Klíma
Obavy europoslancov z proti-krízového plánu Únie: Zadĺženie, problémy s čerpaním, náročné podmienky
Slovenskí europoslanci a europoslankyne záchranný plán Únie prevažne vítajú ako bezprecedentnú šancu pre Slovensko, no upozorňujú aj na jeho slabšie stránky.
Slovensko má dostať ďalšie stovky miliónov eur na transformáciu priemyselných regiónov
Komisia navrhuje v rámci plánu oživenia európskej ekonomiky navýšiť Fond spravodlivej transformácie (Just Transition Fund – JTF) z pôvodných 7,5 miliardy eur na 40 miliárd eur.
Vedci varujú pred „zombie“ požiarmi v arktickej oblasti
Minulý rok spôsobili rekordné horúčavy v arktickom regióne požiare, ktoré môžu tento rok po suchej a teplej jari ožiť.
Európske metropoly žiadajú fond na nákup nízkoemisných autobusov
Štyri západoeurópske mestá navrhujú 3,5 miliardový fond na nákupy autobusov s nulovými emisiami. Je to podľa nich cesta ako zatraktívniť verejnú dopravu a pomôcť jej spamätať sa po koronakríze.
Uhoľný priemysel sa po pandémii už nezotaví, tvrdia odborníci
Uhoľný priemysel sa z pandémie COVID-19 „nikdy nezotaví“, predpovedajú odborníci. Kríza ukázala, že energia z obnoviteľných zdrojov je lacnejšia pre spotrebiteľov a bezpečnejšia pre investorov. Článok pôvodne vyšiel v denníku Guardian, ktorý je mediálnym partnerom EURACTIV.
Slovensko aj Európu trápia suchá, európska stratégia pre adaptáciu na zmenu klímy bude meškať
Európska komisia spustila verejné konzultácie o novej stratégii prispôsobenia sa zmene klímy. Návrh stratégie mal byť pôvodne hotový už tento rok, Komisia ju však vplyvom koronakrízy odložila na rok 2021.
Ako premiér Babiš nepresadil jadro ako zelený zdroj energie
Je jadro zeleným zdrojom energie? Podľa českého premiéra áno a podarilo sa mu to presadiť na Európskej rade. Realita je však inde.
Ochrana klímy cez premenu energetiky prospeje hospodárstvu aj spoločnosti
Správa Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu - IRENA ukazuje, že len obnova budov pre ochranu klímy nestačí, píše v komentári JURAJ MELICHÁR. Silná podpora úspor, obnoviteľných zdrojov a obehového hospodárstva namiesto spaľovní odpadov budú podľa neho výzvami novej vlády.
Rakúsko sa stalo druhou krajinou Únie, ktorá skončila s uhlím
Rakúsko oficiálne zatvorilo svoju poslednú uhoľnú elektráreň. Stala sa tak po Belgicku, ktoré s uhlím skončilo ešte v roku 2016, druhou krajinou Únie bez tohto fosílneho paliva.
Koronakríza spomalila rast kapacít na výrobu čistej energie, môže ich však pomôcť zvýšiť
Do obnoviteľných zdrojov energie by mohli smerovať investície na obnovu ekonomiky, tlak na ich využívanie spôsobí aj prijatie ambicióznejších európskych cieľov znižovania emisií.
Politickí a ekonomickí lídri vyzvali na zelenú obnovu po koronakríze
Pod celoeurópsku iniciatívu, ktorá obsahuje aj záväzok k spolupráci na zelených riešeniach pri obnove ekonomiky, sa zo Slovenska podpísali len dvaja europoslanci. Slovensko sa zatiaľ nepridalo ani k podobnej výzve 13 ministrov životného prostredia.
Klimatické ciele majú počkať, automobilky chcú po kríze „priestor na nadýchnutie sa“
Združenie európskych výrobcov automobilov v liste varuje eurokomisiu, že pre „koronakrízu“ bude pravdepodobne potrebovať odklad v plnení klimatických cieľov. Ich obavy zdieľajú aj slovenské automobilky.
