Eurovoľby 2019 – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Mon, 27 May 2019 12:49:17 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Eurovoľby 2019 – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Nový vietor v Európskom parlamente https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/special_report/novy-vietor-v-europskom-parlamente/ Mon, 27 May 2019 12:03:02 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=special_report&p=122652 Je po voľbách, zvykajme si na nový, pestrejší Európsky parlament. Mapujeme výsledky a  bezprostredné trendy vyplývajúce z eurovolieb na Slovensku a naprieč Európskou úniou.

]]>
Úspešní európski zelení žiadajú uhlíkové clo a koniec investícií do plynovodov https://euractiv.sk/section/klima/news/uspesni-europski-zeleni-ziadaju-uhlikove-clo-a-koniec-investicii-do-plynovodov/ Mon, 27 May 2019 11:10:04 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122647 Vďaka nemeckým a francúzskym stranám dosiahli európski zelení historicky najlepší výsledok v eurovoľbách. Ďalej bodovali na severe Európy, spojencov však majú aj v južnej a východnej časti Únie.

Európski zelení dosiahli vo voľbách do Európskeho parlamentu historicky najlepší výsledok.

So 69 mandátmi by mali byť po ľudovcoch (EPP), socialistoch (S&D) a liberáloch (ALDE-R) štvrtou najväčšou frakciou, ukazoval odhad spoločnosti Kantar pre Európsky parlament v pondelok 27. mája na obed.

Doteraz sa k nim hlásilo 52 europoslancov a spolu s krajnou ľavicou boli v europarlamente piati najväčší. V minulotýždňových eurovoľbách predbehli zelení Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) aj krajnú ľavicu (GUE/NGL).

Najväčšie národné delegácie budú v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii (ENF) tvoriť Nemci (22 členov) a Francúzi (12). Dobré volebné výsledky mali zelení ďalej v Spojenom kráľovstve, Írsku, Holandsku, Belgicku, Rakúsku, Dánsku, Švédsku a vo Fínsku. Z východu posilnia frakciu zelených europoslanci z Litvy a Lotyšska.

Svojich spojencov budú mať zároveň v iných frakciách. Medzi strany so silným zeleným akcentom patria v južnej Európe víťazní španielski a holandskí socialisti, ako aj strana francúzskeho prezidenta Republika vpred!. Vo Vyšehradskej skupine sú to zase českí Piráti, poľská Jar a Progresívne Slovensko.

Európska „zelená vlna“

Európski zelení v eurovoľbách ponúkali dvoch kandidátov na predsedu Európskej komisie (Spitzenkandidátov) – Nemku Ska Kellerovú a Holanďana Basa Eickhouta.

Kellerová podľa TASR vyhlásila, že celou Európou sa prehnala „zelená vlna“. „Chceme poďakovať všetkým, ktorí hlasovali za zmenu a opatrenia v oblasti klímy,“ uviedla Kellerová, ktorá bola doteraz šéfkou frakcie zelených v Európskom parlamente.

Líder európskych zelených: Viniť vyšehradské krajiny je príliš ľahké

Pri klíme je najväčším problémom Nemecko, pri právnom štáte sa s Poľskom zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, hovorí kandidát zelených na šéfa Európskej komisie BAS EICKHOUT. Navrhuje uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ a nový mechanizmus pre ochranu demokracie.

Podpredseda frakcie Bas Eickhout zase povedal, že európski voliči zaviazali zelených k presadeniu zmien.

„Nová Európska komisia by to mala vziať do úvahy, pretože práve náš program ochrany klímy, sociálnej spravodlivosti, obrany právneho štátu a demokracie zaistil zeleným toto dôležité víťazstvo,“ zdôraznil Eickhout.

Spolupredseda EFA a belgický europoslanec Philippe Lamberts podľa TASR vyhlásil, že zelení budú „hlasným a jasným“ protipólom všetkých nacionalistických a krajne pravicových síl v europarlamente. Vyzvú aj ďalšie pokrokové sily, aby sa postavili proti tým, ktorí sa snažia šíriť strach a rozdeľovať Európanov.

Uhlíkové clo na hraniciach

Európski zelení žiadajú, aby sa Únia zaviazala k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, teda celkovo nulovým emisiám, do roku 2050. Európska komisia to navrhla, šéfovia vlád a štátov sú však zdržanliví. Klimatická zmena a príspevok Európskej únie k naplneniu Parížskej dohody budú témou júnového zasadnutia Európskej rady.

Spitzenkandidát zelených Bas Eickhout sa v kampani zasadzoval za novú reformu Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) tak, aby viedol k dekarbonizácii v roku 2050. V aprílovom rozhovore pre EURACTIV.sk sa Eickhout vyslovil za ukončenie prideľovania bezplatných emisných povoleniek, ktorých cieľom je zabrániť premiestneniu výroby do iných ekonomík (carbon leakage). Z tých sa dnes teší aj slovenský priemysel.

Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Na druhej strane by Eickhout súhlasil so zavedením uhlíkového cla na hraniciach Únie pre výrobky z ekonomík s nižšími emisnými štandardami. Ale to iba za podmienky, ak sa nebudú prideľovať bezplatné povolenky. Modernizáciu priemyslu žiada Eickhout financovať z Nového zeleného údelu (Green New Deal).

V rozhovore pre EURACTIV.com spomenul holandský europoslanec ďalšie tri priority pre najbližších desať rokov: útlm uhlia a zastavenie verejných investícií do infraštruktúry pre zemný plyn; adekvátne zdanenie emisií z letectva (zo spaľovania kerosénu) v rámci kontinentálnych aj medzikontinentálnych letov; a zvýšenie ekologických štandardov Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Francúzi, Nemci, Briti

V Nemecku skončili Zelení na prekvapivom druhom mieste s 21 percentami hlasov. Predbehli tak socialistov so 16 percentami.

TASR s odvolaním sa na denník Die Welt upozorňuje, že výsledky medzi spolkovými krajinami na západe a východe Nemecka boli veľmi rozdielne. Zatiaľ čo vo východonemeckých štátoch mala silnú podporu voličov krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko, v mestských štátoch ako Berlín a Hamburg, či v metropolách západného Nemecka ako Mníchov a Kolín nad Rýnom zvíťazili Zelení. Nemecký zelený europoslanec Sven Giegold označil výsledky volieb za „Nedeľu za budúcnosť“. Narážal na študentské demonštrácie za ochranu klímy – Piatky za budúcnosť.

Europarlament chce radikálnejšie znižovanie emisií, slovenskí europoslanci sú rozdelení

Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej žiada znížiť emisie medzi rokmi 1990 a 2030 o 55 percent. Do roku 2050 chce uhlíkovo neutrálnu ekonomiku.

Vo Francúzsku Zelení nečakane obsadili tretiu priečku s 13 percentami. Nechali za sebou umiernenú pravicu a celú ľavicu.

Po Nemcoch a Francúzoch budú tretiu najväčšiu národnú delegáciu vo frakcii tvoriť – len do momentu brexitu – Briti. Green Party tam skončila v eurovoľbách na štvrtom mieste s 11 percentami hlasov. Vládnych konzervatívcov nechala za sebou. Celkovo posilnia britské strany európskych zelených o 11 europoslancov, uvádza The Guardian.

Holandsko vyšle do Bruselu troch zelených europoslancov. Írsko, Belgicko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko budú mať po dvoch zelených členov Európskeho parlamentu.

Spojenci na východe a juhu

Z východoeurópskych krajín skončili zelení najlepšie v Litve. Litovská únia farmárov a zelených získala 13 percent a dvoch europoslancov. Lotyšsko vyšle do Bruselu jedného zeleného.

Vo Vyšehradskej skupine sa zeleným stranám nedarilo. Bodovali však strany so silným zeleným akcentom. V Poľsku je to Jar so 6 percentami a 2 europoslancami u socialistov. Jar žiada zatvorenie všetkých uhoľných baní do roku 2035 a nahradenie uhlia obnoviteľnými zdrojmi.

Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie

V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

Českí Piráti zase sľubovali udržateľnejšiu európsku poľnohospodársku politiku. Dvojka na ich kandidátke Markéta Gregorová pred eurovoľbami napísala, že v Európskom parlamente si ich europoslanci budú vyberať medzi frakciami zelených a liberálov.

Slovensko vyšle do Európskeho parlamentu dvoch ekológov z kandidátky víťaznej koalície Progresívne Slovensko/Spolu-občianska demokracia. Prvú stranu bude zastupovať Martin Hojsík vo frakcii liberálov, druhú Michal Wiezik u ľudovcov.

Darilo sa aj západoeurópskym spojencom zelených. V Portugalsku a Španielsku zvíťazili vládnuci socialisti. Španielska vláda podľa The Guardian plánuje do roku 2050 vyrábať 100 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov. Vo Francúzsku sľubovala vládna Republika vpred!, ktorá skončila v eurovoľbách tesne druhá, Európsku klimatickú banku a súkromno-verejnú investíciu jeden bilión eur do zelených technológií. Dvojkou na jej kandidátke bol bývalý šéf WWF vo Francúzsku, Pascal Canfin.

Koalícia pre klímu?

Socialisti sa na prvej priečke umiestnili v Holandsku. Viedol ich Spitzenkandidát európskych socialistov Frans Timmermans.

Ten v predvolebnej debate navrhol zeleným a krajnej ľavici (GUE/NGL) širokú koalíciu pre klímu. Povedal, že boj proti klimatickej zmene sa musí stať absolútnou prioritou novej Komisie.

Timmermans naznačil v poslednej predvolebnej debate koalíciu s ľavicou a zelenými

Posledná televízna debata kandidátov na šéfa alebo šéfku Európske komisie sa niesla v znamení sporov o budúcnosť pracovných miest a témy klimatickej zmeny.

Líder európskych socialistov Udo Bullman po eurovoľbách zdôraznil, že S&D je pripravená splniť si svoje záväzky v oblasti boja proti globálnemu otepľovaniu. „Ľudia očakávajú, že EÚ splní svoje sľuby, a chcú, aby sme urobili niečo zásadné proti zmenám klímy,“ vyhlásil Bullmann. „Potrebujeme novú koalíciu pre reformu“.

Európska ľudová strana, doteraz najsilnejšia politická skupina v Európskom parlamente, podľa Bullmana už nemá potrebnú silu zakročiť proti klimatickým zmenám. Cituje ho TASR s odkazom na server Politico.

Krajne ľavicová frakcia GUE/NGL tiež zahŕňa niektoré národné zelené strany, napríklad Stranu zvierat v Holandsku. Celá frakcia si však eurovoľbách pohoršila. Kým doteraz mala 52 europoslancov, po novom ich bude mať len 38. Minimálne do brexitu bude najmenšou frakciou.

]]>
The Capitals: Výsledok európskych volieb? Fragmentovaná a polarizovaná Únia https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/the-capitals-vysledok-europskych-volieb-fragmentovana-a-polarizovana-unia/ Mon, 27 May 2019 11:01:17 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122626 The Capitals prináša denný prehľad správ z európskych metropol.

///

LONDÝN

Zotrvanie vs. brexit. Európske voľby v Británii ukázali, ako je spoločnosť v otázke brexitu rozdelená. Napriek tomu, že Strana pre brexit Nigela Faraga svojím víťazstvom (32 percent hlasov a 29 kresiel) potvrdila predvolebné prieskumy, politické sily brániace zotrvanie Británie v EÚ tiež výrazne uspeli. (Samuel Stolton, EURACTIV.com)

///

BRUSEL

Temná nedeľa. V Belgicku sa okrem volieb do Európskeho parlamentu konali aj národné voľby. Uspela v nich krajne pravicová vlámska strana Vlaams Belang, ktorá v porovnaní s voľbami v roku 2014 získala až trojnásobok hlasov. Brusel sa tak momentálne ponoril do vyjednávaní o podobe budúcej vlády a je pravdepodobné, že súčasný premiér Charles Michel svoj post opustí.

