Inteligentné mestá – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Sun, 16 Jun 2019 20:38:53 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Inteligentné mestá – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Nový zákon podporí stavbu budov s nabíjačkami a bez emisií https://euractiv.sk/section/energeticka-ucinnost/news/novy-zakon-podpori-stavbu-budov-s-nabijackami-a-bez-emisii/ Tue, 04 Jun 2019 12:55:22 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122905 Slovenská vláda schválila novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov. Väčšie budovy budú musieť mať nabíjacie stanice a v roku 2050 takmer nulovú spotrebu energie.

Nové alebo obnovené budovy s kapacitou viac ako desať parkovacími miest budú musieť byť vybavené nabíjacími stanicami. Vyplýva to z novely zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorú v utorok (4. júna) schválila vláda.

Na podporu elektromobility zavádza povinnosť pre vlastníka novej alebo významne obnovovanej budovy, ktorá má viac ako desať parkovacích miest, respektíve nebytovej budovy s viac ako 20 parkovacími miestami, vybaviť ju nabíjacími stanicami elektrických vozidiel a infraštruktúrou vedenia.

Návrh zákona z dielne Ministerstva dopravy a výstavby SR transponuje európsku smernicu z mája 2018.

Podpora elektromobility

Podľa návrhu každá nebytová budova s viac ako 20 parkovacími miestami musí mať od 1. januára 2025 najmenej jednu nabíjaciu stanicu elektrických vozidiel.

Požiadavka v súvislosti s elektromobilitou sa nevzťahuje na budovy, pri ktorých žiadosť o stavebné povolenie alebo žiadosť o povolenie zmeny stavby je podaná do 10. marca 2021, ďalej sú to významne obnovované existujúce budovy, ak náklady na nabíjacie stanice a infraštruktúru vedenia presahujú sedem percent celkových nákladov významnej obnovy budovy.

Nabíjačky pre elektromobily budú vo väčších budovách povinné

Európsky parlament odobril dohodu s členskými štátmi na novej smernici o energetickej efektívnosti budov. Nepodarilo sa mu presadiť ambicióznejší plán pre budovanie nabíjacej infraštruktúry.

„Vidíme, že celý automobilový priemysel sa uberá smerom autoelektromobility a infraštruktúra je jednou z významných častí tejto elektromobility. Nároky na nové budovy budú aj v tom, že ak sa vytvoria parkovacie miesta, tak sa bude musieť zabezpečiť k parkovaciemu miestu aj nabíjanie,“ povedal po rokovaní vlády minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD). „Ak sa pozrieme na slovenské sídliská, tak najväčším problémom pre zavádzanie elektromobility bude to, ako na nich zabezpečíme nabíjanie elektromobilov,“ dodal Žiga.

„Keď od roka 2020 postavíme viac ako 10 parkovacích miest pri hocijakej novej budove, musí tam byť elektronabíjačka,“ povedal k novele zákona minister dopravy Árpád Érsék (Most-Híd) s tým, že štát má vytvárať na to podmienky. Podľa jeho úvahy elektromobil síce v prvom kroku nevytvára emisie, ale v druhom produkuje elektroodpad, batérie a olovo, ktoré bude treba zrecyklovať.

Hĺbková obnova budov

Právna norma zavádza novú definíciu systému automatizácie a riadenia budovy a rozširuje požiadavku na obsah dlhodobej stratégie obnovy fondu budov.

Hĺbkovou obnovou budovy je významná obnova a významná obnova jej technického zariadenia.

Ivan Lesay: Nové pravidlá pre energetickú efektívnosť vytvoria masívny trh

Končí sa vyberanie hrozienok z koláča, verejné budovy sa budú obnovovať komplexne. Umožní to zmena vykazovania dlhu, o ktorú sme sa zasadzovali ako prví v Únii, hovorí šéf Slovenského investičného holdingu.

Dosiahne sa ňou zatriedenie do energetickej triedy požadovanej pre kategóriu budovy, pri ktorej sa zohľadní ekonomický životný cyklus jednotlivých prvkov budovy.

„Významnou obnovou technického zariadenia budovy je obnova technického systému budovy, ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50 percent investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy,“ konštatuje materiál.

Dekarbonizácia do roku 2050

Novela sa podrobne venuje obsahu stratégie obnovy budovy. Jej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov a uľahčiť transformáciu existujúcich bytových budov a nebytových budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie.

Ministerstvo dopravy má na účely optimalizácie využívania energie technickými systémami budov určovať systémové požiadavky na celkovú energetickú hospodárnosť, správne zabudovanie a primerané dimenzovanie, nastavenie a reguláciu technických systémov budov, ktoré sú zabudované v existujúcich budovách.

Energetická hospodárnosť budov: Verejnej správe chýba expertíza

Štát sa chystá uľahčiť komplexnú energetickú obnovu budov. Jedným rizikom sú odborné kapacity, ďalším obmedzujúce rozpočtové pravidlá, upozorňuje expert Marcel Lauko.

Zmeny v zákone o energetickej hospodárnosti budov sa majú dotknúť aj realitného trhu. Vlastník budovy musí ako súčasť zverejnenej ponuky na predaj alebo prenájom budovy alebo jej samostatnej časti, na ktorú bol vypracovaný energetický certifikát, uviesť aj ukazovateľ integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu. To platí aj na predaj alebo prenájom s využitím služieb realitnej kancelárie, ktorej zverejnená ponuka musí obsahovať takýto údaj.

Účinnosť návrhu zákona je navrhnutá k 10. marcu 2020.

]]>
Vyše 40 krajín sa po prvýkrát dohodlo na tom, ako zodpovedne vyvíjať umelú inteligenciu https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/vyse-40-krajin-sa-po-prvykrat-dohodlo-na-tom-ako-zodpovedne-vyvijat-umelu-inteligenciu/ Wed, 22 May 2019 14:15:50 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122510 Slovenská republika predsedá zasadnutiu Rady OECD v Paríži po prvý raz. To dnešné však malo mimoriadny, celosvetový význam. Dohoda, ktorá z neho vzišla, sa pravdepodobne stane vplyvným základom pri formovaní budúcej regulácie a politík v oblasti AI.

Dvojdňové zasadnutie Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odštartovalo v stredu (22. mája) schválením celosvetovo prvých medzinárodných princípov pre umelú inteligenciu (AI).

V prvý deň konferencie, ktorú ako predsedajúca krajina viedla Slovenská republika, prijali zástupcovia vlád 42 krajín sveta aj významný dokument. Zásady o umelej inteligencii, ktoré formuloval, sa stali prvými medzinárodnými štandardami pre zodpovedný vývoj umelej inteligencie.

Dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt má byť základom týchto princípov.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

Hlavnou témou diskusií v Paríži bola digitálna transformácia. Slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý na konferencii Slovensko v úlohe predsedajúcej krajiny zastupoval, zopakoval svoj pohľad na prebiehajúcu transformáciu vo svete, o ktorom hovoril už na niekoľkých fórach aj v minulosti. Človek podľa neho „musí byť centrom pozornosti v procese digitálnej transformácie“.

„Digitálny humanizmus sa musí stať určujúcou filozofiou 21. storočia,“ uviedol slovenský premiér vo svojom prejave na pôde OECD.

Kľúčová bude dôvera

Až 36 ekonomicky najvyspelejších krajín sveta z OECD, sa spoločne s Argentínou, Brazíliou, Kolumbiou, Costa Ricou, Peru a Rumunskom k deklarácii pridali. A hoci nie je právne záväzná, organizácia očakáva, že nastaví štandardy podobne ako mnohé predchádzajúce dohody.

Krajiny OECD sa napríklad začiatkom 80-tych rokov v Usmernení o ochrane osobných údajov zaviazali prijať prvotné pravidlá pre využívanie súkromných dát, pričom sa text stal základom mnohých moderných pravidiel a zákonov v Európe, Ázii, či v Spojených štátoch.

Umelá inteligencia je parným strojom dneška, hovorí Komisia

Európska komisia predložila v stredu (25. apríla) sériu opatrení, ktoré majú umožniť, aby umelá inteligencia slúžila európskym občanom a posilnila konkurencieschopnosť Európskej únie v tejto oblasti.

O najnovších odporúčaniach pre zavádzanie AI do praxe sa dnes diskutuje na rozličných medzinárodných fórach a úrovniach. Preto záväzok OECD predstavuje v súvislosti so zapojením vyše 40 vlád významný prelom.

Krajiny sa deklaratívne zaviazali investovať do inovácií v oblasti AI, podporovať ekosystémy digitálnej infraštruktúry pre AI, pripraviť politické prostredie na jej zavádzanie, posilniť postavenie a zručností ľudí v tejto oblasti, či podporovať cezhraničnú spoluprácu.

OECD konštatuje, že v oblasti AI je kľúčová dôvera. No zatiaľ čo niektoré existujúce vnútroštátne a medzinárodné rámce už prepájajú AI a ľudskými právami, ochranou spotrebiteľa a osobných údajov, právami duševného vlastníctva, či zodpovedného podnikania a hospodárska súťaž, mnohé z nich bude potrebné posúdiť, či úplne transformovať.

Na to, aby sa progres štátov dokázal zmerať a zhodnotiť, vznikne pri OECD aj takzvané Observatórium politík o AI. To má navyše napomáhať signatárom v praktickom zavádzaní jednotlivých princípov a požiadaviek, formulovaných v základných odporúčaniach.

Zoskupenia aj samotné štáty už základy tvoria

Deklarácia, ktorú pripravilo vyše 50 expertov, nadväzuje na existujúce národné, či nadnárodné nezáväzné princípy.

Niektoré z právnych aspektov právomocí a zodpovednosti pri využívaní AI už v Európskej únii rieši napríklad všeobecné nariadenie o ochrane údajov, známe pod skratkou GDPR. EÚ prišla v apríli aj s rámcom etických princípov v AI, kde je v centre pozornosti rovnako dôvera pri vývoji umelej inteligencie.

OSN sa intenzívne venuje aj rodovej zaujatosti v AI (vrátane snahy začleniť do IT programov výučby viac dievčat a žien, cez upozorňovanie na nevhodné programovanie digitálnych asistentov, ktoré používajú rodovo podmienené urážky, či dokonca sexistické poznámky, až po využívanie predvoleného ženského hlasu asistentov ako Siri, či Alexa) a vlastné pravidlá postupne nastavujú aj jednotlivé vlády.

V Spojených štátoch sa k etickým princípom AI pridalo množstvo súkromných spoločností, no podpora prúdi aj z Bieleho domu. Prezident Donald Trump vo svojom februárovom exekutívnom nariadení zaviazal federálne agentúry k uprednostňovaniu AI vo svojom výskume a vývoji, nariadil doškoliť a preškoliť pracovníkov, či zlepšiť prístup k tzv. cloud computing a zdieľaniu údajov pre vývoj nových systémov AI.

Fakt, že sa Spojené štáty, ktoré sú domovom najväčšieho počtu IT firiem so systémami AI, postavili aj za najnovšiu deklaráciu OECD podľa mnohých zvyšuje jej vážnosť a budúci význam. Magazín POLITICO pripomenul, že ide o prvú americkú podporu medzinárodným pravidlám v oblasti nových technológií.

