ako by mal celý proces vyzerať, od slovnej intervencie, cez stratu práv, až po odstrihnutie od finančnej pomoci.

Dnes je na stole návrh, ktorý hovorí, že v prípade, kedy bude štát zlyhávať v dodržiavaní základných princípov právneho štátu, mala by existovať možnosť v zrýchlenom procese zmraziť vyplácanie európskych prostriedkov. Vo vašom manifeste je tento sankčný mechanizmus uvedený pri nedodržiavaní rozpočtových pravidiel. Viete si to predstaviť pri právnom štáte?

Považujeme to za krajnú možnosť, pred ktorou by mala prísť peňažná pokuta. Eurofondy znamenajú celú jednu kapitolu vzájomných vzťahov a ich zmrazenie by mohlo mať pre členský štát vážnejšie následky ako jednoduchá pokuta. Kým sa dostaneme ku krajným riešeniam, musíme vyčerpať všetky ostatné možnosti.

V hodnotovom kompase aj v manifeste sa dotýkate legitimity Únie. Väčšiu demokratickú legitimitu majú podľa vás národné štáty, píšete aj že „demokratická legitimita európskych inštitúcií pochádza výlučne od členských štátov.“ Platí to aj o Európskom parlamente, kde ľudia priamo volia svojich zástupov?

Zatiaľ ich volia občania členských štátov. Kľúčová legitimita pochádza od členských štátov a ich občanov.

V EÚ sa tvorí Európska prokuratúra. Vy ste v manifeste ešte v roku 2017 písali, že namiesto prokuratúry stačí posilnenie OLAFu. Dnes sa k Európskej prokuratúre staviate pozitívne a oceňujete, že vzniká na báze dobrovoľnej spolupráce. Došlo u vás k posunu premýšľaní v tejto veci?

Došlo k posunu vo vývoji, čo následne vyvolalo našu reakciu. Ukázalo sa, že Európsky prokurátor má podporu väčšiny členských štátov, predtým to tak nebolo. Vzhľadom na to, že došlo k tomuto posunu, dnes podporujeme existenciu Úradu prokurátora.

Pri nominácii na pozíciu šéfa alebo šéfky Úradu prokurátora prebieha spor medzi Parlamentom a členskými štátmi. Parlament chce za šéfku Lauru Kövesiovú, zatiaľ čo Rada podporuje francúzskeho kandidáta. Ako to vnímate?

Sme za nomináciu Laury Kövesiovej. Má skúsenosti z krajín, kde je korupcia veľmi rozšírená a tiež veľké úspechy, čo naznačuje, že je pripravená odborne aj morálne. Bola by škoda takýchto kandidátov stratiť. Jednoznačne stojíme za ňou.

V manifeste píšete, že eurofondy by mali spĺňať princíp hodnoty za peniaze pre európskych občanov. Prečo sa to dnes podľa vás nedeje a ako to zabezpečiť?

Nedeje sa to v dôsledku chýb na strane členských štátov. Rezervy však sú aj na strane Únie, čo hovorí aj Európsky dvor audítorov, ktorý vo svojich správach tvrdí, že tento princíp sa nedodržiava. Často sa merajú výstupy namiesto výsledkov. Napríklad vzdelávací kurz financovaný z eurofondov sa vyhodnotí podľa počtu účastníkov, nie podľa výsledku. Získali účastníci lepšie zamestnanie? Zvýšili sa im platy? Nemusia to ani byť ekonomické ukazovatele, môže ísť o akési otestovanie účastníkov, pri ktorom zistíme, že sa niečo naučili. Účasť je iba výstup, nie výsledok. V takejto situácii hrozí, že sa vyberú od daňových poplatníkov peniaze, za tieto peniaze sa zaplatia úradníci, ktorí projekt pripravia, zaplatia sa politici, ktorí rozhodujú, zaplatia sa firmy, ktoré kurz zabezpečia, zaplatia sa hotely pre účastníkov, niekedy peniaze dostanú aj samotní účastníci. Keďže meriame iba výstup, daňový poplatník, ktorý to všetko platil napokon nezískal nič. Chcel lepšie platených ľudí, ale my nevieme povedať, či to tak skutočne je.

