Kybernetická bezpečnosť – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Sun, 16 Jun 2019 20:38:53 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Kybernetická bezpečnosť – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Huawei a V4: Slovenskí politici sa témy nechytajú, jasnejšie záujmy má Praha, Budapešť aj Varšava https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/huawei-a-v4-slovenski-politici-sa-temy-nechytaju-jasnejsie-zaujmy-ma-praha-budapest-aj-varsava/ Tue, 04 Jun 2019 12:51:01 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122901 Kým Slovensko čaká na spoločný postup Únie, zvyšná trojica Vyšehradu má dôvody na vyhradenejšie postoje: Maďari majú najväčšie logistické centrum spoločnosti mimo Číny, Česi Zemana, ale aj svetovo uznávaných kyberšpecialistov a Poliaci najmä silné partnerstvo s Washingtonom.

Obchodná vojna medzi Čínou a Spojenými štátmi v poslednom období eskalovala najmä po tom, čo Washington zakázal telekomunikačným firmám inštalovať do amerických sietí v zahraničí vyrobené zariadenia. Tie by mohli ohroziť národnú bezpečnosť, tvrdí Washington. Hoci Spojené štáty neoznačili v tomto kontexte žiadnu spoločnosť, vzhľadom na napäté vzťahy a pokračujúci lobbing je medzinárodnému spoločenstvu jasné, že v hľadáčiku je najmä čínsky Huawei.

Európska únia je v strehu najmä pre obrovské projekty výstavby novej generácie vysokorýchlostných sietí, ktoré sú naplánované vo všetkých jej členských štátoch. Čínsky gigant je lídrom na trhu s 5G sieťami. Tie majú mať vysokú rýchlosť prenosu dát, zníženú latenciu, vyššiu kapacitu systému a majú priniesť úsporu energie, ale aj nákladov. Miesto si preto firma právom hľadá aj v Únii.

V Únii finišujú aukcie frekvenčných pásiem pre 5G siete, Slovensko zatiaľ dátum nemá

Do júna 2020 musia krajiny EÚ zabezpečiť prístup na budovanie 5G sietí vo frekvenčnom pásme 700 MHz. U slovenských susedov finišujú prípravy, aukcia v Nemecku prebieha od marca a vydražená suma už prekročila päť miliárd eur.

Siete piatej generácie majú do roku 2030 podľa Čínskej akadémie informačno-komunikačných technológií vytvoriť v krajine približne osem miliónov nových pracovných miest a vygenerovať takmer miliardu dolárov čo sa objemu výroby týka. Čínske ministerstvo priemyslu a informačných technológii navyše včera (3. júna) oznámilo, že „už čoskoro začne s vydávaním 5G licencií na komerčné využitie“. Štandardy pre 5G sú podľa regulátora „medzinárodne zjednotené“ a spoločne nastavené globálnymi priemyselnými hráčmi. Čína teraz vlastní viac ako 30 percent štandardných základných patentov tejto technológie.

Napriek podozreniam Washingtonu z toho, že spoločnosť používa „zadné vrátka“ na to, aby dokázala sledovať používateľov ich zariadení, obchodná značka Huawei neprestáva rásť. Príkladom je nárast trhového podielu v predaji smartfónov. S technológiou reverzného bezdrôtového nabíjania, či zavedením umelej inteligencie zaznamenal predaj telefónov medziročný nárast až 50,3 percenta.

Koncom marca prišla Európska komisia s návrhom trojstupňového overovania pri výstavbe mobilných 5G sieti čínskymi spoločnosťami. Členské štáty dostali čas na to, aby si vytvorili a sprevádzkovali vlastné pravidlá. Do konca júna majú informovať Komisiu o rizikách, spojených s tvorbou 5G sietí, pričom v októbri by mala Únia predstaviť svoju analýzu celého bloku. Členské krajiny by sa následne mali do konca roka dohodnúť na opatreniach, ktoré by riziká zmierňovali. Malo by ísť o rôzne druhy certifikácie, testovania produktov a dodávateľov. Efektívnosť prijatých opatrení potom Únia prehodnotí budúci rok v októbri.

Telekomunikačným sieťam svoju technológiou, zariadenia a servis dodáva spoločnosť Huawei aj v strednej Európe. Firma z centrom v juhovýchodnej Číne navyše v našom regióne spúšťa vzdelávací program a do škôl chce poslať stovky kníh. Vo Vyšehradskej štvorke nie sú ale všetci nastavení voči aktivitám pozitívne a okrem ekonomických hrajú čoraz dôležitejšiu úlohu aj politické rozhodnutia.

Bratislava čaká na Brusel

Slovensko sa voči čínskej spoločnosti Huawei na rozdiel od svojich vyšehradských partnerov špecificky nevyhraňuje. Podľa Slovenskej informačnej služby odborníci zatiaľ nedisponujú dôkazmi, ktoré by umožnili jednoznačne vyhodnotiť zariadenia spoločnosti ako bezpečnostné riziko. O zisteniach SIS informoval ešte v januári premiér Peter Pellegrini.

V tom čase prišiel český Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť s informáciami o rizikách používania technológii Huawei. Slovenský Národný bezpečnostný úrad podobne ako SIS reagoval na zistenia českých kolegov len stroho a do médii odkázal, že spoločnosť za rizikovú nepovažuje a podobnými zisteniami nedisponuje.

Američania varujú Európu pred čínskou technológiou v 5G sieťach. Slovensku chýbajú dôkazy

Americkí predstavitelia varujú európskych partnerov pred nákupom telekomunikačných zariadení od čínskych spoločností Huawei a ZTE. Deje sa tak v súvislosti s plánovaným zavádzaním novej generácie mobilnej siete.

Čína ani Huawei sa nestali témou žiadneho politika, ani politickej strany na Slovensku, pripomína Inštitút ázijských štúdií. To je podľa jeho odborníkov aj dôvodom, že sa slovenská vláda spolieha na bruselské riešenia a proaktívny prístup zatiaľ nebadať napriek tomu, že už v druhej polovici tohto roka sa budú aj na Slovensku hľadať partneri pre budovanie 5G sietí.

Slovenskí operátori, podobne ako operátori v krajinách Vyšehradu, využívajú vo vlastnej infraštruktúre už teraz komponenty a technológie čínskej spoločnosti. Či budú v tomto trende pokračovať aj pri výstavbe 5G infraštruktúry nevie zatiaľ povedať nikto.

Rešpektovaní kyberšpecialisti majú v Česku silný vplyv

Huawei technológie a komponenty vo vlastných sieťach využívajú v Čechách všetci traja mobilní operátori. Česi však majú oproti trojici vo V4 dve výrazné špecifiká: dobre informovaného prezidenta, ktorý sa výborným vzťahom s Pekingom netají na jednej strane; a svetovo uznávaných odborníkov na kybernetickú bezpečnosť na strane druhej.

Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť v Českej republike (NÚKIB) ešte v decembri minulého roka varoval pred používaním technológií čínskej spoločnosti. Reagoval tak na kumulujúce sa indikácie bezpečnostných rizík. Vzhľadom na novelizovaný kybernetický zákon v Čechách má podobné odporúčanie Úradu vyššiu silu, ako je to v prípade ostatných Vyšehradských krajín. Reakcie boli preto ostrejšie.

Huawei bol po zverejnení odporúčaní NÚKIB odstavený od obrovskej zákazky na vybudovaní portálu Generálneho finančného riaditeľstva Moje Dane za viac ako pol miliardy českých korún. Premiér Andrej Babiš dokonca Úradu vlády nariadil, aby sa jeho pracovníci zbavili zariadení, vrátane mobilných telefónov, tejto spoločnosti.

Reagoval aj najväčší výrobca elektriny v Čechách. Spoločnosť České energetické závody vyhlásili, že spolupráca s Huawei v krajine sa neprenesie do strategickej infraštruktúry. Česká telekomunikačná infraštruktúra (Cetina), ktorá spravuje a prevádzkuje najväčšiu dátovú a komunikačnú sieť pokrývajúcu celé územie krajiny, ale označila riziká spojené s čínskym gigantom za „zvládnuteľné“.

Huawei sa snaží zmierniť obavy zo špionáže, v Bruseli otvoril Centrum kyberbezpečnosti

Predstavitelia Európskej komisie a čínskeho gigantu Huawei sa stretli v Bruseli. Čínska spoločnosť stretnutie interpretovala ako snahu o zmierenie. Z Bruselu sa ale zatiaľ ozývajú hlasy volajúce po spoločnom postupe proti gigantu.

Český prezident Miloš Zeman v súvislosti v varovaním NÚKIB v televízii Barandov informoval, že má informácie o odvetných opatreniach, ktoré Peking voči Prahe plánuje uplatniť. Ohrozené mali byť investície Škody Auto aj spoločnosti PPF, majoritného vlastníka českého operátora O2, v Číne za takmer 330 miliónov eur.

Český kyberatašé pre EÚ a NATO Lukáš Pimper odmieta, že by výzva NÚKIB mala ambíciu akokoľvek pomáhať v obchodnej vojne napríklad Spojeným štátom americkým. „V rámci našej činnosti sme zistili, že existujú riziká spojené s firmami Huawei a ZTE (čínsky výrobca telekomunikačných zariadení, pozn. red.). Ak máme kritickú masu informácií, ktorú vyhodnotíme tak, že riziká sú naozaj dôležité pre českú bezpečnosť, potom vydáme varovanie,“ vysvetľuje Pimper.

Komponenty pre 5G siete v Českej republike navyše zatiaľ dodávajú iba firmy z Európy alebo Ázie, žiadna americká spoločnosť na trhu zatiaľ nefiguruje. Podľa ministra priemyslu a obchodu Karla Havlíčka by ale v súvislosti s výstavbou nových sietí nemal byť dopredu vyradený žiaden potenciálny dodávateľ. Huawei Česká republika je totiž oficiálne českou spoločnosťou a podľa jej riaditeľa Radoslawa Kedziaho sú českými spoločnosťami aj dodávatelia, subdodávatelia, distribútori, ako aj 80 percent jej zamestnancov. „Sme miestni hráč, nemáme nič spoločné so žiadnymi politickými organizáciami,“ uviedol Kedzia v rozhovore pre portál iDnes.cz.

Varšava je aj pod drobnohľadom Washingtonu opatrná

V Poľsku sa spoločnosť Huawei dostala do centra pozornosti po tom, čo začiatkom roka miestna tajná služba zadržala pre podozrenie zo špionáže šéfa poľskej pobočky Huawei, ktorý v minulosti dokonca v tajnej službe pracoval. Spolu s ním poľskí operatívci zadržali aj Wanga Weijinga, riaditeľa pre predaj spoločnosti.

Rýchlu aktivitu miestnych zložiek ocenil aj šéf americkej diplomacie Mike Pompeo, ktorý o mesiac po incidente Poľsko navštívil. Centrum pre strednú a východnú Európu má Huawei práve vo Varšave, Poľsko je preto dôležitým centrom, ale zároveň spojencom Washingtonu aj v tejto oblasti.

Únia by mala mať právo veta pri megaprojektoch financovaných Čínou, tvrdí Oettinger

Pom tom, čo sa Taliansko pripojilo k čínskemu infraštruktúrnemu projektu novej Hodvábnej cesty, eurokomisár pre rozpočet Günther Oettinger chce pre Úniu právo veta, aby mohla blokovať infraštruktúrne projekty v Európe financované Čínou. 

Napriek silnejúcemu vplyvu Washingtonu na Varšavu sa ani Poľsko do individuálnych a ostrých výbojov voči Číne zatiaľ nepúšťa. Koncom mája poľská ministerka pre digitálne veci Wanda Buková oznámila, že svoju pozíciu voči spoločnosti Huawei doručí Bruselu na konci júna, tak ako to Európska komisia žiada. Ak by však Varšava vylúčila čínskeho giganta zo svojho trhu, Buková predpokladá, že by sa poľský trh stal menej konkurencieschopným, čo by okrem iného znamenalo aj drahšie služby. Na tlačovej konferencii však uviedla, že prípadné vylúčenie služieb spoločnosti Huawei by automaticky neznamenalo „odkladom realizácie 5G sietí v Poľsku“.

Čínska strana je však presvedčená o opaku. Veľvyslanec v Poľsku Liu Guangyuan v nedávnom rozhovore pre denník Rzeczposlpolita uviedol, že ak sa krajina rozhodne z trhu odtlačiť čínskeho giganta, nástup 5G technológie sa posunie o dva až tri roky.

Veľvyslanec pripomenul, že spoločnosť je aktívna tri dekády a 15 rokov úspešne pôsobí aj na poľskom trhu, pričom sa zaslúžila o rozvoj celého sektoru. „Huawei každoročne investuje 10 percent svojho zisku do technického a vedeckého výskumu a 45 percent jeho zamestnancov sa zaoberá výskumom technického rozvoja. To je hlavný dôvod, prečo je Huawei lídrom v telekomunikačnom priemysle na svete,“ uviedol Liu Guangyuan.

Najdôležitejší operátori v krajine, spoločnosti T-Mobile Polska, Orange a Play, už dnes technológiu Číňanov využívajú a podľa správy agentúry Reuters je preto skôr nepravdepodobné, že by bolo jej pôsobenie na trhu obmedzené úplne, a to najmä z finančných dôvodov. Varšava by totiž už existujúce zariadenia nedokázala úplne nahradiť.

Budapešť – čínsky obľúbenec

Maďarsko má z krajín V4 najpozitívnejší a v praxi aj najbližší vzťah s Pekingom. Je najväčším recipientom čínskych investícii v regióne, pričom tie už mali presiahnuť tri miliardy eur. Huawei je však až druhou najdôležitejšou čínskou spoločnosťou na maďarskom trhu. Najväčšia investícia doteraz prišla z čínskej chemičky Wanhua.

Maďarský objem obchodu s Čínou predstavuje ale iba 1,2 percenta celkového objemu dvadsiatich ôsmich krajín EÚ, na čo častokrát upozorňuje aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. „Kto sú teda ich (čínski, pozn. red.) hlavní dodávatelia? Nemecké a britské spoločnosti. Takže pokiaľ ide o Čínu, myslím si, že by sme s pokrytectvom konečne mali prestať,“ povedal Szijjártó pre agentúru Bloomberg.

Huawei je v krajine populárnou značkou. Koncom minulého roka podľa výsledkov spoločnosti približne tri štvrtiny Maďarov používali na komunikáciu zariadenia čínskeho giganta, a to nielen smartfóny, ale aj antény, vysielače, prijímače, prepínače či servery. Od roku 2005, kedy Huawei vstúpil na maďarský trh, preinvestovala spoločnosť vyše miliardu eur.

Čínsky šéf diplomacie presviedča európskych predstaviteľov o férovosti Pekingu

Wang Yi je na európskom turné a chystá aprílový summit EÚ-Čína. Európski predstavitelia napriek prívetivej rétorike plánujú pre čínske firmy obmedzenia v prístupe k verejným zákazkám.

Po aprílovej návšteve maďarského ministra financií Mihalyho Vargu v Číne agentúry informovali, že Maďarsko bude s čínskou spoločnosťou aj naďalej intenzívne spolupracovať. Na pláne je rozvoj širokopásmovej internetovej siete a splnenie cieľa vlády dostať do roku 2025 vysokorýchlostné pripojenie do 90 percent domácností. Na rozdiel od ostatných krajín Únie v Maďarsku stále výrazne rastie počet predplatiteľov internetu, čo predpovedá ďalší rozvoj sektora aj do budúcna.

Varga označil Huawei za „strategického partnera“ maďarskej vlády. Tým je ale už od roku 2013, kedy Orbánova vláda podpísala s Číňanmi dohodu a strategickosti spolupráce, pričom išlo o prvú čínsku spoločnosť, ktorá takýto status v Maďarsku získala.

Pre Huawei v Maďarsku v súčasnosti pracujú asi dve tisícky maďarských zamestnancov. V krajine sa rovnako nachádza najväčšie logistické a výrobné centrum spoločnosti mimo Číny a priestoru na ďalší rozvoj je stále dosť. Maďarský Telekom ešte v roku 2017 otestoval 5G pripojenie v skutočných podmienkach práve na zariadeniach Huawei a s čínskou spoločnosťou spolupracujú aj ďalší operátori Vodafone a Telenor. Firma sa má podieľať napríklad aj na dodávke siete pre pretekársku dráhu pre autonómne vozidlá v západnej časti krajiny.