Ďalšia slovenská digitálna stratégia nereflektuje existujúce dokumenty a mimovládne projekty, tvrdia kritici

Vláda chce Slovensko transformovať na úspešnú digitálnu krajinu a stratégiu tejto premeny do roku 2030 už schválila. Kritici ale upozorňujú, že len málo odzrkadľuje prácu priemyslu, či neziskoviek, ktoré sú v tejto oblasti na Slovensku veľmi aktívne.

Slovensko svoju Stratégiu digitálnej transformácie schválila začiatkom mája, pričom má ísť o jednu z prvých stratégií podobného druhu v Európe. Víziou je, aby Slovensko bolo do roku 2030 modernou krajinu so silných inovačným a ekologickým priemyslom, ktorá bude schopná ťažiť zo znalostnej digitálnej ekonomiky a dátovej ekonomiky.

Na stratégiu má už čoskoro nadviazať aj akčný plán opatrení, ktorý má realizovať vytýčené ciele. Nasledovať ale bezpodmienečne musí aj finančná podpora.

Viac signatárov na dohľad

Zásady a princípy vývoja umelej inteligencie, ktoré nebudú podporené konkrétnymi akciami, ale v mnohých prípadoch najmä cieleným financovaním, nebudú v celom systéme postačovať.

Odborníci tiež upozorňujú, že usmernenia sa zatiaľ týkajú len malého počtu krajín a chýbajú takí giganti v oblasti umelej inteligencie ako Čína, či Izrael a India.

OECD už informovalo, že chce k deklarácii prilákať aj ďalšie, nečlenské krajiny organizácie. Ambíciou je adresovať výzvu už na tohoročnom summite G20 v japonskej Osake.

Hoci nové zásady a princípy nezmenia súčasný právny režim v signatárskych krajinách, nakoľko nemajú právne záväzný charakter, očakáva sa, že sa stanú vplyvným odkazom pri formovaní budúcej regulácie a politík v tejto oblasti.

V centre transformovania slovenskej ekonomiky bude najbližšiu dekádu umelá inteligencia

Slovenská republika čelí podľa správy OECD najväčšej transformácii svojho pracovného trhu zo všetkých vyspelých krajín.

O tom, či by ale vývoj umelej inteligencie mal byť regulovaný globálne, sa naďalej diskutuje na celom svete. Podľa mnohých AI pokrýva priveľa sektorov na to, aby sa jednoliate pravidlá dali vôbec uplatňovať – či už ide o oblasť medicíny, dopravy, financií, ochrany životného prostredia či dokonca zbraňových systémov.

No práve na zásadnú otázku, či medzinárodne záväzné pravidlá budú v oblasti regulácie novej technológie potrebné, dokument OECD neodpovedá.

]]>
V Únii finišujú aukcie frekvenčných pásiem pre 5G siete, Slovensko zatiaľ dátum nemá https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/v-unii-finisuju-aukcie-frekvencnych-pasiem-pre-5g-siete-slovensko-zatial-datum-nema/ Thu, 18 Apr 2019 06:49:32 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121574 Do júna 2020 musia krajiny EÚ zabezpečiť prístup na budovanie 5G sietí vo frekvenčnom pásme 700 MHz. Niektoré majú dražby kmitočtov za sebou, u slovenských susedov finišujú prípravy. Aukcia v Nemecku prebieha od marca a vydražená suma už prekročila päť miliárd eur.

V niektorých európskych krajinách už dražba frekvenčného pásma pre 5G siete prebehla, iné krajiny zatiaľ nastavujú podmienky. Kým na Slovensku by mala prebehnúť elektronická aukcia, napríklad nemeckí operátori sa o frekvenčné pásma už týždne „bijú“ v bývalých armádnych kasárňach bez spojenia s okolitým svetom.

Frekvencie z pásma 700 MHz, ktoré štáty sľúbili vyčleniť na vybudovanie 5G sietí, už majú vydražené v Dánsku, Fínsku, Írsku, Taliansku, Švédsku aj v Rakúsku. Miestne regulačné úrady žiadajú od operátorov, aby za konkrétne, štatom spravované frekvencie ponúkli čo najviac. Zisky majú tiecť do štátnych pokladníc.

Vo väčšine krajín malo doteraz ísť o menšie sumy pre to, aby operátori neminuli všetko len na nákup frenkvencií, ale aj na vybudovanie kvalitnej infraštruktúry. Výnimkou malo byť Taliansko, kde vláda, ktorá sa zmieta vo finančných ťažkostiach, využila aukciu na zabezpečenie 6,5 miliardy eur do štátneho rozpočtu.

S prípravami na dražby zaostáva Francúzsko, Holandsko a Poľsko. V Spojenom kráľovstve sa vysoké frekvenčné spektrum pre 5G siete vydražilo minulý rok za vyše 1,5 miliardy eur. Nová aukcia pre 700 MHz pásmo je v príprave.

Ako zaručiť bezpečnosť 5G sietí v Únii? Eurokomisia ponúka plán

Eurokomisia odporúča spoločnú koncepciu pre EÚ v otázke bezpečnosti 5G sietí. Do polovice júna má každý členský štát Únie dokončiť posúdenie rizika takejto infraštruktúry.

Členské krajiny EÚ pri zavádzaní sietí piatej generácie koordinujú postup na základe deklarácie, ktorú v estónskom Talline prijali ministri, zodpovední za telekomunikácie v júli 2017, ako aj časového plánu na zavádzanie 5G sietí, prijatého Radou ministrov v decembri 2017.

V Nemecku prebiehajú dražby v armádnych barakoch

Berlín musel so spustením aukcie najprv čakať, nakoľko trojica najsilnejších operátorov považovala termín 2022 na dokončenie zabezpečenia sietí pre 98 percent domácností za nereálny a obrátila sa na súd. Žaloba bola zatiaľ zamietnutá, médiá však upozorňujú, že by jej derivatívy mohli proces dražby ešte ovplyvniť.

Nemecko muselo v rovnakom čase vzdorovať aj tlaku zo strany Washingtonu, ktorý žiadal zabrániť čínskym investorom na projektoch 5G sietí v krajine participovať. Regulačný úrad vyriešil situáciu kompromisom a namiesto toho, aby vylúčil len spoločnosť Huawei, vypracoval prísnejšie pravidlá pre všetkých potenciálnych dodávateľov komponentov.

Aukciu spustili v polovici marca a nemecká Federálna agentúra pre siete (BNetzA) ponúkla do dražby 41 blokov spektra v pásmach 2 GHz a 3,6 GHz, ktoré majú relatívne krátky rozsah a vysokú prenosovú kapacitu, píše portál Euronews.

Američania varujú Európu pred čínskou technológiou v 5G sieťach. Slovensku chýbajú dôkazy

Americkí predstavitelia varujú európskych partnerov pred nákupom telekomunikačných zariadení od čínskych spoločností Huawei a ZTE. Deje sa tak v súvislosti s plánovaným zavádzaním novej generácie mobilnej siete.

V Nemecku sa do aukcie napokon zapojili len nemeckí operátori: trojica gigantov Deutsche Telekom, Vodafone and Telefonica Deutschland, a virtuálny mobilný operátor 1&1 Drillisch, ktorý sa pripravuje na spustenie prevádzky ako štvrtý operátor.

Nejde o elektronický spôsob dražby, na aký sa pripravuje Slovensko. Nemeckí operátori dražia frekvencie fyzicky, v starých armádnych barákoch neďaleko Mainzu, pričom pri vstupe do objektu musia odovzdať svoje telefóny a mobilné zariadenia a s riaditeľstvom sa môžu radiť len prostredníctvom faxu. Aukcia prebieha už celé týždne, mala 169 kôl a podľa medializovaných informácií už prekročila sumu päť miliárd eur.

Vláda očakáva, že agentúre sa podarí vydražiť ešte viac. Financie potom investujú do obnovy a revitalizácie broadbandových sietí. V roku 2015, keď Berlín dražil pásma pre 4G siete, nemecký rozpočet si prilepšil o 5,1 miliárd eur. 3G siete zabezpečili v roku 2000 ešte masívnejšiu sumu, až 50 miliárd eur.

Česko dolaďuje podmienky

Základné princípy aukcie už má stanovené aj Česká republika. Začiatkom tohto roka naplno rozbehla aj prípravy a odborné konzultácie. Okrem pásma 700 MHz prihodí Český telekomunikačný úrad (ČTÚ) pre zatraktívnenie aukcie a podporu 5G aj frekvencie z pásma 3400 až 3600 MHz.

„Pre potenciálnych záujemcov umožní (ČTÚ, pozn. red.) zahrnutie kmitočtov z viacerých pásiem určených pre 5G siete rozšíriť ich obchodné stratégie rozvoja 5G sietí,“ informoval regulátor v Čechách s tým, že chce nasledovať pozitívnu prax v Nemecku, Francúzsku, Fínsku, Dánsku, Belgicku a vo Švédsku.

Česká vláda minulý týždeň (8. apríla) vzala na vedomie návrh postupu a podmienok pri dražbe, no stále čaká na konečnú verziu ČTÚ. Praha údajne plánuje vyhradiť časť pásma aj pre záujemcov, ktorí doteraz žiadne frekvencie v krajine nemajú. Dražbu chcú organizovať v druhej polovici tohto roka.

V Českej republike naposledy o najväčší kus pásiem pre 4G siete súperili traja operátori v roku 2013, Telefónica, T-Mobile a Vodafone. Aukcia vyniesla štátnemu rozpočtu približne 311 miliónov eur.

Poliaci chcú frekvencie dražiť až začiatkom roka 2020, Maďari chystajú aukcie na tretí kvartál tohto roka.

Ohrozujú neúplné fakty aj budovanie vysokorýchlostných sietí na Slovensku?

Brusel kvôli budovaniu jednotného digitálneho trhu tlačí na členské štáty, aby sa pri výstavbe vysokorýchlostného internetu poponáhľali. Slovensko rovnakým smerom tlačí na operátorov. Tí však v ostatnom období čoraz častejšie narážajú na mestá, obce a najmä ich územné plány.

Uvoľňovanie pásma na Slovensku

Aukcia frekvenčného pásma 700 MHz, ktoré sa má do budúceho roka uvoľniť a rozdeliť tak, aby na nej mohli vznikať siete piatej generácie, bude na Slovensku prebiehať v najbližších mesiacoch. Presný dátum však stanovený nebol.

Frekvencie z pásma 700 MHz sú u nás v súčasnosti využívané na digitálne pozemské televízne vysielanie (DVB-T) a licencie k nim vlastní spoločnosti Towercom. Tá prevádzkuje celoplošné televízne multiplexy, no pásmo bude musieť uvoľniť.

Štát s presunom pomaly začal. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb v marci zorganizoval verejnú konzultáciau k výberovému konaniu na „udelenie terestriálnych prevádzkových povolení, ktorými sa prideľujú frekvencie v ekonomicky viazaných frekvenčných vyhradeniach na vytvorenie prvého terestriálneho multiplexu na území Slovenskej republiky“. V súčasnosti prebieha jej vyhodnotenie.

Nakoľko individuálne licencie v pásme 700 MHz mali platiť až do roku 2029, štát bude podľa novely zákona o elektronických komunikáciách držiteľov licencií za ich uvoľňovanie finančne kompenzovať. Prezident Andrej Kiska minulý týždeň (10. apríla) novelu podpísal a v platnosti je od utorka (16. apríla).

