Kultúra a médiá – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Sun, 16 Jun 2019 20:38:53 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Kultúra a médiá – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Michal Hvorecký: Téma návratu hraníc je v literatúre lákavá, no v realite desivá https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/video/michal-hvorecky-tema-navratu-hranic-je-v-literature-lakava-no-v-realite-desiva/ Tue, 11 Jun 2019 06:52:13 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=video&p=123110 So spisovateľom Michalom Hvoreckým sme sa rozprávali o možnostiach, ktoré prináša neexistencia hraníc vo vnútri EÚ pre všetkých jej obyvateľov.

Spoločný európsky priestor dáva viac možností aj slovenskej kultúre, ktorá prežíva veľmi dobré obdobie.

]]>
Únia zavedie minimálne štandardy ochrany whistleblowerov https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/unia-zavedie-minimalne-standardy-ochrany-whistleblowerov/ Tue, 16 Apr 2019 14:55:52 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121533 Európsky parlament v utorok (16. apríla) zadefinoval úniové štandardy ochrany osôb, ktoré sa pri výkone povolania dozvedia o nezákonných aktivitách alebo aktivitách poškodzujúcich verejný záujem a rozhodnú sa ich oznámiť.

Smernica, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 591 (za): 29 (proti): 33 (zdržalo sa hlasovania), zavádza historicky prvé minimálne štandardy ochrany oznamovateľov na úrovni EÚ. Do pôsobnosti nových pravidiel patrí oznamovanie porušenia predpisov EÚ napríklad v oblasti verejného obstarávania, finančných služieb, prania špinavých peňazí, bezpečnosti výrobkov a dopravy, jadrovej bezpečnosti, verejného zdravia či ochrany spotrebiteľov a údajov.

Európski audítori: Whistlebloweri potrebujú silnejšie práva

Európsky dvor audítorov privítal návrh Európskej komisie na zlepšenie postavenia oznamovateľov korupcie. Obáva sa však, že súčasný návrh vzbudí neistotu ohľadom ich ochrany.

„Musíme chrániť tých, ktorí bránia záujmy Únie – whistleblowerov,“ uviedla spravodajkyňa návrhu, francúzska sociálna demokratka Virginie Rozierová.

„Oni bránia nás, bránia európsku demokraciu a verejný záujem,“ podotkla.

Nové spôsoby oznamovania

Smernica v snahe chrániť zdroje a zachovať dôvernosť informácií umožňuje oznamovateľom využiť pri nahlasovaní interné alebo externé kanály.

Oznamovatelia si teda budú môcť vybrať, či nahlásia nezákonnú činnosť alebo aktivitu poškodzujúcu verejný záujem najprv zodpovednej osobe v rámci spoločnosti či organizácie, ktorej sa informácie týkajú, alebo budú okamžite informovať príslušný vnútroštátny orgán či inštitúciu alebo agentúru EÚ.

Oznamovateľom v súčasnosti poskytuje komplexnú právnu ochranu iba desať členských štátov EÚ – okrem Slovenska je to aj Francúzsko, Holandsko, Írsko, Litva, Maďarsko, Malta, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Taliansko. V ostatných krajinách Únie sa na oznamovateľov vzťahuje iba čiastočná ochrana, prípadne sú chránení iba v konkrétnych sektoroch alebo sú chránené iba isté skupiny zamestnancov.

Whistlebloweri: Ochrana oznamovateľov pred pomstou dostane európsku nadstavbu

EÚ chystá smernicu o ochrane informátorov v celej únii, argumentuje jednotným trhom. Slovensko už dnes špeciálny zákon má, v procese je jeho novela.

V štúdii pre Európsku komisiu z roku 2017 bol odhad straty možných výhod v dôsledku chýbajúcej ochrany oznamovateľov vyčíslený na 5,8 až 9,6 miliardy eur ročne v celej EÚ, a to len v rámci sektora verejného obstarávania.

Znenie smernice schválené europoslancami, na ktorom sa vyjednávači Európskeho parlamentu vopred dohodli so zástupcami Rady EÚ, musia ešte formálne odobriť aj ministri členských štátov. Smernica by mala nadobudnúť účinnosť do dvoch rokov od svojho schválenia.

]]>
Copyrightovú smernicu definitívne odobrili už aj členské štáty https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/copyrightovu-smernicu-definitivne-odobrili-uz-aj-clenske-staty/ Mon, 15 Apr 2019 13:43:18 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121512 Je dobojované: kontroverznú legislatívu o autorských právach nakoniec v Bruseli odklepli ministri poľnohospodárstva. Posledné slovo mali členské štáty, ktoré však už text raz prijali, a preto bolo dnešné hlasovanie len formalitou. Za bolo aj Slovensko.

Europoslanci schválili predjednaný text smernice koncom marca. Vzhľadom na to, že sa blížia eurovoľby, musela legislatíva prejsť ešte v rýchlosti záverečným odobrením.

V Bruseli sa mali v poslednom štádiu vyjadriť ešte zodpovední ministri, no keďže telekomunikačná agenda sa už v tomto volebnom období riešiť nebude, o autorskom práve dnes (15. apríla) rozhodli ministri poľnohospodárstva členských štátov.

Europoslanci schválili kontroverznú reformu autorských práv na internete

Väčšinu poslancov europarlamentu nepresvedčili desaťtisíce demonštrantov, ani petícia, ktorú podpísalo viac ako päť miliónov Európanov. Dnešné schválenie legislatívy, ktorá ovplyvní sektor, zamestnávajúci viac ľudí ako automobilový a telekomunikačný priemysel dokopy, je podľa jej odporcov čiernym dňom pre európsky digitálny trh.

Smernicu o digitálnom autorskom práve podporilo napokon 19 členských krajín, šesť hlasovalo proti a tri sa zdržali hlasovania. Proti boli Fínsko, Holandsko, Luxembursko, Poľsko, Švédsko a Taliansko. Zdržali sa Belgicko, Estónsko a Slovinsko, píše agentúra Reuters.

Dokončenie Jednotného digitálneho trhu?

Niektorí európski poslanci skúšali ešte apelovať na vlády členských štátov, aby ich ministri v poslednej fáze smernicu nepodporili. Tradične však aj pri dnešnom poslednom kroku išlo už iba o formalitu. Naprieč Európou, najmä v jej západných častiach, sa konali masové protesty. Ani tie však zákonodarcov nepresvedčili.

Najzásadnejšie problémy v súvislosti s legislatívou boli s jej článkami 11 a 13. Podľa prvého z nich musia mať online platformy, ktoré zverejňujú časti cudzích obsahov, výňatky z textov, hudby, videí či obrázkov, uzatvorené licenčné zmluvy s ich autormi alebo vydavateľmi.