Potrebujeme zelenú obnovu, ktorá zvýši našu odolnosť voči krízam a nikoho nenechá bokom
Obnovu potrebujú aj odvetvia závislé na fosílnych palivách, musia byť však stanovené environmentálne a sociálne kritériá, píšu MARTIN HOJSÍK a LADISLAV HEGYI. Automobilový priemysel by napríklad podľa nich mohol dostať pomoc pod podmienkou urýchlenia elektrifikácie výroby.
Matovič rozumie, prečo sú paneláky problém. Premietne sa to do Programového vyhlásenia?
Obava o dôchodcov v rozhorúčených panelákoch, ktorú vyslovil premiér, je oprávnená. Čo s tým však vláda urobí? pýta sa PETER ROBL z organizácie Budovy pre budúcnosť.
Dopyt po elektrickej energií klesá, európsky trh s uhlíkom môže byť v ohrození
Väčšina európskych krajín zaznamenala po zavedení opatrení súvisiacich s koronavírusom zníženie dopytu po elektrickej energii, ukazuje analýza think-tanku Ember. Niektorí analytici v tejto súvislosti varujú pred kolapsom európskeho systému obchodovania s emisiami.
Pomôže koronavírus klíme alebo ohrozí európske snahy o uhlíkovú neutralitu?
Napriek dočasnému poklesu emisií môže kríza spôsobená koronavírusom boj proti klimatickej zmene ohroziť. Z Česka a Poľska sa už ozývajú hlasy, aby Európska únia nateraz zabudla na svoje klimatické ambície.
Analytik: Energetické zhodnocovanie odpadu na hornej Nitre nemusí byť dobrý nápad
Namiesto výroby tepla z uhlia by sa na hornej Nitre mohol energeticky zhodnocovať odpad. Analytik Ladislav Hegyi však v posudku pre environmentálnu organizáciu Priatelia Zeme poukazuje na nedostatok odpadu a otázny prínos k znižovaniu emisií.
V obehovom hospodárstve má Komisia ambiciózne plány, dôležitá bude realita
Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo z dielne eurokomisie chce do roku 2030 množstvo komunálneho odpadu na polovicu a rozšíriť právo na opravu. Opatrne ho chvália environmentálne mimovládky, aj slovenskí zelení europoslanci. Dôležité však podľa nich budú ďalšie kroky.
Znižovanie emisií: Zamerajme sa na budovy
Kým dekarbonizácia priemyslu bude bolestivá, v sektore budov stačí masívne uplatňovať riešenia, ktoré sa už používajú a ktoré znižujú náklady spotrebiteľom, píše RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť.
Elektromobilitu Slovensko zatiaľ podporuje najmä z vlastného
Česká republika výstavbu dobíjacích staníc pre elektromobily financuje z eurofondov, Slovensko používa peniaze zo štátneho rozpočtu. V ďalšom programovom období to však chce zmeniť.
Hojsík a Wiezik pri klimatickom zákone súhlasia s Gretou, podľa Beňovej je kritika predčasná
Klimatický zákon Komisia predstavila ako kompas, ktorý Európsku úniu do roku 2050 dovedie k uhlíkovej neutralite. Švédska aktivistka Greta Thunberg ho však označila za „prázdne slová“.
Rok 2021 bude Európskym rokom železníc, cieľom je podporiť udržateľnú dopravu
Železničná doprava má podľa Európskej komisie zohrávať hlavnú úlohu v budúcom európskom systéme mobility.
Eurokomisia predstavila klimatický zákon, cieľ pre rok 2030 v ňom zatiaľ chýba
Eurokomisia chce dôsledne sledovať pokrok členských štátov aj súlad európskej legislatívy s klimatickými cieľmi. Stanovovanie cieľov medzi rokmi 2030 a 2050 navrhuje zrýchliť prostredníctvom delegovaných aktov.