Aj vďaka nej sa v rámci rozpočtu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb vyčlenilo na tento účel 150 tisíc eur. Celkové nákady ale zatiaľ neboli vyčíslené.

Podľa hovorcu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Romana Vavra teraz regulátor „pripravuje výberové konanie na pridelenie frekvencií z frekvenčného pásma 700 MHz formou elektronickej aukcie“. V procese prípravy má úrad „spolupracovať s renomovanou konzultačnou spoločnosťou, ktorej služby si obstará“.

Posledné miesta bez internetu na Slovensku sľúbili pokryť operátori

Štát mal na výstavbu sietí vyčlenených 80 miliónov eur. Podľa podpredsedu vlády sa táto suma môže teraz presunúť do ďalších oblastí moderných technológií, vrátane pokrývania neobývaných oblastí, ktorými prechádzajú diaľnice a železnice.

Definitívny prechod pozemskej digitálnej TV na DVB-T2 sa má na Slovensku realizovať najneskôr do 30. 6. 2022. „Toto obdobie bude slúžiť obyvateľom SR na vybavenie domácnosti vhodnými TV prijímačmi,“ tvrdí ministerstvo dopravy.

Podľa Andreja Doležala, riaditeľa pre inovácie spoločnosti Towercom však slovenské domácnosti na tento prechod ešte nie sú pripravené, pričom vychádza z počtu ročne predaných zariadení s podporov príjmu takýchto kanálov. Potvrdil to v rozhovore pre portál Živé.sk.

S dražbami frekvencií má už Slovensko skúsenosti, niektoré aukcie sa však v minulosti museli aj rušiť.

Najväčšie dražby pre 4G siete prebiehali v roku 2013. V januári 2014 Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb informoval, že za aukciu frekvenčných pásiem získal 163,9 milióna eur, čo malo byť až o 11 percent viac, ako sa očakávalo.

Hoci sa do dražby mali zapojiť aj spoločnosti zo Spojených štátov, Ruska a Vietnamu, kmitočty nakoniec zakúpila štvorica operátorov Slovak Telekom, Orange, vtedajšia Telefónica (O2) a Swan. Práve účasť posledného, vtedy ešte virtuálneho operátora, očakával málokto a mnohí o nej ani nevedeli. Podmienkou bol pod hrozbou vylúčenia úplný zákaz výmeny informácii.

Keď sa v roku 2017 na Slovensku dražili kmitočty v pásme 3,7 GHz, najviac frekvencií si na svoje širokopásmové služby zabezpečila spoločnosť Amtel zo skupiny Danubiatel, do ktorej patrí aj operátor Swan a jeho mobilný projekt 4ka. Príjmy z predaja sa nakoniec vyšplhali až na štvornásobok vyvolávacích cien, na 1,95 milióna eur.

Minuloročná aukcia v pásme 1 800 MHz bola regulátorom v priebehu niekoľkých týždňov zrušená. Aukcie sa mohli zúčastniť len traja zo štyroch slovenských mobilných operátorov, teda iba spoločnosť Swan, ktorá prevádzkuje 4ku, prípadne nový operátor. Podľa medializovaných informácii jeden z operátorov, spoločnosť O2, s podmienkami nesúhlasil, presunul časti frekvencií konkurencii a vďaka tomu sa do súťaže mohol zapojiť. Úrad následne aukciu zrušil a termín novej zatiaľ neavizoval.

]]>
Európski audítori: Šefčovičova batériová aliancia možno nedosiahne svoje ciele https://euractiv.sk/section/energetika/news/europski-auditori-sefcovicova-bateriova-aliancia-mozno-nedosiahne-svoje-ciele/ Tue, 02 Apr 2019 13:39:47 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121184 Európska únia zaostáva za medzinárodnými konkurentmi, upozorňuje Európsky dvor audítorov. Slovenské automobilky vyzývajú vládu na väčšiu akcieschopnosť.

Európska únia potrebuje lepšie uskladňovanie energie, aby dosiahla ciele v oblasti energetiky a klímy. Uvádza to správa Európskeho dvora audítorov (EDA) zverejnená v pondelok (1. apríla).

Európski audítori identifikovali, aké výzvy existujú v EÚ pre technológie uskladňovania energie na účely elektrizačnej sústavy a dopravy. Varujú, že pokiaľ ide o kapacity na výrobu batérií, EÚ zaostáva za medzinárodnými konkurentmi a je možné, že nesplní cieľ Európskej aliancie pre batérie stanovený na rok 2025.

Kampaň za rozvoj Európskej aliancie pre batérie vyvíja v rámci Európskej komisie jej podpredseda zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Zväz automobilového priemyslu SR medzitým kritizuje slabú akcieschopnosť Slovenskej aliancie pre batérie a vyzýva vládu na okamžitú realizáciu plánu na podporu elektromobility a alternatívnych palív.

Nevyhnutnosť do budúcnosti

Podľa správy EDA uskladňovanie energie môže EÚ pomôcť pri plnení jej cieľov v oblasti energetiky a klímy. Technológie uskladňovania energie poskytujú pružnú odpoveď na nerovnováhy, ktoré vznikajú v dôsledku vyššieho podielu variabilných zdrojov obnoviteľnej energie ako slnko a vietor.

Palivá vyrobené z obnoviteľných zdrojov (elektrina alebo vodík z obnoviteľných zdrojov), môžu pomôcť aj pri znižovaní emisií CO2 z dopravy. Vhodné technológie uskladňovania energie môžu podporiť rozšírenie parku vozidiel, ktoré takéto palivá používajú.

Európska batériová aliancia má prvé výsledky, preniesla sa aj na Slovensko

V 21. storočí zohrajú batérie v automobilovom priemysle tak dôležitú úlohu, ako zohral v 20. storočí spaľovací motor, tvrdí podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

Audítori zistili, že výzvy pre rozvoj a zavádzanie uskladňovania energie v EÚ sa týkajú troch aspektov: stratégie uskladňovania energie, účinného využívania výskumu a inovácií a vytvorenia podporného legislatívneho rámca.

„Uskladňovanie energie bude zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní nízkouhlíkového energetického systému v EÚ založeného hlavne na obnoviteľných zdrojoch energie,“ uviedol v správe pre médiá Phil Wynn Owen, ktorý je v EDA zodpovedný za tento informačný dokument.

Doterajšie úsilie nestačí

Owen upozornil, že EÚ urobila kroky na vytvorenie strategického rámca pre uskladňovanie energie, existuje však riziko, že doterajšie opatrenia nebudú postačovať na splnenie strategických cieľov EÚ týkajúcich sa čistej energie.

Audítori skonštatovali, že súčasná stratégia EÚ nemusí postačovať na zvládnutie výziev spojených s energetickou transformáciou.

Elektromobily potrebujú batérie a Šefčovič ich nechce dovážať z Ázie

Európska komisia plánuje vytvoriť batériovú obdobu Airbusu.

Rozvoj kapacít EÚ na výrobu lítiovo-iónových batérií (používaných vo vozidlách na elektrický pohon) oproti konkurentom vo svete zaostáva. A keďže EÚ nevstúpi na trh výroby batérií ako priekopník, zrejme bude mať ťažkosti získať konkurenčnú výhodu.

Podľa EDA Európska aliancia pre batérie — zriadená s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnú, udržateľnú výrobu batérií v Európe — je zameraná skôr na existujúce ako prelomové technológie a vystavuje sa riziku, že nedosiahne svoje ambiciózne ciele.

Slabá nabíjacia infraštruktúra

Nová európska legislatíva pomôže podľa audítorov prekonať väčšinu prekážok, ktorým čelia investori do riešení v oblasti uskladňovania energie v elektrizačnej sústave.

Pre elektromobilitu hrozí Európe nová závislosť

Batériové články sa dnes do Európy dovážajú z Ázie, suroviny pre ich výrobu z Afriky. Francúzsko navrhlo európske výrobné konzorcium, Európska komisia skúma možnosti ťažby v Európe.

V oblasti elektromobility však prekážkou pre široké uplatnenie vozidiel na elektrický pohon môže byť oneskorené a nestabilné budovanie dobíjacej infraštruktúry.

Európski audítori určili hlavné výzvy z hľadiska podpory EÚ na vývoj a zavádzanie technológií uskladňovania energie: zabezpečenie ucelenej stratégie EU; zvýšenie podpory od zainteresovaných strán; zníženie komplexnosti financovania výskumu v EÚ; podpora výskumu a inovácií v oblasti technológií uskladňovania energie; zavádzanie technológií uskladňovania energie; odstraňovanie prekážok pre investorov a budovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá.

Málo iniciatívy na Slovensku

Podľa prezidenta Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR Alexandra Matušeka sa problém, na ktorý upozornil EDA, týka aj Slovenska. Pripomenul, že vláda SR pred dvoma týždňami schválila plán elektromobility, cieľom však je, aby tento plán „začal pracovať“ a neviedli sa zbytočné hádky, či najskôr majú byť autá a potom nabíjacia infraštruktúra k nim alebo naopak. „Treba, aby to bežalo paralelne, a budovať infraštruktúru, aká už bude,“ uviedol pre TASR.

Matušek upozornil, že štát nestihne postaviť celú želanú infraštruktúru na elektromobilitu a na vodík, budú chýbať potrebné financie, aj preto sa treba rozhodnúť, čo je priorita. Vysvetlil však, že „niekde musíme začať“. Čas na čakanie podľa neho vypršal.

Výroba elektromobilov si vyžiada o polovicu menej pracovníkov

Najskôr nové európske emisné limity kritizoval, teraz slovenský automobilový priemysel tvrdí, že sa im prispôsobí. Potrebuje však pomoc štátu s kvalifikovanou pracovnou silou, podnikateľským prostredím a výskumom.

Šéf ZAP SR vyzval Slovenskú alianciu pre batérie, aby bola akčnejšia. „Mne uniká jej činnosť. Mnohí sa ma na to pýtajú, sme členom ako zväz, ale nejakú činnosť nevykonáva,“ opísal situáciu

Susedné krajiny sa podľa neho viac činia, keď Poliaci majú tri „baterkárne“, Maďari dve továrne, Česi jednu a Slováci zatiaľ žiadnu. „Musíme začať realizovať plány, ktoré sme dali na papier a ktoré vláda odklepla,“ doplnil.

Priemysel žiada podporu

Generálny sekretár ZAP SR Ján Pribula upozornil, že Slovensko je teoreticky pripravené na prudkú modernizáciu automobilového sektora. Zároveň však poukázal veľké množstvo rôznych stratégií a každá z nich buď uviazne na tom, že sa ďalej nerozpracuje, alebo ak sa aj dostane do fázy akčného plánu, tak sa stanovené úlohy neplnia.

„Keďže cítime, že je to základ našej budúcnosti a udržateľnosti nášho priemyslu, vnímame ako veľmi dôležité, aby sa stratégia rozvoja elektromobility a politický rámec na rozvoj alternatívnych palív a pohonov ďalej rozpracovali a začali sa realizovať. Budúcnosť na nás nepočká, treba sa na ňu okamžite pripraviť,“ odkázal Pribula.

