Obnoviteľné zdroje – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Mon, 22 Jul 2019 16:31:31 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=5.2.2 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Obnoviteľné zdroje – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Hojsík o záchrane klímy: Ani pri SNP sa nediskutovalo o nákladoch https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/interview/hojsik-o-zachrane-klimy-ani-pri-snp-sa-nediskutovalo-o-nakladoch/ Mon, 22 Jul 2019 16:11:11 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=124336 Klimatická zmena je katastrofa porovnateľná s druhou svetovou vojnou, ale môžeme ju využiť ako príležitosť, hovorí europoslanec MARTIN HOJSÍK. Slovensko podľa neho nepotrebuje nové spaľovne odpadu ani nové jadrové elektrárne.

Martin Hojsík je europoslancom Progresívneho Slovenska v liberálnej frakcii Obnovme Európu. V minulosti pôsobil ako aktivista Greenpeace, naposledy sa venoval najmä ochrane zvierat.

V rozhovore sa dozviete,

  • ako sa cíti v jednej frakcii so stranou Andreja Babiša,
  • aké sú jeho tri priority v Európskom parlamente,
  • čo je podľa neho kľúčom v boji proti skládkovaniu,
  • čo sa dá robiť s letenkami za 10 eur,
  • prečo si myslí, že tretí reaktor v Mochovciach by vo Francúzsku nepovolili,
  • či vylučuje návrat na Slovensko, ak bude jeho strana vo vláde.   

Od Ursuly von der Leyen ste očakávali „jasné záväzky v … predchádzaní tvorbe plastového odpadu“ a „veľkú reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky“. O ničom z toho sa kandidátka na šéfku Európskej komisie vo svojom prejave v Európskom parlamente nezmienila. Podporili ste ju napriek tomu? 

Dostali sme od nej program Komisie na papieri, v ktorom bolo viac v oblasti životného prostredia. Bola tam snaha zmeniť k lepšiemu poľnohospodársku politiku, chýbala tam ochrana zvierat. Je na čom pracovať, ale to, k čomu sa zaviazala, je krokom vpred. Z frakcie ľudovcov je to najviac, ako sme mohli dostať. Teraz sa sústredíme na to, aby sa kandidáti a kandidátky na komisárov a komisárky vedeli postaviť k svojim úlohám. Ich jednotlivé vypočúvania budú nesmierne dôležité. Chceme k tomu, ako aj ku schvaľovaniu Komisie ako celku, zodpovedne pristupovať vo frakcii, aby budúce návrhy zákonov od Komisie boli dostatočne silné.

Hlasovali ste napokon za von der Leyen?

Áno.

Šefčovič ako eurokomisár urobil pokrok

Mal by Maroš Šefčovič opäť zastávať portfólio energetika a klíma, ako to robil doteraz vo funkcii podpredsedu Komisie?

Neviem to jednoznačne zhodnotiť. Závisí to od viacerých faktorov vrátane toho, kto budú ďalší kandidáti.

Bol by dobrým kandidátom na tento post?

Ťažko sa mi to hodnotí jednoznačne. Došlo k istému pokroku. Očakával by som ešte radikálnejší alebo intenzívnejší prístup k problematike hroziacej klimatickej katastrofy. Aby sme viac tlačili zelený reštart nielen v energetike, ale v celej spoločnosti – priemysel, poľnohospodárstvo…

Takže na tomto poste by ste si ho vedeli predstaviť, keby dal jasné záväzky v klimatickej politike?

Nevylučujem to.

Šefčovič v Komisii riešil hornú Nitru, Nord Stream 2 aj migračnú krízu. Čo presadzoval?

Slovenský eurokomisár sa s predsedom Smeru-SD nezhodol na modernizácii priemyslu, ani na utečeneckých kvótach. Na verejnosti s ním však nešiel do otvoreného názorového stretu.

Bol dobrým eurokomisárom?

Sú veci, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť. Napríklad ťahal dopredu iniciatívu o batériách. Strategickú úlohu zohral pri riešení plynovej krízy. Snažil sa, aby Európa nenechala Ukrajinu osamote. To je veľmi dôležité, pretože Ukrajina je náš významný a blízky partner. Považujem ju za jednu veľmi priateľskú krajinu hneď vedľa nás. Na druhej strane sme už aj za minulej Komisie mohli dosiahnuť oveľa viac, čo sa týka transformácie energetiky.

Niektorí mu vyčítajú, že netlačil na potrestanie Slovenska za dotácie do výroby elektriny z uhlia.

Ďakujem za pripomenutie. Toto je jedna z vecí, kde mám kritický pohľad. Tlak Komisie skrátil obdobie podporovania výroby elektriny z domáceho uhlia. Rok 2023 je skôr ako 2030. Nemyslím si, že Slovensko treba potrestať a požadovať vrátenie dotácií. Lepšie by bolo, keby obdobie povolených dotácií do výroby elektriny z uhlia bolo omnoho kratšie. Argument stability siete je zástupný. Tvrdiť, že stabilitu garantuje elektráreň, ktorá je tretinu roka vypadnutá, je absurdné. Táto elektráreň tiež bude potrebovať investície za desiatky miliónov eur, na ktoré sa budeme musieť poskladať my, daňoví poplatníci v roku 2021, aby mohla spĺňať normy na znečistenie ovzdušia. V roku 2021 sa mohla skončiť nielen podpora, ale aj výroba elektriny z uhlia v nováckej elektrárni.

Medzi Orbánom a Babišom je zásadný rozdiel

Venujme sa ešte chvíľu veľkej politike. Český premiér Andrej Babiš je podozrivý z konfliktu záujmov aj neoprávneného čerpania eurofondov. Protesty Čechov proti sebe zosmiešnil, audit Európskej komisie označil „za útok a pokus o destabilizáciu Českej republiky“. Jeho firmy sú navyše pestovateľom repky olejnej na pre energetické účely na veľkej škále, proti čomu bojujete. Ako sa s ním cítite vo frakcii Obnovme Európu?

Vo frakcii nie som s Andrejom Babišom, ale s poslancami za jeho stranu ANO. Vedieme dialóg. Sedím vedľa jedného z nich na frakčných mítingoch, lebo to tak abecedne vychádza. Nezhodneme sa na všetkom, ale to platí aj pre ďalších členov frakcie. Sú v nej rôznorodé názory, ale je to o tom, aby sme sa navzájom snažili presviedčať a posunúť Európu dopredu.

Európska ľudová strana (EPP) sa snaží vysporiadať s Viktorom Orbánom. Nemali by to urobiť aj ALDE a frakcia Obnovme Európu?

Nejdem obhajovať Andreja Babiša a dianie v Českej republike, ale je tam zásadný rozdiel. Napriek veľmi vážnym podozreniam, ktoré treba vyšetriť a vyvodiť dôsledky, nedochádza v Česku k tomu, k čomu dochádza v Maďarsku a Poľsku, teda k potieraniu základných demokratických inštitúcií. V Maďarsku dochádza k vážnym zásahom do fungovania právneho štátu. Podobné je to so súdnictvom v Poľsku. Proti obom krajinám je vedenie konanie podľa článku 7, a to sa v Českej republike nedeje. Keby sa začalo konanie podľa článku 7, aj frakcia sa úplne inak postaví k členstvu kolegov z ANO.

Tlačili by ste v tomto prípade aj vy na nejakú formu sankcií?

Ako frakcia sme prijali uznesenie, že nepodporujeme kandidátov na funkcie v Európskom parlamente z vládnych strán z krajín, voči ktorým je vedené konanie podľa článku 7. Ja by som teda rozhodne podporil, aby sme podobné opatrenia urobili voči kolegom z ANO, pretože by to boli veci, ktoré nie sú v súlade s právnym štátom. To je dôležitá línia a keď ju prekročia, majú problém.

Termín pre uhlíkovú neutralitu skončil v poznámke pod čiarou

Európsky summit neviedol k jednohlasnej dohode na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Česko sa bojí „zabitia“ priemyslu, Poľsko chce najprv záruku finančných kompenzácií.

Nepredstavuje Andrej Babiš všetko, čo vy a vaša strana kritizujete? Repku olejnú som už spomínal, je tu tiež spochybňovanie občianskych protestov či potreby boja proti klimatickým zmenám. Nie je pre vás jeho strana ako jeden z vašich najbližších politických partnerov problémom?

Nenazval by som ho jedným z našich najbližších politických partnerov. Už dlhodobo zdôrazňujeme, že vyšehradská štvorka v súčasnom zložení nie je to najlepšie pre Slovensko práve pre to, ako sa správajú ostatné krajiny V4. Vrátane Česka, ktoré vedie ANO s Andrejom Babišom na čele. Slovenská republika potrebuje hľadať spojencov v regióne, ale aj širšie v rámci Európy, ktorí budú mať podobné hodnoty a budú presadzovať podobné veci ako my.

Spolupráca vo V4 by mala zostať na pracovnej úrovni, strategicky sa však musíme posunúť ďalej. Klimatická kríza je jeden z prípadov, v ktorých sa Slovensko posunulo ďalej. Mali by sme využiť tento moment a začať spolupracovať s krajinami, ktoré sú nám bližšie. Toto zatiaľ nerobíme. Dúfam, že keď sa podarí veci zmeniť v marcových voľbách a nová vláda to robiť bude.

Ľudskí by sme mali byť aj k zvieratám

Čo sú tri najdôležitejšie priority, ktoré chcete dosiahnuť za päť rokov v Európskom parlamente?

Je toho veľmi veľa. Konkrétne oblasti, na ktoré sa budem sústrediť, budú závisieť od toho, ku ktorej legislatíve sa dostanem. Určite je pre mňa veľmi dôležitá klimatická kríza, ktorá sa nás veľmi silne týka. Je to široká oblasť, do ktorej spadá všetko od dopravy cez energetiku a priemyselnú transformáciu až po adaptáciu. To sa prelína s ochranou biodiverzity a lesov, ktoré sú dôležité pre ukladanie uhlíka. Nehovoriac o potrebe financovania celej transformácie.

Ste náhradníkom vo výbore europarlamentu pre rozpočet.

Áno, a včera (18. júla) sme posielali pozmeňovacie návrhy k európskemu rozpočtu pre budúci rok. Komisia totiž v návrhu nedodržuje sľub 20 percent na ochranu klímy. Je to 19,7 percenta, znížila niektoré položky. Môj tím pripravil veľmi kvalitné pozmeňovacie návrhy, o ktorých teraz diskutujem s predsedom výboru a koordinátorom frakcie.

Ďalšia priorita?

Cirkulárna ekonomika, ktorá sa týka plastového odpadu a jeho predchádzania, ako aj nebezpečných chemikálií. Ak chceme všetko opätovne používať, bolo by to veľmi ťažké s nebezpečnými chemikáliami. Musíme sa ich zbaviť a nahradiť ich.

Michal Wiezik: V Európskom parlamente chcem byť zdvihnutým prstom

MICHAL WIEZIK veľmi nepremýšľal o Viktorovi Orbánovi ani Manfredovi Weberovi. Ako europoslanec sa sústredí na zelené lesníctvo a poľnohospodárstvo. Sto percent elektriny by podľa neho malo pochádzať z obnoviteľných zdrojov, dnešné pestovanie energetických surovín však nazýva biologickou púšťou.

Nie sú európske normy dostatočne prísne?

Nie. Máme problém s niektorými prípravkami na pestovanie rastlín, s látkami narušujúcimi hormonálny systém, ktoré nespadajú pod princíp povinnej náhrady.

Čo to znamená?

Máme nebezpečnú chemikáliu, ktorá môže spôsobiť rakovinu, narušuje hormonálny systém. Ak existuje bezpečná alternatíva, teda chemická látka s rovnakou funkciou, ktorá však nespôsobuje rakovinu, potom neexistuje dôvod, aby sa nebezpečná látka ďalej používala. Výrobca nenesie náklady za zmarené ľudské životy a za zdravotníctvo. Toto sa však v minulosti neporadilo presadiť a treba to zmeniť.

A vaša tretia priorita?

Biodiverzita, ktorá zahŕňa aj ochranu zvierat. Ak sa tvárime, že chceme byť ľudskí jeden k druhému, mali by sme byť ľudskí aj ku zvieratám v poľnohospodárstve i v bežnom živote. To sa týka obchodovania s ohrozenými druhmi. Snažím sa získať pod seba materiál na túto tému. Je to široká téma, ktorá siaha až po záchranu európskych lesov.

Nepotrebujeme nové spaľovne odpadu

Na konci júna ste sa zapojili do kampane proti novej spaľovni odpadu v Drienove medzi Prešovom a Košicami. Nazvali ste ju „nezmyselným projektom“. Množstvo skládkovaného odpadu na Slovensku stagnuje, spaľovanie za posledný rok pokleslo a predstavuje menej ako desať percent. Nie je skutočným problémom Slovenska skôr skládkovanie ako spaľovanie odpadu?

Skládkovanie je samozrejme problém a veľmi veľký. Je to najhoršie riešenie. Spaľovanie je druhé najhoršie riešenie.

Nie je spaľovanie aj druhé najlepšie riešenie?

Nie je. Pred ním je v odpadovej hierarchii na prvom mieste prevencia vzniku odpadu. Prečo chceme ako krajina prejsť od najhoršieho riešenia k druhému najhoršiemu namiesto toho, aby sme to otočili. Ako môžeme znižovať množstvo odpadov, ktoré tvoríme? Medzi 40 a 50 percentami komunálneho odpadu na Slovensku tvorí biologicky rozložiteľný odpad, ktorý možno kompostovať alebo spracovať anaeróbnou digesciou (proces, v ktorom za prítomnosti vzduchu vzniká bioplyn – pozn. red.). Z tej vzniká metán, ktorý možno využiť ako bioplyn alebo na výrobu elektriny. Toto by nám masívne pomohlo znížiť tvorbu komunálneho odpadu na Slovensku a zároveň vytvárať živiny pre pôdu. Prečo sa ďalej nesústredíme na to, ako masívne zlepšiť recykláciu a separovanie a chceme sa baviť o druhom najhoršom riešení? Už tu máme kapacity na spaľovanie odpadu.

