Obnoviteľné zdroje – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Sun, 16 Jun 2019 20:38:53 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Obnoviteľné zdroje – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Návrh slovenského energetického plánu nie je v súlade s Parížskou dohodou https://euractiv.sk/section/klima/opinion/navrh-slovenskeho-energetickeho-planu-nie-je-v-sulade-s-parizskou-dohodou/ Wed, 05 Jun 2019 13:06:42 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=122927 Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.

Juraj Melichár je národným koordinátorom pre verejné financie v občianskom združení Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network.

Slovenský návrh národného energetického a klimatického plánu sa objavil na predposlednej – 27. priečke so žalostným skóre 12,5 percenta.

Podrobné hodnotenie národných energeticko-klimatických plánov (National energy and climate plan, NECP) všetkých členských štátov EÚ zostavili experti z renomovaných organizácií Ecologic Institute a Climact na podnet Európskej nadácie pre klímu, a to v spolupráci s desiatkami odborníkov z celej Európy.

Pozreli sme sa na podrobné hodnotenie Slovenska a navrhli sme, ako by mal plán vyzerať.

Znižovanie emisií na Slovensku a v EÚ: plány a potreby.

Európa musí ešte zabrať

Hodnotenie návrhov plánov sa môže zdať veľmi prísne. Neporovnáva ich však s politicky stanovenými cieľmi pre rok 2030, ale s vedecky stanovenými potrebami pre bezuhlíkovú spoločnosť do roku 2050.

Na čele rebríčka je len s 52,4 bodu/percenta Španielsko, nasleduje Francúzsko s takmer 47 bodmi. Ku krajinám s lepším klimatickým plánom patrí aj Grécko (44,2) a Švédsko (42,8).

Priemerné európske skóre bolo 29 percent, pričom Slovensko získalo spolu s Nemeckom len 12,5 bodu. Dôležitý dokument v ceste za čistejším životným prostredím viac „odfláklo“ už len Slovinsko s 3,2 bodu.

Hodnotenie Európskej nadácie pre klímu.

Čas do konca roka

Je veľmi znepokojujúce ako vyzerá návrh slovenského energeticko-klimatického plánu pre najdôležitejšie roky, počas ktorých máme šancu zvrátiť klimatickú hrozbu. Európski experti mu vyčítali najmä veľmi neambiciózne ciele do roku 2030 a celkom absentujúce dlhodobé ciele do roku 2050.

Slovensko získalo dokonca mínusové body za fakt, že Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) k tvorbe dokumentu neprizvalo širšiu verejnosť, odborné ani občianske organizácie.

Na druhej strane treba dodať, že v dobe odovzdania návrhu nemalo MH SR k dispozícii schválenú Envirostratégiu 2030 a na Nízkouhlíkovej stratégii rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 sa ešte pracuje.

V júni má Európska komisia zaslať Slovensku svoje komentáre k návrhu plánu. Potom bude mať štát čas do decembra 2019, aby jej zaslal konečnú verziu.

Nesúlad s Parížskou dohodou

Najhoršou správou je, že hlavný cieľ Parížskej dohody je nesprávne zapracovaný do návrhu NECP.

Konkrétne chýba náš záväzok vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia, čo by významne znížilo riziká a dôsledky zmeny klímy. Dokument len nesprávne a neúplne spomína cieľ udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2 °C.

Hodnotenie Európskej nadácie pre klíimu.

Návrh NECP nezapracoval ani uznesenie vlády o transformácii hornej Nitry, ktoré bolo schválené 12. decembra 2018 a má zásadný vplyv na dotovanie elektriny z uhlia – najhoršieho paliva pre klímu.

Pri fosílnych palivách tiež chýbajú zmienky o potrebe znižovania závislosti od ich dovozu v spojení so systematickými opatreniami na zvyšovanie energetickej efektívnosti a udržateľných obnoviteľných zdrojov energie (OZE) pre optimalizovanú miestnu (s)potrebu.

Rádioaktívna budúcnosť?

Slovensko sa plánuje stať krajinou s najvyšším podielom jadrovej energie na svete namiesto rozvoja OZE, ktoré by spĺňali kritériá udržateľnosti.

Navyše všetko jadrové palivo dovážame z Ruska.

Dosť znepokojivé sú plány Slovenska nielen pre dostavanie dvoch minimálne 440 MW blokov Mochoviec, ale aj megalomanské plány až na 2 400 MW v kontroverznej jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice.

Vyššie ambície pre Slovensko

V tabuľke vyššie sme zhrnuli najdôležitejšie ciele slovenského NECP spolu s orientačnými bodmi (benchmarkami) európskych expertov.

V druhom stĺpci zľava sú slovenské ciele z návrhu NECP. V ďalších stĺpcoch je zasa vidno, ako európski experti stanovili orientačné body (benchmarky) pre Slovensko (tučným písmom): minimálnu a mierne ambicióznu úroveň energeticko-klimatických cieľov do roku 2030, ako aj údaje pre bezuhlíkovú spoločnosť najneskôr do roku 2050.

V tabuľke sme použili hodnotenie metódou semaforových svetiel, kde (tmavo)zelená farba označuje najlepšie ciele, oranžová stredné a červená najmenej ambiciózne ciele.

Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie

V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

Z hodnotenia vyplýva, že Slovensko potrebuje aktualizovať emisie mimo sektoru EÚ ETS v návrhu NECP, kde je staršia hodnota -12%, o ambicióznejšiu hodnotu -20% z Envirostratégie 2030. Celkovo je však v rámci -30 percent EÚ podpriemerná.

Slovenský cieľ pre energetickú efektívnosť nebol v návrhu NECP špecifikovaný, ale spomínané možnosti (oranžová bunka) sa pohybujú okolo minimálnej úrovne cieľa EÚ.

Výrazne najhorším je cieľ pre OZE, ktorý si Slovensko stanovilo veľmi neambiciózne (v tabuľke červeným). Tmavšie odtiene zelenej zobrazujú odporúčania európskych expertov pre mierne ambiciózne a bezuhlíkové ciele, ktoré si SR v NECP zatiaľ nestanovilo.

Ako by vyzerala implementácia týchto cieľov na Slovensku, by sme sa mali dozvedieť čoskoro v nízkouhlíkovej stratégii vypracovanej na základe modelov nízkouhlíkovej štúdie.

Odporúčania pre lepší plán

V prvom rade odporúčame dopracovať plán tak, aby zodpovedal záväzkom Parížskej dohody. Smerovanie k bezuhlíkovej ekonomike najneskôr do roku 2050 musí byť smerodajným princípom.

Ďalej by sa MH SR malo inšpirovať spoluprácou s expertnými pracovnými skupinami z tvorby Envirostratégie 2030 a plán riadne prediskutovať so širokou odbornou verejnosťou. Okrem zvýšenia kvality sa tým môže zlepšiť aj akceptovateľnosť prijímaných opatrení verejnosťou.

Je tiež potrebné využiť opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a tým znížiť nezdravú závislosť od dodávok fosílnych palív a jadra z Ruska. NECP by ďalej mal rozpracovať systematický útlm využívania fosílnych palív a podporu rozvoja energetických kapacít v regionálnej verejnej správe.

Slovensko tiež môže zužitkovať tvorbu kritérií udržateľnosti pre všetky OZE, ku ktorej sme sa zaviazali v Envirostratégii 2030, a zvýšiť podiel OZE na takú úroveň, ktorá by sa blížila k európskym priemerom.

]]>
Aj my sme súčasťou dekarbonizácie, hovoria plynári v tieni úspechu európskych zelených https://euractiv.sk/section/energetika/news/aj-my-sme-sucastou-dekarbonizacie-hovoria-plynari-v-tieni-uspechu-europskych-zelenych/ Thu, 30 May 2019 16:49:31 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122784 Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.