Nový cieľ pre zníženie emisií áut považujú výrobcovia za „úplne nerealistický“

Europoslanci a Rada EÚ sa dohodli, že osobné autá budú v roku 2030 vypúšťať o 37,5 percenta CO2 menej ako v roku 2021. Ak ich automobilky nesplnia, trest im nehrozí.

Podľa jeho slov je ZAP SR pripravený pomáhať jednotlivým ministerstvám pri vykonávaní konkrétnych úloh. Už aj preto, lebo to, či trh prijme nové trendy v oblasti mobility, bude veľmi závisieť od toho, ako sa k situácii postavia členské štáty EÚ. „Priemysel bude pripravený, ale členské štáty musia zabezpečiť, aby trh nové trendy akceptoval, a to znamená podporu trhu a podporu infraštruktúry,“ vysvetlil.

Pribula priznal, že sú oprávnené obavy, že Slovensko ako súčasná automobilová veľmoc môže vypadnúť z mapy európskych výrobcov automobilov, ak sa nezaradí k trendom elektromobility. „My s vládou komunikujeme, otázkou je, najmä v predvolebnom období, ako zareaguje. Nemôžeme čakať rok, ani pol roka, treba konať okamžite. Tento priemysel sa tak prudko vyvíja, že Slovensko musí tiež prudko reagovať,“ uzavrel Pribula.

]]>
Platformy vypínajú weby, mladí masovo protestujú: Nová legislatíva o copyrighte je na dosah https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/platformy-vypinaju-weby-mladi-masovo-protestuju-nova-legislativa-o-copyrighte-je-na-dosah/ Wed, 20 Mar 2019 11:59:20 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120753 Europoslanci budú o novej legislatíve hlasovať už na budúci týždeň. Odporcovia tvrdia, že transformuje používanie internetu tak, ako ho poznáme dnes. K záväzku nepodporiť jej kontroverzný článok 13 sa zatiaľ prihlásili iba dvaja slovenskí zástupcovia, Monika Beňová a Richard Sulík.

Hoci nová celoeurópska legislatíva o autorských právach na webe zasiahne všetky krajiny Únie, spoločnosti aj občania západných krajín prežívajú jej tvorbu a prijímanie omnoho intenzívnejšie. Búria sa digitálne spoločnosti a virtuálne je s formou, na akej sa už dohodli inštitúcie a členské štáty EÚ, spokojní len málokto.

Od Helsínk až po Nikóziu sú na víkend naplánované masívne protesty a politické turbulencie kvôli nej prežíva najmä Berlín.

Ako upozornil Matej Grochal, člen predsedníctva OZ Wikimedia Slovenská republika, k nemeckej, francúzskej a českej Wikipédii sa vo štvrtok (21. marca) pridá aj slovenská verzia najväčšej internetovej encyklopédie a na celý deň ne na protest proti legislatíve dostupná.

Zmätok v nových copyrightových pravidlách na internete? Čo by priniesli? (INFOGRAFIKA)

Aké by boli výhody a nevýhody novej celoeurópskej legislatívy o autorských právach? Ktoré otázky vzbudzujú najviac nevôle a čo bude nasledovať?

Viac ako dvojročná diskusia o autorských právach na internete v Európskej únii sa dostala do finálnej fázy a už budúci týždeň majú europoslanci v Štrasburgu rozhodnúť, či príjmu text, ktorí už členské štáty a Európska komisia vyjednali.

Zo slovenských europoslancov sa k tomu, že kontroverzný článok 13 nepodporia, verejne prihlásili zatiaľ iba dvaja zástupcovia: Richard Sulík a Monika Beňová.

Najzásadnejšie problémy sú s článkami 11 a 13. Podľa prvého z nich musia mať online platformy, ktoré zverejňujú časti cudzích obsahov, výňatky z textov, hudby, videí či obrázkov, uzatvorené licenčné zmluvy s ich autormi alebo vydavateľmi.

Ešte kontroverznejším je článok 13, ktorý požaduje, aby platformy, na ktoré používatelia nahrávajú obsah, zabezpečili, aby sa na ich stránkach neobjavil nelicencované, originálne diela. Ak bude napríklad používateľ sociálnej siete na svojom profile zdieľať článok zo slovenského webového denníka, platforma by mala skontrolovať – fyzicky alebo prostredníctvom systému, ktorý kritici označujú za nahrávací filter – či medzi konkrétnym médiom a sociálnou sieťou existuje platná licencia. Online platforma totiž za svojich používateľov preberá právnu zodpovednosť, de facto teda môže rozhodnúť, čo sprístupní.

Odporcovia a celoeurópske protesty

Europoslancov od budúcotýždňovej podpory pre copyrightovú legislatívu odrádzajú firmy, asociácie, ale aj samotní občania. Svojim zástupcom v EP posielajú najmä mladí Európania správy a viac ako päť miliónov na protest podpísalo „petíciu za záchranu internetu“.

Na sobotu (23. marca) sú naplánované protesty vo viac ako sedemdesiatich európskych mestách. V Čechách sa má protestovať v deviatich mestách. Slovenskí aktivisti zatiaľ mobilizáciu neohlásili.

Naplánované protesty v Európskych mestách. [Foss Patents/Blogspot]

Viac ako 130 európskych technologických spoločností zo 16 krajín v otvorenom liste varuje pred kontroverznými článkami 11 a 13, ktoré podľa nich nepovedú k žiadúcej rovnováhe medzi spoločnosťami a autormi.

„Hoci cieľom týchto nariadení je obmedziť právomoci veľkých amerických internetových spoločností, ako Google alebo Facebook, navrhované právne predpisy by mali presne opačný účinok,“ tvrdia spoločnosti a asociácie prevažne nových firiem a startupov. Za Slovensko podporila otvorený list aj Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE).

Spravodajca pre ľudské práva OSN David Kaye sa rovnako nechal počuť, že návrh európskej legislatívy v článku 13 je vo svojej podstate nástrojom na filtrovanie online obsahu. „Takýto rozsiahly tlak na filtrovanie pred zverejnením nie je nevyhnutnou ani primeranou odpoveďou na porušovanie autorských práv online,“ tvrdí expert pre slobodu prejavu a názoru.

Schrödingerove nahrávacie filtre

Pravdepodobne najdiskutovanejšia je téma autorských práv na internete v Nemecku. Pochádza odtiaľ spravodajca Európskeho parlamentu, ale aj tvár jej odporcov, europoslankyňa Julia Reda.

Europoslankyňa J. Reda: Online filter na kontrolu copyrightu diela bude musieť mať takmer každý

Jedna z najaktívnejších europoslancov v boji za spravodlivé autorské práva na internete tvrdí, že nové znenie celoeurópskej smernice poškodí malé firmy. „Pýtajte sa vlády aj europoslancov, prečo zlý návrh podporujú. Vo voľbách ich ohodnotia najmä mladí voliči,“ hovorí JULIA REDA.

Nemecké vládne duo CDU a CSU vydalo minulý týždeň správu o možnostiach prenosu navrhovanej európskej legislatívy do nemeckej právnej úpravy. Podľa nej Bundestag prevezme legislatívu tak, aby sa v nej zmienka o nahrávacích filtroch nenachádzala.

Paradoxom je, že zmienka o filtroch nie je ani v súčasnom návrhu celoeurópskej legislatívy. Odborníci však upozorňujú, že formulácie takúto funkcionalitu od online platforiem de facto požadujú.

Nemci ešte minulý rok myšlienku nahrávacích filtrov zmietli zo stola. Pri vyjednávaní v Bruseli sa však dohodli s Francúzmi, ktorí určité formy filtrov požadovali. Nemecká vláda napriek tomu stále odmieta, že prijatím článku 13 sa v Únii zavedú aj uploadovacie filtre.

Až 41 z 91 europoslancov z Nemecka už potvrdilo, že článok 13 v budúcotýždňovom hlasovaní nepodporí.

O potrebe modernej legislatívy nepochybuje nikto

Cieľom zjednotených celoeurópskych pravidiel je najmä modernizovať zastaranú legislatívu o autorských právach a prispôsobiť ju modernému používaniu aj v online priestore.

Zlepšenie licenčných praktík, cezhraničné licencovanie naprieč Úniou, prístup k autorskému obsahu pre školy, vedcov a výskumníkov, či lepšia dostupnosť európskej produkcie na videoplatformách na vyžiadanie (VOD) ako Netflix či HBO Go boli tie návrhy, ktoré sa potešili optimistickému prijatiu.

O tom, ako budú pravidlá prijaté najmocnejšími technologickými spoločnosťami, ktoré na trhu s online obsahom hrajú prím, sa vedie najintenzívnejšia diskusia.

Ktorá strana teda nadržiava technologickým gigantom? Podľa tých, ktorí podporujú súčasné znenie pripravovanej legislatívy, sú to všetci, ktorí návrh odmietajú. Bránia totiž zjednoteniu digitálneho trhu a nechcú priznať dostatočné práva autorom diel. Podľa druhej strany však forma legislatívy dáva gigantom do rúk možnosti rozhodnúť o tom, komu za obsah platiť a koho z online sveta vytlačiť na okraj.

Európska komisia v blogu, ktorý medzičasom stiahla, označila protesty na internete a demonštrantov v uliciach za „bandu“. Ostré útoky medzi oboma stranami dokonca vyústili do vyhrážok zabitím pre spravodajcu a podporovateľa legislatívy, Axela Vossa.

Reforma copyrightu: Vojna autorov, technologických gigantov a europarlamentu

ŠPECIÁL / Nová celoeurópska legislatíva o autorských právach zahŕňa mnohé elementy, ktoré môžu transformovať spôsoby využívania internetu a sociálnych sietí naprieč kontinentom. Pri jej tvorbe sa ale ukázalo, že šedých zón je veľmi veľa.

O tom, v ktorý deň sa bude o záverečnom znení v europarlamente hlasovať, rozhodnú zajtra (21. marca) predsedovia politických frakcií v EP. Diskusia prebehne v pléne už v utorok (26. marca) a k voľbe by mali europoslanci pristúpiť buď v rovnaký alebo nasledujúci deň.

Europoslanci môžu prijať legislatívu ako celok, odmietnuť kontroverzné články 11 a 13, alebo zo stola zmietnuť celú súčasnú formu nariadenia. Téma copyrightu by sa tak dostala až pred nových europoslancov, ktorí vzídu z celoeurópskych májových volieb.

]]>
Ceny za bezdrôtový internet klesajú aj na Slovensku, štát dokáže výrazne pomôcť https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/ceny-za-bezdrotovy-internet-klesaju-aj-na-slovensku-stat-dokaze-vyrazne-pomoct/ Fri, 08 Mar 2019 15:08:43 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120417 Ceny za využívanie širokopásmového mobilného internetu v Európe od roku 2017 výrazne klesli. Tento trend možno očakávať aj v oblasti mobilných hovorov a smsiek. Od polovice mája totiž začnú platiť cenové stropy v rámci Európskej únie.

Podľa štúdie, ktorú prednedávnom vydala Európska komisia, patria ku krajinám s najlacnejšími mobilnými dátami v Európe Taliansko, Poľsko a Rakúsko. Najdrahšie sú dáta na Cypre a v Českej republike. Slovensko podľa výskumu patrí stále k najdrahším a nasleduje hneď za dvojicou najdrahších.

