Klíma – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Mon, 27 May 2019 12:49:17 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Klíma – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Úspešní európski zelení žiadajú uhlíkové clo a koniec investícií do plynovodov https://euractiv.sk/section/klima/news/uspesni-europski-zeleni-ziadaju-uhlikove-clo-a-koniec-investicii-do-plynovodov/ Mon, 27 May 2019 11:10:04 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122647 Vďaka nemeckým a francúzskym stranám dosiahli európski zelení historicky najlepší výsledok v eurovoľbách. Ďalej bodovali na severe Európy, spojencov však majú aj v južnej a východnej časti Únie.

Európski zelení dosiahli vo voľbách do Európskeho parlamentu historicky najlepší výsledok.

So 69 mandátmi by mali byť po ľudovcoch (EPP), socialistoch (S&D) a liberáloch (ALDE-R) štvrtou najväčšou frakciou, ukazoval odhad spoločnosti Kantar pre Európsky parlament v pondelok 27. mája na obed.

Doteraz sa k nim hlásilo 52 europoslancov a spolu s krajnou ľavicou boli v europarlamente piati najväčší. V minulotýždňových eurovoľbách predbehli zelení Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) aj krajnú ľavicu (GUE/NGL).

Najväčšie národné delegácie budú v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii (ENF) tvoriť Nemci (22 členov) a Francúzi (12). Dobré volebné výsledky mali zelení ďalej v Spojenom kráľovstve, Írsku, Holandsku, Belgicku, Rakúsku, Dánsku, Švédsku a vo Fínsku. Z východu posilnia frakciu zelených europoslanci z Litvy a Lotyšska.

Svojich spojencov budú mať zároveň v iných frakciách. Medzi strany so silným zeleným akcentom patria v južnej Európe víťazní španielski a holandskí socialisti, ako aj strana francúzskeho prezidenta Republika vpred!. Vo Vyšehradskej skupine sú to zase českí Piráti, poľská Jar a Progresívne Slovensko.

Európska „zelená vlna“

Európski zelení v eurovoľbách ponúkali dvoch kandidátov na predsedu Európskej komisie (Spitzenkandidátov) – Nemku Ska Kellerovú a Holanďana Basa Eickhouta.

Kellerová podľa TASR vyhlásila, že celou Európou sa prehnala „zelená vlna“. „Chceme poďakovať všetkým, ktorí hlasovali za zmenu a opatrenia v oblasti klímy,“ uviedla Kellerová, ktorá bola doteraz šéfkou frakcie zelených v Európskom parlamente.

Líder európskych zelených: Viniť vyšehradské krajiny je príliš ľahké

Pri klíme je najväčším problémom Nemecko, pri právnom štáte sa s Poľskom zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, hovorí kandidát zelených na šéfa Európskej komisie BAS EICKHOUT. Navrhuje uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ a nový mechanizmus pre ochranu demokracie.

Podpredseda frakcie Bas Eickhout zase povedal, že európski voliči zaviazali zelených k presadeniu zmien.

„Nová Európska komisia by to mala vziať do úvahy, pretože práve náš program ochrany klímy, sociálnej spravodlivosti, obrany právneho štátu a demokracie zaistil zeleným toto dôležité víťazstvo,“ zdôraznil Eickhout.

Spolupredseda EFA a belgický europoslanec Philippe Lamberts podľa TASR vyhlásil, že zelení budú „hlasným a jasným“ protipólom všetkých nacionalistických a krajne pravicových síl v europarlamente. Vyzvú aj ďalšie pokrokové sily, aby sa postavili proti tým, ktorí sa snažia šíriť strach a rozdeľovať Európanov.

Uhlíkové clo na hraniciach

Európski zelení žiadajú, aby sa Únia zaviazala k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, teda celkovo nulovým emisiám, do roku 2050. Európska komisia to navrhla, šéfovia vlád a štátov sú však zdržanliví. Klimatická zmena a príspevok Európskej únie k naplneniu Parížskej dohody budú témou júnového zasadnutia Európskej rady.

Spitzenkandidát zelených Bas Eickhout sa v kampani zasadzoval za novú reformu Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) tak, aby viedol k dekarbonizácii v roku 2050. V aprílovom rozhovore pre EURACTIV.sk sa Eickhout vyslovil za ukončenie prideľovania bezplatných emisných povoleniek, ktorých cieľom je zabrániť premiestneniu výroby do iných ekonomík (carbon leakage). Z tých sa dnes teší aj slovenský priemysel.

Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Na druhej strane by Eickhout súhlasil so zavedením uhlíkového cla na hraniciach Únie pre výrobky z ekonomík s nižšími emisnými štandardami. Ale to iba za podmienky, ak sa nebudú prideľovať bezplatné povolenky. Modernizáciu priemyslu žiada Eickhout financovať z Nového zeleného údelu (Green New Deal).

V rozhovore pre EURACTIV.com spomenul holandský europoslanec ďalšie tri priority pre najbližších desať rokov: útlm uhlia a zastavenie verejných investícií do infraštruktúry pre zemný plyn; adekvátne zdanenie emisií z letectva (zo spaľovania kerosénu) v rámci kontinentálnych aj medzikontinentálnych letov; a zvýšenie ekologických štandardov Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Francúzi, Nemci, Briti

V Nemecku skončili Zelení na prekvapivom druhom mieste s 21 percentami hlasov. Predbehli tak socialistov so 16 percentami.

TASR s odvolaním sa na denník Die Welt upozorňuje, že výsledky medzi spolkovými krajinami na západe a východe Nemecka boli veľmi rozdielne. Zatiaľ čo vo východonemeckých štátoch mala silnú podporu voličov krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko, v mestských štátoch ako Berlín a Hamburg, či v metropolách západného Nemecka ako Mníchov a Kolín nad Rýnom zvíťazili Zelení. Nemecký zelený europoslanec Sven Giegold označil výsledky volieb za „Nedeľu za budúcnosť“. Narážal na študentské demonštrácie za ochranu klímy – Piatky za budúcnosť.

Europarlament chce radikálnejšie znižovanie emisií, slovenskí europoslanci sú rozdelení

Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej žiada znížiť emisie medzi rokmi 1990 a 2030 o 55 percent. Do roku 2050 chce uhlíkovo neutrálnu ekonomiku.

Vo Francúzsku Zelení nečakane obsadili tretiu priečku s 13 percentami. Nechali za sebou umiernenú pravicu a celú ľavicu.

Po Nemcoch a Francúzoch budú tretiu najväčšiu národnú delegáciu vo frakcii tvoriť – len do momentu brexitu – Briti. Green Party tam skončila v eurovoľbách na štvrtom mieste s 11 percentami hlasov. Vládnych konzervatívcov nechala za sebou. Celkovo posilnia britské strany európskych zelených o 11 europoslancov, uvádza The Guardian.

Holandsko vyšle do Bruselu troch zelených europoslancov. Írsko, Belgicko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko budú mať po dvoch zelených členov Európskeho parlamentu.

Spojenci na východe a juhu

Z východoeurópskych krajín skončili zelení najlepšie v Litve. Litovská únia farmárov a zelených získala 13 percent a dvoch europoslancov. Lotyšsko vyšle do Bruselu jedného zeleného.

Vo Vyšehradskej skupine sa zeleným stranám nedarilo. Bodovali však strany so silným zeleným akcentom. V Poľsku je to Jar so 6 percentami a 2 europoslancami u socialistov. Jar žiada zatvorenie všetkých uhoľných baní do roku 2035 a nahradenie uhlia obnoviteľnými zdrojmi.

Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie

V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

Českí Piráti zase sľubovali udržateľnejšiu európsku poľnohospodársku politiku. Dvojka na ich kandidátke Markéta Gregorová pred eurovoľbami napísala, že v Európskom parlamente si ich europoslanci budú vyberať medzi frakciami zelených a liberálov.

Slovensko vyšle do Európskeho parlamentu dvoch ekológov z kandidátky víťaznej koalície Progresívne Slovensko/Spolu-občianska demokracia. Prvú stranu bude zastupovať Martin Hojsík vo frakcii liberálov, druhú Michal Wiezik u ľudovcov.

Darilo sa aj západoeurópskym spojencom zelených. V Portugalsku a Španielsku zvíťazili vládnuci socialisti. Španielska vláda podľa The Guardian plánuje do roku 2050 vyrábať 100 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov. Vo Francúzsku sľubovala vládna Republika vpred!, ktorá skončila v eurovoľbách tesne druhá, Európsku klimatickú banku a súkromno-verejnú investíciu jeden bilión eur do zelených technológií. Dvojkou na jej kandidátke bol bývalý šéf WWF vo Francúzsku, Pascal Canfin.

Koalícia pre klímu?

Socialisti sa na prvej priečke umiestnili v Holandsku. Viedol ich Spitzenkandidát európskych socialistov Frans Timmermans.