Podiel zemného plynu na hrubej spotrebe energie v Európskej únii je približne 20 percent. Aj v roku 2030 bude toto palivo podľa odhadov Európskej komisie zohrávať podobne dôležitú úlohu ako dnes. Napriek rozvoju obnoviteľných zdrojov si veľkú časť svojho podielu v energetickom mixe udrží vďaka útlmu uhlia.

Lenže čo bude s plynom po roku 2030? Európska komisia mu predpovedá pád pod 10 percent. V najbližších piatich rokoch bude navyše v novom Európskom parlamente čeliť nepriazni európskych zelených, ktorí v uplynulých eurovoľbách zaznamenali výrazný nárast.

Českí a slovenskí plynári takémuto scenáru nechcú veriť, pretože by podľa nich znamenal nákladovo neefektívne znižovanie emisií. Niektorí si navyše myslia, že vývoj sa môže uberať odlišným smerom v západnej a východnej Európe vzhľadom na ich rozdielne „energetické identity“.

Príležitosťou – aj keď neistou – sú pre plynárov zelené inovácie: bioplyn a vodík. V prepojení s elektroenergetikou by plynárenstvu umožnili stať sa súčasťou dekarbonizovanej európskej ekonomiky a zároveň využiť rozvinutú plynárenskú infraštruktúru. Na programe je táto téma už dnes: Európska komisia totiž pre rok 2020 pripravuje legislatívny balíček o dizajne trhu s plynom. O svojich prioritách do budúcnosti diskutovali aktéri v sektore v pondelok (27. mája) na konferencii „Trh s plynom“, ktorú zorganizovala Sféra, a. s.

Zachovanie podielu do roku 2030

Prioritou Európskej komisie je, aby Európska únia do roku 2050 dosiahla uhlíkovú neutralitu. „Je to možné,“ skonštatovala na konferencii Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku.

Vlani v novembri Komisia predstavila dlhodobú stratégiu „Čistá planéta pre všetkých“. Tá odhaduje, že do roku 2030 klesne podiel zemného plynu na európskom energetickom mixe len mierne.

Úspešní európski zelení žiadajú uhlíkové clo a koniec investícií do plynovodov

Vďaka nemeckým a francúzskym stranám dosiahli európski zelení historicky najlepší výsledok v eurovoľbách. Ďalej bodovali na severe Európy, spojencov však majú aj v južnej a východnej časti Únie.

Ako vysvetlila Vašáková, dôvodom je nahrádzanie uhlia plynom v elektroenegetike a vykurovaní. „Rýchle a masívne nahrádzanie je možné,“ povedala Vašáková a poukázala na príklad Spojených štátov. Toto podľa nej môže byť cesta aj pre Slovensko, ktoré čelí znečistenému ovzdušiu.

Za zemný plyn hovorí jeho kompatibilita s obnoviteľnými zdrojmi závislými od počasia a rozvinutá infraštruktúra plynovodov a zásobníkov.

Nárast elektriny na úkor plynu

No z dlhodobého hľadiska je zemný plyn podľa Vašákovej v opozícii voči dekarbonizácii. „Ak pôjdeme podľa Parížskej dohody (o klíme), v roku 2050 nebudeme kúriť zemným plynom,“ myslí si analytička. V odhadoch Komisie úloha plynu do roku 2050 výrazne klesne – na 4 až 9 percent v závislosti od scenára.

Úlohu stabilizácie elektrickej siete preberie skladovanie elektriny. Vašáková tiež očakáva vzostup alternatív, ktoré budú využívať plynárenskú infraštruktúru: biometán z bioplynu, vodík, ako aj zachytávanie, skladovanie a využívanie uhlíka (CCUS). Niektoré riešenia budú integrované so sektorom elektroenergetiky.

„Podiel elektriny bude narastať, podiel plynu klesať. Treba premýšľať nad prepojením s elektroenergetikou,“ vyzvala Vašíková plynárov.

Potvrdila, že Komisia spustila „viacero štúdií“ o prepojení plynárenstva a elektroenergetiky (sector coupling), zlepšení fungovania trhu s plynom a zvýšení jeho likvidity, či o využití skvapalneného zemného plynu (LNG). „Ako euroúradníci chceme byť pripravení, ale rozhodne sa nová Komisia,“ povedala s odkazom na nových eurokomisárov, ktorí sa svojich funkcií ujmú pravdepodobne v novembri.

Nový legislatívny balíček

Malcolm Arthur z Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sústav ENTSO-G potvrdil, že v Únii je na stole otázka, „či bude svet v roku 2050 čisto elektrický“. Expert z Bruselu poznamenal, že európski zelení nepovažujú zemný plyn za palivo budúcnosti. Na svojich kolegov – plynárov apeloval, aby ukázali, že toto nie je správna cesta, hoci dekarbonizácia je správny smer. „Musíme sa ubezpečiť, že nevypúšťame CO2,“ povedal Arthur.

Európska komisia podľa neho pripravuje legislatívu, ktorá bude do istej miery odrážať už schválený legislatívny balíček o trhu s elektrinou. Keďže nové pravidlá budú prepájať trhy s plynom a elektrinou, ENTSO-G spolupracuje na príprave príslušnej štúdie.

Cesta k nižším emisiám môže viesť cez plynárenskú infraštruktúru

Zásobníky plynu a plynovody dokážu stabilizovať sieť a ukladať energiu v systéme s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov. Environmentalisti a euroúradníci sú k potenciálu zeleného plynárenstva skeptickí.

„Nemali by sme presadzovať likvidáciu infraštruktúry, kým naplno nezvážime jej využitie,“ zhrnul posolstvo ENTSO-G pre Komisiu. Infraštruktúru možno podľa neho využiť pomocou technológie power-to-gas (od elektriny k plynu) na skladovanie prebytočnej energie, ktorú vyrobia veterné a solárne elektrárne. Tá by sa použila v čase, keď vietor nefúka a slnko nesvieti.

Arthur zdôraznil, že cezhraničná kapacita plynovodov je trikrát väčšia ako veterné a solárne kapacity. Rovnaký je pomer plynových zásobníkov a elektriny vyrobenej z týchto variabilných obnoviteľných zdrojov.

Koniec uhlia na Slovensku

„V rámci opatrení, ktoré vyplývajú z dokumentov týkajúcich sa záväzkov v oblasti emisií a prechodu na nízkouhlíkovú energetiku, bude zemný plyn pre Slovensko zohrávať významnú úlohu ako najčistejšie fosílne palivo,“ povedal na konferencii Ján Petrovič, generálny riaditeľ pre energetiku na ministerstve hospodárstva.

„Chceme nahradiť uhlie plynom čo najskôr,“ avizoval Petrovič s tým, že v roku 2030 by malo byť „už len v múzeu“.

Vyslovil sa za to, aby boli cieľom Európskej únie skôr nižšie emisie ako vyšší podiel obnoviteľných zdrojov. Ten je podľa neho iba nástrojom. Ministerstvo hospodárstva bude podľa Petroviča hľadať možnosti, ako slovenských plynárov zapojiť do diskusie o novej európskej legislatíve.

Rezort momentálne pracuje na konečnej verzii národného energeticko-klimatického plánu. „Sú názory, aby sme neinvestovali do infraštruktúry a bezpečnosti, do severo-južného prepojenia,“ povedal Petrovič o pripomienkovacom procese. Slovenský prepravca plynu už začal stavbu interkonektora s Poľskom a počíta pritom so zdrojmi s európskeho rozpočtu.

„Veľmi ťažká a drahá cesta“

V Česku je spotreba elektriny a plynu na podobnej úrovni – takmer 90 terrawatthodín ročne. Nemecko však spotrebuje plynu oveľa viac, poukázal na konferencii Martin Slabý, predseda Českého plynárenského zväzu a šéf Pražskej plynárenskej distribúcie.

„Ak sa budeme chcieť do roku 2050 zbaviť plynu, bude to cesta veľmi ťažká a drahá,“ myslí si Slabý. Záujem o plyn v regióne bude podľa neho ťahať spotreba priemyslu a úpadok uhlia. Plynu môže tiež pomôcť, zvlášť v Česku, ak sa napokon nepostaví plánovaná jadrová elektráreň.

