Obehová ekonomika

Dorástla EÚ na vlastné dane?

V Európskej únii sa diskutuje o nových vlastných zdrojoch založených na plastovej, emisnej, leteckej, firemnej či bankovej dani. Mali by pomôcť naplniť nový sedemročný európsky rozpočet po brexite a zároveň podporiť európske politiky. 

Nová plastová daň ako príjem európskeho rozpočtu? Slovensko súhlasí

V Bruseli sa rodí kompromis na odvode z nezrecyklovaných plastových obalov. Slovensko by počas siedmich rokov vyšiel na 381 miliónov eur. Otázne je, z čoho by ho zaplatilo.

Chápanie odpadov by sa malo stať súčasťou vzdelávania na školách

Zmenu správania sa k životnému prostrediu docielime len za intenzívnej spolupráce školy, rodiny a samosprávy. To, čo sa deti naučia doma, by mali mať možnosť žiť v škole. Informácie zo školy by mali prinášať do svojich domovov, píše KATARÍNA BEDNÁRIKOVÁ.

Rím ide vyvážať odpad do zahraničia, deti už nemohli vychádzať na ulicu

Večnému mestu chýbajú spaľovne a skládky, čo vyvolalo politický spor medzi Hnutím piatich hviezd a talianskou ľavicou. Dočasným riešením je export odpadkov do Švédska a ďalších európskych krajín.

Zálohovanie PET fliaš, zákaz ničenia nového tovaru, odpadová polícia. Francúzsko robí ekologický obrat

Ambiciózny francúzsky odpadový zákon prichádza so systémom vratných záloh aj zákazom vyhadzovania nepredaných výrobkov. Obce sa obávajú narušenia triedenia ostatných obalov, mimovládky príliš vágnych ustanovení.

Slovensko má lepšie odpadové štatistiky, skládkuje pritom čoraz viac

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa chváli vyššou recykláciou a nižším skládkovaním. Za prvým údajom je najmä kvalitnejšie výkazníctvo, druhý ukazovateľ je spochybnený nárastom v absolútnych číslach.

Europoslanec Hojsík odmieta investície do veľkých plynovodov, odporúča bioplyn

Zástupca Progresívneho Slovenska v Európskom parlamente považuje za prioritu energetickú efektívnosť budov, udržateľné využívanie obnoviteľných energií vrátane biometánu a biomasy, ako aj malé lokálne zdroje energie.

Slovensko čaká zvyšovanie poplatkov za odpady

Do budúcnosti existujú obmedzené možnosti pre zvýšenie výnosov z recyklácie obalov. Zvyšovať sa budú len náklady, pretože sa treba vysporiadať aj s „nelukratívnymi“ materiálmi, píše ALEXANDRA GRGULOVÁ.

Budeme za ťažšie recyklovateľné výrobky platiť viac? Nový zákon robí prvý krok

Ochranári a výrobcovia vítajú zrušenie výnimiek z triedenia bioodpadu a zákaz skládkovania neupraveného odpadu. Niektoré opatrenia v návrhu zákona však hrozia znefunkčnením systému triedeného zberu.

Povinné triedenie bioodopadu aj čiastočný zákaz skládkovania. Mení sa zákon o odpade

Nová legislatívna úprava obmedzuje skládkovanie a spaľovanie komunálneho odpadu. Zavádza tiež pravidlo, podľa ktorého by mali poplatky za výrobky zohľadňovať ich recyklovateľnosť.

Aj my sme súčasťou dekarbonizácie, hovoria plynári v tieni úspechu európskych zelených

Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.

Vyššia recyklácia odpadu? Každý musí začať sám od seba

Ak obyvatelia porušujú pravidlá pri triedení odpadu – či už zámerne svojou ľahostajnosťou alebo nevedomky z dôvodu nedostatku informácií – zbytočne komplikujú a predražujú celý systém, píše RENÁTA MIHÁLIKOVÁ.

Slovensko má priestor pre ďalšie zvyšovanie skládkovacích poplatkov

Európska únia pre rok 2020 stanovuje cieľ recyklovať 50 percent komunálneho odpadu. Slovensko sa k nemu môže priblížiť posilnením finančnej motivácie aj sankcií.

Slovensko asi nedosiahne odpadové ciele. Pomôžu v budúcnosti sankcie?

Ak chcú ľudia viac recyklácie a menej skládok, musia si to zaplatiť, zhodli sa účastníci diskusie o odpadoch. Pomôcť by malo aj zrušenie výnimiek pre bioodpad v novele zákona.

Obmedzenie jednorazových plastov: slovenskí europoslanci sa nezapojili

Rastúce množstvo plastového odpadu v oceánoch a moriach ohrozuje prírodu, aj ľudské zdravie. Do diskusie o smernici, ktorá obmedzuje používanie desiatich najčastejších typov plastového odpadu, sa nezapojil pozmeňujúcim návrhom žiaden slovenský europoslanec.

Investíciu do triedeného zberu treba zdvojnásobiť, tvrdia zástupcovia výrobcov

Dnes stojí systém separácie odpadu 40 miliónov eur. Ak chce Slovensko splniť európske ciele, bude musieť stáť 80 miliónov eur, upozorňuje Hana Nováková z ENVI-PAK.

Obchodníci vidia za zálohovaním PET fliaš „predvolebnú taktiku“

Zväz obchodu SR na príprave vratného systému pre plastové nápojové obaly spolupracuje, hoci s nevôľou. Envirorezort zvažuje, že mu ustúpi v umiestnení odberných automatov.

Komunálny odpad

Slovensko vyprodukuje na obyvateľa menej odpadu, ako priemer EÚ. Jeho množstvo však od roku 2000 rastie - zatiaľ čo v EÚ klesá. Priveľa odpadu stále končí na skládkach.