Najviac, až o 20 percent, klesli ceny za najväčšie balíčky (5 GB a 100 hovorov). Najlacnejšie z nich stáli 7, 08 eur, priemerne sa ich cena pohybovala na úrovni 25,48 eur.

Nastavený trend v znižovaní cien by mohol pokračovať aj ďalej, tvrdia experti. Dôvodom môže byť aj fakt, že ceny hovorov v EÚ budú naprieč Úniou od polovice mája zastropované. Od 15. mája budú Európania za minútu hovoru platiť najviac 19 centov a za jednu textovú sms správu do šesť centov.

Únia zavedie strop pre ceny hovorov a sms správ

Nový Európsky kódex elektronickej komunikácie, v ktorom došlo k politickej dohode, určí nielen to, ako sa bude v Únii telefonovať, či písať sms správy. Svetlo má vniesť aj do spôsobu budovania 5G sietí.

Mobilné širokopásmové pripojenie v Európskej únii je v súčasnosti rovnako drahé alebo dokonca drahšie ako v neeurópskych krajinách, tvrdí rovnaká štúdia.

Špecialisti v telekomunikáciách ani slovenskí operátori ju však nepovažujú za smerodajnú a upozorňujú na mnohé elementy, ktoré nezohľadňovala. Faktom je, že sa za rok, odkedy výskumníci zbierali dáta, sa u nás znižovali ceny, respektíve rozširovali balíčky paušálov.

Nekorektné údaje

Európska štúdia zbierala dáta počas februára 2018 a zahŕňa dáta od dvoch až troch mobilných operátorov z každej krajiny. Na staré údaje, ale aj nesprávne nastavenú metodiku európskej štúdie upozornili aj viaceré slovenské médiá, ktoré sa témou zaoberali.

„Získané údaje nie sú korektné vo viacerých ohľadoch,“ píše v článku pre Živé.sk Filip Maxa.

Aj mobilní operátori na Slovensku jednotne tvrdia, že tento prieskum nereflektuje celý národný trh.

„V marci 2019 je naše portfólio na inej úrovni ako vo februári 2018, najmä pokiaľ ide o objemy dát a ich cenu v paušáloch,“ potvrdzuje aj Michal Korec, hovorca pre služby a financie spoločnosti Telekom Slovensko.

V štúdii podľa Koreca Slovensko do vyššej cenovej hladiny vystrelil najmä ukazovateľ parity kúpnej sily. „Na mobilnom trhu sa ceny paušálov znižujú a v rámci konkurenčného boja neustále existuje tlak na znižovanie cien. Zákazníci majú za rovnakú sumu väčšie balíky dát,“ vysvetľuje Korec.

Aj spoločnosť O2, ktorá do štúdii eurokomisie nebola zaradená, pre EURACTIV.sk potvrdila, že od minulého roka významne navyšovala objem dát vo vybraných paušáloch za nezmenenú cenu. Podobne aj spoločnosť Orange.

„Porovnanie (v štúdii, pozn. red.) neberie do úvahy špeciálne a iné bonusové ponuky, ktoré tiež navyšujú objem dát, čim sa jednotková cena za dáta znižuje,” dopĺňa Alexandra Piskunová, hovorkyňa spoločnosti Orange Slovensko.

Posledné miesta bez internetu na Slovensku sľúbili pokryť operátori

Štát mal na výstavbu sietí vyčlenených 80 miliónov eur. Podľa podpredsedu vlády sa táto suma môže teraz presunúť do ďalších oblastí moderných technológií, vrátane pokrývania neobývaných oblastí, ktorými prechádzajú diaľnice a železnice.

„Sektor telekomunikácií je jednou z mála oblastí v ekonomike Slovenska, v ktorej objemy spotrebovaných služieb kontinuálne rastú pri nezmenených alebo klesajúcich cenách,“ hovorí hovorkyňa spoločnosti O2, Tereza Molnár.

Hoci tento segment patrí pod regulované oblasti, podľa spoločnosti O2 zásadne cenotvorbu ovplyvňuje najmä prirodzený vývoj na trhu a konkurenčné prostredie.

Telekom pripomína aj ďalšie štatistiky, ktoré sledujú koľko zákazník reálne platí za využívané služby a zohľadňujú aj odlišné náklady na fungovanie sietí v rozličných krajinách či cenotvorbu. „Na Slovensku sme v tomto smere pod priemerom EÚ,“ tvrdí hovorca spoločnosti Telekom.

Kde pomôže štát?

Do cien telekomunikačných služieb sa premietajú aj ďalšie faktory na trhu a niektoré z nich dokáže nastaviť, prípadne priaznivo ovplyvniť aj štát. Funkčnosť, spoľahlivosť a celkové investície do telekomunikačnej infraštruktúry majú v dlhodobom horizonte pozitívny vplyv aj na ceny pre používateľov.

Dôležité je zdravé udržiavanie existujúcich sietí, no v čase príchodu 5G sietí je kľúčová aj správna výstavba a nastavovanie tých nových.

Cenám cezhraničných hovorov v Únii europoslanci určili strop

Telefonovanie a SMS-ky do zahraničia v rámci Európskej únie zlacnejú, pripojenie na internet má byť rýchlejšie, sľubuje Európsky parlament.

Na budovanie 5G sietí sa v celej Európskej únii vyčlenilo pásmo 700 MHz (694-790 MHz), ktoré je súčasťou pásma využívaného pozemnou digitálnou televíziou DVB-T. Štáty Únie by mali do polovice roka 2020 vykonať všetky potrebné zmeny v existujúcich terestriálnych prevádzkových povoleniach. Zároveň musia nastaviť podmienky dražby tohto pásma, ktoré si medzi sebou rozdelia najmä operátori.

Napriek tomu, že sa čas kráti, slovenské ministerstvo dopravy stále presne nešpecifikovalo, ako presne bude uvoľnenú sieť dražiť. Poplatky za licencie v súvislosti s aukciami by sa mohli odraziť aj na konečných cenách služieb.

]]>
Na európsku reformu copyrightu upozorňujú aj slovenskí a českí YouTuberi https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/na-europsku-reformu-copyrightu-upozornuju-aj-slovenski-a-ceski-youtuberi/ Tue, 12 Feb 2019 15:13:52 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119707 Známi vlogeri ako GoGo alebo Duklock zo Slovenska, či Kovy z Čiech, zaznamenali po zverejnení videí o reforme autorských práv záujem desiatok tisíc followerov. Osvetová kampaň je ale u nás podľa influencerov nedostatočná, niektorí nabádajú písať europoslancom, iní podpísať celoeurópsku petíciu.

Spôsob nahrávania videí na internet, zdieľania fotografií, písania príspevkov na platformy, či tvorba paródií – to všetko rieši pripravovaná smernica o copyrighte v Európskej únii. O jej konečnej verzii momentálne diskutuje europarlament, eurokomisia a rumunské predsedníctvo v Rade EÚ. Už zajtra (13. februára) by sa v Bruseli mohol zrodiť kompromis o jeho konečnom znení, o ktorom by koncom marca mohli v poslednej fáze hlasovať europoslanci.

Debata o copyrighte v Európe sa rozprúdila najmä medzi mladou generáciou. Vlogeri, ktorí online obsah významne využívajú, ju rozprúdili paradoxne v Spojených štátoch. Influenceri upozorňovali na zmeny, ktoré Európu čakajú. Tí európski sa k téme dostávali len pozvoľna a v strednej Európe iba minimálne.

Pri reforme autorských práv dosiahli členské krajiny Únie kompromis, Slovensko návrh nepodporilo

Reforma celoeurópskych copyrightových pravidiel prešla ďalšou úrovňou schvaľovania. Legislatívu musia ešte prerokovať zástupcovia Európskej komisie a Európskeho parlamentu, a napokon schváliť europoslanci.

Diskusia o reforme copyrightu na Slovensku a v Čechách sa podľa Karla Kovářa, jedného z najsledovanejších českých YouTuberov, ktorí sa problematike copyrightu na internete venovali, nedá porovnať s intenzitou debát v iných európskych krajinách. Jeho video, ktoré videlo takmer 350 tisíc používateľov, detailne – až počas 18 minút – vysvetľuje, „čo by sa mohlo stať, ak by bola smernica aplikovaná nešťastne,“ povedal YouTuber pre EURACTIV.sk

Tvrdí, že sám ešte nikdy nezaregistroval, aby prejednávaná európska legislatíva vyvolala taký veľký ohlas na intenete. Priznáva, že jeho odoberatelia spočiatku nevedeli, o čom legislatíva je a „boli prekvapení ako výrazne to môže zasiahnuť do toho, ako súčasné sociálne siete vyzerajú“.

Za „nedostatočnú“ a aj „podceňovanú“ označuje úroveň diskusie u nás aj Emil Vojtko, generálny riaditeľ spoločnosti Vidadu, ktorá združuje najsilnejšiu komunity internetových tvorcov na Slovensku a v Čechách, s viac ako 200 kanálmi, ktoré mesačne zaznamená vyše 250 miliónov videní.

„V zahraničí vznikajú rôzne petície, združenia či samostatné webové stránky, ktoré vysvetľujú podstatu článku 13 a jeho dôsledky, ale na Slovensku sme sa doposiaľ s ničím podobným nestretli,“ uviedol Vojtko.

Nahrávacie filtre

Na platformu YouTube sa už dnes na celom svete za minútu nahrá viac ako 400 hodín materiálu. Kontrolovať to, či nahratý obsah spĺňa podmienky autorských práv pomáha platforme systém Content ID. Ak totiž používateľ na platformu nahrá video, a to obsahuje aj dielo, na ktoré sa už copyright vzťahuje – či už ide o hudbu, obrázky alebo ukážku z filmu – finančný zisk z nového videá nepôjde tomu, kto ho nanovo nahral, ale tomu, kto vlastní na obsah autorské práva. Autor nového videa dostane takzvaný claim.

Podľa kritikov však ani tento systém po rokoch používania nefunguje dokonale a nedokáže odhaliť mnohé elementy, na ktoré sa už dnes autorské právo vzťahuje, napriek tomu, že bol vyvíjaný roky a s obrovskou finančnou podporou.

Europoslankyňa J. Reda: Online filter na kontrolu copyrightu diela bude musieť mať takmer každý

Jedna z najaktívnejších europoslancov v boji za spravodlivé autorské práva na internete tvrdí, že nové znenie celoeurópskej smernice poškodí malé firmy. „Pýtajte sa vlády aj europoslancov, prečo zlý návrh podporujú. Vo voľbách ich ohodnotia najmä mladí voliči,“ hovorí JULIA REDA.

Ak by nová smernica v znení, ktoré prezentuje Európsky parlament alebo členské štáty Únie prešla poslednou fázou dohôd, podobný filter by si museli zaistiť všetky platformy či weby, ktoré by nedostali výnimku.

Kritici článku 13, teda aj povinnosti vytvoriť takého nahrávacie filtre tvrdia, že vzhľadom na technickú a finančnú záťaž nových systémov môžu byť požiadavky legislatívy pre mnohých likvidačné.

Obavy vlogerov

Podľa Vidadu sa tvorcovia, ktorých združujú, obávajú aj nejasností znenia článku a „vysokej kontroly a cenzúry akýchkoľvek autorsky chránených diel na sociálnych sieťach,“ hovorí Vojtko.