Tento spôsob vyhodnocovania výsledkov je vec slovenského nastavenia alebo európske legislatívy?

Je to problém oboch strán. Na strane slovenskej vlády na to pri vzdelávacích kurzoch upozorňoval NKÚ. Už zadanie eurofondov je ale nastavené týmto systémom. Ukazovatele monitoringu projektov sú založené na výstupoch, nie výsledkoch. To je problém na strane Európskej únie. V prípade zvolenia budem v tejto veci veľmi tlačiť. Keď 13 miliárd eur položíte na zem a poviete „ľudia, podeľte sa“, dôsledky budú z morálneho hľadiska katastrofálne. Kritériá musia obsahovať výsledky, inak je súťaž o peniaze brutálna. Aj ľudia v Dunajskej Strede a v Svidníku by mali vidieť výsledky. Toto nastavenie rozbíja morálku aj právny štát.

Preferujete, aby eurofondy financovali iba verejné projekty. Český premiér Andrej Babiš hovorí, že peniaze chce iba na tvrdé infraštruktúrne projekty, ako on hovorí „na betón“. Stotožňujete sa s tým?

Chceme peniaze tam, kde sú jasné, merateľné výsledky. V našom programe to nie sú iba infraštruktúrne projekty, ale podpora štyroch základných slobôd, ktoré v Európskej únii máme. Sú tam spomenuté aj ďalšie body. Signál je však jasný. Peniaze by mali ísť tam, kde môžeme kontrolovať výsledky.

Akým ďalším témam by ste sa chceli v Európskom parlamente venovať, prípadne v akých výboroch by ste chceli pôsobiť?

Prvý by bol výbor pre kontrolu rozpočtu. Ďalej by som rád pôsobil vo výbore pre hospodárske a menové veci. Veľkú časť nášho manifestu sme venovali fungovaniu Európskej centrálnej banky. Nepáči sa nám, že financuje zadlžené krajiny, čo ale neznamená, že sme proti solidarite. Pokiaľ bude v Taliansku zemetrasenie, radi pomôžeme. Nie sme ani proti investíciám s návratnosťou. Ak sa ukážu v zahraničí potenciálne projekty, poďme investovať. Sme však proti tomu, aby Slovensko financovalo dlhy nezodpovedne hospodáriacich štátov.

V manifeste do veľkej šírky popisujete krízu v eurozóne aj nástroje a kroky, ktoré sa prijali. Vy sa k nim do veľkej miery staviate skepticky. Stále platí, že Grécko by malo vystúpiť z eurozóny?

Nie, neplatí to. Na úvod som povedal, že Grécko je hriešnik, pre hriešnikov máme v manifeste popísaný postup, ako by sme s nimi mali zaobchádzať. Poslednou možnosťou je odstrihnúť ich od finančných prostriedkov. Nie je dôvod, aby Grécko bolo z eurozóny vyradené, pretože by si mohlo euro unilaterálne ponechať. Euro používajú aj krajiny, ktoré nie sú členom Únie. Podobne aj dolár používajú krajiny, ktoré nie sú členmi Spojených štátov.

Strana SaS sa kriticky stavala k Európskemu stabilizačnému mechanizmu (ESM), takzvanému trvalému eurovalu. Z manifestu vyplýva, že podobný postoj máte aj v súčasnosti. Rozlišujete výsledky eurovalu v Grécku a napríklad v Portugalsku a Írsku, ktorým sa podarilo z problémov dostať a darí sa im dobre?

Rozlišujeme výsledky, ale aj situáciu, v ktorej pôvodne boli. Gréci boli vo výrazne horšej situácii ako Íri aj Portugalci, preto sa nemohol dostaviť rovnaký výsledok. V časoch krízy bolo rozliate mlieko a my sme na situáciu reagovali. Dnes nám ide o to, aby sa mlieko nerozlialo v budúcnosti. Horším časom sa vyhneme nízkymi dlhmi, nie objemnými fondmi. Dnes musíme vymáhať znižovanie dlhov v štátoch s veľkými dlhmi, nie zväčšovaním fondov. Únia tvrdí, že dokáže ubrániť fondy proti zneužívaniu a zlým investíciám. Ak je to tak, potom má určite aj politickú silu prinútiť štáty, aby si znížili dlhy. Ak takúto silu nemá, potom ani nedokáže fondy brániť proti zneužívaniu.