Slovensko má lepšie odpadové štatistiky, skládkuje pritom čoraz viac

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa chváli vyššou recykláciou a nižším skládkovaním. Za prvým údajom je najmä kvalitnejšie výkazníctvo, druhý ukazovateľ je spochybnený nárastom v absolútnych číslach.

Sú podľa vás dostatočné?

Áno. Musíme sa pozrieť na iné možnosti prevencie vzniku odpadu a až potom na to, čo nám zostane.

Recykláciu nikto nespochybňuje. Otázka je, či spaľovanie nie je akceptovateľným strednodobým riešením. Každoročne vzniknú dva milióny ton komunálneho odpadu, z nich sa recykluje len 600 tisíc ton. Aj keď sa niečo spáli a odčítame 50 percent bioodpadu, stále zostanú státisíce ton, ktoré sa budú skládkovať.

Ak z dvoch miliónov ton zoberieme 800 tisíc ton preč ako bioodpad a ďalších 600 tisíc, čo je súčasná, nedostatočná recyklácia, zostane ešte 600 tisíc. Keby sme rapídne zvýšili recykláciu, množstvo odpadu určeného potenciálne na spaľovanie sa radikálne zníži.

A konkrétne k návrhu spaľovne v Drienove: Je zvláštne, že ju chcú postaviť na hranici prešovského a košického kraja, keď 30 kilometrov odtiaľ už stojí existujúca spaľovňa KOSIT v Košiciach.

Košická spaľovňa je už kapacitne vyťažená.

Podľa dát, ktoré mám, nie je úplne kapacitne vyťažená. Investor sa tvári, že bude zvážať odpad až zo Sabinova. Som zvedavý, ako sa mu podarí zhodnotiť vplyv na životné prostredie. Proces teraz beží. Túto kauzu budem ďalej sledovať.

Letenky za 10 eur nie sú klimaticky zodpovedné

Európska komisia navrhuje nové príjmy európskeho rozpočtu – daň z nerecyklovaného európskeho rozpočtu a časť príjmov z predaja emisných povoleniek. Vy súhlasíte?

Treba hľadať nové príjmy európskeho rozpočtu, ktoré budú priamo príjmami EÚ, čiže nás všetkých. Príjmy na základe nezrecyklovaného plastu nemám ešte dostatočne naštudované. Mali by sme však nájsť nástroj, ktorý bude motivovať k znižovaniu tvorby odpadu. Čo sa týka emisných kvót, dezignovaná šéfka Komisie hovorila o uhlíkovom cle, ktoré je akceptované aj naprieč demokratickými frakciami v europarlamente.

Nová plastová daň ako príjem európskeho rozpočtu? Slovensko súhlasí

V Bruseli sa rodí kompromis na odvode z nezrecyklovaných plastových obalov. Slovensko by počas siedmich rokov vyšiel na 381 miliónov eur. Otázne je, z čoho by ho zaplatilo.

Uhlíkové clo je ďalším návrhom na vlastný zdroj európskeho rozpočtu.

Je to ďalší veľký potenciálny príjem európskeho rozpočtu. Platí však, že čím menej uhlíkového cla vyberieme, tým lepšie.

Hovorí sa ešte o dani z leteckého paliva alebo leteniek. Zavádza ju napríklad Francúzsko. Vedeli by ste si ju predstaviť na Slovensku alebo dokonca na celoeurópskej úrovni.

Určite sa to bude riešiť na celoeurópskej úrovni. Je nespravodlivé, že lodná a letecká doprava sú mimo Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS).

Letecká doprava nie je úplne mimo EÚ ETS.

Je však zvýhodnená tým, že neplatí daň z paliva. Keď tankujete auto, platíte daň z benzínu. Keď sa tankuje lietadlo, daň z kerosénu sa neplatí. Tieto veci sú na programe dňa. Myslím, že ich podporím. Nemusí to byť nevyhnutne daň. Ide skôr o to, aby všetko znečisťovanie skleníkovými plynmi bolo podchytené a malo svoju cenu, ktorá bude tlačiť na jeho znižovanie.

Chápem princíp znečisťovateľ platí. Neobávate sa však, že takéto návrhy – či už hovoríme o plastových obaloch alebo leteckom palive – sa premietnu do cien a v konečnom dôsledku ich zaplatia spotrebitelia? Že to možno povedie k vzdoru proti klimatickej politike, ako sme to videli napríklad vo Francúzsku?

Je to o tom, ako veci robíte. Vo Francúzsku došlo k chybe. Ľudia nemajú problém robiť niečo s klimatickou zmenou, musia však mať možnosť napríklad cestovať inak. Musíme omnoho viac budovať zelenú mobilitu. Teraz som videl na facebooku reklamu na letenky za desať eur do Severného Macedónska, čo mi príde ako nie úplne klimaticky zodpovedné. V Severnom Macedónsku som bol, je to krásna krajina, ktorú odporúčam, ale dá sa tam cestovať autobusom.

Spotrebitelia to nemusia nevyhnutne pocítiť, keď budú tlačiť. Nemecký spotrebiteľ nemusí trpieť pre zálohovanie PET fliaš, pretože sú nielen zálohované, ale sa aj opätovne plnia. Firmy dokážu reagovať a znižovať množstvo odpadu alebo emisií, ktoré produkujú. Je na nás, ako ich k tomu dotlačiť. Aby si nepovedali, že nový náklad hodia na spotrebiteľa.

Bezplatné emisné povolenky budú končiť

Vo vplyvnom výbore pre životné prostredie, ktorého ste členom, sa bude riešiť uhlíkové clo. Vy ho podporujete. Zároveň hovoríte o „spravodlivých podmienkach“ pre priemysel. Neobávate sa obchodnej vojny, ktorá by nebola veľmi spravodlivá pre európsky priemysel?

Nespravodlivé voči nášmu priemyslu by bolo, keby sme mu povedali, že musí dodržiavať prísne kritériá, pretože máme len jednu planétu, ale nezaujímalo by nás, že Číňania alebo Američania k nám vyvážajú svoje výrobky, ktoré nedodržiavajú rovnaké štandardy. Toto opatrenie je veľmi legitímne. V stredu večer (17. júla) som o tom diskutoval s kolegom z nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP, tiež člen frakcie Obnovme Európu – pozn. red.). Je to veľmi ekonomicky liberálna strana, pre ktorú je voľný trh základom. A pre nich je jasné, že toto opatrenie potrebujeme. A podporujú ho dokonca aj vo frakcii EPP, pretože vidia, že ide nielen o ochranu nášho hospodárstva pred nespravodlivým dovozom, ale súčasne o vyvinutie tlaku na iné krajiny. Automaticky neplatí, že keď nie ste v EÚ, uvalíme na vás uhlíkové clo. Je to o rovnakom znižovaní emisií. Cieľom nie je niečo zdaniť, ale zachrániť našu planétu.

Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Akokoľvek pateticky to možno znie, výzva, ktorej čelíme, sa dá porovnať len s druhou svetovou vojnou. Musíme zmobilizovať všetky sily. Keď si túto civilizáciu zničíme, neviem, komu budú chcieť akékoľvek firmy niečo predávať.

Profesor Joseph Sitglitz, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu, nedávno napísal, že ide o výzvu, ktorá nie je o tom, čo to náhodou nebude príliš drahé. Keď Slováci pred 75 rokmi povstali proti fašizmu v Slovenskom národnom povstaní, nebolo počuť hlas Imricha Karvaša, že náklady na povstanie a celé narušenie hospodárstva budú príliš drahé, nechajme to Tisovi. (Karvaš ako guvernér Slovenskej národnej banky počas Slovenského štátu pomohol povstalcom presunutím finančných aj materiálnych rezerv, neskôr ho prenasledoval nacistický aj komunistický režim – pozn. red.)

Musíme sa zmieriť tým, že boj proti klimatickým zmenám a adaptácia nás bude stáť veľa peňazí a budeme musieť zľaviť z nášho blahobytu?

Bude to veľké úsilie, ale je na nás, či ho využijeme ako príležitosť. Kvalita života sú kvalitné elektrické autobusy alebo pravidelné a pohodlné vlaky, ktoré sa dostanú zo Žitného ostrova do centra Bratislavy, namiesto toho, aby ste sa nervovali v zápche. Môžeme túto zmenu brať ako katastrofu, ale využiť ako príležitosť.

Vráťme sa ešte k EÚ ETS. Dnes chránia slovenský priemysel pred nekalou konkurenciou bezplatné povolenky. Boli by ste za ich zachovanie v prípade zavedenia uhlíkového cla na hraniciach EÚ?

Bezplatné emisné povolenky budú končiť. To nie je o mne, to je prevládajúci názor. Do EÚ ETS potrebujeme zahrnúť všetko, aby bol spravodlivý. Uhlíkové clo má do istej miery nahradiť bezplatné povolenky. Na týchto témach nachádzam zhodu aj s veľmi ekonomicky liberálne orientovanými ľuďmi v Európskom parlamente – na rozdiel od kolegov zo Slobody a solidarity, podľa ktorých až toľko toho nemusíme robiť. Musíme. Veda nám hovorí, že máme veľký problém.

Nový slovenský reaktor by vo Francúzsku nepovolili

Pôsobili ste v Greenpeace, ktorá ostro vystupuje proti jadrovej energie. Zároveň ste veľkým bojovníkom za uhlíkovú neutralitu EÚ v roku 2050. Nie je práve využívanie jadrovej energie podmienkou pre jej dosiahnutie?

Nemyslím si, že je podmienkou. Zároveň ani Greenpeace nehovorí, zajtra všetko vypnime. Je to o prechode. Už minulú jeseň som však poukazoval na otvorené otázky bezpečnosti na bloku číslo 3, ale aj na bloku číslo 4 rozostavanej jadrovej elektrárne v Mochovciach. Stále sú nezodpovedané. V tejto súvislosti ma šokuje predloženie novely zákona, ktorá ďalej utajuje informácie a sprísňuje prístup k nim. Som veľmi rád, že prezidentka Zuzana Čaputová tento zákon vrátila do Národnej rady SR aj s výhradami, teda s tým, že je v rozpore s Aarhuským dohovorom o účasti verejnosti a prístupe k informáciám o životnom prostredí.

Traja prezidenti V4 a české predsedníctvo sa nadchli pre jadro. Bude Čaputová striedmejšia?

János Áder po stretnutí so slovenskou prezidentkou tvrdil, že obaja považujú jadrovú energiu za nenahraditeľnú. Jej poradca hovorí, že Zuzana Čaputová len skonštatovala dôležitý podiel jadra v energetickom mixe. 

Keď je všetko v poriadku, čoho sa boja? Prečo Slovenské elektrárne a Úrad jadrového dozoru (ÚJD) podporujú zvyšovanie utajovania? Prečo sa snažia všetko chrániť pomaly už aj listovým a telekomunikačným tajomstvom? Prečo si obmedzujú možnosti podávať mimoriadne opravné prostriedky, ktoré mimochodom nemajú odkladný účinok? Podľa právneho názoru, ktorý som počul, takýto zákon zabráni samotnému ÚJD podať mimoriadny opravný prostriedok proti vlastnému rozhodnutiu. Ak príde na to, že počas povoľovacieho procesu nedajbože dochádzalo k falšovaniu alebo závažným skutočnostiam a podarilo sa – hovorím hypoteticky – podviesť ÚJD, nemohol by napadnúť vlastné rozhodnutie.

Úžasným príkladom je Francúzsko. Veľmi silne využíva jadrovú energiu. Francúzsky úrad jadrového dozoru je však veľmi prísny a veľmi transparentný. Najlepší spôsob ako u verejnosti vzbudiť dôveru v jadrovú energiu, je byť otvorený. U nás robia presný opak.

Francúzsko je jednou z krajín, ktorá stavia nové jadrové kapacity. Ako europoslanec by ste s tým na Slovensku alebo inde v Európe súhlasili?

Francúzsko a Fínsko, ktoré stavajú, práve ukazujú, že pri jadrovej energii je okrem bezpečnosti najväčším problémom ekonomika. Nie je to len problém Talianov (Enel v Mochovciach), ale naprieč jadrovými projektami v Európe. Jadrová energia je v súčasnosti neekonomická.

Keby bola ekonomická, súhlasili by ste? Zaujíma ma, či ste principiálne proti novým jadrovým elektrárňam.

Mám zásadné výhrady k jadrovej energii z bezpečnostných dôvodov. Riziko prípadnej jadrovej havárie – a ukázala to Fukušima a ďalšie prípady – je nesmierne. Najradšej by som sa mu vyhol. Druhý aspekt je veľký problém s vyhoreným palivom a vysoko rádioaktívnym odpadom. Veľmi ťažko sa viem zmieriť s tým, že svojím deťom odovzdám planétu v procese rapídneho otepľovania. Rovnako ťažké mi príde povedať im: Tu máte odpad, ktorý je veľmi nebezpečný a ktorý vás môže zabiť, a najbližších 100 tisíc rokov sa oň starajte. Všetci hovoria, že to vyriešime, ale to sa hovorí od počiatku.

Ste z tohto dôvodu principiálne proti novým jadrovým zdrojom?

Nerád vidím veci čierno-bielo. Na Slovensku však výstavba ďalšieho jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach skrátka nemá zmysel. A ak chceme spustiť do prevádzky Mochovce 3 a 4, bezpečnosť musí byť veľmi kvalitne preverená. Odhliadnuc od kvality prác, od toho všetkého, čo sa na treťom bloku vŕtalo, aj keby bol tento reaktor ideálne postavený a presunuli by sme ho do Francúzska, kde by sme požiadali o jeho spustenie do prevádzky, nedostal by ho. Prečo? Pretože nespĺňa bezpečnostné normy. Ide o starý dizajn zo 70. rokov, ktorý nie je odolný voči nárazu väčšieho lietadla zvonka. Nemá niektoré základné bezpečnostné prvky, ktoré sa v západnej Európe požadujú. Ale u nás je politické rozhodnutie, že to stačí.