Envirorezort ukázal, ako môže Slovensko znížiť emisie o 70 percent

Ak štát neprijme dodatočné opatrenia, emisie do roku 2030 porastú. Prechod na bezemisnú ekonomiku môžu ohroziť aj spory medzi rezortmi.

Slabý podotkol, že v Nemecku vystačia batérie v elektrickej sieti na spotrebu 0,04 terrawatthodín, kým plynové zásobníky až 260 terrawatthodín. Slabý víta sector coupling, neteší ho však, že nový plynový balíček má odrážať schválenú legislatívu o trhu s elektrinou.

Čo sa týka biplynu, ktorý môže pochádzať z odpadového hospodárstva a poľnohospodárstva, český plynár naznačil obavy z vysokých nákladov. Tie sa prejavujú v priekopníckej krajine bioplynu – vo Francúzsku. Malcolm Arthur z ENTSO-G zase upozornil, že cezhraničný obchod s bioplynom blokuje nutnosť uznávať certifikáty pôvodu.

Rozdielna budúcnosť plynu

Medzi riziká pre celý plynárenský sektor zaradil Slabý „eskaláciu ekologických požiadaviek po parlamentných voľbách v EÚ“ a „vydanie iracionálnej verzie plynárenského balíčka 2020“. Obáva sa tiež „vnímanej či skutočnej“ závislosti na ruskom plyne, „zanedbaného imidžu zemného plynu“, súťaže s inými sektormi namiesto spolupráce a kybernetických hrozieb.

Zemný plyn má však podľa neho budúcnosť. „Veľmi sa mi nepáčilo, keď sa plynári pred dvoma rokmi predbiehali v jeho pochovávaní,“ povedal. V tom čase vraj počul jedného prepravcu hovoriť, že v roku 2050 bude prepravovať už len syntetický plyn. „Plyn by sa mal hlásiť k modernizácii, ale nemôžeme hovoriť, že zavierame,“ tvrdí Slabý.

Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč si myslí, že budúcnosť zemného plynu môže byť v Európskej únii rozdielna. Odvolal sa na koncept dvoch energetických identít, o ktorom pred pár rokmi hovoril analytik Alexander Duleba.

Prvý koncept dominuje v západnej Európe, ktorá podľa Klepáča „nechce poľaviť z Paríža“. Orientuje sa proti jadrovej energii a fosílnym palivám. Dnes pritom predstavuje tri štvrtiny spotreby plynu v Európskej únii. Druhý koncept prevláda vo východnej časti Únie. „Nie je vôľa zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov pre fundamentálne problémy,“ opísal Klepáč.

Bioplyn má budúcnosť

V roku 2017 Slovensko podľa Klepáča spotrebovalo 31 terrawatthodín energie z elektriny a 54 terrawatthodín zo zemného plynu. „Keby sme chceli odstrániť plyn, kapacity pre výrobu elektriny by sme museli strojnásobiť,“ skonštatoval Klepáč.

Biometán z bioplynu však podľa neho má na Slovensku budúcnosť. Odvolal sa pritom na štúdiu dvoch slovenských expertov Františka Zachardu a Štefana Pásztora z roku 2013. Z biomasy z nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy, živočíšnej výroby (hnoj) a z komunálneho odpadu možno ročne vyrobiť 760 miliónov kubických metrov bioplynu. Ten sa dá následne očistiť na 456 miliónov ton biometánu, ktorý predstavuje asi osem percent slovenskej ročnej spotreby zemného plynu.

Nahradí kukuricu odpad? Bioplynové stanice sa majú preorientovať

Na Slovensku už fungujú bioplynky spaľujúce bioodpad z domácností. Hoci vládne plány počítajú s ich rozvojom, prekážkami sú slabý zber bioodpadu, stop-stav v distribúcii elektriny, náklady na vstrekovanie do plynárenskej sústavy či environmentálne riziká.

K ukladaniu energie vo forme vodíka sa vyjadril skepticky, keďže veľká väčšina vodíka sa dnes vyrába z fosílnych palív. O technológiách CCUS povedal, že dnes nie sú komercionalizované. „Treba do nich investovať, ale o tieto peniaze dnes súťažia aj obnoviteľné zdroje,“ podotkol Klepáč.

Ťažisko spotreby zemného plynu v budúcnosti vidí šéf slovenských plynárov v priemysle a vykurovaní.

Investície dnes, výhoda zajtra

Vedúci rozvoja sieťového obchodu SPP – distribúcia Jerguš Vopálenský si myslí, že „nemôžeme zľahčovať problém klimatickej zmeny“. Plynári by podľa neho mali presadzovať znižovanie emisií a zachovanie slobodnej voľby energetického mixu v členských štátoch. To všetko pri maximálnej nákladovej efektívnosti.

„Napríklad biomasa ako náhrada uhlia v centrálnych zdrojoch tepla je efektívna. Vykurovanie drevom je na Slovensku lacnejšie ako vykurovanie plynom,“ povedal Vopálenský. Keďže slovenská elektroenergetika bude po zatvorení uhoľnej elektrárne Nováky patriť medzi štvrtinu najmenej emisných v Únii, ďalšie využitie zemného plynu vidí hlavne v doprave a priemysle. Potvrdil tiež, že „podzemné zásobníky môžu byť v budúcnosti využívané ako obrovské batérie“.

Petra Grigelová, vedúca regulácie na Energetickom regulačnom úrade Českej republiky uznáva, že dekarbonizácia je „chvályhodný politický cieľ“. Dodala však, že bude treba investovať z verejných zdrojov, keďže „trh to sám nezvládne“.

Tiež povedala, že „plynárenstvo prechádza obdobím neistoty“. Pre jeho budúcu konkurencieschopnosť je nevyhnutná jeho digitalizácia. „Tí, čo budú investovať dnes, budú mať väčší náskok zajtra,“ uzavrela Grigelová.

]]>
Zelená elektrina si vyžiada modernizáciu sietí https://euractiv.sk/section/energetika/news/zelena-elektrina-si-vyziada-modernizaciu-sieti/ Tue, 28 May 2019 17:34:48 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122709 Podiel obnoviteľných energií na výrobe elektriny narastie do roku 2030 na 50 percent. Výzva nie je iba v budovaní väčšieho počtu solárnych panelov a veterných turbín, ale aj v štruktúre európskej rozvodnej siete.

V roku 2020 budú musieť obnoviteľné zdroje v Európskej únii dosiahnuť podiel 20 percent na výrobe energie, v roku 2030 až 32 percent. Nové európske pravidlá pre ďalšiu dekádu tiež stanovili špecifický podiel pre dopravný sektor: 14 percent.

To znamená, že z obnoviteľných zdrojov bude v roku 2030 pochádzať aspoň 50 percent elektriny.

Napriek spomaleniu investícií do zelených technológií je naplnenie tohto cieľu reálne. Problémom je európska rozvodná sieť, ktorá vo svojej súčasnej forme neunesie predpokladanú záťaž. Ak chce Únia svoje ciele naplniť, rozvodná sieť bude musieť v nasledujúcich rokoch prejsť významnými štrukturálnymi aj administratívnymi zmenami.

Na tieto výzvy sa zameriava napríklad projekt EU-SysFlex financovaný z programu Horizont 2020. Výskumný projekt s rozpočtom 26,5 milióna eur by mal identifikovať potreby energetického systému budúcnosti pomocou siedmich demonštratívnych (testovacích) projektov naprieč Európou. Šéfovia ďalších podobných projektov financovaných z Horizontu 2020 sa 13. mája stretli na podujatí v Bruseli, aby sa podelili o doterajšie skúsenosti.

