Klíma
Plán obnovy v oblasti adaptácie na zmenu klímy nepotešil
Časť Adaptácia na klimatickú zmenu v národnom pláne obnovy nerieši ani tak adaptáciu, ako ochranu životného prostredia. Takto postavený dokument znižuje možnosti komplexného riešenia adaptácie, píše ANDREJ ŠTEINER
Obnoviteľné zdroje: Slovensko má určite na viac
Na realizáciu geotermálnych projektov s výrobou zelenej elektriny je aj na Slovensku nevyhnutná podpora štátu. Ten by mal zároveň prestať s dotovaním neekologických zdrojov, ktoré zhoršujú kvalitu životného prostredia a ovzdušia, a zjednodušiť administratívu pri povoľovacích procesoch, píše MICHAL MAŠEK
Európska investičná banka má klimatický plán, dotkne sa aj Slovenska
Verejná doprava v Bratislave, modernizácia železničnej dopravy a budovanie siete nabíjacích staníc sú príklady ako Európska finančná banka financuje energetickú transformáciu Slovenska. Jej viceprezidentka LILYANA PAVLOVOVÁ vysvetľuje, v čom spočíva nový Klimatický plán EIB.
Za mimoriadne prostriedky sľubujeme Únii splnenie nedostatočných a zastaralých cieľov
Neaktuálne, nedostatočné a chýbajúce ciele, opatrenia bez environmentálnych kritérií, nedostatok systémového prístupu. Časť Zelená ekonomika návrhu národného reformného plánu je sklamaním, píšu LADISLAV HEGHY, ZUZANA HUDECOVÁ a MARTIN HOJSÍK.
Ak chceme plniť klimatické ciele, potrebujeme konštruktívne riešenia pre budovy
Európsky parlament odhlasoval minulý týždeň cieľ zníženia emisií oxidu uhličitého o 60 percent do roku 2030. Schváliť ho však budú musieť aj členské štáty. S akou pozíciou pôjde do Bruselu Igor Matovič? Vláda by mala čo najskôr jasne komunikovať svoje zámery, aby sa jednotlivé sektory a trh vedeli pripraviť.
Politici strednej a východnej Európy musia podporiť prechod na zelenú ekonomiku
Lídri by mali využiť plán obnovy na naplnenie klimatických požiadaviek svojich občanov. Zužitkovať pri tom môžu skúsenosti z transformácie, píšu zástupcovia mimovládnych organizácii z krajín strednej a východnej Európy.
Zelená energia je kľúčová pre rozbeh ekonomiky po koronakríze
Slovensko dlhodobo nenaplňuje európske klimatické ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti. Kľúčovým impulzom pre rozvoj sektora zelenej energetiky môže byť obnova ekonomiky po koronakríze a nová legislatíva.
Veľké fosílne projekty obnovy nám budúce generácie neodpustia
Úvahy vlády o spaľovaní odpadov sú v rozpore s rastúcimi cieľmi, ktoré už teraz nestíhame plniť, píše JURAJ MELICHÁR. Príklad obchvatu Bratislavy podľa neho ukazuje, že veľké fosílne projekty nepomáhajú k obnove hospodárstva a mali by sa na európskej úrovni vylúčiť z podpory.
Zelená ekonomika nie je strašiak, ale kľúč k obnove ekonomiky
Európski lídri budú rokovať o balíku za 750 miliárd eur. Obnova budov je súčasťou zelenej ekonomiky, ktorá mnohých straší. Jej podporou pritom politici prispejú k oživeniu ekonomiky, boju proti klimatickým zmenám a kvalite bývania zároveň.
Ako premiér Babiš nepresadil jadro ako zelený zdroj energie
Je jadro zeleným zdrojom energie? Podľa českého premiéra áno a podarilo sa mu to presadiť na Európskej rade. Realita je však inde.
