Investičná politika Archives

Štát podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka budúci týždeň začne vyplácať dotácie na nájom prevádzok, ktoré boli počas karantény zatvorené. Schému v hodnote 200 miliónov eur Slovensku schválila Európska komisia.  

Slovensko môže byť s predbežným nastavením pokrízového financovania z plánu obnovy EÚ spokojné, zhodujú sa europoslanci aj rezort zahraničia. Slovensko musí maž najneskôr na jeseň jasno, čo chce s peniazmi robiť. Čaká sa aj na nové ministerstvo.

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) upozorňuje vládu na „úskalia“, ktoré Slovensku hrozia prijatím programu obnovy EÚ pre budúce generácie v objeme 750 miliárd eur.

Najvyššiemu riadiacemu orgánu Európskej investičnej banky bude predsedať 12 mesiacov.

NR SR schválila 117 hlasmi návrh zákona o mimoriadnych štátnych zárukách z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý Slovensku umožní uchádzať sa o pôžičky z európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii.

Pripravovaný balík ôsmich miliárd eur od Európskej únie na rýchle naštartovanie slovenskej ekonomiky nemusí stačiť. Dôležitá je najmä schopnosť rýchleho čerpania týchto prostriedkov a tiež ich smerovanie, upozornili viacerí analytici.

Členovia kontrolného výboru Európskeho parlamentu vyzvali českého premiéra, aby odstúpil, alebo prestal čerpať európske dotácie cez firmy napojené na holding Agrofert, ak sa potvrdí jeho stret záujmov. 

Komisia v makroprognóze predpokladá, že HDP Slovenska sa v roku 2020 prepadne o 6,75 percenta. V roku 2021 ale aj zásluhou zrušenia krízových opatrení a krokov na oživenie ekonomiky stúpne o 6,5 percenta. 

Veľkosť recesie sa medzi členskými štátmi bude výrazne líšiť. Eurokomisár pre hospodárske záležitosti preto voľ po čo najväčšej spoločnej odpovedi na ekonomické škody spôsobené epidémiou.

Nemecko, ktoré je už dnes najväčším prispievateľom do spoločného rozpočtu krajín EÚ, sa doteraz veľkému nárastu odvodov bránilo. 

Ide o schému mzdových dotácií, ktorá vláde umožňuje prefinancovať podnikom časť mzdových nákladov. Očakáva sa, že týmto opatrením sa podporí takmer 400 tisíc zamestnancov a 300 tisíc samostatne zárobkovo činných osôb.

Programové vyhlásenie vlády avizuje radikálne zníženie počtu operačných programov, ako aj počtu úradov, ktoré budú zapojené do procesu rozhodovania o eurofondoch.

Únia by mala zvážiť vznik Rekapitalizačného fondu, na podporu kapitálovej základne európskych firiem. „Európa nemôže riskovať stabilitu systematicky dôležitých firiem, ktoré by sa potom mohli stať ľahkým terčom pre cudzích investorov,“ píšu VAZIL HUDÁK a MIROSLAV KOLLÁR.

Je v záujme Európy ako celku, aby súčasná ekonomická kríza vyvolaná ochorením COVID-19 systémovo nepoškodila ekonomiky Talianska, Španielska, Grécka, Portugalska, a už vôbec nie Francúzska. Nový diel podcastu sa venuje možným podobám ekonomickej solidarity v únii.  

Nielen diaľnice, či rekonštrukcia škôl a kultúrnych pamiatok. Eurofondy tvoria veľkú väčšinu slovenských verejných výdavkov na oblasť životného prostredia. Vie ich Slovensko zmysluplne využiť? 

Európski ministri sa dohodli na 500-miliardovom balíčku opatrení na záchranu ekonomiky EÚ. Ich dohoda ale nepriniesla odpoveď na otázku, ako Únia zaplatí plán ekonomickej obnovy, keď koronakríza skončí.

Európska komisia navrhuje nový program s objemom 100 miliárd eur na ochranu pracovných miest v členských krajinách. Ako by mal nový európsky nástroj fungovať a ako sa mení spravovanie eurofondov?

Európska komisia predstavila nový nástroj solidarity, na ochranu pracovných miest v krajinách EÚ. Firmy budú môcť podľa Komisie dočasne skrátiť pracovný čas zamestnancov s podporou príjmu od štátu za neodpracované hodiny.

Pandémia zasiahla nielen naše individuálne životy, súkromné aj pracovné, ale aj celú európsku ekonomiku. A hoci starosť o zdravie a v tomto prípade aj životy je na prvom mieste, je dôležité hovoriť aj o ochromenej európskej ekonomike. Práve ona je témou dnešného podcastu.

Slovensko má podľa Veroniky Remišovej k dispozícii štyri miliardy eur nevyčerpaných eurofondov. Ministerstvá vykonajú audit, aby zistili, ako peniaze využiť na zmiernenie krízy spojenej s ochorením COVID-19. 

Únia a jej politiky sa s najväčšou pod vplyvom pandémie výrazne zmenia. COVID-19 už dočasne (?) zrušil Schengen, zvýšil ochotu meniť fiškálne pravidlá, presmerovávať eurofondy a u niektorých politikov zmierňuje vnímanú naliehavosť klimatickej politiky. Vplyv má aj v oblasti bezpečnosti.

Európska únia v rámci boja s novým typom koronavírusu umožní štátnu pomoc pre postihnuté firmy a vytvorí investiční fond v hodnote 25 miliárd eur s cieľom zmierniť dlhodobý ekonomický dopad súčasnej epidémie.

Nová stratégia má pomôcť k dosiahnutiu troch priorít: zachovaniu globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, zabezpečeniu klimatickej neutrality do roku 2050 a formovaniu digitálnej budúcnosti Európy.

Príjmy z rozpočtu EÚ jasne prevýšia slovenské odvody aj po roku 2021. V novom programovom období sa ale čistá finančná pozícia Slovenska môže znížiť zo súčasných 2,27 na 1,27 percenta HND.