Regionálny rozvoj – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Sun, 16 Jun 2019 20:38:53 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Regionálny rozvoj – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Koniec uhlia vo V4: Správny čas je teraz https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/koniec-uhlia-vo-v4-spravny-cas-je-teraz/ Thu, 13 Jun 2019 16:47:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123238 Slovenský plán prechodu od uhlia bol schválený na regionálnej úrovni, chýba však termín ukončenia jeho spaľovania. Česko a Maďarsko nemajú detailné programy, v Poľsku otázkou nie je „Ako?“, ale „Či?“.

Článok vznikol v spolupráci s českou a poľskou redakciou EURACTIV a maďarským think tankom Political Capital ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Napriek stabilnému poklesu ťažby a spotreby v posledných desaťročiach ostáva uhlie jedným z hlavných palív v Európskej únii. Stále zabezpečuje štvrtinu produkcie elektriny. Ťaží sa v 41 regiónoch v 12 štátoch Únie. Uhoľné bane a elektrárne dávajú prácu asi 240 tisíc ľuďom.

Zo 41 uhoľných regiónov je 10 v krajinách Vyšehradskej skupiny, 6 v Poľsku.

Európska únia mobilizuje členské štáty k útlmu uhlia v snahe splniť kľúčový cieľ Parížskej dohody – udržať otepľovanie pod 2 stupňami Celzia, najlepšie pod 1,5 stupňom. Aj keď tento cieľ je považovaný za ambiciózny, experti na celom svete ho označujú za jediný možný.

Hrozba roztápajúcich sa ľadovcov na póloch či vyhynutia tučniakov cisárskych, ľadových medveďov, alebo korálových útesov však pre tisícky ľudí v uhoľných regiónoch znie abstraktne a vzdialene. Boj proti klimatickým zmenám ich totiž môže stáť prácu. Iba v poľskom Sliezsku  ich žije 80 tisíc.

(Chýbajúce) plány útlmu

Paradoxne to bolo práve hlavné mesto Sliezska, Katowice, ktoré vlani v decembri hostilo globálny klimatický summit COP24. Poľsko prizvalo hlavy štátov a premiérov, aby sa podpísali pod Deklaráciu solidárneho a spravodlivého prechodu, ktorá volá po férovom vyrovnaní sa s baníkmi a komunitami zasiahnutými útlmom. Pod deklaráciu sa podpísali lídri 24 krajín, vrátane lídrov V4. Deklarácia však vyzerá dobre iba na prvý pohľad. Keď sa na ňu think-tank Bankwatch pozrel bližšie, označil ju za „fatamorgánu“.

Chýbajú totiž detaily. Úlohou deklarácie bolo ukázať svetu poľský záväzok bojovať proti klimatickej zmene a prejsť na zelenú ekonomiku. Tesne pred summitom však poľská vláda dokázala opak, keď predstavila nový návrh energetickej stratégie 2040. Ten naznačuje, že aj v roku 2030 bude Poľsko vyrábať 60 percent energie z uhlia. Národná koordinátorka skupiny Bankwatch pre Poľsko Izabela Zygmuntová podotkla, že uhlie dnes tvorí približne 80 percent poľského energetického mixu.

Poľský prezident otvoril COP24: Využívanie uhlia neprotirečí ochrane klímy

V klimatickej politike ideme pomaly a niekedy dokonca opačným smerom, varoval v poľských Katoviciach šéf OSN. Summit má nastaviť pravidlá pre napĺňanie cieľov Parížskej dohody.

Buďme úprimní: spravodlivý prechod nie je možný bez toho, aby sa prechod vôbec uskutočnil.

Ako vyzerá prechod od uhlia v ďalších krajinách V4? Združenie environmentálnych mimovládok Climate Action Network Europe (CAN Europe) zamerané na boj proti klimatickým zmenám analyzovalo útlm uhlia v rôznych európskych krajinách. Hoci žiadna vyšehradská krajina nemá stanovený pevný dátum, kedy využívanie uhlia skončí, Maďarsko a Slovensko sa umiestnili v polovici rebríčka. Česká republika a Poľsko – spolu s Bulharskom, Nemeckom, Gréckom a Rumunskom – skončili na jeho chvoste.

Lídri V4: Maďarsko a Slovensko

V Maďarsku uhlie tvorí okolo desiatich percent energetického mixu. Budapešť sa k plánu útlmu uhlia zatiaľ neodhodlala. V národnom energetickom a klimatickom pláne (NECP) však hovorí, že v roku 2030 by uhlie malo hrať dramaticky menšiu úlohu. Nahradiť by ho malo jadro. Už dnes sú vo výstavbe dva nové bloky jadrovej elektrárne Paks II. Bezpochyby sa tým nesplní ochranársky sen, ale stále to znamená útlm uhlia. Seriózne a otvorené diskusie o útlme zatiaľ neprebehli, aktualizovaná verzia Národnej energetickej stratégie 2030 sa bude schvaľovať túto jeseň.

Alex Botárová z Maďarskej asociácie pre ochranu prírody tvrdí, že „NEPC znižuje produkciu elektriny z uhlia do roku 2030, ale neuvádza nijaké konkrétne politiky a podporné opatrenia, ktoré by tento výsledok mali priniesť.“

Stabilné dodávky elektriny: V4 verí v jadro a uhlie

Nad konvenčnými zdrojmi elektriny sa vo vyšehradských krajinách nezmráka. Počítajú s nimi aj v budúcnosti.

Na Slovensku uhlie tvorí asi 20 percent energetického mixu. Bratislava sa do roku 2023 zaviazala prestať dotovať ťažbu uhlia. Podľa vágneho plánu by ťažba mala celkom ustať do roku 2027. V prípade Slovenska stojí za to zmieniť, kto sa v rámci energetickej transformácie uchádza o štátne dotácie. Pôvodný plán útlmu dotácií uvádzal projekty iba jedinej súkromnej baníckej spoločnosti.

„Našťastie po verejnom tlaku občianskej spoločnosti a obcí slovenská vláda v schválenej verzii tento bod vymazala,“ hovoria Lýdia Knažovičová a Juraj Melichár zo združenia Priateľov Zeme-CEPA, zelenej mimovládky, ktorá je súčasťou CEE Bankwatch Network.

Česko: Uhoľné regióny zaostávajú

V prípade Českej republiky a Poľska sa dá predpokladať, že v roku 2030 bude uhlie stále mať stále pomerne veľké zastúpenie vo výrobe elektriny. Krajiny nepreukazujú nijakú alebo iba veľmi malú vôľu utlmiť uhlia do roku 2030.

Česko chce nasledovať nemecký príklad a vytvoriť „uhoľnú komisiu“, ktorá by mala vypracovať jasný časový rámec nahradenia uhlia a iných fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi a jadrovou energiou. Podľa ministra životného prostredia Richarda Brabca „uhoľná éra“ v Českej republiky skončí v roku 2040. Uhlie predstavuje asi polovicu českého energetického mixu.

Český minister o novej atómke: V porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi sú náklady zanedbateľné

ŠPECIÁL / Rozhodnutie českej vlády o financovaní nového jadrového zdroja sa posunulo o štyri mesiace, pretože som jej nechcel predložiť variant, ktorý je science fiction hovorí pre euractiv.sk TOMÁŠ HÜNER.

V Česku sú tri uhoľné regióny. Čierne uhlie sa ťaží v Moravskosliezskom kraji na východe krajiny. Hnedouhoľné bane sa nachádzajú v Ústeckom a Karlovarskom kraji na severozápade. Všetky tri regióny patria k najzaostalejším v Česku. Ich úroveň HDP a disponibilného príjmu sú pod národným priemerom. Nezamestnanosť priemer prevyšuje. Kvalita vzduchu patrí k najhorším v krajine. Nepomáha ani fakt, že väčšinu produkcie a zamestnanosti zabezpečuje niekoľko veľkých ťažobných spoločností. Na stole sú už však strategické plány cieliace na reštrukturalizáciu procesu.

Český program RE:START je vlajkovou loďou európskej platformy spravodlivého prechodu. Financovaný je zo štátneho rozpočtu aj z európskych štrukturálnych fondov v rámci Platformy EÚ pre európske regióny v prechode. Európska komisia ho označila za dobrý príklad pre ďalšie uhoľné regióny v Európe. Peniaze idú hlavne na regeneráciu starých, nepoužívaných ložísk v mestách a obciach, ale tiež na podporu zamestnanosti a vzdelávania.