Ešte kontroverznejším je článok 13, ktorý požaduje, aby platformy, na ktoré používatelia nahrávajú obsah, zabezpečili, aby sa na ich stránkach neobjavil nelicencované, originálne diela. Táto právna zodpovednosť núti platformy, aby zaviedli isté spôsoby, ktorými by tento obsah a jeho licencie kontrolovali. Odporcovia hovoria o nahrávacích filtroch, podporovatelia trvajú na tom, že v texte sa pojem „nahrávací filter“ nenachádza.

Platformy vypínajú weby, mladí masovo protestujú: Nová legislatíva o copyrighte je na dosah

Europoslanci budú o novej legislatíve hlasovať už na budúci týždeň. Odporcovia tvrdia, že transformuje používanie internetu tak, ako ho poznáme dnes. K záväzku nepodporiť jej kontroverzný článok 13 sa zatiaľ prihlásili iba dvaja slovenskí zástupcovia, Monika Beňová a Richard Sulík.

Po dnešnom odobrení budú mať členské štáty dva roky na to, aby legislatívu prevzali do vlastných národných zákonov a predpisov.

Už dnes však mnohé krajiny hovoria o rozličných spôsoboch, ako budú legislatívu uplatňovať, upozorňujú kritici. Francúzsko hovorí o podpore technológií, ktoré budú vedieť obsah na internete rozlišovať. Nemecko tvrdí, že cieľom musí byť vytvorenie inštrumentu, ktorý „nahrávacie filtre nebude vôbec potrebovať“.

Podľa šéf Európskej komisie Jeana-Claudea Junkcera sa vďaka schváleniu novelizovaných autorských práv naprieč Európskou úniou zavŕšil proces tvorby Jednotného digitálneho trhu.

]]>
Kto sa bojí „zlého“ Ruska? Každý piaty Slovák, Čech alebo Maďar vníma Rusko pozitívne https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/kto-sa-boji-zleho-ruska-kazdi-piaty-slovak-cech-alebo-madar-vnima-rusko-pozitivne/ Fri, 12 Apr 2019 08:11:08 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121470 Na základe analýz miliónov príspevkov v diskusiách bežných občanov Slovenska, Česka a Maďarska na sociálnych sieťach experti tvrdia, že politiku Kremľa pozitívne vníma 21 percent príspevkov. Najnegatívnejšie ovplyvnila ruský imidž v strednej Európe anexia Krymu.

Štúdia maďarského think-tanku Political Capital vyšla 10. apríla v spolupráci s výskumníkmi z Čiech a Slovenska. Na základe analýz miliónov príspevkov v diskusiách na sociálnych sieťach vytvorili analytici metódu, ktorou zisťovali, ako sa slovenskí, českí a maďarskí používatelia vyjadrujú o Rusku.

Výrazne negatívne v nich Rusko vníma 46 percent a neutrálne približne 33 percent diskutujúcich. Približne každý piaty obyvateľ stredoeurópskeho regiónu vidí Moskvu pozitívne.

V priemere sa najviac negatívnych príspevkov voči veľmoci objavuje v Čechách, najviac pozitívnych príspevkov je na Slovensku.

https://twitter.com/Pol_Cap/status/1115627245824028672

Ruský imidž poškodila anexia Krymu

Výskumníci sa zamerali na pochopenie vnímania ruskej mäkkej a tvrdej sily v krajinách strednej a východnej Európy. Vyhli sa často kritizovanému, „elitárskemu“ prístupu zhora nadol a zamerali sa na analýzu bežnej komunikácie medzi občanmi na sociálnych médiách. V období dvoch rokov (november 2016 až november 2018) zanalyzovali viac ako tri milióny príspevkov v diskusiách na Facebooku a Twitteri.

Na základe výsledkov tvrdia, že snaha Kremľa o vytvorenie vlastného atraktívneho obrazu nie je úplne úspešná, nakoľko imidž Ruska poškodila najvýraznejšie anexia Krymu. Napriek tomu uznávajú, že námaha nebola márna a Putinovmu režimu sa v regióne podarilo rozšíriť idei o dominantných hodnotách ako Slovanské prepojenie, či socialistická minulosť.

Rozhodujúcu úlohu pri riadení diskusií zohráva iba malá skupina mienkotvorných lídrov na sociálnych sieťach, čo analytici považujú za znak nízkej odolnosti spoločnosti voči dezinformáciám a tendenčným naratívom.

Rusko by malo byť v zamrznutých konfliktoch aj súčasťou riešení

Mať Rusko za skutočného partnera pri riešení zamrznutých konfliktov v regiónoch OBSE by bolo ideálne, no v dnešnej situácii je to skôr teoretickou možnosťou. Šesť sporov navyše stále výrazne ovplyvňuje bezpečnostnú situáciu v celom európskom regióne, tvrdia experti.

Za výrazným ruským obdivom vidia analytici dva sociálno-psychologické aspekty. Prvým je pocit „nebezpečia“, ktoré vytvára medzinárodné prostredie a v regióne ho obyvatelia pociťujú ako stred nepokojov medzi východom a západom.

Druhým je vnímanie  „menejcennosti“, ktoré odráža závislosť malých krajín strednej Európy od veľmocí a skúsenosť byť ich hračkami, či rukojemníkmi.

Ruské kampane na internete tieto obavy využívajú najmä tak, že spochybňujú výhody členstva v EÚ alebo NATO a ponúkajú alternatívy ako presadzuje protizápadné názory geopolitická „vzájomnosť“ a „neutralita“.

Tri kategórie za, dve proti

Podporovateľov Kremľa na sociálnych sieťach štúdia radí do troch skupín, pričom v regióne predstavujú takmer tretinu obyvateľov. „Ruskí fanúšikovia“ a „milovníci Ruska“ majú podľa nich spoločne reprezentovať približne pätinu obyvateľstva.

Zatiaľ čo skupina prvých vyjadruje afinitu k ruskej armáde či mužnosti a sile, druhá skupina obdivuje najmä „kultúru veľkého východného brata“, sovietske časy, či obraz Kremľa ako bašty kresťanstva a tradícií naproti bezduchému, liberálnemu západu, ktoré zaplavili nelegálni prisťahovalci.

Tretia skupina, ktorá predstavuje akýsi stred. Rusko považuje najmä na medzinárodnej scéne za menšie zlo. Úlohu krajiny vidí táto skupina pragmaticky najmä v ekonomickej a vojenskej oblasti, pričom ju zrkadlí najmä v odmietavých názoroch na sankcie voči Rusku. Anexia Krymu by podľa nich preto nemala vystupovať ako faktor v hospodárskych otázkach.

Balász Jarábik: Rusko predstavuje riziko, no nesmieme ho hľadať za každým problémom

Analytik Nadácie Carnegie hovorí v rozhovore pre český EurActiv o Rusku a vzťahoch Kremľa s Budapešťou, Bruselom a Kyjevom.

