Ovzdušie – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Sun, 16 Jun 2019 20:38:53 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Ovzdušie – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Koniec uhlia vo V4: Správny čas je teraz https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/koniec-uhlia-vo-v4-spravny-cas-je-teraz/ Thu, 13 Jun 2019 16:47:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123238 Slovenský plán prechodu od uhlia bol schválený na regionálnej úrovni, chýba však termín ukončenia jeho spaľovania. Česko a Maďarsko nemajú detailné programy, v Poľsku otázkou nie je „Ako?“, ale „Či?“.

Článok vznikol v spolupráci s českou a poľskou redakciou EURACTIV a maďarským think tankom Political Capital ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Napriek stabilnému poklesu ťažby a spotreby v posledných desaťročiach ostáva uhlie jedným z hlavných palív v Európskej únii. Stále zabezpečuje štvrtinu produkcie elektriny. Ťaží sa v 41 regiónoch v 12 štátoch Únie. Uhoľné bane a elektrárne dávajú prácu asi 240 tisíc ľuďom.

Zo 41 uhoľných regiónov je 10 v krajinách Vyšehradskej skupiny, 6 v Poľsku.

Európska únia mobilizuje členské štáty k útlmu uhlia v snahe splniť kľúčový cieľ Parížskej dohody – udržať otepľovanie pod 2 stupňami Celzia, najlepšie pod 1,5 stupňom. Aj keď tento cieľ je považovaný za ambiciózny, experti na celom svete ho označujú za jediný možný.

Hrozba roztápajúcich sa ľadovcov na póloch či vyhynutia tučniakov cisárskych, ľadových medveďov, alebo korálových útesov však pre tisícky ľudí v uhoľných regiónoch znie abstraktne a vzdialene. Boj proti klimatickým zmenám ich totiž môže stáť prácu. Iba v poľskom Sliezsku  ich žije 80 tisíc.

(Chýbajúce) plány útlmu

Paradoxne to bolo práve hlavné mesto Sliezska, Katowice, ktoré vlani v decembri hostilo globálny klimatický summit COP24. Poľsko prizvalo hlavy štátov a premiérov, aby sa podpísali pod Deklaráciu solidárneho a spravodlivého prechodu, ktorá volá po férovom vyrovnaní sa s baníkmi a komunitami zasiahnutými útlmom. Pod deklaráciu sa podpísali lídri 24 krajín, vrátane lídrov V4. Deklarácia však vyzerá dobre iba na prvý pohľad. Keď sa na ňu think-tank Bankwatch pozrel bližšie, označil ju za „fatamorgánu“.

Chýbajú totiž detaily. Úlohou deklarácie bolo ukázať svetu poľský záväzok bojovať proti klimatickej zmene a prejsť na zelenú ekonomiku. Tesne pred summitom však poľská vláda dokázala opak, keď predstavila nový návrh energetickej stratégie 2040. Ten naznačuje, že aj v roku 2030 bude Poľsko vyrábať 60 percent energie z uhlia. Národná koordinátorka skupiny Bankwatch pre Poľsko Izabela Zygmuntová podotkla, že uhlie dnes tvorí približne 80 percent poľského energetického mixu.

Poľský prezident otvoril COP24: Využívanie uhlia neprotirečí ochrane klímy

V klimatickej politike ideme pomaly a niekedy dokonca opačným smerom, varoval v poľských Katoviciach šéf OSN. Summit má nastaviť pravidlá pre napĺňanie cieľov Parížskej dohody.

Buďme úprimní: spravodlivý prechod nie je možný bez toho, aby sa prechod vôbec uskutočnil.

Ako vyzerá prechod od uhlia v ďalších krajinách V4? Združenie environmentálnych mimovládok Climate Action Network Europe (CAN Europe) zamerané na boj proti klimatickým zmenám analyzovalo útlm uhlia v rôznych európskych krajinách. Hoci žiadna vyšehradská krajina nemá stanovený pevný dátum, kedy využívanie uhlia skončí, Maďarsko a Slovensko sa umiestnili v polovici rebríčka. Česká republika a Poľsko – spolu s Bulharskom, Nemeckom, Gréckom a Rumunskom – skončili na jeho chvoste.

Lídri V4: Maďarsko a Slovensko

V Maďarsku uhlie tvorí okolo desiatich percent energetického mixu. Budapešť sa k plánu útlmu uhlia zatiaľ neodhodlala. V národnom energetickom a klimatickom pláne (NECP) však hovorí, že v roku 2030 by uhlie malo hrať dramaticky menšiu úlohu. Nahradiť by ho malo jadro. Už dnes sú vo výstavbe dva nové bloky jadrovej elektrárne Paks II. Bezpochyby sa tým nesplní ochranársky sen, ale stále to znamená útlm uhlia. Seriózne a otvorené diskusie o útlme zatiaľ neprebehli, aktualizovaná verzia Národnej energetickej stratégie 2030 sa bude schvaľovať túto jeseň.

Alex Botárová z Maďarskej asociácie pre ochranu prírody tvrdí, že „NEPC znižuje produkciu elektriny z uhlia do roku 2030, ale neuvádza nijaké konkrétne politiky a podporné opatrenia, ktoré by tento výsledok mali priniesť.“

Stabilné dodávky elektriny: V4 verí v jadro a uhlie

Nad konvenčnými zdrojmi elektriny sa vo vyšehradských krajinách nezmráka. Počítajú s nimi aj v budúcnosti.

Na Slovensku uhlie tvorí asi 20 percent energetického mixu. Bratislava sa do roku 2023 zaviazala prestať dotovať ťažbu uhlia. Podľa vágneho plánu by ťažba mala celkom ustať do roku 2027. V prípade Slovenska stojí za to zmieniť, kto sa v rámci energetickej transformácie uchádza o štátne dotácie. Pôvodný plán útlmu dotácií uvádzal projekty iba jedinej súkromnej baníckej spoločnosti.

„Našťastie po verejnom tlaku občianskej spoločnosti a obcí slovenská vláda v schválenej verzii tento bod vymazala,“ hovoria Lýdia Knažovičová a Juraj Melichár zo združenia Priateľov Zeme-CEPA, zelenej mimovládky, ktorá je súčasťou CEE Bankwatch Network.

Česko: Uhoľné regióny zaostávajú

V prípade Českej republiky a Poľska sa dá predpokladať, že v roku 2030 bude uhlie stále mať stále pomerne veľké zastúpenie vo výrobe elektriny. Krajiny nepreukazujú nijakú alebo iba veľmi malú vôľu utlmiť uhlia do roku 2030.

Česko chce nasledovať nemecký príklad a vytvoriť „uhoľnú komisiu“, ktorá by mala vypracovať jasný časový rámec nahradenia uhlia a iných fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi a jadrovou energiou. Podľa ministra životného prostredia Richarda Brabca „uhoľná éra“ v Českej republiky skončí v roku 2040. Uhlie predstavuje asi polovicu českého energetického mixu.

Český minister o novej atómke: V porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi sú náklady zanedbateľné

ŠPECIÁL / Rozhodnutie českej vlády o financovaní nového jadrového zdroja sa posunulo o štyri mesiace, pretože som jej nechcel predložiť variant, ktorý je science fiction hovorí pre euractiv.sk TOMÁŠ HÜNER.

V Česku sú tri uhoľné regióny. Čierne uhlie sa ťaží v Moravskosliezskom kraji na východe krajiny. Hnedouhoľné bane sa nachádzajú v Ústeckom a Karlovarskom kraji na severozápade. Všetky tri regióny patria k najzaostalejším v Česku. Ich úroveň HDP a disponibilného príjmu sú pod národným priemerom. Nezamestnanosť priemer prevyšuje. Kvalita vzduchu patrí k najhorším v krajine. Nepomáha ani fakt, že väčšinu produkcie a zamestnanosti zabezpečuje niekoľko veľkých ťažobných spoločností. Na stole sú už však strategické plány cieliace na reštrukturalizáciu procesu.

Český program RE:START je vlajkovou loďou európskej platformy spravodlivého prechodu. Financovaný je zo štátneho rozpočtu aj z európskych štrukturálnych fondov v rámci Platformy EÚ pre európske regióny v prechode. Európska komisia ho označila za dobrý príklad pre ďalšie uhoľné regióny v Európe. Peniaze idú hlavne na regeneráciu starých, nepoužívaných ložísk v mestách a obciach, ale tiež na podporu zamestnanosti a vzdelávania.

Slovensko: Spaľovanie uhlia pokračuje

Slovensko ťaží uhlie takmer výlučne na hornej Nitre v Trenčianskom samosprávnom kraji. Trenčiansky kraj je takisto súčasťou európskej platformy pre uhoľné regióny pod hlavičkou Komisie. Ťažba tu začala na začiatku 20. storočia a dnes od nej závisí asi štyritisíc pracovných miest. Ďalších tri tisíc miest je na ťažbu naviazaných nepriamo.

Transformácia hornej Nitry sa začala ako iniciatíva Komisie. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý má na starosti energetickú úniu a je nominantom vládnej strany Smer-SD, osobne viedol prvé rokovania o prechode v roku 2017. Široko diskutovaný akčný plán prechodu schválil 12. júna trenčiansky regionálny parlament, vláda by mu mala dať zelenú ešte v priebehu leta. Prechod by mal byť financovaný z eurofondov aj zo štátnej kasy.