Vzhľadom na tieto rozsiahle plány sa preto očakáva, že Budapešť bude čínske investície v Európe hájiť aj na pôde inštitúcii EÚ.

]]>
Štáty Únie sa dohodli na uvalení sankcií v prípade kyberútokov z tretích krajín https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/staty-unie-sa-dohodli-na-uvaleni-sankcii-v-pripade-kyberutokov-z-tretich-krajin/ Fri, 17 May 2019 13:46:14 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122344 Členské krajiny EÚ v piatok (17. mája) na úrovni ministrov odobrili zavedenie právneho rámca, ktorý Únii umožní zaviesť cielené reštriktívne opatrenia voči tretím krajinám. Ide o snahu odradiť tieto krajiny od kybernetických útokov, ktoré predstavujú hrozbu pre EÚ.

Nový sankčný režim chce Únia uplatniť aj v prípadoch, ak dôjde ku kybernetickým útokom proti tretím štátom alebo medzinárodným organizáciám. Toto opatrenie by bolo v súlade so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ.

Europarlament žiada spoločné pravidlá pre zastavenie dezinformačných kampaní

Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali na zintenzívnenie boja proti nepriateľskej propagande a šíreniu nepravdivých správ v Európe. Za hlavný zdroj dezinformačných kampaní označili Rusko.

Nové druhy sankcií

Sankcie sa budú uplatňovať v prípade kyberútokov s rozsiahlym dopadom, ktoré pochádzajú alebo sú riadené z krajín mimo EÚ, ktoré využívajú infraštruktúru mimo Únie, alebo ich vykonávajú osoby či subjekty so sídlom mimo EÚ, prípadne sú realizované s podporou osôb a subjektov pôsobiacich mimo EÚ.

Nový režim sa vzťahuje aj na pokusy o kybernetické útoky s potenciálne významným dopadom. Ide o útoky, ktoré môžu ochromiť kľúčovú infraštruktúru ako chod nemocníc, bánk a úradov, ktoré môžu podkopať organizáciu volebných procesov alebo sú zamerané na krádež firemných tajomstiev.

Nový právny rámec tiež Únii vôbec po prvýkrát umožňuje uvaliť sankcie na osoby alebo subjekty, ktoré sú zodpovedné za kybernetické útoky alebo sa o ne pokúšajú. To isté platí aj v prípade osôb, ktoré poskytujú finančnú, technickú alebo materiálnu podporu pre realizáciu takýchto útokov, alebo ktoré sa na nich podieľajú iným spôsobom.

Únia čelí kyberškandálu: Hackeri roky čítali diplomatické správy, niektoré sú zo Slovenska

Hoci najutajovanejšie informácie hackeri neodhalili, zverejnenie upozornilo na pozoruhodne slabú ochranu rutinnej pošty medzi úradníkmi a diplomatmi EÚ. Medzi stovkami zverejnených depeší sa ocitli aj opisy stretnutí slovenských diplomatov.

Zavedenie tohto typu sankcií si však vyžaduje jednohlasný súhlas všetkých členov EÚ.

Schválené reštriktívne opatrenia zahŕňajú zákaz osôb vycestovať do priestoru EÚ a zmrazenie majetku osôb a subjektov na území Únie. Okrem toho fyzické osoby a firmy z EÚ budú mať zakázané vykonávať akékoľvek finančné transakcie so sankcionovanými osobami a subjektmi.

]]>
Rakúsko navrhuje, aby internetové platformy zaviedli povinnú registráciu používateľov https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/rakusko-navrhuje-aby-internetove-platformy-zaviedli-povinnu-registraciu-pouzivatelov/ Thu, 11 Apr 2019 09:31:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121440 Rakúska vláda navrhla legislatívu, podľa ktorej budú sociálne aj tradičné médiá musieť overovať totožnosť používateľov na internete. Pravicová vláda chce zákonom zjednodušiť identifikáciu osôb šíriacich nenávistné vyjadrenia.

Rakúska vláda plánuje v najbližšom čase do parlamentu navrhnúť legislatívu, ktorej cieľom je boj proti nenávisti na internete. Internetové platformy budú po novom musieť overovať totožnosť svojich používateľov, čím sa zjednoduší ich vypátranie v prípade šírenia nenávistných vyjadrení. Legislatíva sa nebude vzťahovať na všetky médiá, iba na tie s viac ako 100 tisíc používateľmi, ziskom nad 500 tisíc eur ročne alebo tými, na ktorých chod prispieva štát.

Minister kultúry Gernot Blümel očakáva, že zákon by do platnosti mohol vstúpiť začiatkom septembra. Označil ho za prvý svojho druhu v Európskej únii. Prvé kroky v boji s nenávistnými prejavmi na internete už spravilo Nemecko a Francúzsko.

Sociálne siete už reagujú na podnety používateľov o nenávistnom obsahu rýchlejšie

Facebook, Twitter a YouTube spoločnosti Google urýchlili odstraňovanie nenávistných prejavov vo svojom online obsahu. V priebehu 24 hodín teraz prehodnocujú v priemere viac ako dve tretiny sťažností.

Médiám, na ktoré sa zákon bude vzťahovať, vznikne povinnosť autentifikovať používateľov.

„Pokiaľ bude niekto chcieť napísať komentár alebo vyjadrenie, bude sa musieť registrovať. Ak sa súd spýta „Kto je tento človek?“, musí byť možné na to jasne odpovedať,“ povedal Blümel.

Nemecko už schválilo legislatívu, ktorá siete núti čo najrýchlejšie vymazávať nenávistný obsah, v opačnom prípade im hrozí pokuta do výšky 50 miliónov eur. Kritici hovoria o cenzúre, nakoľko hrozí, že sociálne siete ako Facebook, Twitter môžu blokovať viac obsahu ako im ukladá zákon.

Francúzsko v novembri vyhlásilo, že Facebook dovolil regulačný úradom vnútri spoločnosti skúmať, ako technologický gigant bojuje proti nenávistným prejavom. Facebook podobným spôsobom otvoril svoje dvere vôbec po prvýkrát.

Facebook, Twitter aj Google v uplynulom období aj pod tlakom Európskej únie v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do Parlamentu zintenzívnili boj s nenávistnými vyjadreniami.

Europarlamentný výbor: Teroristický obsah by mal z internetu zmiznúť do hodiny po nahlásení

Výbor pre spravodlivosť podporil návrh na obmedzenie šírenia online obsahu s teroristickou tematikou. Povinnosťou platforiem by už čoskoro mohlo byť odstraňovanie takýchto motívov do hodiny od jeho nahlásenia. Pokuta za neriešenie by mohla dosiahnuť až štyri percentá z celosvetového obratu.

]]>
Europarlamentný výbor: Teroristický obsah by mal z internetu zmiznúť do hodiny po nahlásení https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/europarlamentny-vybor-teroristicky-obsah-by-mal-z-internetu-zmiznut-do-hodiny-po-nahlaseni/ Tue, 09 Apr 2019 12:14:33 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121369 Výbor pre spravodlivosť v Európskom parlamente podporil návrh na obmedzenie šírenia online obsahu s teroristickou tematikou. Povinnosťou platforiem by už čoskoro mohlo byť odstraňovanie takýchto motívov do jednej hodiny od jeho nahlásenia, pričom pokuta za neriešenie by mohla dosiahnuť až štyri percentá z celosvetového obratu.

Rozhodnutie nasledovalo po kritike britského konzervatívneho poslanca Európskeho parlamentu, Daniela Daltona, hlavného spravodajcu v spise, ktorý sa vyjadril k nedávnym pripomienkam Európskej komisie, podľa ktorých sa europoslanci pri prijímaní opatrení stiahli.

Eurokomisár pre bezpečnostnú úniu Julian King nedávno povedal, že má „isté ťažkosti s pochopením motivácie kolegov v Európskom parlamente, ktorí sa snažia oddialiť“ plány na reguláciu online teroristického obsahu.

„Nikto tu nie je na špagátiku veľkých technologických gigantov,“ povedal Dalton v pondelok (8. apríla) v reakcii na obvinenia, že Parlament odložil svoje hlasovanie kvôli opozícii veľkých internetových spoločností.