Ten v predvolebnej debate navrhol zeleným a krajnej ľavici (GUE/NGL) širokú koalíciu pre klímu. Povedal, že boj proti klimatickej zmene sa musí stať absolútnou prioritou novej Komisie.

Timmermans naznačil v poslednej predvolebnej debate koalíciu s ľavicou a zelenými

Posledná televízna debata kandidátov na šéfa alebo šéfku Európske komisie sa niesla v znamení sporov o budúcnosť pracovných miest a témy klimatickej zmeny.

Líder európskych socialistov Udo Bullman po eurovoľbách zdôraznil, že S&D je pripravená splniť si svoje záväzky v oblasti boja proti globálnemu otepľovaniu. „Ľudia očakávajú, že EÚ splní svoje sľuby, a chcú, aby sme urobili niečo zásadné proti zmenám klímy,“ vyhlásil Bullmann. „Potrebujeme novú koalíciu pre reformu“.

Európska ľudová strana, doteraz najsilnejšia politická skupina v Európskom parlamente, podľa Bullmana už nemá potrebnú silu zakročiť proti klimatickým zmenám. Cituje ho TASR s odkazom na server Politico.

Krajne ľavicová frakcia GUE/NGL tiež zahŕňa niektoré národné zelené strany, napríklad Stranu zvierat v Holandsku. Celá frakcia si však eurovoľbách pohoršila. Kým doteraz mala 52 europoslancov, po novom ich bude mať len 38. Minimálne do brexitu bude najmenšou frakciou.

]]>
Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/vysehrad-je-mrtvy-nech-zije-vysehrad-pre-obnovitelne-energie/ Fri, 24 May 2019 15:17:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=122595 V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

Ada Ámonová pracuje ako výskumníčka berlínskeho think-tanku E3G – Tretej generácie environmentalizmu. Komentár vznikol ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Čo sa týka podielu obnoviteľných zdrojov energie, Česko, Maďarsko, Slovensko a Poľsko sedia v Európskej únii v poslednom rade. Vo všetkých krajinách je podiel pod 20 percentami. Situácia je ešte horšia pri pohľade na podiel obnoviteľných zdrojov v elektroenergetike. Maďarsko je v pomyselnom rebríčku krajín Únie predposledné, Poľsko je piate a Česko šieste od konca. Slovensko z Vyšehradskej skupiny vytŕča vďaka hydroelektrárňam vybudovaným za komunizmu.

Nízky podiel obnoviteľných zdrojov sa často dáva za vinu geografii. Lenže Rakúsko, ktoré s tromi krajinami V4 susedí, je vo využívaní obnoviteľných zdrojov kontinentálnym lídrom. Naozaj vietor prestáva fúkať na rakúskej hranici? Čo by teda mohol byť dôvod pre taký obrovský rozdiel?

Odpoveďou je politická vôľa. Úspešný rozvoj obnoviteľných zdrojov v Rakúsku je zakotvený v politickej a spoločenskej zhode o prospešnosti čistej a udržateľnej energetickej politiky bez ohľadu na aktuálne ideologické smerovanie. Všetkým obyvateľom prináša blahobyt a čistý vzduch, ekonomike mnoho benefitov. Táto vízia a uvažovanie podporuje vysoké klimatické ambície.

Rakúsko pre 25 rokmi

Pred 25 rokmi však bolo všetko inak. Postoj k obnoviteľným zdrojom bol vtedy v Rakúsku podobný tomu, aký dnes vidíme v stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch: obnoviteľné zdroje sú drahé, nespoľahlivé a neschopné produkovať dostatočné množstvo energie.

Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa

Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

V minulom storočí  na klimatickej zmene ani zďaleka nebola tak rozsiahla celospoločenská zhoda, technológie obnoviteľných zdrojov boli oveľa menej rozvinuté, investičné náklady boli vysoké a projektový manažment a financovanie boli iba v plienkach. Rakúsko, Nemecko a Škandinávia sa stali priekopníkmi, vďaka ktorým dnes prežívame pravý opak. Investície do solárnej a veternej energie sú rutinnými projektami, ktoré sa dobre integrujú do elektrických sietí. Celkové náklady investícií sa znížili značne pod väčšinu nákladov konvenčných elektrární.

Vlády V4 však stále veria, že iba veľké elektrárne sú schopné spoľahlivo dodávať elektrinu. Dominantní hráči v elektroenergetike sa cítia byť ohrození solárnou a veternou energiou a majú pravdu. Miestne vlády preto radšej blokujú rozvoj obnoviteľných zdrojov a udržujú hegemóniu konvenčných technológií pre výrobu elektriny.

Niektoré z týchto krajín zavádzajú nezmyselné a  radikálne regulácie. V Maďarsku nedostane povolenie žiadna veterná elektráreň  v okruhu 12,5 kilometra od akéhokoľvek ľudského obydlia, čo robí červenú zónu pre veterné elektrárne prakticky z celej krajiny. V dôsledku týchto pravidiel je jednoduchšie dostať povolenie na 2-gigawattovú jadrovú elektráreň ako na 30-megawattovú veternú farmu. Na Slovensku si zase ľudia môžu nainštalovať vlastné domáce obnoviteľné zdroje elektriny, z vyrobenej elektriny však musia spotrebovať aspoň 90 percent.

Kultivovanie provinčnej diskusie

Národné energetické a klimatické plány, ktorých prvú verziu si Európska komisia vyžiadala do konca minulého roku, odrážajú deformovanú predstavu energetickej politiky a veľmi nízke klimatické ambície. Najvyšší cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov v roku 2030 je v týchto krajinách 21 percent a podporné dokumenty majú vo všeobecnosti nízku kvalitu. Podľa novej štúdie, aplikujúcej metodiku Komisie na základe smernice o obnoviteľných zdrojoch, mali všetky štáty prísť s aspoň o štyri percentá vyšším podielom, ktorý by pokrýval štvrtinu spotreby z dodávok zelenej energie. S určitosťou pritom platí, že nákladovo efektívny potenciál sa pohybuje nad týmto číslom.

Väčšina slovenských europoslancov sú v klimatických otázkach „dinosaury“

Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Dnešná situácia volá po spoločnom postupe organizácií, ktoré už po desaťročia pracujú na urýchlení prechodu na čistý a udržateľný energetický systém. Think-tanky a environmentálne asociácie z vyšehradských krajín a Rakúska sa nedávno zišli v Prahe, aby vytvorili platformu pre obnoviteľné zdroje Vyšehrad+, ktorá hľadí ďalej ako krátkodobé vládne politiky. Nová koalícia chce kultivovať diskusiu o energetickej politike, ktorá sa dnes pohybuje na patetickej a provinčnej úrovni. Platforma ponúka novej Európskej komisii nielen expertízu a kritickú analýzu národných plánov, ale aj správne čísla.

Vyšehradská spolupráca sa začala s fanfárami a dlho slúžila ako dobrá platforma pre politickú zmenu. Prispela k rozvoju demokracie v strednej Európe. Z V4 sa však stal rušivý prvok v strede Európy. Dnešná vyšehradská spolupráca je založená na ignorovaní klimatických hrozieb, na snahe predĺžiť spaľovanie fosílnych palív, na porušovaní limitov pre znečisťovanie ovzdušia a na podkopávaní rozvoja obnoviteľných zdrojov. Krajiny V4 poškodzujú záujmy a zdravie svojich obyvateľov. Platforma pre obnoviteľné energie Vyšehrad+ je založená s cieľom zvrátiť tento trend a otvoriť sa spolupráci s rovnako zmýšľajúcimi aktérmi.

Starý Vyšherad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+.

]]>
Cesta k nižším emisiám môže viesť cez plynárenskú infraštruktúru https://euractiv.sk/section/energetika/news/cesta-k-nizsim-emisiam-moze-viest-cez-plynarensku-infrastrukturu/ Fri, 24 May 2019 13:35:03 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122592 Zásobníky plynu a plynovody dokážu stabilizovať sieť a ukladať energiu v systéme s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov. Environmentalisti a euroúradníci sú k potenciálu zeleného plynárenstva skeptickí.

Zásobníky plynu tradične slúžili k zabezpečeniu dodávok počas tuhých zimných mesiacov alebo náhlych výpadkov. V blízkej budúcnosti sa však ich úloha môže zmeniť.

Energetici predpokladajú, že úlohu môžu zohrať aj pri k energetickej transformácii, a to poskytnutím pripravenej infraštruktúry schopnej viesť nízkouhlíkové plyny ako napríklad vodík.

Ako potenciálny príspevok k európskemu nízkouhlíkovému energetickému systém ponúka plynárenský priemysel zásobníky s objemom, z ktorého môže byť vyprodukovaných 1 200 terawatthodín (TWh).

„Otázkou je, čo budeme do infraštruktúry v budúcnosti pumpovať,“ povedal James Watson z priemyselnej asociácie Eurogas počas nedávneho eventu EURACTIV.com v Bruseli.