Ako možno uhlíkovú neutralitu dosiahnuť, ak musia emisie veľmi výrazne klesnúť?

Energetickou efektívnosťou. Keď urobíme poriadnu rekonštrukciu budov a zvýšime energetickú efektívnosť, zníži sa nielen spotreba energie, ale sa aj zvýši komfort v budovách. Je tam priestor pre priemysel a tiež celé spektrum obnoviteľných zdrojov energie. Veľká oblasť, ktorú potrebujeme riešiť, je ukladanie energie – od batériových riešení až po zachytávanie CO2 a výrobu „umelého“ plynu, o ktorom sa diskutuje.

Spomínali ste slovenské zákony. Ak sa Progresívne Slovensko dostane po marcových voľbách do vlády, boli by ste pripravený prebrať na Slovensku exekutívnu funkciu?

Nemám kryštálovú guľu a radšej to nechávam otvorené.

Takže nevylučujete, či by ste išli do vlády.

Nerád v živote veci úplne vylučujem. Momentálne však vidím svoje miesto v Európskom parlamente, lebo si myslím, že tam toho dokážem veľa zmeniť.

]]>
Traja prezidenti V4 a české predsedníctvo sa nadchli pre jadro. Bude Čaputová striedmejšia? https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/traja-prezidenti-v4-a-ceske-predsednictvo-sa-nadchli-pre-jadro-bude-caputova-striedmejsia/ Fri, 12 Jul 2019 08:28:23 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=124009 János Áder po stretnutí so slovenskou prezidentkou tvrdil, že obaja považujú jadrovú energiu za nenahraditeľnú. Jej poradca hovorí, že Zuzana Čaputová len skonštatovala dôležitý podiel jadra v energetickom mixe.

„Zhodujeme sa, že využívanie atómovej energie považujeme za dôležité a nenahraditeľné.“

Takto interpretoval podľa agentúry SITA maďarský prezident János Áder svoj názor a zároveň názor slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá s ním rokovala na oficiálnej návšteve Maďarska vo štvrtok (11. júla).

Čaputová však podľa informácií portálu EURACTIV.sk takýto jednoznačný postoj na rokovaní s Áderom nevyjadrila. Len skonštatovala dominantnú úlohu jadrovej energie v slovenskom energetickom mixe.

Slovenská prezidentka tak zatiaľ nezdieľa nadšenie ostatných najvyšších predstaviteľov Vyšehradskej skupiny. Tí tradične a s nasadením podporujú jadrovú energiu a výstavbu nových reaktorov vo svojich krajinách. Vďaka nim mohlo ročné české predsedníctvo vo V4 do svojho programu napísať, že v energetike „sa bude sústrediť predovšetkým na oblasť jadrovej energetiky“.

Čaputová to povedala inak

„Prezidentka to formulovala inak,“ povedal pre EURACTIV.sk o Áderových slovách Čaputovej poradca pre životné prostredie Juraj Rizman. Ten sa rokovania s maďarským prezidentom zúčastnil.

V diskusii o klimatickej neutralite podľa Rizmana zaznelo, že Slovensko a Maďarsko majú energetický mix založený na jadrovej energii. „Z jej strany to bolo konštatovanie,“ povedal o prezidentkinom postoji jej poradca.

„Viac hovorili o klimatickej neutralite, útlme ťažby hnedého uhlia a transformácii Hornej Nitry,“ vysvetlil Rizman. Koniec spaľovania uhlia označuje za prezidentkinu jasnú krátkodobú prioritu. K jej názoru na jadrovú energiu sa zatiaľ nechcel vyjadrovať.

Áder podľa agentúry SITA tiež povedal, že s Čaputovou súhlasia, že „každá krajina sa musí samostatne rozhodnúť o svojom energetickom mixe.“

Rizman to potvrdil, prezidentkin postoj však upresnil: „Tiež povedala, že naša sloboda a právo zvoliť si vlastný energetický mix končí tam, kde začína náš spoločný záväzok.“ To môže byť práve narážka na využívanie fosílnych palív, čo je v rozpore so snahou Európskej únie znížiť svoje emisie skleníkových plynov.

Jadro ako riešenie pre klímu

Maďarský premiér Viktor Orbán – na rozdiel svojho slovenského kolegu Petra Pellegriniho (Smer-SD) – na predposlednom summite nepodporil záväzok Európskej únie dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Tento termín sa v záveroch dostal len do poznámky pod čiarou, podľa ktorej s ním súhlasí prevažná väčšina členských štátov. Pellegrini sa k nemu prihlásil práve po stretnutí s Čaputovou.

Termín pre uhlíkovú neutralitu skončil v poznámke pod čiarou

Európsky summit neviedol k jednohlasnej dohode na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Česko sa bojí „zabitia“ priemyslu, Poľsko chce najprv záruku finančných kompenzácií.

Hoci maďarský prezident vzišiel z vládneho Fideszu, je známy svojím pozitívnejším postojom ku klimatickým cieľom. Maďarsko sa aj vďaka nemu stalo prvou krajinou EÚ, ktorá ratifikovala Parížsku dohodu o klíme.

„Súhlasíme s vedcami a odborníkmi, že sme v poslednej hodine, aby sme podnikli niektoré kroky. Tie je potrebné urobiť nielen preto, aby sme vyriešili súčasné problémy, ale aby sme zabezpečili normálne životné prostredie pre ďalšie generácie,“ povedal Áder po rokovaní s Čaputovou.

Svoje emisie chce Maďarsko podľa prezidenta znížiť práve výstavbou novej jadrovej elektrárne Paks 2 a solárnymi elektrárňami. Ak sa tak stane, do roku 2030 budeme vyrábať 90 percent energie bezuhlíkovou metódou,“ dodal maďarský prezident.

Čaputová sa k jadrovej energii zatiaľ verejne nevyjadrila. Vo svojom inauguračnom prejave hovorila o „klimatickej kríze“, ktorá môže mať „zásadné následky aj pre Slovensko“. Vyslovila sa za spoluprácu s ďalšími krajinami a zintenzívnenie domáceho úsilia. V predvolebnom prieskume Slovenskej klimatickej iniciatívy (podrobné odpovede má EURACTIV.sk k dispozícii) atómovú energiu nespomenula, do budúcna podporila obnoviteľných zdroje a energetickú efektívnosť.

Duda podporuje jadrovú spoluprácu

V pondelok 15. júla odcestuje slovenská prezidentka na návštevu ďalšej krajiny V4, ktorá na summite zablokovala rok 2050 ako termín pre uhlíkovú neutralitu: do Poľska.

Severný sused Slovenska vyrába vyše 80 percent elektriny z uhlia. Aj on chce emisie postupne obmedziť výstavbou nových jadrových elektrární. Poľsko zatiaľ žiadne nemá na rozdiel ostatných troch krajín V4. Prvú atómku plánuje sprevádzkovať do roku 2033, uvádza World Nuclear News.

Splnomocnenec vlády pre strategickú energetickú infraštruktúru Piotr Naimski v utorok (9. júla) vo verejnoprávnom rozhlase spresnil, že do roku 2045 plánujú šesť jadrových blokov. Tie by mali predstavovať 20 percent energetického mixu krajiny. Konkrétne číslo je podľa Naimskeho ešte predmetom diskusie. Postaviť by sa však mala „viac ako jedna (elektráreň), možno dve“.

V júni Naimski podpísal vo Washingtone memorandum o poľsko-americkej spolupráci v jadrovej energetike. Poľský prezident Andrzej Duda pri tejto príležitosti prízvukoval význam jadra.

Podľa vládnej stránky vyjadril Duda nádej, že „spolu (s USA) budeme implementovať tento program (spolupráce) v prospech ochrany životného prostredia… a pre rozvoj bezpečnosti mojej vlasti.“

Zemanov „absolútne striktný“ postoj

Hoci český prezident Miloš Zeman sa v tejto oblasti orientuje skôr na spoluprácu s Ruskom, tiež jednoznačne presadzuje jadrovú energiu.

Český minister o novej atómke: V porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi sú náklady zanedbateľné

ŠPECIÁL / Rozhodnutie českej vlády o financovaní nového jadrového zdroja sa posunulo o štyri mesiace, pretože som jej nechcel predložiť variant, ktorý je science fiction hovorí pre euractiv.sk TOMÁŠ HÜNER.

Keď bol na návšteve Rakúska, priznal, že s prezidentom Alexandrom van der Bellenom, odporcom jadra, sa práve v tejto otázke nezhodnú. Keď bol Zeman v Maďarsku, išiel sa pozrieť na stavenisko Paks 2.

Doma zase presadzuje nové reaktory v Dukovanoch. „Bola som na stretnutí na Hrade a záujem o to, aby sa jadrové bloky dostavali, bol formulovaný absolútne striktne,“ povedala pre týždenník Respekt bývalá ministerka priemyslu a obchodu Marta Nováková v októbri 2018.

Hoci Nováková už ministerkou nie je, jej nástupca Karel Havlíček spolu s vládou ďalej zvažuje novú elektráreň. Keď bol Havlíček v júni v Bratislave, na spoločnej tlačovke o obnoviteľných zdrojoch so slovenským ministrom Petrom Žigom (Smer-SD) označil jadrovú energiu za palivo budúcnosti. Obe krajiny budú mať podľa Havlíčka v ďalších desaťročiach „veľmi podobný“ energetický mix založený na atómovej a obnoviteľnej energii.

Čo sa týka fázy výstavby nových blokov, Česko je na tom podobne ako Poľsko: ešte len pripravuje tender. V Maďarsku a na Slovensku výstavba beží, hoci na Slovensku sa sprevádzkovanie tretieho bloku v Mochovciach posunulo už po 11. krát – tentokrát na prvú polovicu budúceho roka.

Priorita českého predsedníctva V4

Vďaka podpore troch ďalších vlád môže české predsedníctvo vo V4, ktoré sa začalo 1. júla, považovať jadrovú energiu za svoju prioritu.

„V oblasti energetiky bude pre CZ V4 PRES prioritou koordinácia spoločných pozícií krajín V4 voči Európskej komisii a predsedníctvu v Rade EÚ pri rokovaniach o legislatívnych aj nelegislatívnych návrhoch,“ znie úloha pre ministerstvo priemyslu a obchodu v predsedníckom programe.

„Sústrediť sa bude predovšetkým na oblasť jadrovej energetiky, a to predovšetkým v súvislosti s vydaním oznámenia Európskej komisie ´Čistá planéta pre všetkých´ a oznámením ´Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v energetickej a klimatickej politike EÚ´, vydanými Komisiou 9. apríla 2019,“ spresňuje dokument.

Praha chce iniciovať koordinačné stretnutia V4 pred rôznymi rokovaniami „projadrovej skupiny EÚ a pred rokovaním EÚ“.

Predsedníctvo „bude presadzovať úlohu jadrovej energetiky ako spoľahlivej bezemisnej technológie a klásť dôraz aj na nutnosť pokračujúceho výskumu v tejto oblasti.“ EÚ by mala podľa českého predsedníctva podporovať výskum vo „všetkých perspektívnych technológiách vrátane jadra“.

]]>
Rusko ratifikuje Parížsku dohodu, Putin varuje pred „absolutizmom“ obnoviteľných zdrojov https://euractiv.sk/section/energetika/news/rusko-ratifikuje-parizsku-dohodu-putin-varuje-pred-absolutizmom-obnovitelnych-zdrojov/ Thu, 11 Jul 2019 12:57:03 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123991 Ruský priemysel cez klimatickú politiku sleduje obchodné záujmy. Prezident však vystríha pred „slepou vierou“ v obnoviteľné zdroje a vyzýva na medzinárodnú podporu jadrovej energie.

Ruský vicepremiér Alexej Gordejev minulý týždeň nariadil ministerstvu prírodných zdrojov a ekológie a ministerstvu zahraničných vecí, aby vypracovali návrh legislatívy k ratifikácii Parížskej dohody. Do parlamentu by sa mala dostať 1. septembra. Schválená má byť do konca septembra, kedy sa uskutoční klimatický summit OSN.

Rusko je štvrtým najväčším znečisťovateľom na svete a jedným z dvanástich signatárov dohody, ktorí ju ešte neratifikovali. Proti ratifikácii sa dlhodobo stavali priemyselné združenia, ktoré sa obávali regulovania svojho podnikania. Zástupcovia kľúčových priemyselných odvetví dnes naopak hovoria, že pokračovanie status quo ohrozí ruské obchodné zmluvy a poškodí ruské renomé v medzinárodnej komunite.

Hoci Rusko spravilo prvý krok na ceste k nízkouhlíkovej ekonomike, prezident Vladimir Putin odmietol úplný prechod od uhľovodíkov k obnoviteľným zdrojom. „Bude príjemné žiť na svete s palisádami veterných elektrární a niekoľkými vrstvami solárnych panelov?“ pýta sa Putin.

Rok 2019 je v ruskej klimatickej politike prelomovým. Okrem ratifikácie Parížskej dohody sa v Parlamente diskutuje o systéme štátnej regulácie emisií skleníkových plynov. Neoddeliteľnou súčasťou ruského plánu znížiť emisie je výsadba nových lesov a prísnejšia kontrola odlesňovania. Do roku 2030 chce Kremeľ znížiť emisie o štvrtinu v porovnaní s úrovňou z roku 1990.

Kremeľ cíti globálne otepľovanie

Plánovaná ratifikácia Parížskej dohody prichádza po mesiacoch konzultácií medzi vládou, ministerstvami a priemyselnými asociáciami.

Vyhlásenie vlády hovorí, že ratifikácia „Rusku prinesie príležitosť zúčastňovať sa na všetkých procesoch a rokovaniach, a chrániť svoje záujmy na medzinárodných fórach, ktoré definujú pravidlá znižovania emisií oxidu uhličitého a vypracovávajú príslušné dokumenty“.

Za znečistenou ropou stojí masívna krádež a zanedbanie kontrol v Rusku

Aféra znečistenej suroviny v Družbe odhalila nedostatky kontrolných mechanizmov aj personálne zlyhania v Rusku. Európsky systém krízového riadenia naopak ukázal schopnosť čeliť krátkodobým výpadkom.

