Klíma Archives

Veľké plynárenské spoločnosti argumentujú, že existujúce alebo pripravované plynovody sa v budúcnosti môžu zmeniť a transportovať palivá s nižším alebo nulovým obsahom uhlíka.

Slovenský plán prechodu od uhlia bol schválený na regionálnej úrovni, chýba však termín ukončenia jeho spaľovania. Česko a Maďarsko nemajú detailné programy, v Poľsku otázkou nie je „Ako?“ ale „Či?“.

Nová európska smernica o obchodovaní s emisiami umožní slovenským energetickým a priemyselným prevádzkam čerpať 1,8 miliardy eur na modernizáciu. Hoci od jej schválenia ubehlo už poldruha roka, slovenské ministerstvá sa stále nedohodli či a ako tieto prostriedky využijú.

Nová vládna koalícia vo Fínsku sa dohodla na uhlíkovej neutralite do roku 2035. Na čele EÚ čaká krajinu náročná úloha viesť rokovania o európskom klimatickom pláne. Či sa ich podarí uzavrieť do konca roku 2019, ostáva nejasné.

Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.

V téme zdanenia kerozínu podporujú francúzsku vládu európski zelení, ktorým sa darilo vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Keby v eurovoľbách volili iba stredoškoláci a mali by na výber len celoeurópske strany, nacionalisti by pohoreli. Keď majú mladí voliči dostatok informácií o demokracii a ľudských právach, ich podpora pre extrémistov klesá. 

Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.

Podiel obnoviteľných energií na výrobe elektriny narastie do roku 2030 na 50 percent. Výzva nie je iba v budovaní väčšieho počtu solárnych panelov a veterných turbín, ale aj v štruktúre európskej rozvodnej siete.

Podiel dopravy na celkových emisiách skleníkových plynov v EÚ rastie. Asi tretinu emisií z dopravy vyprodukuje nákladná a autobusová doprava. Na Slovensku je to 45 percent.

Vďaka nemeckým a francúzskym stranám dosiahli európski zelení historicky najlepší výsledok v eurovoľbách. Ďalej bodovali na severe Európy, spojencov však majú aj v južnej a východnej časti Únie.

V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

Zásobníky plynu a plynovody dokážu stabilizovať sieť a ukladať energiu v systéme s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov. Environmentalisti a euroúradníci sú k potenciálu zeleného plynárenstva skeptickí.

Banka Európskej únie plánuje požičať firme Northvolt 350 miliónov eur na továreň na výrobu akumulátorov. Využijú sa v elektrických sieťach, autách a priemysle.

Podpora transformačných projektov na hornej Nitre by mala byť podmienená ukončením ťažby a spaľovania uhlia a postupnou prípravou baníckeho regiónu na život po uhlí, píše LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ.

Dovoz skvapalneného zemného plynu môže posilniť energetickú bezpečnosť a prispieť k naplneniu klimatických cieľov EÚ. Údaje o uhlíkovej stope nového dodávateľského reťazca však zatiaľ chýbajú.

Francúzsky prezident a jeho strana žiadajú klimatickú neutralitu v roku 2050 a bilión eur na environmentálne opatrenia v najbližších piatich rokoch.

V roku 2018 vypustila Európska únia do atmosféry o 2,5 percenta menej CO2 ako predvlani. Slovensko ho vyprodukovalo o 2,8 percenta viac.

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Pre viac ako tri štvrtiny potenciálnych voličov je dôležité, aby strany komunikovali témy znižovania pesticídov, zastavenia znečisťovateľov, prechodu na čistú energiu aj zabezpečenia pracovných miest v udržateľných odvetviach. Ukázal to prieskum.

Monika Beňová, Karol Galek, Ivan Štefanec, Martin Hojsík a Norbert Kurilla diskutujú o nulových emisiách do roku 2050, útlme uhlia, obnoviteľných zdrojoch a energetickej efektívnosti.

Trhový podiel nízkoemisných vozidiel je vo Vyšehradskej skupine pod európskym priemerom. Región napriek tomu nechce zmeškať svetový trend, prechádza na výrobu batérií a má ešte väčšie ambície.

V porovnaní s inými krajinami sa nezdá, že by fenomén globálneho otepľovania nachádzal odozvu u ľudí na Slovensku. Dvadsať percent potenciálnych slovenských voličov však považuje ekologické témy za veľmi dôležité.

Nové jadrové bloky na Slovensku a vo Francúzsku trápi predlžovanie a predražovanie dostavby. Yves Desbazeille napriek tomu verí, že do roku 2050 sa v Európe postavia desiatky gigawattov dodatočných kapacít.