Eurokomisári predstavili plán boja s dezinformáciami, financovanie stále považujú za nedostatočné

Návrh akčného plánu obsahuje zriadenie systému rýchleho varovania aj apely na zvýšenie financovania, mediálnu gramotnosť a zodpovedný prístup od technologických gigantov.

Podľa Daltona si Komisia myslí, že každý, kto chce preskúmať jej plány „plytvá časom“ a že spis bol v tlači predmetom „očividnej antikampane“.

Výzva pre malé spoločnosti?

Rozhodnutie prišlo napriek tlaku koalície obchodných združení, ktorá pred hlasovaním napísala Výboru pre spravodlivosť list. V ňom ich vyzvala, aby odmietli jednohodinový časový rámec.

„Táto extrémne krátka lehota spojená s náročnými sankciami by viedla k nadmernému odstraňovaniu zákonného obsahu, ktorý bude mať negatívny vplyv na slobodu prejavu a súvisiace základné práva európskych používateľov,“ uvádza sa v liste.

Združenia tiež varujú, že malé a stredné podniky by „nemuseli byť schopné dodržať“ limity napríklad mimo pracovnej doby.

Polícia v Európe odhalila viac terorizmu, väčšina mala etnicko-nacionalistický motív

V roku 2017 zomrelo na následky teroristických útokov v Európskej únii 68 osôb. Zaznamenaných bolo 205 útokov alebo pokusov o teroristický útok spolu v deviatich krajinách bloku.

Europoslanci z frakcie Zelených sa pokúšali hodinovú lehotu zrušiť, nakoniec však neuspeli.

Text podporovaný poslancami Európskeho parlamentu napokon uvádza, že príslušný orgán, ktorý má vydať príkaz na stiahnutie obsahu, by mal kontaktovať spoločnosť, ktorá predtým nikdy neporušila pravidlá a poskytnúť jej informácie o procedúrach a termínoch, a to najmenej 12 hodín pred vydaním prvej požiadavky na odstránenie obsahu, ktorý hosťujú.

Nariadenie bude od poskytovateľov hostingu požadovať aby násilný obsah stiahli alebo k nemu zakázali prístup do jednej hodiny od času, keď bol ohlásený.

Ak by poskytovatelia služieb porušili nariadenie, mohli by čeliť pokutám až do výšky štyroch percent svojho celosvetového obratu. Podľa plánov, ktoré schválil Parlament, však nebudú platformy povinné monitorovať informácie, ktoré na ne ich používatelia zanechávajú alebo uchovávajú, a zároveň nemusia aktívne monitorovať ilegálne aktivity.

Obsah šírený na vzdelávacie, novinárske alebo výskumné účely by ale mal byť chránený, zhodli sa europoslanci.

Europoslanci schválili kontroverznú reformu autorských práv na internete

Väčšinu poslancov europarlamentu nepresvedčili desaťtisíce demonštrantov, ani petícia, ktorú podpísalo viac ako päť miliónov Európanov. Dnešné schválenie legislatívy, ktorá ovplyvní sektor, zamestnávajúci viac ľudí ako automobilový a telekomunikačný priemysel dokopy, je podľa jej odporcov čiernym dňom pre európsky digitálny trh.

Éra samoregulácie platforiem končí

Vláda Spojeného kráľovstva predložila nový plán na prijatie represívnych opatrení proti internetovým stránkam, ktoré by nedokázali riadiť šírenie „online škôd“, vrátane teroristického obsahu. Briti chcú zriadiť nový, nezávislý regulačný orgán, ktorý má zabezpečiť, aby spoločnosti plnili svoje záväzky.

Britská premiérka Theresa Mayová vo vyhlásení uviedla, že „online spoločnosti musia prevziať zodpovednosť za svoje platformy a pomôcť obnoviť dôveru verejnosti v túto technológiu“.

Digitálny tajomník britskej vlády Jeremy Wright dodal, že „éra samoregulácie pre online spoločnosti sa končí“.

Proti obmedzeniam internetu v Rusku protestovali tisíce demonštrantov

Nové pravidla, o ktorých bude v druhom čítaní rokovať Horná komora parlamentu už v marci, by mohli umožniť ruským zákonodarcom blokovať prístup k zahraničným webom. Rovnako majú „umožniť“ internetu v Rusku fungovať aj po „odpojení“ zo strany zahraničných mocností.

V Únii sa bude po rozhodnutí Výboru pre spravodlivosť hlasovať o budúcom nariadení Komisie proti online teroristickému obsahu hlasovať na budúci týždeň v Európskom parlamente. Po eurovoľbách bude nový parlament zodpovedný za rokovania o schválených plánoch s Radou ministrov.

]]>
Eurokomisia predstavila usmernenia pre etický rozvoj umelej inteligencie https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/eurokomisia-predstavila-usmernenia-pre-eticky-rozvoj-umelej-inteligencie/ Mon, 08 Apr 2019 13:03:42 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121359 Európska komisia predstavila v pondelok (8. apríla) kroky, ktoré chce prijímať pre posilnenie dôvery Európanov v umelú inteligenciu. Opatrenia navrhované exekutívou EÚ vychádzajú z práce skupiny odborníkov na vysokej úrovni.

Na základe odporúčaní nezávislej expertnej skupiny, ktorá bola vytvorená v júni 2018, spustila eurokomisia pilotnú fázu, ktorej cieľom je zabezpečiť zavedenie etických usmernení pre rozvoj a používanie umelej inteligencie. Komisia vyzýva zainteresované sektory, výskumné ústavy a verejné orgány, aby preskúmali podrobný zoznam hodnotení, ktorý dopĺňa politické usmernenia.

Tieto plány sú súčasťou európskej stratégie pre umelú inteligenciu (AI) predloženej v apríli 2018, ktorá pre nadchádzajúce desaťročie predpokladá zvýšenie verejných a súkromných investícií na minimálne 20 miliárd eur ročne. Vysoké investície do umelej inteligencie majú sprístupniť nové balíky dát, stimulovať talenty v tejto oblasti a zabezpečiť dôveru v nové technológie.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

AI ako konkurenčná výhoda pre Európu

Podpredseda Európskej komisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip v tejto súvislosti pripomenul, že etický rozmer hodnotenia vplyvu AI nie je iba akousi technickou črtou či doplnkovou funkciou, lebo občania môžu naplno profitovať z technológií založených na umelej inteligencii a tešiť zo všetkých výhod, ktoré prinášajú, len ak nadobudnú presvedčenie, že im môžu dôverovať.

„Umelá etická inteligencia je koncept, ktorý prináša výhody všetkým stranám a môže byť konkurenčnou výhodou pre Európu, ak sa dokáže stať lídrom vo vývoji umelej inteligencie, ktorá je zameraná na ľudský faktor a ktorej ľudia môžu dôverovať,“ vysvetlil Ansip.

Umelá inteligencia je parným strojom dneška, hovorí Komisia

Európska komisia predložila v stredu (25. apríla) sériu opatrení, ktoré majú umožniť, aby umelá inteligencia slúžila európskym občanom a posilnila konkurencieschopnosť Európskej únie v tejto oblasti.

Podľa slov eurokomisárky pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marije Gabrielovej eurokomisia pondelňajším návrhom urobila dôležitý krok smerom k zaisteniu etickosti a bezpečnosti umelej inteligencie v EÚ.

„Teraz máme pevný základ, zakotvený v hodnotách EÚ, vyplývajúci zo širokého a konštruktívneho zapojenia veľkého počtu zainteresovaných strán vrátane podnikov, akademickej obce a občianskej spoločnosti,“ opísala situáciu. Dodala, že EÚ začne tieto požiadavky zavádzať do praxe a zároveň s tým rozprúdi aj medzinárodnú diskusiu o umelej inteligencii zameranej na ľudský faktor.

Trojstranný prístup

Podľa správy Komisie môže z rozvoja umelej inteligencie ťažiť široká škála odvetví – od zdravotníctva cez energetiku, automobilizmus, poľnohospodárstvo, politiku boja proti zmene klímy až po riadenie finančných rizík.