Ďalším dôvodom je celosvetový prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku. Kremeľ priznáva, že ľudská aktivita prispieva k zvýšenej koncentrácii emisií oxidu uhličitého v atmosfére. Nárast emisií zase vedie k rastu teploty a k vyššiemu dopytu po elektrickej energii. „Elektroenergetický sektor sa vo svete stáva menej uhlíkovo náročným. To znamená výhodu pre tovar vyrobený v krajinách so zelenšou energiou,“ hovorí stanovisko vlády.

Tento týždeň sa v ruskom Jekaterinburgu konala Globálna konferencia o výrobe a industrializácii. Prezident Putin na nej vyhlásil, že dôsledky klimatickej zmeny sú v Rusku katastrofálne. Spomenul dramaticky rastúce teploty, nedostatok jedla, záplavy či požiare.

Obrat ruských priemyselníkov

S ratifikáciou súhlasia aj priemyselné asociácie. Alexander Šochin, predseda Ruskej únie priemyselníkov a podnikateľov, poslal začiatkom roku list ministerstvu pre prírodné zdroje a ekológiu, v ktorom zdôraznil záujem ruského priemyslu o ratifikáciu dohody. Dôvodom je strach zo straty konkurencieschopnosti a zbytočných nákladov.

Tento ruský postoj je však nový. Priemyselné asociácie ešte donedávna hovorili, že Rusko by malo pri ratifikácii Parížskej dohody postupovať „opatrne“.

Voči Parížskej dohode existuje opozícia medzi poslancami aj na ministerstvách. Rusi na jar vytvorili pracovnú skupinu, ktorá mala preskúmať možnosti ratifikácie. V rámci nej bol proti ratifikácii zástupca ministerstva pre vedu, ktorý hovoril „o chýbajúcich dôkazoch o človekom spôsobenej klimatickej zmene“.

K obratu postoja priemyslu mohol prispieť prístup Európskej komisie. Tá minulý rok vypočula francúzsku vládu a naznačila, že pri vyjednávaní obchodných zmlúv bude uprednostňovať krajiny, ktoré ratifikovali Parížsku dohodu.

„Absolutizmus obnoviteľných zdrojov“

Hoci Putin podporil rozvoj obnoviteľných zdrojov, odmietol úplný prechod od uhľovodíkov a nukleárnej energie. Varoval pred „energetickým absolutizmom“ a „slepou vierou v jednoduché, pompézne, ale neefektívne zdroje energie“.

Medzinárodná komunita by sa podľa neho mala zjednotiť na rozvoji nukleárnej energie. V tejto oblasti majú Rusi pred zvyškom sveta technologický náskok.

Putin spustil nový reaktor, môže dodávať elektrinu okupovanému Krymu

Rusko ako jedna z mála európskych krajín zapája nové jadrové bloky. Ako prvé na svete sa chystá spustiť plávajúcu atómku.

„Každý vie, že veterná elektrina je dobrá, ale myslíme pritom na vtáky? Viete koľko vtákov, kvôli nim zahynie?“ pokračoval Putin. „Netvrdím, že by sme veternú energiu nemali rozvíjať, ale nezabúdajme pritom na problémy, ktoré sa s ňou spájajú,“ dodal.

Obnoviteľné zdroje majú v ruskom energetickom mixe stále iba podradné postavenie. Súčasné čísla hovoria o 3,6 percentách. Do roku 2030 by podľa Národnej energetickej stratégie mal ich podiel narásť na 4,9 percenta. Implementáciu obnoviteľných zdrojov do ruského energetického systému zastrešuje od roku 2013 takzvaný Dekrét 449. Ide o vôbec prvý takýto dokument v ruskej histórii.

Ruská klimatická politika

Podľa podkladového materiálu, ktorý pripravovalo ministerstvo pre prírodné zdroje a ekológiu chcú Rusi do roku 2030 znížiť emisie o štvrtinu oproti úrovni z roku 1990.

Do tohto čísla je zarátaná aj absorpčná kapacita lesov. Výsadba nových lesov je jedným z hlavných prostriedkov, ktorými chce Rusko znižovať emisie. V tejto oblasti pripravilo Stratégiu pre rozvoj lesného komplexu Ruskej federácie do roku 2030.

Tá by mala slúžiť ako rámec pre implementáciu dlhodobých opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a zlepšenie regulácie emisií v lesnom hospodárstve.

Spolková agentúra pre lesníctvo už okrem toho pripravila návrh plánu na zníženie emisií skleníkových plynov z odlesňovania a degradácie lesov.

Ruský systém obchodovania s emisiami

Uplynulú jar sa v Rusku začalo prvýkrát hovoriť o reguláciách emisií CO2. Ministerstvo pre prírodné zdroje v marci predložilo do Parlamentu návrh zákona o štátnej regulácii emisií skleníkových plynov. Kvôli odporu niektorých politikov a priemyslu návrh legislatívy ešte stále leží v hornej komore Parlamentu. Ak ju poslanci schvália, vláda dostane právomoc zavádzať emisné ciele pre súkromné spoločnosti a penalizovať ich v prípade porušenia.

Vytvára tiež základy pre systém obchodovania s emisnými povolenkami a počíta s daňovými úľavami pre spoločnosti, ktoré znižujú alebo zachytávajú svoje emisie.

Aj my sme súčasťou dekarbonizácie, hovoria plynári v tieni úspechu európskych zelených

Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.

Neziskový sektor pokroky v prechode k zelenšej ekonomike opatrne víta. Rusko je tradične odporcom ambicióznej zelenej politiky. V krajine vládne autokratický režim, ktorý opakovane potláča klimatické štrajky FridaysForFuture aj iné občianske iniciatívy vedúce k zodpovednejšiemu správaniu sa k životnému prostrediu.

Zároveň Kremeľ spolupracuje s Čínou na skúmaní možností ťažby ropy v Arktíde, kde sa pod vplyvom klimatickej zmeny otvára nová dopravná cesta. Sesterská firma štátneho Rosneftu Neftegazholding podpísala v júni zmluvu s Čínskou národnou chemicko-inžinierskou skupinou na prieskume ložiska na severnom Sibíri, ktoré by mohlo obsahovať až 420 miliónov ton surovej ropy.

]]>
Náhrada zemného plynu vodíkom? Na Slovensku to zatiaľ vyzerá ako sci-fi https://euractiv.sk/section/energetika/news/bude-zemny-plyn-nahradeny-vodikom-na-slovensku-to-zatial-vyzera-ako-sci-fi/ Tue, 02 Jul 2019 12:36:35 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123736 Zemnému plynu v Európe bola podľa plynárov už vyhlásená vojna. Na Slovensku však ešte nevidno rozvoj plnohodnotných alternatív ako vodík či biometán.

Zemný plyn na Slovensku dlhodobo prispieva k zvýšeniu kvality ovzdušia. A v najbližších desiatich rokoch môže nahrádzať oveľa špinavšie uhlie, zhodli sa rečníci na podujatí „Miesto plynu v energetickej transformácii Slovenska“. Portál EURACTIV.sk ho organizoval 24. júna.

Medzi rokmi 2030 a 2050 by však spotreba zemného plynu mala klesnúť na desatinu dnešnej, ak chce Európa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. A z diskusie vyplynulo, že Slovensko zatiaľ alternatívy k nemu nemá.

Zástupca plynárov varoval, že keby chcelo Slovensko nahradiť zemný plyn elektrinou, potrebovalo by jej vyrábať trikrát viac ako dnes. Obhajca vodíka, paliva, ktoré môže znížiť emisie plynárenstva, zase považuje Slovensko za „bielu škvrnu“ na mape inovatívnych projektov. Diskutujúci sa zhodli na prínose udržateľnej výroby biometánu, aj ten však potrebuje pomoc štátu, ak má byť distribuovaný plynovými potrubiami.

Vyššia kvalita ovzdušia

Do roku 2030 môže zemný plyn nahrádzať uhlie v záujme zníženia emisií skleníkových plynov a zvýšenia kvality ovzdušia, myslí si Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku.

„Na príklade Spojených štátov vidíme, že rýchla a masívna náhrada uhlia (zemným plynom) je možná,“ spresnila analytička Komisie. V krajinách s vysokým podielom variabilnej slnečnej a veternej energie ako Nemecko môže podľa nej plyn stabilizovať elektrizačnú sústavu.

Europoslanec Hojsík odmieta investície do veľkých plynovodov, odporúča bioplyn

Zástupca Progresívneho Slovenska v Európskom parlamente považuje za prioritu energetickú efektívnosť budov, udržateľné využívanie obnoviteľných energií vrátane biometánu a biomasy, ako aj malé lokálne zdroje energie.

Čo sa týka Slovenska, za zemný plyn hovorí rozvinutá infraštruktúra. „Máme druhú najhustejšiu (plynofikačnú) sieť po Holandsku,“ doplnila Vašáková s tým, že za posledné roky došlo k výraznému zlepšeniu bezpečnosti dodávok zo zahraničia.

S príspevkom plynu k zvýšeniu kvality ovzdušia súhlasil aj europoslanec Martin Hojsík (PS, Obnovme Európu). Podobne to vidí analytik Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) na Ministerstve životného prostredia SR Pavol Široký. Jeden z hlavných autorov vládou schválenej Envirostratégie 2030 spomenul plánované opatrenie na podporu efektívnejších spaľovacích zariadení a systémov vykurovania. „Nepriamo hovorí o využití zemného plynu,“ ozrejmil Široký.

„Zemný plyn určite hrá určitú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov, hlavne v súčasnej, prechodnej dobe, keď nahrádza uhlie. Ak by nahrádzal obnoviteľné zdroje, bavíme sa o niečom inom,“ dodal.

Výrazný pokles do doku 2050

Vašáková a Hojsík, zástupcovia Európskej komisie a Európskeho parlamentu, poukázali na výzvy zemného plynu: gas flaring (spaľovanie nadbytočnej suroviny pri ťažbe) a úniky metánu z plynárenstva.

Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč odhadol, že na Slovensku tvoria metánové emisie z plynárenstva len 1,3 až 1,6 percenta. To je ďaleko od nebezpečných troch percent, ktoré robia z plynu palivo nebezpečnejšie pre klímu ako uhlie.

Nebránime sa ozeleneniu, hovorí šéf plynárov

Zemný plyn môže zohrať pozitívnu úlohu v nahrádzaní uhlia. Po roku 2030 sa však jeho úloha výrazne zníži, čo vytvorí väčší priestor pre bioplyn, syntetický plyn, vodík a zachytávanie a skladovanie uhlíka.

Priznal však, že metánové emisie sú problémom ťažby plynu. V Spojených štátoch sú na úrovni 2,5 až 2,7 percenta, v prípade Ruska sa hovorí o dvojnásobku. „V Medzinárodnej plynárenskej únii sa tomu intenzívne venujeme. Svetoví plynári si uvedomujú, že týmto sa musíme popasovať. Kamarát – nekamarát, z hrušky dolu,“ uistil Klepáč.

Ani to však nemusí zabrániť výraznému poklesu spotreby plynu v Európe v záujme klímy do roku 2050. „V dlhodobom horizonte musíme dosiahnuť výraznejšie zníženie emisií skleníkových plynov. Zároveň budú klesať náklady technológií obnoviteľných zdrojov, skladovanie elektrickej energie sa môže stať reálnejším. A pri zemnom plyne budú stále ostávať emisie,“ povedala Vašáková.

„Do roku 2030 bude spotreba stagnovať, možno mierne klesať. V horizonte do roku 2050, podľa scenára, ktorý si vyberieme, môže spotreba klesnúť na jednu desatinu až osminu oproti súčasnosti,“ uviedla analytička na základe odhadov európskej exekutívy.

Príde po vzostupe pád?

Riaditeľ plynárenského zväzu Klepáč však podčiarkol, že „emisie skleníkových plynov sú vážnym problémom sveta, ale nie Slovenska“. Emisie z energetiky sa na Slovensku znížili od roku 1990 o 60 percent, teraz podľa neho treba riešiť emisie a tuhé znečisťujúce látky v priemysle a doprave.

S tým súhlasí aj Vašáková a Široký. Všetci sa tiež zhodli na potrebe zvyšovať energetickú efektívnosť ekonomiky.

Envirorezort ukázal, ako môže Slovensko znížiť emisie o 70 percent

Ak štát neprijme dodatočné opatrenia, emisie do roku 2030 porastú. Prechod na bezemisnú ekonomiku môžu ohroziť aj spory medzi rezortmi.

Europoslanec Hojsík sa napriek tomu vyslovil proti verejným investíciám do veľkých plynárenských projektov – v záujme klímy aj nákladovej efektívnosti. Skepticky sa vyjadril aj Široký z IEP. „V kontexte uhlíkovej uhlíkovej neutrality je to so zemným plynom komplikovanejšie. Okolo roku 2050 by mali byť emisie sklenínkových plynov medzi šiestimi a siedmimi miliónmi ton, pričom sa neráta sa s uskladňovaním uhlíka,“ povedal o Slovensku. Toľko emisií tu totiž dokážu absorbovať lesné ekosystémy.

Široký odkázal na štyri dekarbonizačné scenáre do roku 2030 predstavené v štúdii IEP o nízkouhlíkovom rozvoji Slovenska. „V prvom dekarbonizačnom scenári sa ráta s navýšením inštalovanej kapacity zemného plynu (oproti roku 2011) o vyše 800 MW. Zvyšné dekarbonizačné scenáre hovoria o asi o 400 MW,“ povedal o výrobe elektriny.

Scenáre budovania dodatočných kapacít na výrobu elektriny. [Štúdia nízkouhlíkového rozvoja]

„Do roku 2050 prvý a štvrtý dekarbonizačný scenár nerátajú s ďalším nárastom inštalovaného výkonu. Druhý a tretí hovorí približne o 400 MW,“ doplnil s tým, že štúdia pracuje so súčasne schválenými európskymi klimatickými cieľmi, ktoré sa ešte môžu zmeniť. Na základe štúdie ministerstvo dnes pracuje na stratégii nízkouhlíkového rozvoja. Tá by mala byť predložená do vlády spolu s národným energeticko-klimatickým plánom do konca tohto roku.