Karel Kovář, ktorý na platforme vystupuje pod pseudonymom Kovy a jeho kanál registruje vyše 750 tisíc odberateľov, sa neobáva priameho ohrozenia svojho vlogerského business modelu, nakoľko tvrdí, že už nevyužíva také množstvo obsahu tretích strán ako v minulosti. Aj staré obsahy, ktoré v minulosti publikoval, by ale YouTube musel prehodnotiť podľa nových pravidiel.

„Viem si predstaviť, že to môže množstvu tvorcov, ktorých hlavným formátom sú paródie, spôsobiť veľké problémy. Niektoré formáty a niektorí tvorcovia môžu naozaj doplatiť na konečnú interpretáciu smernice,“ vysvetľuje vloger.

Zmenia sa spôsoby používania internetu? V Bruseli sa rozhoduje, či má legislatíva o copyrighte ešte šancu

Členské štáty EÚ nenašli v novej legislatíve o autorských právach kompromis na prvýkrát. V piatok budú vyjednávať opäť. Europarlament sa chce s krajinami dohodnúť do 14. februára. Bez dohody a po tomto termíne by už kontroverzná legislatíva nemala šancu.

Daniel Štrauch, známy ako GoGo, rozoberal detailne smernicu aj vo svojom videu na YouTube. Ide pri tom o najsledovanejšie video na tému copyrightu a článku 13 na slovenskom internete.

Ani nie dvanásťminútové video videlo už viac ako 118 tisíc ľudí. „(Ak by reforma prešla, pozn. red.) blokovaných by bolo hneď tri a pol milióna kanálov a YouTube by strácal mesačne 90 miliárd videní,“ vysvetľuje vo svojom videu GoGo.

Podľa neho chýba v novej smernici pružnosť, a preto by sa „priestor, v ktorom ľudia dennodenne fungujú mohol dramaticky zmeniť“.

„Mojich followerov vystrašilo hlavne to, že zmeny obmedzia kreativitu tvorcov na platformách ako je YouTube, Instagram alebo Reddit a na ďalších známych weboch. Majú pocit bezradnosti a okrem podpísania petície pre to nemôžu nič urobiť, ich názor nič neznamená a o budúcnosti slobodného internetu rozhodne pár povolaných pánov v Bruseli,“ povedal pre EURACTIV.sk najznámejší slovenský YouTuber, ktorého videá odoberá vyše 1,8 milióna užívateľov.

„Náš ďalší partner Dušan Brachna, natočil tiež niekoľko videí, kde vysvetľuje možné dôsledky smernice,“ pripomína Vojtko aj YouTubera Duklocka. Jeho najsledovanejšie video na tému autorských práv má na sieti vyše 117 tisíc videní, ďalšie viac ako 114 tisíc.

Duklock svojich followerov nabáda, aby sa zapojili do petície proti článku 13. Tá už zaznamenala viac ako 4,6 milióna podpisov a je druhou najväčšou petíciou v histórii internetu. Ani jej veľkosť však zatiaľ mnoho nezmenila a na jej existenciu reagovalo len príliš málo zákonodarcov a politikov v Európe. Petícia však stále zbiera podpisy.

Téma eurovolieb pre mladých

Český vloger Kovy pre EURACTIV.sk potvrdil, že téma u jeho odberateľov výrazne rezonuje. Priznáva, že po tom, ako video uverejnil, ho kontaktovali aj mnohí europoslanci. Tí „vďaka videu zaznamenali veľké množstvo správ a všimli si, že je o tému mimoriadny záujem najmä medzi mladými“.

Kovář svojich followerov nabádal, aby sa so svojimi pripomienkami ozvali priamo českým zástupcom v Európskom parlamente.

„Vďaka tomu si mnohí zákonodarcovia uvedomili, že je to téma, na ktorú si musia dať trochu väčší pozor a možno aj trochu hlbšie popremýšľať o tom, ako o nej hlasovať,“ vysvetlil Kovy.

„Je to naše živobytie, samozrejme sme preto priamo medzi dotknutými,“ dodáva aj Daniel Štrauch.

Únia nejde zakazovať meme, ale kvôli autorským právam môže transformovať internet

Europoslanci majú na stole novú smernicu o autorských právach. Kritici hovoria o ohrozovaní tradičného využívania internetu a proti sú aj slovenské organizácie ako Sapie, či europoslankyňa Monika Beňová. Brusel dohady odmieta a pripomína napríklad výnimky, týkajúcej sa paródie.

Výrazný záujem jednoznačne potvrdzuje aj Vojtko. „Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že keď sme nie právnicky, ale ľudsky vysvetlil podstatu článku 13, častokrát sa stalo, že ľudia zostali zarazení a začali sa pýtať.“

]]>
Urbanistka: Iba zmena konzumného spôsobu života by mohla odvrátiť klimatické zmeny https://euractiv.sk/section/rozvojova-politika/news/urbanistka-iba-zmena-konzumneho-sposobu-zivota-by-mohla-odvratit-klimaticke-zmeny/ Fri, 01 Feb 2019 08:10:21 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119281 Obyvatelia miest už teraz pociťujú klimatické zmeny intenzívnejšie ako vidiečania. Riešenie narastajúcej krízy sa ale nenachádza v konceptoch súčasnosti, hovorí odborníčka na verejné priestory MILOTA SIDOROVÁ.

Rok 2018 bol pre mestá na svete v súvislosti s klimatickými zmenami jedným z najťažších. Celosvetová produkcia skleníkových plynov rastie, extrémy počasia spôsobili zmätok v regiónoch po celom svete a najväčšie ekonomiky sveta odstupujú od svojich klimatických záväzkov.

Nakoľko rapídne rastie počet obyvateľov miest a trendom je sťahovanie z vidieka za prácou do metropol, práve mestskí obyvatelia budú klimatické zmeny pociťovať intenzívnejšie.

Ani rozširovanie zelene, zmeny v infraštruktúre sietí, či riešenia alternatívnych dopravných spôsobov ale podľa urbanistky Miloty Sidorovej nebudú nastavenému tempu zmien stačiť.

„Klimatická zmena je tak zásadná, že nebude možné myslieť konceptami súčasnosti či minulosti. Dôležité je premyslieť štýl života o dvadsať rokov.“

Právo na pôdu môže riešiť otázky chudoby vo svete

Bývanie je katalyzátorom až trinástich zo sedemnástich Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré si OSN stanovila ešte v roku 2015. Krajiny ich plánujú splniť do roku 2030.

Odborníčka na verejné priestory hovorí, že odpoveďou na intenzívne klimatické zmeny je dnes v prvom rade takzvaný degrowth, teda opak rastu, ktorý tvorí podstatu konzumného spôsobu života.

„Nestačí nakupovať zodpovedne, potrebujeme prestať niektoré veci využívať a radikálne premyslieť spôsob ako žiť menej zaťažujúco a viac efektívne,“ hovorí Milota Sidorová. Zodpovednosť ale podľa nej neleží iba na pleciach jednotlivcov. Významnú úlohu hrajú mestá, regióny a krajiny, ktoré majú vhodné zmeny presadzovať do svojich plánov a politík.

Chýbajúce bývanie

Sidorová pripomína, že v mestách sa zmení nielen počasie a s ním aj zdravotný stav ich obyvateľov, ale výrazne porastú aj ceny nájomného, energií, mobility, potravín a služieb.

„Pre veľa ľudí súčasný spôsob života nebude udržateľný, pretože si ho nebudú môcť dovoliť,“ vysvetľuje.

Za príklad toho, ako sa mestá nedokážu s nárastom cien vysporiadať, je okrem iných aj nárast počtu bezdomovcov. Milota Sidorová vysvetľuje trend na príklade Spojeného kráľovstva. V ubytovniach pre ľudí bez domova tvoria totiž významnú skupinu domáci obyvatelia, ktorí nedokázali pri práci baličov v Amazone, či vodičov Uberu platiť za vlastný nájom.

OSN odhaduje, že na svete dnes počet bezdomovcov osciluje medzi 100 miliónmi a jednou miliardou. Obrovský rozdiel je spôsobený najmä nerovnakou metodológiou pri spočítavaní, prípadne úplnej absencii počtov.

Každý piaty človek na svete nemá prístup k dôstojnému bývaniu

Prvý októbrový pondelok je na základe rozhodnutia Organizácie spojených národov už od roku 1985 oslavovaný ako svetový deň habitatu. Jeho cieľom je upozorniť na stav miest a základných práv každého obyvateľa na primerané prístrešie.

„Mestá by mali začať chrániť nájomné bývanie a z bývania nemala byť investičná komodita. Ak nebudeme bývanie chrániť, tak ako napríklad Viedeň, scenár s rozrastajúcou sa skupinou bezdomovcov bývalej strednej triedy bude veľmi aktuálny aj u nás,“ prízvukuje Sidorová.

Spomínaná Viedeň napríklad ponúka víziu mesta, v ktorej sa dlhodobo žijúci obyvatelia nevyčleňujú do okrajových častí, bývanie prispôsobuje rôznym príjmovým skupinám a navyše sa jej podarilo zabezpečiť dostatočný počet dostupného bývania aj pre tých, ktorí riešia problém bezdomovectva.

Drahé mestá budúcnosti

Väčšie mestá historicky poháňali aj väčšinu svetového hospodárskeho rastu. No mnohé z tých, ktoré dnes rýchlo rastú, zatiaľ nevykazujú primeranú ekonomickú silu.

Pre vysoké ceny sa obyvateľstvo z veľkých miest častokrát sťahuje do lacnejších, okrajových častí, či opäť na vidiek. Zaznamenáva to nielen Bratislava, ale aj svetové metropoly ako New York, Londýn, či Paríž.

„Tu by som odporúčala súčasným starostom a starostkám začať v mestách tvoriť takú kultúrnu a sociálnu infraštruktúru, aby tu bývalí (veľko)mešťania mohli prežívať kompletný život, nielen prespávať,“ radí urbanistka a varuje pred vznikom „kobercových predmestí“.

Pozemkovým právam pomáha digitálna revolúcia

Napriek technickému pokroku ostatných rokov ostávajú miliardy ľudí bez sformalizovaného práva na pôdu a vlastné bývanie na nej. Digitálne novinky však výrazne pomáhajú pozemky mapovať a registrovať aj v rozvojových krajinách.

Na Slovensku podľa nej už teraz vidíme chýbajúce verejné budovy pre administrácie, vzdelávacie centrá, multifunkčné priestory, ktoré budú môcť byť využité pre rôzne komunitné potreby. Chýba vysokorýchlostný internet aj vhodná dopravná infraštruktúra na cestovanie do priemyselných a pracovných centier.

„Je treba pozrieť sa na mestá ako Lipsko, ktoré v relatívne porovnateľnej veľkosti ako Bratislava aplikuje všetky typy mobility, ktorými sa snaží znížiť individuálnu automobilitu. Rýchle vlaky, pravidelné autobusy, či tie v štýle maršrutka (zastaví na požiadanie kdekoľvek), bicykel, chôdza, a auto až potom.“

Energetika bývania

Správa OSN o stave životného prostredia konštatuje, že v priebehu nasledujúcich 40 rokov bude svet čeliť požiadavke na výstavbu nových priestorov na bývanie v objeme viac ako 2,3 miliardy štvorcových metrov. Rozsah sa dá prirovnať k vystavaniu nového New Yorku každý mesiac.