Umelá inteligencia môže byť nápomocná aj v boji proti podvodom a inej trestnej činnosti. Nové výzvy pre budúcnosť však prináša v oblasti pracovných miest a nastoľuje nové právne a etické otázky.

Prístup Európskej komisie je trojstranný: stanovuje kľúčové požiadavky na AI, spúšťa rozsiahlu pilotnú fázu pre zainteresované strany a usiluje sa o medzinárodný konsenzus o rozvoji umelej inteligencie zameranej na človeka.

Umelá inteligencia Slovensko neobíde

ŠPECIÁL / Názor / Svet, kde je čoraz ťažšie rozoznať, či sa na druhej strane hovoru nachádza reálna osoba alebo robot, sa začína stávať realitou. Na Slovensku preto vzniká nová platforma, ktorá sa zameria práve na potenciál a výzvy spojené s napredovaním umelej inteligencie.

Komisia upozornila na sedem základných aspektov AI, ktorej môžeme dôverovať: zapojenie ľudí a ľudský dozor; robustnosť a spoľahlivosť používaných algoritmov; ochrana súkromia a používaných údajov; transparentnosť; rozmanitosť, nediskriminácia a rovnosť; sociálny a environmentálny blahobyt (využívať systémy UI na urýchlenie pozitívnych sociálnych zmien a na podporu trvalo udržateľného rozvoja a ekologickej zodpovednosti) a nakoniec zodpovednosť.

Na celosvetovej úrovni chce EÚ posilniť spoluprácu s partnermi, ktorí zdieľajú rovnaké vízie o UI, ako sú Japonsko, Kanada alebo Singapur, a bude aj naďalej zohrávať aktívnu úlohu v medzinárodných diskusiách a iniciatívach vrátane skupín G7 a G20.

]]>
Revolúcia v kyberbezpečnosti? Nový systém má ukázať odolnosť elektroniky voči hackerom https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/revolucia-v-kyberbezpecnosti-novy-system-ma-ukazat-odolnost-elektroniky-voci-hackerom/ Fri, 29 Mar 2019 10:16:27 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121074 Kybernetické útoky môžu zasiahnuť nielen počítače či telefóny. Hackeri sú dnes schopní zaútočiť aj na chytré domáce spotrebiče. Európsky parlament preto prijal nariadenie, ktoré má únijný trh postupne zbaviť nedostatočne chránených výrobkov.

Takzvaný akt o kybernetickej bezpečnosti zavádza systém certifikácie. Pomocou neho sa budú výrobky deliť do troch skupín podľa toho, či je ich odolnosť voči kyberútokom základná, značná alebo vysoká. V prípade tretieho stupňa by mal výrobok odolať aj tým najmodernejším a najzákernejším útokom.

„Na bezpečnosť výrobkov a zariadení sa musíme zamerať. Dnes napríklad ešte nie je toľko ľudí, ktorý využívajú tzv. chytrú (smart) domácnostť, ale za pár rokov to bude bežné. Taká múdra domácnosť potom môže byť napadnutá pokojne vez chytrú chladničku alebo televíziu,“ upozornil tieňový spravodajca legislatívy Pavel Telička (ALDE).

Zariadenia náchylné na kybernetické útoky sú podľa neho často vyrábané mimo EÚ. „My však musíme skúmať, ako je  proti kybernetickej kriminalite takéto zariadenie odolné. V momente, keď je výrobok zraniteľný, musíme reagovať. A práve certifikácia je jednou z možností. Musí byť ale zrozumiteľná pre bežného spotrebiteľa,“ dodal.

Hackeri predviedli, aké ľahké je dostať sa do volebných systémov

Hoci Brusel pred budúcoročným voľbami do Európskeho parlamentu hovorí najmä o snahách dezinformovať a manipulovať s názormi verejnosti, hackerské útoky na systémy registrácie, voľby, či počítania hlasov sú rovnakou, ak nie ešte zásadnejšou hrozbou.

Využitie certifikácia bude pre firmy zatiaľ dobrovoľné. Ak si o ňu výrobca požiada, bude jej platnosť vždy časovo obmedzená na päť rokov s možným opakovaným predĺžením.

O povinnom značení sa uvažuje len v oblasti tzv. Kritickej infraštruktúry, teda na poli energetiky, dopravy, komunikačnej a finančnej infraštruktúry, dátových úložísk, umelej inteligencie, robotiky či jadrových technológií. S takýmto návrhom by Komisia mala prísť do konca roka 2023.

Posilnenie bezpečnosti sietí a informácií

Druhým pilierom novej legislatívy je popri certifikácii tiež posilnenie Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), ktorá sídli v gréckom Heraklione na ostrove Kréta.

ENISA bola zriadená už v roku 2004, doteraz mala ale len obmedzený mandát, ktorý vyprší budúci rok. Prijaté nariadenie ju však transformuje na stálu agentúru, zamestnávajúcu 125 ľudí s rozpočtom vo výške 23 miliónov eur, čo je oproti súčasnému stavu výrazné navýšenie kapacít.

Expert na IT: Európa nemá nezávislý počítačový priemysel, čo ohrozuje jej kybernetickú bezpečnosť

Ak si zakúpite sieťové zariadenie za päťdesiat eur, zabudnite na to, že si kupujete aj desaťročnú záruku na bezpečnosť, hovorí rakúsky sowtwérový expert CHRISTOF DALLERMASSL.

Okrem personálnych a finančných zdrojov sa posilnia aj jej právomoci. Popri vytvorení certifikačného rámca bude mať na starosti tvorbu, vývoj, implementáciu a kontrolu celoeurópskej kybernetickej politiky.

Rovnako bude mať za úlohu identifikovať kľúčové strategické sektory a kritickú infraštruktúru, ktoré sú kybernetickými hrozbami najviac ohrozené.

Obracať sa na ňu budú môcť aj členské štáty. ENISA bude mať v takom prípade povinnosť pomáhať a radiť jednotlivým vládam, ako kyberhrozbám čeliť. Do práce národných úradov však zasahovať nebude.

S ej posilnením súhlasí napríklad aj český europoslanec Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL, EPP).

„ENISA by mala byť špičkovým centrom, ktoré sa bude venovať kybernetickej bezpečnosti členských krajín,“ zdôraznil.

„Kybernetická oblasť patrí medzi tie, kde zatiaľ medzinárodnej spolupráce nie je úplne správne koordinovaná,“ ​​dodal.

Za kyberútokmi na český rezort diplomacie boli ruskí hackeri

Za minuloročným kybernetickým útokom na české ministerstvo zahraničných vecí boli podľa českej spravodajskej služby ruskí spravodajcovia. Okrem ruských a čínskych aktivít iné štáty aktivity tohto charakteru v Čechách neuskutočňovali.

Na druhej strane podľa Teličku by ENISA nemala za každú cenu niečo nahrádzať.

„ENISA má veľkú úlohu v rámci informovania a vzdelávania verejnosti v oblasti kybernetických hrozieb, ale tiež v prepájaní a odovzdávaní informácií. Najmä však pri vytváraní certifikačných schém,“ myslí si.

Silnejúce kybernetické hrozby

Rastúci dôraz na kybernetickú bezpečnosť je na mieste. V súčasnej dobe je k internetu pripojených viac ako 80 percent Európanov, pričom podľa odhadov bude do roku 2020 na svete fungovať viac ako 30 miliárd pripojených zariadení.

S vyšším počtom výrobkov pripojených k internetu a s rastúcim počtom užívateľov rastie i kybernetická kriminalita.

Kyberanalytik OBSE: Najmenej pripravené štáty môžu bez zlých úmyslov napáchať najväčšie škody

BEN HILLER radí Slovensku sa počas predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zamerať na zavedenie mechanizmov, ktoré medzi krajinami vybudujú v kybernetickej bezpečnosti dôveru.

Podľa informácií agentúry ENISA táto forma kriminálnej činnosti napáchala len v roku 2016 škody vo výške jednej miliardy eur a kyberútoky v istej forme zasiahli až 80 percent európskych spoločností. Cieľom je však stále častejšie aj štátna správa alebo verejnosť.

Napríklad české ministerstvo vnútra evidovalo v roku 2018 až 6 815 trestných činov spáchaných na internete. V roku 2017 to pritom bolo o viac ako tisíc činov menej.

