Kultúra a médiá Archives

Ak sú obyvatelia schopní uveriť aj bizarnostiam falošných správ, ich nedôvera voči vláde a štátnym inštitúciám musí byť hrozivá, tvrdí česká europoslankyňa MARKÉTA GREGOROVÁ.

Ak je niekto hrdým vlastencom, budovať pravdivú komunitu by sa mal snažiť aj v online priestore, hovorí expert na boj z dezinformáciami, TOMÁŠ KRIŠŠÁK.

Techniky na boj proti dezinfromáciám sú zväčša reaktívne, keďže falošný naratív nastavuje niekto iný. Pre riešenie tohto komplexného problému existujú iba komplexné riešenia, odborníci odporúčajú poukazovať na predpojatosť tých, ktorí im podľahnú.

Masívne množstvo digitálnych dezinformácii je prítomné najmä v online priestore. Svetové ekonomické fórum ich v súčasnosti označuje za jednu z hlavných hrozieb pre našu spoločnosť.

Podľa neurovedca z parížskej univerzity musíme aj v oblasti tvorby a šírenia falošných správ stavať najmä na skutočných dátach. „Len tak presvedčíme politikov, aby sa téme venovali,“ hovorí. Solídny výskum však v tejto oblasti v Európe takmer neexistuje.

Podľa odhadu Pew Research Center, moslimovia tvorili v roku 2016 asi 4,6 percenta európskej populácie. Ich akceptácia väčšinovou populáciou je vyššia v krajinách, kde sú početnejší.

Ľudia sa často tešia, že zvládajú robiť niekoľko vecí súčasne. Výskumníci ale potvrdili, že multitasking nie je schopnosť robiť veľa vecí naraz, ale neschopnosť dlhodobo sa sústrediť na jednu vec.

Slovensko patrí medzi šesť krajín Európskej únie, ktoré neumožňujú žiadne partnerské zväzky osôb rovnakého pohlavia. Jedenásť krajín im umožňuje uzavrieť manželstvo, ďalších osem registrované partnerstvo alebo podobný zväzok.

Podiel výdavkov slovenských domácností na iné, ako nevyhnutné tovary a služby, rastie. Na kultúru
a oddych dávame pomerne viac, ako pred pätnástimi rokmi. Na vzdelanie však nie.

Spisovateľ Michal Hvorecký hovorí o dôležitosti voľného pohybu v EÚ a možnostiach, ktoré dáva slovenskej kultúre európska integrácia.

Europarlament schválil štandardy ochrany osôb, ktoré sa pri výkone povolania dozvedia o nezákonných aktivitách alebo aktivitách poškodzujúcich verejný záujem a rozhodnú sa ich oznámiť.

Je dobojované: kontroverznú legislatívu o autorských právach nakoniec v Bruseli odklepli ministri poľnohospodárstva. Posledné slovo mali členské štáty, ktoré však už text raz prijali, a preto bolo dnešné hlasovanie len formalitou. Za bolo aj Slovensko.

Na základe analýz miliónov príspevkov v diskusiách bežných občanov Slovenska, Česka a Maďarska na sociálnych sieťach experti tvrdia, že politiku Kremľa pozitívne vníma 21 percent príspevkov. Najnegatívnejšie ovplyvnila ruský imidž v strednej Európe ovplyvnila anexia Krymu.

Výbor pre spravodlivosť podporil návrh na obmedzenie šírenia online obsahu s teroristickou tematikou. Povinnosťou platforiem by už čoskoro mohlo byť odstraňovanie takýchto motívov do hodiny od jeho nahlásenia. Pokuta za neriešenie by mohla dosiahnuť až štyri percentá z celosvetového obratu.

Väčšinu poslancov europarlamentu nepresvedčili desaťtisíce demonštrantov, ani petícia, ktorú podpísalo viac ako päť miliónov Európanov. Dnešné schválenie legislatívy, ktorá ovplyvní sektor, zamestnávajúci viac ľudí ako automobilový a telekomunikačný priemysel dokopy, je podľa jej odporcov čiernym dňom pre európsky digitálny trh.

Zákonodarcovia by mali vziať do úvahy obavy miliónov mladých Európanov a z textu návrhu smernice o autorských právach odstrániť kontroverzné ustanovenia, píšu v otvorenom liste európske politické mládežnícke združenia.

Europoslanci budú o novej legislatíve hlasovať už na budúci týždeň. Odporcovia tvrdia, že transformuje používanie internetu tak, ako ho poznáme dnes. K záväzku nepodporiť jej kontroverzný článok 13 sa zatiaľ prihlásili iba dvaja slovenskí zástupcovia, Monika Beňová a Richard Sulík.

Už rok mal v EÚ platiť zákaz výroby „tuzemáku“ s obsahom potenciálne nebezpečného rumového éteru. Hoci si Česko v apríli 2018 vyjednalo päťročnú výnimku, výrobcovia nečakali a rovno sa pustili do výroby alternatívnych aróm.

Návrh výboru musí prejsť v pléne europarlamentu, rozhodovať však budú až noví europoslanci.

Členské štáty, Európsky parlament a Komisia zakončili takmer trojročné vyjednávania o reforme autorského práva. Sporným bodom boli články 11 a 13, ktoré podľa kritikov ohrozujú slobodu internetu.

Nová mediálna kampaň maďarskej vlády, ktorá útočí na predsedu Komisie Junckera a filantropa Sorosa ako na stúpencov nelegálnej migrácie vyvolala v Únii búrlivú reakciu.

Členské štáty, eurokomisia a europarlament sa dohodli a v celoeurópskej legislatíve dospeli ku kompromisu. Nové pravidlá sa majú týkať zdieľania obsahov v digitálnom prostredí, práva autorov na primeranú odmenu, ale aj možnosti využívania diel vo vede. Niektoré oblasti ostávajú kontroverzné.

Aké by boli výhody a nevýhody novej celoeurópskej legislatívy o autorských právach? Ktoré otázky vzbudzujú najviac nevôle a čo bude nasledovať?