Urbanisti radia v tomto smere aj miestnym samosprávam. Odporúčajú napríklad, aby si mestské zastupiteľstva stanovili ciele aj pre zníženie emisií a obnoviteľnej energie, podporiť komunity pri prechode na 100 percent obnoviteľných zdrojov energie, plán solárnej a veternej energie, ale aj tlačiť na regionálne a celoštátne hľadanie riešení a spájať pritom sily.

Starostovia z 19 miest, v ktorých žije 130 miliónov ľudí na celom svete, sa napríklad v minulom roku zaviazali dosiahnuť do roku 2030 výstavbu iba uhlíkovo neutrálnych nových budov. Mestá podľa OSN rovnako v roku 2018 pristúpili k 443 dodatočným záväzkom, ktorými sa zaviazali posunúť sa k úplnému využívaniu elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov do roku 2035.

Expertka Svetovej banky: Najväčšou chybou miest je ich reaktívne plánovanie

Ak viete, že sa vo vašej krajine ľudia z vidieka sťahujú do miest, premýšľajte o tom, aké mesto budete potom potrebovať, radí skúsená urbanistka. Manažérka Svetovej banky pracuje s reprezentantmi miest na tom, aby ich plánovanie proaktívne riešilo globálne výzvy.  

Milota Sidorová hovorí o zásadnej transformácii, ktorá je nutná práve v menších štátoch, akým je aj Slovensko.

„Budúcnosť Slovenska bez zásadných zmien je chudobná, stará a s podstatnou zmenou zamestnania. V mestách je treba chrániť spoločné zdroje, či už ide o pitnú vodu, čistý vzduch, cez bývanie, verejnú dopravu, parky a zelenú infraštruktúru, až po polyfunkčné mestské štvrte, v ktorých dokáže človek žiť svoj život, nielen jeden jeho aspekt,“ dodáva.

 

Tento článok je vytvorený vďaka finančnej podpore Európskej únie. Jeho obsah je výhradnou zodpovednosťou Nadácie Habitat for Humanity International a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie.

]]>
Expertka Svetovej banky: Najväčšou chybou miest je ich reaktívne plánovanie https://euractiv.sk/section/rozvojova-politika/interview/expertka-svetovej-banky-najvacsou-chybou-miest-je-ich-reaktivne-planovanie/ Wed, 23 Jan 2019 08:54:07 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=118976 Ak viete, že sa vo vašej krajine ľudia z vidieka sťahujú do miest, intenzívne premýšľajte o tom, aké mesto budete potom potrebovať, radí skúsená urbanistka. Ako manažérka vo Svetovej banke pracuje ANNA WELLENSTEINOVÁ s predstaviteľmi miest po celom svete práve na tom, aby ich plánovanie proaktívne riešilo globálne výzvy.

Anna Wellensteinová je riaditeľka pre Stratégie a operácie pre sociálnu, mestskú, vidiecku a životaschopnú globálnu prax vo Svetovej banke. Ako členka vyššieho manažmentu stanovuje stratégie pre analýzy a financovanie v oblastiach ako znižovanie rizík prírodných katastrof, renovácia miest a geopriestorová technológia.

 

Máte za sebou viac ako 20 ročnú skúsenosť v oblasti urbanistiky a mestského rozvoja. Vo Svetovej banke ste ako súčasť vyššieho manažmentu zodpovedná v tejto sfére aj za poskytovanie úverov rozvojovým krajinám vo viac ako 200 projektoch a 325 štúdiách, pričom dnes dohliadate na rozpočet vyše 25 miliárd dolárov. Aké trendy na globálnej úrovni sledujete v oblasti urbanistiky z tejto inštitúcie?  

Vo Svetovej banke sledujeme niekoľko megatrendov, no tri z nich sú tie najdôležitejšie. Prvým je zmena klímy, ktorá je teraz našou realitou. Vidíme, ako nás zmena klímy ovplyvňuje, riešime riziko katastrof a v mnohých častiach sveta sledujeme ich zintenzívňovanie. Očakáva sa, že do roku 2030 sa pod prah chudoby kvôli klimatickým zmenám dostane ďalších sto miliónov ľudí. Dôležitosť predvídania zmien v súvislosti s klímou je preto teraz v hľadáčiku vedúcich predstaviteľov v každom regióne.

Druhým trendom sú komplexné zmeny v urbanizácii v súvislosti so životom v mestách. Keď som v tomto odvetví začínala, veľa sa diskutovalo o tom, čo je dôležitejšie: či ľudia z vidieka alebo z miest. Teraz máme oveľa jemnejší a efektívnejší pohľad. Mestá sú dôležitou príležitosťou z hľadiska rozvoja. Ak sú mestá riadené dobre, rastú podniky, ľudia majú lepší prístup k službám, pracovné miesta môžu prekvitať. Vieme, že 55 percent obyvateľov na celom svete žije v mestách a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v priebehu ďalších 20 až 25 rokov. Počet ľudí žijúcich v mestách sa do roku 2045 zvýši až jeden a pol krát na 6 miliárd obyvateľov.

Právo na pôdu môže riešiť otázky chudoby vo svete

Bývanie je katalyzátorom až trinástich zo sedemnástich Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré si OSN stanovila ešte v roku 2015. Krajiny ich plánujú splniť do roku 2030.

Tretím trendom je nestabilita. Vidíme, že obavy a vplyv nestability a násilia sú v mnohých častiach sveta oveľa výraznejšie. Otázky nestability sú vo veľkej miere prepojené aj s migrantmi, ktorých odchod z miesta pôvodu spôsobuje klíma, prírodné katastrofy, problémy chudoby a otázky pôdy. Do roku 2030 predpokladáme, že celosvetový podiel chudobných obyvateľov v nestabilných a konfliktných oblastiach bude takmer 50  percent.

Reflektujú krajiny a najmä zväčšujúce sa mestá tieto megatrendy dostatočne rýchlo?

Dostatočná rýchlosť je relatívny pojem. Každá krajina sa zaoberá vlastnými politickými alebo ekonomickými výzvami, ale po celom svete sa objavujú niektoré dôležité úspechy. Vidíme, že najmä v Európe došlo k veľkému pokroku v oblasti správy pozemkov: zaregistrované boli zákonné nároky, realitné systémy sú v prevádzke a transakcie sa dejú rýchlejšie a efektívnejšie.

Trendy sa snaží reflektovať aj rozvojová pomoc, ktorú poskytuje Únia ako celok, či krajiny samostatne. Postupne sa ale snaží balansovať pomoc aj pre mestá, nakoľko pôvodne sa podpora sústreďovala predovšetkým do vidieckych oblastí. Je tento prístup z pohľadu Svetovej banky vyvážený?

Keď hľadáme trvalú udržateľnosť rozvoja v mestách, komunitách, či provinciách, každá časť krajiny zohráva vo vývoji úlohu. Väčšina rozvinutých krajín je viac urbanizovaná a do miest sa sťahuje viac obyvateľov z vidieka. Do mestských oblastí preto musíme investovať, nakoľko budú rásť. Ale musíme tiež investovať do vidieka, kde potrebujeme zabezpečiť služby, ktoré obyvateľom pomôžu byť zdravými, vzdelanými a dostatočné zapojenými do hospodárskych činností. Hneď ako príde čas a lepšiu prácu budú hľadať v meste, prídu už zdraví, vzdelaní, trénovaní. Nie je to otázka investovania len do miest alebo len do vidieka. Je treba investovať do správnych vecí v každej oblasti, ktorá by podporila znižovanie chudoby a rast najlepším možným spôsobom.

Medzinárodná rozvojová pomoc hrá úlohu vo všetkých častiach krajiny a myslím si, že stratégiou „buď jedno alebo druhé“ si viac škodíme ako pomáhame. Vo Svetovej banke sme sa od tejto dichotómie posunuli a myslím, že je to pre krajiny, s ktorými pracuje, oveľa efektívnejšie.

Únia prijala rekordný rozpočet na poskytovanie humanitárnej pomoci

Európska komisia oznámila, že EÚ v roku 2019 prijala doteraz najvyšší rozpočet určený pre humanitárnu pomoc vo svete. Ide o financie vo výške 1,6 miliardy eur. Najviac peňazí pôjde do Sýrie a Jemenu.

Ktoré sú tie najúspešnejšie európske príklady projektov, v ktorých sa Svetová banka zameriava na urbanizáciu?

Napríklad v Bosne a Hercegovine, kde sme investovali, vidíme markantné zmeny. Zmenil sa napríklad čas transakcií s nehnuteľnosťami, pričom obdobie na prebratie nehnuteľnosti sa znížilo z niekoľkých mesiacov na päť dní.

V Kosove už dlhšiu dobu spolupracujeme s vládou. Sledujeme realitný systém a kataster nehnuteľností. Program, ktorý sme podporovali, pomohol zaznamenať využívanie pôdy a vlastníctvo pozemkov pre viac ako 182 tisíc ľudí. Pokrytie služieb pozemkovej správy sa rozšírilo na 77 percent obyvateľov.

Vo východnej Európe a strednej Ázii sme zistili, že z 13 projektov registrácie pozemkov, ktoré sme financovali, bol prínos pre hospodárstvo jednej registrácie viac ako 16 dolárov v príjmoch.

Pozemkovým právam pomáha digitálna revolúcia

Napriek technickému pokroku ostatných rokov ostávajú miliardy ľudí bez sformalizovaného práva na pôdu a vlastné bývanie na nej. Digitálne novinky však výrazne pomáhajú pozemky mapovať a registrovať aj v rozvojových krajinách.

Mnohé z projektov Svetovej banky experimentujú s rôznymi novinkami z digitálneho prostredia. Aké novinky v geopriestorových technológiách využíva v urbanistických projektoch Svetová banka?

V rámci nášho programu pracujeme so širokou škálou technológií. Experimentujeme s používaním drónov na mapovanie a registráciu nehnuteľností v Tanzánii, v Kosove alebo v Indonézii. Krajiny môžu vďaka nim mapovať nehnuteľností v reálnom čase, znížiť vlastné náklady a aj čas tejto práce.

Ďalšou oblasťou, s ktorou sme experimentovali, je využívanie umelej inteligencie na meranie zastavaných plôch a vytváranie rozličných regulácií. Snažili sme sa o to na pár miestach, ako je Srbsko či Vietnam.

Niekoľko projektov, ktoré pracujú s technológiami, máme aj na komunitných úrovniach. Napríklad na Madagaskare sme pracovali s miestnymi komunitami, kde skupiny účastníkov začali s vymedzovaním parciel. Používali sme letecké snímky stiahnuté do tabletov. Členovia komunity spoločne prechádzajú jednotlivé parcely, identifikujú ich okraje a mapujú ich priamo do obrázkov v zariadení.

Túto oblasť neustále rozširujeme a skúmame. Hoci nie všetky experimenty s technológiami fungujú vždy, súčasťou entuziazmu je skutočné experimentovanie a nachádzanie oblastí prienikov.