Okrem zriaďovanie podvodných e-shopov sa medzi časté prehrešky radilo tiež hackovanie emailových schránok a internetových účtov, vrátane tých bankových. Do kybernetickej kriminality sa radí aj šírenie detskej pornografie, krádeže identity či extrémne prejavy na sociálnych sieťach.

]]>
Varoufakis: Predstava, že Číňania nás budú sledovať, je smiešna. Kto odpočúval Merkelovú? https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/varoufakis-predstava-ze-cinania-nas-budu-sledovat-je-smiesna-kto-odpocuval-merkelovu/ Wed, 27 Mar 2019 14:04:29 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120970 Napriek upozorneniam Komisie, členských štátov, ich diplomatov a spravodajských služieb pred zvýšenou hrozbu čínskej špionáže prostredníctvom rôznych kanálov vrátane si bývalý grécky minister financií myslí, že Európska únia by mala Čínu prestať démonizovať.

Yanis Varoufakis, kandidát do europarlamentu za Nemecko, v utorok (26. marca) vyhlásil, že Únia musí prestať démonizovať Čínu za nevyvážené obchodné vzťahy, pretože tie v Európe nikdy vyvážené neboli.

Bývalý minister financií Grécka to uviedol na podujatí belgického think-tanku Brugel v čase, keď sa francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker stretli s čínskym prezidentom Si Ťin-Pchingom počas jeho európskeho turné.

Varoufakisove vyjadrenie sa dajú chápať ako súčasť kampane do eurovolieb. Ekonóm, ktorý sa sám označuje za marxistu, v súčasnosti kandiduje ako spitzenkandidát za nové ľavicové zoskupenie Demokracia v Európe (DiEM 25).

Spitzenkandidát Varoufakis: Aj ako ľavičiar pôjdem v eurovoľbách proti roztriešteným európskym socialistom

Bývalý grécky minister financií sa o hlasy v eurovoľbách uchádza v Nemecku. Za dva roky sa mu podarilo zostaviť medzinárodné hnutie, ku ktorému sa hlásia aj Noam Chomsky, Slavoj Žižek, či Bernie Sanders. Hnutie má svojich priaznivcov aj na Slovensku.

Za čínsku aktivitu môže neschopnosť Únie

Komisia v utorok vydala odporúčanie posilniť oblasť kyberbezpečnosti v reakcii na plánované rozmiestňovanie mobilnej technológie 5G sietí, pri ktorom sa Komisia obáva aj čínskej špionáže. Varoufakis obavy Komisie, členských štátov a ich spravodajských služieb z technológií najmä spoločnosti Huawei nezdieľa.

„Predstava, že Číňania nás budú sledovať je smiešna, povedal. „Kto presne odpočúval telefón Angely Merkelovej? Číňania alebo naši priatelia spoza Atlantiku?“ pýta sa Varoufakis.

Európska únia aj členské štáty majú obavy nielen pred vstupom Číňanov na trh 5G sietí, ale aj pred rastúcimi investíciami Číny v Európe v iných sektoroch ekonomiky. Varoufakis tento prístup kritizoval. Podľa neho Čína v Európe investuje, kvôli jej zlej monetárnej a fiškálnej politike.

„Sme hlupáci a za to nemôžeme viniť Číňanov. Vytvorili sme v Európe vákuum, ktoré Čína zapĺňa,“ zdôraznil.

Európske inštitúcie, diplomati, členské štáty aj spravodajské služby varujú pred čínskymi obchodnými praktikami. Objavili sa obvinenia z núteného transferu technológií, krádeže duševného vlastníctva a vytvárania obchodných bariér pri vstupe na lokálne čínske trhy.

Svoje námietky ešte v apríli minulého roku spísali európski veľvyslanci v Číne v otvorenom liste, ktorý podpísali zástupcovia všetkých členských krajín okrem Maďarska.

Pred čínskymi aktivitami varujú aj spravodajské služby členských štátov. Nemecká BfV informovala o falošných čínskych profiloch na sociálnej sieti Linkedin, ktoré mali slúžiť na kontaktovanie vysokopostavených nemeckých politikov. Česká BIS zase vo svojej výročnej správe skonštatovala, že v Českej republike výrazne vzrástla činnosť čínskych spravodajcov s diplomatickým krytím.

Ako zaručiť bezpečnosť 5G sietí v Únii? Eurokomisia ponúka plán

Eurokomisia odporúča spoločnú koncepciu pre EÚ v otázke bezpečnosti 5G sietí. Do polovice júna má každý členský štát Únie dokončiť posúdenie rizika takejto infraštruktúry.

Pozrime sa do zrkadla

Varoufakis Únii odporúča, aby Čínu prestala démonizovať. „My Gréci sme sa za posledných desať rokov naučili jednu vec. Predtým ako začneme obviňovať ostatných, mali by sme sa pozrieť do zrkadla,“ vyhlásil.

Kandidát do europarlmentu nepovažuje obavy s vplyvu čínskej komunistickej strany v národnej ekonomike za podstatné a upozornil, že európske spoločnosti takisto profitovali zo štátnych dotácií.

Únia sa v súčasnosti snaží vyvážiť bilaterálne obchodné vzťahy s Pekingom. Upozorňuje pritom, že Čína už nie je rozvojovou krajinou a malo by sa k nej tak aj pristupovať. Varoufakis tvrdí, že samotné hracie pole, na ktorom Čína, Únia a ďalší hráči bojujú o obchodný vplyv v Európe nikdy nebolo vyrovnané a férové.

„Číňania v tom jednoducho vedia lepšie chodiť.“

Čínsky šéf diplomacie presviedča európskych predstaviteľov o férovosti Pekingu

Wang Yi je na európskom turné a chystá aprílový summit EÚ-Čína. Európski predstavitelia napriek prívetivej rétorike plánujú pre čínske firmy obmedzenia v prístupe k verejným zákazkám.

„Pravda je, že sme na nich závislí,“ zdôrazňuje Varoufakis. Tvrdí, že dve sily, ktoré minulý rok udržali kapitalizmus nažive, sú americká federálna rezerva a čínska ekonomika.

„Sme ešte iba deti, nie dospelí, mali by sme sa dívať na svet taký, aký je.“

Nový investičný plán má pred ostatnými reformami prednosť

Varoufakis stojí pred voľbami do Európskeho parlamentu na čele kandidátky nového ľavicového zoskupenia DiEM 25.

Vlajkovou loďou jeho kampane je nový investičný plán, ktorý by mala financovať Európska investičná banka (EIB), pričom kryť by ju mala Európska centrálna banka (ECB). Varoufakisov plán by mal Európu stáť približne päť percent súčasného HDP v hodnote 500 miliárd eur.

Bývalý grécky minister financií tvrdí, že veci sú síce lepšie ako boli v roku 2010, ale investície naďalej ostávajú nízke. 500 miliárd od investičnej banky môže pomôcť vytvoriť „vysokokvalitné zelené pracovné miesta“. ECB by v jeho schéme mala kontrolovať tlak trhov a udržiavať výnosy dlhopisov emitovaných EIB pod kontrolou.

Návrh by sa mal stať srdcom jeho päťročného mandátu v prípade úspešného zloženia koalície po májových eurovoľbách.

Varufakis radí Macronovi, ako tlačiť Nemecko k eurofederalizmu

Ak chce francúzsky prezident, aby Nemci pristúpili na jeho návrhy, musí použiť taktiku „prázdneho kresla”, myslí si bývalý grécky minister financií Janis Varufakis.

Predvolebné prieskumy však hnutiu, ktoré sa v ostatných mesiacoch spojilo s ďalšími ľavicovými a zelenými stranami v Európe (pričom spoločná kandidátka do eurovolieb pod programovým názvom Európska jar) na dramatické volebné zisky nedávajú veľkú šancu. Varoufakis oznámil, že podporí akéhokoľvek kandidáta, ktorý prijme jeho plán.

„Nezaujíma nás, kto tam bude sedieť, pokiaľ sa dohodneme na ceste vpred,“ povedal.

Junkerov investičný plán nebol dobrý

Varoufakis sa v oblasti úrovne investícií nemýli. Stále totiž ostávajú na predkrízovej úrovni, napriek faktu, že ekonomický rast sa vrátil k solídnym číslam.