Podľa vás by Európsky stabilizačný mechanizmus nemal existovať?

Nie. Mal by existovať tlak na dodržiavanie Paktu stability a rastu a tlak na zníženie dlhov a menšie deficity. V Únii sú krajiny, ktoré už 60 rokov nemali vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.

V manifeste píšete, že ESM je v rozpore s článkom 125 zmluvy o fungovaní EÚ. Súdny dvor EÚ ale konštatoval, že to tak nie je.

Náš názor je v manifeste.

V manifeste venujete veľa času úvahám o kompetenciách, ktoré by Únia mala vrátiť členským štátom alebo naopak tým, ktoré by sa mali posilniť. Jednou z oblastí, v ktorých je dnes Únia aktívna, a kde si predstavujete odovzdanie právomocí naspäť členským štátom, je environmentálna politika, s výnimkou cezhraničných aspektov. Ktoré veci by Únia v otázkach životného prostredia nemala riešiť? Týka sa to klimatickej politiky?

Klimatická politika má cezhraničný aspekt, tam by právomoci mali ostať v Únii. Existujú však lokálne environmentálne problémy, ktoré cezhraničný aspekt nemajú, a ktoré si členské štáty dokážu riešiť sami.

Má znečistenie ovzdušia cezhraničný aspekt?

Áno, pokiaľ nie je spôsobené používaním zlého paliva v obciach a nemá iba lokálny dopad. Veľké znečistenia ovzdušia jednoznačne má cezhraničný aspekt.

Témou, ktorej sa venovali aj ľudia z SaS bolo znečistenie okolo hornonitrianskych baní. Mala by toto riešiť Únia?

Únia stále podporuje využívanie týchto palív. Toto vieme vyriešiť aj na domácej úrovni.

Čo napríklad odpadové hospodárstvo? Členské štáty alebo Únia?

Toto je šedá zóna. V minulosti nám tu výrazne pomáhali eurofondy, v budúcnosti si však viem predstaviť, že to budeme vedieť riešiť aj doma.

Výrub lesov?

Výrub lesov môže mať aj cezhraničný vplyv. Záleží od kontextu.

Veľkou témou takmer každých volieb sú kultúrno-etické otázky. Slovenská Národná rada nedávno prijala uznesenie, ktoré odmietlo Istanbulský dohovor, hoci právna sila uznesenia je sporná. SaS hlasovala proti. Myslíte si, že Slovensko by malo Istanbulský dohovor prijať?

Strana SaS hlasovala proti uzneseniu. To je aj môj názor.

Mala by sa k nemu pripojiť Únia ako taká?

Nemal by som s takým niečím problém.

Na Slovensku sa dlho riešila dvojitá kvalita potravín. Ako vnímate európsku reakciu? Bola dostatočná alebo to zaváňa prílišnou reguláciou?

Jedno aj druhé. Prílišná regulácia hrozí, pretože výsledok európskej reakcie je, že niektorí sťažovatelia zrejme nebudú spokojní. Nepochybne nemôžeme používať dvojaký meter. Ak sa v rovnakom obale, používajú rozdielne výrobky je to zlé. Na druhej strane musíme do úvahy brať, že v rozdielnych štátoch, môžu mať spotrebitelia rozdielne preferencie. Spotrebiteľ si možno žiada iný výrobok, čo neznamená, že bude menej kvalitný. Bude jednoducho iný. Tento faktor by sme nemali v diskusii ignorovať.

]]>
O EÚ so ZOMRI https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/video/o-eu-so-zomri/ Wed, 17 Apr 2019 13:08:30 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=video&p=121583 Nie je Brusel a Slovensko, my sme Brusel, hovorila admini satirickej stránky ZOMRI. Na voľbách do Európskeho parlamentu sa treba zúčastniť – len tak doň zvolíte zástupcov, ktorí budú zastávať vaše názory.

]]>