Belgická pravica posilnila aj v európskych voľbách. Vlaams Belang získali tri kreslá, a to na úkor vlámskej N-VA a liberálnej Open VLD, ktoré stratili po jednom kresle. (Alexandra Brzozowski, EURACTIV.com)

///

BERLÍN

Zelení na vzostupe. Nemecká strana Gündnis90/Die Grünen slávi úspech. Zelení získali 21 percent a zaradili sa tak na druhé miesto hneď pred sociálnych demokratov, ktorí naopak utrpeli značný prepad. Najsilnejšou stranou zostala konzervatívna CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej. (Claire Stam, EURACTIV.de)

///

PARÍŽ

Tesné víťazstvo Národného združenia. Národné združenie (RN) Marine Le Penovej s 24 percentami hlasov tesne zvíťazilo pred Macronovou En Marche (LREM), ktorá podľa Ifop získala 23,6 percenta. Líder kandidátky Národného združenia Jordan Bardella dal už skôr jasne najavo, že chce v Európskom parlamente vybudovať vplyvnú skupinu s talianskymi a holandskými euroskeptikmi. Ambície má aj LREM, ktoré má v pláne vytvoriť koalíciu s liberálnou frakciou ALDE.

,,Európsky parlament zaspal. Dve veľké frakcie nedokázali veci na európskej úrovni rozhýbať. Chceme vybudovať kľúčovú centristickú skupinu,“ uviedol zástupca LREM Stanislas Guerini.

Zelení zaznamenali 13,1 percenta hlasov, kým stredopravá strana Les Républicain (EPP) 8,2 percenta. Mandát získajú aj socialisti a strana Jeana-Luca Mélenchona. Hnutiu Žltých viest sa nakoniec nepodarilo získať ani jedno kreslo. (EURACTIV.fr)

///

MADRID

Ďalšie víťazstvo socialistov. Španielska socialistická strana (PSOE) vyhrala nedeľné európske voľby so ziskom 33 percent hlasov. Obsadí tak 20 z 54 europoslaneckých kresiel vyčlenených pre Španielsko. Druhá skončila konzervatívna Ľudová strana (PP) s 20-percentným podielom hlasov a 12 kreslami. Treťou najsilnejšou stranou sa stali stredoví Ciudadanos s 12 percentami hlasov a 7 kreslami. Za nimi zostali ľavicoví Unidas Podemos so šiestimi kreslami a krajne pravicová strana Vox s tromi kreslami. Katalánski separatisti obsadia dokopy až 5 kresiel.

PSOE sa stala jasným víťazom tiež regionálnych a komunálnych voľbách, ktoré sa konali zároveň s tými európskymi. Španielski socialisti tak potvrdili výsledok aprílových parlamentných volieb, v ktorých tiež bodovali. (EuroEFE.EURACTIV.es)

///

RÍM

Salviniho triumf. Liga Mattea Salviniho sa vôbec prvýkrát stala víťazom talianskych volieb so ziskom 34,5 percenta hlasov. Za ňou skončila stredoľavá Demokratická strana, ktorá s 23 percentami hlasov slávi veľmi dobrý výsledok. Hnutie piatich hviezd sa prepadlo na 16,5 percenta. Berlusconiho Forza Italia s 8,5 percent hlasov predbehla krajne pravicovú stranu Fratelli d´Italia (Bratia Talianska), ktorá získala 6,4 prenta hlasov. Strane ALDE+Europe sa nepodarilo prekročiť štvorpercentnú volebnú hranicu a nebude tak mať ani jedného zástupcu v novom europarlamente. (Gerardo Fortuna, EURACTIV.com)

///

VARŠAVA

Bitka dvoch blokov. S vysokou volebnou účasťou 43 percent, ktorá je najvyššia od vstupu Poľska do EÚ v roku 2004, vyhrala s tesným výsledkom konzervatívna vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS). Európske voľby boli testom voličských preferencií pred plánovanými parlamentnými voľbami, ktoré prebehnú v druhej polovici tohto roku.

PiS sa podarilo získať vôbec najväčší počet hlasov vo svojej histórii – stranu podporilo 43,1 percenta voličov. Pred piatimi rokmi pritom získala 31,8 percenta. Opozičná Európska koalícia, ktorá je zložená z Občianskej platformy a skupiny ľavicových a agrárnych strán, získala 38,4 percenta hlasov. Tesný rozdiel medzi obomi blokmi poukazuje pred jesennými parlamentnými voľbami na nejednotu v spoločnosti. (Alexandra Brzozowski, EURACTIV.com)

///

VIEDEŇ

Kurz víťazí. Stredopravá ÖVP rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza podľa predbežných výsledkov zvíťazila. Druhé miesto patrí sociálnym demokratom (SPÖ), kým pravicová FPÖ obsadila až tretiu pozíciu.