Investície boli prioritou aj pre Junckerovu Komisiu. Po nástupe do funkcie v roku 2014 ohlásil vlastný plán ako ich úroveň zvýšiť. Junckerovi sa podarilo cieľ 315 miliárd eur investícií a celú iniciatívu označil za úspech.

Varoufakis ju naopak nazval podvodom. Väčšina peňazí bola podľa neho iba presunutá a celá schéma fungovala nie na priamych investíciách, ale na komplexnom systéme garancií.

„Náš návrh je úplne nový,“ vyhlásil.

Junckerov investičný plán

Akým spôsobom podporuje EÚ investície? Čo je Junckerov plán? Ako sa mu darí?

Varoufakis už rovnaký návrh raz predložil ako grécky minister financií v prvej polovici roku 2015. EIB ho priamo nezamietla, ale nikdy sa mu nepodarilo nájsť podporu ministrov členských krajín.

Hneď ako sa Varoufakisovi podarí presadiť svoj investičný plán, plánuje sa zamerať na komplexnejšie problémy, akým je obrovský nemecký obchodný prebytok a nová európska ústava, ktorá má priniesť demokratickejšiu a transparentnejšiu Úniu.

Vyhlásil, že za súčasných podmienok by nepodporil spoločný rozpočet eurozóny, ktorý jeho podporovatelia vidia ako nástroj pre ochranu eura proti náhlym ekonomickým šokom.

Varoufakis tvrdí, že Macronov návrh rozpočtu eurozóny je z makroekonomického pohľadu nepodstatný. Pre jeho fungovanie potrebuje Únia „demokratický dozor“, ktorý je ale možné iba s novou zmluvou medzi členskými štátmi. Najskôr však blok musí spustiť nový investičný plán.

]]>
Ako zaručiť bezpečnosť 5G sietí v Únii? Eurokomisia ponúka plán https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/ako-zarucit-bezpecnost-5g-sieti-v-unii-eurokomisia-ponuka-plan/ Wed, 27 Mar 2019 09:13:03 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120954 Eurokomisia odporúča spoločnú koncepciu pre EÚ v otázke bezpečnosti 5G sietí. Do polovice júna má každý členský štát Únie dokončiť posúdenie rizika takejto infraštruktúry.

Európska komisia v utorok (26. marca) v rámci pracovného výjazdu do Štrasburgu odporučila súbor operačných krokov a opatrení na zabezpečenie vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti tzv. 5G sietí v celej EÚ.

Komisia pripomenula, že telekomunikačné siete piatej generácie (5G) budú tvoriť základ európskych spoločností a ekonomiky vďaka prepojeniu miliárd objektov a systémov, a to aj v takých zásadných odvetviach, ako sú energetika, doprava, bankovníctvo, zdravotníctvo či systémy priemyselnej kontroly.

Okrem toho aj demokratické procesy, ako sú voľby, sa čoraz viac opierajú o digitálnu infraštruktúru, čo zdôrazňuje potrebu riešiť akékoľvek jej slabé miesta.

Rýchlejšiu výstavbu 5G sietí chce Brusel, členské štáty aj operátori, no každý po svojom

Do roku 2025 by mali podľa Európskej komisie mať všetky európske domácnosti prístup k internetu v rýchlosti sťahovania najmenej 100 Mbps. Navyše, všetky mestské oblasti, vrátane hlavných ciest a železničných spojení by mali byť pokryté 5G sieťou.

Exekutíva EÚ preto odporučila súbor konkrétnych opatrení na posúdenie rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti sietí 5G a posilnenie preventívnych opatrení.

Odporúčania sú kombináciou legislatívnych a politických nástrojov, ktoré slúžia na ochranu európskych ekonomík, spoločností a demokratických systémov.

Snaha byť globálnym lídrom

Podľa eurokomisie sa celosvetové výnosy z technológie 5G v roku 2025 odhadujú na sumu 225 miliárd eur. Ak chce Európa získať kľúčovú konkurenčnú výhodu na globálnom trhu, zaistenie kybernetickej bezpečnosti je pre zaručenie jej strategickej autonómie nevyhnutné.

Infraštruktúra 5G v EÚ preto musí byť odolná a chránená pred nechcenými technickými alebo právnymi zásahmi.

Američania varujú Európu pred čínskou technológiou v 5G sieťach. Slovensku chýbajú dôkazy

Americkí predstavitelia varujú európskych partnerov pred nákupom telekomunikačných zariadení od čínskych spoločností Huawei a ZTE. Deje sa tak v súvislosti s plánovaným zavádzaním novej generácie mobilnej siete.

Eurokomisár zodpovedný za bezpečnostnú úniu Julian King v správe pre médiá uviedol, že odolnosť digitálnej infraštruktúry má zásadný význam pre vlády, podniky, bezpečnosť osobných údajov a fungovanie demokratických inštitúcií.

„Musíme vypracovať európsku koncepciu na ochranu integrity technológie 5G, ktorá bude fungovať ako digitálny krvný obeh nášho prepojeného bytia,“ zhodnotil situáciu.

Silný ako najslabší článok

Podľa správy eurokomisie by každá slabina sietí 5G alebo kybernetický útok zameraný na budúce siete v jednom členskom štáte ovplyvnili Úniu ako celok. Aj preto sú potrebné zosúladené opatrenia.

Na vnútroštátnej úrovni by mal každý členský štát EÚ do konca júna 2019 dokončiť vnútroštátne posúdenie rizika infraštruktúry 5G siete a do 15. júla predložiť výsledky Európskej komisie.

Na tomto základe by mali krajiny aktualizovať bezpečnostné požiadavky určené prevádzkovateľom sietí a zahrnúť do nich podmienky zaručenia bezpečnosti verejných sietí, najmä pri udeľovaní práv na využívanie rádiových frekvencií v pásmach 5G.

Ministri telekomunikácií chcú v Únii 5G siete o päť rokov neskôr ako Komisia

Ministri členských štátov tiež odmietli návrh na reformu pravidiel predaja rádiového frekvenčného spektra.

Na úrovni EÚ by si členské štáty mali navzájom vymieňať informácie a s podporou EK a Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) do 1. októbra 2019 dokončiť koordinované posúdenie rizika.

To vytvorí podklad pre súbor zmierňujúcich opatrení, ktoré možno využiť na vnútroštátnej úrovni. Ako príklad možno uviesť požiadavky na certifikáciu, testy, kontroly, ako aj identifikáciu produktov alebo dodávateľov, ktorí sa považujú za potenciálne „nie bezpečných“.

]]>
Europarlament žiada spoločné pravidlá pre zastavenie dezinformačných kampaní https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europarlament-ziada-spolocne-pravidla-pre-zastavenie-dezinformacnych-kampani/ Fri, 15 Mar 2019 09:51:31 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120608 Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali v stredu (14. marca) na zintenzívnenie boja proti nepriateľskej propagande a šíreniu nepravdivých správ v Európe. Za hlavný zdroj dezinformačných kampaní označili Rusko.

Uznesenie, za ktoré hlasovalo 489 poslancov, 148 bolo proti a 30 sa zdržalo hlasovania, ostro odsúdilo čoraz agresívnejšie pokusy Ruska, Číny, Iránu a Severnej Kórey oslabiť právne základy a zásady európskych demokracií a zvrchovanosť krajín Východného partnerstva.

Za hlasovali aj všetci prítomní slovenskí europoslanci a europoslankyňe.

Posilnenie pre East StratCom

Europoslanci vyzvali členské štáty Európskej únie, aby zvážili vytvorenie právneho rámca na celoeurópskej i medzinárodnej úrovni na riešenie hybridných hrozieb.
Parlament zároveň požaduje opatrenia na zvyšovanie povedomia o dezinformačných kampaniach Ruska, ktoré predstavujú hlavný zdroj dezinformácií v Európe.

Poslanci v tejto súvislosti vyzvali na posilnenie pracovnej skupiny East StratCom, zriadenej v roku 2015, ktorá by sa mala stať plnohodnotným útvarom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, zameraným na boj s ruskou nepriateľskou propagandou.

V súčasnosti pracuje v skupine 15 osôb a počas svojej takmer štvorročnej existencie upozornili na viac ako 5 tisíc hoaxov a virálnych dezinformácií. Podľa europoslancov sa má skupina rozšíriť tak, aby pokrývala viac tém aj jazykov.