Aktivista: Slovensko patrí k najpokročilejším, ale chýba mu plán pre úplný útlm uhlia

Deklaráciu o spravodlivej uhoľnej transformácii, ktorú v Katoviciach predstavilo poľské predsedníctvo COP24, podpísala aj slovenská vláda. Pre ALEXANDRA MUSTATU je len pózou.

Podporu dostanú ťažobné spoločnosti, ktoré predčasne ukončia produkciu, a baníci či ďalší pracovníci, ktorí v dôsledku útlmu stratia prácu. Tieto financie sa tiež využijú na tvorbu nových pracovných miest, pravdepodobne aj v ťažobnej spoločnosti. Na Slovensku je však jeden väčší problém.

„Na východe krajiny sa nachádza ďalšia uhoľná elektráreň, ktorá uhlie dováža z Ukrajiny. Ukončenie štátnej podpory ťažby sa jej nedotkne,“ upozorňuje analytik Bankwatch Alexandru Mustata. Nová Environmentálna stratégia 2030 iba vágne spomína, že produkcia elektriny z uhlia by sa mala skončiť do roku 2030.

Maďarsko: Chýba viac diskusie

V Maďarsku je iba jeden relevantný uhoľný región – Severné Maďarsko. Región, kde sa dnes ťaží prevažne lignit, považuje Alexa Botárová za územie stelesňujúce priemyselnú krízu. V uplynulých 30 rokoch je región svedkom sociálne neférového prechodu.

Bane sa zavreli, ťažký priemysel upadol, prišli veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré ľudí zamestnali v priemysle a službách. Mnoho mladých ľudí s univerzitným vzdelaním oblasť opustilo, čo bráni jeho rozvoju. Inovácie a podiel malých a stredných podnikov je tu pod národným priemerom.

V4 dáva prednosť megalomanským projektom pred čistou energiou

Politici v krajinách Vyšehradskej skupiny uprednostňujú tradičné zdroje energie ako uhlie a jadro pred obnoviteľnými alternatívami, ktoré vedú k energetickej sebestačnosti. Európska únia je dnes jediná, kto to môže zmeniť, píše ADA ÁMON.

Vysoká je naopak energetická chudoba. Najhoršie sú na tom vidiecke oblasti okolo hlavného mesta regiónu, Miškolcu. Rozvoj obnoviteľných zdrojov odštartovali nadnárodné spoločnosti. Mestá a obce na podobný krok nemajú kapacity ani prístup k financovaniu.

V minulých rokoch niektoré súkromné spoločnosti otvárali malé lignitové bane v Borsode. Botárová zdôrazňuje, že vyťažený lignit je mimoriadne nízkej kvality, predať ho je možné iba domácnostiam na kúrenie. To prispieva k zhoršenej kvalite ovzdušia. Lignit využíva k vykurovania asi 100 tisíc domácností.

V Maďarsku pritom stále neprebieha nijaká konštruktívna debata o spravodlivom prechode. Sociálne dialógy zväčša iniciujú miestne a národné občianske združenia, ktoré sa zaoberajú kvalitou vzduchu, alebo tie, ktoré bojujú proti investíciám do lignitu a iných fosílnych palív.

Poľsko: Bez účasti miestnych

Vyššie spomenutá poľská deklarácia spravodlivého prechodu podčiarkuje „význam participatívneho a reprezentatívneho procesu sociálneho dialógu zahŕňajúceho všetkých sociálnych partnerov“. V realite je to však vo všetkých spomenutých krajinách a regiónoch ťažšie. Poľsko je príkladom krajiny, ktorá jednala v rozpore s pekne znejúcimi slovami, napriek tomu, že práve Varšava deklaráciu iniciovala.

„Vláda sama poslala zoznam projektov, čo nie je v súlade s partnerským princípom zakotveným v európskom práve, ktorý zabezpečuje, aby rozhodovací proces o použití štrukturálnych fondov zahŕňal relevantných lokálnych hráčov,“ skonštatoval Mustata. Takýto postup nie je ani v súlade s poľskou deklaráciou.

Uhlie sa pre Poľsko stáva pridrahým. Plánuje jadrovú elektráreň

Poľsko ide cestou ostatných krajín V4. Novú atómku chce spustiť do roku 2029.

Poľský región Sliezsko je najväčším európskym uhoľným regiónom so 150-ročnou priemyselnou históriou. Takisto je súčasťou európskej platformy pre uhoľné regióny v prechode. Kvôli rozsahu ťažby je aj rozsah prechodu asi desaťnásobne väčší ako vo zvyšku krajín V4. Uhoľný sektor tu zamestnáva asi 80 tisíc ľudí.

Do regiónu zatiaľ z regionálneho operačného programu v rámci platformy natieklo iba 120 miliónov eur. Zamerané boli na mestskú infraštruktúru, čisté ovzdušie a prípravu bývalých banských lokalít pre investície. Pre porovnanie, z českého programu RE:START odišlo do regiónov už 2,3 miliardy korún (88 miliónov eur). Výška príspevkov v Poľsku naznačuje, že národná vláda z energetickým prechodom v blízkej budúcnosti nepočíta.

Mýtus, ktorý upevňuje status quo

Hoci Varšave plán útlmu ťažby uhlia chýba, téma naberá na politickom význame. Sčasti za to môže celoeurópska debata o budúcnosti zloženia energetických mixov, ktoré majú pomôcť splniť ambície Parížskej dohody o klíme. Diskusiu spustili ochranári, ale s blížiacim sa koncom ťažby uhlia stúpajú aj obavy zástupcov priemyslu. Diskusia sa tiež venuje kvalite vzduchu. Z 50 najznečistenejších miest v Európe sa 33 nachádza v Poľsku.

„Existujúce lignitové bane, ktoré sú v súčasnosti zodpovedné za asi polovicu poľskej uhoľnej výroby, by mali byť vyčerpané okolo roku 2030. K nejakej forme prechodu preto Poľsko bude tak či onak prinútené. Otázkou ostáva ako ho Varšava zvládne. Zamestnanosť v sektore je stále relatívne vysoká, hlavne z regionálneho hľadiska. Väčšina baní je koncentrovaná v Sliezsku, ktoré bude niesť najväčšiu záťaž prechodu od uhlia. Predošlé skúsenosti so znižovaním pracovných miest v sektore ukazujú, že môže viesť k intenzívnejším sociálnym problémom a k dlhodobej nezamestnanosti medzi bývalými baníkmi. Nebezpečenstvo hrozí hlavne v prípade, ak prechod nebude dostatočne dobre pripravený a adresovaný verejnými politikami,“ sumarizuje správa „Uhoľná transformácia v Poľsku“.

Poľský minister: Stredná trieda je pripravená zaplatiť za elektromobil

V Poľsku sme naozaj odhodlaní bojovať za čistú klímu, povedal na COP24 Krzysztof Tchórzewski. Do roku 2021 má sieť nabíjacích staníc pokrývať celú krajinu.

Tejto mozaike však chýba jeden dôležitý kúsok. Sliezsko je v skutočnosti prosperujúcim regiónom s nízkou nezamestnanosťou (s výnimkou enkláv s dlhodobo sociálne vylúčenými časťami obyvateľstva ako v Bytome) a diverzifikovanou ekonomikou. Zygmuntová považuje za mýtus, že región stelesňuje poľský uhoľný priemysel, za mýtus, ktorý slúži na ospravdelnenie status quo.

Analytička podotýka, že v oblasti východného Veľkopoľska, ktoré je skutočne závislé na lignitových baniach, chýbajú baníkom základné garancie od štátu. Jedným z dôvodov je, že bane vlastní súkromná spoločnosť (ZE PAK), ktorá nemá prístup k podpore od štátu. Tieto podniky drancujú miestnu pôdu a devastujú poľnohospodársky sektor. Experti poukazujú na výnimočnú úroveň sociálneho dialógu medzi regionálnymi úradmi a lokálnymi komunitami v regióne. To však na záchranu ľudí pred dopadmi úpadku uhoľného sektoru nestačí.

Marginalizovaná zelená politika

Marek Józefiak z poľskej vetvy Greenpeace uviedol ďalšie argumenty proti využívaniu a ťažbe uhlia: „Časom sa zhoršujú geologické podmienky, čím cena ťažby rastie. Poľsko konštantne znižuje objem uhlia v zemi, kvôli čomu sa zvyšuje závislosť na importe. Takisto rastie cena elektriny, ktorá sa z uhlia vyrába, cena obnoviteľných zdrojov sa naopak znižuje.“

Poľský energetický sektor závisí na politických rozhodnutiach. Súčasná prouhoľná koalícia v parlamente je deštruktívna pre energetické spoločnosti, ktorých akcie na burze dnes dosahujú vrchol. Jozefiak hovorí, že najväčšia poľská energetická spoločnosť Tauron už naznačuje odchod. Tvárou tvár bankrotu minulý týždeň oznámila obrat v investičnej politike smerom k obnoviteľným zdrojom.

Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie

V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

„Ak je úpadok ťažby v blízkej budúcnosti nezastaviteľný, prečo sú potom vlády V4, hlavne tá poľská, tak pomalé pri adopcii jedinej racionálnej voľby?“ pýta sa Zuzana Vondrová, analytička Českého centra pre dopravu a energie.

Jedným z dôvodov je marginalizácia zelených skupín a zelenej politiky konzervatívnymi vládami stredoeurópskych krajín. V Maďarsku po viditeľnom úspechu zelených strán v Európe začala byť klimatická zmena označovaná za „trik elít“, ktorého cieľom je prekryť problém migrácie. V iných krajinách naratív nejde až takto hlboko, avšak boj s klimatickou zmenou naďalej vnímaný ako privilégium najbohatšej vrstvy spoločnosti. Prvý argumentom je energetická suverenita, a to napriek rastúcej závislosti na dovoze energií vrátane uhlia, druhým ochrana pracovníkov.