///

BRATISLAVA

Prehra vládnych strán. Slovenský Smer-SD (PES) prvýkrát za posledných 15 rokov prehral v pomerných celonárodných voľbách. Zvíťazila koalícia nových proeurópskych strán Progresívne Slovensko (ALDE) a Spolu (EPP). Koalícia získala 20 percent a obsadí 4 kreslá (dvaja europoslanci pôjdu do ALDE a dvaja do EPP), vládna strana Smer (15,7 percenta) do europarlamentu pošle troch poslancov. Neofašistická ĽSNS získala 2 kreslá a 12 percent hlasov. Dvoch europoslancov pošle kresťansko-demokratické KDH (EPP), ale jeden z nich nastúpi do svojej funkcie až po odchode britských europoslancov. Dva mandáty má tiež SaS (ECR). OĽaNO (ECR) bude mať jedného europoslanca rómskeho pôvodu. Minimálne tri strany, medzi ktorými je aj partnerská strana Salviniho a Le Penovej Sme rodina, ako aj dve vládne strany Most-Híd (EPP) a SNS (predtým v EFDD) neprekročili päťpercentnú hranicu zvolenia. (Zuzana Gabrižová, EURACTIV.sk)

///

PRAHA

Sociálni demokrati odchádzajú z EP. Vládna strana ANO (ALDE) vyhrala české eurovoľby s 21,18 perrcentami hlasov a získalo v budúcom europarlamente 6 kresiel. Druhé skončilo ODS pod vedením spitzenkandidáta ECR Jana Zahradila (14,54 percenta, 4 kreslá), Piráti a proeurópska koalícia TOP 09 a STAN (EPP) získali po troch mandátoch.

Krajne pravicová SPD (9,14 percenta) a kresťansko-demokratické KDU-ČSL (7,24 percenta, EPP) získali po dva mandáty, kým komunisti (6,94 percenta) jedno. Sociálne-demokratické ČSSD (S&D) v budúcom europarlamente nezasadne, oproti štyrom kreslám v eurovoľbách 2014 neobhájila tento rok ani jeden mandát.

Volebná účasť bola 28,72 percenta, v roku 2014 to bolo len 18,2 percenta. (Aneta Zachová, EURACTIV.cz)

///

HAAG

Wildersov prepad. Holandská Strana práce (PvdA) zvíťazila so ziskom 20 percent hlasov. Veľký prepad zaznamenala krajne pravicová PVV Geerta Wildersa, ktorá neobsadí v Európskom parlamente ani jedno kreso. Nahradila ju totiž nová pravicová strana FvD Thierryho Baudeta. (Sam Morgan, EURACTIV.com)

///

BUKUREŠŤ

Prepad vládnej strany. Liberálna PNL (EPP) porazila vládnu socialistickú stranu PSD (S&D). Tretia skončila Aliancia 2020 USR PLUS, ktorá sa stane súčasťou ALDE. Kreslá v EP ďalej vybojovala strana bývalého premiéra Victora Ponta Pro Romania, strana PMP (EPP) bývalého prezidenta Traiana Basescua a strana maďarskej menšiny.

Platné referendum. V referende vyhlásenom prezidentom Klausom Iohannisom kvôli zmenám protikorupčných zákonov hlasovalo viac ako 40 percent Rumunov, a referendum je tak platné. Voliči odpovedali na dve otázky: či chcú zakázať vláde meniť legislatívu týkajúcu sa justície prostredníctvom mimoriadnych dekrétov, a či chcú vnútroštátny zákaz akejkoľvek amnestie a milosti pre korupčné zločiny.

,,Referendum bolo úspešné. Ďakujem Rumunom. Je to jasná voľba pre korektnú politiku, pre ozajstnú spravodlivosť. Žiadny politik nemôže ignorovať voľbu nezávislého súdnictva,“ povedal Iohannis.

Referendum je nezáväzné, ale Iohannis už predtým uviedol, že výsledok ,,pošle jasnú správu“ politikom. Rumunsko opakovane čelí sporom s EÚ kvôli sérii reforiem súdnictva navrhnutých vládnou stranou PSD. (EURACTIV.ro)

///

ATÉNY

Konzervatívny Mitsotakis slávi triumf. Hlavná opozičná strana Nová demokracia (EPP) získala 33,5 percenta (7 kresiel), kým ľavicová Syriza dosiahla na 24 percent (6 kresiel). Tretia skončila socialistická strana KINAL (S&D) so 7,7 percentami (2 kreslá) a za ňou komunisti s 5,7 percentami (2 kreslá). Krajne pravicový Zlatý úsvit získal 4,8 percenta (2 kreslá) a novozaložená protestná populistická strana Grécke riešenie dosiahla na 4,2 percenta. DiEM 25 Yannisa Varoufakisa získal jeden mandát.

Kandidáti Novej demokracie zvíťazili tiež v regionálnych voľbách a udelili tak ďalšiu ranu Tsiprasovej vláde. Premiér v reakcii na to vyhlásil predčasné parlamentné voľby. Konať by sa mali už v júni. (Theodore Karaoulanis, EURACTIV.gr)

///

NIKÓZIA

Tesné víťazstvo konzervatívcov. Vládna strana SHDY (EPP) voľby vyhrala s 29 percentami a získala 2 kreslá, rovnaký počet ako druhý AKEL (Európska ľavica) po zisku 27,49 percenta. DHKO (S&D) si 13,8 percentami udržalo jeden mandát, rovnako ako EDEK (S&D) s 10,6 percentami. Nacionalistická ELAM po dosiahnutí 8,25 percenta o svojho europoslanca príde. Zdá sa tak, že výsledky odpovedajú súčasnému rozloženiu síl na Cypre. (Theodore Karaoulanis, EURACTIV.gr)

///

SOFIA

Víťazom je Borisov. Strana GERB (EPP) premiéra Bojka Borisova zvíťazila v eurovoľbách aj napriek nedávnym škandálom súvisiacim s nákupom bytov pod trhovú cenu a zneužívaním európskych fondov, a to si ziskom 30,5 percenta. Jej úhlavný rival, BSP (S&D), dosiahol na 25 percent. Podľa očakávaní sa na tretej pozícii umiestnilo DPS (ALDE) reprezentujúce predovšetkým etnických Turkov (14,5 percenta). Nacionalistická strana VMRO si pripísala 7,7 percenta a stredopravicová DB 6 percent. V konečnom súčte to znamená zisk siedmich europoslancov pre európskych ľudovcov, piatich pre socialistov, troch pre ALDE a dvoch pre niektorú z euroskeptických frakcií.