Najlepšia a najmodernejšia sieť

Rozvodná sieť v Nemecku by už dnes mala zvládnuť podiel obnoviteľných zdrojov približne na úrovni 40 percent. Do konca nasledujúcej dekády by tento podiel mohol narásť na 65 percent.

Ale v testovacom projekte v rámci EU-SysFlex môžu dodávky z obnoviteľných zdrojov prekročiť 100 percent dopytu po elektrine v dôsledku vysokej dostupnosti veternej energie na severovýchode krajiny. Už v roku 2017 dosiahli náklady Nemecka na riešenie preťaženia a prevenciu voči štrukturálnym škodám na rozvodných sieťach 1,4 miliardy eur.

Viac ako polovica elektriny z obnoviteľných zdrojov? Výskum ukáže, ako na to

Francúzski a írski energetici vedú projekt, ktorý získal 20 miliónov eur z Horizontu 2020. Bude prebiehať v 15 krajinách.

Nemci sa stále trápia v snahe dostať čistú energiu do oblastí, kde je potrebná najviac – najmä na silno industrializovaný juh. Nedostatok infraštruktúry medzi severovýchodom a juhom je považovaný za jednu z najväčších prekážok v naplnení nemeckých klimatických ašpirácií.

Nemecký minister financií a energií Peter Altmaier v nedávnom rozhovore pre EURACTIV.com pripustil, že „rozvoj elektrického vedenia je pomalý“. Zo situácie obvinil svojich predchodcov.

Nemecký Bundestag už prijal potrebné zákony, vďaka ktorým by sa podľa Atlmaiera mala situácia vyriešiť v horizonte šiestich až siedmich rokov. „Budeme mať najlepšiu a najmodernejšiu rozvodnú sieť v Európe,“ vyhlásil.

Zvyšovanie flexibility v sieti

Aj keď problém môže Bundesrepublik riešiť budovaním elektrických stožiarov a zvyšovaním množstva dostupných skladovacích kapacít, zdokonaľovanie riadenia preťaženia siete môže byť tiež efektívne.

Innogy, dcérska spoločnosť RWE, ktorá je súčasťou EU-SysFlex, sa preto sústredí na „koordináciu flexibilných kapacít pripojených do distribučnej siete“ a na odstránenie konfliktov medzi prevádzkovateľmi prenosových a distribučných sústav.

Ako bude vyzerať elektrický systém budúcnosti? Bude prepojenejší a flexibilnejší

Prepojenia a flexibilita systému sú kľúčové pre integráciu veľkého podielu obnoviteľných zdrojov do energetického systému v Európe.

„Pri súčasnom trende dekarbonizácie, decentralizácie a digitalizácie je zrejmé, že tieto dve strany musia užšie spolupracovať,“ povedal pre EURACTIV zástupca sekcie energetiky Európskej komisie.

EU-SysFlex je celoeurópskym projektom vedeným francúzskou EDF a írskym EirGrid. Projekt trvá od novembra 2017 do októbra 2021.

Prepojenie Francúzska a Írska

Začiatkom mája dostali EDF a EirGrid dobrú správu.

Regulátori vo Francúzsku a v Írsku súhlasili so stavbou 500-kilometrového 700-megawattového podmorského káblu pod Keltským morom. Keltský interkonektor, ktorého súčasťou je aj vysokorýchlostný optický kábel, bude schopný elektrinou zásobovať pol milióna domácností. Pôjde o prvé prepojenie medzi Írskom a Francúzskom a prvý interkonektor, ktorý Írsko nespája s Veľkou Britániou.

Únia podporí inteligentné siete v česko-slovenskom pohraničí

Západoslovenská distribučná a E.ON Distribuce získali z Nástroja na prepájanie Európy 91 miliónov eur na modernizáciu distribučných sietí. Chcú ich pripraviť na nástup novej energetiky.

Európska komisia zaradila Keltský interkonektor do zoznamu projektov spoločného záujmu. Stáť bude okolo 900 miliónov eur a dokončený by mal byť do roku 2026.

EirGrid vo vyhlásení napísal, že „z projektu bude benefitovať Írsko, Francúzsko aj celá Európa.“

Ekosystém pre najlepšiu prax

Jedným demonštračným projektom EU-SysFlex relevantným pre interkonektor je estónska iniciatíva.

Sústredí sa na cezhraničný manažment výmeny dát a informácií.

Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie

V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

„Potrebujeme okolo týchto projektov vybudovať ekosystém, aby sme vydolovali najlepšiu možnú prax,“ povedala na podujatí Mathilde Lallemandová, expertka na spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosových a distribučných sústav.

V závere projektu EU-SysFlex chcú jeho koordinátori vytvoriť cestovnú mapu, ktorá umožní do budúcnosti jeho zistenia aplikovať na väčšej škále.

Portál EURACTIV.sk je komunikačným partnerom projektu EU-SysFlex.

]]>
Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/vysehrad-je-mrtvy-nech-zije-vysehrad-pre-obnovitelne-energie/ Fri, 24 May 2019 15:17:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=122595 V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

Ada Ámonová pracuje ako výskumníčka berlínskeho think-tanku E3G – Tretej generácie environmentalizmu. Komentár vznikol ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Čo sa týka podielu obnoviteľných zdrojov energie, Česko, Maďarsko, Slovensko a Poľsko sedia v Európskej únii v poslednom rade. Vo všetkých krajinách je podiel pod 20 percentami. Situácia je ešte horšia pri pohľade na podiel obnoviteľných zdrojov v elektroenergetike. Maďarsko je v pomyselnom rebríčku krajín Únie predposledné, Poľsko je piate a Česko šieste od konca. Slovensko z Vyšehradskej skupiny vytŕča vďaka hydroelektrárňam vybudovaným za komunizmu.

Nízky podiel obnoviteľných zdrojov sa často dáva za vinu geografii. Lenže Rakúsko, ktoré s tromi krajinami V4 susedí, je vo využívaní obnoviteľných zdrojov kontinentálnym lídrom. Naozaj vietor prestáva fúkať na rakúskej hranici? Čo by teda mohol byť dôvod pre taký obrovský rozdiel?

Odpoveďou je politická vôľa. Úspešný rozvoj obnoviteľných zdrojov v Rakúsku je zakotvený v politickej a spoločenskej zhode o prospešnosti čistej a udržateľnej energetickej politiky bez ohľadu na aktuálne ideologické smerovanie. Všetkým obyvateľom prináša blahobyt a čistý vzduch, ekonomike mnoho benefitov. Táto vízia a uvažovanie podporuje vysoké klimatické ambície.

Rakúsko pre 25 rokmi

Pred 25 rokmi však bolo všetko inak. Postoj k obnoviteľným zdrojom bol vtedy v Rakúsku podobný tomu, aký dnes vidíme v stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch: obnoviteľné zdroje sú drahé, nespoľahlivé a neschopné produkovať dostatočné množstvo energie.

Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa

Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

V minulom storočí  na klimatickej zmene ani zďaleka nebola tak rozsiahla celospoločenská zhoda, technológie obnoviteľných zdrojov boli oveľa menej rozvinuté, investičné náklady boli vysoké a projektový manažment a financovanie boli iba v plienkach. Rakúsko, Nemecko a Škandinávia sa stali priekopníkmi, vďaka ktorým dnes prežívame pravý opak. Investície do solárnej a veternej energie sú rutinnými projektami, ktoré sa dobre integrujú do elektrických sietí. Celkové náklady investícií sa znížili značne pod väčšinu nákladov konvenčných elektrární.

Vlády V4 však stále veria, že iba veľké elektrárne sú schopné spoľahlivo dodávať elektrinu. Dominantní hráči v elektroenergetike sa cítia byť ohrození solárnou a veternou energiou a majú pravdu. Miestne vlády preto radšej blokujú rozvoj obnoviteľných zdrojov a udržujú hegemóniu konvenčných technológií pre výrobu elektriny.