Ako spoluprácu s vládami a správcami miest hodnotíte? Sú zainteresovaní otvorení novým nápadom a experimentom?

Je to ťažké zovšeobecniť, ale v podstate sú mnohí nadšení. Existuje len veľmi málo miest, kde ľudia takéto technológie apriori odmietajú. Každý hľadá spôsob, ako robiť veci rýchlejšie, lepšie a lacnejšie.

Každý piaty človek na svete nemá prístup k dôstojnému bývaniu

Prvý októbrový pondelok je na základe rozhodnutia Organizácie spojených národov už od roku 1985 oslavovaný ako svetový deň habitatu. Jeho cieľom je upozorniť na stav miest a základných práv každého obyvateľa na primerané prístrešie.

Je to jedna z oblastí, v ktorej sa vo Svetovej banke skutočne snažíme byť pre vlády partnerom. Technológia je nástroj, ale vlády stále potrebujú mať jasnú predstavu o tom, aké sú ich ciele. Musia sa uistiť, že konkrétna technológia je pre nich tá správna a že je v súlade s existujúcimi právnymi a regulačnými štruktúrami.

Stáva sa teda, že sa investujú prostriedky aj do technológii, ktoré sú pre mesto nevhodné?

Stáva, hoci nie často. Napríklad spomínaný komunitný projekt z Madagaskaru dokážu miestni účinne spravovať a používať. Supermoderná technológia, o ktorej hovoríme napríklad s dubajskou vládou, pravdepodobne nie je model, ktorý by madagaskarskej vidieckej komunite vyhovoval a naopak.

Banka môže pomôcť vládam kontextualizovať to, čo je pre nich správne. V mori technológii je obrovský výber. Našou prácou je radiť vládam, pomáhať im ubezpečiť sa, že majú kapacity, a právne a regulačné štruktúry na to, aby im konkrétna technológia pomohla dosiahnuť želaný cieľ.

Okrem nasadenia nesprávnych technológii a techník, aké sú najčastejšie chyby krajín, regiónov, či miest v projektoch, ktoré chcú realizovať alebo už realizujú s pomocou Svetovej banky?

V mestách je dôležité rozpoznať a pochopiť trendy a sily, ktoré spôsobujú rast alebo zmenšovanie. Rovnako je nevyhnutné, aby sa veci plánovali a premýšľalo sa o tom, čo príde. Jednoducho, aby sa urbanistka neriešila v reaktívnom režime.

Ak viete, že vaša krajina sa urbanizuje, premýšľajte o tom, aké mesto budete v budúcnosti potrebovať, aby ste sa prispôsobili obyvateľstvu, ktoré prichádza, a mohli ho podporiť tak, aby sa mu darilo. Je treba odpovedať na otázky o tom, akú infraštruktúru a služby budú potrebné, ako plánovať využitie pôdy a ako dostatočne pracovať s podnikmi, aby pracovné miesta a hospodárske príležitosti držali krok s obyvateľmi, ktoré prichádzajú.

Jedna z vecí, ktorú považujeme za naozaj škodlivú, je to, že rastúce mestá, ktoré neefektívne plánujú, končia len s neformálnym absorbovaním obyvateľstva. Keď mesto nenaplánovalo a nezabezpečilo priestor napríklad pre výstavbu bytov pre obyvateľov s nízkym príjmom, či nové štvrte pre ľudí, v ktorých by žili, noví prisťahovalci sa usádzajú na nevhodných miestach.

Kvôli urbanizácii Afriky rastie trh zákazníkov s nízkymi príjmami. Pomáhať majú kapitálové fondy

Takzvaný „chýbajúci stred“ spektra finančných služieb vo väčšine krajín subsaharskej Afriky znamená, že začínajúce podniky nie sú schopné nájsť investície. Situácia sa ale mení s príchodom viacerých rizikových kapitálových fondov, ktoré sa zameriavajú na masový trh s nízkymi príjmami.

Vo veľmi krehkých zónach mesta sa tak vytvárajú sa slumy a chudobné štvrte, napríklad s častými záplavami, či zosuvmi pôdy. Mesto neposkytuje služby a dostatočnú infraštruktúru, trpí preťažením a znečistením a nakoniec sa zasekne v bludnom kruhu. Je preto nesmierne dôležité, aby mestá premýšľali o tom, kam smerujú a ako spolupracujú s kľúčovými partnermi, rôznymi sociálnymi skupinami alebo podnikmi.

Keď sa stretávam s naozaj úspešnými a predvídavými starostami a primátormi, ktorí chápu dynamiku svojho mesta, zväčša majú víziu a pracujú so všetkými kľúčovými volebnými obvodmi na tom, aby ju dosiahli. To je tá najdôležitejšia časť. Vo Svetovej banke pracujeme s miestnymi orgánmi práve na tom, aby mohli prejsť z reaktívneho do proaktívneho režimu. A počas svojho pôsobenia som videla mnoho zásadných transformácii, ktoré mestá vykonali.

Ktoré z miest považujete za príklad vhodnej transformácie?

Príkladov je veľa no jedno z miest, na ktorom sme pracovali a ktoré prešlo dôležitou transformáciou, je Medellín v Kolumbii. Mesto sa nachádza uprostred krásnych strmých kopcov. Bola to oblasť hlbokých konfliktov, no jeho predstavitelia majú skutočnú transformačnú víziu. Pracujú s miestnymi komunitami, strategicky investovali nielen do fyzických, ale aj spoločenských zmien a pokúšali sa dokonca zmeniť psyché celého mesta.

Samozrejme, každé mesto má svoje výzvy, ale dnešný Medellín má úžasnú infraštruktúru a do širšej štruktúry mesta zahŕňa aj oblasti, v ktorých žije obyvateľstvo s najnižšími príjmami. Dosiahli veľký pokrok v kontrole rizík prírodných katastrof a mesto dnes ekonomicky aj spoločensky prosperuje.

 

Tento článok je vytvorený vďaka finančnej podpore Európskej únie. Jeho obsah je výhradnou zodpovednosťou Nadácie Habitat for Humanity International a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie.

]]>
Svet najviac ohrozujú extrémne zmeny počasia. Kybernetické útoky sú dnes väčším rizikom ako migrácia https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/svet-najviac-ohrozuju-extremne-zmeny-pocasia-kyberneticke-utoky-su-dnes-vacsim-rizikom-ako-migracia/ Thu, 17 Jan 2019 13:50:11 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=118853 Svetové ekonomické fórum zverejnilo svoju každoročnú správu o svetových globálnych rizikách. Analytici sa najviac obávajú toho, čo spôsobí neschopnosť lídrov nájsť kolektívne riešenia na globálne problémy ľudstva, od ochrany životného prostredia, po etické výzvy štvrtej priemyselnej revolúcie.

Hoci je svet lepším a rozvinutejším miestom na život ako bol v porovnaní s minulosťou, dnešné ľudstvo trápia najmä komplexné a navzájom prepojené problémy. No v atmosfére upadajúcej globalizácie a narastajúcej divergencie sa riešenia hľadajú oveľa komplikovanejšie.

V porovnaní s minulým rokom sa skupiny rizík, ktoré podľa expertov najviac ohrozujú svet, v tabuľke nezmenili. Zmenilo sa iba ich poradie.

Riziká spojené so životným prostredím v najnovšom Prieskume vnímania globálnych rizík dominujú. Extrémne počasie vyvoláva najväčšie obavy. Respondenti, ktorými sú analytici a experti, čoraz častejšie upozorňujú na zlyhávanie environmentálnych politík. Výsledky nečinnosti v oblasti klímy sú podľa nich čoraz zreteľnejšie.

https://twitter.com/Cybersec_EU/status/1085862771626000384

Kým pred dekádou v čase hospodárskej krízy boli za najväčšie riziká považované klesajúce ceny aktív, spomaľujúca sa čínska ekonomika, či chronické ochorenia, teda riziká ekonomického a sociálneho charakteru, dnes sa charakter rizík presúva do environmentálnych a technologických oblastí.

Ťažšie hľadanie kompromisov

Svet sa posúva do novej fázy silne štáto-centristických politík. Idea „znovu prevzatia kontroly“ dominuje na domácich politických fórach, ale aj na medzinárodnej scéne v nadnárodných organizáciách.

Po časoch globalizácie sa svet prehupol do obdobia divergencie. Geopolitické a geo-ekonomické napätie pritom Svetové ekonomické fórum považuje za „najnaliehavejšie globálne riziko súčasnosti“.

Kvôli tejto skutočnosti bude pravdepodobne omnoho ťažšie nájsť zhodu pri riešení globálnych problémov ľudstva, od ochrany životného prostredia, cez nekontrolovanú migráciu, až po reakcie na etické výzvy štvrtej priemyselnej revolúcie.

Správa o globálnych rizikách pred stretnutím v Davose: Najväčšie hrozby sú enviromentálne a technologické

ŠPECIÁL / Ľudský rozvoj je „v ohrození“ a súčasné ekonomické ozdravovanie môže ukrývať korene ďalšej veľkej krízy, varovalo Svetové ekonomické fórum vo svojej výročnej Správe o globálnych rizikách týždeň pred stretnutím svetových lídrov v Davose.

Rastú aj obavy, týkajúce sa podvodov s dátovými údajmi a kybernetických útokov. Analytici však prízvukujú aj ďalšie technologické oblasti: približne dve tretiny respondentov očakáva, že riziká spojené s falošnými správami a krádežami identity sa v tomto roku ešte zvýšia. Tri pätiny uviedli, že veľkou hrozbou je aj strata súkromia, pričom k ich údajom budú mať prístup súkromné spoločnosti či vlády.

Hrozí svetová hospodárska kríza?

Medzinárodný menový fond predpovedá v najbližších rokoch postupné spomalenie ekonomického rastu. Znepokojivý je najmä fakt, že úroveň globálneho dlhového zaťaženia, sa dnes pohybuje na úrovni 225 percent HDP, čo je podstatne viac, ako to bolo pred poslednou hospodárskou krízou.

EÚ v roku 2019: Digitálny trh v Únii porastie, potrápia otázky etiky nových technológií

Smernica o copyrighte, zlepšovanie kyberbezpečnostných štandardov, rozvoj 5G sietí, či nepravdepodobné zavedenie celoeurópskej digitálnej dane: Únia chce v novom roku dokončiť zjednotenie digitálneho trhu. Diskusiám o budúcnosti technologického vývoja budú ale dominovať otázky etiky.

Kým otázky nekontrolovanej masovej migrácie dominovali prehľadu rizík v rokoch 2016 a 2017, od minulého roka v rebríčku padli. Za vysoké považuje riziko migrácie, spôsobené krízou alebo ekonomickými faktormi, približne polovica opýtaných.

Za potenciálne budúce riziká, ktoré by spoločnosť mohli v krátkej dobe prekvapiť omnoho intenzívnejšie, ako sa dnes zdá, označilo Svetové ekonomické fórum témy ako kvantová kryptografia, menový populizmus, afektívne výpočty a úpadok ľudských práv.

Správa, ktorú analytici Svetového hospodárskeho fóra zverejnili tento týždeň, je tradične predzvesťou ducha nadchádzajúceho summitu vo švajčiarskom Davose. Štúdia vznikla na základe odpovedí viac ako tisícky expertov a verejných činiteľov.

]]>