Podľa odborníkov sa o víťazstvo GERB do veľkej miery zaslúžil sám premiér Borisov, ktorý sa aktívne zapojil do posledných dní kampane, kedy prieskumy ešte mierne favorizovali rivala BSP. Líder európskych socialistov a päťka na kandidátke BSP Sergej Stanišev z neúspechu obvinil líderku strany Korneliu Ninovú za jej ,,strategické chyby“, pretože jej vlastní poslanci vo februári opustili národný parlament a potom boli podľa neho ,,pre verejnosť neviditeľní.“ (Georgi Gotev, EURACTIV.com)

///

ZÁHREB

Remíza. Vladná konzervatívna HDZ (EPP) je porazenou tohtoročných európskych volieb. Konzervatívci počítali so ziskom až šiestich kresiel, nakoniec však len ,,remízovali“ s opozičnou a vnútrostraníckymi spormi zaťaženou SDP. Obe strany dosiahli na 4 mandáty. Premiér a líder HDZ Andrej Plenković si kandidátov vyberal sám a prehra mu tak zťaží reformáciu strany na stredovú formáciu, pretože krajne pravicové krídlo HDZ posilní a bude hlasnejšie. Pre Chorvátsko to neznamená nič dobré. (Željko Trkanjec, EURACTIV.hr)

///

ĽUBLANA

Všetko podľa očakávaní. Janez Janša a jeho ľudovecká koalícia (SDS a SLS) sú víťazmi eurovolieb, rovnako ako tomu bolo aj v júni minulého roku v parlamentných voľbách, kedy síce vyhrali, ale nemali dostatočný koaličný potenciál k vytvoreniu vlády. Sociálni demokrati skončili druhí a potvrdili, že sa s nimi vždy musí počítať. Na treťom mieste skončila hlavná sila súčasnej vládnej koalície – LMŠ (ALDE). V Slovinsku teda nič nové pod slnkom. (Željko Trkanjec, EURACTIV.hr)

]]>
Slovenskí europoslanci: veľká personálna výmena https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/slovenski-europoslanci-velka-personalna-vymena/ Mon, 27 May 2019 09:51:08 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=infographic&p=122633 Len dvaja zo štrnástich zvolených slovenských europoslancov pôsobili v EP v predchádzajúcom období. Monika Beňová (Smer-SD) bude v europarlamente už štvrté volebné obdobie, Ivan Štefanec (KDH) druhé.

Ostatní slovenskí zástupcovia budú v EP nováčikmi, čo je najväčšia personálna výmena od prvých eurovolieb na Slovensku v roku 2004.

Zloženie slovenských europoslancov bude tiež stranícky najpestrejšie. V predchádzajúcich obdobiach sa zaradili takmer všetci do dvoch, či troch veľkých frakcií. Tentokrát sa úspešné strany hlásia k štyrom: ľudovci (KDH, Spolu), socialisti a demokrati (Smer-SD), liberáli (PS) a euroskeptickej ECR (SaS, OĽaNO). Poslanci za ĽSNS sú zatiaľ nezaradení.

 

]]>
Slovensko vytŕča z Vyšehradu aj v eurovoľbách https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/slovensko-vytrca-z-vysehradu-aj-v-eurovolbach/ Mon, 27 May 2019 09:47:07 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122630 Dominantné vládne strany vyhrali všade okrem Slovenska. Úspech slávili Orbán, Kaczynski aj Babiš.

Pri prvom pohľade na volebnú mapu vyšehradského regiónu dominujú ľudovci (EPP) a konzervatívci (ECR). Zisky zaznamenali aj liberáli (ALDE), naopak oslabili sociálni demokrati (PES).

V Poľsku, Maďarsku aj v Českej republike vyhrali vládne strany. V Poľsku Právo a spravodlivosť (ECR) vyhrala zápas nad širokou Európskou koalíciou pod vedením Občianskej platformy (EPP). V Maďarsku napriek určitým ziskom opozície, je jasne dominantnou strana Fidesz. Českí voliči dali najväčšiu dôveru strane premiéra Andreja Babiša (ALDE).

Na Slovensku ako jedinej krajine V4 najsilnejšia koaličná strana Smer-SD eurovoľby nevyhrala a skončila druhá za koalíciou nových strán PS/Spolu. Ďalšie dve koaličné strany Most-Híd a SNS sa do europarlamentu nedostali vôbec.

Konečné výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku

Oficiálne výsledky potvrdili víťazstvo koalície PS/Spolu aj to, že sa do europarlamentu zo Slovenska dostalo len 6 strán. Štrnásty mandát dočasne volebná matematika odobrala KDH.

Všetky tri víťazné strany v Poľsku, Maďarsku a Českej republike sú – na rozdiel od slovenských víťazov – k súčasnej podobe EÚ a jej predstaviteľom značne rezervované.

Krajne pravicové politické sily získali mandáty vo všetkých štyroch krajinách. Popri dvoch mandátoch pre ĽSNS sa do Európskeho parlamentu dostali traja z krajne pravicových poľských strán Konferederácia (2) a Kukiz 15 (EFDD), jeden poslanec z maďarského Jobbiku a traja zo strany Tomia Okamuru SPD (ENF).

PiS dominuje v ECR

Poľská PiS s 43 % dodá najväčšiu národnú delegáciu k Európskym konzervatívcom a reformistom, až 22 z 58 europoslancov, čo im v prípade pokračovania tejto skupiny zaistí popredné postavenie a pravdepodobne aj funkcie.

Európska aliancia skončila v Poľsku druhá, v EPP bude mať Platforma obyvateľská 12 europoslancov. Dvaja poslanci z Nowoczesnej pôjdu k liberálom, dvaja zo strany Jar (Wiosna) k PES a traja do EFDD (Konfederácia a Kukiz 15).