Plynu vraj vyhlásili vojnu

Šéf plynárenského zväzu Klepáč sa naopak ohradil proti významnému znižovaniu spotreby plynu.

Ten má dnes 24-percentný podiel na slovenskom energetickom mixe. Ročná spotreba je na úrovni približne päť miliárd kubických metrov, čo je ekvivalent 52,5 terrawatthodiny. Elektriny sa na Slovensku spotrebuje asi 31 terrawatthodiny. Keby teda Slovensko chcelo zemný plyn nahradiť energiou z elektriny, muselo by takmer strojnásobiť výrobu na vyše 80 terrawatthodín.

Aj my sme súčasťou dekarbonizácie, hovoria plynári v tieni úspechu európskych zelených

Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.

„Ak by niekto prišiel s myšlienkou, že dosť bolo zemného plynu, musí povedať, aké palivo ho nahradí. Strojnásobime elektrickú flotilu Slovenska? Môžeme. Bude to výzva hlavne na Slovensku, kde sa už 11-krát posúvala dostavba elektrárne Mochovce,“ ironizoval Klepáč.

Spochybnil tiež výrazné zníženie spotreby do roku 2030. „Ak sa nám teraz s energetickou efektívnosťou darí tak, že sme takmer na konci Európy, zrazu sa nám začne dariť? Pochybujem,“ skonštatoval zástupca plynárov.

„Vo svete je boom v používaní zemného plynu. V tom svete, ktorý produkuje 90 percent emisií. Európa, ktorá produkuje 10 percent emisií, plynu vyhlásila vojnu, prípadne ho posadila na lavicu obžalovaných. Žiadna polievka sa však neje taká horúca, aká sa uvarí,“ myslí si Klepáč.

Vodík vnímaný ako sci-fi

V prospech plynárov hovorí aj fakt, že alternatívy k ich surovine ešte nie sú pripravené. Zatiaľ sú v rovine výskumu alebo sa komerčne prevádzkujú len na malej škále.

„Je namieste uvažovať o alternatívach, ako sú bioplyn, biometán, vodík, prípadne plyn, ktorý by sa vyrábal z elektriny, a taktiež zachytávanie uhlíka,“ vyzvala Vašáková. Z tohto dôvodu sa podľa nej v Európe vedú debaty o prepojení sektorov elektroenergetiky a plynárenstva (sector coupling).

Cesta k nižším emisiám môže viesť cez plynárenskú infraštruktúru

Zásobníky plynu a plynovody dokážu stabilizovať sieť a ukladať energiu v systéme s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov. Environmentalisti a euroúradníci sú k potenciálu zeleného plynárenstva skeptickí.

„V prípade prebytku elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sa táto dá transformovať cez vodík a pritom využívať existujúcu plynárenskú infraštruktúru,“ vysvetlila analytička Komisie. Znížilo by to nápor na budovanie nových kapacít na výrobu elektrickej energie.

„Vodík sa na Slovensku často chápe ešte ako sci-fi. Keby ste šli za hranice smerom na Západ, zistili by ste, že tam už veľa projektov funguje,“ povedal na podujatí člen výkonného výboru Národnej vodíkovej asociácie Slovenska Ján Weiterschütz. Naznačil, že asociáciu rozbehli aj preto, aby na Slovensku existoval partner pre výskumné projekty financované Európskou úniou.

„Stredná a východná Európa je bielym miestom na mape, na Slovensku nemáme ešte ani jeden projekt. Ak dostaneme prvý projekt aj v spolupráci s plynármi, bude to veľkým úspechom,“ zhodnotil Weiterschütz.

„Veľká perspektíva“ pre vodík

Vodík má podľa Weiterschütza v Únii aj na Slovensku „veľkú perspektívu“. Na jeho výrobu sa využívajú dve metódy. Prvou, ktorá sa využíva v prípad 95 percent dnešného objemu vodíka, je produkcia z fosílnych palív. Pritom však vzniká CO2, ktoré treba uskladniť.

„Druhý spôsob, zelený, je výroba pomocou elektrolýzy. Ten je energeticky náročnejší,“ vysvetlil Weiterschütz metódu využívanú v zostávajúcich piatich percentách prípadoch. Podčiarkol, že ak má byť vodík nízkoemisným palivom, musí byť aj jeho výroba založená na nízkouhlíkových palivách. „Tu vidíme šancu v obnoviteľných zdrojoch,“ skonštatoval.

Slovensko podpísalo deklaráciu o „zelenom“ plyne, ktorú Západ odmietol

Rumunské predsedníctvo navrhlo využívať plynárenskú infraštruktúru pre vodík či biometán. Európskej komisii a niektorým štátom v dokumente chýba jednoznačný záväzok k znižovaniu emisií.

Najväčším nákladom pri výrobe vodíka pomocou elektrolýzy je cena elektriny. „Potrebujeme nízku cenu elektriny,“ ozrejmil Weiterschütz. Nádej preto vkladá do nočného prúdu z jadrových elektrární, po ktorom je menší dopyt ako po dennom. Na Slovensku vidí „priestor pre výrobu vodíka z beuhlíkového zdroja“ aj v dostavaných Mochovciach.

„Najviditeľnejšie“ uplatnenie vodíka je podľa Weiterschütza v doprave. Poháňaním elektromobilov (na vodík) dokáže prispieť k zlepšeniu ovzdušia v mestách.

Pod Tatrami uplatnenie môže mať však podľa zástupcu vodíkovej asociácie prínos v elektroenergetike – pre skladovanie nadbytočne vyrobenej elektriny. Čo sa týka výroby energie, „najväčší potenciál“ má vodík v priemysle – oceliarskom či chemicko-technologickom. Kvalifikované analýzy však vodíková asociácia zatiaľ nemá k dispozícii.

Nereálnych päť percent

V plynárenstve, ktoré zásobuje energiou domácnosti aj firmy, sa môže vodík primiešavať do pôvodnej suroviny (blending). „V pomere päť percent netreba robiť žiadne opatrenia smerom k zmene technického vybavenia plynárenských sietí, prípadne k spôsobu vykurovania a spotrebičov,“ skonštatoval Weiterschütz. Vodík sa podľa neho môže na Slovensku etablovať práve skrz plynárenskú infraštruktúru. Dosiahnutie päťpercentného cieľa však nevidí ako reálne v najbližších rokoch. „Technológia je relatívne mladá. My sme asi päť až osem rokov za batériami,“ priznal.

„Asociácia nemeckých plynárov hovorí až o desiatich percentách,“ povedal k primiešavaniu vodíka do zemného plynu Klepáč. Podľa svojich slov „by podpísal“ nemecký výskum, keďže ten sa v Európe dostal najďalej.

Komisia pripravuje legislatívu pre ozelenenie plynu

V roku 2020 predloží európska exekutíva legislatívny balíček pre trh s plynom. Plynári volajú po spoločnom európskom cieli pre zelené plyny ako bioplyn a vodík.

Na základe minulých odhadov si vie predstaviť, že ďalších desať percent spotreby zemného plynu by nahradil biometán z poľnohospodárstva a odpadového hospodárstva. To je spolu 20 percent alternatívnych palív namiesto pôvodnej suroviny. Obe alternatívy si však vyžadujú podporu verejnej správy. Aj finančnú.

Priorita je blending. „Čím vyššie percento bude, tým to bude pre nás zaujímavejšie – ak budú zdroje,“ vysvetlil Weiterschütz. To platí aj pre biometán. Široký z IEP odporučil bioplynárom snažiť sa o zmenu legislatívy tak, aby získali podporu pre výrobu tepla z biometánu. „Musí tam fungovať podpora pre technológiu a pre to, aby bol odberateľ. Aby to nebolo len o výrobe elektrickej energie, ale aj na výrobu tepla a teplej vody,“ vysvetlil vládny analytik.

Investície by však mali v ďalších desaťročiach podľa Širokého smerovať do slnečných a veterných elektrární. „Už neplatí, že investovať do obnoviteľných zdrojov, je drahé. To je rétorika, ktorá bola možno platná pred desiatimi rokmi,“ myslí si Široký.

]]>
Europoslanec Hojsík odmieta investície do veľkých plynovodov, odporúča bioplyn https://euractiv.sk/section/energetika/news/europoslanec-hojsik-odmieta-investicie-do-velkych-plynovodov-odporuca-bioplyn/ Mon, 01 Jul 2019 18:04:03 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123699 Zástupca Progresívneho Slovenska v Európskom parlamente považuje za prioritu energetickú efektívnosť budov, udržateľné využívanie obnoviteľných energií vrátane biometánu a biomasy, ako aj malé lokálne zdroje energie.

Martin Hojsík úplne nevylučuje verejné financovanie plynárenskej infraštruktúry. Odmieta však verejné investície do veľkých plynovodov. Platí to aj pre južný plynovodný koridor či slovensko-poľské prepojenie, ktoré Európska únia podporuje s cieľom zvýšenia energetickej bezpečnosti.

„Mali by sme si dať pozor, aby nešli veľké investície – aj z peňazí Európskej únie – do výstavby ďalšej rozsiahlej infraštruktúry na plyn, pretože to nemá želaný účinok, čo sa týka klimatickej zmeny,“ uviedol europoslanec Progresívneho Slovenska zaradený v liberálnej frakcii Obnovme Európu.

Hojsík oceňuje zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku vďaka zemnému plynu, no za priority verejnej politiky teraz považuje energetickú efektívnosť v budovách, udržateľné využitie obnoviteľných energií vrátane bioplynu a biomasy, ako aj budovanie malých lokálnych zdrojov.

Vyplynulo to z podujatia „Miesto plynu v energetickej transformácii Slovenska“, ktoré portál EURACTIV.sk zorganizoval 24. júna. Hojsík bude v Európskom parlamente podľa predbežných informácií členom výboru pre životné prostredie a náhradník vo výbore pre energetiku.

Spochybnenie dlhodobej návratnosti

Hojsík pripustil, že palivový mix vo vykurovaní slovenských domácností sa v prospech zemného plynu zmenil vďaka predchádzajúcej masívnej plynofikácii v 90. rokoch. „Malo to pozitívny efekt aj na kvalitu ovzdušia (…) Napriek mojej kritickosti k plynu ako fosílnemu palivu je toto prínos, ktorý sa nedá odoprieť,“ povedal Hojsík v diskusii.

Hoci koniec plynu v Únii podľa neho nastane neskôr ako v prípade uhlia, na ceste k nízkouhlíkovej ekonomike zostáva neodvrátiteľný. „Plyn je fosílne palivo a v konečnom dôsledku budeme musieť utlmiť jeho využívanie,“ povedal novozvolený europoslanec.

EURACTIV Podcast | Aké je miesto plynu v energetickej transformácii Slovenska?

O zemnom plyne, vodíku a bioplyne v kontexte nízkoemisnej ekonomiky diskutovali europoslanec Martin Hojsík, analytici Európskej komisie a envirorezortu Lívia Vašáková a Pavol Široký, ako aj zástupcovia priemyslu Ján Klepáč a Ján Weiterschütz. 

Podotkol, že spaľovanie plynu by nebolo ani ekonomicky prínosné. „Ďalšie investície do plynárenskej infraštruktúry v rámci EÚ nie sú zmysluplné práve pre ich dlhodobú návratnosť. Návratnosť bude v desiatkach rokov, pričom už počas tejto doby by sme mali znižovať spotrebu plynu v Európe,“ vysvetlil Hojsík.

Europoslancovi prekážajú aj úniky metánu, hoci podľa šéfa Slovenského plynárenského a naftového zväzu Jána Klepáča sú na Slovensku len na úrovni 1,3 – 1,6 percenta.

„To nie je len o tom, čo unikne u nás, to je aj o tom, čo unikne po ceste. Nemám informáciu, aké sú úniky v Rusku a na Ukrajine počas tranzitu. A obávam sa, že nie sú práve najmenšie. Toto potom veľmi rapídne ničí environmentálny profil plynu. V momente, keď sú (úniky metánu) tri percentá, sú dopady také zlé ako v prípade uhlia,“ vysvetlil Hojsík.

Kritika TAP aj Nord Streamu 2

Európska únia dnes prostredníctvom nenávratnej finančnej podpory a pôžičiek z Európskej investičnej banky (EIB) financuje viacero plynovodných projektov spoločného záujmu (PCI).

Slovensko-poľské prepojenie, ktoré sa práve stavia, získalo oba typy podpory. Jeho zhotovitelia, Eustream a Gaz-System, získali spolu dotáciu 112 miliónov eur z Nástroja na prepájanie Európy v roku 2017. Vlani zase Eustream na projekt získal od EIB pôžičku 70 miliónov eur. Celkové náklady na prepojenie majú byť podľa odhadov 270 miliónov eur, pričom slovenská časť má stáť 142 miliónov.

Banka Únie požičia peniaze na plynovod z Poľska. Klimatické ciele tým vraj neohrozí

Poľsko je posledná susedná krajina, s ktorou Slovensko nemá plynové prepojenie. Pôžičkou sedemdesiatich miliónov eur k vybudovaniu slovensko-poľského plynovodu prispeje aj Európska investičná banka.

Interkonektor s obojsmerným tokom má v strednej Európe zvýšiť energetickú bezpečnosť a znížiť emisie. Slovensko totiž vďaka nemu bude mať prístup k terminálu na skvapalnený zemný plyn u severného suseda, do Poľska zase privedie z juhu viac zemného plynu, ktorý nahradí uhoľné elektrárne.

EIB tiež požičala 1,5 miliardy eur na stavbu Transjadranského plynovodu (TAP), ktorý je súčasťou južného plynovodného koridoru.  Celkové náklady TAP sa odhadujú na asi 5 miliárd eur. Európe, ktorá dnes v dovoze plynu závisí z vyše jednej tretiny na Rusku, otvára cestu ku kaspickému plynu. V budúcnosti by sa menšie množstvá mohli dostať aj ku krajinám Vyšehradskej skupiny.