Potenciál pre dekarbonizáciu

V krátkodobej perspektíve môžu zásobníky plynu pomôcť dekarbonizovať energetický sektor poskytnutím rezerv počas zimy. Takisto môžu kryť obnoviteľné zdroje energie v prípade ich výpadkov a slúžiť ako stabilizátor rozvodovej siete. V dlhodobej perspektíve poskytnú platformu na uskladnenie nízkouhlíkových plynov ako zelený vodík vyrábaný z veternej a solárnej energie alebo biometán z poľnohospodárskeho odpadu.

Kameňom úrazu sa môže stať schopnosť energetického sektoru vyrábať čisté plyny v množstvách potrebných pre splnenie európskeho cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Nedávna priemyslom financovaná štúdia odhaduje potenciál plynov z obnoviteľných zdrojov na 270 miliárd metrov kubických (BCM) do roku 2050. To je o skoro 150 BCM viac, ako odhadla podobná štúdia publikovaná vlani.

Nemecká priemyselná asociácia BDI vidí potenciál aj v dovoze zeleného vodíku z Austrálie, v objeme 340 TWh za rok do roku 2050.

Skeptická Európska komisia

Environmentálne organizácie odhady priemyslu považujú za zveličené. Priemysel nepresvedčil ani Komisiu.

Slovensko podpísalo deklaráciu o „zelenom“ plyne, ktorú Západ odmietol

Rumunské predsedníctvo navrhlo využívať plynárenskú infraštruktúru pre vodík či biometán. Európskej komisii a niektorým štátom v dokumente chýba jednoznačný záväzok k znižovaniu emisií.

„Nikdy som neveril všetkým tým štúdiám,“ povedal Klaus-Dieter Borchardt, zástupca generálneho riaditeľa pre energetiku v Európskej komisii. Podľa Borchardta každá štúdia prinesie hodnotné zistenia, ale ich predpoklady často „tvorcovia politík nepoužijú“.

„Záleží na tom, čo chceme dosiahnuť. To je dekarbonizácia,“ podotkol Borchardt. Narážal pritom na sektory dopravy, stavebníctva a poľnohospodárstva, ktoré stále nie sú pokryté Systémom EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS).

„Verím, že by sme sa mali dohodnúť na dekarbonizačných cieľoch pre všetky tieto sektory,“ pokračoval Borchardt. „Potom môžeme rozvíjať najlepšie možné riešenia,“ dodal. Podľa koncového použitia a uhlíkovej stopy môžu byť „najlepšími riešeniami“ biometán či zelený alebo modrý vodík.

Obmedzená produkcia bioplynu

Otáznikom zostáva objem, v ktorom tieto plyny môžu byť produkované. „Bioplyn, biometán alebo vodík sú dnes stále obmedzené,“ tvrdí Ilaria Contiová, šéfka plynárenského odboru na talianskej Florence School of Regulation. Podľa Contiovej je v prvom rade dôležité zvážiť skutočný potenciál nízkouhlíkových plynov a plynov z obnoviteľných zdrojov.

Napríklad výroba bioplynu je naďalej veľmi obmedzená. Vo Francúzsku predstavuje iba jedno percento energetického mixu. Niektoré predpoklady naznačujú, že v najbližších rokoch sa podiel bioplynu môže vyšplhať na desať percent, čo je významný, ale nie dostatočný nárast, v rámci celkovej spotreby energie.

Priemyselné združenie Eurogas volá po zavedení záväzného cieľa pre nízkouhlíkové a dekarbonizované plyny. Podľa skupiny to môže pomôcť pri zvyšovaní objemu produkcie týchto plynov. Rovnaký postup Komisia zvolila pre obnoviteľné zdroje v elektroenergetickom sektore.

V tomto prípade sú ale predstavitelia Únie skeptickí. Podľa nich je nutné rozlíšiť medzi rôznymi typmi plynov v závislosti na ich uhlíkovej stope.

Zohľadnenie regionálnych rozdielov

Aký model podpory pre nízkouhlíkové a dekarbonizované plyny Komisia zvolí zatiaľ jasné nie je. Zvažuje niekoľko možností, z ktorých niektoré sa dostanú do pripravovaného plynárenského legislatívneho balíčku. Predložený by mal byť budúci rok.

Komisia pripravuje legislatívu pre ozelenenie plynu

V roku 2020 predloží európska exekutíva legislatívny balíček pre trh s plynom. Plynári volajú po spoločnom európskom cieli pre zelené plyny ako bioplyn a vodík.

Priemysel žiada, aby pri snahe zvýšiť objem plynu Komisia zohľadnila regionálne rozdiely. Skupiny krajín alebo regióny by sa mali zamerať na tie variácie nízkouhlíkových zdrojov energie, ktoré majú k dispozícii. „Vo Francúzsku je to biometán, v škandinávskych krajinách zase veterná energia poháňajúca inštalácie premieňajúce elektrinu na plyn,“ povedal Torben Brabo, generálny manažér dánskeho operátora plynovej infraštruktúry Energinet.

„Vývoj v Európe nepôjde rovnakou rýchlosťou za použitia rovnakých technológií,“ vyhlásil Brabo. Regulátori by podľa neho mali nechať dostatok flexibility pre aplikáciu lokálnych a regionálnych riešení.

„Únia by mala uprednostniť regionálny prístup pred tým jednotným, európskym,“ dodal.

Digitalizácia infraštruktúry

Výzvou pre legislatívcov ostáva nájsť cestu ako vystopovať pôvod nových, nízkouhlíkových plynov a zmerať ich uhlíkovú stopu.

Priemysel verí, že prostriedkom k tomuto cieľu môžu byť certifikačné listiny, ktoré dnes už existujú v prípade solárnej a veternej elektriny v sektore elektroenergetiky.

Pomôcť môže tiež digitalizácia infraštruktúry. „Senzory v infraštruktúre okamžite zistia, aký plyn je v systéme. Získané dáta potom môžeme zdieľať zo zákazníkmi a inými hráčmi na trhu,“ hovorí Jan Ingwersen z ENTSO-G, Európskej siete prevádzkovateľov sústav pre prepravu plynu.

„Hovoríme tu o rozsiahlej digitalizácii infraštruktúry,“ dodal.

Pohľad na celú energetiku

V prípade nízkouhlíkových plynov sú zatiaľ otvorené všetky možnosti.

Americký plyn má pomôcť aj Slovensku, otázne sú emisie

Dovoz skvapalneného zemného plynu môže posilniť energetickú bezpečnosť a prispieť k naplneniu klimatických cieľov EÚ. Údaje o uhlíkovej stope nového dodávateľského reťazca však zatiaľ chýbajú.

Milan Elkerbout, výskumník z Centra pre výskum európskych politík (CEPS), tvrdí, že Únia by sa nemala za každú cenu sústrediť dodávky zeleného plynu. Najdôležitejšie bude pozrieť sa na sektory koncovej spotreby, ktoré majú byť dekarbonizované, a zohľadniť najlepšie možnosti. „Zelené plyny budú v niektorých prípadoch atraktívne, ale nie vždy,“ povedal Elkerbout.

Lisa Fischerová z think-tanku E3G podotkla, že väčšina doterajších štúdií sa sústredila buď na elektrinu alebo na plyn, pričom ich stavali proti sebe bez toho, aby hľadali súčinnosť. Fischerová si myslí, že cesty k dekarbonizácii ťažkého priemyslu vedú aj cez elektroenergetický sektor. Ako príklady uviedla prispôsobenie dopytu (demand-side response), prepojenie sietí alebo znižovanie energetickej náročnosti.

„Musíme sa pozrieť na celý energetický systém,“ súhlasil Borchardt.

]]>
Prvá európska gigafabrika na batérie bude vo Švédsku https://euractiv.sk/section/energetika/news/prva-europska-gigafabrika-na-baterie-bude-vo-svedsku/ Fri, 17 May 2019 09:06:46 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122329 Banka Európskej únie plánuje požičať firme Northvolt 350 miliónov eur na továreň na výrobu akumulátorov. Využijú sa v elektrických sieťach, autách a priemysle.

Európska investičná banka (EIB) poskytla zásadnú záruku, že pomôže s financovaním prvej európskej gigafabriky pre výrobu lítium-iónových akumulátorov v Európe.

Ide o firmu Northvolt Ett zo Švédska, ktorá je súčasťou Európskej aliancie pre batérie. Tento projekt má v rámci európskej exekutívy na starosti podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Pre sieť aj autá

Európska komisia v správe pre médiá uviedla, že po uzavretí zmluvy o pôžičke sa financovanie gigafabriky uskutoční cez Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý je hlavným pilierom takzvaného Junckerovho investičného plánu.

Predpokladá sa, že pôžička EIB pre Northvolt Ett bude predstavovať 350 miliónov eur.

V4 v elektromobilite zaostáva, sny jej však nechýbajú

Trhový podiel nízkoemisných vozidiel je vo Vyšehradskej skupine pod európskym priemerom. Región napriek tomu nechce zmeškať svetový trend, prechádza na výrobu batérií a má ešte väčšie ambície.