Slovensko: Spaľovanie uhlia pokračuje

Slovensko ťaží uhlie takmer výlučne na hornej Nitre v Trenčianskom samosprávnom kraji. Trenčiansky kraj je takisto súčasťou európskej platformy pre uhoľné regióny pod hlavičkou Komisie. Ťažba tu začala na začiatku 20. storočia a dnes od nej závisí asi štyritisíc pracovných miest. Ďalších tri tisíc miest je na ťažbu naviazaných nepriamo.

Transformácia hornej Nitry sa začala ako iniciatíva Komisie. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý má na starosti energetickú úniu a je nominantom vládnej strany Smer-SD, osobne viedol prvé rokovania o prechode v roku 2017. Široko diskutovaný akčný plán prechodu schválil 12. júna trenčiansky regionálny parlament, vláda by mu mala dať zelenú ešte v priebehu leta. Prechod by mal byť financovaný z eurofondov aj zo štátnej kasy.

Aktivista: Slovensko patrí k najpokročilejším, ale chýba mu plán pre úplný útlm uhlia

Deklaráciu o spravodlivej uhoľnej transformácii, ktorú v Katoviciach predstavilo poľské predsedníctvo COP24, podpísala aj slovenská vláda. Pre ALEXANDRA MUSTATU je len pózou.

Podporu dostanú ťažobné spoločnosti, ktoré predčasne ukončia produkciu, a baníci či ďalší pracovníci, ktorí v dôsledku útlmu stratia prácu. Tieto financie sa tiež využijú na tvorbu nových pracovných miest, pravdepodobne aj v ťažobnej spoločnosti. Na Slovensku je však jeden väčší problém.

„Na východe krajiny sa nachádza ďalšia uhoľná elektráreň, ktorá uhlie dováža z Ukrajiny. Ukončenie štátnej podpory ťažby sa jej nedotkne,“ upozorňuje analytik Bankwatch Alexandru Mustata. Nová Environmentálna stratégia 2030 iba vágne spomína, že produkcia elektriny z uhlia by sa mala skončiť do roku 2030.

Maďarsko: Chýba viac diskusie

V Maďarsku je iba jeden relevantný uhoľný región – Severné Maďarsko. Región, kde sa dnes ťaží prevažne lignit, považuje Alexa Botárová za územie stelesňujúce priemyselnú krízu. V uplynulých 30 rokoch je región svedkom sociálne neférového prechodu.

Bane sa zavreli, ťažký priemysel upadol, prišli veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré ľudí zamestnali v priemysle a službách. Mnoho mladých ľudí s univerzitným vzdelaním oblasť opustilo, čo bráni jeho rozvoju. Inovácie a podiel malých a stredných podnikov je tu pod národným priemerom.

V4 dáva prednosť megalomanským projektom pred čistou energiou

Politici v krajinách Vyšehradskej skupiny uprednostňujú tradičné zdroje energie ako uhlie a jadro pred obnoviteľnými alternatívami, ktoré vedú k energetickej sebestačnosti. Európska únia je dnes jediná, kto to môže zmeniť, píše ADA ÁMON.

Vysoká je naopak energetická chudoba. Najhoršie sú na tom vidiecke oblasti okolo hlavného mesta regiónu, Miškolcu. Rozvoj obnoviteľných zdrojov odštartovali nadnárodné spoločnosti. Mestá a obce na podobný krok nemajú kapacity ani prístup k financovaniu.

V minulých rokoch niektoré súkromné spoločnosti otvárali malé lignitové bane v Borsode. Botárová zdôrazňuje, že vyťažený lignit je mimoriadne nízkej kvality, predať ho je možné iba domácnostiam na kúrenie. To prispieva k zhoršenej kvalite ovzdušia. Lignit využíva k vykurovania asi 100 tisíc domácností.

V Maďarsku pritom stále neprebieha nijaká konštruktívna debata o spravodlivom prechode. Sociálne dialógy zväčša iniciujú miestne a národné občianske združenia, ktoré sa zaoberajú kvalitou vzduchu, alebo tie, ktoré bojujú proti investíciám do lignitu a iných fosílnych palív.

Poľsko: Bez účasti miestnych

Vyššie spomenutá poľská deklarácia spravodlivého prechodu podčiarkuje „význam participatívneho a reprezentatívneho procesu sociálneho dialógu zahŕňajúceho všetkých sociálnych partnerov“. V realite je to však vo všetkých spomenutých krajinách a regiónoch ťažšie. Poľsko je príkladom krajiny, ktorá jednala v rozpore s pekne znejúcimi slovami, napriek tomu, že práve Varšava deklaráciu iniciovala.

„Vláda sama poslala zoznam projektov, čo nie je v súlade s partnerským princípom zakotveným v európskom práve, ktorý zabezpečuje, aby rozhodovací proces o použití štrukturálnych fondov zahŕňal relevantných lokálnych hráčov,“ skonštatoval Mustata. Takýto postup nie je ani v súlade s poľskou deklaráciou.

Uhlie sa pre Poľsko stáva pridrahým. Plánuje jadrovú elektráreň

Poľsko ide cestou ostatných krajín V4. Novú atómku chce spustiť do roku 2029.

Poľský región Sliezsko je najväčším európskym uhoľným regiónom so 150-ročnou priemyselnou históriou. Takisto je súčasťou európskej platformy pre uhoľné regióny v prechode. Kvôli rozsahu ťažby je aj rozsah prechodu asi desaťnásobne väčší ako vo zvyšku krajín V4. Uhoľný sektor tu zamestnáva asi 80 tisíc ľudí.

Do regiónu zatiaľ z regionálneho operačného programu v rámci platformy natieklo iba 120 miliónov eur. Zamerané boli na mestskú infraštruktúru, čisté ovzdušie a prípravu bývalých banských lokalít pre investície. Pre porovnanie, z českého programu RE:START odišlo do regiónov už 2,3 miliardy korún (88 miliónov eur). Výška príspevkov v Poľsku naznačuje, že národná vláda z energetickým prechodom v blízkej budúcnosti nepočíta.

Mýtus, ktorý upevňuje status quo

Hoci Varšave plán útlmu ťažby uhlia chýba, téma naberá na politickom význame. Sčasti za to môže celoeurópska debata o budúcnosti zloženia energetických mixov, ktoré majú pomôcť splniť ambície Parížskej dohody o klíme. Diskusiu spustili ochranári, ale s blížiacim sa koncom ťažby uhlia stúpajú aj obavy zástupcov priemyslu. Diskusia sa tiež venuje kvalite vzduchu. Z 50 najznečistenejších miest v Európe sa 33 nachádza v Poľsku.

„Existujúce lignitové bane, ktoré sú v súčasnosti zodpovedné za asi polovicu poľskej uhoľnej výroby, by mali byť vyčerpané okolo roku 2030. K nejakej forme prechodu preto Poľsko bude tak či onak prinútené. Otázkou ostáva ako ho Varšava zvládne. Zamestnanosť v sektore je stále relatívne vysoká, hlavne z regionálneho hľadiska. Väčšina baní je koncentrovaná v Sliezsku, ktoré bude niesť najväčšiu záťaž prechodu od uhlia. Predošlé skúsenosti so znižovaním pracovných miest v sektore ukazujú, že môže viesť k intenzívnejším sociálnym problémom a k dlhodobej nezamestnanosti medzi bývalými baníkmi. Nebezpečenstvo hrozí hlavne v prípade, ak prechod nebude dostatočne dobre pripravený a adresovaný verejnými politikami,“ sumarizuje správa „Uhoľná transformácia v Poľsku“.

Poľský minister: Stredná trieda je pripravená zaplatiť za elektromobil

V Poľsku sme naozaj odhodlaní bojovať za čistú klímu, povedal na COP24 Krzysztof Tchórzewski. Do roku 2021 má sieť nabíjacích staníc pokrývať celú krajinu.

Tejto mozaike však chýba jeden dôležitý kúsok. Sliezsko je v skutočnosti prosperujúcim regiónom s nízkou nezamestnanosťou (s výnimkou enkláv s dlhodobo sociálne vylúčenými časťami obyvateľstva ako v Bytome) a diverzifikovanou ekonomikou. Zygmuntová považuje za mýtus, že región stelesňuje poľský uhoľný priemysel, za mýtus, ktorý slúži na ospravdelnenie status quo.