Niektoré z týchto krajín zavádzajú nezmyselné a  radikálne regulácie. V Maďarsku nedostane povolenie žiadna veterná elektráreň  v okruhu 12,5 kilometra od akéhokoľvek ľudského obydlia, čo robí červenú zónu pre veterné elektrárne prakticky z celej krajiny. V dôsledku týchto pravidiel je jednoduchšie dostať povolenie na 2-gigawattovú jadrovú elektráreň ako na 30-megawattovú veternú farmu. Na Slovensku si zase ľudia môžu nainštalovať vlastné domáce obnoviteľné zdroje elektriny, z vyrobenej elektriny však musia spotrebovať aspoň 90 percent.

Kultivovanie provinčnej diskusie

Národné energetické a klimatické plány, ktorých prvú verziu si Európska komisia vyžiadala do konca minulého roku, odrážajú deformovanú predstavu energetickej politiky a veľmi nízke klimatické ambície. Najvyšší cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov v roku 2030 je v týchto krajinách 21 percent a podporné dokumenty majú vo všeobecnosti nízku kvalitu. Podľa novej štúdie, aplikujúcej metodiku Komisie na základe smernice o obnoviteľných zdrojoch, mali všetky štáty prísť s aspoň o štyri percentá vyšším podielom, ktorý by pokrýval štvrtinu spotreby z dodávok zelenej energie. S určitosťou pritom platí, že nákladovo efektívny potenciál sa pohybuje nad týmto číslom.

Väčšina slovenských europoslancov sú v klimatických otázkach „dinosaury“

Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Dnešná situácia volá po spoločnom postupe organizácií, ktoré už po desaťročia pracujú na urýchlení prechodu na čistý a udržateľný energetický systém. Think-tanky a environmentálne asociácie z vyšehradských krajín a Rakúska sa nedávno zišli v Prahe, aby vytvorili platformu pre obnoviteľné zdroje Vyšehrad+, ktorá hľadí ďalej ako krátkodobé vládne politiky. Nová koalícia chce kultivovať diskusiu o energetickej politike, ktorá sa dnes pohybuje na patetickej a provinčnej úrovni. Platforma ponúka novej Európskej komisii nielen expertízu a kritickú analýzu národných plánov, ale aj správne čísla.

Vyšehradská spolupráca sa začala s fanfárami a dlho slúžila ako dobrá platforma pre politickú zmenu. Prispela k rozvoju demokracie v strednej Európe. Z V4 sa však stal rušivý prvok v strede Európy. Dnešná vyšehradská spolupráca je založená na ignorovaní klimatických hrozieb, na snahe predĺžiť spaľovanie fosílnych palív, na porušovaní limitov pre znečisťovanie ovzdušia a na podkopávaní rozvoja obnoviteľných zdrojov. Krajiny V4 poškodzujú záujmy a zdravie svojich obyvateľov. Platforma pre obnoviteľné energie Vyšehrad+ je založená s cieľom zvrátiť tento trend a otvoriť sa spolupráci s rovnako zmýšľajúcimi aktérmi.

Starý Vyšherad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+.

]]>
Cesta k nižším emisiám môže viesť cez plynárenskú infraštruktúru https://euractiv.sk/section/energetika/news/cesta-k-nizsim-emisiam-moze-viest-cez-plynarensku-infrastrukturu/ Fri, 24 May 2019 13:35:03 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122592 Zásobníky plynu a plynovody dokážu stabilizovať sieť a ukladať energiu v systéme s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov. Environmentalisti a euroúradníci sú k potenciálu zeleného plynárenstva skeptickí.

Zásobníky plynu tradične slúžili k zabezpečeniu dodávok počas tuhých zimných mesiacov alebo náhlych výpadkov. V blízkej budúcnosti sa však ich úloha môže zmeniť.

Energetici predpokladajú, že úlohu môžu zohrať aj pri k energetickej transformácii, a to poskytnutím pripravenej infraštruktúry schopnej viesť nízkouhlíkové plyny ako napríklad vodík.

Ako potenciálny príspevok k európskemu nízkouhlíkovému energetickému systém ponúka plynárenský priemysel zásobníky s objemom, z ktorého môže byť vyprodukovaných 1 200 terawatthodín (TWh).

„Otázkou je, čo budeme do infraštruktúry v budúcnosti pumpovať,“ povedal James Watson z priemyselnej asociácie Eurogas počas nedávneho eventu EURACTIV.com v Bruseli.

Potenciál pre dekarbonizáciu

V krátkodobej perspektíve môžu zásobníky plynu pomôcť dekarbonizovať energetický sektor poskytnutím rezerv počas zimy. Takisto môžu kryť obnoviteľné zdroje energie v prípade ich výpadkov a slúžiť ako stabilizátor rozvodovej siete. V dlhodobej perspektíve poskytnú platformu na uskladnenie nízkouhlíkových plynov ako zelený vodík vyrábaný z veternej a solárnej energie alebo biometán z poľnohospodárskeho odpadu.

Kameňom úrazu sa môže stať schopnosť energetického sektoru vyrábať čisté plyny v množstvách potrebných pre splnenie európskeho cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Nedávna priemyslom financovaná štúdia odhaduje potenciál plynov z obnoviteľných zdrojov na 270 miliárd metrov kubických (BCM) do roku 2050. To je o skoro 150 BCM viac, ako odhadla podobná štúdia publikovaná vlani.

Nemecká priemyselná asociácia BDI vidí potenciál aj v dovoze zeleného vodíku z Austrálie, v objeme 340 TWh za rok do roku 2050.

Skeptická Európska komisia

Environmentálne organizácie odhady priemyslu považujú za zveličené. Priemysel nepresvedčil ani Komisiu.

Slovensko podpísalo deklaráciu o „zelenom“ plyne, ktorú Západ odmietol

Rumunské predsedníctvo navrhlo využívať plynárenskú infraštruktúru pre vodík či biometán. Európskej komisii a niektorým štátom v dokumente chýba jednoznačný záväzok k znižovaniu emisií.

„Nikdy som neveril všetkým tým štúdiám,“ povedal Klaus-Dieter Borchardt, zástupca generálneho riaditeľa pre energetiku v Európskej komisii. Podľa Borchardta každá štúdia prinesie hodnotné zistenia, ale ich predpoklady často „tvorcovia politík nepoužijú“.

„Záleží na tom, čo chceme dosiahnuť. To je dekarbonizácia,“ podotkol Borchardt. Narážal pritom na sektory dopravy, stavebníctva a poľnohospodárstva, ktoré stále nie sú pokryté Systémom EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS).

„Verím, že by sme sa mali dohodnúť na dekarbonizačných cieľoch pre všetky tieto sektory,“ pokračoval Borchardt. „Potom môžeme rozvíjať najlepšie možné riešenia,“ dodal. Podľa koncového použitia a uhlíkovej stopy môžu byť „najlepšími riešeniami“ biometán či zelený alebo modrý vodík.

Obmedzená produkcia bioplynu

Otáznikom zostáva objem, v ktorom tieto plyny môžu byť produkované. „Bioplyn, biometán alebo vodík sú dnes stále obmedzené,“ tvrdí Ilaria Contiová, šéfka plynárenského odboru na talianskej Florence School of Regulation. Podľa Contiovej je v prvom rade dôležité zvážiť skutočný potenciál nízkouhlíkových plynov a plynov z obnoviteľných zdrojov.

Napríklad výroba bioplynu je naďalej veľmi obmedzená. Vo Francúzsku predstavuje iba jedno percento energetického mixu. Niektoré predpoklady naznačujú, že v najbližších rokoch sa podiel bioplynu môže vyšplhať na desať percent, čo je významný, ale nie dostatočný nárast, v rámci celkovej spotreby energie.

Priemyselné združenie Eurogas volá po zavedení záväzného cieľa pre nízkouhlíkové a dekarbonizované plyny. Podľa skupiny to môže pomôcť pri zvyšovaní objemu produkcie týchto plynov. Rovnaký postup Komisia zvolila pre obnoviteľné zdroje v elektroenergetickom sektore.