Batérie od spoločnosti Northvolt Ett sú určené na použitie v automobilovom priemysle, na uskladňovanie elektrickej energie a v priemyselných aplikáciách.

Komisia domnieva, že uspokojenie dopytu po batériách, ktorý by v roku 2025 mohol mať hodnotu okolo 250 miliárd eur, si bude vyžadovať 10 až 20 veľkokapacitných výrobní. Tieto gigafabriky by mali produkovať okolo 200 GWh lítium-iónových batérií ročne.

V baníckom regióne

Šefčovič v tejto súvislosti pripomenul, že EIB a Komisia sú strategickými partnermi v rámci projektu Európskej aliancie pre batérie.

„Vítam významnú podporu, ktorú EIB navrhla gigafabrike Northvolt a vnímam ju ako odrazový mostík pre budovanie konkurencieschopného, udržateľného a inovatívneho hodnotového reťazca, pričom články batérií budú vo veľkom rozsahu vyrábané tu, v Európe,“ uviedol Šefčovič.

Európski audítori: Šefčovičova batériová aliancia možno nedosiahne svoje ciele

Európska únia zaostáva za medzinárodnými konkurentmi, upozorňuje Európsky dvor audítorov. Slovenské automobilky vyzývajú vládu na väčšiu akcieschopnosť.

Prvá európska gigafabrika na výrobu batérií by mala vzniknúť v meste Skellefteå v severnom Švédsku, v baníckom regióne, kde sa nachádza dostatok surovín a ktorý má dlhú históriu priemyselnej výroby a recyklácie.

Predstavitelia Northvolt Ett uviedli, že továreň bude slúžiť ako miesto primárnej výroby, kde sa pripravia základné materiály, vyrobia články batérií a zabezpečí aj ich recyklácia. Prvá časť továrne má byť dokončená v roku 2020. Northvolt Ett chce po dokončení gigafabriky vyrábať batérie s kapacitou 32 Gwh.

]]>
Prispievali by ste fajčiarovi na odvykanie aj cigarety? Pri uhlí sa to deje https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/prispievali-by-ste-fajciarovi-na-odvykanie-aj-cigarety-pri-uhli-sa-to-deje/ Wed, 15 May 2019 13:29:21 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=122272 Podpora transformačných projektov na hornej Nitre by mala byť podmienená ukončením ťažby a spaľovania uhlia a postupnou prípravou baníckeho regiónu na život po uhlí, píše LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ.

Lýdia Kňazovičová sa v rámci organizácie Priatelia Zeme-CEPA venuje téme útlmu ťažby a spaľovania uhlia.

Pôvodne navrhovaný vládny materiál o dočasnom dotovaní energie z uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme a premene regiónu hornej Nitry (1) sa výlučne zaoberal projektami banskej spoločnosti. Zohľadňoval preferencie jednej súkromnej firmy.

Našťastie po občianskom tlaku pribudol potenciálny rozvoj samospráv, komunít, malých a stredných podnikov v regióne.

Súkromná banská spoločnosť má však v tomto procese nepochybne aj naďalej silné postavenie, hoci doteraz nestanovila dátum ukončenia ťažby uhlia, ani oficiálne nezrušila plány na 12. ťažobné pole. Dôkazom špeciálneho zaobchádzania s ňou je napríklad stretnutie Európskej komisie, verejnej správy a súkromného sektora k téme transformácie regiónu z 5. februára 2018, kam bola pozvaná výlučne spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) a jej partneri. Ostatní aktéri ostali za zatvorenými dverami (2).

Podmienka dekarbonizácie

Prispievali by ste fajčiarovi na odvykaciu liečbu a zároveň na fajčenie cigariet?

Nemožno predsa liečiť ochorenie pľúc, ak človek fajčí v chodbe nemocnice bez predsavzatia skončiť. Vláda by preto mala trvať na tom, že fosílne firmy môžu získať podporu z transformačného balíčka len, ak sa zaviažu systematicky znižovať emisie skleníkových plynov už počas implementácie prvého projektu v rámci odvykania si regiónu od závislosti na ťažbe lignitu.

V elektrárni Nováky sa totiž páli uhlie s výhrevnosťou vlhkej slamy (3), na čo sme vyzbierali od spotrebiteľov už takmer miliardu eur. Ďalšie stovky miliónov počas maximálne piatich rokov sú na ceste a dotácie majú smerovať aj na upratanie škôd. Zdá sa, že prevzatie zodpovednosti za škody spôsobené počas rokov sa nekoná.

Bane: Kritériom výberu projektov pre hornú Nitru musí byť ich kvalita a nie predkladateľ

Ak jediným kritériom diskvalifikácie baníckych projektov má byť fakt, že ich predložila ťažobná spoločnosť, bude to v neprospech ľudí a na škodu celého regiónu, píše PETER ČIČMANEC.

Zabúda sa na európsky legislatívny princíp ,,znečisťovateľ platí“ (4). To znamená, že spoločnosť, ktorá popri tvorbe súkromného zisku spôsobí environmentálnu škodu, je za ňu zodpovedná a musí prijať potrebné preventívne alebo nápravné opatrenie a znášať všetky súvisiace náklady. Pod pláštikom environmentálnych opatrení sa tak vytvára možnosť ďalších dotácií pre ťažobnú spoločnosť, pričom znečistenie platí verejnosť. Exkluzívna podpora pre súkromné bane pokračuje v inej forme.

Ba čo viac, popri tejto nemalej (ne)priamej finančnej podpore stále nemáme termín útlmu ťažby a spaľovania uhlia. Paradoxne sa plánuje ďalšia ťažba. Ako môžeme transformovať banícky región smerom od uhlia, keď samotná banská spoločnosť plánuje ďalšiu ťažbu?

Nepodkopme si budúcnosť našich obcí, nemeňme len príjmy znečisťovateľov, ale radšej podporme udržateľný rozvoj regiónu.

Rozpodnikajme región

Podpora v transformácii regiónu má byť efektívna a vo verejnom záujme.

Projekty sa musia posudzovať veľmi citlivo, aby sa verejné financie nepremrhali na neperspektívne odvetvia. Mali by naopak ochrániť sociálnu situáciu baníckych rodín a tým zabrániť negatívnym dôsledkom ukončenia banskej činnosti pre zamestnancov.

Ak sa snažíme premeniť región „zdola hore“, musíme apelovať aj na zapojenie samospráv, komunít, malých a stredných podnikateľov. Európska komisia má za cieľ v rámci pilierov európskej ekonomiky podporovať podnikavosť a rast malých a stredných podnikov a riešiť problémy brzdiace ich rozvoj (5). Od miestnych zaznievajú ohlasy, že v regióne by podnikalo viac ľudí, keby štát nezaťažoval malých a stredných podnikateľov a nepodporoval tam len veľkých zamestnávateľov (6).

Vláda zbiera projekty pre hornú Nitru bez účasti širokej verejnosti

Spravodlivá transformácia neznamená, že budú uprednostňované projekty veľkých spoločností. Treba zabezpečiť účasť aj menším podnikateľom a aktérom, píše LENKA ILČÍKOVÁ.

Snahy o diverzifikáciu regionálnej ekonomiky sú dôležitým aspektom. Pri transformácii regiónu je potrebné podporiť najlepšie projekty, ale u firiem produkujúcich fosílne palivá by mali byť podporené s podmienkou vypracovania dekarbonizačného plánu. Banská spoločnosť by sa mala transformovať, ak žiada prostriedky z transformácie a nie plánovať ďalšiu ťažbu.

Treba vhodne zacieliť na spomínané malé a stredné subjekty, identifikované ako skupina, na ktorú je najťažšie dosiahnuť (7).

Pre podnikavých miestnych obyvateľov prebiehajú praktické stretnutia (8) s cieľom rozpodnikať región. Aktivity mimovládnej organizácie však nemôžu nahradiť účelnú podporu zo strany štátu. Tu narážame na kameň úrazu. V zapájaní a podpore širšej verejnosti vládou vidíme slepé miesto.

V týchto dňoch sa v mestách na hornej Nitre konajú verejné vypočutia k návrhu akčného plánu transformácie. Tento dokument je verejne dostupný len na stránke www.zivotpouhli.sk z dielne Priateľov Zeme-CEPA (9). To je pre organizáciu síce lichotivým dôkazom účasti na celom procese, ale občiansky sektor opäť nahrádza úlohu štátu v informovaní verejnosti. Informácie pre ľudí so záujmom zapojiť sa do transformácie hornej Nitry sú skryté v útrobách stránky zodpovedného Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Ide o neudržateľný stav.

Verejný záujem

Tvrdenie, na ktorom je postavený záujem pokračovania ťažby a dokonca jej rozšírenia, a síce, že elektráreň Nováky je a bude technicky spôsobilá na prevádzku spaľovania uhlia aj v budúcnosti (10), je spochybnené.