Analytička podotýka, že v oblasti východného Veľkopoľska, ktoré je skutočne závislé na lignitových baniach, chýbajú baníkom základné garancie od štátu. Jedným z dôvodov je, že bane vlastní súkromná spoločnosť (ZE PAK), ktorá nemá prístup k podpore od štátu. Tieto podniky drancujú miestnu pôdu a devastujú poľnohospodársky sektor. Experti poukazujú na výnimočnú úroveň sociálneho dialógu medzi regionálnymi úradmi a lokálnymi komunitami v regióne. To však na záchranu ľudí pred dopadmi úpadku uhoľného sektoru nestačí.

Marginalizovaná zelená politika

Marek Józefiak z poľskej vetvy Greenpeace uviedol ďalšie argumenty proti využívaniu a ťažbe uhlia: „Časom sa zhoršujú geologické podmienky, čím cena ťažby rastie. Poľsko konštantne znižuje objem uhlia v zemi, kvôli čomu sa zvyšuje závislosť na importe. Takisto rastie cena elektriny, ktorá sa z uhlia vyrába, cena obnoviteľných zdrojov sa naopak znižuje.“

Poľský energetický sektor závisí na politických rozhodnutiach. Súčasná prouhoľná koalícia v parlamente je deštruktívna pre energetické spoločnosti, ktorých akcie na burze dnes dosahujú vrchol. Jozefiak hovorí, že najväčšia poľská energetická spoločnosť Tauron už naznačuje odchod. Tvárou tvár bankrotu minulý týždeň oznámila obrat v investičnej politike smerom k obnoviteľným zdrojom.

Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie

V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

„Ak je úpadok ťažby v blízkej budúcnosti nezastaviteľný, prečo sú potom vlády V4, hlavne tá poľská, tak pomalé pri adopcii jedinej racionálnej voľby?“ pýta sa Zuzana Vondrová, analytička Českého centra pre dopravu a energie.

Jedným z dôvodov je marginalizácia zelených skupín a zelenej politiky konzervatívnymi vládami stredoeurópskych krajín. V Maďarsku po viditeľnom úspechu zelených strán v Európe začala byť klimatická zmena označovaná za „trik elít“, ktorého cieľom je prekryť problém migrácie. V iných krajinách naratív nejde až takto hlboko, avšak boj s klimatickou zmenou naďalej vnímaný ako privilégium najbohatšej vrstvy spoločnosti. Prvý argumentom je energetická suverenita, a to napriek rastúcej závislosti na dovoze energií vrátane uhlia, druhým ochrana pracovníkov.

Markoekonomické okno príležitosti

Všetky tieto argumenty sú politickej povahy, nijaký sa však nepretavuje do skutočnej podpory pracovníkov uhoľného sektoru. Dokopy v krajinách V4 v uhoľnom sektore pracuje okolo 100 tisíc zamestnancov. Spolu so svojimi rodinami a komunitami tvoria významnú časť voličov. Ten ďalej mobilizujú odbory, ktoré sú síce otvorené čistým uhoľným technológiám, ale nie úplnému koncu uhlia. Podpora technológií zachytávania a skladovania uhlíka (CCS) však len predĺžia neudržateľné status quo.

Dnes je správny čas začať spravodlivý prechod. „Nízka nezamestnanosť a nedostatok pracovných síl predstavujú makroekonomické okno príležitosti k hladkému prechodu veľkého počtu zamestnancov z jedného sektoru do druhého,“ tvrdí Zygmuntová.

Ako zabezpečiť útlm uhlia? Päť kritérií spravodlivej transformácie

Dlhodobá európska klimatická stratégia by mala zohľadniť dopady dekarbonizácie v jednotlivých odvetviach a regiónoch. Platforma Európskej komisie, aká funguje pre uhlie, by sa mala rozšíriť o dopravu alebo poľnohospodárstvo, píšu LISA FISCHEROVÁ a REBEKKA POPPOVÁ.

„Ak Poľsko dnes túto príležitosť zmešká, možno ho čaká ďalšia vlna bolestivého, neriadeného zatvárania baní, aká prišla v 90. rokoch,“ varuje. Situácia v ďalších krajinách V4 je podobná. „Vyšehradské krajiny môžu byť priekopníkmi projektov úspešných prechodov. Je to v ich najlepšom záujme,“ tvrdí Andrzej Blachowicz z neziskovej organizácie Climate Strategies.

Rozhodnej politike v tejto oblasti bráni politická väzba na štvorročné volebné cykly, nie na občanov. Skutočné dodržiavanie Sliezskej deklarácie o solidarite a spravodlivom prechode však môže adresovať obidve tieto výzvy v rovnakom čase. Šťastný koniec môže čakať občanov, podniky, kvalitu vzduchu aj politikov, ktorí sa k zmene odhodlali.

]]>
Prispievali by ste fajčiarovi na odvykanie aj cigarety? Pri uhlí sa to deje https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/prispievali-by-ste-fajciarovi-na-odvykanie-aj-cigarety-pri-uhli-sa-to-deje/ Wed, 15 May 2019 13:29:21 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=122272 Podpora transformačných projektov na hornej Nitre by mala byť podmienená ukončením ťažby a spaľovania uhlia a postupnou prípravou baníckeho regiónu na život po uhlí, píše LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ.

Lýdia Kňazovičová sa v rámci organizácie Priatelia Zeme-CEPA venuje téme útlmu ťažby a spaľovania uhlia.

Pôvodne navrhovaný vládny materiál o dočasnom dotovaní energie z uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme a premene regiónu hornej Nitry (1) sa výlučne zaoberal projektami banskej spoločnosti. Zohľadňoval preferencie jednej súkromnej firmy.

Našťastie po občianskom tlaku pribudol potenciálny rozvoj samospráv, komunít, malých a stredných podnikov v regióne.

Súkromná banská spoločnosť má však v tomto procese nepochybne aj naďalej silné postavenie, hoci doteraz nestanovila dátum ukončenia ťažby uhlia, ani oficiálne nezrušila plány na 12. ťažobné pole. Dôkazom špeciálneho zaobchádzania s ňou je napríklad stretnutie Európskej komisie, verejnej správy a súkromného sektora k téme transformácie regiónu z 5. februára 2018, kam bola pozvaná výlučne spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) a jej partneri. Ostatní aktéri ostali za zatvorenými dverami (2).

Podmienka dekarbonizácie

Prispievali by ste fajčiarovi na odvykaciu liečbu a zároveň na fajčenie cigariet?

Nemožno predsa liečiť ochorenie pľúc, ak človek fajčí v chodbe nemocnice bez predsavzatia skončiť. Vláda by preto mala trvať na tom, že fosílne firmy môžu získať podporu z transformačného balíčka len, ak sa zaviažu systematicky znižovať emisie skleníkových plynov už počas implementácie prvého projektu v rámci odvykania si regiónu od závislosti na ťažbe lignitu.

V elektrárni Nováky sa totiž páli uhlie s výhrevnosťou vlhkej slamy (3), na čo sme vyzbierali od spotrebiteľov už takmer miliardu eur. Ďalšie stovky miliónov počas maximálne piatich rokov sú na ceste a dotácie majú smerovať aj na upratanie škôd. Zdá sa, že prevzatie zodpovednosti za škody spôsobené počas rokov sa nekoná.

Bane: Kritériom výberu projektov pre hornú Nitru musí byť ich kvalita a nie predkladateľ

Ak jediným kritériom diskvalifikácie baníckych projektov má byť fakt, že ich predložila ťažobná spoločnosť, bude to v neprospech ľudí a na škodu celého regiónu, píše PETER ČIČMANEC.

Zabúda sa na európsky legislatívny princíp ,,znečisťovateľ platí“ (4). To znamená, že spoločnosť, ktorá popri tvorbe súkromného zisku spôsobí environmentálnu škodu, je za ňu zodpovedná a musí prijať potrebné preventívne alebo nápravné opatrenie a znášať všetky súvisiace náklady. Pod pláštikom environmentálnych opatrení sa tak vytvára možnosť ďalších dotácií pre ťažobnú spoločnosť, pričom znečistenie platí verejnosť. Exkluzívna podpora pre súkromné bane pokračuje v inej forme.

Ba čo viac, popri tejto nemalej (ne)priamej finančnej podpore stále nemáme termín útlmu ťažby a spaľovania uhlia. Paradoxne sa plánuje ďalšia ťažba. Ako môžeme transformovať banícky región smerom od uhlia, keď samotná banská spoločnosť plánuje ďalšiu ťažbu?

Nepodkopme si budúcnosť našich obcí, nemeňme len príjmy znečisťovateľov, ale radšej podporme udržateľný rozvoj regiónu.

Rozpodnikajme región

Podpora v transformácii regiónu má byť efektívna a vo verejnom záujme.