V tomto prípade sú ale predstavitelia Únie skeptickí. Podľa nich je nutné rozlíšiť medzi rôznymi typmi plynov v závislosti na ich uhlíkovej stope.

Zohľadnenie regionálnych rozdielov

Aký model podpory pre nízkouhlíkové a dekarbonizované plyny Komisia zvolí zatiaľ jasné nie je. Zvažuje niekoľko možností, z ktorých niektoré sa dostanú do pripravovaného plynárenského legislatívneho balíčku. Predložený by mal byť budúci rok.

Komisia pripravuje legislatívu pre ozelenenie plynu

V roku 2020 predloží európska exekutíva legislatívny balíček pre trh s plynom. Plynári volajú po spoločnom európskom cieli pre zelené plyny ako bioplyn a vodík.

Priemysel žiada, aby pri snahe zvýšiť objem plynu Komisia zohľadnila regionálne rozdiely. Skupiny krajín alebo regióny by sa mali zamerať na tie variácie nízkouhlíkových zdrojov energie, ktoré majú k dispozícii. „Vo Francúzsku je to biometán, v škandinávskych krajinách zase veterná energia poháňajúca inštalácie premieňajúce elektrinu na plyn,“ povedal Torben Brabo, generálny manažér dánskeho operátora plynovej infraštruktúry Energinet.

„Vývoj v Európe nepôjde rovnakou rýchlosťou za použitia rovnakých technológií,“ vyhlásil Brabo. Regulátori by podľa neho mali nechať dostatok flexibility pre aplikáciu lokálnych a regionálnych riešení.

„Únia by mala uprednostniť regionálny prístup pred tým jednotným, európskym,“ dodal.

Digitalizácia infraštruktúry

Výzvou pre legislatívcov ostáva nájsť cestu ako vystopovať pôvod nových, nízkouhlíkových plynov a zmerať ich uhlíkovú stopu.

Priemysel verí, že prostriedkom k tomuto cieľu môžu byť certifikačné listiny, ktoré dnes už existujú v prípade solárnej a veternej elektriny v sektore elektroenergetiky.

Pomôcť môže tiež digitalizácia infraštruktúry. „Senzory v infraštruktúre okamžite zistia, aký plyn je v systéme. Získané dáta potom môžeme zdieľať zo zákazníkmi a inými hráčmi na trhu,“ hovorí Jan Ingwersen z ENTSO-G, Európskej siete prevádzkovateľov sústav pre prepravu plynu.

„Hovoríme tu o rozsiahlej digitalizácii infraštruktúry,“ dodal.

Pohľad na celú energetiku

V prípade nízkouhlíkových plynov sú zatiaľ otvorené všetky možnosti.

Americký plyn má pomôcť aj Slovensku, otázne sú emisie

Dovoz skvapalneného zemného plynu môže posilniť energetickú bezpečnosť a prispieť k naplneniu klimatických cieľov EÚ. Údaje o uhlíkovej stope nového dodávateľského reťazca však zatiaľ chýbajú.

Milan Elkerbout, výskumník z Centra pre výskum európskych politík (CEPS), tvrdí, že Únia by sa nemala za každú cenu sústrediť dodávky zeleného plynu. Najdôležitejšie bude pozrieť sa na sektory koncovej spotreby, ktoré majú byť dekarbonizované, a zohľadniť najlepšie možnosti. „Zelené plyny budú v niektorých prípadoch atraktívne, ale nie vždy,“ povedal Elkerbout.

Lisa Fischerová z think-tanku E3G podotkla, že väčšina doterajších štúdií sa sústredila buď na elektrinu alebo na plyn, pričom ich stavali proti sebe bez toho, aby hľadali súčinnosť. Fischerová si myslí, že cesty k dekarbonizácii ťažkého priemyslu vedú aj cez elektroenergetický sektor. Ako príklady uviedla prispôsobenie dopytu (demand-side response), prepojenie sietí alebo znižovanie energetickej náročnosti.

„Musíme sa pozrieť na celý energetický systém,“ súhlasil Borchardt.

]]>
Eurovoľby: Ochrana prírody trápi Slovákov rovnako ako boj proti daňovým podvodom https://euractiv.sk/section/klima/news/eurovolby-ochrana-prirody-trapi-slovakov-rovnako-ako-boj-proti-danovym-podvodom/ Mon, 06 May 2019 10:19:35 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121973 Pre viac ako tri štvrtiny potenciálnych voličov je dôležité, aby strany komunikovali témy znižovania pesticídov, zastavenia znečisťovateľov, prechodu na čistú energiu aj zabezpečenia pracovných miest v udržateľných odvetviach. Ukázal to prieskum.

Ochrana prírody je v súvislosti s Európskou úniou pre Slovákov rovnako dôležitá ako zastavenie daňových podvodov.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý na základe požiadavky Európskej nadácie pre klímu (ECF) v januári 2019 realizovala spoločnosť Ipsos MORI Observer.

Prieskumu sa zúčastnilo 2000 respondentov vo veku 18 až 50 rokov, ktorí s určitosťou nepovedali, že vo voľbách do Európskeho parlamentu nebudú hlasovať.

Medzi ôsmimi obavami

Podľa prieskumu je pre viac ako tri štvrtiny respondentov dôležité, aby strany komunikovali témy znižovania pesticídov, zastavenia znečisťovateľov, prechodu na čistú energiu aj zabezpečenia pracovných miest v udržateľných odvetviach.

Sedemnásť percent respondentov označilo, že presadzovanie výroby potravín zdravým a udržateľným spôsobom a tiež zníženie používania pesticídov a antibiotík je pre nich najdôležitejšou európskou témou.

EURACTIV Podcast | Ekológia pred eurovoľbami rezonuje u štyroch z piatich voličov

V porovnaní s inými krajinami sa nezdá, že by fenomén globálneho otepľovania nachádzal odozvu u ľudí na Slovensku. Dvadsať percent potenciálnych slovenských voličov však považuje ekologické témy za veľmi dôležité.

Vyššiu podporu (18 percent) získala iba podpora zníženia imigrácie.

Znečistenie životného prostredia tiež podľa prieskumu patrí medzi osem najčastejších osobných obáv Slovákov.

Na prvom mieste je korupcia politikov (43 percent), nasleduje zdravotná starostlivosť (33 percent), všeobecný stav politiky (32), sociálna nerovnosť (30), vysoké ceny (26), imigrácia (17) a dostatok peňazí na zaplatenie účtov (15).

Nezáujem politických strán

Podľa člena Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI) Petra Robla výsledky vyvracajú mýtus, že potenciálni voliči o tému životného prostredia nemajú záujem. Je presvedčený, že takto to vnímajú politici a preto o téme až tak nerozprávajú.

SKI realizovala aj vlastný prieskum medzi politickými stranami.

EURACTIV Podcast | Klíma a eurovoľby: Čo ponúkajú slovenskí kandidáti?

Monika Beňová, Karol Galek, Ivan Štefanec, Martin Hojsík a Norbert Kurilla diskutujú o nulových emisiách do roku 2050, útlme uhlia, obnoviteľných zdrojoch a energetickej efektívnosti.

Z desiatich oslovených jej odpovede poslali štyri – Smer-SD, koalícia PS a Spolu-OD, SaS a Most-Híd. Dodatočne odpovedalo aj KDH.

Nezáujem strán prezentovať svoje názory na životné prostredie iniciatívu prekvapuje.

„Prieskum pritom ukazuje, že slovenskí voliči by ocenili, ak by sa politické strany témou klimatickej zmeny zaoberali, hovorili o nej a navrhovali konkrétne opatrenia a politiky,“ konštatoval Robl.

Eurovoľby: Klimatická politika je dôležitá pre tri štvrtiny voličov

Ako sa politická strana stavia k boju s globálnym otepľovaním je dôležité kritérium pre 75 % voličov na Slovensku. Ochrana prírody a udržateľné poľnohospodárstvo sú pri výbere europoslancov určujúce ešte viac.