Fidesz: veľká delegácia s pozastaveným členstvom

V Maďarsku podľa očakávania dominuje Fidesz s viac ako 52 % a 13 poslancami z celkového počtu 21. Strana je zatiaľ stále súčasťou EPP a disponuje treťou najväčšou delegáciou. Má však pozastavené členstvo, preto je jej zotrvanie v EPP stále otvorené.

Relatívnym úspechom boli eurovoľby pre opozičnú Demokratickú koalíciu socialistického expremiéra Ferenca Gyurcsánya. Získala 16 % hlasov a počet svojich mandátov zdvojnásobila na štyri.

Liberálna strana Momentum, ktorá sa na eurovoľbách zúčastnila prvýkrát, skončila prekvapivo tretia so ziskom tesne pod 10 % a dvoma mandátmi.

Za neúspech môže voľby do EP v roku 2019 považovať najsilnejší opozičný subjekt Maďarská socialistická strana (MSZP), ktorej dalo svoje hlasy len 6,68 % voličov. Socialisti tak prišli o jeden z dvoch mandátov. Podobne aj krajne pravicový Jobbik, vystupujúci v posledných rokoch umiernenejšie, dostal len 6,44 % a stratil dvoch z doterajších troch europoslancov.

Koniec ČSSD v europarlamente

Politická scéna v Čechách je rozdrobenejšia. ANO premiéra Andreja Babiša obhájila prvenstvo s 21 % a pošle 6 poslancov k ALDE. Oproti minulým voľbám je to lepší výsledok o 5 %. Svoju pozíciu si výrazne upevnila aj opozičná stredopravicová strana ODS, ktorá s 14,5 % bude mať v novom europarlamente štyroch poslancov. Tiež oproti 2014 posilnila a posilní aj ECR.

KDÚ-ČSL bude mať v EPP dvoch poslancov.

Po troch europoslancoch vyšlú do europarlamentu opozičné strany Piráti a STAN+TOP09. Krajná pravica, strana SPD Tomia Okamuru bude mať dvoch poslancov v ENF. Komunisti posilnia 1 poslancom krajnú ľavicu GUE/NGL.

Úplne prepadli Babišovi koaliční partneri z ČSSD (PES), ktorí nezískali ani jeden europoslanecký mandát. Pred piatimi rokmi pritom sociálni demokrati získali podporu Spadli z 14,17 % na necelé 4 %.

 

]]>
Konečné výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/konecne-vysledky-eurovolieb-2019-na-slovensku/ Mon, 27 May 2019 06:29:05 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122607 Oficiálne výsledky potvrdili víťazstvo koalície PS/Spolu aj to, že sa do europarlamentu zo Slovenska dostalo len 6 strán. Štrnásty mandát dočasne volebná matematika odobrala KDH.

 

 

Výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku

 

Zvolení europoslanci v poradí množstva preferenčných hlasov:

Progresívne Slovensko (ALDE) /Spolu – občianska demokracia (EPP)

Michal Šimečka (PS, 81 735), Martin Hojsík (PS, 29 998), Michal Wiezik (Spolu, 27 549), Vladimír Bilčík (Spolu, 26 202)

Smer-sociálna demokracia (PES)

Monika Beňová (89 472), Miroslav Číž (51 362), Robert Hajšel (13 773)

Kotleba – ĽSNS 

Milan Uhrík (42 779), Miroslav Radačovský (42 276)

KDH (EPP)

Ivan Štefanec (33 128), Miriam Lexmann (27 883) – jej mandát sa začne uplatňovať až po odchode Veľkej Británie z EÚ

Sloboda a solidarita (ECR)

Lucia Ďuriš Nicholsonová (52 331), Eugen Jurzyca (33 540)

Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (ECR)

Peter Pollák (23 815)

 

Vývoj počtu hlasov, percent a mandátov naprieč eurovoľbami 2004, 2009, 2014 a 2019

 

 

 

]]>
Podivná britská kampaň do eurovolieb https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/podivna-britska-kampan-do-eurovolieb/ Thu, 23 May 2019 10:23:29 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122527 Neočakávaná účasť Spojeného kráľovstva vo voľbách do Európskeho parlamentu výsledok mainstreamových strán dramaticky neovplyvní. Výsledkom však podľa prieskumov bude nárast počtu euroskeptikov a brexitérov v Parlamente.

So Spojeným kráľovstvom sa v nadchádzajúcich voľbách už nepočítalo. Pôvodne mala krajina z Európskej únie odísť 29. marca 2019. Nakoľko Theresa Mayová nebola schopná v národnom parlamente pretlačiť svoju dohodu s Úniou, Únia a Británia sa dohodli na odložení vystúpenia o pol roka. Mimo iného to tiež znamená, že Briti musia usporiadať riadne voľby do Európskeho parlamentu.

Voliť si budú 73 europoslancov v dvanástich volebných obvodoch. Deväť z nich je v Anglicku, po jednom v Škótsku, Walese a Severnom Írsku.

Podivné voľby

Kampaň do volieb sa na britských ostrovoch vedie v podivnej atmosfére. Tradičné strany, konzervatívci a labouristi, sú hlboko ponorení do vlastného politického boja o samotnú povahu brexitu. Obe strany sú vnútri rozdelené a voľby do Európskeho parlamentu pre nich nie sú prioritou.

Toryovci na čele s Theresou Mayovou dúfali, že k voľbám nikdy nedôjde. Premiérka verila, že národný parlament napokon schváli jej verziu dohody s Úniou a Británia do konca mája naplní výsledok referenda z júna roku 2016. Mnoho z kandidátov už dnes v Európskom parlamente pôsobí. Známymi menami sú Ashley Foxová, Daniel Hannan či Sajjad Karim.