Ochrana klímy cez premenu energetiky prospeje hospodárstvu aj spoločnosti
Správa Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu - IRENA ukazuje, že len obnova budov pre ochranu klímy nestačí, píše v komentári JURAJ MELICHÁR. Silná podpora úspor, obnoviteľných zdrojov a obehového hospodárstva namiesto spaľovní odpadov budú podľa neho výzvami novej vlády.
Potrebujeme zelenú obnovu, ktorá zvýši našu odolnosť voči krízam a nikoho nenechá bokom
Obnovu potrebujú aj odvetvia závislé na fosílnych palivách, musia byť však stanovené environmentálne a sociálne kritériá, píšu MARTIN HOJSÍK a LADISLAV HEGYI. Automobilový priemysel by napríklad podľa nich mohol dostať pomoc pod podmienkou urýchlenia elektrifikácie výroby.
Matovič rozumie, prečo sú paneláky problém. Premietne sa to do Programového vyhlásenia?
Obava o dôchodcov v rozhorúčených panelákoch, ktorú vyslovil premiér, je oprávnená. Čo s tým však vláda urobí? pýta sa PETER ROBL z organizácie Budovy pre budúcnosť.
Znižovanie emisií: Zamerajme sa na budovy
Kým dekarbonizácia priemyslu bude bolestivá, v sektore budov stačí masívne uplatňovať riešenia, ktoré sa už používajú a ktoré znižujú náklady spotrebiteľom, píše RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť.
Modrá vlna | Európsky ekologický dohovor ako nová spoločenská zmluva
„Európsky ekologický dohovor“ nie je ničím menším, ako návrhom novej spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, medzi členskými štátmi a Úniou, medzi občanmi a Európou. Vypočujte si podcast Modrá vlna.
Päť výziev pre dekarbonizáciu energeticky náročných odvetví
Na dekarbonizáciu energeticky náročných odvetví sú potrebné inovácie, materiálová efektívnosť, transformácia energetiky, dostatok investícii a nový systém riadenia, píšu bruselskí výskumníci GAURI KHANDEKAR a THOMAS WYNS.
Európsky ekologický dohovor nestačí
Európske emisie netreba znížiť o 55, ale 65 percent do roku 2030, píše europoslanec MARTIN HOJSÍK. V návrhu Európskej komisie mu tiež chýbajú prísnejšie kritériá pre využívanie biomasy a malých vodných elektrární, ako aj ďalšie konkrétne opatrenia.
Cieľom klimatickej politiky nemá byť Európa bez priemyslu a závislá na dovoze
Pre svoju dekarbonizáciu potrebujú slovenský a európsky priemysel finančnú podporu a rovnaké podmienky na trhu ako mimoeurópski konkurenti, píše MILAN VESELÝ.
Sedem vecí, ktoré chýbajú v slovenskom energetickom a klimatickom pláne
V návrhu slovenského energetického a klimatického plánu chýbajú opatrenia zo stratégie obnovy budov a podporné mechanizmy. Niektoré opatrenia sú abstraktné, individuálne zdroje tepla sú zbytočne dehonestované a prognózy stoja na vode, píšu KATARÍNA NIKODEMOVÁ a ĽUBICA ŠIMKOVICOVÁ.
Aj Slovensko musí podporiť nefosílne zameranie Európskej investičnej banky
Banka Európskej únie by mala prestať posilňovať závislosť Slovenska od dovozu zemného plynu a jadrového paliva z Ruska. Mala by konečne začať podporovať zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a citlivé využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov energie, píše JURAJ MELICHÁR.
K nízkouhlíkovej ekonomike sa Slovensko dostane obnovou budov
Zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov musí byť významnou súčasťou boja proti klimatickým zmenám. Malo by sa to premietnuť aj do nového programovacieho obdobia eurofondov, píše RICHARD PAKSI.
Návrh slovenského energetického plánu nie je v súlade s Parížskou dohodou
Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.
Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie
V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.