Projekty sa musia posudzovať veľmi citlivo, aby sa verejné financie nepremrhali na neperspektívne odvetvia. Mali by naopak ochrániť sociálnu situáciu baníckych rodín a tým zabrániť negatívnym dôsledkom ukončenia banskej činnosti pre zamestnancov.

Ak sa snažíme premeniť región „zdola hore“, musíme apelovať aj na zapojenie samospráv, komunít, malých a stredných podnikateľov. Európska komisia má za cieľ v rámci pilierov európskej ekonomiky podporovať podnikavosť a rast malých a stredných podnikov a riešiť problémy brzdiace ich rozvoj (5). Od miestnych zaznievajú ohlasy, že v regióne by podnikalo viac ľudí, keby štát nezaťažoval malých a stredných podnikateľov a nepodporoval tam len veľkých zamestnávateľov (6).

Vláda zbiera projekty pre hornú Nitru bez účasti širokej verejnosti

Spravodlivá transformácia neznamená, že budú uprednostňované projekty veľkých spoločností. Treba zabezpečiť účasť aj menším podnikateľom a aktérom, píše LENKA ILČÍKOVÁ.

Snahy o diverzifikáciu regionálnej ekonomiky sú dôležitým aspektom. Pri transformácii regiónu je potrebné podporiť najlepšie projekty, ale u firiem produkujúcich fosílne palivá by mali byť podporené s podmienkou vypracovania dekarbonizačného plánu. Banská spoločnosť by sa mala transformovať, ak žiada prostriedky z transformácie a nie plánovať ďalšiu ťažbu.

Treba vhodne zacieliť na spomínané malé a stredné subjekty, identifikované ako skupina, na ktorú je najťažšie dosiahnuť (7).

Pre podnikavých miestnych obyvateľov prebiehajú praktické stretnutia (8) s cieľom rozpodnikať región. Aktivity mimovládnej organizácie však nemôžu nahradiť účelnú podporu zo strany štátu. Tu narážame na kameň úrazu. V zapájaní a podpore širšej verejnosti vládou vidíme slepé miesto.

V týchto dňoch sa v mestách na hornej Nitre konajú verejné vypočutia k návrhu akčného plánu transformácie. Tento dokument je verejne dostupný len na stránke www.zivotpouhli.sk z dielne Priateľov Zeme-CEPA (9). To je pre organizáciu síce lichotivým dôkazom účasti na celom procese, ale občiansky sektor opäť nahrádza úlohu štátu v informovaní verejnosti. Informácie pre ľudí so záujmom zapojiť sa do transformácie hornej Nitry sú skryté v útrobách stránky zodpovedného Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Ide o neudržateľný stav.

Verejný záujem

Tvrdenie, na ktorom je postavený záujem pokračovania ťažby a dokonca jej rozšírenia, a síce, že elektráreň Nováky je a bude technicky spôsobilá na prevádzku spaľovania uhlia aj v budúcnosti (10), je spochybnené.

Hoci elektráreň Nováky už v roku 2015 prešla modernizáciou kvôli emisným limitom, podmienky pre fungovanie sa v budúcnosti ešte viac skomplikujú. Slovenské elektrárne potrebujú 80 miliónov eur na splnenie emisných limitov od roku 2021, keďže nová smernica o priemyselných emisiách zavádza prísnejšie emisné štandardy.

HBP napriek tomu počítajú s elektrárňou Nováky ako s odberateľom hnedého uhlia, a to dokonca aj po roku 2023, kedy najneskôr bude štátna pomoc na výrobu elektriny z uhlia ukončená.

Európska komisia odobrila dotácie pre hnedé uhlie na hornej Nitre

Brusel schválil finančnú náhradu pre Slovenské elektrárne na päť rokov dopredu. Podporil tiež vznik plánu pre prechod slovenského uhoľného regiónu, ktorý má byť hotový v lete 2019.

O ekonomickej nerentabilite tohto priemyslu sa vyjadril aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (11).

Navyše podľa prieskumu názorov je znečistenie životného prostredia a vplyv ťažby a spaľovania uhlia na ľudské zdravie zásadným dôvodom na útlm uhlia (12).

Hovoríme o prechode regiónu horná Nitra smerom od uhlia, navyše v dobe, keď mladí ľudia už aj na Slovenku pochodujú v piatky v mestách za klímu a za svoju budúcnosť, a Slovensko chce splniť záväzky Parížskej dohody. Môžeme o rozširovaní ťažby a spaľovania uhlia rozmýšľať ešte ako o verejnom záujme?

Referencie:

(1) https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/872

(2) https://euractiv.sk/section/zivotne-prostredie/opinion/rozvoj-hornej-nitry-nemoze-byt-len-v-rukach-vlady-a-sukromnych-bani/

(3) http://www.energoportal.org/obnovitelne-zdroje/energia-z-biomasy

(4) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=LEGISSUM:l28120&from=CS

(5) https://www.grantexpert.sk/dotacie-pre/dotacie-pre-male-a-stredne-podniky-msp-a-start-upy/)

(6) https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/185933#1289

(7) https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/expert_support_coal_sk.pdf

(8) http://www.zivotpouhli.sk/novinky/item/308-ako-rozpodnikat-region-podnikatelia-v-prievidzi-dnes-mali-moznost-zapojit-sa-do-diskusii-o-tom-ako-pisat-lepsie-projekty

(9) http://www.zivotpouhli.sk

(10) https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1905009-rana-pre-novaky-obnova-za-80-milionov

(11) https://greenpeace.blog.sme.sk/c/494531/vysledky-prieskumu-prijemne-prekvapili-slovaci-nechcu-uhlie.html

(12) http://www.antimon.gov.sk/5278-sk/pmu-sr-ukoncil-presetrovanie-v-oblasti-vyroby-elektriny-z-hnedeho-uhlia/

]]>
Hlivnák: Úrad verejného obstarávania už je pre Komisiu dôveryhodným partnerom https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/hlivnak-urad-verejneho-obstaravania-uz-je-pre-komisiu-doveryhodnym-partnerom/ Thu, 09 May 2019 08:39:03 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122102 Komisia nemá výhrady voči tomu, aby v budúcom programovom období na proces kontroly eurofondových zákaziek dohliadal iba Úrad verejného obstarávania, tvrdí jeho šéf Miroslav Hlivák.

Európska komisia oceňuje snahy slovenských orgánov o zjednodušenie a zefektívnenie verejných nákupov. Uvádza sa to v pracovnom dokumente exekutívy Európskej únie na rok 2019 a v stredu v Bruseli zástupcovia Komisie toto stanovisko osobne tlmočili aj predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslavovi Hlivákovi.

„Slovenské orgány sa usilujú o zjednodušenie a zvýšenie efektívnosti verejných nákupov. V nadväznosti na zmeny zákona o verejnom obstarávaní boli spolu s úplným zavedením elektronických postupov vypracované nové usmernenia týkajúce sa kontrolných postupov,“ uvádza sa v úvode dokumentu eurokomisie zameranom na Slovensko.

Viacstupňová kontrola verejného obstarávania je problém

Šéf ÚVO pre TASR uviedol, že rokoval so zástupcami generálnych riaditeľstiev Komisie pre regionálny rozvoj a hospodársky rast. Spoločne zhodnotili, čo sa podarilo ÚVO dosiahnuť od jeho nástupu do funkcie, prebrali obsah reformy verejného obstarávania aj s prvkami, ako sú profesionalizácia verejného obstarávania, elektronizácia procesu verejných nákupov, legislatívne zmeny účinné od 1. januára 2019, ale aj budovanie dobrého mena úradu doma aj v zahraničí.

Hlivák v Bruseli zdôraznil aj to, že sa zmenila činnosť úradu vo vzťahu ku kontrolám zákaziek financovaných z európskych štrukturálnych fondov, a poukázal na to, že ÚVO plní politiky EÚ v oblasti „zeleného“ a sociálneho verejného obstarávania aj v oblasti inovácií.

Eurofondy a náročné pravidlá: Ako samosprávam uľahčiť čerpanie?

Ak chcú mestá a obce úspešne čerpať eurofondy, nemôžu čakať na vyhlásenie výziev, ale pripravovať vlastné projekty do zásoby. Štát by mal zase zjednodušiť pravidlá verejného obstarávania a do nového programového obdobia znížiť počet operačných programov.