Markoekonomické okno príležitosti

Všetky tieto argumenty sú politickej povahy, nijaký sa však nepretavuje do skutočnej podpory pracovníkov uhoľného sektoru. Dokopy v krajinách V4 v uhoľnom sektore pracuje okolo 100 tisíc zamestnancov. Spolu so svojimi rodinami a komunitami tvoria významnú časť voličov. Ten ďalej mobilizujú odbory, ktoré sú síce otvorené čistým uhoľným technológiám, ale nie úplnému koncu uhlia. Podpora technológií zachytávania a skladovania uhlíka (CCS) však len predĺžia neudržateľné status quo.

Dnes je správny čas začať spravodlivý prechod. „Nízka nezamestnanosť a nedostatok pracovných síl predstavujú makroekonomické okno príležitosti k hladkému prechodu veľkého počtu zamestnancov z jedného sektoru do druhého,“ tvrdí Zygmuntová.

Ako zabezpečiť útlm uhlia? Päť kritérií spravodlivej transformácie

Dlhodobá európska klimatická stratégia by mala zohľadniť dopady dekarbonizácie v jednotlivých odvetviach a regiónoch. Platforma Európskej komisie, aká funguje pre uhlie, by sa mala rozšíriť o dopravu alebo poľnohospodárstvo, píšu LISA FISCHEROVÁ a REBEKKA POPPOVÁ.

„Ak Poľsko dnes túto príležitosť zmešká, možno ho čaká ďalšia vlna bolestivého, neriadeného zatvárania baní, aká prišla v 90. rokoch,“ varuje. Situácia v ďalších krajinách V4 je podobná. „Vyšehradské krajiny môžu byť priekopníkmi projektov úspešných prechodov. Je to v ich najlepšom záujme,“ tvrdí Andrzej Blachowicz z neziskovej organizácie Climate Strategies.

Rozhodnej politike v tejto oblasti bráni politická väzba na štvorročné volebné cykly, nie na občanov. Skutočné dodržiavanie Sliezskej deklarácie o solidarite a spravodlivom prechode však môže adresovať obidve tieto výzvy v rovnakom čase. Šťastný koniec môže čakať občanov, podniky, kvalitu vzduchu aj politikov, ktorí sa k zmene odhodlali.

]]>
Náklady zo znečistenia ovzdušia https://euractiv.sk/section/ovzdusie/infographic/naklady-zo-znecistenia-ovzdusia/ Thu, 13 Jun 2019 06:44:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=infographic&p=123214 V Európe sa za posledné desaťročia podstatne znížili emisie mnohých znečisťujúcich látok, čo viedlo k zlepšeniu kvality ovzdušia v celom regióne. Na Slovensku od začiatku 90. rokov klesajú, aj vďaka investíciám do čistejších technológií.

Pre porovnanie, v Srbsku je znečistenie pevnými časticami na podobnej úrovni, ako v roku 1990.

Infografika bola spracovaná v rámci projektu #dataEU, realizovaného v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

]]>
Aj my sme súčasťou dekarbonizácie, hovoria plynári v tieni úspechu európskych zelených https://euractiv.sk/section/energetika/news/aj-my-sme-sucastou-dekarbonizacie-hovoria-plynari-v-tieni-uspechu-europskych-zelenych/ Thu, 30 May 2019 16:49:31 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122784 Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.

Podiel zemného plynu na hrubej spotrebe energie v Európskej únii je približne 20 percent. Aj v roku 2030 bude toto palivo podľa odhadov Európskej komisie zohrávať podobne dôležitú úlohu ako dnes. Napriek rozvoju obnoviteľných zdrojov si veľkú časť svojho podielu v energetickom mixe udrží vďaka útlmu uhlia.

Lenže čo bude s plynom po roku 2030? Európska komisia mu predpovedá pád pod 10 percent. V najbližších piatich rokoch bude navyše v novom Európskom parlamente čeliť nepriazni európskych zelených, ktorí v uplynulých eurovoľbách zaznamenali výrazný nárast.

Českí a slovenskí plynári takémuto scenáru nechcú veriť, pretože by podľa nich znamenal nákladovo neefektívne znižovanie emisií. Niektorí si navyše myslia, že vývoj sa môže uberať odlišným smerom v západnej a východnej Európe vzhľadom na ich rozdielne „energetické identity“.

Príležitosťou – aj keď neistou – sú pre plynárov zelené inovácie: bioplyn a vodík. V prepojení s elektroenergetikou by plynárenstvu umožnili stať sa súčasťou dekarbonizovanej európskej ekonomiky a zároveň využiť rozvinutú plynárenskú infraštruktúru. Na programe je táto téma už dnes: Európska komisia totiž pre rok 2020 pripravuje legislatívny balíček o dizajne trhu s plynom. O svojich prioritách do budúcnosti diskutovali aktéri v sektore v pondelok (27. mája) na konferencii „Trh s plynom“, ktorú zorganizovala Sféra, a. s.

Zachovanie podielu do roku 2030

Prioritou Európskej komisie je, aby Európska únia do roku 2050 dosiahla uhlíkovú neutralitu. „Je to možné,“ skonštatovala na konferencii Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku.

Vlani v novembri Komisia predstavila dlhodobú stratégiu „Čistá planéta pre všetkých“. Tá odhaduje, že do roku 2030 klesne podiel zemného plynu na európskom energetickom mixe len mierne.

Úspešní európski zelení žiadajú uhlíkové clo a koniec investícií do plynovodov

Vďaka nemeckým a francúzskym stranám dosiahli európski zelení historicky najlepší výsledok v eurovoľbách. Ďalej bodovali na severe Európy, spojencov však majú aj v južnej a východnej časti Únie.

Ako vysvetlila Vašáková, dôvodom je nahrádzanie uhlia plynom v elektroenegetike a vykurovaní. „Rýchle a masívne nahrádzanie je možné,“ povedala Vašáková a poukázala na príklad Spojených štátov. Toto podľa nej môže byť cesta aj pre Slovensko, ktoré čelí znečistenému ovzdušiu.

Za zemný plyn hovorí jeho kompatibilita s obnoviteľnými zdrojmi závislými od počasia a rozvinutá infraštruktúra plynovodov a zásobníkov.

Nárast elektriny na úkor plynu

No z dlhodobého hľadiska je zemný plyn podľa Vašákovej v opozícii voči dekarbonizácii. „Ak pôjdeme podľa Parížskej dohody (o klíme), v roku 2050 nebudeme kúriť zemným plynom,“ myslí si analytička. V odhadoch Komisie úloha plynu do roku 2050 výrazne klesne – na 4 až 9 percent v závislosti od scenára.

Úlohu stabilizácie elektrickej siete preberie skladovanie elektriny. Vašáková tiež očakáva vzostup alternatív, ktoré budú využívať plynárenskú infraštruktúru: biometán z bioplynu, vodík, ako aj zachytávanie, skladovanie a využívanie uhlíka (CCUS). Niektoré riešenia budú integrované so sektorom elektroenergetiky.

„Podiel elektriny bude narastať, podiel plynu klesať. Treba premýšľať nad prepojením s elektroenergetikou,“ vyzvala Vašíková plynárov.

Potvrdila, že Komisia spustila „viacero štúdií“ o prepojení plynárenstva a elektroenergetiky (sector coupling), zlepšení fungovania trhu s plynom a zvýšení jeho likvidity, či o využití skvapalneného zemného plynu (LNG). „Ako euroúradníci chceme byť pripravení, ale rozhodne sa nová Komisia,“ povedala s odkazom na nových eurokomisárov, ktorí sa svojich funkcií ujmú pravdepodobne v novembri.

Nový legislatívny balíček

Malcolm Arthur z Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sústav ENTSO-G potvrdil, že v Únii je na stole otázka, „či bude svet v roku 2050 čisto elektrický“. Expert z Bruselu poznamenal, že európski zelení nepovažujú zemný plyn za palivo budúcnosti. Na svojich kolegov – plynárov apeloval, aby ukázali, že toto nie je správna cesta, hoci dekarbonizácia je správny smer. „Musíme sa ubezpečiť, že nevypúšťame CO2,“ povedal Arthur.

Európska komisia podľa neho pripravuje legislatívu, ktorá bude do istej miery odrážať už schválený legislatívny balíček o trhu s elektrinou. Keďže nové pravidlá budú prepájať trhy s plynom a elektrinou, ENTSO-G spolupracuje na príprave príslušnej štúdie.

Cesta k nižším emisiám môže viesť cez plynárenskú infraštruktúru

Zásobníky plynu a plynovody dokážu stabilizovať sieť a ukladať energiu v systéme s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov. Environmentalisti a euroúradníci sú k potenciálu zeleného plynárenstva skeptickí.

„Nemali by sme presadzovať likvidáciu infraštruktúry, kým naplno nezvážime jej využitie,“ zhrnul posolstvo ENTSO-G pre Komisiu. Infraštruktúru možno podľa neho využiť pomocou technológie power-to-gas (od elektriny k plynu) na skladovanie prebytočnej energie, ktorú vyrobia veterné a solárne elektrárne. Tá by sa použila v čase, keď vietor nefúka a slnko nesvieti.

Arthur zdôraznil, že cezhraničná kapacita plynovodov je trikrát väčšia ako veterné a solárne kapacity. Rovnaký je pomer plynových zásobníkov a elektriny vyrobenej z týchto variabilných obnoviteľných zdrojov.

Koniec uhlia na Slovensku

„V rámci opatrení, ktoré vyplývajú z dokumentov týkajúcich sa záväzkov v oblasti emisií a prechodu na nízkouhlíkovú energetiku, bude zemný plyn pre Slovensko zohrávať významnú úlohu ako najčistejšie fosílne palivo,“ povedal na konferencii Ján Petrovič, generálny riaditeľ pre energetiku na ministerstve hospodárstva.

„Chceme nahradiť uhlie plynom čo najskôr,“ avizoval Petrovič s tým, že v roku 2030 by malo byť „už len v múzeu“.

Vyslovil sa za to, aby boli cieľom Európskej únie skôr nižšie emisie ako vyšší podiel obnoviteľných zdrojov. Ten je podľa neho iba nástrojom. Ministerstvo hospodárstva bude podľa Petroviča hľadať možnosti, ako slovenských plynárov zapojiť do diskusie o novej európskej legislatíve.

Rezort momentálne pracuje na konečnej verzii národného energeticko-klimatického plánu. „Sú názory, aby sme neinvestovali do infraštruktúry a bezpečnosti, do severo-južného prepojenia,“ povedal Petrovič o pripomienkovacom procese. Slovenský prepravca plynu už začal stavbu interkonektora s Poľskom a počíta pritom so zdrojmi s európskeho rozpočtu.

„Veľmi ťažká a drahá cesta“

V Česku je spotreba elektriny a plynu na podobnej úrovni – takmer 90 terrawatthodín ročne. Nemecko však spotrebuje plynu oveľa viac, poukázal na konferencii Martin Slabý, predseda Českého plynárenského zväzu a šéf Pražskej plynárenskej distribúcie.

„Ak sa budeme chcieť do roku 2050 zbaviť plynu, bude to cesta veľmi ťažká a drahá,“ myslí si Slabý. Záujem o plyn v regióne bude podľa neho ťahať spotreba priemyslu a úpadok uhlia. Plynu môže tiež pomôcť, zvlášť v Česku, ak sa napokon nepostaví plánovaná jadrová elektráreň.

Envirorezort ukázal, ako môže Slovensko znížiť emisie o 70 percent

Ak štát neprijme dodatočné opatrenia, emisie do roku 2030 porastú. Prechod na bezemisnú ekonomiku môžu ohroziť aj spory medzi rezortmi.

Slabý podotkol, že v Nemecku vystačia batérie v elektrickej sieti na spotrebu 0,04 terrawatthodín, kým plynové zásobníky až 260 terrawatthodín. Slabý víta sector coupling, neteší ho však, že nový plynový balíček má odrážať schválenú legislatívu o trhu s elektrinou.

Čo sa týka biplynu, ktorý môže pochádzať z odpadového hospodárstva a poľnohospodárstva, český plynár naznačil obavy z vysokých nákladov. Tie sa prejavujú v priekopníckej krajine bioplynu – vo Francúzsku. Malcolm Arthur z ENTSO-G zase upozornil, že cezhraničný obchod s bioplynom blokuje nutnosť uznávať certifikáty pôvodu.

Rozdielna budúcnosť plynu

Medzi riziká pre celý plynárenský sektor zaradil Slabý „eskaláciu ekologických požiadaviek po parlamentných voľbách v EÚ“ a „vydanie iracionálnej verzie plynárenského balíčka 2020“. Obáva sa tiež „vnímanej či skutočnej“ závislosti na ruskom plyne, „zanedbaného imidžu zemného plynu“, súťaže s inými sektormi namiesto spolupráce a kybernetických hrozieb.

Zemný plyn má však podľa neho budúcnosť. „Veľmi sa mi nepáčilo, keď sa plynári pred dvoma rokmi predbiehali v jeho pochovávaní,“ povedal. V tom čase vraj počul jedného prepravcu hovoriť, že v roku 2050 bude prepravovať už len syntetický plyn. „Plyn by sa mal hlásiť k modernizácii, ale nemôžeme hovoriť, že zavierame,“ tvrdí Slabý.

Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč si myslí, že budúcnosť zemného plynu môže byť v Európskej únii rozdielna. Odvolal sa na koncept dvoch energetických identít, o ktorom pred pár rokmi hovoril analytik Alexander Duleba.

Prvý koncept dominuje v západnej Európe, ktorá podľa Klepáča „nechce poľaviť z Paríža“. Orientuje sa proti jadrovej energii a fosílnym palivám. Dnes pritom predstavuje tri štvrtiny spotreby plynu v Európskej únii. Druhý koncept prevláda vo východnej časti Únie. „Nie je vôľa zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov pre fundamentálne problémy,“ opísal Klepáč.

Bioplyn má budúcnosť

V roku 2017 Slovensko podľa Klepáča spotrebovalo 31 terrawatthodín energie z elektriny a 54 terrawatthodín zo zemného plynu. „Keby sme chceli odstrániť plyn, kapacity pre výrobu elektriny by sme museli strojnásobiť,“ skonštatoval Klepáč.

Biometán z bioplynu však podľa neho má na Slovensku budúcnosť. Odvolal sa pritom na štúdiu dvoch slovenských expertov Františka Zachardu a Štefana Pásztora z roku 2013. Z biomasy z nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy, živočíšnej výroby (hnoj) a z komunálneho odpadu možno ročne vyrobiť 760 miliónov kubických metrov bioplynu. Ten sa dá následne očistiť na 456 miliónov ton biometánu, ktorý predstavuje asi osem percent slovenskej ročnej spotreby zemného plynu.

Nahradí kukuricu odpad? Bioplynové stanice sa majú preorientovať

Na Slovensku už fungujú bioplynky spaľujúce bioodpad z domácností. Hoci vládne plány počítajú s ich rozvojom, prekážkami sú slabý zber bioodpadu, stop-stav v distribúcii elektriny, náklady na vstrekovanie do plynárenskej sústavy či environmentálne riziká.

K ukladaniu energie vo forme vodíka sa vyjadril skepticky, keďže veľká väčšina vodíka sa dnes vyrába z fosílnych palív. O technológiách CCUS povedal, že dnes nie sú komercionalizované. „Treba do nich investovať, ale o tieto peniaze dnes súťažia aj obnoviteľné zdroje,“ podotkol Klepáč.

Ťažisko spotreby zemného plynu v budúcnosti vidí šéf slovenských plynárov v priemysle a vykurovaní.

Investície dnes, výhoda zajtra

Vedúci rozvoja sieťového obchodu SPP – distribúcia Jerguš Vopálenský si myslí, že „nemôžeme zľahčovať problém klimatickej zmeny“. Plynári by podľa neho mali presadzovať znižovanie emisií a zachovanie slobodnej voľby energetického mixu v členských štátoch. To všetko pri maximálnej nákladovej efektívnosti.

„Napríklad biomasa ako náhrada uhlia v centrálnych zdrojoch tepla je efektívna. Vykurovanie drevom je na Slovensku lacnejšie ako vykurovanie plynom,“ povedal Vopálenský. Keďže slovenská elektroenergetika bude po zatvorení uhoľnej elektrárne Nováky patriť medzi štvrtinu najmenej emisných v Únii, ďalšie využitie zemného plynu vidí hlavne v doprave a priemysle. Potvrdil tiež, že „podzemné zásobníky môžu byť v budúcnosti využívané ako obrovské batérie“.

Petra Grigelová, vedúca regulácie na Energetickom regulačnom úrade Českej republiky uznáva, že dekarbonizácia je „chvályhodný politický cieľ“. Dodala však, že bude treba investovať z verejných zdrojov, keďže „trh to sám nezvládne“.

Tiež povedala, že „plynárenstvo prechádza obdobím neistoty“. Pre jeho budúcu konkurencieschopnosť je nevyhnutná jeho digitalizácia. „Tí, čo budú investovať dnes, budú mať väčší náskok zajtra,“ uzavrela Grigelová.

]]>
Emisie z dopravy rastú https://euractiv.sk/section/ovzdusie/infographic/emisie-z-dopravy-rastu/ Tue, 28 May 2019 09:01:56 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=infographic&p=122680 Podiel dopravy na celkových emisiách skleníkových plynov v EÚ rastie. Asi tretinu emisií z dopravy vyprodukuje nákladná a autobusová doprava. Na Slovensku je to ešte viac – 45 percent.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry, pri súčasných trendoch nie je doprava schopná splniť klimatické záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody.

V máji 2018 predstavila Komisia návrh legislatívy, ktorá stanoví po prvýkrát emisné limity pre nákladné automobily.

Infografika bola spracovaná v rámci projektu #dataEU, realizovaného v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

]]>
Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/vysehrad-je-mrtvy-nech-zije-vysehrad-pre-obnovitelne-energie/ Fri, 24 May 2019 15:17:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=122595 V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

Ada Ámonová pracuje ako výskumníčka berlínskeho think-tanku E3G – Tretej generácie environmentalizmu. Komentár vznikol ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Čo sa týka podielu obnoviteľných zdrojov energie, Česko, Maďarsko, Slovensko a Poľsko sedia v Európskej únii v poslednom rade. Vo všetkých krajinách je podiel pod 20 percentami. Situácia je ešte horšia pri pohľade na podiel obnoviteľných zdrojov v elektroenergetike. Maďarsko je v pomyselnom rebríčku krajín Únie predposledné, Poľsko je piate a Česko šieste od konca. Slovensko z Vyšehradskej skupiny vytŕča vďaka hydroelektrárňam vybudovaným za komunizmu.

Nízky podiel obnoviteľných zdrojov sa často dáva za vinu geografii. Lenže Rakúsko, ktoré s tromi krajinami V4 susedí, je vo využívaní obnoviteľných zdrojov kontinentálnym lídrom. Naozaj vietor prestáva fúkať na rakúskej hranici? Čo by teda mohol byť dôvod pre taký obrovský rozdiel?

Odpoveďou je politická vôľa. Úspešný rozvoj obnoviteľných zdrojov v Rakúsku je zakotvený v politickej a spoločenskej zhode o prospešnosti čistej a udržateľnej energetickej politiky bez ohľadu na aktuálne ideologické smerovanie. Všetkým obyvateľom prináša blahobyt a čistý vzduch, ekonomike mnoho benefitov. Táto vízia a uvažovanie podporuje vysoké klimatické ambície.

Rakúsko pre 25 rokmi

Pred 25 rokmi však bolo všetko inak. Postoj k obnoviteľným zdrojom bol vtedy v Rakúsku podobný tomu, aký dnes vidíme v stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch: obnoviteľné zdroje sú drahé, nespoľahlivé a neschopné produkovať dostatočné množstvo energie.

Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa

Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

V minulom storočí  na klimatickej zmene ani zďaleka nebola tak rozsiahla celospoločenská zhoda, technológie obnoviteľných zdrojov boli oveľa menej rozvinuté, investičné náklady boli vysoké a projektový manažment a financovanie boli iba v plienkach. Rakúsko, Nemecko a Škandinávia sa stali priekopníkmi, vďaka ktorým dnes prežívame pravý opak. Investície do solárnej a veternej energie sú rutinnými projektami, ktoré sa dobre integrujú do elektrických sietí. Celkové náklady investícií sa znížili značne pod väčšinu nákladov konvenčných elektrární.

Vlády V4 však stále veria, že iba veľké elektrárne sú schopné spoľahlivo dodávať elektrinu. Dominantní hráči v elektroenergetike sa cítia byť ohrození solárnou a veternou energiou a majú pravdu. Miestne vlády preto radšej blokujú rozvoj obnoviteľných zdrojov a udržujú hegemóniu konvenčných technológií pre výrobu elektriny.

Niektoré z týchto krajín zavádzajú nezmyselné a  radikálne regulácie. V Maďarsku nedostane povolenie žiadna veterná elektráreň  v okruhu 12,5 kilometra od akéhokoľvek ľudského obydlia, čo robí červenú zónu pre veterné elektrárne prakticky z celej krajiny. V dôsledku týchto pravidiel je jednoduchšie dostať povolenie na 2-gigawattovú jadrovú elektráreň ako na 30-megawattovú veternú farmu. Na Slovensku si zase ľudia môžu nainštalovať vlastné domáce obnoviteľné zdroje elektriny, z vyrobenej elektriny však musia spotrebovať aspoň 90 percent.

Kultivovanie provinčnej diskusie

Národné energetické a klimatické plány, ktorých prvú verziu si Európska komisia vyžiadala do konca minulého roku, odrážajú deformovanú predstavu energetickej politiky a veľmi nízke klimatické ambície. Najvyšší cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov v roku 2030 je v týchto krajinách 21 percent a podporné dokumenty majú vo všeobecnosti nízku kvalitu. Podľa novej štúdie, aplikujúcej metodiku Komisie na základe smernice o obnoviteľných zdrojoch, mali všetky štáty prísť s aspoň o štyri percentá vyšším podielom, ktorý by pokrýval štvrtinu spotreby z dodávok zelenej energie. S určitosťou pritom platí, že nákladovo efektívny potenciál sa pohybuje nad týmto číslom.

Väčšina slovenských europoslancov sú v klimatických otázkach „dinosaury“

Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Dnešná situácia volá po spoločnom postupe organizácií, ktoré už po desaťročia pracujú na urýchlení prechodu na čistý a udržateľný energetický systém. Think-tanky a environmentálne asociácie z vyšehradských krajín a Rakúska sa nedávno zišli v Prahe, aby vytvorili platformu pre obnoviteľné zdroje Vyšehrad+, ktorá hľadí ďalej ako krátkodobé vládne politiky. Nová koalícia chce kultivovať diskusiu o energetickej politike, ktorá sa dnes pohybuje na patetickej a provinčnej úrovni. Platforma ponúka novej Európskej komisii nielen expertízu a kritickú analýzu národných plánov, ale aj správne čísla.

Vyšehradská spolupráca sa začala s fanfárami a dlho slúžila ako dobrá platforma pre politickú zmenu. Prispela k rozvoju demokracie v strednej Európe. Z V4 sa však stal rušivý prvok v strede Európy. Dnešná vyšehradská spolupráca je založená na ignorovaní klimatických hrozieb, na snahe predĺžiť spaľovanie fosílnych palív, na porušovaní limitov pre znečisťovanie ovzdušia a na podkopávaní rozvoja obnoviteľných zdrojov. Krajiny V4 poškodzujú záujmy a zdravie svojich obyvateľov. Platforma pre obnoviteľné energie Vyšehrad+ je založená s cieľom zvrátiť tento trend a otvoriť sa spolupráci s rovnako zmýšľajúcimi aktérmi.

Starý Vyšherad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+.

]]>
Podiel verejnej dopravy na osobnej doprave https://euractiv.sk/section/doprava/infographic/podiel-verejnej-dopravy-na-osobnej-doprave/ Tue, 21 May 2019 09:08:39 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=infographic&p=122419 Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším podielom verejnej dopravy – vlakov, autobusov a trolejbusov. Aj tak však tri štvrtiny dopravy osôb zabezpečujú osobné autá.

V susednom Maďarsku je pozícia verejnej dopravy ešte silnejšia. Najslabšia je v Portugalsku: takmer 83 percent dopravy pripadá na osobné autá.

Infografika bola spracovaná v rámci projektu #dataEU, realizovaného v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

]]>
Prispievali by ste fajčiarovi na odvykanie aj cigarety? Pri uhlí sa to deje https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/prispievali-by-ste-fajciarovi-na-odvykanie-aj-cigarety-pri-uhli-sa-to-deje/ Wed, 15 May 2019 13:29:21 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=122272 Podpora transformačných projektov na hornej Nitre by mala byť podmienená ukončením ťažby a spaľovania uhlia a postupnou prípravou baníckeho regiónu na život po uhlí, píše LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ.

Lýdia Kňazovičová sa v rámci organizácie Priatelia Zeme-CEPA venuje téme útlmu ťažby a spaľovania uhlia.

Pôvodne navrhovaný vládny materiál o dočasnom dotovaní energie z uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme a premene regiónu hornej Nitry (1) sa výlučne zaoberal projektami banskej spoločnosti. Zohľadňoval preferencie jednej súkromnej firmy.

Našťastie po občianskom tlaku pribudol potenciálny rozvoj samospráv, komunít, malých a stredných podnikov v regióne.

Súkromná banská spoločnosť má však v tomto procese nepochybne aj naďalej silné postavenie, hoci doteraz nestanovila dátum ukončenia ťažby uhlia, ani oficiálne nezrušila plány na 12. ťažobné pole. Dôkazom špeciálneho zaobchádzania s ňou je napríklad stretnutie Európskej komisie, verejnej správy a súkromného sektora k téme transformácie regiónu z 5. februára 2018, kam bola pozvaná výlučne spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) a jej partneri. Ostatní aktéri ostali za zatvorenými dverami (2).

Podmienka dekarbonizácie

Prispievali by ste fajčiarovi na odvykaciu liečbu a zároveň na fajčenie cigariet?

Nemožno predsa liečiť ochorenie pľúc, ak človek fajčí v chodbe nemocnice bez predsavzatia skončiť. Vláda by preto mala trvať na tom, že fosílne firmy môžu získať podporu z transformačného balíčka len, ak sa zaviažu systematicky znižovať emisie skleníkových plynov už počas implementácie prvého projektu v rámci odvykania si regiónu od závislosti na ťažbe lignitu.

V elektrárni Nováky sa totiž páli uhlie s výhrevnosťou vlhkej slamy (3), na čo sme vyzbierali od spotrebiteľov už takmer miliardu eur. Ďalšie stovky miliónov počas maximálne piatich rokov sú na ceste a dotácie majú smerovať aj na upratanie škôd. Zdá sa, že prevzatie zodpovednosti za škody spôsobené počas rokov sa nekoná.

Bane: Kritériom výberu projektov pre hornú Nitru musí byť ich kvalita a nie predkladateľ

Ak jediným kritériom diskvalifikácie baníckych projektov má byť fakt, že ich predložila ťažobná spoločnosť, bude to v neprospech ľudí a na škodu celého regiónu, píše PETER ČIČMANEC.

Zabúda sa na európsky legislatívny princíp ,,znečisťovateľ platí“ (4). To znamená, že spoločnosť, ktorá popri tvorbe súkromného zisku spôsobí environmentálnu škodu, je za ňu zodpovedná a musí prijať potrebné preventívne alebo nápravné opatrenie a znášať všetky súvisiace náklady. Pod pláštikom environmentálnych opatrení sa tak vytvára možnosť ďalších dotácií pre ťažobnú spoločnosť, pričom znečistenie platí verejnosť. Exkluzívna podpora pre súkromné bane pokračuje v inej forme.

Ba čo viac, popri tejto nemalej (ne)priamej finančnej podpore stále nemáme termín útlmu ťažby a spaľovania uhlia. Paradoxne sa plánuje ďalšia ťažba. Ako môžeme transformovať banícky región smerom od uhlia, keď samotná banská spoločnosť plánuje ďalšiu ťažbu?

Nepodkopme si budúcnosť našich obcí, nemeňme len príjmy znečisťovateľov, ale radšej podporme udržateľný rozvoj regiónu.

Rozpodnikajme región

Podpora v transformácii regiónu má byť efektívna a vo verejnom záujme.

Projekty sa musia posudzovať veľmi citlivo, aby sa verejné financie nepremrhali na neperspektívne odvetvia. Mali by naopak ochrániť sociálnu situáciu baníckych rodín a tým zabrániť negatívnym dôsledkom ukončenia banskej činnosti pre zamestnancov.

Ak sa snažíme premeniť región „zdola hore“, musíme apelovať aj na zapojenie samospráv, komunít, malých a stredných podnikateľov. Európska komisia má za cieľ v rámci pilierov európskej ekonomiky podporovať podnikavosť a rast malých a stredných podnikov a riešiť problémy brzdiace ich rozvoj (5). Od miestnych zaznievajú ohlasy, že v regióne by podnikalo viac ľudí, keby štát nezaťažoval malých a stredných podnikateľov a nepodporoval tam len veľkých zamestnávateľov (6).

Vláda zbiera projekty pre hornú Nitru bez účasti širokej verejnosti

Spravodlivá transformácia neznamená, že budú uprednostňované projekty veľkých spoločností. Treba zabezpečiť účasť aj menším podnikateľom a aktérom, píše LENKA ILČÍKOVÁ.

Snahy o diverzifikáciu regionálnej ekonomiky sú dôležitým aspektom. Pri transformácii regiónu je potrebné podporiť najlepšie projekty, ale u firiem produkujúcich fosílne palivá by mali byť podporené s podmienkou vypracovania dekarbonizačného plánu. Banská spoločnosť by sa mala transformovať, ak žiada prostriedky z transformácie a nie plánovať ďalšiu ťažbu.

Treba vhodne zacieliť na spomínané malé a stredné subjekty, identifikované ako skupina, na ktorú je najťažšie dosiahnuť (7).

Pre podnikavých miestnych obyvateľov prebiehajú praktické stretnutia (8) s cieľom rozpodnikať región. Aktivity mimovládnej organizácie však nemôžu nahradiť účelnú podporu zo strany štátu. Tu narážame na kameň úrazu. V zapájaní a podpore širšej verejnosti vládou vidíme slepé miesto.

V týchto dňoch sa v mestách na hornej Nitre konajú verejné vypočutia k návrhu akčného plánu transformácie. Tento dokument je verejne dostupný len na stránke www.zivotpouhli.sk z dielne Priateľov Zeme-CEPA (9). To je pre organizáciu síce lichotivým dôkazom účasti na celom procese, ale občiansky sektor opäť nahrádza úlohu štátu v informovaní verejnosti. Informácie pre ľudí so záujmom zapojiť sa do transformácie hornej Nitry sú skryté v útrobách stránky zodpovedného Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Ide o neudržateľný stav.

Verejný záujem

Tvrdenie, na ktorom je postavený záujem pokračovania ťažby a dokonca jej rozšírenia, a síce, že elektráreň Nováky je a bude technicky spôsobilá na prevádzku spaľovania uhlia aj v budúcnosti (10), je spochybnené.

Hoci elektráreň Nováky už v roku 2015 prešla modernizáciou kvôli emisným limitom, podmienky pre fungovanie sa v budúcnosti ešte viac skomplikujú. Slovenské elektrárne potrebujú 80 miliónov eur na splnenie emisných limitov od roku 2021, keďže nová smernica o priemyselných emisiách zavádza prísnejšie emisné štandardy.

HBP napriek tomu počítajú s elektrárňou Nováky ako s odberateľom hnedého uhlia, a to dokonca aj po roku 2023, kedy najneskôr bude štátna pomoc na výrobu elektriny z uhlia ukončená.

Európska komisia odobrila dotácie pre hnedé uhlie na hornej Nitre

Brusel schválil finančnú náhradu pre Slovenské elektrárne na päť rokov dopredu. Podporil tiež vznik plánu pre prechod slovenského uhoľného regiónu, ktorý má byť hotový v lete 2019.

O ekonomickej nerentabilite tohto priemyslu sa vyjadril aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (11).

Navyše podľa prieskumu názorov je znečistenie životného prostredia a vplyv ťažby a spaľovania uhlia na ľudské zdravie zásadným dôvodom na útlm uhlia (12).

Hovoríme o prechode regiónu horná Nitra smerom od uhlia, navyše v dobe, keď mladí ľudia už aj na Slovenku pochodujú v piatky v mestách za klímu a za svoju budúcnosť, a Slovensko chce splniť záväzky Parížskej dohody. Môžeme o rozširovaní ťažby a spaľovania uhlia rozmýšľať ešte ako o verejnom záujme?

Referencie:

(1) https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/872

(2) https://euractiv.sk/section/zivotne-prostredie/opinion/rozvoj-hornej-nitry-nemoze-byt-len-v-rukach-vlady-a-sukromnych-bani/

(3) http://www.energoportal.org/obnovitelne-zdroje/energia-z-biomasy

(4) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=LEGISSUM:l28120&from=CS

(5) https://www.grantexpert.sk/dotacie-pre/dotacie-pre-male-a-stredne-podniky-msp-a-start-upy/)

(6) https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/185933#1289

(7) https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/expert_support_coal_sk.pdf

(8) http://www.zivotpouhli.sk/novinky/item/308-ako-rozpodnikat-region-podnikatelia-v-prievidzi-dnes-mali-moznost-zapojit-sa-do-diskusii-o-tom-ako-pisat-lepsie-projekty

(9) http://www.zivotpouhli.sk

(10) https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1905009-rana-pre-novaky-obnova-za-80-milionov

(11) https://greenpeace.blog.sme.sk/c/494531/vysledky-prieskumu-prijemne-prekvapili-slovaci-nechcu-uhlie.html

(12) http://www.antimon.gov.sk/5278-sk/pmu-sr-ukoncil-presetrovanie-v-oblasti-vyroby-elektriny-z-hnedeho-uhlia/

]]>
Európska komisia odobrila dotácie pre hnedé uhlie na hornej Nitre https://euractiv.sk/section/energetika/news/europska-komisia-odobrila-dotacie-pre-hnede-uhlie-na-hornej-nitre/ Fri, 10 May 2019 15:37:40 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122153 Brusel schválil finančnú náhradu pre Slovenské elektrárne na päť rokov dopredu. Podporil tiež vznik plánu pre prechod slovenského uhoľného regiónu, ktorý má byť hotový v lete 2019.

Dočasné dotácie na spaľovanie hnedého uhlia v elektrárni Nováky sú v súlade s európskymi pravidlami pre štátnu pomoc. Rozhodla o tom Európska komisia v úlohe celoeurópskeho protimonopolného úradu. Informáciu zverejnila v piatok (10. mája).

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensko pre portál EURACTIV.sk doplnilo, že Komisia financuje vznik akčného plánu pre transformáciu regiónu hornej Nitry, ktorý má byť dokončený v lete tohto roka.

Vo verejnom záujme

Vo svojej správe Komisia vysvetlila, že Slovenská republika má právo poskytnúť Slovenským elektrárňam (SE), prevádzkovateľovi hnedouhoľnej elektrárne, „náhradu“. Táto náhrada má slúžiť na zabezpečenie „dočasnej dodávky povinného objemu elektrickej energie z miestnych palivových zdrojov do uzlového bodu slovenskej elektrizačnej sústavy v lokalite Bystričany“.

Náhrada je verejnom záujme. Je totiž odmenou za „bezpečnosť dodávok energie v zemepisnej oblasti nachádzajúcej sa v okolí bystričianskeho uzla, ktorá nie je dostatočne prepojená so zvyškom slovenskej elektrizačnej sústavy“.

Protimonopolný úrad zastavil prešetrovanie Hornonitrianských baní

Na zneužívanie dominantného postavenia baní sa sťažovali Kúpele Bojnice. Podľa Protimonopolného úradu je ale „otázne, či je oprávnený posudzovať tento prípad podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže“. 

Ročne majú SE dodať 870 až 1 100 gigawatthodín „z miestnych palivových zdrojov“ do okolia Bystričian.

„Dočasný záväzok poskytovať službu vo verejnom záujme sa bude plniť až do zrealizovania investícií slúžiacich na skvalitnenie elektrizačnej sústavy (s cieľom vyriešiť technické otázky súvisiace s problémom bezpečnosti dodávok). Opatrenie sa musí dokončiť najneskôr do konca roku 2023,“ rozhodla Komisia.

Schválená náhrada predstavuje rozdiel „medzi príjmami podniku z predaja elektrickej energie a z ďalších služieb a jeho výrobnými nákladmi“.

Primerané dotácie

„Miestne palivové zdroje “ dnes predstavujú najmä hnedé uhlie spaľované v Novákoch. „V blízkosti bystričianskeho uzla elektrizačnej sústavy sa nachádza iba elektráreň Nováky a niekoľko veľmi malých vodných elektrární, ktorých výrobné kapacity vo veľkej miere závisia od tokov vody a ročných období,“ píše sa v tlačovej správe.

Brusel zdôrazňuje, že „nespochybňuje povinnosť Slovenska plniť si právne záväzky v oblasti kvality ovzdušia, ani z neho nevyplýva, že Komisia odporúča používanie hnedého uhlia (lignitu) ako paliva vzhľadom na jeho negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia a klímu“.

Hornonitrianske bane budú čerpať dotácie a ťažiť uhlie aj po roku 2023

Útlm uhlia sa bude podľa materiálu, ktorý má schvaľovať slovenská vláda, odohrávať v réžii banského priemyslu. Ten má dostať stimuly na zatváranie baní, ale aj na opravu vagónov, pestovanie paradajok, chov sumčeka afrického či výrobu biomasy a bioplastov.

SE nakupujú hnedé uhlie od súkromnej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza. Výrobné náklady v elektrárni závisia predovšetkým od nákladov na vyťaženie uhlia, ale aj od iných faktorov. Ročná „náhrada“ pre SE sa vlani vyšplhala na 98 miliónov eur. Štát ju financuje prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému, ktorú platia všetci domáci spotrebitelia elektriny.

Každoročné dotácie vo výške približne 100 miliónov eur považuje Komisia za primerané. „Opatrenie je primerané, keďže v prípade elektrárne Nováky zodpovedá očakávaná miera návratnosti miere návratnosti podobných prevádzok a nevedie k vyplácaniu nadmernej náhrady,“ konštatuje tlačová správa.

Svojím rozhodnutím Európska komisia odobrila nový všeobecný hospodársky záujem (VHZ) pre prevádzku nováckej elektrárne na päť rokov dopredu. VHZ do roku 2023 schválila slovenská vláda vlani. V minulosti Komisia skúmala a odobrovala všeobecný hospodársky záujem každoročne.

Transformácia regiónu

Komisia naznačuje, že pri svojom rozhodovaní zvažovala aj iniciatívy do budúcnosti. „Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktoré sa v júni 2018 pripojili k iniciatíve týkajúcej sa uhoľných regiónov v procese transformácie,“ píše sa v tlačovej správe. Platformu naštartoval v roku 2016 slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý je zodpovedný za energetickú úniu.

Európska exekutíva pripomína, že Slovensko využíva jej službu na podporu štrukturálnych reforiem s cieľom vypracovať stratégiu a akčný plán transformácie pre Trenčiansky samosprávny kraj, ktorého súčasťou je horná Nitra.

Bane: Kritériom výberu projektov pre hornú Nitru musí byť ich kvalita a nie predkladateľ

Ak jediným kritériom diskvalifikácie baníckych projektov má byť fakt, že ich predložila ťažobná spoločnosť, bude to v neprospech ľudí a na škodu celého regiónu, píše PETER ČIČMANEC.

Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku pre EURACTIV.sk spresnila, že akčný plán financuje Komisia a dodáva poradenská spoločnosť PwC. Vznikať začal vlani v októbri, dokončený by mal byť tento rok v lete.

„Zahŕňal okrem iného viaceré stretnutia s kľúčovými zainteresovanými stranami, analýzu a prezentáciu akčného plánu na híringoch priamo v regióne,“ uviedla Vašáková.

Hlavné výzvy akčného plánu sú podľa nej zdroj tepla pre región hornej Nitry po prípadnom odstavení elektrárne v Novákoch, riešenie enviromentálnych záťaží, dopravná infraštruktúra regiónu a sociálne riešenia pre zamestnancov vrátane schémy predčasného dôchodku.

]]>
Eurovoľby: Ochrana prírody trápi Slovákov rovnako ako boj proti daňovým podvodom https://euractiv.sk/section/klima/news/eurovolby-ochrana-prirody-trapi-slovakov-rovnako-ako-boj-proti-danovym-podvodom/ Mon, 06 May 2019 10:19:35 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121973 Pre viac ako tri štvrtiny potenciálnych voličov je dôležité, aby strany komunikovali témy znižovania pesticídov, zastavenia znečisťovateľov, prechodu na čistú energiu aj zabezpečenia pracovných miest v udržateľných odvetviach. Ukázal to prieskum.

Ochrana prírody je v súvislosti s Európskou úniou pre Slovákov rovnako dôležitá ako zastavenie daňových podvodov.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý na základe požiadavky Európskej nadácie pre klímu (ECF) v januári 2019 realizovala spoločnosť Ipsos MORI Observer.

Prieskumu sa zúčastnilo 2000 respondentov vo veku 18 až 50 rokov, ktorí s určitosťou nepovedali, že vo voľbách do Európskeho parlamentu nebudú hlasovať.

Medzi ôsmimi obavami

Podľa prieskumu je pre viac ako tri štvrtiny respondentov dôležité, aby strany komunikovali témy znižovania pesticídov, zastavenia znečisťovateľov, prechodu na čistú energiu aj zabezpečenia pracovných miest v udržateľných odvetviach.

Sedemnásť percent respondentov označilo, že presadzovanie výroby potravín zdravým a udržateľným spôsobom a tiež zníženie používania pesticídov a antibiotík je pre nich najdôležitejšou európskou témou.

EURACTIV Podcast | Ekológia pred eurovoľbami rezonuje u štyroch z piatich voličov

V porovnaní s inými krajinami sa nezdá, že by fenomén globálneho otepľovania nachádzal odozvu u ľudí na Slovensku. Dvadsať percent potenciálnych slovenských voličov však považuje ekologické témy za veľmi dôležité.

Vyššiu podporu (18 percent) získala iba podpora zníženia imigrácie.

Znečistenie životného prostredia tiež podľa prieskumu patrí medzi osem najčastejších osobných obáv Slovákov.

Na prvom mieste je korupcia politikov (43 percent), nasleduje zdravotná starostlivosť (33 percent), všeobecný stav politiky (32), sociálna nerovnosť (30), vysoké ceny (26), imigrácia (17) a dostatok peňazí na zaplatenie účtov (15).

Nezáujem politických strán

Podľa člena Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI) Petra Robla výsledky vyvracajú mýtus, že potenciálni voliči o tému životného prostredia nemajú záujem. Je presvedčený, že takto to vnímajú politici a preto o téme až tak nerozprávajú.

SKI realizovala aj vlastný prieskum medzi politickými stranami.

EURACTIV Podcast | Klíma a eurovoľby: Čo ponúkajú slovenskí kandidáti?

Monika Beňová, Karol Galek, Ivan Štefanec, Martin Hojsík a Norbert Kurilla diskutujú o nulových emisiách do roku 2050, útlme uhlia, obnoviteľných zdrojoch a energetickej efektívnosti.

Z desiatich oslovených jej odpovede poslali štyri – Smer-SD, koalícia PS a Spolu-OD, SaS a Most-Híd. Dodatočne odpovedalo aj KDH.

Nezáujem strán prezentovať svoje názory na životné prostredie iniciatívu prekvapuje.

„Prieskum pritom ukazuje, že slovenskí voliči by ocenili, ak by sa politické strany témou klimatickej zmeny zaoberali, hovorili o nej a navrhovali konkrétne opatrenia a politiky,“ konštatoval Robl.

Eurovoľby: Klimatická politika je dôležitá pre tri štvrtiny voličov

Ako sa politická strana stavia k boju s globálnym otepľovaním je dôležité kritérium pre 75 % voličov na Slovensku. Ochrana prírody a udržateľné poľnohospodárstvo sú pri výbere europoslancov určujúce ešte viac.

]]>
V4 v elektromobilite zaostáva, sny jej však nechýbajú https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/v4-v-elektromobilite-zaostava-sny-jej-vsak-nechybaju/ Fri, 03 May 2019 15:30:37 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121930 Trhový podiel nízkoemisných vozidiel je vo Vyšehradskej skupine pod európskym priemerom. Región napriek tomu nechce zmeškať svetový trend, prechádza na výrobu batérií a má ešte väčšie ambície.

Článok vznikol v spolupráci s českou a poľskou redakciou EURACTIV a maďarským think tankom Political Capital ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Keď Volkswagen oznámil, že na Slovensku zruší tritisíc z celkového počtu pätnásťtisíc pracovných miest, krajina ostala v šoku.

Automobilový priemysel predstavuje 12 percent slovenského HDP a 44 percent celkovej priemyselnej produkcie. Tvorí chrbtovú kosť slovenskej ekonomiky. Volkswagen patrí medzi štyri veľké automobilky, ktoré vyrábajú autá prevažne so spaľovacími motormi. A doteraz bol najväčším súkromným zamestnávateľom v krajine.

Nemecký výrobca svoje rozhodnutie zrušiť tisíce pracovných miest odôvodnil znižovaním výroby viacerých modelov. Konkrétne dôvody nespresnil. Volkswagen iba poukázal na korporátnu stratégiu schválenú v nemeckom Wolfsburgu. V marci do centrály nemeckej automobilky vycestoval slovenský premiér Peter Pellegrini s cieľom lobovať za slovenské pracovné miesta, ale tiež sa vrátil iba s nejasnými sľubmi. Vláda napokon 17. apríla aspoň rétoricky reagovala na obavy Volkswagenu z chýbajúcej kvalifikovanej pracovnej sily, zvyšujúcich sa platov a slabého výskumu v „Návrhu opatrení na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku“. Neistota ostáva.

Slovenský prípad však nie je verným obrazom celej Vyšehradskej skupiny.

Na jednej strane je pomer nízkoemisných automobilov na trhu pod európskym priemerom vo všetkých krajinách V4, čo je v príkrom rozpore s ich závislosťou na automobilovom priemysle. A krajiny V4 naozaj čelia rovnakým štrukturálnym problémom stelesneným v nízkej kúpnej sile u spotrebiteľov a nízkych investíciách do výskumu vo výrobnej sfére.

