Klíma Archives

Radu EÚ vedie od 1. júla na polroka Fínsko. Uplynulé rumunské predsedníctvo napriek konfliktom na domácej politickej scéne dosiahlo pokrok v dôležitých oblastiach autorských práv a emisií z dopravy.

Nemôžeme  ísť cestou ťažkých reštrikcií priemyslu. Tento systém stojí na voličoch. Keď im zoberiete prácu a chlieb, bude im jedno, že vonku je trochu chladnejšie, myslí si MICHAL WIEZIK. Je za ekologickú aj ekonomickú efektívnosť.

MICHAL WIEZIK veľmi nepremýšľal o Viktorovi Orbánovi ani Manfredovi Weberovi. Ako europoslanec sa sústredí na zelené lesníctvo a poľnohospodárstvo. Sto percent elektriny by podľa neho malo pochádzať z obnoviteľných zdrojov, dnešné pestovanie energetických surovín však nazýva biologickou púšťou.

Ministerka životného prostredia Krista Mikkonenová priznala, že nie je možné zastaviť letecké presuny. V snahe reagovať na zmenu klímy však našla spôsob, ako ich odčiniť konkrétnymi opatreniami so „skutočným a trvalým účinkom“.

Prioritou Helsiniek na čele Rady EÚ je dodržiavanie demokratických aj rozpočtových pravidiel. Cielia na dohodu na minirozpočte eurozóny a klimatickej neutralite.

Trh stagnuje alebo klesá, zatiaľ čo automobilky čakajú veľké investície do čistých technológií.

O zemnom plyne, vodíku a bioplyne v kontexte nízkoemisnej ekonomiky diskutovali europoslanec Martin Hojsík, analytici Európskej komisie a envirorezortu Lívia Vašáková a Pavol Široký, ako aj zástupcovia priemyslu Ján Klepáč a Ján Weiterschütz. 

Minister hospodárstva v diskusii o uhlíkovej neutralite zdôrazňuje záujmy slovenského priemyslu. Premiér naopak tvrdí, že ochrana životného prostredia by mala byť nadradená všetkým podnikateľským záujmom.

Lídri členských štátov sa na minulotýždňovom summite EÚ nedohodli na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do konca roku 2050. Proti ambicióznemu plánu sa postavilo Česko, Maďarsko a Poľsko.

Európsky summit neviedol k jednohlasnej dohode na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Česko sa bojí „zabitia“ priemyslu, Poľsko chce najprv záruku finančných kompenzácií.

Národné energetické a klimatické plány sú podľa európskej exekutívy nedostatočné v oblasti obnoviteľných zdrojov energie aj energetickej efektívnosti. Dosiahnutie klimatických cieľov si bude vyžadovať kolektívne zvýšenie úsilia.

Zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov musí byť významnou súčasťou boja proti klimatickým zmenám. Malo by sa to premietnuť aj do nového programovacieho obdobia eurofondov, píše RICHARD PAKSI.

Premiér Peter Pellegrini to vyhlásil v utorok po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, ktorá tento krok uvítala. Ešte v pondelok hovoril Úrad vlády niečo iné. 

Premiér Peter Pellegrini „momentálne“ nepatrí medzi 18 lídrov, ktorí žiadajú ambicióznu klimatickú politiku. Spolu so zvyškom Vyšehradskej skupiny sa v európskej dvadsaťosmičke ocitol v menšine.

Veľké plynárenské spoločnosti argumentujú, že existujúce alebo pripravované plynovody sa v budúcnosti môžu zmeniť a transportovať palivá s nižším alebo nulovým obsahom uhlíka.

Slovenský plán prechodu od uhlia bol schválený na regionálnej úrovni, chýba však termín ukončenia jeho spaľovania. Česko a Maďarsko nemajú detailné programy, v Poľsku otázkou nie je „Ako?“ ale „Či?“.

Nová európska smernica o obchodovaní s emisiami umožní slovenským energetickým a priemyselným prevádzkam čerpať 1,8 miliardy eur na modernizáciu. Hoci od jej schválenia ubehlo už poldruha roka, slovenské ministerstvá sa stále nedohodli či a ako tieto prostriedky využijú.

Nová vládna koalícia vo Fínsku sa dohodla na uhlíkovej neutralite do roku 2035. Na čele EÚ čaká krajinu náročná úloha viesť rokovania o európskom klimatickom pláne. Či sa ich podarí uzavrieť do konca roku 2019, ostáva nejasné.

Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.

V téme zdanenia kerozínu podporujú francúzsku vládu európski zelení, ktorým sa darilo vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Keby v eurovoľbách volili iba stredoškoláci a mali by na výber len celoeurópske strany, nacionalisti by pohoreli. Keď majú mladí voliči dostatok informácií o demokracii a ľudských právach, ich podpora pre extrémistov klesá. 

Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.

Podiel obnoviteľných energií na výrobe elektriny narastie do roku 2030 na 50 percent. Výzva nie je iba v budovaní väčšieho počtu solárnych panelov a veterných turbín, ale aj v štruktúre európskej rozvodnej siete.

Podiel dopravy na celkových emisiách skleníkových plynov v EÚ rastie. Asi tretinu emisií z dopravy vyprodukuje nákladná a autobusová doprava. Na Slovensku je to 45 percent.