]]>
EURACTIV Podcast | Klíma a eurovoľby: Čo ponúkajú slovenskí kandidáti? https://euractiv.sk/section/klima/news/euractiv-podcast-klima-a-eurovolby-co-ponukaju-slovenski-kandidati/ Mon, 06 May 2019 09:37:42 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121961 Monika Beňová, Karol Galek, Ivan Štefanec, Martin Hojsík a Norbert Kurilla diskutujú o nulových emisiách do roku 2050, útlme uhlia, obnoviteľných zdrojoch a energetickej efektívnosti.

Čo budú presadzovať, ak budú zvolení v eurovoľbách? Odpovede odzneli na podujatí „Eurovoľby a klimatické otázky: Čo chcú slovenskí voliči a čo kandidáti na europoslancov?“, ktoré zorganizovala 30. apríla 2019 Slovenská klimatická iniciatíva v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

Diskutovali:

  • Monika Beňová, líderka eurokandidátky Smer-SD a europoslankyňa od roku 2004;
  • Karol Galek, kandidát SaS z 10. miesta, poslanec NR SR a tímlíder strany pre energetiku;
  • Ivan Štefanec, líder eurokandidátky KDH, europoslanec od roku 2014 a člen predsedníctva KDH;
  • Martin Hojsík, kandidát PS-Spolu-OD zo 6. miesta, environmentálny expert a člen predsedníctva PS;
  • Norbert Kurilla, kandidát Mostu-Híd z 2. miesta, štátny tajomník na ministerstve životného prostredia.

Diskusiu ako podcast si môžete vypočuť:

Soundcloud

Apple podcasty

Google podcasty

Spotify

PodBean

Sticher

Tento podcast zachytáva druhú časť podujatia. Prvá časť podujatia, v ktorej bol predstavený unikátny prieskum verejnej mienky a pozície Európskej komisie, vyšla ako samostatný podcast.

]]>
Podpora energie z obnoviteľných zdrojov: zo Slovákov najaktívnejší Mikolášik, Záborská, Maňka https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/podpora-energie-z-obnovitelnych-zdrojov-zo-slovakov-najaktivnejsi-mikolasik-zaborska-manka/ Mon, 06 May 2019 09:35:37 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121964 V roku 2018 prijal Európsky parlament Smernicu o podpore využitia energie z obnoviteľných zdrojov. Slovenskí europoslanci v diskusiách vo výboroch EP nepatrili medzi najaktívnejších, spolu predložili 18 pozmeňujúcich návrhov. Spolupracovali pri tom najčastejšie s kolegami z Maďarska, alebo inými slovenskými europoslancami, a to aj naprieč straníckym delením.

Najaktívnejšími poslancami boli José Banco López (Španielsko, S&D), ktorý bol tiež spravodajcom v zodpovednom Výbore pre priemysel a energetiku, Bas Eickhout (Holandsko, Zelení/EFA) spravodajca vo dvoch výboroch predkladajúcich stanovisko (životné prostredie, doprava) a Claude Turmes (Luxembursko, Zelení/EFA).

V efektívnosti vedie poslankyňa Miapetra Kumpula-Natri (Fínsko, S&D), nasleduje Nadine Morano (Francúzsko, EPP) a Luděk Niedermayer (Česko, EPP).

Na úrovni politických skupín predložili najviac pozmeňujúcich návrhov (celkový počet) poslanci skupiny Socialistov a demokratov a následne konzervatívnej EPP. Pri váženom počte bolo poradie skupín opačné.

Pri presadzovaní pozmeňujúcich návrhov do konečného znenia smernice však boli efektívnejší poslanci z menších skupín. Vedie skupina Zelených/EFA (efektívnosť 18,96%), nasledovaná liberálnou ALDE (16,09%), konzervatívnou EPP (14,90%), skupinou Európa slobody a priamej demokracie (EFDD, 14,36%) a ECR (12,87%).

Analýza vychádzala z pozmeňujúcich návrhov predložených najneskôr v januári 2019.

Celý text správy nájdete na tomto linku.

Zdrojové dáta nájdete v sprievodnej tabuľke.

]]>
Väčšina slovenských europoslancov sú v klimatických otázkach „dinosaury“ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/vacsina-slovenskych-europoslancov-su-v-klimatickych-otazkach-dinosaury/ Wed, 24 Apr 2019 12:59:30 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121692 Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Slovenské strany v Európskom parlamente dosahujú „alarmujúco slabé“ výsledky v klimatickej politike. Pravicoví europoslanci sa zaradili do skupiny „dinosaurov“, pričom NOVA, OĽaNO a SaS sa správajú ako „plnohodnotní popierači klimatických zmien“.

Na základe analýzy vybraných plenárnych hlasovaní v rokoch 2014 až 2019 to konštatuje bruselské združenie mimovládok Climate Action Network Europe (CAN).

V slovenskej delegácii v Európskom parlamente sa najvyššie umiestnil Smer-SD, ktorý je v hodnotení CAN označený za „slimáka“ (delayers). Ide o strednú kategóriu, ktorá „len“ zdržuje klimatické opatrenia. Do najlepšej kategórie – klimatickí „bojovníci“ (defenders) – sa nedostal zo Slovenska nikto.

Slovenskí europoslanci vo všeobecnosti zhoršujú celkové skóre svojich politických rodín, čo je trend viditeľný aj v ďalších vyšehradských krajinách.

„Šokujúce“ skóre EPP

Spomedzi politických skupín dosiahli najlepšie hodnotenie európski zelení – 85 percent. Na druhom mieste skončila krajná ľavica (GUE/NGL), na treťom socialisti (S&D). Len tieto tri frakcie sa umiestnili v zóne „dobrého“ alebo „veľmi dobrého“ hodnotenia.

Na štvrté miesto zaradila analýza populistov (EFDD), na piate liberálov (ALDE). Obe skupiny dosiahli „zlé“ výsledky. „Veľmi zlé výsledky“ mali až štyri skupiny: nezaradení poslanci, extrémna pravica (ENF), Európska ľudová strana (EPP) a konzervatívci a reformisti (ECR).

Celkové hodnotenie politických frakcií. [CAN]

„Nízke hodnotenie EPP, najväčšej skupiny v Parlamente, je najšokujúcejším výsledkom a odráža fakt, že v najdôležitejších rozhodnutiach o klimatickej a energetickej legislatíve EÚ preukázala absolútne nedostatočnú podporu klimatickej politiky,“ kritizuje analýza ľudovcov.

Najhoršie priemerné skóre však dosiahla ECR: 10 percent.

Väčšina politických skupín v Parlamente tak dosiahla „zlý“ alebo „veľmi výsledok“.

Delenie východ-západ

V slovenskej delegácii dosiahli najlepšie skóre – 39 percent – štyria europoslanci zvolení za Smer-SD (vrátane Borisa Zalu, ktorý má pozastavené členstvo). Piati slovenskí europoslanci z EPP získali od 12 do 20 percent.

Ešte horšie dopadli traja slovenskí členovia ECR: medzi 0 a 6 percentami. „Správajú sa ako plnohodnotní popierači klimatických zmien s tým, že jeden z nich získal hanebných nula bodov zo sto,“ hodnotí CAN europoslancov za NOVA, OĽaNO a SaS. Nula bodov získal šéf SaS Richard Sulík.

Hodnotenie slovenských politických strán. [CAN]

Výsledok Eduarda Kukana, ktorý je zaradený v EPP, ale nie je členom žiadnej slovenskej strany, analýza neuvádza.

S výnimkou Mostu-Híd a KDH dosiahli slovenské strany v rámci svojich politických rodín podpriemerné výsledky. Stali sa tak súčasťou širšieho trendu vo východnej časti Únie, ktorý sa objavil aj vo V4. Priemer svojich frakcií zhoršujú česká Občianska demokratická strana (ECR), Komunistická strana Čiech a Moravy (GUE/NGL), ANO 2011 premiéra Andreja Babiša (ALDE), maďarský Fidesz (pozastavené členstvo v EPP), ako aj poľské strany Občianska platforma (EPP) a Demokratická ľavicová aliancia (S&D).