Hoci elektráreň Nováky už v roku 2015 prešla modernizáciou kvôli emisným limitom, podmienky pre fungovanie sa v budúcnosti ešte viac skomplikujú. Slovenské elektrárne potrebujú 80 miliónov eur na splnenie emisných limitov od roku 2021, keďže nová smernica o priemyselných emisiách zavádza prísnejšie emisné štandardy.

HBP napriek tomu počítajú s elektrárňou Nováky ako s odberateľom hnedého uhlia, a to dokonca aj po roku 2023, kedy najneskôr bude štátna pomoc na výrobu elektriny z uhlia ukončená.

Európska komisia odobrila dotácie pre hnedé uhlie na hornej Nitre

Brusel schválil finančnú náhradu pre Slovenské elektrárne na päť rokov dopredu. Podporil tiež vznik plánu pre prechod slovenského uhoľného regiónu, ktorý má byť hotový v lete 2019.

O ekonomickej nerentabilite tohto priemyslu sa vyjadril aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (11).

Navyše podľa prieskumu názorov je znečistenie životného prostredia a vplyv ťažby a spaľovania uhlia na ľudské zdravie zásadným dôvodom na útlm uhlia (12).

Hovoríme o prechode regiónu horná Nitra smerom od uhlia, navyše v dobe, keď mladí ľudia už aj na Slovenku pochodujú v piatky v mestách za klímu a za svoju budúcnosť, a Slovensko chce splniť záväzky Parížskej dohody. Môžeme o rozširovaní ťažby a spaľovania uhlia rozmýšľať ešte ako o verejnom záujme?

Referencie:

(1) https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/872

(2) https://euractiv.sk/section/zivotne-prostredie/opinion/rozvoj-hornej-nitry-nemoze-byt-len-v-rukach-vlady-a-sukromnych-bani/

(3) http://www.energoportal.org/obnovitelne-zdroje/energia-z-biomasy

(4) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=LEGISSUM:l28120&from=CS

(5) https://www.grantexpert.sk/dotacie-pre/dotacie-pre-male-a-stredne-podniky-msp-a-start-upy/)

(6) https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/185933#1289

(7) https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/expert_support_coal_sk.pdf

(8) http://www.zivotpouhli.sk/novinky/item/308-ako-rozpodnikat-region-podnikatelia-v-prievidzi-dnes-mali-moznost-zapojit-sa-do-diskusii-o-tom-ako-pisat-lepsie-projekty

(9) http://www.zivotpouhli.sk

(10) https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1905009-rana-pre-novaky-obnova-za-80-milionov

(11) https://greenpeace.blog.sme.sk/c/494531/vysledky-prieskumu-prijemne-prekvapili-slovaci-nechcu-uhlie.html

(12) http://www.antimon.gov.sk/5278-sk/pmu-sr-ukoncil-presetrovanie-v-oblasti-vyroby-elektriny-z-hnedeho-uhlia/

]]>
Americký plyn má pomôcť aj Slovensku, otázne sú emisie https://euractiv.sk/section/energetika/news/americky-plyn-ma-pomoct-aj-slovensku-otazne-su-emisie/ Tue, 14 May 2019 15:34:06 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122242 Dovoz skvapalneného zemného plynu môže posilniť energetickú bezpečnosť a prispieť k naplneniu klimatických cieľov EÚ. Údaje o uhlíkovej stope nového dodávateľského reťazca však zatiaľ chýbajú.

Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič v utorok (14. mája) otvoril v Louisiane spolu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom nový terminál pre vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG). Prvé tankery s LNG by mal vypraviť v druhej polovici roku 2019.

Európsky komisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete na americko-európskom podnikateľskom fóre o energetike na začiatku mája povedal, že Európa a Spojené štáty majú „spoločný cieľ“ rozvíjať  obchod so skvapalneným zemným plynom (LNG).

Cañete spolu s americkým ministrom pre energetiku Rickom Perrym vtedy zdôraznili „vzájomné výhody“, ktoré prinesie vyšší dovoz amerického LNG v oblasti energetickej bezpečnosti, ako aj klímy.

Rizikom dovozu je uhlíková stopa, či už v podobe CO2 alebo metánu. Presné údaje však o nej navyše nemá európska, ani americká strana.

„Ideálny tandem“

Projekt s názvom Cameron LNG má prispieť k vyššej energetickej bezpečnosti Európskej únie, vrátane Slovenska, píše TASR s odvolaním sa na Šefčoviča.

„Živo si pamätám, ako sme aj na Slovensku počas energetickej krízy v roku 2009 museli robiť ťažké rozhodnutia, či plyn pôjde domácnostiam, nemocniciam alebo priemyslu. Aj preto je energetická bezpečnosť medzi prioritami energetickej únie, čo v praxi znamená, že každý členský štát musí mať prístup aspoň k trom rôznym zdrojom plynu. A bez skvapalneného plynu to nejde,“ uviedol Šefčovič pre TASR pred odletom do Spojených štátov.

Dovoz amerického zemného plynu do Európy stúpa, ale zostáva zlomkovým

Spojené štáty a Európska únia vydali optimistické vyhlásenie o rastúcom podiele LNG na európskom trhu. Tomu naďalej jednoznačne dominuje ruský potrubný plyn.

Podľa jeho slov EÚ a USA tvoria „ideálny tandem“, lebo Európa potrebuje viacerých dodávateľov plynu, ktorí si budú navzájom konkurovať a ponúkať lepšie ceny. Spojené štáty sú zasa najväčší svetový producent plynu, a preto obojstranná spolupráca má „strategický význam“.

V súčasnosti EÚ dováža približne 72 miliárd kubických metrov (BCM) skvapalneného plynu. Vďaka novovznikajúcej infraštruktúre na svojom území by však dokázala doviezť až 210 BCM, čo by pokrylo zhruba polovicu súčasnej spotreby plynu. Priestor na obchodnú spoluprácu s USA je preto podľa Šefčoviča naozaj veľký.

Nárast o 272 percent

Od stretnutia predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vlani v júli narástol americký export LNG do Európy o 272 percent.

„V prvom kvartáli 2019 sa Spojené štáty podieľali na dovoze LNG do Únie 13 percentami – v porovnaní s 5 percentami minulý rok. Celkovo do Európy išlo 35 percent amerického vývozu LNG, pričom minulý rok to bolo 11 percent,“ skonštatoval na začiatku mesiaca Cañete.

Dopyt po americkom plyne by pritom podľa odhadov mal rásť aspoň do roku 2030. Podľa vyhlásenia Komisie je jedným z dôvodom klesajúca ťažba v Severnom mori.

„V nasledujúcich rokoch očakávame, že plyn vrátane LNG si udrží svoj význam, pričom si viac menej zachová svoj približne štvrtinový podiel na spotrebe energie v Európe,“ povedal španielsky eurokomisár.

Prechodné palivo

Európsky dopyt po plyne ženú aj ciele EÚ znížiť emisie oxidu uhličitého v energetike, ktoré sú hlavnou príčinou človekom spôsobenej klimatickej zmeny.

Umieračik zvoní čoraz väčšiemu počtu uhoľných baní, čo podľa think-tanku Carbon Tracker bude krajiny pre krajiny ako Taliansko, Španielsko, Nemecko či Holandsko znamenať príklon k uhliu ako k alternatíve. Carbon Tracker upozorňuje, že v Spojenom kráľovstve už prechod do veľkej miery prebehol na popud domácich politík.

Cena emisií sa zvýši, prechod od uhlia k plynu sa urýchli

Hodnota emisných povoleniek v Európe môže v rokoch 2019-2023 dosiahnuť v priemere 35 až 40 eur za tonu. Urýchlil by sa tým prechod od uhlia k plynu, tvrdí Iniciatíva Carbon Tracker.

„V blízkej budúcnosti ostane zemný plyn dôležitou súčasťou európskeho energetického mixu, nakoľko sa posúvame k čistejším zdrojom energie,“ povedal Cañete.

„Plyn by tiež mal uľahčovať integráciu rastúceho množstva elektrickej energie, vyrobenej z variabilných (od počasia závislých) obnoviteľných zdrojov,“ doplnil eurokomisár.

Výhody a nevýhody

Dopyt po plyne v Európe pravdepodobne ostane na stabilnej úrovni. Európska komisia vo svojej Dlhodobej stratégii 2050 plyn označila za dôležité „prechodné palivo v snahe dekarbonizovať európsku ekonomiku“ do polovice 21. storočia.

Štúdia publikovaná na konci apríla v prestížnom časopise Nature potvrdila „zmysel prechodu od uhlia k plynu pre klímu“ ako „kľúčovej stratégie“ pri znižovaní emisií CO2 v energetike. Prechod je podľa štúdie „v súlade s cieľmi stabilizovať klímu v ďalších 50 až 100 rokoch“.

Výskumníci však zároveň podčiarkli niektoré obavy, ktoré sa so zvýšenou spotrebou plynu spájajú. Tou hlavnou je „možné spomalenie nasadenia uhlíkovo menej uhlíkovo náročných technológií, napríklad obnoviteľných zdrojov“. To môže v konečnom dôsledku „oddialiť prechod k dekarbonizovanej spoločnosti“.