„Slovensko bude mať jednu z posledných príležitostí čerpať eurofondy,“ upozornil na dôležitý aspekt činnosti úradu. Dodal, že si treba klásť otázku, ako čo najlepšie využiť európske zdroje na zvýšenie kvality života na Slovensku, najmä keď momentálne nastavenie čerpania eurofondov neprináša požadované výsledky. „Jedným z problémov je aj viacstupňová kontrola verejného obstarávania, ktorá má tiež vplyv na čerpanie eurofondov,“ priznal Hlivák.

Podľa jeho slov trojstupňová kontrola čerpania eurofondov je „pozostatkom minulosti“ z fungovania úradu pred jeho vedením, keď ÚVO nemal v Bruseli dobré meno. Vysvetlil, že pod jeho vedením boli urobené značné legislatívne aj nelegislatívne zmeny v procese verejného obstarávania. Za najväčší úspech považuje, že sa za menej ako dva roky podarilo úradu skrátiť čas kontrol z vyše 140 dní na súčasných 74 dní, a toto „zefektívňovanie“ stále pokračuje.

„To, že úrad funguje efektívnejšie a že reforma verejného obstarávania prináša výsledky, je oceňované všetkými subjektmi, ktoré do toho vstupujú,“ opísal situáciu Hlivák. Spresnil, že pozitívne to vnímajú v samosprávnych krajoch a v regiónoch, ktoré vyhlasujú verejné súťaže, a tiež podnikatelia, ktorí sa na súťaži zúčastňujú. Tento proces má podľa Hlivnáka aj podporu zo strany Európskej komisie.

Na eurofondy môže dohliadať len ÚVO

Hlivák priznal, že aj počas stredajších rokovaní v Bruseli zaznelo, aby jeho úrad v tomto tempe pokračoval, a čo je veľmi dôležité, exekutíva EÚ už nemá výhrady voči tomu, aby v novom programovom období (2021 až 2027) bol práve ÚVO tou národnou autoritou, ktorá bude mať na starosti kontrolu eurofondových zákaziek.

Majú samosprávy záujem o eurofondy? Podľa SaS nie, úrad vicepremiéra sa bráni číslami

Slovenské samosprávy podľa SaS kvôli korupcii a klientelizmu strácajú záujem o eurofondy. Úrad podpredsedu vlády ale tvrdí, že počet úspešných projektov ukazuje na zvýšený záujem miest a obcí o peniaze z fondov EÚ.

ÚVO už podľa neho nie je na „čiernom zozname“ Komisie ako v minulosti, naopak, je tu pochvala a odporúčanie pokračovať na ceste, ktorou sa úrad uberá a ktorá vedie k zrýchleniu a zefektívneniu čerpania eurofondov. Hlivák priznal, že ho teší takýto postoj Bruselu, a dodal, že eurokomisia oceňuje, že sa jeho úrad „komunikačne otvoril“, že poskytuje dáta o trvaní kontrol, že bola prijatá novela zákona o verejnom obstarávaní a že sa ÚVO hlási ku všetkým politikám verejných nákupov, ktoré Komisia presadzuje.

„Na stretnutí nám bolo potvrdené, že úrad sa stal partnerom pre Európsku komisiu. ÚVO je už pre Brusel relevantným, dôveryhodným a akceptovaným partnerom,“ vysvetlil Hlivák a zopakoval, že Komisia nemá výhrady voči tomu, aby v budúcom programovom období na proces „zoštíhlenia“ trojstupňovej kontroly čerpania eurofondov dohliadala jedna národná autorita – a tou by mal byť Úrad pre verejné obstarávanie.

]]>
Matečná: Pomoc pre farmárov postihnutých suchom musí ešte odobriť Komisia https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/matecna-pomoc-pre-farmarov-postihnutych-suchom-musi-este-odobrit-komisia/ Thu, 09 May 2019 08:03:56 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122092 Slovenskí farmári čakajú na odškodenenie výpadkov úrody v roku 2017. Agrosektor vtedy utrpel škody za 30 miliónov eur.

Štátnu pomoc pre farmárov postihnutých predvlaňajším suchom na Slovensku musí ešte v najbližších týždňoch odobriť Európska komisia (EK). Uviedla to šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (SNS).

„Peniaze na sucho sú alokované, poľnohospodári musia byť však ešte trpezliví, pretože sme museli túto schému štátnej pomoci odsúhlasiť na Protimonopolnom úrade (PMÚ) SR, z ktorého išla požiadavka na Komisiu. Takže už čakáme len na záverečné stanovisko Komisie. Nič nebráni tomu, aby sme následne odškodnili poľnohospodárov,“ priblížila.

Polovičná úroda

Matečná nevedela, ako dlho bude európska exekutíva rozhodovať o odškodnení pre farmárov. „Nevieme odhadnúť, ako dlho bude Komisia rozhodovať. Predpokladáme však, že počas mesiaca by nám mala dať vedieť. Protimonopolný úrad však dal k tejto záležitosti kladné stanovisko, čiže nič nebude brániť tomu, aby aj eurokomisia dala kladné stanovisko, a následne budeme vyplácať finančné prostriedky,“ dodala Matečná.

Horúčavy a sucho sa odrazili aj na úrode zeleniny

Extrémne sucho v Európe spôsobilo pestovateľom zeleniny najväčšie problémy za posledných 40 rokov, uviedlo Európske združenie spracovateľov ovocia a zeleniny.

Štátny tajomník agrorezortu Gabriel Csicsai v pondelok (6. mája) informoval o tom, že Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR uzavrel proces kontroly a odsúhlasil oprávnenosť schémy pomoci farmárom pre výpadok úrody, ktorý spôsobilo veľké sucho v roku 2017. Juhozápadné Slovensko vtedy trpelo nedostatkom zrážok počas celého vegetačného obdobia.

„Následkom toho boli miestami výpadky úrody väčšie ako 50 percent v porovnaní s mnohoročným priemerom poľných plodín, najmä obilnín, olejnín a krmovín pre živočíšnu výrobu,“ konštatoval štátny tajomník s tým, že agrárny sektor utrpel straty viac ako 30 miliónov eur.

Farmárom hrozia existenčné problémy

Rozhodnutím NKÚ SR sa podľa Csicsaia otvorila cesta k realizácii finančnej pomoci. Nasledovať bude odsúhlasenie schémy pomoci zo strany Európskej únie za asistencie ministerstva a potom už Pôdohospodárska platobná agentúra môže vyplácať peniaze.

„Popri pomoci v núdzi urýchlene musíme začať riešiť technologické predpoklady boja so suchom na celom Slovensku, ktoré, ako sa zdá, bude pravidelným problémom nášho agrosektora už v blízkej budúcnosti,“ uviedol. Zadržanie nárazovej zrážkovej vody v regióne a jej následné použitie s cieľom zavlažovania je podľa neho jedinou cestou boja proti spustnutiu dnes ešte úrodnej krajiny.

Poľnohospodári trpia suchom. Komisia chce pomôcť

Sucho v Európe ohrozuje nielen úrodu, ale aj príjmy farmárov. Komisia rozhodla, že poľnohospodári budú dostávať priame platby vopred a môžu použiť peniaze na rozvoj vidieka.

Situáciu súvisiacu so suchom v roku 2017 vyhodnotili sekcia poľnohospodárstva na ministerstve v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a Agrárnou komorou Slovenska.

„Od prvej chvíle, keď sa objavili nenávratné škody na porastoch a zároveň predpovede o pretrvávajúcom suchu, sme spolu s agrárnou samosprávou upozorňovali na to, že mnohým, predovšetkým malým a stredným farmárom z dôvodu poklesu príjmov budú hroziť – a, žiaľ, dodnes hrozia, existenčné problémy,“ uviedol štátny tajomník. Zároveň ocenil, že hlasy pôdohospodárov boli vypočuté a vláda s agrorezortom našli spôsob a vôľu im pomôcť.

]]>
Majú samosprávy záujem o eurofondy? Podľa SaS nie, úrad vicepremiéra sa bráni číslami https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/maju-samospravy-zaujem-o-eurofondy-podla-sas-nie-urad-vicepremiera-sa-brani-cislami/ Thu, 02 May 2019 15:16:45 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121887 Slovenské samosprávy podľa SaS kvôli korupcii a klientelizmu strácajú záujem o eurofondy. Úrad podpredsedu vlády ale tvrdí, že počet úspešných projektov ukazuje na zvýšený záujem miest a obcí o peniaze z fondov EÚ.

Korupcia a klientelizmus podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) odrádza slovenské mestá a obce, aby sa uchádzali o európske štrukturálne a investičné fondy. Predseda strany Richard Sulík na utorkovej (30. apríla) tlačovej konferencii SaS k eurofondom povedal, že za to môžu „politici, ktorí o eurofondoch rozhodujú“, pretože „sa rozdeľujú len na základe straníckeho trička“.