Protiruské názory delí štúdia do dvoch skupín. Jednak ide o osoby, ktoré samé seba považujú za „západniarov“ (približne 34 percent), a jednak také, ktoré sa zvyšujúceho vplyvu Ruska skutočne obávajú (približne 25 percent).

Špecifiká krajín

Slovensko je v trojici skúmaných krajín špecifické najmä najsilnejším pro-ruským sentimentom. Skúmanie príspevkov na sociálnych sieťach však potvrdzuje, že väčšina príspevkov Slovákov je stále voči Moskve skôr neutrálna alebo negatívna. Analytici to vysvetľujú štvoricou faktorov.

Prvým je ešte stále jasná dominancia nezávislých a prozápadne orientovaných médií na slovenskej scéne. Druhým je koncertovaný priestor, v ktorom pro-ruská rétorika figuruje, pričom ide o okrajové, či ultrapravicové a extrémistické kruhy. Tretím faktorom je pretrvávajúci negatívny sentiment zo sovietskej okupácie z roku 1968. A posledným je fakt, že len o čosi menej ako 21 tisíc individuálnych účtov sa aktívne podieľa na formovaní pro-ruskej agitácie na sociálnych sieťach.

Maďari trhajú V4. Spolupracujú na ruskom plynovode

Budapešť podporuje Turkish Stream, ktorý konkuruje aj slovenskému projektu Eastring.

V Maďarsku a v Českej republike je euroskeptická rétorika s akcentom na veľké Rusko, ktorú podporujú aj najdôležitejší štátni predstavitelia ako Viktor Orbán a Miloš Zeman, podporovaná aj miestnymi pro-ruskými médiami. Tento faktor má preto v týchto krajinách dôležitú úlohu, prízvukuje štúdia.

Jednoznačné prepojenie vidí štúdia aj medzi vnímaním Ruska a Činy. Peking je totiž vnímaný ako spojenec Moskvy v boji proti euro-atlantickému spoločenstvu. Zároveň mu však ľudia pripisujú podobné atribúty ako Kremľu: agresívna autoritárska vláda, sila na medzinárodných fórach, špionáž, či nedodržiavanie západných štandardov napríklad v ekologických oblastiach.

]]>
Europarlamentný výbor: Teroristický obsah by mal z internetu zmiznúť do hodiny po nahlásení https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/europarlamentny-vybor-teroristicky-obsah-by-mal-z-internetu-zmiznut-do-hodiny-po-nahlaseni/ Tue, 09 Apr 2019 12:14:33 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121369 Výbor pre spravodlivosť v Európskom parlamente podporil návrh na obmedzenie šírenia online obsahu s teroristickou tematikou. Povinnosťou platforiem by už čoskoro mohlo byť odstraňovanie takýchto motívov do jednej hodiny od jeho nahlásenia, pričom pokuta za neriešenie by mohla dosiahnuť až štyri percentá z celosvetového obratu.

Rozhodnutie nasledovalo po kritike britského konzervatívneho poslanca Európskeho parlamentu, Daniela Daltona, hlavného spravodajcu v spise, ktorý sa vyjadril k nedávnym pripomienkam Európskej komisie, podľa ktorých sa europoslanci pri prijímaní opatrení stiahli.

Eurokomisár pre bezpečnostnú úniu Julian King nedávno povedal, že má „isté ťažkosti s pochopením motivácie kolegov v Európskom parlamente, ktorí sa snažia oddialiť“ plány na reguláciu online teroristického obsahu.

„Nikto tu nie je na špagátiku veľkých technologických gigantov,“ povedal Dalton v pondelok (8. apríla) v reakcii na obvinenia, že Parlament odložil svoje hlasovanie kvôli opozícii veľkých internetových spoločností.

Eurokomisári predstavili plán boja s dezinformáciami, financovanie stále považujú za nedostatočné

Návrh akčného plánu obsahuje zriadenie systému rýchleho varovania aj apely na zvýšenie financovania, mediálnu gramotnosť a zodpovedný prístup od technologických gigantov.

Podľa Daltona si Komisia myslí, že každý, kto chce preskúmať jej plány „plytvá časom“ a že spis bol v tlači predmetom „očividnej antikampane“.

Výzva pre malé spoločnosti?

Rozhodnutie prišlo napriek tlaku koalície obchodných združení, ktorá pred hlasovaním napísala Výboru pre spravodlivosť list. V ňom ich vyzvala, aby odmietli jednohodinový časový rámec.

„Táto extrémne krátka lehota spojená s náročnými sankciami by viedla k nadmernému odstraňovaniu zákonného obsahu, ktorý bude mať negatívny vplyv na slobodu prejavu a súvisiace základné práva európskych používateľov,“ uvádza sa v liste.

Združenia tiež varujú, že malé a stredné podniky by „nemuseli byť schopné dodržať“ limity napríklad mimo pracovnej doby.

Polícia v Európe odhalila viac terorizmu, väčšina mala etnicko-nacionalistický motív

V roku 2017 zomrelo na následky teroristických útokov v Európskej únii 68 osôb. Zaznamenaných bolo 205 útokov alebo pokusov o teroristický útok spolu v deviatich krajinách bloku.

Europoslanci z frakcie Zelených sa pokúšali hodinovú lehotu zrušiť, nakoniec však neuspeli.

Text podporovaný poslancami Európskeho parlamentu napokon uvádza, že príslušný orgán, ktorý má vydať príkaz na stiahnutie obsahu, by mal kontaktovať spoločnosť, ktorá predtým nikdy neporušila pravidlá a poskytnúť jej informácie o procedúrach a termínoch, a to najmenej 12 hodín pred vydaním prvej požiadavky na odstránenie obsahu, ktorý hosťujú.

Nariadenie bude od poskytovateľov hostingu požadovať aby násilný obsah stiahli alebo k nemu zakázali prístup do jednej hodiny od času, keď bol ohlásený.

Ak by poskytovatelia služieb porušili nariadenie, mohli by čeliť pokutám až do výšky štyroch percent svojho celosvetového obratu. Podľa plánov, ktoré schválil Parlament, však nebudú platformy povinné monitorovať informácie, ktoré na ne ich používatelia zanechávajú alebo uchovávajú, a zároveň nemusia aktívne monitorovať ilegálne aktivity.

Obsah šírený na vzdelávacie, novinárske alebo výskumné účely by ale mal byť chránený, zhodli sa europoslanci.

Europoslanci schválili kontroverznú reformu autorských práv na internete

Väčšinu poslancov europarlamentu nepresvedčili desaťtisíce demonštrantov, ani petícia, ktorú podpísalo viac ako päť miliónov Európanov. Dnešné schválenie legislatívy, ktorá ovplyvní sektor, zamestnávajúci viac ľudí ako automobilový a telekomunikačný priemysel dokopy, je podľa jej odporcov čiernym dňom pre európsky digitálny trh.