Do tejto oblasti podľa EP zapadá aj regulácia spoločností pôsobiacich v oblasti sociálnych médií, služieb doručovania správ a webových vyhľadávačov.

Spoločnosti aktívne v tejto sfére by mali byť zodpovedné za rýchle odstraňovania systémových falošných správ, pričom zodpovedným orgánom by sa malo umožniť zisťovanie totožnosti autorov a sponzorov politického obsahu. Takzvaný Rapid Alert System by sa mal spustiť už na budúci týždeň.

Varovania pred eurovoľbami

Uznesenie europarlamentu dôrazne odsúdilo akékoľvek zasahovanie tretích strán do volieb a referend v krajinách EÚ. Poslanci vyzvali členské štáty na novelizáciu ich vnútroštátnych volebných predpisov tak, aby umožňovali efektívne a proaktívne pôsobenie voči hrozbám vyplývajúcim z dezinformačných kampaní, kybernetických útokov a zločinov a porušovania slobody volebného prejavu.

Rovnako by členské štáty mali podporovať krajiny pridružené k EÚ a štáty západného Balkánu v úsilí o zaistenie dôslednej ochrany ich volebných procesov pred nepriateľskými propagandistickými aktivitami.

Europoslanci: Rusko už nemožno považovať za strategického partnera Únie

Európsky parlament nabáda Úniu, aby bola pripravená rozšíriť sankcie na Rusko, a to najmä na ďalšie osoby. Za rezolúciu hlasovali aj všetci slovenskí europoslanci, okrem Moniky Beňovej, ktorá sa v pléne nevyjadrila.

Európsky parlament už o deň skôr – v utorok (12. marca) – schválil legislatívny návrh, ktorý zavádza finančné postihy pre európske politické strany a nadácie za zámerné zneužívanie osobných údajov vo svojich kampaniach pred európskymi voľbami.

Nariadenie, ktoré reaguje na odhalenia týkajúce sa britského referenda o brexite a na škandál spoločností Facebook a Cambridge Analytica, by malo pomôcť zabrániť zneužívaniu osobných údajov pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu.

Rovnako umožniť uloženie finančných sankcií celoeurópskym politickým stranám a nadáciám, ktoré by zámerne a nezákonne používali osobné údaje vo svojich európskych volebných kampaniach.

Úrad pre európske politické strany a nadácie bude mať právomoc ukladať sankcie, ktoré by mohli predstavovať percento ich ročného rozpočtu, ako aj ich vylúčenie z financovania EÚ.

Poslanci tiež vyzvali, aby boli mediálne kampane na sociálnych sieťach, prostredníctvom zasielania správ a vyhľadávačov legislatívne ošetrené. Zároveň však varovali pred hrozbou cenzúry a tvrdili, že kroky na zablokovanie účtov sociálnych médií musia byť transparentné, odôvodnené zákonom a vykonávané v spolupráci s občianskou spoločnosťou.

]]>
Proti obmedzeniam internetu v Rusku protestovali tisíce demonštrantov https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/proti-obmedzeniam-internetu-v-rusku-protestovali-tisice-demonstrantov/ Mon, 11 Mar 2019 10:54:30 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120446 Nové pravidla, o ktorých bude v druhom čítaní rokovať Horná komora parlamentu už v marci, by mohli umožniť ruským zákonodarcom blokovať prístup k zahraničným webom. Rovnako majú „umožniť“ internetu v Rusku fungovať aj po „odpojení“ zo strany zahraničných mocností.

Tisíce ľudí v nedeľu (10. marca) zaplnili ulice Moskvy a ďalších dvoch ruských miest, kde protestovali proti prísnym obmedzeniam na internete. Išlo o jedny z najväčších demonštrácií za ostatné roky.

Zákonodarcovia v Rusku minulý mesiac podporili prísnejšie pravidlá kontroly internetu. Tvrdia, že sú nevyhnutné pre to, aby sa zabránilo zahraničnému vplyvu na ruské vnútorné záležitosti. Niektoré ruské médiá hovoria o novej „železnej opone“ a kritici tvrdia, že môže byť použitá aj na potlačenie nesúhlasu.

Ľudia sa zhromažďovali najmä v okolí ulice Prospekt Sacharova v Moskve. Mnohí vystúpili na pódiu s prejavom a burácali davy sloganmi ako „ruky preč od internetu“, či „nie izolácii“.

Podľa mimovládok sa demonštrácií v Moskve zúčastnilo až 15 000 protestujúcich, moskovská polícia hovorí o približne 6 500 osobách.

„Ak neurobíme nič, zhorší sa to. Úrady budú nasledovať svoju vlastnú cestu a už čoskoro sa dostaneme do bodu, z ktorého sa nebude možné vrátiť,“  povedal pre Reuters 28-ročný demonštrant Dmitrij, ktorý odmietol uviesť svoje celé meno.

Kyberanalytik OBSE: Najmenej pripravené štáty môžu bez zlých úmyslov napáchať najväčšie škody

BEN HILLER radí Slovensku sa počas predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zamerať na zavedenie mechanizmov, ktoré medzi krajinami vybudujú v kybernetickej bezpečnosti dôveru.

Opoziční aktivisti na sociálnej sieti uvádzali, že polícia na moskovskej demonštrácii zadržala 15 ľudí a zabavila ich bannery. Monitorovacia webstránka OVD-Info police hovorila o 30 zadržaných, píše portál The Moscow Times. Polícia žiadne zadržania nepotvrdila.

Protesty v Moskve, v juhoruskom meste Voronež a v Chabarovsku na ďalekom východe boli oficiálne povolené. Iba šesť aktivistov sa vydalo do ulíc v Petrohrade, a to bez súhlasu autorít.

Legislatívny balíček na zvýšenie „suverenity“

Ruské orgány sa v posledných rokoch pokúšajú obmedziť internetové slobody blokovaním prístupu k určitým webovým stránkam a službám pre zasielanie správ, ako je Telegram. Proti blokovaniu šifrovanej aplikácie Telegram minulý rok v apríli protestovalo približne 7 000 Moskovčanov.

Návrh zákona z februára prešiel v ruskom parlamente už v prvom z troch čítaní.

Usiluje sa o presmerovanie ruského webového prenosu a údajov do bodov kontrolovaných štátom a navrhuje vybudovanie národného Systému názvov domén. Ten by mal umožniť, aby internet pokračoval v prevádzke aj v prípade, že by bola krajina odpojená od zahraničnej infraštruktúry.

Odporcovia tvrdia, že ak dostanú ruské autority možnosť „vypnúť internet“, obmedzia aj slobodu zhromažďovania, nakoľko opozícia využíva na mobilizáciu práve online siete.

Druhé čítanie je naplánované na marec. Po ňom bude návrh zákona podpísaný Hornou komorou parlamentu, a následne prezidentom Vladimírom Putinom.

Ani demonštranti či opozícia nepochybujú, že nová legislatíva všetkými čítaniami prejde. „Otázne ale je, ktoré ustanovenia v skutočnosti zostanú v zákone v čase, keď vstúpi do platnosti,“ uviedla pre Moscow Times analytička Yekaterina Schulmannová.

Únia čelí kyberškandálu: Hackeri roky čítali diplomatické správy, niektoré sú zo Slovenska

Hoci najutajovanejšie informácie hackeri neodhalili, zverejnenie upozornilo na pozoruhodne slabú ochranu rutinnej pošty medzi úradníkmi a diplomatmi EÚ. Medzi stovkami zverejnených depeší sa ocitli aj opisy stretnutí slovenských diplomatov.

Legislatíva je súčasťou snahy predstaviteľov zvýšiť ruskú „suverenitu“ nad vlastným internetovým segmentom.

Rusko v posledných rokoch zaviedlo prísnejšie právne predpisy v oblasti internetu, ktoré vyžadujú, aby vyhľadávacie nástroje vymazali niektoré výsledky vyhľadávania, aby služby na zasielanie správ zdieľali svoje šifrovacie kľúče s bezpečnostnými službami, a aby sociálne siete ukladali osobné údaje ruských používateľov na servery v rámci krajiny.

]]>