O južnom plynovodnom koridore Hojsík povedal, že „nie je malým prepojením, ale veľkou trasou na prívod plynu do Európy.“ Vníma ho ako príklad projektu, ktorý môže predražiť prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku. Podčiarkol však, že za nepotrebný považuje aj plynovod Nord Stream 2, ktorý Ukrajinu a krajiny strednej Európy pripraví o časť príjmov z prepravy zemného plynu.

Obmedzené využitie vodíka a CCS

Hojsík tvrdí, že plynárenská infraštruktúra nie je konkurencieschopná ani v skladovaní energie pre elektrické siete závislé na volatilných obnoviteľných zdrojoch ako slnko a vietor.

„Podľa analýz, ktoré zverejnil Bloomberg, budú batérie okolo roku 2022 lacnejšie ako využívanie plynu na vyrovnávanie výkyvov počas špičky,“ skonštatoval. „Prečo by mal odberateľ nakupovať elektrinu z plynovej elektrárne, keď ju môže mať lacnejšiu z batériového úložiska?“ opýtal sa europoslanec.

Nebránime sa ozeleneniu, hovorí šéf plynárov

Zemný plyn môže zohrať pozitívnu úlohu v nahrádzaní uhlia. Po roku 2030 sa však jeho úloha výrazne zníži, čo vytvorí väčší priestor pre bioplyn, syntetický plyn, vodík a zachytávanie a skladovanie uhlíka.

Bývalý aktivista Greenpeace sa pozerá skepticky tiež na niektoré z technológií, vďaka ktorým môže plynárenstvo ozelenieť. Člen výkonného výboru Národnej vodíkovej asociácie Slovenska Ján Weiterschütz na podujatí obhajoval primiešavanie vodíka do zemného plynu.

„Vodík je úžasné médium, ale jeho použitie v plynových rozvodoch je do istej miery obmedzené. Skôr ho vidím ako samostatné médium pre uskladnenie energie. V tomto má naozaj veľký potenciál,“ komentoval Hojsík.

V prípade zachytávania a skladovania uhlíka (CCS) z využívania zemného plynu vidí dve hrozby. „Čo sa týka CCS, neviem vylúčiť, že to nakoniec budeme potrebovať. Ale vidím to skôr ako záchrannú brzdu. Riziko vidím v tom, že CCS bude použité ako výhovorka, aby sa neustupovalo od využívania fosílnych palív.“ Ďalšie riziko vidí v možnom úniku CO2 do ovzdušia. „Keby nám takto ukladané plyny začali unikať, predstavuje to celoplanetárne riziko,“ varoval europoslanec.

Udržateľný biometán a biomasa

Zo zelených plynárenských technológií sa prihovoril len za biometán z bioplynu vyrobeného udržateľným spôsobom. Za potenciálny zdroj biometánu považuje na Slovensku obrovské množstvo biologicky rozložiteľného odpadu, ktoré dnes končí v zmesovom odpade.

„Dúfam, že bioplynky budú konkurencieschopné o pár rokov aj bez dotácií. Či pôjde (biometán) do distribučnej siete plynu alebo sa využije v mieste výroby, je ekonomická otázka o tom, ako to najlepšie nastaviť. Je to obnoviteľný zdroj energie, ak bude citlivo a udržateľne využívaný,“ myslí si Hojsík.

Bude Slovensko vyrábať z odpadu bioplyn?

Životnému prostrediu by prospelo, keby ľudia namiesto odpadu kúrili zemným plynom. Či ešte lepšie – bioplynom.

Súhlasí aj s udržateľným využívaním biomasy. V diskusii vyzdvihol projekt environmentálnej organizácie Priatelia Zeme-CEPA na Podpoľaní. Vo vykurovaní tam pomohla nahradiť plyn miestnou odpadovou drevnou biomasou. „Toto sú veci, ktoré dokážu energetiku pretvárať,“ zhodnotil Hojsík.

V úvode svojho mandátu v Európskom parlamente sa chce zamerať na zvýšenie výdavkov na klímu v pripravovanom sedemročnom európskom rozpočte. „Dúfam, že sa priblížime k 40 percentám, ako to chce europarlament. Členské štáty sú skôr zatiaľ za 25 percent,“ skonštatoval. Zároveň si myslí, že „to nie je o množstve peňazí, ale o koherentnosti politík.“

„Slovensko aj iné štáty robia tú chybu, že hovoria jedno a peniaze tlačia do iného,“ tvrdí europoslanec. Všetky opatrenia financované z európskeho rozpočtu musia byť podľa neho uhlíkovo pozitívne alebo neutrálne vrátane projektov spoločného záujmu.

]]>
EURACTIV Podcast | Europoslanec a ekológ Wiezik: Netreba byť dogmatický https://euractiv.sk/section/klima/news/euractiv-podcast-europoslanec-a-ekolog-wiezik-netreba-byt-dogmaticky/ Fri, 28 Jun 2019 14:29:39 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123655 Nemôžeme ísť cestou ťažkých reštrikcií priemyslu. Tento systém stojí na voličoch. Keď im zoberiete prácu a chlieb, bude im jedno, že vonku je trochu chladnejšie, myslí si MICHAL WIEZIK. Je za ekologickú aj ekonomickú efektívnosť.

Michal Wiezik je europoslancom za stranu Spolu-Občianska demokracia vo frakcii Európskej ľudovej strany (EPP). Na spoločnej kandidátke s Progresívnym Slovenskom sa v májových eurovoľbách prekrúžkoval zo siedmeho na druhé miesto (29 998 preferenčných hlasov). V Európskom parlamente bude členom výboru pre životné prostredie a náhradníkom vo výbore pre poľnohospodárstvo. Ako aktivista podporil iniciatívu My sme les, ako pedagóg pôsobil na Katedre aplikovanej ekológie na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Vo svojej vedeckej práci sa zameriaval na ekologické hodnotenie vplyvu rôzneho využitia zeme na lesné a lúčne ekosystémy.

V podcaste sa dozviete 

  • komu a čomu vďačí za zvolenie do europarlamentu,
  • ako vníma svoje členstvo vo frakcii klimatických „dinosaurov“,
  • čo si myslí o Viktorovi Orbánovi,
  • aké sú jeho tri najdôležitejšie priority,
  • či je za dotácie do plynárenstva,
  • prečo je proti stavbe nových atómiek,
  • ako hodnotí enviroministra Lászla Sólymosa.

Naše podcasty si môžete vypočuť na platformách:

Soundcloud

Apple podcasty

Google podcasty

Spotify

PodBean

Sticher

CastBox

Overcast

Podcastadict

]]>
Michal Wiezik: V Európskom parlamente chcem byť zdvihnutým prstom https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/michal-wiezik-v-europskom-parlamente-chcem-byt-zdvihnutym-prstom/ Fri, 28 Jun 2019 13:54:33 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=123656 MICHAL WIEZIK veľmi nepremýšľal o Viktorovi Orbánovi ani Manfredovi Weberovi. Ako europoslanec sa sústredí na zelené lesníctvo a poľnohospodárstvo. Sto percent elektriny by podľa neho malo pochádzať z obnoviteľných zdrojov, dnešné pestovanie energetických surovín však nazýva biologickou púšťou.

Michal Wiezik je europoslancom za stranu Spolu-Občianska demokracia vo frakcii Európskej ľudovej strany (EPP). Na spoločnej kandidátke s Progresívnym Slovenskom sa v májových eurovoľbách prekrúžkoval zo siedmeho na druhé miesto (29 998 preferenčných hlasov). V Európskom parlamente bude členom výboru pre životné prostredie a náhradníkom vo výbore pre poľnohospodárstvo. Ako aktivista podporil iniciatívu My sme les, ako pedagóg pôsobil na Katedre aplikovanej ekológie na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Vo svojej vedeckej práci sa zameriaval na ekologické hodnotenie vplyvu rôzneho využitia zeme na lesné a lúčne ekosystémy.

V rozhovore a podcaste sa dozviete

  • komu a čomu vďačí za zvolenie do europarlamentu,
  • ako vníma svoje členstvo vo frakcii klimatických „dinosaurov“,
  • čo si myslí o Viktorovi Orbánovi,
  • aké sú jeho tri najdôležitejšie priority,
  • či je za dotácie do plynárenstva,
  • prečo je proti stavbe nových atómiek,
  • ako hodnotí enviroministra Lászla Sólymosa.

Združenie klimatických mimovládok Climate Action Network Europe v apríli zverejnilo analýzu vybraných hlasovaní v Európskom parlamente. Konštatuje v nej: „Nízke hodnotenie Európskej ľudovej strany (EPP), najväčšej skupiny v Parlamente, je najšokujúcejším výsledkom a odráža fakt, že v najdôležitejších rozhodnutiach o klimatickej a energetickej legislatíve EÚ preukázala absolútne nedostatočnú podporu klimatickej politiky.“ Ako sa v takejto frakcii cítite?

Veľmi dobre rozumiem vašej otázke. Veľmi často sa ma pýtajú, čo ako environmentálne orientovaný človek robím v EPP. Moje zaradenie do EPP nebolo primárne mojím rozhodnutím, ide o politickú linku strany Spolu-OD. Teraz prebiehajú politické rokovania o prijatí Spolu do EPP, ktorých som sa zúčastnil. Viem, že sú veľmi konzervatívni, doslova dinosaury, čo sa týka environmentálnych tém.

V spomínanom hodnotení skončili medzi politickými skupinami na predposlednom mieste.

Zatiaľ veľa vody nenamútili a ak áno, tak na škodu veci. Dnes však EPP nemá na výber. Je síce stále najsilnejšou frakciou, ale koalíciu bude musieť vytvoriť so zelenými a liberálmi. Neverím, že v týchto rokovaniach budú môcť zastávať pozíciu dinosaura. Z tohto hľadiska bude moja pozícia v EPP veľmi dôležitá. Človek, ktorý má v tejto frakcii environmentálne zázemie, môže byť premostením. K posunu  v prospech životného prostredia dôjde. A EPP bude v tom zohrávať dôležitú úlohu číselne silného hráča.

Ak budú ľudovci proti ekológii, vystúpim

Uvažovali ste nad prestupom k európskym zeleným?

Určite nie. Skúsim fungovať v EPP tak, aby to bolo pre mňa zmysluplné. Keby došlo k extrému, že frakcia mi bude klásť prekážky nezlučiteľné s primárne ekologickým mandátom od mojich voličov, nebude mať zmysel tam zostať. Nie som na členstvo v EPP bytostne viazaný. Momentálne však takáto debata neprebieha.

To znamená, že nevylučujete vystúpenie z EPP alebo prestup do inej frakcie, ak sa bude vývoj vo vašej frakcii uberať z vášho pohľadu zlým smerom?

Je to jedna z možností. Ale naozaj na to musia byť vážne dôvody. Momentálne by som však vôbec nešpekuloval o frakcii, ku ktorej by som sa pričlenil.

Čo sú vaše červené čiary? Kde je priestor, do ktorého by ste sa s EPP nechceli dostať?

Ide o konkrétne záležitosti, napríklad Spoločnú poľnohospodársku politiku. Pre mňa je zaujímavý druhý pilier adresne orientovaný na environmentálne záležitosti – podporu biodiverzity a chránené územia v agrárnej aj lesnej krajine. Ale aj v prvom pilieri sa vytvára nástroj eko-schém, ktoré by mali adresne riešiť biodiverzitu, neproduktívne plochy, stabilizáciu a podporu života v poľnohospodárskej krajine.

Väčšina slovenských europoslancov sú v klimatických otázkach „dinosaury“

Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Je to aj silný ekonomický nástroj, pretože sa bude hlasovať o rozpočte, niekde medzi 20 a 30 percent (z celkového rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky). Ide o silnú vec, ktorú chcem presadzovať v poľnohospodárstve, keďže teraz je to chémia a žiadny život, čo je neúnosné. Keď sa budeme baviť o percentách a EPP by kategoricky povedalo nie, toto nebudeme podporovať, bolo by to pre mňa nepriechodné. Keby bola EPP proti udržateľnosti života vo veľmi širokom ponímaní, nevedeli by sme sa zhodnúť.

Napriek tomu, že nemáte skúsenosti z politiky, dúfate, že sa vám podarí vaše priority vybojovať v tejto veľmi konzervatívnej frakcii?

Bude to o vyjednávaniach, komunikácii. Na to som pripravený.

Podporujete Manfreda Webera na post predsedu Európskej komisie?

Pravdupovediac som sa nad tým ešte nezamýšľal. Asi by bolo dobré byť lojálnym voči mojej frakcii. Musím si pozrieť aj ostatných kandidátov, zatiaľ som na to nemal veľmi čas. Ako predsedu frakcie som ho podporil.

Frans Timmermans, ktorý bol v eurovoľbách kandidátom socialistov na predsedu Komisie, má určite bližšie k zeleným témam.

Bude to vyžadovať dôslednejšiu analýzu, momentálne sa neviem vyjadriť.

O Orbánovi som veľmi nerozmýšľal

Mal by Fidesz Viktora Orbána zostať súčasťou EPP?

Neviem, nakoľko sa k tomu môžem otvorene vyjadrovať. Je evidentné, že Viktor Orbán je so svojou maďarskou časťou frakcie problematickým hráčom. Ich členstvo v EPP bolo dočasne pozastavené, napriek tomu im boli pridelené pomerne zásadné posty. Je to ambivalentné. Neviem sa k tomu dobre postaviť. Orbán je natoľko exponovaný, že jeho potenciálne členstvo vo frakcii sa nedá ututlať. Aj ostatné frakcie budú požadovať jasné kroky. A je to dosť vysoká politika, keďže je to na úrovni členského štátu. Istá opatrnosť je na mieste.

Na Orbána sa pýtam aj preto, že ako europoslanec zrejme budete súčasťou rozhodovania o jeho budúcnosti v EPP. Na jeseň sa má jeho členstvo prehodnocovať. Zaujíma ma váš všeobecný prístup. Mali by takíto politici byť súčasťou štandardných politických skupín, ktoré na nich môžu vplývať? Alebo by mali byť sankcionovaní a odsúvaní na okraj, aby bol vyslaný jasný signál o právnom štáte?