Éra samoregulácie platforiem končí

Vláda Spojeného kráľovstva predložila nový plán na prijatie represívnych opatrení proti internetovým stránkam, ktoré by nedokázali riadiť šírenie „online škôd“, vrátane teroristického obsahu. Briti chcú zriadiť nový, nezávislý regulačný orgán, ktorý má zabezpečiť, aby spoločnosti plnili svoje záväzky.

Britská premiérka Theresa Mayová vo vyhlásení uviedla, že „online spoločnosti musia prevziať zodpovednosť za svoje platformy a pomôcť obnoviť dôveru verejnosti v túto technológiu“.

Digitálny tajomník britskej vlády Jeremy Wright dodal, že „éra samoregulácie pre online spoločnosti sa končí“.

Proti obmedzeniam internetu v Rusku protestovali tisíce demonštrantov

Nové pravidla, o ktorých bude v druhom čítaní rokovať Horná komora parlamentu už v marci, by mohli umožniť ruským zákonodarcom blokovať prístup k zahraničným webom. Rovnako majú „umožniť“ internetu v Rusku fungovať aj po „odpojení“ zo strany zahraničných mocností.

V Únii sa bude po rozhodnutí Výboru pre spravodlivosť hlasovať o budúcom nariadení Komisie proti online teroristickému obsahu hlasovať na budúci týždeň v Európskom parlamente. Po eurovoľbách bude nový parlament zodpovedný za rokovania o schválených plánoch s Radou ministrov.

]]>
Europoslanci schválili kontroverznú reformu autorských práv na internete https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europoslanci-schvalili-kontroverznu-reformu-autorskych-prav-na-internete/ Tue, 26 Mar 2019 13:36:10 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120927 Väčšinu poslancov Európskeho parlamentu nepresvedčili desaťtisíce demonštrantov, ani petícia, ktorú podpísalo viac ako päť miliónov Európanov. Dnešné schválenie legislatívy, ktorá ovplyvní sektor, zamestnávajúci viac ľudí ako automobilový a telekomunikačný priemysel dokopy, je podľa jej odporcov čiernym dňom pre európsky digitálny trh.

Cieľ prispôsobiť autorské právo 21. storočiu bol rovnaký pre všetkých. Spôsoby, ako ho dosiahnuť, sa ale zásadne odlišovali. Takmer trojročná odysea sa dnes hlasovaním v Európskom parlamente skončila. Europoslanci schválili celé znenie legislatívy, vrátane kontroverzných článkov 11 a 13, ktoré majú zmeniť spôsoby zdieľania obsahu na internete tak, ako ich poznáme dnes.

Cez víkend naprieč Európou protestovalo vyše 200 tisíc prevažne mladých občanov, najmä v západných krajinách Európskej únie. Jednu z najväčších online petícií proti kontroverznému článku 13 podpísalo viac ako päť miliónov Európanov. Ani táto občianska angažovanosť najmä medzi mladými europoslancov nepresvedčila.

Len päť hlasov totiž rozhodlo o tom, že Európsky parlament sa nezaoberal kontroverznými časťami, ale o legislatíve hlasoval ako o jednotnom celku. Za smernicu napokon hlasovalo 348 poslancov, proti bolo 274 členov EP. Do platnosti sa tak dostane text, na ktorom sa už dohodli aj Európska komisia, aj členské štáty EÚ. Nemožno preto tvrdiť, že legislatívu na krajiny Únie tlačí Brusel.

Zmätok v nových copyrightových pravidlách na internete? Čo by priniesli? (INFOGRAFIKA)

Aké by boli výhody a nevýhody novej celoeurópskej legislatívy o autorských právach? Ktoré otázky vzbudzujú najviac nevôle a čo bude nasledovať?

Legislatíva ovplyvní 730-miliardový sektor

Europoslanci považovali celý proces prijímania smernice za bitku, ktorá trvala takmer počas celého ich mandátu. Debata sa však scvrkla na kontroverziu o tom, ktorú stranu v skutočnosti podporujú technologickí giganti ako Google a Facebook.

Ako pripomenul francúzsky europoslanec Patrick Le Hyaric (GUE/NGL), len v Európe predstavuje sektor, ktorého sa autorské práva týkajú, objem 730 miliárd eur ročne.

„Dnes v kreatívnom a kultúrnom priemysle pracuje viac ľudí ako v telekomunikačnom a automobilovom sektore spolu,“ pripomenul vážnosť rozhodnutia člen francúzskej komunistickej strany.

Zmenia sa spôsoby používania internetu? V Bruseli sa rozhoduje, či má legislatíva o copyrighte ešte šancu

Členské štáty EÚ nenašli v novej legislatíve o autorských právach kompromis na prvýkrát. V piatok budú vyjednávať opäť. Europarlament sa chce s krajinami dohodnúť do 14. februára. Bez dohody a po tomto termíne by už kontroverzná legislatíva nemala šancu.

Strana okolo spravodajcu legislatívy Axela Vossa (EPP) prezentovala smernicu ako víťazstvo pre autorov. Odmietala kritiku o cenzúre internetu, či obmedzovaní slobody tlače a tvrdila, že kontroverzné „nahrávacie filtre“ sa v texte smernice nespomínajú.

„V tejto reforme nejde o cenzúru, reforma nenarušuje legitímnu slobodu prejavu. Táto reforma vytvára právnu istotu pre legitímne nakladanie s autorsky chránenými dielami a ponúka rôznym používateľom oveľa viac možností,“ hovoril o smernici nemecký europoslanec Voss.

„Ide nám o ochranu kreatívneho priemyslu v Európe. Text ktorý vyplynul z trojstranných rokovaní je vyvážený,“ povedal podpredseda Európskej komisie pre Jednotný digitálny trh Andrus Ansip.

Strana odporcov legislatívy upozorňovala, že nová smernica o copyrighte dá technologickým gigantom možnosť rozhodnúť, s ktorým z autorov uzavrú novo požadovanú licenciu, a koho naopak z platforiem vytesnia. Sekundárne preto o obmedzovanie slobody internetu podľa nich pôjde.

Tiež tvrdia, že požiadavka článku 13, ktorý vyžaduje, aby boli platformy či sociálne siete zodpovedné za to, čo na nich používatelia nahrávajú, v konečnom dôsledku zavádza formu filtrov. Online platformy totiž budú po novom musieť vytvoriť systém, ktorý bude kontrolovať, či používateľom nahrávaná fotografia, video, hudba, či text, má s platformou uzatvorenú licenciu. Technologicky náročné systémy navyše môžu diskvalifikovať malých hráčov na trhu, ako start-upy, či menšie firmy, ktoré sa gigantom snažia na digitálnom trhu konkurovať.