SaS navrhuje viacero zmien, ktoré majú čerpanie európskych peňazí zefektívniť a spriehľadniť. Chce vytvoriť Národnú agentúru pre eurofondy a zaistiť prístup k eurofondom všetkým samosprávam bez toho, aby medzi sebou o peniaze museli súťažiť.

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII), ktorý má na starosti koordináciu eurofondov, za vyhláseniami SaS vidí kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu. „SaS opäť ukázala, že jej predseda aj kandidáti do EP netušia, ako Európska únia a eurofondy fungujú,“ odpísal úrad, ktorý riadi Richard Raši (SMER-SD) pre portál EURACTIV.sk.

Je, či nie je dopyt po eurofondoch?

Podľa experta SaS na eurofondy Jána Rudolfa je problém, že vláda nevie vytvoriť „kvalitné implementačné prostredie“. Povedal, že starostovia, primátori a podnikatelia v regiónoch „majú averziu“ voči eurofondom spôsobenú „korupciou, klientelizmom a dlhými lehotami, kým sú schválené projekty“.

„Toto spôsobuje jeden nekalý jav – dnes už nie je dopyt po eurofondoch,“ myslí si kandidát číslo šesť z kandidátky SaS do eurovolieb.

https://www.facebook.com/stranasas/videos/425838404898474/

Podľa ÚPVII ale čísla ukazujú, že záujem samospráv o prostriedky z fondov EÚ rastie. V predchádzajúcom programovom období riadiace orgány mestám a obciam schválili dohromady 3 969 projektov. V polovici súčasného programového obdobia bolo mestám a obciam zatiaľ schválených takmer 2 700 projektov, čo je 67 percent z celkového počtu projektov v predošlom eurofondovom období. Slovensko môže čerpať peniaze do roku 2023.

„Z týchto čísel vyplýva, že trend oproti minulým rokom nemá klesajúcu tendenciu. Práve naopak,“ argumentuje ÚPVII.

Zároveň dodáva, že obce a mestá predkladajú viac projektov, ako sú riadiace orgány schopné vyplatiť z pridelenej alokácie. „To svedčí o pretrvávajúcom záujme územnej samosprávy o prostriedky z fondov EÚ a nie o ´odmietaní´ účasti na tomto procese ako sa to tvrdí v predmetnej otázke,“ bráni sa úrad vicepremiéra.

Čerpáme pomaly?

Ako hovorí expert SaS, klesajúci záujem o eurofondy spôsobuje, že Slovensko pomaly čerpá národnú alokáciu na roky 2014 a 2020. „Prešla polovica obdobia a máme 22-percentné čerpanie,“ odkazuje Rudolf na poslednú informáciu o čerpaní z februára tohto roku.

Slovensko má pre toto obdobie z európskych štrukturálnych a investičných fondov k dispozícii 15,3 miliardy eur. Podľa údajov Európskej komisie bolo Slovensku vyplatených 26 percent (takmer 4 miliardy eur) z pridelených peňazí. Pomalšie v Únii čerpajú len štyri krajiny (Španielsko, Malta, Taliansko a Chorvátsko). Ani polovica krajín však zatiaľ nevyčerpala viac ako tretinu národnej obálky. Viac ako polovicu vyčerpala jedna krajina – Fínsko.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

ÚPVII hovorí, že zvýšenie čerpania európskych dotácií je jeho „absolútnou prioritou“ . Zároveň ale priznáva, že by privítalo, keby bola implementácia rýchlejšia. Za nízkymi číslami je podľa úradu pomalý nábeh v čerpaní počas prvých dvoch rokov programového obdobia. Ďalším dôvodom je projektový cyklus, kedy peniaze na projekt môžu byť vyplatené až po vyhlásení výzvy, predložení žiadosti o finančnú podporu, hodnotení projektu, uzatvorení zmluvy a verejnom obstarávaní.

ÚPVII tiež pripomína, že vo vyhlásených výzvach je už 97 percent z celkovej alokácie. Zazmluvnených je skoro 56 percent peňazí, pričom do konca roka by toto číslo podľa ÚPVII malo narásť na 70 percent. „Z toho je zrejmé, že máme vytvorené podmienky a existuje dostatočný potenciál na aj na rýchlejšie čerpanie,“ odpísal úrad portálu EURACTIV.

Hoci programové obdobie trvá sedem rokov, súčasné pravidlá politiky súdržnosti umožňujú členským krajinám uzatvárať zmluvy a čerpať eurofondy do roku 2023. Pravidlo n+3 ale tiež krajinám určuje minimálne objemy finančných prostriedkov, ktoré musia vyčerpať v každom roku, inak o ne prídu. Slovensku tak napríklad prepadne minimálne 80 miliónov eur za pozastavené výzvy na dlhodobý výskum vypísané ešte za bývalého ministra školstva Petra Plavčana.

Podľa Rašiho úradu ale Slovensko aj vďaka tomuto pravidlu v predošlom programovom období dosiahlo čerpanie na úrovni 97 percent. Vtedy ale platilo pravidlo n+2, ktorá krajinám dávalo k dobru len dva roky.

Samosprávy by vyčerpali aj viac

S tým, že zo strany samospráv klesá dopyt po výzvach, nesúhlasí ani Výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milan Muška. Ako tvrdí, krajské mestá majú na stole veľa projektov, pričom mestá sa do nich nezapájajú len výnimočne.

Pridáva údaje, podľa ktorých sa len v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) úspešne zazmluvnilo 75 percent projektov (417 projektov) od stovky miest. Až v rámci zvyšných 25 percent sú podľa Mušku starostovia, ktorí eurofondy odmietajú z princípu, prípadne ich výzvy neoslovili alebo nie sú v súlade s ich potrebami.

Eurofondy a náročné pravidlá: Ako samosprávam uľahčiť čerpanie?

Ak chcú mestá a obce úspešne čerpať eurofondy, nemôžu čakať na vyhlásenie výziev, ale pripravovať vlastné projekty do zásoby. Štát by mal zase zjednodušiť pravidlá verejného obstarávania a do nového programového obdobia znížiť počet operačných programov.

„Osobne si myslím, že samospráva má dostatočnú absorpčnú schopnosť, aby  eurofondové zdroje, ktoré má k dispozícii plne využila a napríklad v IROP by som sa nebál uvažovať aj o zvýšení objemu zdrojov pre samosprávy,“ uviedol pre EURACTIV.

Podpredseda ZMOS ale nevylučuje, že systém využívania európskych dotácií na Slovensku sprevádzajú problémy. V rukách vlády je podľa neho rozhodnutie o zjednodušení a zefektívnení čerpania eurofondov.

Štát by sa podľa neho mal pozrieť na to, prečo eurofondy podľa mnohých v Česku a Poľsku fungujú lepšie. „Treba si však postaviť aj ďalšie otázky typu, ako na čerpanie vplýva rezortizmus, či má vláda dostatok nástrojov na to, aby eurofondy naozaj riadila, alebo za to zodpovedajú len riadiace orgány, prečo sme dovolili vytvoriť systém agentúr, ktoré participujú na eurofondoch,“ pýta sa Muška.

Peniaze pre všetkých

Ján Rudolf na tlačovej konferencii tiež predstavil, ako si zefektívnenie čerpanie eurofondov predstavuje SaS. Hlavným návrhom je zavedenie princípu nárokovateľnosti financií z fondov EÚ. Podľa neho by žiadatelia o eurofondy navzájom nesúperili o pridelenie európskych peňazí. Každý starosta, ktorý splní predom stanovené podmienky pre čerpanie, automaticky bude mať nárok na finančný príspevok.

„Prečo má primátor Púchova súťažiť s primátorom Medzilaboriec, kto napíše lepší projekt na rekonštrukciu materskej škôlky,“ pýta sa kanidát na europoslanca.

Navrhované pravidlo, ako hovorí, odstráni z eurofondov korupciu a klientelizmus. „Starosta nebude musieť hľadať konzultačné firmy, ktoré mu sľúbia, že majú konexie na ministerstve a bude tiež jedno, z akej politickej strany bude,“ vysvetľuje Rudolf.

Podľa ÚPVII európska legislatíva princíp nárokovateľnosti nevylučuje. Tvrdí, že na Slovensku takýto postup nie je novinkou. V súčasnom programovom období sa využíva pri systéme podpory obnoviteľných zdrojov energie v rámci projektu Zelená domácnostiam či projekte WiFi pre Teba.

