Klíma Archives

Budúci mechanizmus Európskej únie na úpravu uhlíkových hraníc musí odzrkadľovať cenu uhlíka a  európsky systém obchodovania s emisiami. Len tak bude v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, tvrdí poslanec europarlamentu PASCAL CANFIN.

Na Slovensku bola v období od 2009 do 2018 priemerná ročná teplota o 2,51 stupňa Celzia vyššia ako v roku 1960. Budúci rok podľa meteorológov celosvetovo rekordný nebude. Napriek tomu pôjde o jeden z najteplejších rokov v zaznamenanej histórii, varujú. 

Rezort financií zverejnil detailnejší plán obnovy. Najviac peňazí pôjde na zelené opatrenia - do podpory obnoviteľných zdrojov, obnovy budov, rozvoja železníc a dekarbonizácie priemyslu. Odpadové a vodné hospodárstvo z plánu vypadli. Chýba aj zmienka o agropotravinárstve.   

Európska únia prezentovala na klimatickom summite OSN nový cieľ znižovania emisií do roku 2030. K európskej snahe znižovať emisie rýchlejšie sa pridalo ďalších 75 krajín. Už teraz je jasné, že na dosiahnutie záväzku Parížskej dohody to stačiť nebude, uvádza mediálny partner EURACTIV.com Climate Home News.

Európsky klimatický pakt má do zelenej transformácie zapojiť verejnosť. Jeho tvárou sa môžu stať primátori, starostovia alebo regionálni politici.  

Európska zelená dohoda spustí v roku 2021 vlnu reforiem, ktoré zásadne ovplyvnia slovenský priemysel. Aké míľniky budú budúci rok pre priemyselný sektor kľúčové?

„Spôsob, akým slovenskí politici bagatelizujú klimatickú zmenu, je veľkým nepochopením závažnosti tohto problému. Politikov sa treba spýtať, či sú pripravení znášať ekonomické následky plynúce z  dopadov zmeny klímy,“ hovorí meteorológ a klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu JOZEF PECHO.

Fond spravodlivej transformácie, ktorý je vlajkovou loďou európskych klimatických cieľov, nebude financovať zemný plyn. Zhodli sa na tom ministri hospodárstva európskych štátov. Tým skončila diskusia o podpore zemného plynu z fondu, ktorý má pomôcť krajinám pri prechode na zelenú ekonomiku.

Systém obchodovania s emisnými povolenkami (ETS) vstúpi budúci rok do svojej štvrtej fázy. V roku 2019 emisie v sektoroch ETS zaznamenali historický pokles. Odklon od uhlia je viditeľný najmä v elektroenergetike, emisie naopak rastú v letectve.

V roku 2030 bude cez východné Veľkopoľsko naposledy prúdiť elektrina vyrobená z uhlia. Do roku 2040 chce tento región, ktorý je súčasťou druhého najväčšieho vojvodstva, dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Obyvatelia krajín V4 si uvedomujú riziká spojené s klimatickou zmenou. Väčšina z nich podporuje cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Už menej ich je pripravených zmeniť svoje spotrebiteľské správanie.

Lídri EÚ prijali kompromisný návrh Nemeckého predsedníctva k podmieňovaniu európskych peňazí právnym štátom. Dohodli sa aj na 55-percentom znížení emisií do roku 2030.

Program tohtotýždňového stretnutia európskch lídrov je nabitý. Premiéri členských štátov budú rokovať o vete Poľska a Maďarska, o pandémii COVID-19 a nedoriešenom brexite. Na diskusiu o klimatických otázkach tak nemusí zostať čas. 

Z uniknutej pozície Slovenska pred európskym summitom vyplýva, že slovenská vláda má obavy z kondície slovenských lesov. Podľa nej v budúcnosti nebudú schopné efektívne zachytávať oxid uhličitý.

V dekarbonizácii dopravy i uhlíkovo intenzívneho priemyslu chce EÚ stavať aj na využívaní vodíkových technológií. Členské krajiny diskutujú, aké technológie výroby vodíka podporovať z verejných peňazí.

Verejná doprava v Bratislave, modernizácia železničnej dopravy a budovanie siete nabíjacích staníc sú príklady ako Európska finančná banka financuje energetickú transformáciu Slovenska. Jej viceprezidentka LILYANA PAVLOVOVÁ vysvetľuje, v čom spočíva nový Klimatický plán EIB.

Vypočujte si záznam prvého panelu online konferencie: ,,Next (Green) Generation EU: Zelený reštart Slovenska 2020"

Obnova európskych ekonomík po pandémii sa môže vďaka národným plánom obnovy financovanými z európskych fondov stať predohrou k splneniu klimatických cieľov. Ako sa príležitosti chytajú štáty Vyšehradskej štvorky?

Európska komisia počíta pri zelenom reštarte aj s ekoinováciami a rozvojom zelených technológii. Tie budú dôležitým nástrojom aj pri dosiahnutí klimatických cieľov. Prekážkou pre ich uplatnenie môže byť neefektívne nastavenie verejných politík.

Najväčšie európske združenie zamestnávateľov BusinessEurope pochybuje o „dôveryhodnosti“ dopadovej štúdie Európskej komisie, ktorá podporuje klimatické ciele Únie do roku 2030.

Podľa taxonómie pre zelené financie budú mať po roku 2025 prístup k zeleným investíciám len automobily s nulovými emisiami. Výrobcovia plány kritizujú.

Pri reformách v rámci zeleného reštartu netreba zabudnúť na rekvalifikáciu a posilnenie zručností zamestnancov v automobilovom odvetví, hovorí výskumníčka. Tí sú zelenou transformáciou priamo ohrození.

Členské štáty schválili zelený plán Európskej investičnej banky, ktorý predpokladá úvery v hodnote jedného bilióna na dosiahnutie klimatických cieľov do roku 2030. Aj keď z financovania banka vylúčila rozširovanie letísk a fosílne palivá, environmentalisti chcú viac.

Aké sú možnosti transformácie automobilového priemyslu, aby bol v budúcnosti odolnejší? Má Slovensko nejakú víziu, ako rozšíriť úzke zameranie svojej ekonomiky na automobilový sektor? Ako môže slovenská vláda formovať budúcnosť automobilového sektora na Slovensku vzhľadom na to, že strategické rozhodnutia …