Europoslankyňa J. Reda: Online filter na kontrolu copyrightu diela bude musieť mať takmer každý

Jedna z najaktívnejších europoslancov v boji za spravodlivé autorské práva na internete tvrdí, že nové znenie celoeurópskej smernice poškodí malé firmy. „Pýtajte sa vlády aj europoslancov, prečo zlý návrh podporujú. Vo voľbách ich ohodnotia najmä mladí voliči,“ hovorí JULIA REDA.

Europoslankyňa Julia Reda (PPEU/Zelení/EFA), ktorá v europarlamente stála na čele kampane proti článkom 11 a 13, označila prijatie týchto článkov za „zničujúce pre slobodu tlače a pre pestrosť v sieti“. Počas poslednej rozpravy apelovala na svojich kolegov, aby si všímali obrovské protesty mladej generácie naprieč celou Úniou, ktoré „nikdy neboli také veľké a zároveň tak ignorované“ ako teraz.

Prijatie kontroverných článkov podľa nej znamená, že „jednu celú generáciu pripravíme o dôveru v to, že politika môže fungovať“, uviedla ešte pred poludňajším hlasovaním.

Väčšina slovenských europoslancov nepatrila medzi aktívnych

Podľa europoslanca Richarda Sulíka, ktorý ako jediný zo slovenskej delegácie v rozprave vystúpil, návrh smernice „zásadným spôsobom obmedzuje slobodu internetu“. Článok 13, ktorý zavádza novú zodpovednosť pre platformy, je podľa Sulíka porovnateľný s príkladom z praxe: „Je to akoby prevádzkovateľa parkoviska mal byť zodpovedný za to, že auto, ktoré u neho odstavím, nie je kradnuté“.

Poslanec z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov uviedol, že ho „prekvapuje, ako Komisia a Rada ignorujú vôľu voličov a podliehajú vplyvu printových vydavateľstiev“.

Legislatívu ako celok úplne odmietli iba štyria slovenskí europoslanci. Okrem Richarda Sulíka ešte Monika Beňová (SMER/S&D) a Branislav Škripek (KÚ/ECR) a Jana Žitňanská (NOVA/ECR). Anna Záborská (KÚ/ECR) sa zdržala.

Na európsku reformu copyrightu upozorňujú aj slovenskí a českí YouTuberi

Známi vlogeri ako GoGo alebo Duklock zo Slovenska, či Kovy z Čiech, zaznamenali po zverejnení videí o reforme autorských práv záujem desiatok tisíc followerov. Osvetová kampaň je ale u nás podľa influencerov nedostatočná, niektorí nabádajú písať europoslancom, iní podpísať petíciu.

V Čechách bola legislatíva vnímaná omnoho senzitívnejšie ako na Slovensku. Cez víkend sa proti smernici stretli odporcovia v šiestich českých mestách.

Europoslanec Jiří Maštálka (KSČM/GUE/NGL) v pléne uviedol, že EP „premeškal jedinečnú možnosť zmodernizovať autorské práva tak, aby stimuloval európsky kreatívny priemysel, podporili inovácie a malé a stredné podniky“.

„Namiesto toho máme na stole návrh, ktorý počíta s cenzúrou internetu, šikanou novo začínajúcich podnikov, návrh, ktorý povedie k úbytku diskusných fór a nakoniec dopadne na každého používateľa sociálnych sietí,“ kriticky hodnotil finálny text poslanec za českých komunistov.

Platformy vypínajú weby, mladí masovo protestujú: Nová legislatíva o copyrighte je na dosah

Europoslanci budú o novej legislatíve hlasovať už na budúci týždeň. Odporcovia tvrdia, že transformuje používanie internetu tak, ako ho poznáme dnes. K záväzku nepodporiť jej kontroverzný článok 13 sa zatiaľ prihlásili iba dvaja slovenskí zástupcovia, Monika Beňová a Richard Sulík.

„Bude teraz na vládach členských štátov Európskej únie, aby vzali do úvahy milióny ľudí, ktorí sa postavili proti tomuto nariadeniu a hlasovali proti dohode v Rade,“ uviedla šéfka frakcie Zelených Ska Keller (Zelení/EFA).

Podpis smernice v Rade, kde sedia ministri príslušného rezortu z členských krajín EÚ, je však už iba formalitou. Dá sa predpokladať, že po jej odobrení budú členské štáty musieť legislatívu prevziať do vlastných národných legislatív do dvoch rokov.

]]>
Mladí politici žiadajú, aby bol v srdci európskeho projektu aj slobodný internet https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/mladi-ziadaju-aby-bol-v-srdci-europskeho-projektu-aj-slobodny-internet/ Fri, 22 Mar 2019 09:19:47 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=120832 Zákonodarcovia by mali vziať do úvahy obavy miliónov mladých Európanov a z textu návrhu smernice o autorských právach odstrániť kontroverzné ustanovenia, píšu v otvorenom liste európske politické mládežnícke združenia.

Európska mládež s internetom vyrastala. Používame ho pri komunikácii s našimi priateľmi a rodinou, získavanie informácií a učenie, aj pre vyjadrenie našich postojov a rozvíjanie našej kreativity. Slobodný a otvorený internet je  kľúčový pre to, kým sme a bude definovať generácie, ktoré prídu po nás.

Z tohto dôvodu sú mládežnícke spolky znepokojené návrhom smernice Európskej únie o autorských právach, o ktorej sa v Európskom parlamente bude už čoskoro hlasovať. Liberálne, socialistické, konzervatívne aj zelené mládežnícke organizácie vydali v novembri minulého roka spoločnú rezolúciu generálneho zhromaždenia Európskeho mládežníckeho fóra, v ktorom vyslovili svoje obavy.

Za inovatívne riešenia

Mladí nechcú nahrávacie filtre ani daň z linku. Požadujú, aby sa výzvy súvisiace so spravodlivým odmeňovaním tvorcov riešili cez inovatívne riešenie, namiesto nadmerných obmedzení nášho spoločného internetu a základných práv a slobôd, slobody informácií a prejavu.

Reforma autorského práva rozdeľuje Európu, jednotný nie je ani Vyšehrad

Členské štáty, Európsky parlament a Komisia zakončili takmer trojročné vyjednávania o reforme autorského práva. Sporným bodom boli články 11 a 13, ktoré podľa kritikov ohrozujú slobodu internetu.

Výsledok trialógu medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Radou publikovaný vo februári je viac ako sklamaním. Ustanovenia, ktoré zavádzajú nahrávacie filtre a daň z linku ostali zachované. Konečná verzia textu z trialógu (medzi Európskym parlamentom, Komisiu a členskými štátmi, pozn. red.) má dokonca menej výnimiek než verzie pred ňou. Znamená to, že pokiaľ bude nová verzia prijatá, malé spoločnosti budú mať komplikácie prispôsobiť sa novým pravidlám. To povedie k ohrozeniu marginalizovaných skupín a hlasov, ktoré sú v médiách nedostatočne reprezentované.