Európska únia tieto obavy zdieľa. Po boku ministra energetiky Ricka Perryho Cañete na podujatí zdôraznil odhodlanie Únie znížiť emisie oxidu uhličitého, ktoré spôsobujú klimatickú zmenu. A 75 percent týchto emisií pritom pochádza z výroby a využívania energií, dodal Cañete.

Strop v roku 2030

Mimo mikrofónov hovoria oficiálni predstavitelia o zatvárajúcom sa okne príležitostí pre vývoz amerického skvapalneného zemného plynu do Európy po roku 2030 vzhľadom na unijné uhlíkové limity.

„Európska spotreba plynu začne po roku 2030 klesať,“ uviedol po stretnutí jeden z predstaviteľov Únie.

Gazprom mení postoj, očakáva konkurenciu Američanov

Podiel Gazpromu na európskom trhu s plynom bol minulý rok najvyšší v histórii. Ruský plynárenský gigant vidí najväčšiu konkurenciu v americkom skvapalnenom zemnom plyne. 

Otázok o uhlíkovej stope amerického LNG je niekoľko už dnes. Konkrétne štatistiky k dispozícii nie sú, avšak zástupcovia Únie skonštatovali, že dovoz amerického LNG je „veľmi jednoznačne“ uhlíkovo náročnejšie ako dovoz cez plynovody z Ruska alebo Nórska.

Hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonenová však skonštatovala, že „detailné informácie“ o uhlíkovej stope amerického LMNG zatiaľ európska exekutíva nemá. „Na úrovni Európskej únie nám chýba systém, ktorý by monitoroval uhlíkové stopy jednotlivých dovozných reťazcov. Stálo by však za pokus vyskúšať jeho potenciál,“ napísala Itkonenová pre EURACTIV.

Emisie metánu

Dáta chýbajú aj americkej strane, potvrdil súkromný Americký inštitút pre ropu (API). To znamená, že dopad amerického LNG na životné prostredie aktuálne nie je predmetom žiadneho výskumu.

Kalkuláciu uhlíkovej stopy amerického LNG komplikuje mnoho faktorov ako napríklad pôvod plynu z jednotlivých nálezísk aj konečná krajina, do ktorej plyn putuje.

„Hlavným rozdielom medzi LNG a plynom z plynovodov, čo sa týka ich uhlíkovej stopy, sú emisie metánu, nie CO2,“ pokračovala Itkonenová. Zdôraznila však, že dostupné dáta od Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) hovoria, že zásobovacie reťazce LNG nemusia nutne byť uhlíkovo náročnejšie ako plynovodné.

Carbon Tracker takisto tvrdí, že dátami o emisiách amerického LNG zatiaľ nedisponuje, k dispozícii by mali byť neskôr tento rok.

]]>
Macron chce z klímy urobiť prioritu eurovolieb, na summite presviedčal lídrov https://euractiv.sk/section/klima/news/macron-chce-z-klimy-urobit-prioritu-eurovolieb-na-summite-presviedcal-lidrov/ Thu, 09 May 2019 10:01:13 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122114 Francúzsky prezident a jeho strana žiadajú klimatickú neutralitu v roku 2050 a bilión eur na environmentálne opatrenia v najbližších piatich rokoch.

Osem členských štátov Európskej únie žiada prijatie ambicióznejších cieľov v oblasti klimatických zmien na základe iniciatívy, ktorú mal vo štvrtok (9. mája) na neformálnom summite EÚ v Sibiu predložiť francúzsky prezident Emmanuel Macron. Uviedla to tlačová agentúra DPA.

Macron tento svoj zámer predstavil v pondelok po stretnutí v Paríži s holandským premiérom Markom Ruttem.

Strana francúzskeho prezidenta urobila z klímy prioritu vo svojom programe pre májové európske voľby. Do roku 2024 žiada na environmentálne opatrenia vynaložiť bilión eur.

Bez Nemecka a východu

Podľa pracovného dokumentu, ktorý mala DPA k dispozícii, uvedený návrh okrem Francúzska podporuje aj Belgicko, Dánsko, Holandsko, Luxembursko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko. Agentúra DPA upozornila, že na tomto zozname absentuje Nemecko, podľa vládnych zdrojov z Paríža je však Berlín ochotný sa k tejto skupine pridať neskôr.

Hlavy vlád a štátov na summite v Sibiu predstavia priority Únie na nasledujúcich päť rokov. Vytýčené ciele a priority by mali byť doladené na summite po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré predznamenajú aj možné zloženie novej Európskej komisie. Povolebný summit by sa podľa agentúry Reuters mohol konať už 28. mája.

Celoeurópske emisie klesli, slovenské vzrástli

V roku 2018 vypustila Európska únia do atmosféry o 2,5 percenta menej CO2 ako predvlani. Slovensko ho vyprodukovalo o 2,8 percenta viac.

Macron v rámci svojej iniciatívy vyzýva, aby sa zmeny klímy stali jedným z hlavných bodov budúcej európskej agendy. Podľa jeho návrhu by členské krajiny EÚ mali zvýšiť svoje príspevky v rámci klimatickej dohody z Paríža z decembra 2016, ktorá je zameraná na obmedzenie globálneho otepľovania.

Krajiny EÚ, ktoré podporujú Macronov projekt, by chceli, aby sa lídri EÚ v Sibiu zaviazali k „ambicióznym výzvam“, najlepšie k takým, ktoré by mali za cieľ dosiahnutie nulovej bilancie emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú otepľovanie planéty, už do roku 2050. Nasledujúci summit EÚ by mal následne poskytnúť „jasnú politickú podporu“ pre tieto ciele.

Priorita v eurovoľbách

Strana francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona Republika v pohybe (LREM) urobila z ekológie najvyššiu prioritu svojho programu pre voľby do Európskeho parlamentu a požaduje, aby EÚ do roku 2024 vynaložila najmenej bilión eur na environmentálne opatrenia. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

Vo volebnom programe LREM, ktorý bol zverejnený v stredu (8. mája), sa uvádza, že tieto zdroje by boli stimuláciou rozvoja čistej energie a dopravy a umožnili by aj preškolenie zamestnancov na prechod na ekologické hospodárstvo.

Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Macronova strana pred nadchádzajúcimi eurovoľbami (23.-26. mája) vyzvala taktiež na zastavenie používania herbicídu glyfosát v EÚ do roku 2021 a na zníženie používania pesticídov o polovicu do roku 2025.

„Sme posledná generácia, ktorá ešte môže konať. Sme tiež prví, ktorí majú k dispozícii riešenia na zosúladenie ekológie s hospodárstvom, životným prostredím a poľnohospodárstvom,“ uvádza sa v predvolebnom programe LREM. Strana v tejto súvislosti zdôraznila, že preorientovanie sa na zelenú politiku je jej veľkou prioritou.

]]>
Celoeurópske emisie klesli, slovenské vzrástli https://euractiv.sk/section/klima/news/celoeuropske-emisie-klesli-slovenske-vzrastli/ Thu, 09 May 2019 09:10:25 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122109 V roku 2018 vypustila Európska únia do atmosféry o 2,5 percenta menej CO2 ako predvlani. Slovensko ho vyprodukovalo o 2,8 percenta viac.

Členské krajiny Európskej únie znížili v roku 2018 svoje emisie oxidu uhličitého (CO2) o 2,5 percenta v porovnaní s rokom 2017.

Toto úsilie však bolo obmedzené vysokým zvýšením uhlíkových emisií v ôsmich krajinách vrátane Slovenska. Uviedol to v stredu (8. mája) Eurostat, štatistický úrad EÚ.

Pokles nastal v 20 štátoch

Podľa údajov Eurostatu sa emisie CO2 zo spaľovania fosílnych palív znížili v 20 z 28 členských štátov.

Najväčší pokles bol zaznamenaný v Portugalsku (pokles o 9 percent oproti stavu z roku 2017), Bulharsku (-8,1), Írsku (-6,8), Nemecku (-5,4), Holandsku (-4,6) a Chorvátsku (-4,3).

Zmena v emisiách CO2 v EÚ. [Eurostat]

Na druhej strane, bol nárast emisií CO2 vlani zaznamenaný vo ôsmich členských krajinách.

Najvyšší nárast uhlíkových emisií mali vlani Lotyšsko (8,5 percenta), Malta (6,7) a Estónsko (4,5). Za nimi boli v závese Luxembursko (3,7), Poľsko (3,5), Slovensko (2,4), Fínsko (1,9) a nakoniec Litva (0,6).

Najväčší podiel má Nemecko

Emisie CO2 významne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu planéty a predstavujú približne 80 percent všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ.

Podľa štatistických údajov Nemecko prispelo vlani v EÚ celkom 22,5 percent emisiami CO2. Na druhom mieste bolo Spojené kráľovstvo (11,4 %), potom Francúzsko, Poľsko a Taliansko (okolo 10 %).

Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Podiel Slovenska v EÚ bol 0,9-percentný, najmenej z celoeurópskeho podielu prispeli Lotyšsko (0,2 %) a Litva (0,4 %).

EÚ si dala za cieľ znížiť svoje emisie skleníkových plynov o 20 percent v porovnaní s úrovňou v roku 1990 už do roku 2020 a o 40 percent do roku 2030.

]]>
Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS https://euractiv.sk/section/energetika/news/slovenske-strany-pred-eurovolbami-podporuju-uhlikove-clo-proti-je-len-sas/ Tue, 07 May 2019 15:36:39 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122066 Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Či už sa hlásia k európskym ľudovcom, liberálom alebo socialistom, na jedno majú rovnaký názor: Európska únia by mala na svojich hraniciach zaviesť uhlíkové clo.

Slovenskí kandidáti na europoslancov za Kresťanskodemokratické hnutie, Most-Híd, Progresívne Slovensko a Smer-sociálna demokracia súhlasia s uvalením špeciálnej prirážky na také dovážené výrobky, ktoré nezohľadňujú európske environmentálne štandardy. Proti uhlíkovému clu je len Sloboda a solidarita, člen frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov.

Ich názory odzneli v diskusii „Eurovoľby a klimatické otázky: Čo chcú slovenskí voliči a čo kandidáti na europoslancov?“, ktorú 30. apríla zorganizovala Slovenská klimatická iniciatíva (SKI) v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

Z frakcií v Európskom parlamente navrhujú uhlíkové clo len Zelení. K tým sa paradoxne žiada relevantná slovenská strana nehlási. Uhlíkovú prirážku na hraniciach však ako obranu pred neférovými obchodnými praktikami zvažuje najväčšie európske podnikateľské združenie, Business Europe, ktorého členom je na Slovensku Republiková únia zamestnávateľov.

Tému otvoril Štefanec

Problematiku uhlíkového cla otvoril na podujatí SKI europoslanec za KDH Ivan Štefanec, ktorý opäť kandiduje v májových eurovoľbách. „Prúdia k nám (do EÚ) výrobky, častokrát spotrebné, pri ktorých neboli zohľadnené nároky na životné prostredie. Aj ich samotná doprava má negatívny vplyv na životné prostredie,“ myslí si Štefanec.

Jedným z riešení je podľa neho taká „environmentálna ochrana európskeho trhu, aby sme znevýhodnili tých, ktorí nedodržiavajú štandardy ochrany životného prostredia.“ Na otázku, či súhlasí s uhlíkovou daňou na hraniciach Únie, odpovedal: „Skôr to vidím vo forme cla pre výrobky, ktoré vstupujú na európsky trh a príjmy by boli predmetom európskeho rozpočtu.“

EURACTIV Podcast | Klíma a eurovoľby: Čo ponúkajú slovenskí kandidáti?

Monika Beňová, Karol Galek, Ivan Štefanec, Martin Hojsík a Norbert Kurilla diskutujú o nulových emisiách do roku 2050, útlme uhlia, obnoviteľných zdrojoch a energetickej efektívnosti.

rozhovore pre EURACTIV.sk, ktorý sa konal pred diskusiou SKI, pritom Štefanec jednoznačne odmietol nové vlastné príjmy európskeho rozpočtu. „Nepotrebujeme nové dane, potrebujeme väčšiu efektívnosť výberu a jasné pravidlá. To platí pre občanov aj pre firmy. Nie veľa politických strán má takúto filozofiu a dúfam, že občania si všimnú, kto im chce dane zvyšovať. Každé zvýšenie daní sa prejaví v horších službách alebo vo vyšších cenách pre ľudí,“ povedal europoslanec, ktorý je zároveň členom predsedníctva KDH.

V rozhovore tiež zdôraznil, že je proti integrácii daňových systémov vo vnútri Európskej únie. „Vychádzame z našej základnej filozofie, žiadne nové dane. Sme konzistentní. Zavádzanie nových daní vždy odmietame,“ vysvetlil Štefanec, ktorý je členom frakcie Európskej ľudovej strany (EPP).

Kurilla: Jednoznačne áno

K EPP sa radí aj Most-Híd, za ktorý v eurovoľbách kandiduje štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Norbert Kurilla. Ten na otázku, či súhlasí so zavedením uhlíkovej dane na hraniciach EÚ, odpovedal „jednoznačne áno“.

„Dnes využívame mechanizmus pre zabránenie úniku uhlíka (carbon leakage), ktorý náš priemysel chráni pred konkurenčnými výrobcami tak, že dostáva bezodplatnú alokáciu, teda kvóty zadarmo,“ vysvetlil Kurilla na podujatí SKI.

Norbert Kurilla o znižovaní emisií: Uhlíková daň je jednou z možností

Analyzujeme uhlíkovú daň, ktorá by slúžila ako doplnok k obchodovaniu s emisiami, hovorí štátny tajomník envirorezortu NORBERT KURILLA. Na otázky EURACTIV.sk odpovedal po zverejnení návrhu európskej klimatickej stratégie a pred decembrovým summitom COP24 v Katoviciach.

V Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami, ktorý pokrýva energetické a priemyselné prevádzky, sa zvyčajne kvóty nakupujú. S cieľom podporiť ich zotrvanie v Únii však niektoré odvetvia vrátane oceliarskeho dostávajú bezplatné emisné povolenky.

No tento mechanizmus kandidát Mostu-Híd nepovažuje za dostatočne efektívny. „Je to možno dočasné riešenie,“ povedal v diskusii.

Hojsík sa dopadov neobáva

Európska únia tvorí len približne 10 percent celosvetových emisií. Atmosféru dnes znečisťujú viac Spojené štáty a Čína.

Martin Hojsík, kandidát na spoločnej listine Progresívneho Slovenska a Spolu-Občianska demokracia, považuje uhlíkové clo za cestu k znižovaniu celosvetových emisií. „Potrebujeme to riešiť cez clá. Budú uplatnené iba na dovozy, ktoré nebudú spĺňať rovnaké kritériá ako výroba v rámci Európskej únie,“ povedal Hojsík v diskusii SKI.

EURACTIV Podcast | Ekológia pred eurovoľbami rezonuje u štyroch z piatich voličov

V porovnaní s inými krajinami sa nezdá, že by fenomén globálneho otepľovania nachádzal odozvu u ľudí na Slovensku. Dvadsať percent potenciálnych slovenských voličov však považuje ekologické témy za veľmi dôležité.

Člen predsedníctva PS si myslí, že by to bolo v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. „My nediskriminujeme, my dávame všetko na tú istú úroveň. Európa môže ako najväčší trh ovplyvniť aj ostatné krajiny. Toto nemôžeme podceňovať,“ vysvetľoval Hojsík.

Kandidát PS, ktoré je členom európskych liberálov, neverí pesimistickým predpovediam o dopadoch na podnikanie. „Rovnako sme počúvali, že náhrada nebezpečných chemikálií za bezpečné zničí európsky priemysel, ako to bude stáť bilióny a trilióny eur a ako sa všetko presunie do Číny. Nestalo sa tak,“ povedal. „Keby sme riešili len európske emisie, je to nedostatočné. My potrebujeme riešiť aj to, čo tu spotrebujeme, čo sa k nám dováža, kam investujeme,“ vyzval Hojsík.

Beňová: Určite súhlasím

Líderka eurokandidátky Smeru-SD a europoslankyňa Monika Beňová si tiež myslí, že Únia potrebuje uhlíkovú daň na hraniciach. „Určite by som to podporila,“ vyhlásila na podujatí SKI.

Nie je však isté, či boj proti klimatickým zmenám považuje za prioritu aj Beňovej strana. Keď v apríli členské štáty hlasovali v Rade EÚ o mandáte pre Európsku komisiu pre obchodné rokovania so Spojenými štátmi, Slovensko bolo za napriek tomu, že Spojené štáty odmietajú Parížsku dohodu. Proti sa podľa portálu LaTribune.fr postavilo len Francúzsko, zdržalo sa Belgicko. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ešte skôr avizoval záporné stanovisko z dôvodu, že Donald Trump oznámil vystúpenie z klimatickej dohody. Paríž však prehlasovali ostatní vrátane Bratislavy.

Európske vlády sa nedohodli, ako dosiahnuť nulové emisie, ktoré chce Macron

Členské štáty zaujali pozície k dlhodobej európskej stratégii pre znižovanie emisií. Päť krajín žiada scenár so 100-percentnou obnoviteľnou energiou, V4 vidí cestu v jadre.

Obchodné rokovania má na Slovensku v gescii ministerstvo hospodárstva, ktoré vedie Beňovej stranícky kolega Peter Žiga. Ten musel s mandátom pre Komisiu súhlasiť, ak tak Slovensko hlasovalo v Rade EÚ.

Doložka o ochrane životného prostredia je pritom ďalším spôsobom, ako môže Únia presadzovať klimatickú politiku v medzinárodnom obchode.