Labouristi do kampane investovali o niečo viac energie ako konzervatívci. Aj druhá najsilnejšia britská strana je ale poznačená vnútorným rozkolom o podstatu brexitu. Strana rešpektuje výsledky referenda o brexite, ale žiada, aby Spojené kráľovstvo ostalo súčasťou jednotného trhu a colnej únie. Dohodu premiérky Mayovej labouristi odmietajú. Pokiaľ sa s toryovcami nedohodnú na prijateľnej dohode, strana presadzuje národné voľby, v ktorých by podľa prieskumov vyhrali so 40 percentným volebným ziskom.

Brexit ide do druhého predĺženia, Británia môže byť členom EÚ ďalšieho polroka

Po 29. marci a 12. apríli je novým oficiálnym dátumom brexitu 31. október. Ide o kompromisné riešenie odkladu britského vystúpenia, ktoré zohľadňuje obavy francúzskeho prezidenta, že Británia ako odchádzajúci člen EÚ bude blokovať unijný rozhodovací proces.

Šéf strany Jeremy Corbyn verí, že labouristi uspejú aj v eurovoľbách. Prieskumy ale naznačujú opak. Dve najväčšie strany by podľa odhadov mali skončiť až na treťom, respektíve štvrtom mieste. Prieskum agentúry BMG uverejnený včera (22. mája) Labouristom predpokladá 18 percent, Konzervatívcom 13. Agentúra YouGov dokonca namerala iba 13 percent labouristom a 7 percent toryovcom.

Oživený Farage

Prieskumy naznačujú, že dominantným víťazom volieb sa stane nová strana Nigela Faraga Brexit Party, ktorá cieli na zisk okolo 35 percent. Program strany, založenej vo februári tohto roku, stojí na jednoduchej myšlienke „Rešpektujte referendum, dostaňte nás z Únie.“ Farage vedie kampaň v tradičnej populistickej rétoriky. Hovorí o elitách, ktorým nemožno veriť, o politikoch sabotéroch, či zradcoch, ktorí sa infiltrovali do najvyšších miest štátnej správy.

„Nežijeme v demokratickej krajine,“ povedal Farage na jednom zo svojich zhromaždení. „Dajte nám brexit,“ dodal.

Za Faragom v prieskumoch nasledujú proeurópski liberálni demokrati, ktorí by mohli získať okolo 18 percent hlasov. Liberálni demokrati vedú kampaň v ostrom kontraste s Faragom. Ich hlavný heslom je „Každý hlas pre liberálnych demokratov znamená hlas proti brexitu“.

Pokiaľ sa prieskumy naplnia európska frakcia Socialistov a demokratov z britskej účasti nebude dramaticky profitovať. Labouristi do skupiny v prípade volebného zisku podobného predpokladom

prieskumov prinesú iba osem alebo deväť poslancov. Labouristi mali v uplynulom cykle v Európskom parlamente 24 poslancov.

Konzervatívci a reformisti, ktorých súčasťou sú britskí konzervatívci získajú ešte menej. Liberáli z ALDE by však od britských Liberálnych demokratov mohli dostať až 15 mandátov, v súčasnosti majú iba jedného.

Nigel Farage so svojou bývalou stranou UKIP vyhral už minulé eurovoľby so ziskom 18 poslancov. Teraz mieri na zisk približne 27. Jeho európska frakcia Európa slobody a priamej demokracie bola v uplynulom období s 42 poslancami druhou najmenšou parlamentnou skupinou. Okrem jeho Brexit Party je v nej začlenené talianske hnutie piatich hviezd, nemecká AfD či českí Svobodní.

Pokračovanie Európy slobody a priamej demokracie v budúcom Parlamente je ale nepravdepodobné. Významné euroskeptické sily pod vedením Mattea Salviniho a Marine Le Penovej sa snažia prilákať podobne zmýšľajúcich partnerov do svojej novej skupiny, čo pravdepodobne zmení politickú mapu na krajne pravicovom strane politického spektra.

Voľby do Európskeho parlamentu sa v Spojenom kráľovstve konajú už dnes (23. mája). Na Slovensku sa uskutočnia túto sobotu, 25. mája.

]]>
Postoje politických strán vo voľbách do EP https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/postoje-politickych-stran-vo-volbach-do-ep/ Wed, 22 May 2019 14:11:27 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=infographic&p=122512 Podrobný popis programov a pozícií deviatich relevantných politických strán obsahuje naša analýza. Infografika porovnáva ich postoje k vybraným otázkam – kompetenciám EÚ pri ochrane právneho štátu, sociálnej či environmentálnej oblasti, vonkajších politikách atď.

]]>
Emmanuel Macron: Európa čelí rozpadu https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/emmanuel-macron-europa-celi-rozpadu/ Wed, 22 May 2019 07:12:26 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122480 Francúzsky prezident obvinil krajnú pravicu zo sprisahania s exporadcom amerického prezidenta a ruskými oligarchami. Marine Le Penová považuje podobné vyjadrenia za ohováračskú kampaň.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok (21. mája) obvinil amerického ultrapravicového lobistu Steva Bannona, bývalého stratéga prezidenta Donalda Trumpa, a ruských oligarchov zo sprisahania s európskymi nacionalistami s cieľom odstaviť Európsku úniu.

V rozhovore pre francúzske regionálne denníky Macron uviedol, že Európania „by nemali byť naivní“, pokiaľ ide o zasahovanie do tohtotýždňových volieb do Európskeho parlamentu zo zahraničia.

Francúzska krajne pravicová politička Marine Le Penová v deň pred tým vyhlásila, že Bannon nezohráva nijakú úlohu v kampani jej strany pred eurovoľbami. A to napriek tomu, že dvaja členovia vedenia strany sa s ním v Paríži stretli.

Posledná výzva

Spravodajský portál pis L’Obs na svojej webovej stránke konštatuje, že Macron sa – podobne ako aj ďalší politici vládnej väčšiny vo Francúzsku – snaží pred eurovoľbami o sústredený útok na krajne pravicové Národné združenie (RN) na čele s Marine Le Penovou.