Najviac vnútorne rozdelení sú podľa CAN socialisti a tiež konzervatívci a reformisti.

Kľúčové hlasovania

CAN hodnotila, ako sa europoslanci správali v 21 hlasovaniach o 10 rôznych iniciatívach. Na každú iniciatívu pripadajú v priemere približne dve hlasovania, v skutočnosti kolíšu od jedného po štyri.

Vybrané iniciatívy sú legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru.

Líder európskych zelených: Viniť vyšehradské krajiny je príliš ľahké

Pri klíme je najväčším problémom Nemecko, pri právnom štáte sa s Poľskom zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, hovorí kandidát zelených na šéfa Európskej komisie BAS EICKHOUT. Navrhuje uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ a nový mechanizmus pre ochranu demokracie.

CAN medzi nich zaradila smernicu o Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS), nariadenie o zdieľanom úsilí pokrývajúce sektory mimo EÚ ETS, nariadenie o spravovaní energetickej únie, nariadenie o emisiách v poľnohospodárstve a uznesenie o klimatickej konferencii COP24, smernicu o energetickej účinnosti, smernicu o obnoviteľných zdrojoch, uznesenie o projektoch spoločného záujmu (PCI), nariadenie o Nástroji na prepájanie Európy (CEF) a napokon nariadenie o emisiách osobných áut.

Analýza pracuje s hlasovaniami o konkrétnych pozmeňujúcich návrhoch k 10 iniciatívam. Jednotlivým hlasovaniam priradila počet bodov tak, aby spolu tvorili 100 percent. Ak poslanci hlasovali v súlade s názorom CAN, body dostali. Ak hlasovali inak, body nedostali.

]]>
Stredná Európa chce klímu a farmárov zachrániť miestnymi biopalivami https://euractiv.sk/section/energetika/news/stredna-europa-chce-klimu-a-farmarov-zachranit-miestnymi-biopalivami/ Tue, 23 Apr 2019 13:45:27 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121646 Slovensko, Poľsko a Česko podpísali spoločnú deklaráciu o dekarbonizácii európskej dopravy pomocou lokálne vyrábaných zelených biopalív. Okrem klímy to podľa nich pomôže aj vidieku.

Cesta k naplneniu európskej smernice o obnoviteľných zdrojoch vedie cez výrobu biopalív z poľnohospodárskych plodín. V deklarácii, ktorú podpísali 15. apríla v Luxemburgu, to tvrdia ministri poľnohospodárstva z Česka, Poľska a Slovenska.

„Veríme, že ciele v rámci smernice o obnoviteľných zdrojoch by sme mohli splniť vďaka miestnej výrobe zaisťujúcej energetickú bezpečnosť, zachovanie pracovných miest a poľnohospodárskych aktivít v Európskej únii,“ uvádzajú tri krajiny v stanovisku, ktoré predstavili na nedávnej európskej ministerskej schôdzke v rámci Rady EÚ.

Praha, Varšava a Bratislava považujú biopalivá z plodín za užitočné najmä v oblasti dopravy. Primiešavaním biopalív do pohonných hmôt sa nahrádzajú ropné produkty, ktoré majú vyššiu uhlíkovú stopu.

Liek na nedostatok bielkovín

„Dostupné vedecké poznatky o nepriamych zmenách využívania pôdy vrátane výskumov, ktoré si objednala Európska komisia, neustále zdôrazňujú obrovský potenciál Európy v produkcii biopalív z poľnohospodárskych plodín, a to pri nízkom riziku nepriamych dôsledkov na využívanie pôdy,“ hovorí stanovisko.

Vyšehradská štvorka bojuje proti obmedzovaniu biopalív

Postupné vyradenie biopalív môže mať podľa východnej časti Únie negatívny dopad aj na jej klimatickú politiku.

Ministri z krajín Vyšehradskej skupiny tvrdia, že podpora lokálne vyrábaných biopalív prispeje aj k výrobe bielkovinového krmiva a zachová úrodnosť pôdy. Tá je hlavným argumentom európskych pestovateľov proti dovozu geneticky modifikovaného krmiva z Latinskej Ameriky.

Farmári tvrdia, že biopalivá pomôžu vyriešiť problém zvyšujúceho sa európskeho bielkovinového deficitu. Sebestačnosť Únie v pestovaní sóji sa v súčasnosti pohybuje iba okolo piatich percent.

„S týmito produktmi sa nám každý rok podarí znížiť závislosť na dovoze o 10 až 15 percent,“ skonštatoval generálny riaditeľ Európskej únie farmárov (Copa-Cogeca) Pekka Pesonen pre EURACTIV.com.

Z deklarácie sa tešia potravinári

Napriek prevažne skeptickému prístupu slovenskej vlády k ambicióznym klimatickým cieľom označila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS) deklaráciu za súčasť boja proti klimatickým zmenám.

„Európsky agrosektor jedinečným spôsobom prispieva k znižovaniu emisií množstvom existujúcich opatrení. Prostredníctvom trvalo udržateľnej produkcie surovín podporuje výrobu a plošné zavádzanie obnoviteľných zdrojov energií ako napríklad biopalív,“ citovala Matečnú TASR.

Potravinárska komora Slovenska súhlasí, že iniciatíva posilní celý agrosektor, zvýši energetickú bezpečnosť, zníži emisie skleníkových plynov a vytvorí prostredie pre environmentálnu, ekonomickú a sociálnu udržateľnosť. Víta tiež otvorenie priestoru pre oživenie výroby na vidieku.

„Sme presvedčení, že pri politickej vôli sa spoluprácou rezortov pôdohospodárstva, hospodárstva a životného prostredia, dajú dosiahnuť potrebné výsledky v ochrane životného prostredia a udržateľnosti zdrojov surovín, ktoré budú celospoločensky prospešné z viacerých pohľadov,“ uviedla komora.

E10 v ďalších krajinách?

Krajiny sa v deklarácii zaviazali presadiť opatrenia vedúce k vytvoreniu „priaznivého prostredia“ pre využívanie palív s vyšším obsahom obnoviteľných energií z poľnoshospodárskych plodín ako E10, čo je benzín s obsahom etanolu do desiatich percent.

Európa môže na výrobu biopalív používať americkú sóju

Európska komisia schválila používanie sójových bôbov zo Spojených štátov v biopalivách do roku 2021. Rozhodnutie je súčasťou snahy Únie zabrániť transatlantickej obchodnej vojne.

„Veríme, že zavedenie E10 ako bežnej a jedinej bioetanolovej zmesy v Českej republike, Poľsku a na Slovensku by mohlo byť realitou najneskôr v roku 2020. Cieľom je zabezpečiť efektívne naplnenie energetických a klimatických cieľov a zachovať možnosť využívania tradičných biopalív na úrovni siedmich percent, ako to prikazuje (smernica).“

Niektoré krajiny už E10 na trhu majú. Patria medzi ne Nemecko, Francúzsko, Fínsko, Belgicko, Rumunsko a Bulharsko. Zavedenie E10 pred rokom 2020 zvažujú Holandsko, Spojené kráľovstvo či Litva. Maďarská vláda by o E10 mala rozhodnúť do leta.

Zástupcovia ePure, Európskeho združenia pre obnoviteľný etanol, majú z deklarácie radosť, nakoľko otvorene podporuje využívanie biopalív ako prostriedku k dekarbonizácii dopravného sektoru. „Teraz je na ďalších členských krajinách, aby nasledovali a podporili deklaráciu rýchlym zavedením palív s vyšším obsahom obnoviteľnej energie poľnohospodárskeho pôvodu, ako je E10,“ vyzýva ePure.

]]>