Súčasť obchodných dohôd

Environmentálnu doložku za vhodný nástroj považujú Štefanec aj Hojsík.

„Prvýkrát sme to urobili v Európskom parlamente pri dohodách s Kanadou, Južnou Kóreou a Japonskom. Bolo to prelomové. Budúci Parlament čakajú dve, ešte kľúčovejšie výzvy. A to je dohoda s Čínou a Spojenými štátmi. Verím, že väčšina europoslancov bude pokračovať v zohľadňovaní klimatických cieľov v dohodách, ktoré nás čakajú,“ povedal Štefanec v diskusii SKI.

Väčšina slovenských europoslancov sú v klimatických otázkach „dinosaury“

Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Hojsík sa vyjadril tvrdšie. Krajinám so záujmom o obchodnú dohodu s Európou by odkázal: „Pokiaľ nebudete plniť klimatické ciele 1,5 alebo 2 stupne Celzia, tak nebudeme rokovať ďalej.“ Plnenie cieľov pre obmedzenie otepľovania do konca tohto storočia v porovnaní s predpriemyselným obdobím, ktoré sú zakotvené v Parížskej dohode, označil za „podmienku, o ktorej sa nebudeme ďalej baviť“.

V opačnom prípade sa prihovára za odmietnutie obchodnej dohody. „Nemôžeme obetovať na oltár voľného obchodu prežitie budúcich generácií,“ povedal Hojsík.

Galek je proti

Z prítomných kandidátov bol „skôr proti“ uhlíkovej dani na hraniciach EÚ len Karol Galek, tímlíder SaS pre energetiku. S uhlíkovým clom by súhlasil iba vtedy, keby bolo zavedené celosvetovo. Táto podmienka je však v súčasnosti aj blízkej budúcnosti nesplniteľná.

„Európska únia mnohé z tovarov dováža, nedokáže ich vyrobiť. Tieto by boli zaťažené uhlíkovou daňou a v konečnom dôsledku by to zaplatil spotrebiteľ,“ povedal Galek, ktorého strana je členom frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov. Na druhej strane sa kandidátovi SaS pozdáva „pozitívna motivácia – znížiť dane a clá pre tých, ktorí všetky kritériá spĺňajú“.

Líder európskych zelených: Viniť vyšehradské krajiny je príliš ľahké

Pri klíme je najväčším problémom Nemecko, pri právnom štáte sa s Poľskom zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, hovorí kandidát zelených na šéfa Európskej komisie BAS EICKHOUT. Navrhuje uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ a nový mechanizmus pre ochranu demokracie.

Napriek vyhláseniam slovenských kandidátov sa ich európske frakcie k uhlíkovému clu otvorene nehlásia. Navrhujú ho len Zelení, ktorí však nemajú na Slovensku kandidátov so šancou získať kreslá v Európskom parlamente. Vo svojom prehľade programov európskych politických strán si to všimla bruselská konzultačná firma DeHavillandEU.

Končiaca Európska komisia si myšlienku uhlíkového cla tiež neosvojila. Nezaradila ju medzi budúce priority pre EÚ po eurovoľbách, ani medzi nedokončené opatrenia. Oba zoznamy zverejnila minulý týždeň ako svoj príspevok k summitu v rumunskom Sibiu, kde budú lídri diskutovať aj o budúcej klimatickej politike Únie.

Obrat podnikateľskej lobby

Spomedzi európskych lídrov uhlíkové clo presadzuje francúzsky prezident Emmanuel Macron. V súlade so svojím postojom k obchodným rokovaniam s Washingtonom ho chce uplatniť na krajiny, ktoré odmietajú Parížsku dohodu.

Prekvapivo sa tejto myšlienke otvára aj najväčšia podnikateľská lobby v Európe. „Po prvýkrát sme diskutovali o mechanizme uhlíkovej prirážky,“ povedal na tlačovej konferencii 29. apríla šéf Business Europe Markus J. Beyrer. „Pokúšame sa ukázať iným veľkým svetovým hráčom, že sme nielen oddaní dosiahnutiu našich (klimatických) cieľov, ale aj ich vynúteniu,“ vysvetlil Beyrer.

Slovenské firmy žiadajú post eurokomisára pre priemysel

Nová priemyselná politika má byť témou tohtotýždňového európskeho summitu. Najviac ju presadzujú Nemecko a Francúzsko, zmobilizoval sa však aj európsky súkromný sektor vrátane slovenského.

Uhlíkové clo môže podľa neho predstavovať jednu z možností v roku 2023, keď prebehne prvé hodnotenie plnenia Parížskej dohody. To v prípade, „ak sa iné veľké ekonomiky nebudú zbližovať s Európou“ v klimatickej politike.

„Sme pripravení diskutovať o tomto opatrení ako poslednej možnosti,“ citoval ďalej Beyrera portál EURACTIV.com. Ten pripomína, že doteraz Business Europe pevne odmietalo akúkoľvek debatu o uhlíkovom cle z obavy zo spustenia obchodnej vojny s inými ekonomikami.

]]>
Eurovoľby: Ochrana prírody trápi Slovákov rovnako ako boj proti daňovým podvodom https://euractiv.sk/section/klima/news/eurovolby-ochrana-prirody-trapi-slovakov-rovnako-ako-boj-proti-danovym-podvodom/ Mon, 06 May 2019 10:19:35 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121973 Pre viac ako tri štvrtiny potenciálnych voličov je dôležité, aby strany komunikovali témy znižovania pesticídov, zastavenia znečisťovateľov, prechodu na čistú energiu aj zabezpečenia pracovných miest v udržateľných odvetviach. Ukázal to prieskum.

Ochrana prírody je v súvislosti s Európskou úniou pre Slovákov rovnako dôležitá ako zastavenie daňových podvodov.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý na základe požiadavky Európskej nadácie pre klímu (ECF) v januári 2019 realizovala spoločnosť Ipsos MORI Observer.

Prieskumu sa zúčastnilo 2000 respondentov vo veku 18 až 50 rokov, ktorí s určitosťou nepovedali, že vo voľbách do Európskeho parlamentu nebudú hlasovať.

Medzi ôsmimi obavami

Podľa prieskumu je pre viac ako tri štvrtiny respondentov dôležité, aby strany komunikovali témy znižovania pesticídov, zastavenia znečisťovateľov, prechodu na čistú energiu aj zabezpečenia pracovných miest v udržateľných odvetviach.

Sedemnásť percent respondentov označilo, že presadzovanie výroby potravín zdravým a udržateľným spôsobom a tiež zníženie používania pesticídov a antibiotík je pre nich najdôležitejšou európskou témou.

EURACTIV Podcast | Ekológia pred eurovoľbami rezonuje u štyroch z piatich voličov

V porovnaní s inými krajinami sa nezdá, že by fenomén globálneho otepľovania nachádzal odozvu u ľudí na Slovensku. Dvadsať percent potenciálnych slovenských voličov však považuje ekologické témy za veľmi dôležité.

Vyššiu podporu (18 percent) získala iba podpora zníženia imigrácie.

Znečistenie životného prostredia tiež podľa prieskumu patrí medzi osem najčastejších osobných obáv Slovákov.

Na prvom mieste je korupcia politikov (43 percent), nasleduje zdravotná starostlivosť (33 percent), všeobecný stav politiky (32), sociálna nerovnosť (30), vysoké ceny (26), imigrácia (17) a dostatok peňazí na zaplatenie účtov (15).

Nezáujem politických strán

Podľa člena Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI) Petra Robla výsledky vyvracajú mýtus, že potenciálni voliči o tému životného prostredia nemajú záujem. Je presvedčený, že takto to vnímajú politici a preto o téme až tak nerozprávajú.

SKI realizovala aj vlastný prieskum medzi politickými stranami.

EURACTIV Podcast | Klíma a eurovoľby: Čo ponúkajú slovenskí kandidáti?

Monika Beňová, Karol Galek, Ivan Štefanec, Martin Hojsík a Norbert Kurilla diskutujú o nulových emisiách do roku 2050, útlme uhlia, obnoviteľných zdrojoch a energetickej efektívnosti.

Z desiatich oslovených jej odpovede poslali štyri – Smer-SD, koalícia PS a Spolu-OD, SaS a Most-Híd. Dodatočne odpovedalo aj KDH.

Nezáujem strán prezentovať svoje názory na životné prostredie iniciatívu prekvapuje.

„Prieskum pritom ukazuje, že slovenskí voliči by ocenili, ak by sa politické strany témou klimatickej zmeny zaoberali, hovorili o nej a navrhovali konkrétne opatrenia a politiky,“ konštatoval Robl.

Eurovoľby: Klimatická politika je dôležitá pre tri štvrtiny voličov

Ako sa politická strana stavia k boju s globálnym otepľovaním je dôležité kritérium pre 75 % voličov na Slovensku. Ochrana prírody a udržateľné poľnohospodárstvo sú pri výbere europoslancov určujúce ešte viac.

]]>