RN je podľa francúzskej vládnej strany „trójskym koňom“ v plánoch amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorých cieľom je oslabiť Európu, napísal L’Obs.

Kollár a Le Penová v Bratislave spečatili spojenectvo, ich programy sa vylučujú

Členovia krajne pravicového Hnutia pre Európu národov a slobody si protirečia v téme sociálnych dávok a Schengenu. Kým francúzski nacionalisti chcú znovunastoliť kontroly na hraniciach vo vnútri EÚ, Sme rodina bráni voľný pohyb osôb.

Macron v rozhovore pre regionálne denníky tvrdí, že „Rusi a niektorí ďalší“ neboli nikdy doteraz „takí vtieraví“ pri financovaní a pomoci extrémistickým politickým stranám v Európe. Tento svoj výrok Macron ďalej nerozviedol. Francúzsky prezident však zdôraznil, že si netreba zamieňať „štáty a niektorých jednotlivcov“, aj keď americké lobistické skupiny alebo ruskí oligarchovia deklarujú, že majú blízko k vládam.

Tento Macronov rozhovor je podľa L’Obs poslednou výzvou k voličom, aby v eurovoľbách podporili jeho centristické hnutie Republika vpred! (LREM) a zabránili tak nacionalistom posilniť svoje pozície – okrem iného aj v dôsledku obáv Francúzov z migrácie.

„Existenčné riziko“

Blížiace sa voľby do europarlamentu označil Macron za najdôležitejšie od roku 1979, keď sa konali prvé priame voľby do EP, pretože Únia „čelí existenčnému riziku“.

„Ak ja, ako hlava štátu, nechám rozpadnúť sa Európu, ktorá vybudovala mier a priniesla prosperitu, budem za to niesť historickú zodpovednosť,“ vyhlásil Macron.

Niekoľko dní pred nedeľňajšími eurovoľbami vo Francúzsku, v ktorých prieskumy verejnej mienky predpovedajú tesný súboj medzi LREM a RN, prípadne dokonca víťazstvo Le Penovej strany, prezident Macron v rozhovore vysvetlil aj to, prečo sa – napriek kritike svojich oponentov – postavil do „prednej línie“. Vysvetlil, že nemôže byť iba „divákom“, ale musí byť „aktérom týchto európskych volieb“.

Rozhovor s Macronom uverejnilo v utorok okolo 40 regionálnych denníkov, najmenej dva to však odmietli urobiť. Námietky mali aj francúzski socialisti, ktorí sa dožadovali práva na reakciu na prezidentove výroky.

„Hanebné ohováranie“

„Nemá nič spoločné s kampaňou,“ povedala o Trumpovom bývalom poradcovi v Paríži Marine Le Penová v pondelňajšom rozhovore pre rozhlasovú stanicu France Info. Dala pritom najavo rozhorčenie, že médiá naďalej živia toto podľa nej nepravdivé tvrdenie.

Steve Bannon vlani uviedol, že by chcel zjednotiť pravicové a populistické strany v EÚ dostať k moci populistov a pravicových kandidátov, ako sú Matteo Salvini či Viktor Orbán aj v ďalších európskych krajinách a tiež do vedenia inštitúcií EÚ.

Le Penová ponúka spojenectvo Orbánovi aj Kaczyńskému

Šéfka extrémne pravicovej francúzskej strany Národné združenie (RN) Marine Le Penová ponúka strane Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána a poľskej vládnej strane Právo a spravodlivosť (PiS) spojenectvo na pôde Európskeho parlamentu (EP).

Le Penová tvrdí, že za „hanebnou ohováračskou kampaňou“ naznačujúcou veľký vplyv Bannona na jej stranu pred eurovoľbami stojí vláda prezidenta Emmanuela Macrona.

Podľa posledných prieskumov verejnej mienky vo Francúzsku sa RN delí o prvú priečku, alebo dokonca predbieha Macronovu stranu Republika vpred (LREM).

Schôdzka s kandidátom

Šéfka RN dodala, že naposledy sa s Bannonom stretla pred troma mesiacmi a správy, podľa ktorých sa s ním zišla aj nedávno, označila za fámy.

Ako však informoval denník Le Parisien, s Bannonom sa v Paríži stretli dvaja členovia vedenia Národného združenia: Jérôme Rivière a Nicolas Lesage. Prvý je navyše kandidátom strany v eurovoľbách a jej hovorcom v zahraničí, druhý bývalým riaditeľom Le Penovej kancelárie. Rivière teraz tvrdí, že šéfka strany o schôdzke s Trumpovým poradcom nevedela.

Samotný Bannon, ktorý sa už niekoľko nachádza v Paríži a počas stretnutí s médiami potvrdzuje svoju podporu pre Le Penovú, v rozhovore pre televíznu stanicu BFMTV spresnil, že prišiel do mesta len „ako pozorovateľ“.

Predtým však uviedol, že je vo Francúzsku aj ako „neoficiálny poradca“ Le Penovej ohľadom kampane jej strany vo voľbách do Európskeho parlamentu, pretože Francúzsko „je zďaleka tou najdôležitejšou krajinou v týchto voľbách“.

]]>
Prečo voliť v eurovoľbách? | Tri zmeny, ktoré EÚ potrebuje https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/video/preco-volit-v-eurovolbach-tri-zmeny-ktore-eu-potrebuje/ Wed, 22 May 2019 06:10:54 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=video&p=122484 Eugen Jurzyca, Monika Beňová, Ivan Štefanec a Vladimír Bilčík predstavujú svoje tri dôležité zmeny, ktoré EÚ potrebuje.

Video je zostrihom z podujatia „Prečo voliť v eurovoľbách?“, ktoré EURACTIV Slovensko organizovalo v Košiciach 13. mája 2019.

]]>