To je dobrá otázka, na ktorú neexistuje všeobecná odpoveď. Pomôžem si situáciou našich dvoch europoslancov za Kotlebu-ĽSNS. Prístup k nim je izolácia a ignorovanie.

Z vašej strany?

Nie z mojej osobnej strany. Jedna nemenovaná slovenská europoslankyňa pozývala na obed a pozvala všetkých okrem týchto dvoch europoslancov. A povedala, že ani v budúcnosti ich pozývať nebude.

Monika Beňová zo Smeru-SD?

Dobre ste uhádli. Aj v diskusii v EPP sa objavil názor, že by sa s nimi (europoslancami za Fidesz) nemalo vôbec komunikovať. Zjavne však Orbán na tejto úrovni v ich očiach ešte nie je.

Fínske predsedníctvo plánuje vystupňovať konanie proti Maďarsku pre právny štát

Prioritou Helsiniek na čele Rady EÚ je dodržiavanie demokratických aj rozpočtových pravidiel. Cielia na dohodu na minirozpočte eurozóny a klimatickej neutralite.

A vo vašich očiach? Mal by byť skôr odsúvaný na okraj alebo by sa s ním malo pracovať?

Asi by bolo najúprimnejšie povedať, že keďže som sa zaoberal skôr ekológiou, o Viktorovi Orbánovi a jeho nacionalistických pohnútkach som až tak veľmi nerozmýšľal. Preto momentálne neviem úplne presne odpovedať. Z laického pohľadu môžem povedať, že je to na hrane a môže sa to prehupnúť na jednu či druhú stranu. Nemám pocit, že by Orbán reflektoval, aký tlak naňho vytvára Európsky parlament. Vo svojej krajine je veľmi populárny, a to mu asi stačí. Taký malý diktátor – v úvodzovkách. Má ten luxus, že nemusí úplne reflektovať, čo si o ňom myslí Európa, lebo doma je poloboh.

Chápem, že je to pre vás zložitá otázka, ktorá sa týka väčšej škály tém. Ale ani maďarská energetická a klimatická politika nepatrí k najzelenším. Maďarsko sa na poslednom summite zaradilo ku krajinám, ktoré boli proti roku 2050 ako termínu pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Slovensko sa naopak pod vedením premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) k tomuto termínu prihlásilo.

Áno. K tomu sme premiéra vyzvali my (skupina slovenských europoslancov), takže sa mi páči, že na to reflektoval. Ale môže to byť úplne prázdne politické gesto…

… ale Orbán do tej skupiny lídrov nepatril.

Nepatril. Asi ho k tomu nikto nevyzval.

Chcem byť zdvihnutým prstom

Čo budú vaše tri najdôležitejšie priority v Európskom parlamente?

Poviem rámce, v ktorých sa budem snažiť pôsobiť. Absolútne kľúčová je pre mňa poľnohospodárska politika. Väčšina problémov, ktoré som doteraz riešil, súvisela s lesmi. Poľnohospodárstvo je rovnako veľký environmentálny problém. Čiže budem sa snažiť, aby eko-schémy mali dostatočne silnú pozíciu a boli dobre reflektované v praxi.

Ďalšou výzvou je stratégia na udržanie biodiverzity. V tejto téme sa cítim varený – pečený. Budem do nej vstupovať, aby sme dosiahli rozumný konsenzus.

Tretia vec, v ktorej sa vidím, súvisí viac so Slovenskom ako s europarlamentom. Mnohé z problémov na Slovensku nevznikli preto, že by Európska únia vytvárala zlé podmienky, ale v dôsledku preklopenia do slovenskej legislatívy. Vidíme to na príklade biomasy alebo leteckých postrekov, kedy sa výnimka stala pravidlom. Je veľmi dôležité, aby kontrola bola rýchla a adresná. Európska komisia by mala byť upozorňovaná. Malo by sa predísť konaniu pre porušenie európskeho práva (infringement), ktoré dnes vidíme v prípade horských lesov či hlucháňa. Dalo sa im predísť, keby sa to riešilo v čase, keď sa obnoviteľné zdroje (drevná biomasa) realizovali. (Chcem) byť kontrolórom, zdvihnutým prstom vo vzťahu Európskej únii k Slovensku a opačne.

Podporujete žalobu VLKa a ďalších mimovládok na európske inštitúcie pre európsku legislatívu, ktorá umožňuje spaľovanie neodpadového dreva z lesov?

Súčasné nastavenie biomasy je obrovský problém. Určite to nie je udržateľný spôsob využívania biomasy. Nie je uhlíkovo neutrálny. Keď zrátate všetky vstupy, výsledok je katastrofálny. Z pôdy sa emituje uhlík. Je veľmi otázne, či je biomasa, ako ju využívame na Slovensku, obnoviteľným zdrojom. Veď vieme – biomasaker.

Spaľovanie lesného dreva škodí klíme, tvrdí VLK, ktorý žaluje Úniu

Environmentálne organizácie podali žalobu na európske inštitúcie, ktoré vlani prijali smernicu o obnoviteľných zdrojoch. Využívanie biomasy z lesov je podľa nich v rozpore s európskymi zmluvami.

Lenže hovoríme o európskej legislatíve.

Áno. A preto ma prekvapuje, že v novele (revízie európskej smernice o obnoviteľných zdrojoch) nedošlo k zmene napriek apelom. Takže podporujem žalobu VLKa. Treba to znova otvoriť a razantne riešiť.

Lesníctvo je najviac financované práve zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Chceli by ste financovanie podmieniť vyššími ekoštandardmi?

Vo vzťahu ku klimatickej zmene sú veľmi dôležitým hráčom funkčné ekosystémy. Jedine ekosystémy dokážu pohlcovať uhlík. Nemôžete mať funkčný lesný ekosystém, ak v ňom budete intenzívne hospodáriť. Preto sa budeme snažiť zmeniť pravidlá hry, čo sa týka prostriedkov. Zatiaľ idú dotácie na protipožiarne pásy a ďalšie úplne scestné veci, ktoré povedú k zvýšeniu ťažby. V súčasnosti máme v slovenských lesoch najvyššiu ťažbu – v čase najväčšej potreby boja proti klimatickej zmene. Toto treba určite zmeniť na štátnej pôde a vytvoriť podmienky pre súkromných vlastníkov, aby sa tiež mohli zapojiť.

Aké konkrétne opatrenie budete presadzovať na ochranu biodiverzity?

V prípade lesných ekosystémov je to pomerne jednoduché, aj keď nie vyčerpávajúce: kvórum päť percent bezzásahového územia na území celej Únie. A v poľnohospodárstve je strašne veľa roboty. Šíre lány energetických surovín, ktoré sa tam pestujú, sú biologickou púšťou.

Najlepší systém by bol taký, že v rámci sto hektárov, na ktoré sú priame platby, by bola vyčlenená plocha delimitovaná na podporu biodiverzity, napríklad hniezdenia. A na túto plochu by dotácia mala byť podstatne vyššia ako priame platby. Aby ľudia ani neváhali, že to tam majú mať.

Týka sa to aj riečnej krajiny. Zo Slovenska nám odchádza voda z dôvodu meliorácií, narúšajú sa riečne kontinuá. Treba stanoviť inondačné (povodňové) pásma. Tam nebudeme bojovať proti záplavám, ale ich tam necháme. Krajina by mala byť živá všade, kde sa hospodári, čo momentálne neplatí.

Som proti ťažkým reštrikciám priemyslu

programe PS/Spolu pre eurovoľby sa píše: „Pri obchode s tretími krajinami budeme zohľadňovať environmentálne vplyvy aj plnenie Parížskej dohody s cieľom udržať globálne otepľovanie pod 1,5°C.“ Mala by EÚ zaviesť uhlíkové clo na hraniciach?

To je ťažká otázka. Takéto clo môže viesť k ďalekosiahlym ekonomickým dopadom. Nerád by som vytvoril ekonomické vojny medzi Čínou a Európskou úniou. Treba však dosiahnuť, aby sa naši obchodní partneri zaviazali k tomu, čo máme my. Bolo by farizejské mať tu pravidlá a dovážať tovar z krajín, kde na ne kašlú. To sa možno v súčasnosti aj deje.

Uhlíkové clo je striktné opatrenie. Možno sa dá ísť cestou inšpirácie. Často sa stáva, že keď obchodný partner obchoduje s niekým, kto normy má, snaží sa im prispôsobiť dobrovoľne. Bude to diplomatická záležitosť. Uvidíme, či to bude striktné clo alebo skôr rámce a dohody.

Váš kolega, europoslanec Progresívneho Slovenska Martin Hojsík, sa v predvolebnej diskusii jednoznačne vyslovil za uhlíkové clo.

On je v tomto smere razantný, ja som otvorený širšiemu portfóliu možností. Najlepšie by bolo, keby sme vytvorili taký model, ktorý nebude príliš obmedzujúci pre ekonomický rast, ale zároveň bude dostatočne efektívny v ochrane životného prostredia. Je to skôr pravicový prístup. Hľadám najzložitejšiu cestu: ako to urobiť ekonomicky aj ekologicky efektívne.

Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Ekologicky efektívne nie je ekonomicky efektívne?

V konečnom dôsledku áno. Ekonomická efektívnosť nemôže ísť nad rámec udržateľnosti, základných ekologických služieb. Keď prešvihneme primárnu produkciu, končíme. Limity sú jasne dané. Dokonca ich potrebujeme zužovať. Nemôžeme však ísť cestou ťažkých reštrikcií priemyslu. Tento systém stojí na voličoch. Keď im zoberiete prácu a chlieb, bude im jedno, že vonku je trochu chladnejšie. Nemôže to ísť príliš do extrému ani na jednu, ani na druhú stranu. Musí to ísť efektívne. Neviem, či sa to bude dať dosiahnuť. Niekedy sa možno bude musieť ísť ľavicovou cestou štátnej regulácie, inokedy bude možno najlepším manažérom trh. Treba to robiť racionálne, neveriť dogmám. Ekológia je predsa o pochopení živých systémov. Aj ekonomický a politický systém je živý systém. Jeho dôsledné pochopenie nám umožní urobiť dôsledné opatrenia. Je to vágna odpoveď, ale lepšiu momentálne nemám.

Chápem argumenty slovenského priemyslu o zamestnanosti a konkurencieschopnosti. Na druhej strane sa slovenské, ani celoeurópske emisie v priemysle od roku 2012 prakticky neznižujú. Na slovenských emisiách má priemysel navyše významný podiel. Európski zelení napríklad navrhujú zákaz prideľovania bezplatných emisných povoleniek, ktoré dnes využíva aj slovenský priemysel. Súhlasili by ste?

V prvom rade by som musel vidieť dôsledky. Ak by sa opatrenie ukázalo ako efektívne, prečo ho nepodporiť? Zároveň nechcem, aby to vyznelo tak, že som za zmierňovanie (emisných) limitov a že priemyselníci majú pravdu. Na druhej strane som napríklad veľmi razantne proti podporovaniu ťažby uhlia na Slovensku. Patrí medzi veci, ktoré považujem za absolútne škodlivé. Dotácie celkovo dosť výrazne krivia trh. Ak hovorím o slobodnom trhu, ktorý by to eventuálne vedel riešiť, je to trh bez dotácií.

Podľa tejto logiky by mali byť bezplatné emisné povolenky zrušené.

Ak niekomu dávajú konkurenčnú výhodu, ktorá potom môže kriviť trh…

Spýtam sa inak. Ste za reformu Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) alebo ste spokojný s jeho súčasným fungovaním?

Momentálne nie som dobre zorientovaný, aby som vedel zodpovedať.

Nie som za stavbu nových atómiek

Akými opatreniami by mala Európska únia znížiť emisie v priemysle?

Záleží na obnoviteľných zdrojoch. Nevyhneme sa im. Treba však medzi nimi rozlišovať. Vnímam to tak, že jediná perspektívna dlhodobá cesta bude solárna energia. Jediné, čo na nej nie je obnoviteľné, je plocha využívaná na jej získavanie. Rátam s technologickým pokrokom, vďaka ktorému bude efektívnosť týchto opatrení v budúcnosti lepšia. To je cesta, ako to spraviť uhlíkovo neutrálne alebo možno až inertné. Spaľovanie uhlia a ropy je stredoveké; kúrime pod kotlami. Druhá vec je celkový konzum spoločnosti, budeme sa musieť trochu zracionalizovať. Ľudský vplyv na klimatickú zmenu je dôsledkom stále rastúceho konzumu a produkcie, ničoho iného. Ale to je globálna otázka.

Zemný plyn ako téma rozdeľuje aj ochranárov. Súhlasíte s investíciou verejných prostriedkov do plynárenskej infraštruktúry? Európsky parlament bude o tom v najbližšom období spolurozhodovať.

Asi je jasné, že spaľovaním plynu nebudeme bojovať proti klimatickým zmenám. Čo sa týka splodín a vedľajších produktov, je to určite vhodnejšia technológia ako nejaké frackovanie bridlíc. Keby mali byť uhľovodíky ďalej v hre – asi aj budú, kým sa neminú –, tak plyn je z nich najvhodnejším palivom. Netreba ho však chápať ako všeliek.

Ste za verejné investície do infraštruktúry? V záujme energetickej bezpečnosti a budovania trhu s plynom sa napríklad stavia slovensko-poľské prepojenie či plynovodný koridor na juhu Európy.

Dnes lepšia alternatíva asi nie je. Má svoje pozitíva – zabezpečiť vyváženosť dodávok. Sú s tým však spojené problémy trasovania. Treba to brať holisticky a zvážiť dopady.

Aj my sme súčasťou dekarbonizácie, hovoria plynári v tieni úspechu európskych zelených

Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.

Vo vašom programe pre eurovoľby sa píše: „Ukončíme dotácie na fosílne palivá“. Ste za dotácie do plynu, čo je v rozpore s vaším programom?

To, o čom ste hovorili, nie len otázkou fosílnych palív, ale aj energetickej bezpečnosti a nezávislosti na ruskom trhu. Ak sa nám podarí ukončiť dotácie na uhlie a zároveň podporíme vedenie pre plyn, v konečnom dôsledku to bude prospešnejšie, ako keď zostane dnešný stav.