Milan Muška hovorí, že princíp súťaže v eurofondoch je filozofiou EÚ odkedy Slovensku čerpalo peniaze z predvstupových fondov. „Vždy sme boli konfrontovaní s tým, že je to súťaž a eurofondy sú pre úspešných.“ Myšlienku garantovaných zdrojov považuje za zaujímavú a podľa jeho slov ZMOS s ňou pracuje pri prípravách nového programového obdobia. Dodáva ale, že je potrebné vyriešiť, ako v takomto nastavení zaistiť plynulé čerpanie, „aby sa implementácia neodkladala na poslednú chvíľu.“

Národná eurofondová agentúra

SaS ďalej navrhuje zlúčiť všetky inštitúcie, ktoré dnes majú na starosti eurofondy, do jednej Národnej agentúry. Starostovia sa v dnešnom systéme podľa Rudolfa cítia ako „Alenka v ríši divov“ a majú problém zistiť, ktoré inštitúcie pri jednotlivých projektoch spravujú peniaze. „My tvrdíme, že bude všetko pod jednou strechou. Budú to rovnaké a jednoduché pravidlá pre všetkých,“ dodáva expert SaS.

Úrad podpredsedu vlády ale tvrdí, že počet predložených projektov ukazuje, že samosprávy vedia „veľmi dobre“, na ktoré inštitúcie sa so žiadosťou o eurofondy majú obrátiť. V  návrhu SaS úrad nevidí pridanú hodnotu. „Celý proces centralizácie viac ako 3 500 úradníkov zodpovedných za proces implementácie by bol z časového ako aj finančného hľadiska pomerne náročným úkonom“. Podľa ÚPVII by sa tým navyše oslabili kompetencie regiónov pri rozhodovaní o eurofondoch, a nepovažuje „to za správnu cestu“.

Na vláde vzniká nový orgán, ktorý má pomôcť s novou koncepciou eurofondov

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu navrhuje vytvoriť Radu vlády pre politiku súdržnosti na roky 2021 až 2027. Rašiho úrad sa chce vyhnúť chybám, ktoré spôsobili problémy s čerpaním eurofondov v súčasnom programovom období. 

Podpredseda ZMOS si však myslí, že centralizácia riadenia eurofondov je nevyhnutná, nakoľko je finančne efektívnejšia a zjednodušuje prístup žiadateľov k eurofondom.  ZMOS navrhuje vytvorenie jedného riadiaceho orgánu pre všetky terajšie operačné programy. Ako dobrý príklad uvádza Česko, kde zriadili ministerstvo pre miestny rozvoj.

„Už dnes zápasíme aj s nedostatkom odborných manažérskych aj hodnotiacich kapacít,“ vysvetľuje Muška. Za krok správnym smerom preto považuje vytvorenie centrálneho webu Centrálneho koordinačného úradu. „Ak bude dobre fungovať, odstráni sa odkázanosť obcí v tomto smere na komerčné weby agentúr,“ dodáva.

]]>
Eurofondy a náročné pravidlá: Ako samosprávam uľahčiť čerpanie? https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/video/eurofondy-a-narocne-pravidla-ako-samospravam-ulahcit-cerpanie/ Thu, 25 Apr 2019 12:58:16 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=video&p=121734 Ak chcú mestá a obce úspešne čerpať eurofondy, nemôžu čakať na vyhlásenie výziev, ale pripravovať vlastné projekty do zásoby. Štát by mal zase zjednodušiť pravidlá verejného obstarávania a do nového programového obdobia znížiť počet operačných programov.

Hlavnými prijímateľmi nenaváranej finančnej pomoci z Európskej únie sú na Slovensku mestá a obce. Tie ale od žiadostí o finančnú podporu odrádzajú komplikované pravidlá a veľká byrokracia. Ako môže samosprávam zjednodušiť čerpanie eurofondov štát? A čo by pre efektívnejšie využívanie európskych dotácií mali spraviť samotné mestá a obce? Odpovedá podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milan Muška a Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

]]>
EURACTIV Podcast | Eurofondy po roku 2020: Nový balík peňazí a nové pravidlá https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/euractiv-podcast-eurofondy-po-roku-2020-novy-balik-penazi-a-nove-pravidla/ Wed, 17 Apr 2019 07:31:36 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121550 Jednou z najhorúcejších európskych tém v najbližšom období budú rokovania o dlhodobom rozpočte EÚ. Návrh Komisie z minulého roku môže zásadným spôsobom zmeniť pravidlá čerpania eurofondov.

Vypočujte si celý podcast o budúcnosti Politiky súdžnosti EÚ na platformách:

Soundcloud

Apple podcasty

Google podcasty

Spotify

PodBean

Sticher

]]>
Vláda schválila presun 250-miliónového eurofondového balíka na cesty a diaľnice https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/vlada-schvavlila-presun-250-miliardoveho-eurofondoveho-balika-na-cesty-a-dialnice/ Wed, 27 Mar 2019 14:34:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120971 Dodatočné peniaze pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra majú pomôcť s tranformáciou hornej Nitry a s budovaním a opravami ciest v Prešovskom a Banskobystrickom samosprávnom kraji.

Operačný program (OP) Integrovaná infraštruktúra by mal získať financie presunmi časti nepridelenej výkonnostnej rezervy z jednej prioritnej osi OP Výskum a inovácie, vnútornou realokáciou z dvoch prioritných osí OP Integrovaná infraštruktúra a z dvoch prioritných osí OP Kvalita životného prostredia v celkovej sume viac ako 250,128 milióna eur.

Predbežný návrh prerozdelenia financií v prospech prioritnej osi Cestná infraštruktúra (mimo TEN-T CORE) v OP Integrovaná infraštruktúra schválila v stredu vláda na základe materiálu z dielne Ministerstva dopravy a výstavby SR a Úradu podpredsedu vlády SR pre investíciu a informatizáciu.

Každý kraj má vlastné problémy, potreba budovania infraštruktúry je ale všade rovnaká

Komisiou navrhované investičné priority politiky súdržnosti EÚ hodnotia slovenské samosprávne kraje kladne. Kľučovú úlohu eurofondov však vidia v budovaní dopravnej infraštruktúry. 

Dodatočné peniaze by sa podľa plánu ÚPVII mali využiť na tri typy projektov. Zdroje v prvom rade pôjdu do trvalo udržateľných a inteligentných (SMART) riešení v doprave. Ide napríklad o dobudovanie obchvatu v Brezne a Holiči. Eurofondy ale pomôžu aj so stavbou Zeleného mostu  (ekodukt) v Svrčinovci, ktorý má zabezpečiť bezpečnú migráciu divej zveri

Viac ako 17 miliónov eur má pomôcť s projektovou prípravou nových piatich úsekov rýchlostnej cesty R2 na hornej Nitre.

Najviac peňazí poputuje na výstavbu a opravy ciest v Prešovskom kraji a Banskobystrickom kraji, teda v takzvaných dobiehajúcich regiónoch (Catching-up Regions), ktoré dostávajú špeciálnu technickú pomoc od Európskej komisie.

„Máme nadpriemerne dobré výsledky v čerpaní európskych financií aj v zazmluvňovaní projektov. Pokračujeme v príprave nových projektov, ktoré budú zamerané na smart riešenia s pridanou hodnotou a projekty v najslabších regiónoch Slovenska. Som veľmi rád, že na ne získame aj ďalšie finančné zdroje,“ povedal minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd). Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) doplnil, že prioritou Slovenska je dobudovať a opravovať cesty a diaľnice.

Presun musí schváliť Komisia

Minister Peter Kažimír, ktorý dnes pre chorobu premiéra Petra Pellegriniho viedol rokovanie vlády, schválenie návrhu ÚPVII označil za „absolútne pozitívnu správu“.  Rezort financií na ňu podľa jeho slov čakal dvanásť mesiacov.

„Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu bola jasná pripomienka, že potrebujeme realokovať európske peniaze z rôznych operačných programov do toho najúspešnejšieho z pohľadu míňania, teda operačného programu rezortu dopravy – do ciest, tunelov, diaľnic a podobne,“ uviedol budúci šéf Národnej banky Slovenska.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

Podpredseda vlády zároveň avizoval prípravu ďalšieho materiálu na rokovanie kabinetu o presune financií. „Ďalších, možno aj viac ako 100 miliónov eur, si vieme predstaviť, že budeme realokovať. Rozhodnutie bude do polovice mája, keď prídeme opäť s materiálom na vládu,“ povedal.

