Klíma Archives

Európsky parlament odhlasoval minulý týždeň cieľ zníženia emisií oxidu uhličitého o 60 percent do roku 2030. Schváliť ho však budú musieť aj členské štáty. S akou pozíciou pôjde do Bruselu Igor Matovič? Vláda by mala čo najskôr jasne komunikovať svoje zámery, aby sa jednotlivé sektory a trh vedeli pripraviť.

S výzvou na nápravu klímy otvoril britský princ William online konferenciu platformy TEDtalk. Vystúpili na nej svetoznámi aktivisti, umelci, celebrity a politici, aby zmobilizovali a zjednotili s ľudí pre boj s klimatickou krízou.

Lídri by mali využiť plán obnovy na naplnenie klimatických požiadaviek svojich občanov. Zužitkovať pri tom môžu skúsenosti z transformácie, píšu zástupcovia mimovládnych organizácii z krajín strednej a východnej Európy.

Európsky parlament schválil Klimatický zákon, ktorý má Európsku úniu do roku 2050 doviesť k uhlíkovej neutralite. Prečo europoslanci schválili prísnejší cieľ znižovania emisií? Aké ďalšie zmeny zákon prinesie? Vypočujte si nový diel podcastu Európsky týždeň.

Podľa pôvodného návrhu Klimatického zákona mali členské štáty stopnúť všetky dotácie do plynovej infraštruktúry po roku 2025. Nakoniec pozmeňovacími návrhmi otvorili europoslanci možnosti jeho financovania nielen z Plánu obnovy EÚ, ale aj z Viacročného finančného rámca aj po tomto termíne.

Europarlament schválil nový klimatický zákon. Ten zavádza prísnejšie emisné ciele do roku 2030 aj záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do 2050.  Europoslanec Michal Wiezik legislatívu víta, chýba mu však prepojenie na spoločnú poľnohospodársku politiku.

Európsky parlament v stredu schválil zníženie emisií skleníkových plynov o 60 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Informovala o tom na Twitteri spravodajkyňa navrhovananej klimatickej legislatívy Jytte Gutteland (Socialisti a demokrati - S&D). 

Je zemný plyn prekážkou alebo prostriedkom na dosiahnutie dekarbonizácie slovenskej ekonomiky? Názory expertov a expertiek sa líšia, v jednom sa však zhodnú – s plynom do určitej miery musíme na Slovensku rátať aspoň v nasledujúcom desaťročí.

Čína posilní svoje klimatické záväzky a bude sa usilovať dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Čínsky prezident Si Ťin-pching to oznámil minulý týždeň počas svojho prejavu na Valnom zhromaždení OSN, informoval portál Climate Home News.

Ministri v pondelok predstavili priority slovenského plánu obnovy v energetike a klimatickej politike. Kedy návrh uvidí verejnosť jasné nie je.

Námorná doprava na rozdiel od energetiky, priemyslu alebo leteckej dopravy neplatí za emisie oxidu uhličitého, ktoré vyprodukuje. Zapojenie lodnej dopravy do systému ETS je podľa európskych inštitúcií kľúčové pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. „Je najvyšší čas, aby aj …

Stanovisko europoslancov je v rozpore s pohľadom Európskej komisie a členských štátov, ktoré plyn z financovania vylúčili. Peniaze z Fondu majú uľahčiť uhoľným regiónom zbaviť sa hospodárskej závislosti na uhlí.

Aj keď viacerých prejav Ursuly von der Leyen potešil a prekvapil v oblastiach ako sú zahraničná politika, ľudské práva, či zelená obnova, implementácia jeho obsahu zostáva v rukách Európskej rady. Slovenskí odborníci a europoslanci hodnotili prvý prejav predsedníčky eurokomisie.

Po júnovom summite sa to zdalo nepravdepodobné. Plán uzatvorenia dohody, ktorá otvorí cestu k ambicióznejšej zmluve o voľnom obchode, má ale už jasné termíny.

Členské štáty by mali do roku 2030 produkovať o 60 percent menej emisií skleníkových plynov než v roku 1990. Včera (10.9.) to odsúhlasil Výbor pre životné prostredie Európskeho parlamentu.

Samosprávy a podnikatelia môžu žiadať dotáciu na vybudovanie verejných nabíjacích staníc pre elektromobily. Ak má Slovensko patriť medzi lídrov v automobilovom priemysle musí podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka sledovať a podporovať najnovšie trendy v oblasti mobility. Celková suma, ktorou chce rezort hospodárstva podporiť elektronabíjačky …

Nemecko plánuje zatvoriť svoje posledné uhoľné elektrárne do roku 2038. Nahradiť ich majú výskumné inštitúcie a nové firmy. Krajina práve rozhoduje o prerozdelení zdrojov, ktoré majú transformáciu podporiť.

Plán Európskej únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 až o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 je technicky a ekonomicky možný, hovorí analýza rešpektovaného nemeckého think-tanku.

Klimatické ciele sú takým vážnym rozhodnutím, že by mali by byť odobrené parlamentom, tvrdia zamestnávatelia. Politici by mali povedať verejnosti aj to, koľko budú stáť.

Slovensko dlhodobo nenaplňuje európske klimatické ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti. Kľúčovým impulzom pre rozvoj sektora zelenej energetiky môže byť obnova ekonomiky po koronakríze a nová legislatíva.  

Európska komisia v septembri predloží návrhy na navýšenie cieľov EÚ v oblasti klímy do roku 2030. Urobí to navzdory obavám, ktoré majú štáty strednej a východnej Európy, že ambiciózne ciele skomplikujú ich ekonomickú obnovu po pandémii.

Slovensko pravdepodobne nesplní svoje klimatické ciele pre rok 2020 načas, hovorí nová správa národných kontrolných úradov na Slovensku a v Česku. Môže za to nekoordinovaný prístup kompetentných inštitúcií a nízka účinnosť podpory biopalív, elektromobility či fotovoltiky.

Európsky dvor audítorov v analýze upozorňuje na vysoké riziko zlyhania Fondu pre spravodlivú transformáciu. Podľa európskych audítorov hrozí, že neprinesie štrukturálne zmeny potrebné na naplnenie klimatických ambícií EÚ.

V dohode o fonde obnovy a európskom rozpočte, ktorú dosiahli 27 lídri EÚ, chýba taxonómia zelených investícií. Je to sklamanie, hovorí slovenský europoslanec a tieňový spravodajca pre taxonómiu Martin Hojsík.