Okrem toho, ochrana tvorcov nielenže nebola posilnená, ale naopak sa zhoršila. „Spravodlivá odmena“ po novom zahŕňa nespravodlivé platobné schémy medzi vydavateľmi a organizáciami kolektívnej správy na jednej strany a tvorcami obsahu na strane druhej.

Výsledkom sú protesty tisícov mladých ľudí v Nemecku a inde, ktorí požadujú aby zvolení zástupcovia internet chránili. Rekordná petícia proti cenzúre internetu má už viac ako päť miliónov podpisov zo všetkých krajín Únie. Na sobotu 23. marca je naprieč Európou plánovaná medzinárodná mobilizácia.

Platformy vypínajú weby, mladí masovo protestujú: Nová legislatíva o copyrighte je na dosah

Europoslanci budú o novej legislatíve hlasovať už na budúci týždeň. Odporcovia tvrdia, že transformuje používanie internetu tak, ako ho poznáme dnes. K záväzku nepodporiť jej kontroverzný článok 13 sa zatiaľ prihlásili iba dvaja slovenskí zástupcovia, Monika Beňová a Richard Sulík.

Budúcotýždňové posledné slovo

Európsky parlament bude o smernici rozhodovať na plenárnom zasadnutí 25 až 28. marca. V texte návrhu môže stále dôjsť k zmenám a europoslanci z viacerých skupín už deklarovali, že sa o to pokúsia. Najväčší záujem majú na odstránení ustanovení, ktoré povedú k nahrávacím filtrom a dani z linku.

Žiadame, aby zákonodarcovia zobrali do úvahy obavy mladých ľudí z celej Európy a z návrhu smernice odstránili ustanovenia o nahrávacích filtroch a dani z linku. Mladých ľudí vyzývame, aby sa v sobotu zapojili do protestov proti cenzúre a online monitorovaniu.

Rozhodnutia, ktoré urobíme dnes ovplyvnia najmä mládež. Iba mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu musíme mladším generáciám ukázať, že slobodný a otvorený internet je v srdci európskeho projektu.

 

Signatári otvoreného listu:

Mladí Európskej aliancie slobodných / European Free Alliance Youth (EFAy)

Európska liberálna mládež / European Liberal Youth (LYMEC)

Federácia mladých európskych zelených / Federation of Young European Greens (FYEG)

Mladí demokrati pre Európu / Young Democrats for Europe (YDE)

Mladí európski socialisti / Young European Socialists (YES)

]]>
Platformy vypínajú weby, mladí masovo protestujú: Nová legislatíva o copyrighte je na dosah https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/platformy-vypinaju-weby-mladi-masovo-protestuju-nova-legislativa-o-copyrighte-je-na-dosah/ Wed, 20 Mar 2019 11:59:20 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120753 Europoslanci budú o novej legislatíve hlasovať už na budúci týždeň. Odporcovia tvrdia, že transformuje používanie internetu tak, ako ho poznáme dnes. K záväzku nepodporiť jej kontroverzný článok 13 sa zatiaľ prihlásili iba dvaja slovenskí zástupcovia, Monika Beňová a Richard Sulík.

Hoci nová celoeurópska legislatíva o autorských právach na webe zasiahne všetky krajiny Únie, spoločnosti aj občania západných krajín prežívajú jej tvorbu a prijímanie omnoho intenzívnejšie. Búria sa digitálne spoločnosti a virtuálne je s formou, na akej sa už dohodli inštitúcie a členské štáty EÚ, spokojní len málokto.

Od Helsínk až po Nikóziu sú na víkend naplánované masívne protesty a politické turbulencie kvôli nej prežíva najmä Berlín.

Ako upozornil Matej Grochal, člen predsedníctva OZ Wikimedia Slovenská republika, k nemeckej, francúzskej a českej Wikipédii sa vo štvrtok (21. marca) pridá aj slovenská verzia najväčšej internetovej encyklopédie a na celý deň ne na protest proti legislatíve dostupná.

Zmätok v nových copyrightových pravidlách na internete? Čo by priniesli? (INFOGRAFIKA)

Aké by boli výhody a nevýhody novej celoeurópskej legislatívy o autorských právach? Ktoré otázky vzbudzujú najviac nevôle a čo bude nasledovať?

Viac ako dvojročná diskusia o autorských právach na internete v Európskej únii sa dostala do finálnej fázy a už budúci týždeň majú europoslanci v Štrasburgu rozhodnúť, či príjmu text, ktorí už členské štáty a Európska komisia vyjednali.

Zo slovenských europoslancov sa k tomu, že kontroverzný článok 13 nepodporia, verejne prihlásili zatiaľ iba dvaja zástupcovia: Richard Sulík a Monika Beňová.

Najzásadnejšie problémy sú s článkami 11 a 13. Podľa prvého z nich musia mať online platformy, ktoré zverejňujú časti cudzích obsahov, výňatky z textov, hudby, videí či obrázkov, uzatvorené licenčné zmluvy s ich autormi alebo vydavateľmi.

Ešte kontroverznejším je článok 13, ktorý požaduje, aby platformy, na ktoré používatelia nahrávajú obsah, zabezpečili, aby sa na ich stránkach neobjavil nelicencované, originálne diela. Ak bude napríklad používateľ sociálnej siete na svojom profile zdieľať článok zo slovenského webového denníka, platforma by mala skontrolovať – fyzicky alebo prostredníctvom systému, ktorý kritici označujú za nahrávací filter – či medzi konkrétnym médiom a sociálnou sieťou existuje platná licencia. Online platforma totiž za svojich používateľov preberá právnu zodpovednosť, de facto teda môže rozhodnúť, čo sprístupní.

Odporcovia a celoeurópske protesty

Europoslancov od budúcotýždňovej podpory pre copyrightovú legislatívu odrádzajú firmy, asociácie, ale aj samotní občania. Svojim zástupcom v EP posielajú najmä mladí Európania správy a viac ako päť miliónov na protest podpísalo „petíciu za záchranu internetu“.

Na sobotu (23. marca) sú naplánované protesty vo viac ako sedemdesiatich európskych mestách. V Čechách sa má protestovať v deviatich mestách. Slovenskí aktivisti zatiaľ mobilizáciu neohlásili.

Naplánované protesty v Európskych mestách. [Foss Patents/Blogspot]

Viac ako 130 európskych technologických spoločností zo 16 krajín v otvorenom liste varuje pred kontroverznými článkami 11 a 13, ktoré podľa nich nepovedú k žiadúcej rovnováhe medzi spoločnosťami a autormi.

„Hoci cieľom týchto nariadení je obmedziť právomoci veľkých amerických internetových spoločností, ako Google alebo Facebook, navrhované právne predpisy by mali presne opačný účinok,“ tvrdia spoločnosti a asociácie prevažne nových firiem a startupov. Za Slovensko podporila otvorený list aj Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE).