To znamená, že nie ste za ukončenie dotácií do fosílnych palív.

Status quo nie je vyhovujúce a treba ho zlepšiť. Uhlie už vôbec netreba. Využívanie plynu treba zracionalizovať. Plyn má aj svoje výhody. Neviem si predstaviť, že by náš alebo európsky priemysel vedel fungovať bez fosílnych palív. Nemôžeme byť tak dogmatickí. Treba samozrejme investovať do rozvoja nových technológií, ktoré nás úplne zbavia (fosílnych palív). Keď už naozaj nebudeme potrebovať zemný plyn, tak ho odstavíme.

Európski zelení majú skôr odmietavý postoj k jadrovej energii. Čo si myslíte vy? Ste napríklad za výstavbu nových reaktorov v záujme znižovania emisií?

Jasné, že jadro má svoj efekt na znižovanie emisií. Ale vyhorené jadrové palivo je problém na miléniá.

Všetci vedia o obrovských rizikách – Černobyľ a nedávno Fukušima. Stále sa to môže stať. Ale riziká havárií sa dajú minimalizovať. Vyhorené jadrové palivo sa však nedá minimalizovať.

Zatiaľ sa dočasne ukladá pri elektrárňach.

Čo znamená dočasne? Rádioaktivita zostáva problémom tisícky rokov. Toto je obrovská daň, ktorú veľa ľudí nechápe. Nie som za rozvoj energetiky založenej na jadre. A určite nie som za stavbu nových zariadení. Tie súčasné nech už dôjdu. Verme, že kým dôjdu, vyvinie sa technológia natoľko, že budeme mať alternatívny zdroj, ktorý nás nebude stavať pred dilemu, či jadro áno alebo nie.

Dúfate, že jedného dňa bude sto percent elektriny pochádzať z obnoviteľných zdrojov?

To je jediná cesta. Ako inak fungovať? Ak bude jadro, tak možno len na obežnej dráhe. Riziko pre biosféru je obrovské.

]]>
Kachle v Hondurase, voda v Ugande. Fínske predsedníctvo kompenzuje letecké emisie https://euractiv.sk/section/klima/news/kachle-v-hondurase-voda-v-ugande-finske-predsednictvo-kompenzuje-letecke-emisie/ Fri, 28 Jun 2019 10:09:30 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123650 Ministerka životného prostredia Krista Mikkonenová priznala, že nie je možné zastaviť letecké presuny. V snahe reagovať na zmenu klímy však našla spôsob, ako ich odčiniť konkrétnymi opatreniami so „skutočným a trvalým účinkom“.

Fínsko vykompenzuje emisie spôsobené leteckou dopravou počas nadchádzajúceho predsedníctva v Rade EÚ.

Vo štvrtok (27. júna) to pred delegáciou európskych novinárov potvrdila fínska ministerka pre životné prostredie a zmenu klímy Krista Mikkonenová.

Ministerka spresnila, že tento cieľ jej krajina chce dosiahnuť financovaním štyroch projektov, ktoré znižujú emisie skleníkových plynov vo viacerých rozvojových krajinách sveta (Honduras, Laos, Uganda, Vietnam). Suma použitá na kompenzáciu emisií bude predstavovať približne 500 tisíc eur.

Skeptikov chcú presviedčať

Mikkonenová potvrdila, že v oblasti životného prostredia bude Fínsko na európskej úrovni presadzovať ciele trvalo udržateľného rozvoja, ochranu biodiverzity, rozvoj obehovej ekonomiky a v klimatickej politike sa pokúsi získať súhlas všetkých členských krajín na dosiahnutie uhlíkovej neutrality v EÚ do roku 2050.

Zatiaľ sa tri krajiny tomuto dátumu bránia, Mikkonenová však upozornila, že Poliaci, Česi, aj Maďari si uvedomujú závažnosť tejto témy, majú však svoje špecifické obavy, kde im chce EÚ vyjsť v ústrety. Fínsko ich chce presviedčať častejšími rokovaniami, aj bilaterálne, a tiež sektorovými rokovaniami cez aspekty energetiky či financovania.

Termín pre uhlíkovú neutralitu skončil v poznámke pod čiarou

Európsky summit neviedol k jednohlasnej dohode na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Česko sa bojí „zabitia“ priemyslu, Poľsko chce najprv záruku finančných kompenzácií.

Ministerka zároveň potvrdila, že Fínsko chce na domácej úrovni ambiciózny cieľ uhlíkovej neutrality dosiahnuť už v roku 2035. Spresnila, že už predošlá vláda si nechala vyhotoviť podrobné štúdie s vplyvom chystaných reforiem, vrátane daňovej, na jednotlivé odvetvia, ako sú doprava či energetika, a súčasná vláda v tomto projekte pokračuje.

„Spoliehame sa pravdaže aj na nové technológie, ktoré sa rýchlo vyvíjajú,“ uviedla s odkazom na fakt, že tieto technológie by mali napomôcť plánom, že prechod na bezuhlíkovú ekonomiku bude nákladovo prijateľný a aj sociálne únosný.

Zakladajú novú tradíciu

Mikkonenová s odkazom na kompenzácie za emisie spôsobené letmi do Fínska a z neho počas predsedníctva priznala, že nie je možné zastaviť letecké presuny, ale v snahe reagovať na zmenu klímy našli spôsob, ako to vykompenzovať v podobe konkrétnych opatrení, ktoré budú mať „skutočný a trvalý účinok“.

Túto iniciatívu potvrdil aj nový fínsky premiér Antti Rinne, ktorý priznal, že Helsinki chcú touto cestou upriamiť pozornosť na klimatické dôsledky stretnutí štátnikov a možno aj založiť novú tradíciu.

Fínske predsedníctvo plánuje vystupňovať konanie proti Maďarsku pre právny štát

Prioritou Helsiniek na čele Rady EÚ je dodržiavanie demokratických aj rozpočtových pravidiel. Cielia na dohodu na minirozpočte eurozóny a klimatickej neutralite.

Emisie budú kompenzované nákupom a zrušením kreditov známych ako certifikované zníženia emisií (CER), ktoré vytvoria podporované projekty spĺňajúce medzinárodné normy kvality a osvedčené postupy. Fínska strana odhadla, že použitá letecká doprava počas predsedníctva vytvorí okolo 18 tisíc ton emisií oxidu uhličitého. Zrušenie jednej jednotky CER vykompenzuje emisie rovnajúce sa jednej tone emisií CO2.

Vláda zdroje na tento účel vyčlení aj z ušetrených peňazí na dary pre návštevníkov a novinárov, ktorí prídu do krajiny kvôli podujatiam fínskeho predsedníctva.

Hinduras, Vietnam, Uganda

V praktickej rovine Fínsko finančne podporí projekt na zavedenie efektívnejších varných kachlí pre domácnosti a malé podniky v Hondurase, čo má ušetriť výrub lesov a zlepšiť kvalitu ovzdušia.

Projekt vo Vietname zníži emisie metánu spôsobené spracovaním komunálneho odpadu a podporí obehové hospodárstvo.

Fínsko sa v predvečer predsedníctva zaviazalo rýchlo znížiť emisie na minimum

Nová vládna koalícia vo Fínsku sa dohodla na uhlíkovej neutralite do roku 2035. Na čele EÚ čaká krajinu náročná úloha viesť rokovania o európskom klimatickom pláne. Či sa ich podarí uzavrieť do konca roku 2019, ostáva nejasné.

Projekt v Ugande sa zameriava na poskytovanie bezpečnej pitnej vody bez potreby jej prevárania, čo má zabrániť zbytočnému odlesňovaniu v podobe zháňania paliva na oheň. Projekt v Laose podporí výrobu čistej a obnoviteľnej energie, ktorá čiastočne nahradí fosílne palivá pri výrobe elektriny a zároveň vytvorí nové pracovné miesta pre miestnych obyvateľov.

Fínsko chce v priebehu predsedníctva sledovať množstvo emisií spôsobených leteckou prepravou využívanou pri podujatiach predsedníctva a aktualizovať odhady nákladov na kompenzácie týchto emisií.

]]>
Advokát Poláček: Slovensko môže mať problém naplniť cieľ pri obnoviteľných zdrojoch https://euractiv.sk/section/energetika/news/advokat-polacek-slovensko-moze-mat-problem-naplnit-ciel-pri-obnovitelnych-zdrojoch/ Thu, 27 Jun 2019 13:59:06 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123611 Bude veľký tlak v prospech zelených energií v slovenskom energetickom mixe. Musíme vynaložiť veľa úsilia, aby sme európsky cieľ dosiahli, myslí si Pavol Poláček.

Viacročný stop stav spôsobil, že podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektrickej energie klesol. Slovensko môže mať problém naplniť záväzky voči Európskej únii v oblasti energetiky.

V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal Pavol Poláček z advokátskej kancelárie Poláček & Partners.

Tlak na zelené energie

„Máme dosiahnuť 14-percentný podiel obnoviteľných zdrojov (OZE) na celkovej spotrebe elektrickej energie do roku 2020, čo je dosť vysoké číslo. V roku 2017 bol 11,5 percenta a od roku 2015 má toto číslo klesajúcu tendenciu. Spôsobil to stop stav i rast celkovej spotreby energií. Do roku 2030 by mal byť, podľa návrhu Slovenskej republiky, podiel 18 percent OZE. Celkovo bude veľký tlak na to, aby sa presadzovali obnoviteľné zdroje v našom energetickom mixe. Na európske pomery je náš cieľ málo ambiciózny, no na naše pomery budeme musieť vynaložiť veľa úsilia, aby sme ho dosiahli,“ vysvetlil Poláček

O cieli pre obnoviteľné zdroje chce Žiga s Komisiou ešte diskutovať

Minister hospodárstva v diskusii o uhlíkovej neutralite zdôrazňuje záujmy slovenského priemyslu. Premiér naopak tvrdí, že ochrana životného prostredia by mala byť nadradená všetkým podnikateľským záujmom.

Advokát špecializovaný na oblasť energetiky kvituje, že v tomto roku by sa mohli objaviť na trhu nové OZE s celkovým výkonom 43 MW. Z nich väčšina je alokovaná pre takzvaný lokálny zdroj, ktorý umožňuje vyrábať elektrickú energiu pre vlastnú potrebu a časť z nej ponúknuť do prenosovej sústavy.

„Lokálnych zdrojov sa dá postaviť maximálne 62, lebo ich podpora sa týka výkonu 0,5 MW. Ďalšia podpora má formu doplatku, kde je alokovaných 12 MW nových OZE,“ konštatoval Poláček.

Novinkou je aj podpora formou aukcií, s ktorými by sa malo začať ešte v tomto roku. „Aukcie sú veľmi dobrý nápad, vnášajú súťaž medzi výrobcov elektriny. Ten, kto ponúkne najnižšiu cenu, vyhrá, cena mu bude garantovaná na 15 rokov. Rozdiel medzi vykupovanou cenou a cenou, ktorú ponúkne súťažiteľ, štát doplatí. To bude podpora formou príplatku. Je možné očakávať, že aukcie vygenerujú najnižšie ceny,“ zdôraznil Poláček.

Rast cien elektriny

Hoci rentabilita obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny rastie, ich podporu stále financuje každý odberateľ elektrickej energie cez tarifu za prevádzkovanie systému, ktorá je vo výške 26 eur za Mwh.

Česká a slovenská legislatíva nie je pripravená na inteligentné siete

Dcéry koncernu E.ON v Česku a na Slovensku ohlásili projekt ACON, ktorému Európska únia prispeje 91 miliónov eur. Umožní lepšie riadenie rozvodov pri intenzívnejšom zapojení obnoviteľných zdrojov, elektromobilov a batérií.

„Štát sa zaviazal podporovať obnoviteľné zdroje energie. Dotované zdroje v podstate zdražujú cenu elektrickej energie. Cena elektriny by však podľa prognóz mala ísť nahor v najbližších rokoch. Viac sa potom bude oplácať budovanie lokálnych zdrojov,“ doplnil Poláček.

Lokálny zdroj nemusí platiť tarifu za prevádzkovanie systému.

„Problém môže byť v tom, že jej maximum sa týka len výkonu 0,5 MW. Sú mnohé veľké firmy, ktoré majú potenciál si vyrábať elektrickú energiu vo väčšom rozsahu, ale nemôžu. Tu vidím potenciál podporiť viac decentralizáciu a dať väčší priestor podnikateľom, aby si dokázali budovať vlastné zariadenia s väčším výkonom,“ dodal Poláček.

]]>
Nebránime sa ozeleneniu, hovorí šéf plynárov https://euractiv.sk/section/energetika/video/nebranime-sa-ozeleneniu-hovori-sef-plynarov/ Wed, 26 Jun 2019 14:37:38 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=video&p=123596 Zemný plyn môže zohrať pozitívnu úlohu v nahrádzaní uhlia. Po roku 2030 sa však jeho úloha výrazne zníži, čo vytvorí väčší priestor pre bioplyn, syntetický plyn, vodík a zachytávanie a skladovanie uhlíka.

Rozhodujúci slovenskí aktéri oceňujú úlohu zemného plynu ako náhrady za uhlie v energetike. Varujú však, že na ceste k uhlíkovej neutralite v roku 2030 bude musieť zemný plyn ozelenieť. Navyše mu budú konkurovať nákladovo čoraz efektívnejšie obnoviteľné zdroje.

Vyplynulo to z podujatia „Miesto plynu v energetickej transformácii Slovenska“, ktoré portál EURACTIV.sk organizoval v pondelok (24. júna) v spolupráci so Slovenským plynárenským priemyslom a Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

Diskutovali:

– Ján Klepáč, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu,
– Pavol Široký, analytik Inštitútu environmentálnej politiky na Ministerstve životného prostredia SR,
– Martin Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu (PS, Obnovme Európu),
– Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku,
– Ján Weiterschütz, člen výkonného výboru Národnej vodíkovej asociácie Slovenska.

]]>