Klíma
EURACTIV Podcast | Aké je miesto plynu v energetickej transformácii Slovenska?
O zemnom plyne, vodíku a bioplyne v kontexte nízkoemisnej ekonomiky diskutovali europoslanec Martin Hojsík, analytici Európskej komisie a envirorezortu Lívia Vašáková a Pavol Široký, ako aj zástupcovia priemyslu Ján Klepáč a Ján Weiterschütz.
O cieli pre obnoviteľné zdroje chce Žiga s Komisiou ešte diskutovať
Minister hospodárstva v diskusii o uhlíkovej neutralite zdôrazňuje záujmy slovenského priemyslu. Premiér naopak tvrdí, že ochrana životného prostredia by mala byť nadradená všetkým podnikateľským záujmom.
Európsky týždeň: Súhlas s uhlíkovou neutralitou do roku 2050 je Pellegriniho zásluhou
Lídri členských štátov sa na minulotýždňovom summite EÚ nedohodli na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do konca roku 2050. Proti ambicióznemu plánu sa postavilo Česko, Maďarsko a Poľsko.
Termín pre uhlíkovú neutralitu skončil v poznámke pod čiarou
Európsky summit neviedol k jednohlasnej dohode na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Česko sa bojí „zabitia“ priemyslu, Poľsko chce najprv záruku finančných kompenzácií.
Európska komisia kritizuje Slovensko za nízky cieľ pre obnoviteľné zdroje
Národné energetické a klimatické plány sú podľa európskej exekutívy nedostatočné v oblasti obnoviteľných zdrojov energie aj energetickej efektívnosti. Dosiahnutie klimatických cieľov si bude vyžadovať kolektívne zvýšenie úsilia.
K nízkouhlíkovej ekonomike sa Slovensko dostane obnovou budov
Zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov musí byť významnou súčasťou boja proti klimatickým zmenám. Malo by sa to premietnuť aj do nového programovacieho obdobia eurofondov, píše RICHARD PAKSI.
Slovensko nakoniec podporí cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu
Premiér Peter Pellegrini to vyhlásil v utorok po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, ktorá tento krok uvítala. Ešte v pondelok hovoril Úrad vlády niečo iné.
Uhlíková neutralita v roku 2050? Slovensko hovorí (zatiaľ) nie
Premiér Peter Pellegrini „momentálne“ nepatrí medzi 18 lídrov, ktorí žiadajú ambicióznu klimatickú politiku. Spolu so zvyškom Vyšehradskej skupiny sa v európskej dvadsaťosmičke ocitol v menšine.
Aktivisti: Financovaním plynárenských projektov EIB podkopáva klimatické ciele
Veľké plynárenské spoločnosti argumentujú, že existujúce alebo pripravované plynovody sa v budúcnosti môžu zmeniť a transportovať palivá s nižším alebo nulovým obsahom uhlíka.
Koniec uhlia vo V4: Správny čas je teraz
Slovenský plán prechodu od uhlia bol schválený na regionálnej úrovni, chýba však termín ukončenia jeho spaľovania. Česko a Maďarsko nemajú detailné programy, v Poľsku otázkou nie je „Ako?“ ale „Či?“.
Slovensko sa nevie rozhodnúť, ako použije miliardu eur na zelené investície
Nová európska smernica o obchodovaní s emisiami umožní slovenským energetickým a priemyselným prevádzkam čerpať 1,8 miliardy eur na modernizáciu. Hoci od jej schválenia ubehlo už poldruha roka, slovenské ministerstvá sa stále nedohodli či a ako tieto prostriedky využijú.
Fínsko sa v predvečer predsedníctva zaviazalo rýchlo znížiť emisie na minimum
Nová vládna koalícia vo Fínsku sa dohodla na uhlíkovej neutralite do roku 2035. Na čele EÚ čaká krajinu náročná úloha viesť rokovania o európskom klimatickom pláne. Či sa ich podarí uzavrieť do konca roku 2019, ostáva nejasné.
Návrh slovenského energetického plánu nie je v súlade s Parížskou dohodou
Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.
Francúzi presadzujú celoeurópsku daň z leteckého paliva
V téme zdanenia kerozínu podporujú francúzsku vládu európski zelení, ktorým sa darilo vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Slovenskí stredoškoláci sú výrazne proeurópski, ukázali simulované eurovoľby
Keby v eurovoľbách volili iba stredoškoláci a mali by na výber len celoeurópske strany, nacionalisti by pohoreli. Keď majú mladí voliči dostatok informácií o demokracii a ľudských právach, ich podpora pre extrémistov klesá.
Aj my sme súčasťou dekarbonizácie, hovoria plynári v tieni úspechu európskych zelených
Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.
Zelená elektrina si vyžiada modernizáciu sietí
Podiel obnoviteľných energií na výrobe elektriny narastie do roku 2030 na 50 percent. Výzva nie je iba v budovaní väčšieho počtu solárnych panelov a veterných turbín, ale aj v štruktúre európskej rozvodnej siete.
Emisie z dopravy rastú
Podiel dopravy na celkových emisiách skleníkových plynov v EÚ rastie. Asi tretinu emisií z dopravy vyprodukuje nákladná a autobusová doprava. Na Slovensku je to 45 percent.
Úspešní európski zelení žiadajú uhlíkové clo a koniec investícií do plynovodov
Vďaka nemeckým a francúzskym stranám dosiahli európski zelení historicky najlepší výsledok v eurovoľbách. Ďalej bodovali na severe Európy, spojencov však majú aj v južnej a východnej časti Únie.
Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie
V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.
Cesta k nižším emisiám môže viesť cez plynárenskú infraštruktúru
Zásobníky plynu a plynovody dokážu stabilizovať sieť a ukladať energiu v systéme s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov. Environmentalisti a euroúradníci sú k potenciálu zeleného plynárenstva skeptickí.
Prvá európska gigafabrika na batérie bude vo Švédsku
Banka Európskej únie plánuje požičať firme Northvolt 350 miliónov eur na továreň na výrobu akumulátorov. Využijú sa v elektrických sieťach, autách a priemysle.
Prispievali by ste fajčiarovi na odvykanie aj cigarety? Pri uhlí sa to deje
Podpora transformačných projektov na hornej Nitre by mala byť podmienená ukončením ťažby a spaľovania uhlia a postupnou prípravou baníckeho regiónu na život po uhlí, píše LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ.