Priemysel 4.0 – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Sun, 16 Jun 2019 20:38:53 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Priemysel 4.0 – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Slováci sú v počítačoch zručnejší ako priemer Európy, zaostávajú ale vo väčšine digitálnych ukazovateľov https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/slovaci-su-v-pocitacoch-zrucnejsi-ako-priemer-europy-zaostavaju-ale-vo-vacsine-digitalnych-ukazovatelov/ Thu, 13 Jun 2019 07:25:55 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123203 Index eurokomisie potvrdil, že Slovensko sa v digitalizácii ekonomiky a spoločnosti lepší, ostávajú ale problematické oblasti. Napríklad výmena dát o pacientoch medzi lekármi je v Európe najslabšia práve u nás.

Európska komisia zverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2019. Ten od roku 2015 monitoruje celkovú digitálnu výkonnosť Európy a sleduje pokrok krajín EÚ v oblasti digitálnej konkurencieschopnosti.

Slovensko obsadilo v indexe DESI 21. miesto spomedzi 28 členských štátov EÚ. Oproti poslednému roku si polepšilo najmä vďaka tomu, že podiel obyvateľstva so základnými a pokročilými digitálnymi zručnosťami je vyšší ako priemer v EÚ. Darí sa pri pokrývaní širokopásmovým internetom, no tradične zaostáva verejná a štátna správa, predovšetkým digitalizácia zdravotných služieb.

Európa celkovo v digitalizovaní napreduje. Až 83 percent Európanov surfuje na internete aspoň raz týždenne. Pred piatimi rokmi to bolo 75 percent.

Pomerne vysoký je však aj počet takých Európanov, ktorí nikdy na internete neboli, až 11 percent. Najviac ich žije v Portugalsku, Grécku a Bulharsku, pričom ide o vekovú skupinu 65 až 74 rokov. Počet Slovákov, ktorí nikdy nepoužili internet, klesá.

Najzásadnejšie zmeny v počte používateľov v Únii zaznamenalo využívanie videohovorov a videa na požiadanie.

Lepší sa pokrytie sieťami

Na Slovensku je viditeľný podstatný nárast rýchleho a ultrarýchleho širokopásmového pokrytia. Hoci 88 percent slovenských domácností má u nás možnosť pripojiť sa na širokopásmový internet, stále je to oproti európskemu priemeru (97 percent) málo a Slovensko je v tomto indexe tretie od konca.

Podobný je stav v pokrytí sieťami 4G. Slabé využívanie ultrarýchleho širokopásmového pripojenia vôbec nezodpovedá dostupnosti siete, prízvukuje správa.

V Únii finišujú aukcie frekvenčných pásiem pre 5G siete, Slovensko zatiaľ dátum nemá

Do júna 2020 musia krajiny EÚ zabezpečiť prístup na budovanie 5G sietí vo frekvenčnom pásme 700 MHz. U slovenských susedov finišujú prípravy, aukcia v Nemecku prebieha od marca a vydražená suma už prekročila päť miliárd eur.

Pomerne pozitívne Komisia hodnotí pripravenosť Slovenska na zavedenie 5G sietí. Slovensko je spomedzi 28 členských krajín EÚ trináste najpripravenejšie, no žiadnu z meraných hodnôt štatisti nešpecifikujú.

Ministerstvo dopravy a výstavby sa chystá vypracovať pre zavádzanie 5G sieti aj akčný plán, no Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb doteraz nepredstavil podrobné plány skúšok 5G sietí alebo ich zavádzania.

Úrad však pripomína, že „žiadnu takú povinnosť podľa zákona o elektronických komunikáciách a ani podľa Rozhodnutia (EÚ) 2017/899 o využívaní frekvenčného pásma 694 – 790 MHz v Európskej únii nemá“.

Včasné vypracovanie stratégie 5G sietí a jej implementácie by mohlo Slovensku pomôcť vyriešiť niektoré potreby trhu, tvrdí správa. Komisia zdôrazňuje najmä nutnú intenzívnejšu koordináciu medzi verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami.

Slovensko navyše môže na zlepšenie infraštruktúry stále využívať eurofondy. V rámci operačného programu „Integrovaná infraštruktúra“ zostáva vyčerpať 68 miliónov eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, pripomína eurokomisia. Hoci z programu na rozvoj vidieka bolo určených 27 miliónov eur na pripojenia v obciach do 500 obyvateľov, ministerstvo dopravy chce časť týchto prostriedkov prerozdeliť na projekty, ktoré s pripojením na internet nesúvisia.

Verejné orgány dokončujú novú stratégiu pre digitálnu transformáciu Slovenska s výhľadom do roku 2030. Vláda ju chce schváliť ešte tento rok.

Ďalšia slovenská digitálna stratégia nereflektuje existujúce dokumenty a mimovládne projekty, tvrdia kritici

Vláda chce Slovensko transformovať na úspešnú digitálnu krajinu a stratégiu tejto premeny do roku 2030 už schválila. Kritici ale upozorňujú, že len málo odzrkadľuje prácu priemyslu, či neziskoviek, ktoré sú v tejto oblasti na Slovensku veľmi aktívne.

Problematická digitalizácia slovenského zdravotníctva

Digitalizácia verejného sektora je ďalším z hodnotených parametrov DESI. Najviac je správa členských krajín EÚ digitalizovaná vo Fínsku a Estónsku, najmenej v Maďarsku, Grécku a Rumunsku. Slovensko je medzi krajinami Vyšehradu tesne za Českom, na 21. mieste. Vo využívaní služieb e-governmentu, Slovensko predbehlo Českú republiku, v EÚ je však stále pod priemerom.

Európska komisia u Slovenska v oblasti verejnej správy ocenila najmä pokrok v prístupe k verejným dátam. V EÚ je Slovensko v tejto oblasti ôsme. Pozitívna má byť nová povinnosť všetkých verejných orgánov komunikovať elektronicky s podnikmi registrovanými na Slovensku, ako aj zásada „jedenkrát a dosť“, na základe ktorej nemusia podniky niekoľkokrát zasielať verejným orgánom tie isté údaje.

Problematické je skôr zdravotníctvo, kde si menej ako 10 percent lekárov dokáže vymieňať dáta o pacientoch elektronicky. Európsky priemer je pritom štyrikrát vyšší. Slovensko je na úplnom chvoste rebríčka. Napríklad v Dánsku je to až 98 percent dát.

Zamknutá plechová skriňa vs. dátové centrum: Najväčšou hrozbou je zlyhanie ľudského faktora

V čase, keď sa elektronizuje ďalšia zo základných služieb štátu – zdravotníctvo, je treba myslieť aj na jej bezpečnosť. V kybernetickej oblasti sa ale tradične najpomalšie prispôsobuje ľudský faktor, ktorý zároveň predstavuje aj jedno z najväčších rizík v bezpečnosti.

Počet elektronických lekárskych predpisov, vydaných u nás, dokonca výskumníci ani nezarátali, nakoľko dodané informácie považovali za „málo spoľahlivé“. V januári minulého roka zaviedla slovenská vláda centrálny systém elektronického zdravotníctva (tzv. e-Zdravie), ktoré okrem iného umožňuje vypisovať elektronické lekárske predpisy alebo si dohodnúť návštevu u lekára online. Teoreticky tiež systém dokáže uchovávať elektronické zdravotné karty všetkých občanov, no doteraz ho využilo iba 7 000 pacientov.

Od jeho spustenia lekári vypísali viac ako 63 miliónov elektronických lekárskych predpisov a zaregistrovali 19 miliónov vyšetrení. Systém však pacienti využívajú len minimálne, tvrdí Komisia. Slovenskí odborníci hovoria o slabej informovanosti verejnosti.

Digitálny obchod rastie pomalšie, ako sa čakalo

Digitálnu transformáciu európskych podnikov poháňajú rýchle širokopásmové pripojenia, sociálne médiá a mobilné aplikácie. Komisia konštatuje, že hoci podniky digitálne technológie využívajú stále viac, internetový obchod rastie iba pomaly. Najpomalšie v Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku a Poľsku.

Každá piata firma v Únii využíva na komunikáciu a spoluprácu so svojimi zákazníkmi sociálne médiá a približne 12 percent analyzuje aj nazbierané veľké dáta. Približne 17 percent malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ predáva svoj tovar a služby online, pričom ani tento počet v ostatných rokoch zásadnejšie nerastie.

V elektronickom predaji je vo všetkých troch sledovaných ukazovateľoch (percentuálny podiel MSP predávajúcich online, obrat z elektronického obchodu ako percento z celkového obratu MSP a percento MSP, ktoré predávajú online aj cezhranične) patrí Česká republika do prvej päťky zo všetkých krajín EÚ.

Slovensko aj tu ostáva pod európskym priemerom. Podiel používateľov internetu na Slovensku, ktorí ponúkajú tovar a služby na predaj online, sa však zvýšil o 15 percentuálnych bodov na 29  percent, čo je šiesty najlepší výsledok v EÚ.

Sme pripravení na revolúciu v preškoľovaní? Automatizácia mení spôsob práce aj potrebné zručnosti

Technologické zmeny môžu viesť ku kvalitnejšiemu životu a k lepšej práci, ale aj k rastu nerovnosti a polarizácie. Pokiaľ proces zmien a preškoľovania ponecháme v rukách súkromných spoločností, dotkne sa iba tretiny vyššie postavených zamestnancov, tvrdí Svetové ekonomické fórum.

Len 6,7 percent európskych podnikov využíva robotov (najviac v Španielsku) a čosi viac ako 4 percentá používa 3D tlačiarne (najviac vo Fínsku).

Slovenské podniky sú za využívanie nových technológií, index využívania digitálnych technológií však svedčí o tom, že každá druhá firma na Slovensku disponuje veľmi nízkou mierou digitalizácie a iba 13 percent firiem je vysoko digitalizovaných, pričom priemer EÚ je 18 percent.

Slovensku patrí vo výrobnom sektore 15. miesto v intenzite robotizácie na svete so 151 priemyselnými robotmi na 10 tisíc zamestnancov.

]]>
Huawei a V4: Slovenskí politici sa témy nechytajú, jasnejšie záujmy má Praha, Budapešť aj Varšava https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/huawei-a-v4-slovenski-politici-sa-temy-nechytaju-jasnejsie-zaujmy-ma-praha-budapest-aj-varsava/ Tue, 04 Jun 2019 12:51:01 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122901 Kým Slovensko čaká na spoločný postup Únie, zvyšná trojica Vyšehradu má dôvody na vyhradenejšie postoje: Maďari majú najväčšie logistické centrum spoločnosti mimo Číny, Česi Zemana, ale aj svetovo uznávaných kyberšpecialistov a Poliaci najmä silné partnerstvo s Washingtonom.

Obchodná vojna medzi Čínou a Spojenými štátmi v poslednom období eskalovala najmä po tom, čo Washington zakázal telekomunikačným firmám inštalovať do amerických sietí v zahraničí vyrobené zariadenia. Tie by mohli ohroziť národnú bezpečnosť, tvrdí Washington. Hoci Spojené štáty neoznačili v tomto kontexte žiadnu spoločnosť, vzhľadom na napäté vzťahy a pokračujúci lobbing je medzinárodnému spoločenstvu jasné, že v hľadáčiku je najmä čínsky Huawei.

Európska únia je v strehu najmä pre obrovské projekty výstavby novej generácie vysokorýchlostných sietí, ktoré sú naplánované vo všetkých jej členských štátoch. Čínsky gigant je lídrom na trhu s 5G sieťami. Tie majú mať vysokú rýchlosť prenosu dát, zníženú latenciu, vyššiu kapacitu systému a majú priniesť úsporu energie, ale aj nákladov. Miesto si preto firma právom hľadá aj v Únii.

V Únii finišujú aukcie frekvenčných pásiem pre 5G siete, Slovensko zatiaľ dátum nemá

Do júna 2020 musia krajiny EÚ zabezpečiť prístup na budovanie 5G sietí vo frekvenčnom pásme 700 MHz. U slovenských susedov finišujú prípravy, aukcia v Nemecku prebieha od marca a vydražená suma už prekročila päť miliárd eur.

Siete piatej generácie majú do roku 2030 podľa Čínskej akadémie informačno-komunikačných technológií vytvoriť v krajine približne osem miliónov nových pracovných miest a vygenerovať takmer miliardu dolárov čo sa objemu výroby týka. Čínske ministerstvo priemyslu a informačných technológii navyše včera (3. júna) oznámilo, že „už čoskoro začne s vydávaním 5G licencií na komerčné využitie“. Štandardy pre 5G sú podľa regulátora „medzinárodne zjednotené“ a spoločne nastavené globálnymi priemyselnými hráčmi. Čína teraz vlastní viac ako 30 percent štandardných základných patentov tejto technológie.

Napriek podozreniam Washingtonu z toho, že spoločnosť používa „zadné vrátka“ na to, aby dokázala sledovať používateľov ich zariadení, obchodná značka Huawei neprestáva rásť. Príkladom je nárast trhového podielu v predaji smartfónov. S technológiou reverzného bezdrôtového nabíjania, či zavedením umelej inteligencie zaznamenal predaj telefónov medziročný nárast až 50,3 percenta.

Koncom marca prišla Európska komisia s návrhom trojstupňového overovania pri výstavbe mobilných 5G sieti čínskymi spoločnosťami. Členské štáty dostali čas na to, aby si vytvorili a sprevádzkovali vlastné pravidlá. Do konca júna majú informovať Komisiu o rizikách, spojených s tvorbou 5G sietí, pričom v októbri by mala Únia predstaviť svoju analýzu celého bloku. Členské krajiny by sa následne mali do konca roka dohodnúť na opatreniach, ktoré by riziká zmierňovali. Malo by ísť o rôzne druhy certifikácie, testovania produktov a dodávateľov. Efektívnosť prijatých opatrení potom Únia prehodnotí budúci rok v októbri.

Telekomunikačným sieťam svoju technológiou, zariadenia a servis dodáva spoločnosť Huawei aj v strednej Európe. Firma z centrom v juhovýchodnej Číne navyše v našom regióne spúšťa vzdelávací program a do škôl chce poslať stovky kníh. Vo Vyšehradskej štvorke nie sú ale všetci nastavení voči aktivitám pozitívne a okrem ekonomických hrajú čoraz dôležitejšiu úlohu aj politické rozhodnutia.

Bratislava čaká na Brusel

Slovensko sa voči čínskej spoločnosti Huawei na rozdiel od svojich vyšehradských partnerov špecificky nevyhraňuje. Podľa Slovenskej informačnej služby odborníci zatiaľ nedisponujú dôkazmi, ktoré by umožnili jednoznačne vyhodnotiť zariadenia spoločnosti ako bezpečnostné riziko. O zisteniach SIS informoval ešte v januári premiér Peter Pellegrini.

V tom čase prišiel český Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť s informáciami o rizikách používania technológii Huawei. Slovenský Národný bezpečnostný úrad podobne ako SIS reagoval na zistenia českých kolegov len stroho a do médii odkázal, že spoločnosť za rizikovú nepovažuje a podobnými zisteniami nedisponuje.

Američania varujú Európu pred čínskou technológiou v 5G sieťach. Slovensku chýbajú dôkazy

Americkí predstavitelia varujú európskych partnerov pred nákupom telekomunikačných zariadení od čínskych spoločností Huawei a ZTE. Deje sa tak v súvislosti s plánovaným zavádzaním novej generácie mobilnej siete.

Čína ani Huawei sa nestali témou žiadneho politika, ani politickej strany na Slovensku, pripomína Inštitút ázijských štúdií. To je podľa jeho odborníkov aj dôvodom, že sa slovenská vláda spolieha na bruselské riešenia a proaktívny prístup zatiaľ nebadať napriek tomu, že už v druhej polovici tohto roka sa budú aj na Slovensku hľadať partneri pre budovanie 5G sietí.

Slovenskí operátori, podobne ako operátori v krajinách Vyšehradu, využívajú vo vlastnej infraštruktúre už teraz komponenty a technológie čínskej spoločnosti. Či budú v tomto trende pokračovať aj pri výstavbe 5G infraštruktúry nevie zatiaľ povedať nikto.

Rešpektovaní kyberšpecialisti majú v Česku silný vplyv

Huawei technológie a komponenty vo vlastných sieťach využívajú v Čechách všetci traja mobilní operátori. Česi však majú oproti trojici vo V4 dve výrazné špecifiká: dobre informovaného prezidenta, ktorý sa výborným vzťahom s Pekingom netají na jednej strane; a svetovo uznávaných odborníkov na kybernetickú bezpečnosť na strane druhej.

Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť v Českej republike (NÚKIB) ešte v decembri minulého roka varoval pred používaním technológií čínskej spoločnosti. Reagoval tak na kumulujúce sa indikácie bezpečnostných rizík. Vzhľadom na novelizovaný kybernetický zákon v Čechách má podobné odporúčanie Úradu vyššiu silu, ako je to v prípade ostatných Vyšehradských krajín. Reakcie boli preto ostrejšie.

Huawei bol po zverejnení odporúčaní NÚKIB odstavený od obrovskej zákazky na vybudovaní portálu Generálneho finančného riaditeľstva Moje Dane za viac ako pol miliardy českých korún. Premiér Andrej Babiš dokonca Úradu vlády nariadil, aby sa jeho pracovníci zbavili zariadení, vrátane mobilných telefónov, tejto spoločnosti.

Reagoval aj najväčší výrobca elektriny v Čechách. Spoločnosť České energetické závody vyhlásili, že spolupráca s Huawei v krajine sa neprenesie do strategickej infraštruktúry. Česká telekomunikačná infraštruktúra (Cetina), ktorá spravuje a prevádzkuje najväčšiu dátovú a komunikačnú sieť pokrývajúcu celé územie krajiny, ale označila riziká spojené s čínskym gigantom za „zvládnuteľné“.

Huawei sa snaží zmierniť obavy zo špionáže, v Bruseli otvoril Centrum kyberbezpečnosti

Predstavitelia Európskej komisie a čínskeho gigantu Huawei sa stretli v Bruseli. Čínska spoločnosť stretnutie interpretovala ako snahu o zmierenie. Z Bruselu sa ale zatiaľ ozývajú hlasy volajúce po spoločnom postupe proti gigantu.

Český prezident Miloš Zeman v súvislosti v varovaním NÚKIB v televízii Barandov informoval, že má informácie o odvetných opatreniach, ktoré Peking voči Prahe plánuje uplatniť. Ohrozené mali byť investície Škody Auto aj spoločnosti PPF, majoritného vlastníka českého operátora O2, v Číne za takmer 330 miliónov eur.

Český kyberatašé pre EÚ a NATO Lukáš Pimper odmieta, že by výzva NÚKIB mala ambíciu akokoľvek pomáhať v obchodnej vojne napríklad Spojeným štátom americkým. „V rámci našej činnosti sme zistili, že existujú riziká spojené s firmami Huawei a ZTE (čínsky výrobca telekomunikačných zariadení, pozn. red.). Ak máme kritickú masu informácií, ktorú vyhodnotíme tak, že riziká sú naozaj dôležité pre českú bezpečnosť, potom vydáme varovanie,“ vysvetľuje Pimper.

Komponenty pre 5G siete v Českej republike navyše zatiaľ dodávajú iba firmy z Európy alebo Ázie, žiadna americká spoločnosť na trhu zatiaľ nefiguruje. Podľa ministra priemyslu a obchodu Karla Havlíčka by ale v súvislosti s výstavbou nových sietí nemal byť dopredu vyradený žiaden potenciálny dodávateľ. Huawei Česká republika je totiž oficiálne českou spoločnosťou a podľa jej riaditeľa Radoslawa Kedziaho sú českými spoločnosťami aj dodávatelia, subdodávatelia, distribútori, ako aj 80 percent jej zamestnancov. „Sme miestni hráč, nemáme nič spoločné so žiadnymi politickými organizáciami,“ uviedol Kedzia v rozhovore pre portál iDnes.cz.

Varšava je aj pod drobnohľadom Washingtonu opatrná

V Poľsku sa spoločnosť Huawei dostala do centra pozornosti po tom, čo začiatkom roka miestna tajná služba zadržala pre podozrenie zo špionáže šéfa poľskej pobočky Huawei, ktorý v minulosti dokonca v tajnej službe pracoval. Spolu s ním poľskí operatívci zadržali aj Wanga Weijinga, riaditeľa pre predaj spoločnosti.

Rýchlu aktivitu miestnych zložiek ocenil aj šéf americkej diplomacie Mike Pompeo, ktorý o mesiac po incidente Poľsko navštívil. Centrum pre strednú a východnú Európu má Huawei práve vo Varšave, Poľsko je preto dôležitým centrom, ale zároveň spojencom Washingtonu aj v tejto oblasti.

Únia by mala mať právo veta pri megaprojektoch financovaných Čínou, tvrdí Oettinger

Pom tom, čo sa Taliansko pripojilo k čínskemu infraštruktúrnemu projektu novej Hodvábnej cesty, eurokomisár pre rozpočet Günther Oettinger chce pre Úniu právo veta, aby mohla blokovať infraštruktúrne projekty v Európe financované Čínou. 

Napriek silnejúcemu vplyvu Washingtonu na Varšavu sa ani Poľsko do individuálnych a ostrých výbojov voči Číne zatiaľ nepúšťa. Koncom mája poľská ministerka pre digitálne veci Wanda Buková oznámila, že svoju pozíciu voči spoločnosti Huawei doručí Bruselu na konci júna, tak ako to Európska komisia žiada. Ak by však Varšava vylúčila čínskeho giganta zo svojho trhu, Buková predpokladá, že by sa poľský trh stal menej konkurencieschopným, čo by okrem iného znamenalo aj drahšie služby. Na tlačovej konferencii však uviedla, že prípadné vylúčenie služieb spoločnosti Huawei by automaticky neznamenalo „odkladom realizácie 5G sietí v Poľsku“.

Čínska strana je však presvedčená o opaku. Veľvyslanec v Poľsku Liu Guangyuan v nedávnom rozhovore pre denník Rzeczposlpolita uviedol, že ak sa krajina rozhodne z trhu odtlačiť čínskeho giganta, nástup 5G technológie sa posunie o dva až tri roky.

Veľvyslanec pripomenul, že spoločnosť je aktívna tri dekády a 15 rokov úspešne pôsobí aj na poľskom trhu, pričom sa zaslúžila o rozvoj celého sektoru. „Huawei každoročne investuje 10 percent svojho zisku do technického a vedeckého výskumu a 45 percent jeho zamestnancov sa zaoberá výskumom technického rozvoja. To je hlavný dôvod, prečo je Huawei lídrom v telekomunikačnom priemysle na svete,“ uviedol Liu Guangyuan.

Najdôležitejší operátori v krajine, spoločnosti T-Mobile Polska, Orange a Play, už dnes technológiu Číňanov využívajú a podľa správy agentúry Reuters je preto skôr nepravdepodobné, že by bolo jej pôsobenie na trhu obmedzené úplne, a to najmä z finančných dôvodov. Varšava by totiž už existujúce zariadenia nedokázala úplne nahradiť.

Budapešť – čínsky obľúbenec

Maďarsko má z krajín V4 najpozitívnejší a v praxi aj najbližší vzťah s Pekingom. Je najväčším recipientom čínskych investícii v regióne, pričom tie už mali presiahnuť tri miliardy eur. Huawei je však až druhou najdôležitejšou čínskou spoločnosťou na maďarskom trhu. Najväčšia investícia doteraz prišla z čínskej chemičky Wanhua.

Maďarský objem obchodu s Čínou predstavuje ale iba 1,2 percenta celkového objemu dvadsiatich ôsmich krajín EÚ, na čo častokrát upozorňuje aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. „Kto sú teda ich (čínski, pozn. red.) hlavní dodávatelia? Nemecké a britské spoločnosti. Takže pokiaľ ide o Čínu, myslím si, že by sme s pokrytectvom konečne mali prestať,“ povedal Szijjártó pre agentúru Bloomberg.

Huawei je v krajine populárnou značkou. Koncom minulého roka podľa výsledkov spoločnosti približne tri štvrtiny Maďarov používali na komunikáciu zariadenia čínskeho giganta, a to nielen smartfóny, ale aj antény, vysielače, prijímače, prepínače či servery. Od roku 2005, kedy Huawei vstúpil na maďarský trh, preinvestovala spoločnosť vyše miliardu eur.

Čínsky šéf diplomacie presviedča európskych predstaviteľov o férovosti Pekingu

Wang Yi je na európskom turné a chystá aprílový summit EÚ-Čína. Európski predstavitelia napriek prívetivej rétorike plánujú pre čínske firmy obmedzenia v prístupe k verejným zákazkám.

Po aprílovej návšteve maďarského ministra financií Mihalyho Vargu v Číne agentúry informovali, že Maďarsko bude s čínskou spoločnosťou aj naďalej intenzívne spolupracovať. Na pláne je rozvoj širokopásmovej internetovej siete a splnenie cieľa vlády dostať do roku 2025 vysokorýchlostné pripojenie do 90 percent domácností. Na rozdiel od ostatných krajín Únie v Maďarsku stále výrazne rastie počet predplatiteľov internetu, čo predpovedá ďalší rozvoj sektora aj do budúcna.

Varga označil Huawei za „strategického partnera“ maďarskej vlády. Tým je ale už od roku 2013, kedy Orbánova vláda podpísala s Číňanmi dohodu a strategickosti spolupráce, pričom išlo o prvú čínsku spoločnosť, ktorá takýto status v Maďarsku získala.

Pre Huawei v Maďarsku v súčasnosti pracujú asi dve tisícky maďarských zamestnancov. V krajine sa rovnako nachádza najväčšie logistické a výrobné centrum spoločnosti mimo Číny a priestoru na ďalší rozvoj je stále dosť. Maďarský Telekom ešte v roku 2017 otestoval 5G pripojenie v skutočných podmienkach práve na zariadeniach Huawei a s čínskou spoločnosťou spolupracujú aj ďalší operátori Vodafone a Telenor. Firma sa má podieľať napríklad aj na dodávke siete pre pretekársku dráhu pre autonómne vozidlá v západnej časti krajiny.

Vzhľadom na tieto rozsiahle plány sa preto očakáva, že Budapešť bude čínske investície v Európe hájiť aj na pôde inštitúcii EÚ.

]]>
Vyše 40 krajín sa po prvýkrát dohodlo na tom, ako zodpovedne vyvíjať umelú inteligenciu https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/vyse-40-krajin-sa-po-prvykrat-dohodlo-na-tom-ako-zodpovedne-vyvijat-umelu-inteligenciu/ Wed, 22 May 2019 14:15:50 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122510 Slovenská republika predsedá zasadnutiu Rady OECD v Paríži po prvý raz. To dnešné však malo mimoriadny, celosvetový význam. Dohoda, ktorá z neho vzišla, sa pravdepodobne stane vplyvným základom pri formovaní budúcej regulácie a politík v oblasti AI.

Dvojdňové zasadnutie Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odštartovalo v stredu (22. mája) schválením celosvetovo prvých medzinárodných princípov pre umelú inteligenciu (AI).

V prvý deň konferencie, ktorú ako predsedajúca krajina viedla Slovenská republika, prijali zástupcovia vlád 42 krajín sveta aj významný dokument. Zásady o umelej inteligencii, ktoré formuloval, sa stali prvými medzinárodnými štandardami pre zodpovedný vývoj umelej inteligencie.

Dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt má byť základom týchto princípov.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

Hlavnou témou diskusií v Paríži bola digitálna transformácia. Slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý na konferencii Slovensko v úlohe predsedajúcej krajiny zastupoval, zopakoval svoj pohľad na prebiehajúcu transformáciu vo svete, o ktorom hovoril už na niekoľkých fórach aj v minulosti. Človek podľa neho „musí byť centrom pozornosti v procese digitálnej transformácie“.

„Digitálny humanizmus sa musí stať určujúcou filozofiou 21. storočia,“ uviedol slovenský premiér vo svojom prejave na pôde OECD.

Kľúčová bude dôvera

Až 36 ekonomicky najvyspelejších krajín sveta z OECD, sa spoločne s Argentínou, Brazíliou, Kolumbiou, Costa Ricou, Peru a Rumunskom k deklarácii pridali. A hoci nie je právne záväzná, organizácia očakáva, že nastaví štandardy podobne ako mnohé predchádzajúce dohody.

Krajiny OECD sa napríklad začiatkom 80-tych rokov v Usmernení o ochrane osobných údajov zaviazali prijať prvotné pravidlá pre využívanie súkromných dát, pričom sa text stal základom mnohých moderných pravidiel a zákonov v Európe, Ázii, či v Spojených štátoch.

Umelá inteligencia je parným strojom dneška, hovorí Komisia

Európska komisia predložila v stredu (25. apríla) sériu opatrení, ktoré majú umožniť, aby umelá inteligencia slúžila európskym občanom a posilnila konkurencieschopnosť Európskej únie v tejto oblasti.

O najnovších odporúčaniach pre zavádzanie AI do praxe sa dnes diskutuje na rozličných medzinárodných fórach a úrovniach. Preto záväzok OECD predstavuje v súvislosti so zapojením vyše 40 vlád významný prelom.

Krajiny sa deklaratívne zaviazali investovať do inovácií v oblasti AI, podporovať ekosystémy digitálnej infraštruktúry pre AI, pripraviť politické prostredie na jej zavádzanie, posilniť postavenie a zručností ľudí v tejto oblasti, či podporovať cezhraničnú spoluprácu.

OECD konštatuje, že v oblasti AI je kľúčová dôvera. No zatiaľ čo niektoré existujúce vnútroštátne a medzinárodné rámce už prepájajú AI a ľudskými právami, ochranou spotrebiteľa a osobných údajov, právami duševného vlastníctva, či zodpovedného podnikania a hospodárska súťaž, mnohé z nich bude potrebné posúdiť, či úplne transformovať.

Na to, aby sa progres štátov dokázal zmerať a zhodnotiť, vznikne pri OECD aj takzvané Observatórium politík o AI. To má navyše napomáhať signatárom v praktickom zavádzaní jednotlivých princípov a požiadaviek, formulovaných v základných odporúčaniach.

Zoskupenia aj samotné štáty už základy tvoria

Deklarácia, ktorú pripravilo vyše 50 expertov, nadväzuje na existujúce národné, či nadnárodné nezáväzné princípy.

Niektoré z právnych aspektov právomocí a zodpovednosti pri využívaní AI už v Európskej únii rieši napríklad všeobecné nariadenie o ochrane údajov, známe pod skratkou GDPR. EÚ prišla v apríli aj s rámcom etických princípov v AI, kde je v centre pozornosti rovnako dôvera pri vývoji umelej inteligencie.

OSN sa intenzívne venuje aj rodovej zaujatosti v AI (vrátane snahy začleniť do IT programov výučby viac dievčat a žien, cez upozorňovanie na nevhodné programovanie digitálnych asistentov, ktoré používajú rodovo podmienené urážky, či dokonca sexistické poznámky, až po využívanie predvoleného ženského hlasu asistentov ako Siri, či Alexa) a vlastné pravidlá postupne nastavujú aj jednotlivé vlády.

V Spojených štátoch sa k etickým princípom AI pridalo množstvo súkromných spoločností, no podpora prúdi aj z Bieleho domu. Prezident Donald Trump vo svojom februárovom exekutívnom nariadení zaviazal federálne agentúry k uprednostňovaniu AI vo svojom výskume a vývoji, nariadil doškoliť a preškoliť pracovníkov, či zlepšiť prístup k tzv. cloud computing a zdieľaniu údajov pre vývoj nových systémov AI.

Fakt, že sa Spojené štáty, ktoré sú domovom najväčšieho počtu IT firiem so systémami AI, postavili aj za najnovšiu deklaráciu OECD podľa mnohých zvyšuje jej vážnosť a budúci význam. Magazín POLITICO pripomenul, že ide o prvú americkú podporu medzinárodným pravidlám v oblasti nových technológií.

Ďalšia slovenská digitálna stratégia nereflektuje existujúce dokumenty a mimovládne projekty, tvrdia kritici

Vláda chce Slovensko transformovať na úspešnú digitálnu krajinu a stratégiu tejto premeny do roku 2030 už schválila. Kritici ale upozorňujú, že len málo odzrkadľuje prácu priemyslu, či neziskoviek, ktoré sú v tejto oblasti na Slovensku veľmi aktívne.

Slovensko svoju Stratégiu digitálnej transformácie schválila začiatkom mája, pričom má ísť o jednu z prvých stratégií podobného druhu v Európe. Víziou je, aby Slovensko bolo do roku 2030 modernou krajinu so silných inovačným a ekologickým priemyslom, ktorá bude schopná ťažiť zo znalostnej digitálnej ekonomiky a dátovej ekonomiky.

Na stratégiu má už čoskoro nadviazať aj akčný plán opatrení, ktorý má realizovať vytýčené ciele. Nasledovať ale bezpodmienečne musí aj finančná podpora.

Viac signatárov na dohľad

Zásady a princípy vývoja umelej inteligencie, ktoré nebudú podporené konkrétnymi akciami, ale v mnohých prípadoch najmä cieleným financovaním, nebudú v celom systéme postačovať.

Odborníci tiež upozorňujú, že usmernenia sa zatiaľ týkajú len malého počtu krajín a chýbajú takí giganti v oblasti umelej inteligencie ako Čína, či Izrael a India.

OECD už informovalo, že chce k deklarácii prilákať aj ďalšie, nečlenské krajiny organizácie. Ambíciou je adresovať výzvu už na tohoročnom summite G20 v japonskej Osake.

Hoci nové zásady a princípy nezmenia súčasný právny režim v signatárskych krajinách, nakoľko nemajú právne záväzný charakter, očakáva sa, že sa stanú vplyvným odkazom pri formovaní budúcej regulácie a politík v tejto oblasti.

V centre transformovania slovenskej ekonomiky bude najbližšiu dekádu umelá inteligencia

Slovenská republika čelí podľa správy OECD najväčšej transformácii svojho pracovného trhu zo všetkých vyspelých krajín.

O tom, či by ale vývoj umelej inteligencie mal byť regulovaný globálne, sa naďalej diskutuje na celom svete. Podľa mnohých AI pokrýva priveľa sektorov na to, aby sa jednoliate pravidlá dali vôbec uplatňovať – či už ide o oblasť medicíny, dopravy, financií, ochrany životného prostredia či dokonca zbraňových systémov.

No práve na zásadnú otázku, či medzinárodne záväzné pravidlá budú v oblasti regulácie novej technológie potrebné, dokument OECD neodpovedá.

]]>
Eurokomisia od 15. mája hlási lacnejšie volania do ostatných krajín EÚ https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/eurokomisia-od-15-maja-hlasi-lacnejsie-volania-do-ostatnych-krajin-eu/ Mon, 13 May 2019 12:12:22 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122196 Od polovice mája začínajú v EÚ platiť nové cenové stropy na SMS-ky a volania do iných krajín. Novými pravidlami na medzinárodné volania sa odstraňujú značné cenové rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami.

Európska komisia v pondelok (13. mája) uviedla, že od 15. mája 2019 začnú na všetky medzinárodné volania a SMS správy v rámci krajín Európskej únie platiť nové cenové stropy. Spotrebitelia budú za minútu hovoru zo svojej krajiny do inej členskej krajiny EÚ platiť maximálne 19 centov (+ DPH) a za jednu SMS šesť centov (+ DPH).

Komisia pripomenula, že po zániku roamingových poplatkov v júni 2017 je zavedenie nových cenových stropov na medzinárodné volania a SMS v rámci EÚ ďalším krokom v rámci celoúnijnej revízie telekomunikačných predpisov. Jej cieľom je zabezpečiť väčšiu koordináciu elektronických komunikácií a posilniť úlohu Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC).

Mobilní operátori napadli na Súdnom dvore EÚ zastropovanie cien hovorov

Po zrušení roamingu bola v Únii minulý rok prijatá aj smernica, ktorá stanovuje maximálne ceny volaní a textových správ. Proti nej sa v marci na Súdnom dvore EÚ ohradili európski operátori. Rozsudok v tejto veci môže mať veľké finančné následky.

Cenové stropy platia len na volania na osobnú potrebu, čiže len na individuálnych zákazníkov. Na firemných zákazníkov sa regulácia cien nevzťahuje, keďže viacero operátorov má pre nich špeciálne, mimoriadne atraktívne ponuky.

Ansip: Život sa vďaka jednotnému digitálnemu trhu mení

Podpredseda eurokomisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip v tejto súvislosti uviedol, že cenové stropy na volania v rámci EÚ sú konkrétnym príkladom toho, ako sa každodenný život ľudí vďaka digitálnemu jednotnému trhu mení k lepšiemu.

„Počas budovania digitálneho jednotného trhu získali občania 35 nových digitálnych práv a slobôd. Zavedenie nových pravidiel v oblasti telekomunikácií pomôže EÚ napĺňať rastúce potreby Európanov v oblasti konektivity a zároveň prispeje k posilneniu jej konkurencieschopnosti,“ opísal situáciu Ansip.

Roaming bez poplatkov v Spojenom kráľovstve po brexite nemusí platiť

V prípade scenára brexitu bez dohody sa zrušenie roamingových poplatkov v rámci Únie už na Britániu nebude vzťahovať.

Podľa slov eurokomisárky pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marije Gabrielovej EÚ po úspešnom zrušení roamingových poplatkov teraz zakročila aj proti nadmerným poplatkom za cezhraničné volania z domu.

Obe tieto opatrenia označila ako ochranu európskych spotrebiteľov „pred astronomickými účtami za telefón“.

Vyrovnanie cenových rozdielov

Novými pravidlami na medzinárodné volania sa odstraňujú značné cenové rozdiely, ktoré panovali v jednotlivých členských štátoch. Štandardná cena za pevné alebo mobilné volania v rámci Únie bola v priemere trikrát vyššia než štandardná cena za domáce volania a štandardná cena za SMS správu v rámci Únie bola viac než dvakrát vyššia ako cena za domácu SMS správu.

V niektorých prípadoch môže byť štandardná cena za volanie v rámci Únie až desaťkrát vyššia ako štandardná cena za domáce volanie.

Cenám cezhraničných hovorov v Únii europoslanci určili strop

Telefonovanie a SMS-ky do zahraničia v rámci Európskej únie zlacnejú, pripojenie na internet má byť rýchlejšie, sľubuje Európsky parlament.

Telekomunikační operátori v celej EÚ majú povinnosť informovať spotrebiteľov o nových cenových stropoch. Pravidlá začnú pre všetkých 28 členských krajín EÚ platiť od 15. mája, pričom v krátkom časovom horizonte budú záväzné aj pre Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.

]]>
Ďalšia slovenská digitálna stratégia nereflektuje existujúce dokumenty a mimovládne projekty, tvrdia kritici https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/dalsia-slovenska-digitalna-strategia-nereflektuje-existujuce-dokumenty-a-mimovladne-projekty-tvrdia-kritici/ Mon, 13 May 2019 11:57:51 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122190 Vláda chce Slovensko transformovať na úspešnú digitálnu krajinu a stratégiu tejto premeny do roku 2030 už schválila. Kritici upozorňujú, že len minimálne odzrkadľuje prácu priemyslu, či neziskoviek, ktoré sú v tejto oblasti na Slovensku veľmi aktívne.

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) predstavil nadrezortnú vládnu stratégiu, ktorá má definovať politiku a konkrétne priority Slovenska v kontexte už prebiehajúcej digitálnej transformácie hospodárstva a spoločnosti, už dávnejšie. Po tom, ako prešla pripomienkovým konaním dostala od vlády zelenú minulý týždeň (7. mája).

„Účelom stratégie nie je nastavovať konkrétne opatrenia, ale definovať víziu, z ktorej budú špecifické opatrenia vychádzať,“ uvádza sa v dokumente.

Odborná komunita stratégiu víta, no vyčíta jej slabú spoluprácu a reflexiu na priemysel a aktivity neziskovky.

V Únii finišujú aukcie frekvenčných pásiem pre 5G siete, Slovensko zatiaľ dátum nemá

Do júna 2020 musia krajiny EÚ zabezpečiť prístup na budovanie 5G sietí vo frekvenčnom pásme 700 MHz. U slovenských susedov finišujú prípravy, aukcia v Nemecku prebieha od marca a vydražená suma už prekročila päť miliárd eur.

Podľa kritikov hľadá stratégia inovatívne spôsoby spolupráce medzi priemyslom, akademickou a vládnou sférou, no ani samotná príprava vízie na najbližšie desaťročie takou nebola. Nedostatočne sa podľa nich prihliadalo na existujúce iniciatívy, hoci na Slovensku funguje veľké množstvo projektov, zameraných na zvyšovanie digitálnej gramotnosti, podielu žien v IT, či rozvoj spolupráce medzi akademickým, súkromným a verejným sektorom.

„Stratégia by nemala duplikovať existujúce projekty a iniciatívy, ale podporiť to, čo už funguje,“ hovorí riaditeľka Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE), Adela Zábražná.

Stratégie, plány, dokumenty

Strategických dokumentov v digitálnej oblasti a oblasti informatizácie má už Slovensko niekoľko, medzi nimi aj Stratégiu výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu, Stratégiu rozvoja kreatívneho priemyslu, či Strategický dokument pre oblasť rastu digitálnych služieb a oblasť infraštruktúry prístupovej siete novej generácie (2014-2020).

Nová Stratégia digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030 zohľadňuje spolu aj niekoľko ďalších dokumentov, ktoré sú v rôznej fáze rozpracovania. Štyri sú schválené, sedem je v implementácii a tri sa stále pripravujú. V oblasti dopravy a zdravotníctva je stratégiu digitálnej transformácie ešte potrebné pripraviť, tvrdí ÚPVII.

Aké má byť Slovensko v roku 2030? Nová hospodárska stratégia nemá jasnú odpoveď

Ministerstvo hospodárstva predložilo stratégiu hospodárskej politiky na najbližšie desaťročie. Popisuje súčasné trendy, nie však opatrenia, ktorými má štát reagovať.

Slovenská vláda veľkú, hospodársku stratégiu do roku 2030, ktorej súčasťou je prierezovo aj digitálna oblasť, schválila ešte v lete minulého roka. Hoci je trend silnej digitalizácie z dokumentu jasný, hlbšie sa mu nevenuje a zameriava sa najmä na prepájanie akadémie s praxou. Hospodárska stratégia v tejto oblasti napríklad navrhuje „otvorenie škôl pre odborníkov z praxe“. Pri konkrétnych odporúčaniach sa však ministerstvo hospodárstva, ktoré dokument pripravovalo, opäť sústredilo na všeobecné rady a termíny ako „podporovať“, „prehodnocovať“ a „rozvíjať“.

Podľa šéfky SAPIE nový dokument, ktorý odobrila vláda minulý týždeň, nijakým spôsobom nevyhodnocuje staršie, či stále aktuálne dokumenty a ani nešpecifikuje, kde sa stratégie prekrývajú „Hrozí preto duplicita úloh, kompetencií a povinností,“ vysvetľuje Zábražná.

Chýbať majú východiskové hodnoty, podľa ktorých sa úspech, či neúspech môžu merať, či špecifikovanie hodnôt v cieľoch.

Prezident ITAS Emil Fitoš pripomína, že napĺňanie Stratégie presahuje niekoľko volebných období, a preto sa podľa neho „digitálna transformácia musí stať jedným z najdôležitejších politických cieľov bez ohľadu na to, kto sedí vo vláde,“ skonštatoval prezident ITAS.

Stratégia sa musí odzrkadliť v praxi

Dlhodobá stratégia definuje najdôležitejšie oblasti, na ktoré sa v rámci digitálnej transformácie chce Slovensko zamerať, ako umelá inteligencia, superpočítače a blockchain. Nie je však úplne jasné, ako k týmto oblastiam tvorcovia dospeli,“ hovorí riaditeľka Slovenskej SAPIE.

Primárnym účelom stratégie je najmä zrýchlenie naštartovaných procesov v rámci budovania slovenského digitálneho trhu. Úrad podpredsedu vlády sa po nových politikách a opatreniach chce aj naďalej inšpirovať v prioritách EÚ a „prepojiť ich do unikátnej vízie digitálnej transformácie Slovenska“.

Rašiho úrad hovorí, že sa pri jeho príprave inšpiroval stratégiami vyspelých štátov ako sú Francúzsko, Fínsko, Veľká Británia či Singapur. „Ako jedna z prvých krajín v Európe má Slovensko komplexnú Stratégiu digitálnej transformácie do roku 2030,“ dodáva Raši.

V krajinách ako Francúzsko či Veľká Británia však zašli ešte ďalej a pripravili aj samostatné sektorové stratégie, napríklad pre oblasť umelej inteligencie. Tie sa navyše odzrkadľujú v skutočných investíciách napríklad do aplikovaného výskumu a vývoja či do projektov v súkromnom sektore. Zábražná pripomína, že u nás podobná aktivita aktuálne absentuje.

Eurokomisia predstavila usmernenia pre etický rozvoj umelej inteligencie

Európska komisia predstavila kroky, ktoré chce prijímať pre posilnenie dôvery Európanov v umelú inteligenciu. Opatrenia navrhované exekutívou EÚ vychádzajú z práce skupiny odborníkov na vysokej úrovni.

Dokument podľa ÚPVII cieli predovšetkým na občana. „Presnejšie, je orientovaná na digitálneho občana, ktorý žije lepší život v práci i doma, má bezplatný prístup k vysoko kvalitným verejným službám, je mu poskytovaná lepšia sociálna a zdravotná starostlivosť, a čo je najdôležitejšie, digitálny občan vie sám skontrolovať a má prehľad, aké dáta o ňom štát, ale aj súkromný sektor majú,“ vysvetlil Richard Raši, podpredseda vlády pre investície a inovácie.

Podľa neho si celý proces bude vyžadovať aj vytvorenie nového typu verejných inštitúcií aj novú formu verejných služieb. Vzniknúť má nový odborný tím, ktorý bude koordinovať digitálnu agendu na Slovensku, prijímať odporúčania od medzinárodných inštitúcií, ale aj dohliadať na implementáciu stratégie.

Na stratégiu má už čoskoro nadviazať aj akčný plán opatrení v krátkodobom, strednodobom, aj dlhodobom horizonte, ktorý má realizovať vytýčené ciele.

]]>
V Únii finišujú aukcie frekvenčných pásiem pre 5G siete, Slovensko zatiaľ dátum nemá https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/v-unii-finisuju-aukcie-frekvencnych-pasiem-pre-5g-siete-slovensko-zatial-datum-nema/ Thu, 18 Apr 2019 06:49:32 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121574 Do júna 2020 musia krajiny EÚ zabezpečiť prístup na budovanie 5G sietí vo frekvenčnom pásme 700 MHz. Niektoré majú dražby kmitočtov za sebou, u slovenských susedov finišujú prípravy. Aukcia v Nemecku prebieha od marca a vydražená suma už prekročila päť miliárd eur.

V niektorých európskych krajinách už dražba frekvenčného pásma pre 5G siete prebehla, iné krajiny zatiaľ nastavujú podmienky. Kým na Slovensku by mala prebehnúť elektronická aukcia, napríklad nemeckí operátori sa o frekvenčné pásma už týždne „bijú“ v bývalých armádnych kasárňach bez spojenia s okolitým svetom.

Frekvencie z pásma 700 MHz, ktoré štáty sľúbili vyčleniť na vybudovanie 5G sietí, už majú vydražené v Dánsku, Fínsku, Írsku, Taliansku, Švédsku aj v Rakúsku. Miestne regulačné úrady žiadajú od operátorov, aby za konkrétne, štatom spravované frekvencie ponúkli čo najviac. Zisky majú tiecť do štátnych pokladníc.

Vo väčšine krajín malo doteraz ísť o menšie sumy pre to, aby operátori neminuli všetko len na nákup frenkvencií, ale aj na vybudovanie kvalitnej infraštruktúry. Výnimkou malo byť Taliansko, kde vláda, ktorá sa zmieta vo finančných ťažkostiach, využila aukciu na zabezpečenie 6,5 miliardy eur do štátneho rozpočtu.

S prípravami na dražby zaostáva Francúzsko, Holandsko a Poľsko. V Spojenom kráľovstve sa vysoké frekvenčné spektrum pre 5G siete vydražilo minulý rok za vyše 1,5 miliardy eur. Nová aukcia pre 700 MHz pásmo je v príprave.

Ako zaručiť bezpečnosť 5G sietí v Únii? Eurokomisia ponúka plán

Eurokomisia odporúča spoločnú koncepciu pre EÚ v otázke bezpečnosti 5G sietí. Do polovice júna má každý členský štát Únie dokončiť posúdenie rizika takejto infraštruktúry.

Členské krajiny EÚ pri zavádzaní sietí piatej generácie koordinujú postup na základe deklarácie, ktorú v estónskom Talline prijali ministri, zodpovední za telekomunikácie v júli 2017, ako aj časového plánu na zavádzanie 5G sietí, prijatého Radou ministrov v decembri 2017.

V Nemecku prebiehajú dražby v armádnych barakoch

Berlín musel so spustením aukcie najprv čakať, nakoľko trojica najsilnejších operátorov považovala termín 2022 na dokončenie zabezpečenia sietí pre 98 percent domácností za nereálny a obrátila sa na súd. Žaloba bola zatiaľ zamietnutá, médiá však upozorňujú, že by jej derivatívy mohli proces dražby ešte ovplyvniť.

Nemecko muselo v rovnakom čase vzdorovať aj tlaku zo strany Washingtonu, ktorý žiadal zabrániť čínskym investorom na projektoch 5G sietí v krajine participovať. Regulačný úrad vyriešil situáciu kompromisom a namiesto toho, aby vylúčil len spoločnosť Huawei, vypracoval prísnejšie pravidlá pre všetkých potenciálnych dodávateľov komponentov.

Aukciu spustili v polovici marca a nemecká Federálna agentúra pre siete (BNetzA) ponúkla do dražby 41 blokov spektra v pásmach 2 GHz a 3,6 GHz, ktoré majú relatívne krátky rozsah a vysokú prenosovú kapacitu, píše portál Euronews.

Američania varujú Európu pred čínskou technológiou v 5G sieťach. Slovensku chýbajú dôkazy

Americkí predstavitelia varujú európskych partnerov pred nákupom telekomunikačných zariadení od čínskych spoločností Huawei a ZTE. Deje sa tak v súvislosti s plánovaným zavádzaním novej generácie mobilnej siete.

V Nemecku sa do aukcie napokon zapojili len nemeckí operátori: trojica gigantov Deutsche Telekom, Vodafone and Telefonica Deutschland, a virtuálny mobilný operátor 1&1 Drillisch, ktorý sa pripravuje na spustenie prevádzky ako štvrtý operátor.

Nejde o elektronický spôsob dražby, na aký sa pripravuje Slovensko. Nemeckí operátori dražia frekvencie fyzicky, v starých armádnych barákoch neďaleko Mainzu, pričom pri vstupe do objektu musia odovzdať svoje telefóny a mobilné zariadenia a s riaditeľstvom sa môžu radiť len prostredníctvom faxu. Aukcia prebieha už celé týždne, mala 169 kôl a podľa medializovaných informácií už prekročila sumu päť miliárd eur.

Vláda očakáva, že agentúre sa podarí vydražiť ešte viac. Financie potom investujú do obnovy a revitalizácie broadbandových sietí. V roku 2015, keď Berlín dražil pásma pre 4G siete, nemecký rozpočet si prilepšil o 5,1 miliárd eur. 3G siete zabezpečili v roku 2000 ešte masívnejšiu sumu, až 50 miliárd eur.

Česko dolaďuje podmienky

Základné princípy aukcie už má stanovené aj Česká republika. Začiatkom tohto roka naplno rozbehla aj prípravy a odborné konzultácie. Okrem pásma 700 MHz prihodí Český telekomunikačný úrad (ČTÚ) pre zatraktívnenie aukcie a podporu 5G aj frekvencie z pásma 3400 až 3600 MHz.

„Pre potenciálnych záujemcov umožní (ČTÚ, pozn. red.) zahrnutie kmitočtov z viacerých pásiem určených pre 5G siete rozšíriť ich obchodné stratégie rozvoja 5G sietí,“ informoval regulátor v Čechách s tým, že chce nasledovať pozitívnu prax v Nemecku, Francúzsku, Fínsku, Dánsku, Belgicku a vo Švédsku.

Česká vláda minulý týždeň (8. apríla) vzala na vedomie návrh postupu a podmienok pri dražbe, no stále čaká na konečnú verziu ČTÚ. Praha údajne plánuje vyhradiť časť pásma aj pre záujemcov, ktorí doteraz žiadne frekvencie v krajine nemajú. Dražbu chcú organizovať v druhej polovici tohto roka.

V Českej republike naposledy o najväčší kus pásiem pre 4G siete súperili traja operátori v roku 2013, Telefónica, T-Mobile a Vodafone. Aukcia vyniesla štátnemu rozpočtu približne 311 miliónov eur.

Poliaci chcú frekvencie dražiť až začiatkom roka 2020, Maďari chystajú aukcie na tretí kvartál tohto roka.

Ohrozujú neúplné fakty aj budovanie vysokorýchlostných sietí na Slovensku?

Brusel kvôli budovaniu jednotného digitálneho trhu tlačí na členské štáty, aby sa pri výstavbe vysokorýchlostného internetu poponáhľali. Slovensko rovnakým smerom tlačí na operátorov. Tí však v ostatnom období čoraz častejšie narážajú na mestá, obce a najmä ich územné plány.

Uvoľňovanie pásma na Slovensku

Aukcia frekvenčného pásma 700 MHz, ktoré sa má do budúceho roka uvoľniť a rozdeliť tak, aby na nej mohli vznikať siete piatej generácie, bude na Slovensku prebiehať v najbližších mesiacoch. Presný dátum však stanovený nebol.

Frekvencie z pásma 700 MHz sú u nás v súčasnosti využívané na digitálne pozemské televízne vysielanie (DVB-T) a licencie k nim vlastní spoločnosti Towercom. Tá prevádzkuje celoplošné televízne multiplexy, no pásmo bude musieť uvoľniť.

Štát s presunom pomaly začal. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb v marci zorganizoval verejnú konzultáciau k výberovému konaniu na „udelenie terestriálnych prevádzkových povolení, ktorými sa prideľujú frekvencie v ekonomicky viazaných frekvenčných vyhradeniach na vytvorenie prvého terestriálneho multiplexu na území Slovenskej republiky“. V súčasnosti prebieha jej vyhodnotenie.

Nakoľko individuálne licencie v pásme 700 MHz mali platiť až do roku 2029, štát bude podľa novely zákona o elektronických komunikáciách držiteľov licencií za ich uvoľňovanie finančne kompenzovať. Prezident Andrej Kiska minulý týždeň (10. apríla) novelu podpísal a v platnosti je od utorka (16. apríla).

Aj vďaka nej sa v rámci rozpočtu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb vyčlenilo na tento účel 150 tisíc eur. Celkové nákady ale zatiaľ neboli vyčíslené.

Podľa hovorcu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Romana Vavra teraz regulátor „pripravuje výberové konanie na pridelenie frekvencií z frekvenčného pásma 700 MHz formou elektronickej aukcie“. V procese prípravy má úrad „spolupracovať s renomovanou konzultačnou spoločnosťou, ktorej služby si obstará“.

Posledné miesta bez internetu na Slovensku sľúbili pokryť operátori

Štát mal na výstavbu sietí vyčlenených 80 miliónov eur. Podľa podpredsedu vlády sa táto suma môže teraz presunúť do ďalších oblastí moderných technológií, vrátane pokrývania neobývaných oblastí, ktorými prechádzajú diaľnice a železnice.

Definitívny prechod pozemskej digitálnej TV na DVB-T2 sa má na Slovensku realizovať najneskôr do 30. 6. 2022. „Toto obdobie bude slúžiť obyvateľom SR na vybavenie domácnosti vhodnými TV prijímačmi,“ tvrdí ministerstvo dopravy.

Podľa Andreja Doležala, riaditeľa pre inovácie spoločnosti Towercom však slovenské domácnosti na tento prechod ešte nie sú pripravené, pričom vychádza z počtu ročne predaných zariadení s podporov príjmu takýchto kanálov. Potvrdil to v rozhovore pre portál Živé.sk.

S dražbami frekvencií má už Slovensko skúsenosti, niektoré aukcie sa však v minulosti museli aj rušiť.

Najväčšie dražby pre 4G siete prebiehali v roku 2013. V januári 2014 Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb informoval, že za aukciu frekvenčných pásiem získal 163,9 milióna eur, čo malo byť až o 11 percent viac, ako sa očakávalo.

Hoci sa do dražby mali zapojiť aj spoločnosti zo Spojených štátov, Ruska a Vietnamu, kmitočty nakoniec zakúpila štvorica operátorov Slovak Telekom, Orange, vtedajšia Telefónica (O2) a Swan. Práve účasť posledného, vtedy ešte virtuálneho operátora, očakával málokto a mnohí o nej ani nevedeli. Podmienkou bol pod hrozbou vylúčenia úplný zákaz výmeny informácii.

Keď sa v roku 2017 na Slovensku dražili kmitočty v pásme 3,7 GHz, najviac frekvencií si na svoje širokopásmové služby zabezpečila spoločnosť Amtel zo skupiny Danubiatel, do ktorej patrí aj operátor Swan a jeho mobilný projekt 4ka. Príjmy z predaja sa nakoniec vyšplhali až na štvornásobok vyvolávacích cien, na 1,95 milióna eur.

Minuloročná aukcia v pásme 1 800 MHz bola regulátorom v priebehu niekoľkých týždňov zrušená. Aukcie sa mohli zúčastniť len traja zo štyroch slovenských mobilných operátorov, teda iba spoločnosť Swan, ktorá prevádzkuje 4ku, prípadne nový operátor. Podľa medializovaných informácii jeden z operátorov, spoločnosť O2, s podmienkami nesúhlasil, presunul časti frekvencií konkurencii a vďaka tomu sa do súťaže mohol zapojiť. Úrad následne aukciu zrušil a termín novej zatiaľ neavizoval.

]]>
Copyrightovú smernicu definitívne odobrili už aj členské štáty https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/copyrightovu-smernicu-definitivne-odobrili-uz-aj-clenske-staty/ Mon, 15 Apr 2019 13:43:18 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121512 Je dobojované: kontroverznú legislatívu o autorských právach nakoniec v Bruseli odklepli ministri poľnohospodárstva. Posledné slovo mali členské štáty, ktoré však už text raz prijali, a preto bolo dnešné hlasovanie len formalitou. Za bolo aj Slovensko.

Europoslanci schválili predjednaný text smernice koncom marca. Vzhľadom na to, že sa blížia eurovoľby, musela legislatíva prejsť ešte v rýchlosti záverečným odobrením.

V Bruseli sa mali v poslednom štádiu vyjadriť ešte zodpovední ministri, no keďže telekomunikačná agenda sa už v tomto volebnom období riešiť nebude, o autorskom práve dnes (15. apríla) rozhodli ministri poľnohospodárstva členských štátov.

Europoslanci schválili kontroverznú reformu autorských práv na internete

Väčšinu poslancov europarlamentu nepresvedčili desaťtisíce demonštrantov, ani petícia, ktorú podpísalo viac ako päť miliónov Európanov. Dnešné schválenie legislatívy, ktorá ovplyvní sektor, zamestnávajúci viac ľudí ako automobilový a telekomunikačný priemysel dokopy, je podľa jej odporcov čiernym dňom pre európsky digitálny trh.

Smernicu o digitálnom autorskom práve podporilo napokon 19 členských krajín, šesť hlasovalo proti a tri sa zdržali hlasovania. Proti boli Fínsko, Holandsko, Luxembursko, Poľsko, Švédsko a Taliansko. Zdržali sa Belgicko, Estónsko a Slovinsko, píše agentúra Reuters.

Dokončenie Jednotného digitálneho trhu?

Niektorí európski poslanci skúšali ešte apelovať na vlády členských štátov, aby ich ministri v poslednej fáze smernicu nepodporili. Tradične však aj pri dnešnom poslednom kroku išlo už iba o formalitu. Naprieč Európou, najmä v jej západných častiach, sa konali masové protesty. Ani tie však zákonodarcov nepresvedčili.

Najzásadnejšie problémy v súvislosti s legislatívou boli s jej článkami 11 a 13. Podľa prvého z nich musia mať online platformy, ktoré zverejňujú časti cudzích obsahov, výňatky z textov, hudby, videí či obrázkov, uzatvorené licenčné zmluvy s ich autormi alebo vydavateľmi.

Ešte kontroverznejším je článok 13, ktorý požaduje, aby platformy, na ktoré používatelia nahrávajú obsah, zabezpečili, aby sa na ich stránkach neobjavil nelicencované, originálne diela. Táto právna zodpovednosť núti platformy, aby zaviedli isté spôsoby, ktorými by tento obsah a jeho licencie kontrolovali. Odporcovia hovoria o nahrávacích filtroch, podporovatelia trvajú na tom, že v texte sa pojem „nahrávací filter“ nenachádza.

Platformy vypínajú weby, mladí masovo protestujú: Nová legislatíva o copyrighte je na dosah

Europoslanci budú o novej legislatíve hlasovať už na budúci týždeň. Odporcovia tvrdia, že transformuje používanie internetu tak, ako ho poznáme dnes. K záväzku nepodporiť jej kontroverzný článok 13 sa zatiaľ prihlásili iba dvaja slovenskí zástupcovia, Monika Beňová a Richard Sulík.

Po dnešnom odobrení budú mať členské štáty dva roky na to, aby legislatívu prevzali do vlastných národných zákonov a predpisov.

Už dnes však mnohé krajiny hovoria o rozličných spôsoboch, ako budú legislatívu uplatňovať, upozorňujú kritici. Francúzsko hovorí o podpore technológií, ktoré budú vedieť obsah na internete rozlišovať. Nemecko tvrdí, že cieľom musí byť vytvorenie inštrumentu, ktorý „nahrávacie filtre nebude vôbec potrebovať“.

Podľa šéf Európskej komisie Jeana-Claudea Junkcera sa vďaka schváleniu novelizovaných autorských práv naprieč Európskou úniou zavŕšil proces tvorby Jednotného digitálneho trhu.

]]>
Prvá snímka čiernej diery vznikla aj z európskych peňazí https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/prva-snimka-ciernej-diery-vznikla-aj-z-europskych-penazi/ Thu, 11 Apr 2019 10:13:38 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121455 Komisia predstavila historicky prvú snímku čiernej diery, ktorú získala vďaka iniciatíve Event Horizon Telescope. Ide o globálnu vedeckú spoluprácu, na ktorej sa zúčastňujú aj vedci s finančnou podporou EÚ.

Astronómom sa podarilo prvýkrát urobiť snímku čiernej diery, ktorá sa nachádza vo vzdialenej galaxii. Zverejnili ju v stredu (10. apríla) počas šiestich tlačových konferencií v rovnakom čase.

Podľa Bruselu ide aj o úspech európskych vedcov, nakoľko je historicky prvé pozorovanie čiernej diery výsledkom rozsiahlej medzinárodnej výskumnej spolupráce v rámci programu Event Horizon Telescope (EHT). Kľúčovú úlohu zohrali totiž výskumníci financovaní z prostriedkov EÚ.

https://twitter.com/EC_AVService/status/1116006339128565761

Podľa eurokomisára Carlosa Moedasa, zodpovedného za výskum, vedu a inovácie, vďaka prínosu európskych vedcov už existencia čiernych dier „nie je len teoretickým konštruktom“.

„Tento úžasný objav dokazuje, že vďaka spolupráci s partnermi na celom svete možno dosiahnuť nemysliteľné a posúvať hranice našich poznatkov,“ uviedol komisár.

Predseda Európskej rady pre výskum (ERC), profesor Jean-Pierre Bourguignon zablahoželal vedcom, ktorí sa zaslúžili o tento objav.

„Ambiciózny prístup EÚ k financovaniu takéhoto prelomového výskumu sa opäť ukázal ako úspešný. Zároveň opodstatňuje cieľ ERC financovať výskum, ktorý síce znamená vysoké riziko, ale prináša aj vysoký zisk,“ uviedol Bourguignon.

Financie z Únie

Čierna diera je vzdialená okolo 50 miliónov svetelných rokov a nachádza sa v galaxii M87. Podľa profesora Heina Falckeho z Radboud University v Holandsku, ktorý navrhol tento experiment, je čierna diera väčšia ako celá naša slnečná sústava.

„Váži 6,5 miliardykrát viac ako Slnko. A je jednou z najťažších čiernych dier, o ktorých si myslíme, že existujú. Je to absolútne monštrum, majster v ťažkej váhe z čiernych dier vo vesmíre,“ dodal profesor Falcke.

Výskumný program Horizont 2020 chce Komisia nahradiť ambicióznejším Európskym horizontom

Európska Komisia navrhuje nový sedemročný program na podporu vedy a výskumu. Vyčleniť chce na neho 100 miliárd eur. Podľa Bruselu ide o najambicióznejší grantový prgram vo vede a výskume v histórii EÚ. 

Snímka vznikla na základe dát zo siete ôsmich teleskopov z celého sveta.  Cieľom iniciatívy Event Horizon Telescope bolo zmodernizovať a prepojiť túto sieť, nakoľko sa nachádzajú v ťažko prístupných lokalitách vo veľkej nadmorskej výške – od španielskej Sierry Nevady cez sopky na Havaji a v Mexiku či pohoria v Arizone až po čilskú púšť Atacama a Antarktídu.

EÚ konkrétne finančne prispela trom vedcom, ktorí boli zodpovední za projekt, ako aj ich tímom, zapojeným do výskumu. Rovnako podporila rozvoj a modernizáciu veľkej teleskopickej infraštruktúry, ktorá je nevyhnutná pre úspech projektu.

Únia považuje snímku za ďalší úspech programu Horizont 2020, ktorý financuje výskum a inovácie. Konkrétne ide o dva projekty.

Projekt BlackHoleCam, ktorého cieľom je zachytávať, merať a skúmať čierne diery, odštartoval v roku 2014 a z Horizontu 2020 mu boli udelené prostriedky vo výške 14 miliónov eur.

Druhým je Projekt RadioNet, ktorý počas 15 rokov od založenia prepojil konzorcium 27 inštitúcií v Európe, Južnej Kórei a Južnej Afrike. EÚ na integráciu rádioteleskopov, teleskopických sietí, dátových archívov a celosvetovej európskej siete pre interferometriu s veľmi dlhou základňou investovala už 30,3 milióna eur.

]]>
Europarlamentný výbor: Teroristický obsah by mal z internetu zmiznúť do hodiny po nahlásení https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/europarlamentny-vybor-teroristicky-obsah-by-mal-z-internetu-zmiznut-do-hodiny-po-nahlaseni/ Tue, 09 Apr 2019 12:14:33 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121369 Výbor pre spravodlivosť v Európskom parlamente podporil návrh na obmedzenie šírenia online obsahu s teroristickou tematikou. Povinnosťou platforiem by už čoskoro mohlo byť odstraňovanie takýchto motívov do jednej hodiny od jeho nahlásenia, pričom pokuta za neriešenie by mohla dosiahnuť až štyri percentá z celosvetového obratu.

Rozhodnutie nasledovalo po kritike britského konzervatívneho poslanca Európskeho parlamentu, Daniela Daltona, hlavného spravodajcu v spise, ktorý sa vyjadril k nedávnym pripomienkam Európskej komisie, podľa ktorých sa europoslanci pri prijímaní opatrení stiahli.

Eurokomisár pre bezpečnostnú úniu Julian King nedávno povedal, že má „isté ťažkosti s pochopením motivácie kolegov v Európskom parlamente, ktorí sa snažia oddialiť“ plány na reguláciu online teroristického obsahu.

„Nikto tu nie je na špagátiku veľkých technologických gigantov,“ povedal Dalton v pondelok (8. apríla) v reakcii na obvinenia, že Parlament odložil svoje hlasovanie kvôli opozícii veľkých internetových spoločností.

Eurokomisári predstavili plán boja s dezinformáciami, financovanie stále považujú za nedostatočné

Návrh akčného plánu obsahuje zriadenie systému rýchleho varovania aj apely na zvýšenie financovania, mediálnu gramotnosť a zodpovedný prístup od technologických gigantov.

Podľa Daltona si Komisia myslí, že každý, kto chce preskúmať jej plány „plytvá časom“ a že spis bol v tlači predmetom „očividnej antikampane“.

Výzva pre malé spoločnosti?

Rozhodnutie prišlo napriek tlaku koalície obchodných združení, ktorá pred hlasovaním napísala Výboru pre spravodlivosť list. V ňom ich vyzvala, aby odmietli jednohodinový časový rámec.

„Táto extrémne krátka lehota spojená s náročnými sankciami by viedla k nadmernému odstraňovaniu zákonného obsahu, ktorý bude mať negatívny vplyv na slobodu prejavu a súvisiace základné práva európskych používateľov,“ uvádza sa v liste.

Združenia tiež varujú, že malé a stredné podniky by „nemuseli byť schopné dodržať“ limity napríklad mimo pracovnej doby.

Polícia v Európe odhalila viac terorizmu, väčšina mala etnicko-nacionalistický motív

V roku 2017 zomrelo na následky teroristických útokov v Európskej únii 68 osôb. Zaznamenaných bolo 205 útokov alebo pokusov o teroristický útok spolu v deviatich krajinách bloku.

Europoslanci z frakcie Zelených sa pokúšali hodinovú lehotu zrušiť, nakoniec však neuspeli.

Text podporovaný poslancami Európskeho parlamentu napokon uvádza, že príslušný orgán, ktorý má vydať príkaz na stiahnutie obsahu, by mal kontaktovať spoločnosť, ktorá predtým nikdy neporušila pravidlá a poskytnúť jej informácie o procedúrach a termínoch, a to najmenej 12 hodín pred vydaním prvej požiadavky na odstránenie obsahu, ktorý hosťujú.

Nariadenie bude od poskytovateľov hostingu požadovať aby násilný obsah stiahli alebo k nemu zakázali prístup do jednej hodiny od času, keď bol ohlásený.

Ak by poskytovatelia služieb porušili nariadenie, mohli by čeliť pokutám až do výšky štyroch percent svojho celosvetového obratu. Podľa plánov, ktoré schválil Parlament, však nebudú platformy povinné monitorovať informácie, ktoré na ne ich používatelia zanechávajú alebo uchovávajú, a zároveň nemusia aktívne monitorovať ilegálne aktivity.

Obsah šírený na vzdelávacie, novinárske alebo výskumné účely by ale mal byť chránený, zhodli sa europoslanci.

Europoslanci schválili kontroverznú reformu autorských práv na internete

Väčšinu poslancov europarlamentu nepresvedčili desaťtisíce demonštrantov, ani petícia, ktorú podpísalo viac ako päť miliónov Európanov. Dnešné schválenie legislatívy, ktorá ovplyvní sektor, zamestnávajúci viac ľudí ako automobilový a telekomunikačný priemysel dokopy, je podľa jej odporcov čiernym dňom pre európsky digitálny trh.

Éra samoregulácie platforiem končí

Vláda Spojeného kráľovstva predložila nový plán na prijatie represívnych opatrení proti internetovým stránkam, ktoré by nedokázali riadiť šírenie „online škôd“, vrátane teroristického obsahu. Briti chcú zriadiť nový, nezávislý regulačný orgán, ktorý má zabezpečiť, aby spoločnosti plnili svoje záväzky.

Britská premiérka Theresa Mayová vo vyhlásení uviedla, že „online spoločnosti musia prevziať zodpovednosť za svoje platformy a pomôcť obnoviť dôveru verejnosti v túto technológiu“.

Digitálny tajomník britskej vlády Jeremy Wright dodal, že „éra samoregulácie pre online spoločnosti sa končí“.

Proti obmedzeniam internetu v Rusku protestovali tisíce demonštrantov

Nové pravidla, o ktorých bude v druhom čítaní rokovať Horná komora parlamentu už v marci, by mohli umožniť ruským zákonodarcom blokovať prístup k zahraničným webom. Rovnako majú „umožniť“ internetu v Rusku fungovať aj po „odpojení“ zo strany zahraničných mocností.

V Únii sa bude po rozhodnutí Výboru pre spravodlivosť hlasovať o budúcom nariadení Komisie proti online teroristickému obsahu hlasovať na budúci týždeň v Európskom parlamente. Po eurovoľbách bude nový parlament zodpovedný za rokovania o schválených plánoch s Radou ministrov.

]]>
Eurokomisia predstavila usmernenia pre etický rozvoj umelej inteligencie https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/eurokomisia-predstavila-usmernenia-pre-eticky-rozvoj-umelej-inteligencie/ Mon, 08 Apr 2019 13:03:42 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121359 Európska komisia predstavila v pondelok (8. apríla) kroky, ktoré chce prijímať pre posilnenie dôvery Európanov v umelú inteligenciu. Opatrenia navrhované exekutívou EÚ vychádzajú z práce skupiny odborníkov na vysokej úrovni.

Na základe odporúčaní nezávislej expertnej skupiny, ktorá bola vytvorená v júni 2018, spustila eurokomisia pilotnú fázu, ktorej cieľom je zabezpečiť zavedenie etických usmernení pre rozvoj a používanie umelej inteligencie. Komisia vyzýva zainteresované sektory, výskumné ústavy a verejné orgány, aby preskúmali podrobný zoznam hodnotení, ktorý dopĺňa politické usmernenia.

Tieto plány sú súčasťou európskej stratégie pre umelú inteligenciu (AI) predloženej v apríli 2018, ktorá pre nadchádzajúce desaťročie predpokladá zvýšenie verejných a súkromných investícií na minimálne 20 miliárd eur ročne. Vysoké investície do umelej inteligencie majú sprístupniť nové balíky dát, stimulovať talenty v tejto oblasti a zabezpečiť dôveru v nové technológie.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

AI ako konkurenčná výhoda pre Európu

Podpredseda Európskej komisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip v tejto súvislosti pripomenul, že etický rozmer hodnotenia vplyvu AI nie je iba akousi technickou črtou či doplnkovou funkciou, lebo občania môžu naplno profitovať z technológií založených na umelej inteligencii a tešiť zo všetkých výhod, ktoré prinášajú, len ak nadobudnú presvedčenie, že im môžu dôverovať.

„Umelá etická inteligencia je koncept, ktorý prináša výhody všetkým stranám a môže byť konkurenčnou výhodou pre Európu, ak sa dokáže stať lídrom vo vývoji umelej inteligencie, ktorá je zameraná na ľudský faktor a ktorej ľudia môžu dôverovať,“ vysvetlil Ansip.

Umelá inteligencia je parným strojom dneška, hovorí Komisia

Európska komisia predložila v stredu (25. apríla) sériu opatrení, ktoré majú umožniť, aby umelá inteligencia slúžila európskym občanom a posilnila konkurencieschopnosť Európskej únie v tejto oblasti.

Podľa slov eurokomisárky pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marije Gabrielovej eurokomisia pondelňajším návrhom urobila dôležitý krok smerom k zaisteniu etickosti a bezpečnosti umelej inteligencie v EÚ.

„Teraz máme pevný základ, zakotvený v hodnotách EÚ, vyplývajúci zo širokého a konštruktívneho zapojenia veľkého počtu zainteresovaných strán vrátane podnikov, akademickej obce a občianskej spoločnosti,“ opísala situáciu. Dodala, že EÚ začne tieto požiadavky zavádzať do praxe a zároveň s tým rozprúdi aj medzinárodnú diskusiu o umelej inteligencii zameranej na ľudský faktor.

Trojstranný prístup

Podľa správy Komisie môže z rozvoja umelej inteligencie ťažiť široká škála odvetví – od zdravotníctva cez energetiku, automobilizmus, poľnohospodárstvo, politiku boja proti zmene klímy až po riadenie finančných rizík.

Umelá inteligencia môže byť nápomocná aj v boji proti podvodom a inej trestnej činnosti. Nové výzvy pre budúcnosť však prináša v oblasti pracovných miest a nastoľuje nové právne a etické otázky.

Prístup Európskej komisie je trojstranný: stanovuje kľúčové požiadavky na AI, spúšťa rozsiahlu pilotnú fázu pre zainteresované strany a usiluje sa o medzinárodný konsenzus o rozvoji umelej inteligencie zameranej na človeka.

Umelá inteligencia Slovensko neobíde

ŠPECIÁL / Názor / Svet, kde je čoraz ťažšie rozoznať, či sa na druhej strane hovoru nachádza reálna osoba alebo robot, sa začína stávať realitou. Na Slovensku preto vzniká nová platforma, ktorá sa zameria práve na potenciál a výzvy spojené s napredovaním umelej inteligencie.

Komisia upozornila na sedem základných aspektov AI, ktorej môžeme dôverovať: zapojenie ľudí a ľudský dozor; robustnosť a spoľahlivosť používaných algoritmov; ochrana súkromia a používaných údajov; transparentnosť; rozmanitosť, nediskriminácia a rovnosť; sociálny a environmentálny blahobyt (využívať systémy UI na urýchlenie pozitívnych sociálnych zmien a na podporu trvalo udržateľného rozvoja a ekologickej zodpovednosti) a nakoniec zodpovednosť.

Na celosvetovej úrovni chce EÚ posilniť spoluprácu s partnermi, ktorí zdieľajú rovnaké vízie o UI, ako sú Japonsko, Kanada alebo Singapur, a bude aj naďalej zohrávať aktívnu úlohu v medzinárodných diskusiách a iniciatívach vrátane skupín G7 a G20.

]]>