Spravodajca pre ľudské práva OSN David Kaye sa rovnako nechal počuť, že návrh európskej legislatívy v článku 13 je vo svojej podstate nástrojom na filtrovanie online obsahu. „Takýto rozsiahly tlak na filtrovanie pred zverejnením nie je nevyhnutnou ani primeranou odpoveďou na porušovanie autorských práv online,“ tvrdí expert pre slobodu prejavu a názoru.

Schrödingerove nahrávacie filtre

Pravdepodobne najdiskutovanejšia je téma autorských práv na internete v Nemecku. Pochádza odtiaľ spravodajca Európskeho parlamentu, ale aj tvár jej odporcov, europoslankyňa Julia Reda.

Europoslankyňa J. Reda: Online filter na kontrolu copyrightu diela bude musieť mať takmer každý

Jedna z najaktívnejších europoslancov v boji za spravodlivé autorské práva na internete tvrdí, že nové znenie celoeurópskej smernice poškodí malé firmy. „Pýtajte sa vlády aj europoslancov, prečo zlý návrh podporujú. Vo voľbách ich ohodnotia najmä mladí voliči,“ hovorí JULIA REDA.

Nemecké vládne duo CDU a CSU vydalo minulý týždeň správu o možnostiach prenosu navrhovanej európskej legislatívy do nemeckej právnej úpravy. Podľa nej Bundestag prevezme legislatívu tak, aby sa v nej zmienka o nahrávacích filtroch nenachádzala.

Paradoxom je, že zmienka o filtroch nie je ani v súčasnom návrhu celoeurópskej legislatívy. Odborníci však upozorňujú, že formulácie takúto funkcionalitu od online platforiem de facto požadujú.

Nemci ešte minulý rok myšlienku nahrávacích filtrov zmietli zo stola. Pri vyjednávaní v Bruseli sa však dohodli s Francúzmi, ktorí určité formy filtrov požadovali. Nemecká vláda napriek tomu stále odmieta, že prijatím článku 13 sa v Únii zavedú aj uploadovacie filtre.

Až 41 z 91 europoslancov z Nemecka už potvrdilo, že článok 13 v budúcotýždňovom hlasovaní nepodporí.

O potrebe modernej legislatívy nepochybuje nikto

Cieľom zjednotených celoeurópskych pravidiel je najmä modernizovať zastaranú legislatívu o autorských právach a prispôsobiť ju modernému používaniu aj v online priestore.

Zlepšenie licenčných praktík, cezhraničné licencovanie naprieč Úniou, prístup k autorskému obsahu pre školy, vedcov a výskumníkov, či lepšia dostupnosť európskej produkcie na videoplatformách na vyžiadanie (VOD) ako Netflix či HBO Go boli tie návrhy, ktoré sa potešili optimistickému prijatiu.

O tom, ako budú pravidlá prijaté najmocnejšími technologickými spoločnosťami, ktoré na trhu s online obsahom hrajú prím, sa vedie najintenzívnejšia diskusia.

Ktorá strana teda nadržiava technologickým gigantom? Podľa tých, ktorí podporujú súčasné znenie pripravovanej legislatívy, sú to všetci, ktorí návrh odmietajú. Bránia totiž zjednoteniu digitálneho trhu a nechcú priznať dostatočné práva autorom diel. Podľa druhej strany však forma legislatívy dáva gigantom do rúk možnosti rozhodnúť o tom, komu za obsah platiť a koho z online sveta vytlačiť na okraj.

Európska komisia v blogu, ktorý medzičasom stiahla, označila protesty na internete a demonštrantov v uliciach za „bandu“. Ostré útoky medzi oboma stranami dokonca vyústili do vyhrážok zabitím pre spravodajcu a podporovateľa legislatívy, Axela Vossa.

Reforma copyrightu: Vojna autorov, technologických gigantov a europarlamentu

ŠPECIÁL / Nová celoeurópska legislatíva o autorských právach zahŕňa mnohé elementy, ktoré môžu transformovať spôsoby využívania internetu a sociálnych sietí naprieč kontinentom. Pri jej tvorbe sa ale ukázalo, že šedých zón je veľmi veľa.

O tom, v ktorý deň sa bude o záverečnom znení v europarlamente hlasovať, rozhodnú zajtra (21. marca) predsedovia politických frakcií v EP. Diskusia prebehne v pléne už v utorok (26. marca) a k voľbe by mali europoslanci pristúpiť buď v rovnaký alebo nasledujúci deň.

Europoslanci môžu prijať legislatívu ako celok, odmietnuť kontroverzné články 11 a 13, alebo zo stola zmietnuť celú súčasnú formu nariadenia. Téma copyrightu by sa tak dostala až pred nových europoslancov, ktorí vzídu z celoeurópskych májových volieb.

]]>
Dosť bolo umu: Ako sa českí výrobcovia pripravujú na zákaz rumového éteru? https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/dost-bolo-umu-ako-sa-ceski-vyrobcovia-pripravuju-na-zakaz-rumoveho-eteru/ Thu, 14 Mar 2019 08:06:14 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120550 Už rok mal v EÚ platiť zákaz výroby „tuzemáku“ s obsahom potenciálne nebezpečného rumového éteru. Hoci si Česko v apríli 2018 vyjednalo päťročnú výnimku, výrobcovia nečakali a rovno sa pustili do výroby alternatívnych aróm.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) označil aromatickú látku nazvanú rumový éter, vďaka ktorej získava český „tuzemák“ svoju typickú chuť, za potenciálne nebezpečnú pre ľudské zdravie už približne pred desiatimi rokmi.

Štúdia úradu konkrétne poukazovala na látku furán, ktorá môže byť rakovinotvorná.

„Je to látka, ktorá sa vyskytuje v rôznych potravinách, ale európsky úrad ju označil za nebezpečnú práve v aróme, ktorá sa používa na výrobu u nás populárnej liehoviny tuzemák,“ poznamenal výkonný riaditeľ Únie výrobcov a dovozcov liehovín v Českej republike, Vladimír Darebník.

EÚ nastavila desaťročné prechodné obdobie, počas ktorého mohli výrobcovia dokázať, že éter do zoznamu podozrivých látok nepatrí. Nestalo sa tak a obdobie skončilo v apríli minulého roka.

Europoslanci: Návrh výrobcov alkoholu o označovaní je sklamaním

Skupina europoslancov vyzvala Komisiu, aby zamietla návrh výrobcov alkoholu o označovaní zloženia ich produktov. Tí presadzujú väčšiu flexibilitu a alternatívne spôsoby informovania spotrebiteľov.

Česká vláda nakoniec dokázala vyjednať dlhšiu lehotu.