Predkladacia správa upozorňuje, že konečné údaje o plnení výkonnostného rámca a výšky nepridelenej výkonnostnej rezervy jednotlivým operačným programom budú známe po vydaní rozhodnutia Európskej komisie, najneskôr do 31. augusta 2019.

„Časť realokácie je už odkomunikovaná s partnermi v Európskej komisii, ale bude to proces, ktorý bude trvať niekoľko mesiacov,“ povedal novinárom Kažimír.

Slovensko zatiaľ včerpalo štvrtinu alokácie

Z celkovej alokácie na programové obdobie 2014 až 2020 (15,46 miliardy eur) sprístupnili riadiace orgány vo výzvach a vyzvaniach pre potenciálnych žiadateľov o nenávratný finančný príspevok k 28. februáru 15,02 miliardy eur, čo predstavuje 97,36 percenta z celkovej alokácie. Ku uvedenému dňu boli na Slovensku za všetky fondy kontrahované prostriedky vo výške 8,63 miliardy eur, čo je 55,78 percenta z celkovej alokácie.

„K 28. februáru 2019 dosiahla SR za všetky fondy alokované pre programové obdobie 2014 až 2020 čerpanie na národnej úrovni 3,49 miliardy eur, čo predstavuje 22,57 percenta z celkovej alokácie,“ uvádza materiál informácie z Európskej únie.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

]]>
Greenpeace: Vo vládnom pláne chýba termín pre koniec ťažby uhlia https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/greenpeace-vo-vladnom-plane-chyba-termin-pre-koniec-tazby-uhlia/ Tue, 26 Mar 2019 17:57:59 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120945 Aktivisti vyzývajú slovenskú vládu, aby po vzore Nemecka a ďalších západných krajín stanovila konkrétny dátum ukončenia ťažby a spaľovania uhlia.

Materiál o transformácii regiónu horná Nitra, ktorý v decembri 2018 schválila vláda, je málo ambiciózny a nie je v súlade s európskou legislatívou.

V utorok (19. marca) to uviedol Greenpeace na základe analýzy, ktorú vypracoval v spolupráci s ekonómom Viliamom Páleníkom.

Chýbajúci útlmu ťažby

Dokument podľa environmentálnej organizácie nepočíta s úplným uzatvorením baní, čo je podľa EÚ podmienkou čerpania podpory pre uhoľné regióny v transformácii.

Ďalším problémom má byť, že dokument nerešpektuje verejný záujem ochrany životného prostredia a zdravia.

Vláda zbiera projekty pre hornú Nitru bez účasti širokej verejnosti

Spravodlivá transformácia neznamená, že budú uprednostňované projekty veľkých spoločností. Treba zabezpečiť účasť aj menším podnikateľom a aktérom, píše LENKA ILČÍKOVÁ.

„Vláda sa odvoláva na banský zákon, podľa ktorého má ťažobná spoločnosť povinnosť vyťažiť všetky zásoby. No rovnaký zákon umožňuje zásoby odpísať, pokiaľ prevažuje verejný záujem na ochranu životného prostredia a zdravia,“ konštatoval na utorkovej tlačovej konferencii Páleník.

Touto možnosťou sa podľa neho vládny materiál vôbec nezaoberá. Ekonóm je presvedčený, že v tomto prípade verejný záujem určite prevažuje.

Predĺženie ťažby

Vo vládnom dokumente tiež podľa analýzy chýba plán útlmu uhoľných elektrární a teplární a tiež dátum ukončenia ťažby v Bani Čáry a na ňu naviazaný proces vzniku akčného plánu transformácie regiónu Záhorie.

Materiál neobsahuje ani analýzu tepelného plánu pre región horná Nitra a plán toho, ako sa bude nahrádzať výroba tepla z elektrárne v Novákoch. Nepočíta teda ani s nákladmi na ňu.

Bane: Kritériom výberu projektov pre hornú Nitru musí byť ich kvalita a nie predkladateľ

Ak jediným kritériom diskvalifikácie baníckych projektov má byť fakt, že ich predložila ťažobná spoločnosť, bude to v neprospech ľudí a na škodu celého regiónu, píše PETER ČIČMANEC.

Materiál tiež podľa aktivistov a ekonóma ignoruje projekt nového 12. ťažobného poľa v Bani Nováky, ktoré plánuje spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) stále otvoriť.

„Otvorenie tohto 12. ťažobného poľa by vlastne predĺžilo ťažbu na hornej Nitre do roku 2034 a viedlo by k doťaženiu všetkých zásob, ktoré ešte nie sú otvorené,“ hovorí Páleník.

Bez analýzy zamestnanosti

Ekonóm považuje za nedostatočnú aj analýzu zamestnanosti v dokumente.

„V dokumente vlády sa uvádza, že HBP majú tritisíc až štyritisíc zamestnancov. Nie je však jasné, aká časť týchto zamestnancov reálne pracuje pod zemou a koľkí sú bežní administratívni alebo obslužní zamestnanci, ktorí na dnešnom trhu práce bez problémov nájdu zamestnanie,“ uviedol s tým, že chýba aj ich veková štruktúra.

Na transformáciu hornej Nitry sú teraz ideálne podmienky, tvrdí štúdia Komisie

Plánom na transformáciu regiónu hornej Nitry hrajú do kariet ekonomické, demografické, ale aj politické faktory. Kľúčové pre úspešný útlm uhlia bude správne využitie dostupných európskych dotácií. 

Podľa Páleníka preto nie je jasné, koľkí zamestnanci budú potrebovať vládnu podporu.

Odhaduje, že je to v skutočnosti menej ako 1000 ľudí.

Proti Envirostratégii 2030

Radek Kubala z Greenpeace Slovensko v súvislosti s analýzou upozorňuje na to, že vo februári vláda schválila Envirostratégiu 2030, v ktorej sa píše o útlme ťažby a spaľovania uhlia do roku 2030. „Z nášho pohľadu pokračovanie ťažby v Bani Čáry a prípadná realizácia rozšírenia Bane Nováky ide proti Envirostratégii a vôbec proti strategickému smerovaniu štátu, ktorý je v nej vyjadrený,“ povedal Kubala.

Greenpeace preto vyzýva premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) aj celú vládu, aby po vzore Nemecka a ďalších západných krajín stanovili konkrétny dátum ukončenia ťažby a spaľovania uhlia. K téme by sa tiež podľa organizácie mohli vyjadriť aj prezidentskí kandidáti a mali by tiež apelovať na vládu.

Nemecko má utlmiť uhlie do roku 2038. Čo ešte navrhuje špeciálna komisia?

Správa nemeckej uhoľnej komisie predpokladá ukončenie spaľovania uhlia najneskôr v roku 2038, masívnu finančnú pomoc pre zasiahnuté regióny, reguláciu cien elektriny aj rekvalifikačné kurzy a dodatočné vzdelávania pre zamestnancov.

Z materiálu „Problematika transformácie regiónu horná Nitra v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny“ z dielne Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a Ministerstva hospodárstva (MH) SR vyplýva, že všeobecný hospodársky záujem pri ťažbe domáceho uhlia by sa mal skončiť v roku 2023, teda nie v roku 2030, ako sa predpokladalo predtým.

Rok 2023 podľa šéfa MH SR Petra Žigu (Smer-SD) však neznamená, že bane v SR prestanú ťažiť uhlie.

]]>
Viac peňazí a právomocí. Prečo sú eurovoľby dôležité pre slovenské regióny? https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/video/viac-penazi-a-pravomoci-preco-su-eurovolby-dolezite-pre-slovenske-regiony/ Tue, 19 Mar 2019 14:26:30 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=video&p=120712 Mladých volených politikov sme sa pýtali, prečo by sa obyvatelia z ich regiónov mali zúčastniť májových volieb do Európskeho parlamentu. Zaujímali sme sa tiež to, čo by Únia podľa nich v budúcnosti mala robiť pre ich kraj alebo mesto.

Na minulotýždňový 8. ročník európskeho samitu miest a regiónov Európsky výbor regiónov (CoR) do Bukurešti pozval aj 100 mladých miestnych a regionálnych politikov z celej EÚ. Volení zástupcovia počas dvoch dní diskutovali o tom, ako by mal vyzerať vzťah európskych regiónov a EÚ. Vymienali si tiež názory na to, ako zvýšiť angažovanosť mladých zástupcov v európskej politike. Summitu sa zúčastnilo aj niekoľko volených zastupiteľov zo Slovenska.

]]>