Na druhej strane však vidno aj pokrok. Maďarsko je regionálnym lídrom v pomere elektromobilov na trhu. Česko zase vyrába vlastné elektromobily a batérie, zatiaľ čo sníva o príchode Tesly. Poľsko oznámilo, že do roku 2025 chce mať na cestách milión elektromobilov. Aj keď tento plán nie je realistický, krajina sa hýbe vpred vďaka novému modelu elektromobilu a medzinárodným investíciám do výroby batérií.

Pre Vyšehrad je výzvou rýchlosť, akou nastupuje elektromobilita. Ambície mu však nechýbajú.

Miliónový plán

Krajiny vyšehradskej štvorky majú v porovnaní so Západnou Európou nízky podiel elektromobilov na trhu. Podľa analýzy bruselskej mimovládnej organizácie Transport & Environment iba Maďarsko sa so svojím 1,5-percentným podielom blíži k európskemu priemeru vo výške dvoch percent. V absolútnych číslach to znamená, že na vyšehradských cestách jazdí iba niekoľko tisícov nabíjateľných automobilov. Milióny ďalších vozidiel stále poháňajú spaľovacie motory.

Podiel elektromobilov na trhu v roku 2018 v krajinách EÚ [Transport & Environment]

Experti sa zhodujú, že dôvodom je vysoká cena elektromobilov a slabá nabíjacia infraštruktúra. Vo vyšehradských krajinách zohráva úlohu aj nízka kúpyschopnosť obyvateľstva.

Napriek slabým číslam majú Stredoeurópania veľkolepé plány a napredujú v nich. S výnimkou Poľska krajiny V4 podporujú dotáciami nákup elektromobilov. Niektorí plánujú podporiť aj výstavbu nabíjacích staníc. Spoliehajú sa pritom na národné rozpočty alebo Nástroj pre prepájanie Európy (CEF) financovaný z rozpočtu EÚ.

V roku 2016 poľský vicepremiér Mateusz Morawiecki oznámil cieľ, podľa ktorého by do roku 2025 malo na cestách jazdiť milión elektromobilov. Dnes ako premiér trvá na svojom napriek slabému pokroku.

Europoslanykňa, ktorá vyjednala nižšie emisie: Sme ďaleko od konca spaľovacieho motora

Emisie z cestnej dopravy pomôže znížiť technologický mix účinných spaľovacích motorov, elektromobilov, hybridov či vodíkových vozidiel, hovorí spravodajkyňa novej legislatívy MIRIAM DALLIOVÁ.

Český Národný akčný plán pre čistú mobilitu predpokladá, že podiel elektromobilov na trhu dosiahne jedno percento v roku 2020 a štyri percentá v roku 2025. Ani tento cieľ nie je realistický – pre EURACTIV.cz to povedal výkonný riaditeľ českého Združenia Asociácie automobilového priemyslu Zdeněk Petzl.

Slovenská vláda v rokoch 2016-2018 vyčlenila na dotácie na nákup elektromobilov päť miliónov eur. V novom akčnom pláne zo začiatku tohto roka Pellegriniho vláda sľubuje ďalších päť miliónov. Ďalší milión eur by mali dostať samosprávy na budovanie nabíjacích staníc. Do roku 2030 by štát chcel vidieť na slovenských cestách 35 tisíc elektromobilov a 1 500 verejných nabíjacích staníc. Dnes je na Slovensku iba 1 700 hybridných a batériových elektrických automobilov a iba okolo 200 staníc. Dosiahnuť stanovené ciele nebude pre Slovensko ľahké.

Len Maďarsku sa darí dobre: v krajine existuje podľa spoločnosti LeasePlan 1 562 verejných nabíjacích staníc.

Od áut k batériám

Nárast elektromobility je pre vyšehradské krajiny zároveň liekom aj nevyhnutnosťou pre ich závislosť na automobilovom priemysle. A všetky štyri štáty sa naozaj spoliehajú na svoje silné automobilové odvetvie ako základ pre splnenie plánov vo výrobe elektromobilov aj batérií.

Viera poľského premiéra v milión vozidiel v roku 2025 stojí na predpoklade, že krajina sa stane výrobcom elektromobilov. Hoci prvý lokálny projekt dodávky „Elvi“ z dielne spoločnosti Ursus je po vycúvaní dvoch strategických partnerov ohrozený, s novým projektom prišli štyri poľské energetické firmy v rámci iniciatívy „ElektroMobilita Poľsko“. Model osobného vozidla by mali predstaviť už túto jar.

Poľský minister: Stredná trieda je pripravená zaplatiť za elektromobil

V Poľsku sme naozaj odhodlaní bojovať za čistú klímu, povedal na COP24 Krzysztof Tchórzewski. Do roku 2021 má sieť nabíjacích staníc pokrývať celú krajinu.

Batérie sú kľúčovou súčasťou elektromobilov. Podľa nedávnej analýzy Európskeho dvoru audítorov tvorí batéria polovicu z celkovej ceny elektromobilu.

Poliaci sú si toho vedomí. Kórejská spoločnosť LG Chem minulý rok otvorila batériovú továreň blízko Vroclavy. Investovala do nej 500 miliónov eur, zamestnala 2 000 ľudí a plánuje vyrábať 100 tisíc batérií ročne. Do roku 2020 by v Dolnom Sliezsku malo čínske konzorcium Zhangjiagang Guotai-Huarong New Chemical Materials postaviť najväčšiu fabriku na výrobu lítiových batérií na svete.

Zapojenie miestnych firiem

Veľké ambície má aj Česko. Petzl z Asociácie českého automobilového priemyslu verí, že „Česká republika by mala využiť potenciál, ktorý automobilový sektor prináša, byť aktívna a stať sa tak krajinou budúcnosti aj v oblasti mobility“.

Značka Škoda, súčasť konzorcia Volkswagen, plánuje tento rok predstaviť prvý model elektromobilu. Do roku 2022 by malo pribudnúť ďalších desať.

V Česku sa tiež hovorilo o investíciách do tovární na batérie od Tesly Elona Muska či čínskej firmy Contemporary Amperex Technology Limited, ale ich realizácia je zatiaľ v nedohľadne.

Výroba elektromobilov si vyžiada o polovicu menej pracovníkov

Najskôr nové európske emisné limity kritizoval, teraz slovenský automobilový priemysel tvrdí, že sa im prispôsobí. Potrebuje však pomoc štátu s kvalifikovanou pracovnou silou, podnikateľským prostredím a výskumom.

Česi však majú vlastnú firmu, ktorá batérie vyrába. Do konca roku 2019 by sa vo fabrike Magna Energy Storage na severovýchode krajiny mala začať produkcia lítiových batérií spoločnosti HE3DA, ktorá používa patent českého vedca.

V Maďarsku investujú hlavne nadnárodné spoločnosti. Audi tam už elektromobily vyrába. Mercedes-Benz oznámil výstavbu továrne „Full Flex“, ktorá začne viacero modelov vrátane elektrických vyrábať na jednej linke od roku 2020. Samsung a SK Innovation budujú v Maďarsku továrne na batérie.

Ako však ukazuje najpokrokovejšia krajina V4, ďalším krokom je zapojenie miestnych spoločností. „Pri riešení nedostatku pracovnej sily automatizáciou sa väčšine veľkých nadnárodných spoločností darí. Maďarské malé a stredné podniky musia nasledovať ich príklad. Na to potrebujú stabilné a predvídateľné legislatívne prostredie,“ povedal pre Political Capital generálny riaditeľ maďarskej Asociácie automobilového priemyslu Csaba Kilián.

Sen o gigafabrikách

Z vyšehradských krajín najviac zaostáva Slovensko. Volkswagen tam ako v jedinej krajine vyrába svoj batériový elektromobil e-Up!. „Keďže však tento nie je postavený na novej platforme MEB, ktorá sa má stať štandardom pre elektromobily v skupine, jeho dlhodobobejšia udržateľnosť je skôr otázna,“ hovorí pre EURACTIV.sk riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu Patrik Križanský.

Nádej je však aj inde. PSA Peugeot-Citroën začína s výrobou elektrického Peugeot 208 a podľa zástupcov priemyslu miestne fabriky Kia a Jaguar-Land Rover taktiež zvažujú výrobu elektromobilov.

Slovensko chce ísť ešte ďalej. Podpredseda Európskej komisie a neúspešný kandidát na prezidenta Maroš Šefčovič na Facebooku v apríli napísal, že si „veľmi si želá, aby sa aj Slovensko dočkalo gigafabriky na výrobu batérií, ktorá je tak kľúčová pre nezastaviteľný trend smerom k elektrickým autám“.

Európski audítori: Šefčovičova batériová aliancia možno nedosiahne svoje ciele

Európska únia zaostáva za medzinárodnými konkurentmi, upozorňuje Európsky dvor audítorov. Slovenské automobilky vyzývajú vládu na väčšiu akcieschopnosť.

Podľa Európskeho dvoru audítorov sa Komisia domnieva, že uspokojenie dopytu po batériách, ktorý by v roku 2025 mohol mať hodnotu okolo 250 miliárd eur, si bude vyžadovať 10 až 20 veľkokapacitných výrobní. Tieto „gigafabriky“ by mali produkovať okolo 200 GWh lítium-iónových batérií ročne.

Teraz o ne súťažia aj vyšehradské krajiny.

]]>