„Výnimka bola predĺžená o ďalších päť rokov s tým, že pokiaľ bude rumový éter používaný, musí byť o tom zákazník informovaný textom na etikete, ktorý upozorní na možné špecifické riziká, spojené s používaním tejto látky,“ vysvetlil Darebník a dodal, že české ministerstvo poľnohospodárstva zároveň vydalo špeciálnu vyhlášku, upravujúcu národnú legislatívu.

Vplyv na celú výrobnú sieť

Veľká popularita tuzemáku medzi českým obyvateľstvom spôsobila, že väčšina výrobcov dlho pred uplynutím lehoty začala intenzívne hľadať alternatívne rumové arómy, ktoré by problematickú látku neobsahovali.

„Vzhľadom na nové pravidlá pre používanie klasickej rumovej arómy, a na to, že sa konanie o predĺžení výnimky značne natiahlo, prešla prevažná väčšina výrobcov na výrobu tuzemáku s obdobnou arómou,“ opísal súčasný stav Darebník. Alternatívy majú podľa neho zmyslové vlastnosti veľmi blízke pôvodnej aróme, ale rumový éter neobsahujú. K výpadku výroby na českom trhu vraj preto nedošlo.

Pre liehovar Stock Plzeň-Božkov napríklad plánované zmeny údajne nespôsobili výraznú prekážku. „V súčasnej dobe žiadne zásadné vplyvy na našu spoločnosť v tejto súvislosti neevidujeme,“ nechal sa počuť marketingový riaditeľ spoločnosti, Tomáš Hejkal.

Slováci na alkohol míňajú každý rok viac peňazí, pijú ale menej

Slovenská domácnosť každý rok zaplatí za alkohol v priemere 200 eur. V celej Únii sa na alkoholické nápoje utratilo 130 miliárd eur.

Nie všetkým sa však situácia zdá bezproblémová. Nové pravidlá totiž neovplyvnili len liehovary.

Konkrétny vplyv je možné ilustrovať na spoločnosti Aromka Brno, ktorá vo výrobnej sieti figuruje ako medzičlánok. Z rumového éteru vyrába rumovú arómu, ktorú liehovary do tuzemáku pridávajú.

Novinky spôsobili brnianskej firme problémy. Podľa jej konateľa Jaroslava Bažanta došlo k zníženiu odbytu rumovej arómy, s čím súviselo zníženie výroby. Zamestnancov musela Aromka začať využívať na iných miestach.

Plánovaný zákaz Bažant označuje ako „rumové divadlo“. „Ako divadlo to nazývam preto, lebo v minulosti sa v iných krajinách EÚ furán využíval ako súčasť vstupnej suroviny a nikomu to nevadilo,“ povedal kriticky.

Jeho kolegovia okamžite začali hľadať optimálnu náhradu. „Pri v súčasnosti používanej aróme je zložka furánu potlačená na desatinu pôvodných hodnôt. Niektoré naše rumové arómy sú bez furánu, ale ich obsah má zásadný vplyv na konečnú chuť výrobku,“ dodal pre EURACTIV.cz Bažant.

]]>
Výbor europarlamentu navrhol rok 2021 ako posledný pre striedanie zimného a letného času https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/vybor-europarlamentu-navrhol-rok-2021-ako-posledny-pre-striedanie-zimneho-a-letneho-casu/ Tue, 05 Mar 2019 08:14:15 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120263 Návrh výboru musí prejsť v pléne europarlamentu, rozhodovať však budú až noví europoslanci.

Výbor Európskeho parlamentu pre dopravu a cestovný ruch (TRAN) v pondelok (5. marca) v Bruseli podporil vlaňajší návrh Európskej komisie na ukončenie striedania zimného a letného času v EÚ počnúc rokom 2021.

Komisia v septembri 2018 v reakcii na celoeurópsky prieskum, podľa ktorého je za zrušenie striedania času až 84 percent Európanov, navrhla, aby sa každý členský štát do apríla 2019 rozhodol, či chce zaviesť permanentný letný alebo zimný čas.

Exekutíva EÚ ako dátum poslednej zmeny navrhovala nedeľu 31. marca 2019, čo však neskôr rakúske predsedníctvo v Rade EÚ odmietlo aj s poukázaním na názorový rozkol členských krajín Únie na túto tému a navrhlo odklad na rok 2021.

Ak Únia schváli zrušenie striedania času, Slovensko si chce ponechať zimný čas

Brusel chce nechať štátom možnosť vybrať si medzi letným alebo zimným časom. Rozhodnúť majú vlády. Slovenskému rezortu sociálnych vecí sa pozdáva alternatíva skoršej tmy večer aj skorého ranného svitu. Dlhé letné večery by tak boli na Slovensku minulosťou.

Začiatok zmien o dva roky

Členovia výboru TRAN navrhli, aby v tých krajinách Únie, ktoré sa už „navždy“ rozhodnú pre letný čas, došlo k poslednej zmene hodín v noci zo soboty na nedeľu koncom marca 2021. Tie krajiny, ktoré si budú chcieť ponechať svoj štandardný čas, známy aj ako „zimný čas“, naposledy otočia ručičkou na hodinách poslednú októbrovú nedeľu roku 2021.

Výbor europarlamentu pre dopravu zároveň vyzval členské krajiny EÚ, aby záležitosť zimného a letného času posúdili medzi sebou. To vychádza aj z odporúčaní eurokomisie, aby jednotlivé rozhodnutia členských krajín nezasahovali do fungovania vnútorného trhu EÚ.

Členské štáty Európskej únie chcú ďalej o forme zrušenia striedania času rokovať, výhrad majú totiž niekoľko. Väčšina z nich napríklad zatiaľ neukončila vnútroštátne konzultácie so zainteresovanými stranami.

Niektoré krajiny dokonca návrh zrušenia striedania času odmietajú úplne. Podľa nich zatiaľ neexistujú dostupné a dôveryhodné dôkazy o vplyvoch a možných prínosoch, ktoré by zrušenie zmien času mohlo priniesť. Práve posúdenie vplyvu zatiaľ v návrhu legislatívy chýba.

Prestať v Európe striedať čas už v apríli je podľa členských krajín priskoro, štáty ale vidia zmeny rôzne

Pôvodný dátum rušenia striedania letného a zimného času by sa mohol posunúť o ďalšie dva roky. V hre je ale aj možnosť, že z návrhu zíde úplne. Slovensko podľa ministra Érseka svoju finálnu pozíciu stále nemá.

Ak eurokomisia zistí, že naplánované časové dohody jednotlivých krajín by mohli účinne a trvalo brzdiť riadne fungovanie jednotného trhu, môže predložiť návrh na odloženie dátumu uplatňovania smernice o zmene času maximálne o 12 mesiacov a predložiť dovtedy nový legislatívny návrh.

Návrh parlamentného výboru musí ešte prejsť hlasovaním v pléne Európskeho parlamentu a ak sa tak stane, EP získa mandát na rokovania o tejto otázke s Radou EÚ (členské štáty).

]]>